{"guid": "6ec7e74b-75df-461c-bab5-cfe3382ffb95:3bc0893b-c8d0-4376-8d5f-c3bc1a43a639", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1619010269.2", "spisova_znacka": "4To/29/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/29/2024 z 22. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 22. augusta 2024, sp. zn. 4To/29/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1619010269.2", "identifikacne_cislo": "1619010269", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Molnárová", "sudca_id": 195, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-molnarova-195", "datum_vydania": "2024-08-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3bc0893b-c8d0-4376-8d5f-c3bc1a43a639", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1619010269.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1619010269.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1619010269.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4To/29/2024\n1619010269\n22. 08. 2024\nJUDr. Zuzana Molnárová\nECLI:SK:KSBA:2024:1619010269.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov\nMgr. Michala Kačániho PhD. a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného F. G., pre prečin\nporušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného\nv čase spáchania skutku, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k.\n3T/59/2019-475 z 30. októbra 2023, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. augusta 2024, pomerom\nhlasov 3:0, takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného F. G., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/59/2019 z 30.10.2023 bol obžalovaný F.\nG. uznaný vinným z trestného činu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm.\na/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, na skutkovom základe, že\nv presne nezistený čas v období prelomu na konci mesiaca október a na začiatku mesiaca november\n2017, najneskôr však v čase do 04.11.2017 v lokalite Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, kde platí\ndruhý stupeň ochrany, v rozpore s ustanovením § 47 ods. 1, ods. 3 a nasl. ustanovení zákona č.\n543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny vykonal na parcelách č. XXXXX, XXXXX v k. ú. S. X. a na\nparcelách č. XXXXX, XXXXX v k. ú. I. X. výrub v rozsahu 55 kusov stromov, z toho 30 kusov Javora\njaseňolistého (Acer negundo), 7 kusov topoľa (Populus), 4 kusy vŕby (Salix), 7 kusov Brestu väzového\n(Ulmus laevis), 7 kusov Jaseňa úzkolistého (Fraximus angustifolia), s obvodom kmeňov od 30 do 153 cm,\npričom spoločenská hodnota vyrúbaných drevín bola vyčíslená odborným vyjadrením podľa vyhlášky\nMinisterstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z., o\nochrane prírody a krajiny vo výške 51 170,-Eur,\nU obžalovaného súd postupom podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu\npokladajúc uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu\ns minimálnym stupňom stráženia uložený rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/78/2018 zo\n16.05.2023 za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému\n- Okresný úrad Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie, Záhorácka 2942/60A, Malacky, IČO:\n37926489, škodu vo výške 51.170 €.\nProti tomuto rozsudku podal obžalovaný F. G. odvolanie v zákonnej lehote, ktoré bolo odôvodnené\nobhajcom a to do viny a trestu, ktorého dôvody boli súdu doručené dňa 12.02.2024 a v týchto uviedol,\nže nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok spáchal obžalovaný v rozsahu ako\nje uvedené v obžalobe, tj. nebol ani ustálený presný počet stromov a žalovaný skutok sa nepodarilo\n\npreukázať ani dokazovaním vykonaným pred súdom. Teda zastáva názor, že rozsudok je arbitrárny a\naj nepreskúmateľný.\nOdvolateľ sa nestotožňuje so závermi súdu a tieto považuje za značne zjednodušené, vnútorne\nprotirečivé a nelogické a vykonané dôkazy neboli súdom náležite vyhodnotené. Zastáva názor, že súd\nprvého stupňa nevysvetlil, prečo niektorým tvrdeniam uveril a niektorým nie a s rozpormi existujúcimi\nv rámci dôkazov sa riadne nevysporiadal a nebolo preukázané, že jeho protiprávnym konaním bolo\nvyrúbaných 55 stromov.\nZáverom navrhol aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a aby obžalovaného spod obžaloby\noslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný, resp. nebolo dokázané, že\nobžalovaný spáchal žalovaný skutok.\nOdvolanie samostatným podaním odôvodnil aj obžalovaný (čl. 479), v ktorom spochybnil množstvo\nvyrúbaných stromov v počte 55 kusov. Potvrdil, že prácu realizoval, ale len v rozsahu čo sa od neho\npožadovalo a nie v rozsahu ako mu bolo kladené za vinu obžalobou.\nZdôraznil, že práve svedok V.. je tou osobou, ktorý si činnosť (výrub stromov) u neho objednal, na danom\nmieste sa menovaný objavoval a práce kontroloval denne. Má za to, že žiadna škoda z jeho strany\nnevznikla, pretože žiadne stromy nevyrúbal a ani za vymedzený čas vyrúbať nemohol. Zároveň uviedol,\nže vykonal len ten výrub stromov, ktoré boli označené a všetko kontroloval V. E.. Za zodpovedné osoby\noznačil V. E. a F.. Z. P., ktorí reálne vykonávali kontrolu, resp. povolili výrub stromov.\nZáverom uviedol, že trestné konanie narušilo jeho osobný a rodinný vzťah a zničilo jeho firmu, o ktorú\nsa svedomito staral.\nVec bola krajskému súdu predložená na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku predkladacou\nsprávou, dňa 06.03.2024.\nNa verejné zasadnutie sa obžalovaný F. G. nedostavil. Verejné zasadnutie bolo vykonané v jeho\nneprítomnosti, nakoľko bol o termíne zasadnutia riadne upovedomený a upovedomenie mu bolo\ndoručené postupom podľa § 66 ods. 4 Trestného poriadku, tj. fikciou doručenia, podľa ktorého\nustanovenia sa písomnosť považuje za doručenú aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú na tieto\núčely uviedol s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka vrátená súdu, aj keď sa adresát\no tom nedozvedel. Teda zásielka bola považovaná za doručenú dňom 07.08.2024.\nPodľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného do 05.06.2024\n(1) Kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku lesného hospodárstva alebo\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny v desaťnásobku malého rozsahu\npoškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.\n(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1\na) vo väčšom rozsahu, alebo\nPodľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.\n1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré\nmu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1.\nPodľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.\nNa základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods.\n1 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1\nalebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých\nvýrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im\npredchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali\npodanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Krajský súd v danom prípade nezistil také\nchyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a nezistil podklad\n\nani pre zrušenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku v prospech odvolateľa. Zo spisového materiálu\nvyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutým odvolaním len obžalovaným F. G. a to\nohľadne výroku o vine a treste.\nZ pripojeného spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Na obžalovaného bola\nOkresnou prokuratúrou Malacky dňa 22.05.2019 pod č.k. 1Pv 314/18/1106 podaná obžaloba pre prečin\nporušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, na skutkovom\nzáklade opísanom v obžalobnom návrhu.\nNa hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného F. G.,\nzástupkyne poškodeného - S. H., výsluchom svedkov L. I., F.. O. I., F.. Z. P., M. K., V. E., prečítaním\nvýpovede svedka Z. H., ako aj oboznámením a prečítaním všetkých listinných dôkazov, najmä podnetu\nCHKO Záhorie zo dňa 04.12.2017, ktoré sú zadokumentované v spisovom materiáli, ako aj celým\nspisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a na podklade vykonaných dôkazov rozhodol napadnutým\nrozsudkom.\nVyhodnotiac dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnom súhrne, k odsudzujúcemu výroku dôvodil nasledovne:\n„V prerokovávanom prípade nebolo sporné spôsobenie ekologickej ujmy, pri výrube drevín - stromov\nv katastrálnom území S. X. a to v lokalite Chránenej krajinnej oblasti Záhorie. Objekt a objektívna\nstránka stíhaného skutku je preto naplnená, keďže neoprávnenou ťažbou drevín, prišlo k ich trvalému\npoškodeniu, teda nenapraviteľnému, nezvrátiteľnému stavu, ktorým prišlo k vzniku ekologickej ujmy\nvyčíslenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa úvahy súdu však v danej veci prišlo aj\nk naplneniu ďalších skutkových znakov stíhaného skutku, keďže vykonaným dokazovaním sa podaril\nustáliť páchateľa trestného činu, ktorý konal v plnej trestnej zodpovednosti v rozsahu veku a príčetnosti.\nObžalovaný ako spôsobilý subjekt práv a povinností mu vyplývajúcich z právneho poriadku štátu,\nbez predchádzajúceho povolenia príslušného okresného úradu, konal v zásade svojvoľne, keď dal\npokyn na neoprávnenú ťažbu drevín, na ktorých výrub sa nevzťahovala výnimka podľa § 47 ods. 4\na nasl. zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Podmienky a spôsob výrubu stromov\nupravujú všeobecnej záväzné právne predpisy konkrétnym spôsobom, teda na výrub drevín sa vyžaduje\nsúhlasné stanovisko (povolenie) príslušného správneho orgánu. Nedodržanie takéhoto postupu bez\npochyby a bez ďalšieho zakladá konanie v rozpore so zákonom, pričom ani neznalosť právnych noriem,\nnemôže spôsobiť rehabilitovanie takéhoto konania (vyvinenie), ale má za následok tzv. negatívny právny\nomyl, nesúci v sebe tiež trestnú zodpovednosť, ako i zodpovednosť za vzniknutú škodu na životnom\nprostredí. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný pohol k ťažbe stromov\nbez právne dôvodu, nedodržal postup ustanovený zákonom, teda k ťažbe drevín s obvodom kmeňov\nod 30 do 153 cm v tak veľkom rozsahu nemal oprávnenie vydané príslušným správnym orgánom,\nčím spôsobil ekologickú ujmu na životnom prostredí v súhrnnej výške 51.170 Eur s poukazom na\npríslušné ustanovenia vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon\nč. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Na konanie obžalovaného sa pritom nevzťahovala výnimka\npodľa § 47 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Obžalovaný sa tak porušením\nvšeobecnej povinnosti nezdržal konania, ktorým následne došlo k trvalému poškodeniu stromov, čím\nbola znemožnená ekologická a estetická funkcia týchto drevín a to bezprostredne po jeho zásahu,\nkeďže prišlo k odpíleniu kmeňovej časti stromov s ich koreňovou časťou. K ustáleniu páchateľa a tým\nkumulatívne aj k ustáleniu jeho subjektívneho konania, súd dospel pomerne rozsiahlym dokazovaní,\nkde jednotlivými výpoveďami svedkov bola vina obžalovaného preukázaná. V konaní naopak nebolo\nv žiadnom smere preukázané akékoľvek oprávnenie, ktoré by obžalovanému dávalo právny dôvod povolenie na tak rozsiahlu ťažbu stromov, navyše v lokalite, ktorá požíva druhý stupeň ochrany prírody.\nV konaní nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by obžalovaného vyviňoval zo svojvoľného rozsiahleho\nvýrubu stromov požívajúcich ekologickú ochranu. V konaní nebolo predložené žiadne rozhodnutie\nsprávneho orgánu, do správy ktorého patrí rozhodovanie o dotknutých drevinách vo vlastníctve štátu,\nhoci na výrub dotknutých drevín sa nevzťahovala ani zákonná výnimka, ktorá by dovoľovala výrub drevín\nbez udelenia predchádzajúceho povolenia príslušného správneho orgánu. Aj keby v danom prípade bolo\nmožné aplikovať zákonnú výnimku podľa § 47 ods. 4 a nasl. zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody\na krajiny, nemožno ani v tomto smere považovať konanie obžalovaného za oprávnené, či v súlade so\nzákonom, keďže obžalovaný vykonal výrub drevín v takom rozsahu, ktorý nebol v danej lokalite nutný,\nči žiaduci v záujme ochrany prírody a krajiny. Rozsah ťažby bol v kompetencii obžalovaného vykonaný\nnad nevyhnutnú mieru, nijako nepreukazujúci záujem ochrany prírody, či krajiny, resp. že by takýto\nvýrub bol nevyhnutne potrebný vykonať z dôvodov podľa osobitných právnych predpisov (napr.: zákon\n\nč. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 143/1998 Z. z. v z,není neskorších predpisov,\nzákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona\nč. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z.z.\nv znení neskorších predpisov, zákon č. 513/2009 Z. z., zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami\nv znení zákona č. 180/2013 Z.z., zákon č. 351/2011 o elektronických komunikáciách v znení neskorších\npredpisov, zákon č. 405/2011 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon\nč. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nNaopak výsluchom svedka Ing. Z. P. vyplynulo, že daný výrub bol rozsiahlejší, ako bolo potrebné\nvykonať v rámci polygónu. Výsluchmi jednotlivých svedkov, dokonca aj obžalovaného, nevznikli teda\npochybnosti o konaní obžalovaného, ktorý dal pokyn na výrub dotknutých drevín. Táto skutočnosť nebola\nv prerokovávanej veci sporná. Obžalovaný však tvrdí, že ťažil prírodné zdroje na základe ústnej dohody\nso svedkom Ing. Z. P.. Tu je potrebné opätovne poukázať na absenciu predchádzajúceho písomného\noficiálneho stanoviska príslušného správneho úradu. Takéto rozhodnutie nebolo vydané a v čase výrubu\nani neexistovalo. N. F.. Z. P. a V. E., obžalovaného označili ako im neznámu osobu, resp. osobu, na ktorú\nsi v rámci výkonu svojho zamestnania nepamätajú. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že\nobžalovaný svojím nedbanlivostným konaním spôsobil ujmu na životnom prostrední tak, ako je uvedené\nv skutkovej vete obžalobného návrhu, pričom svojim konaním spôsobil škodu značného rozsahu a preto\nuznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods.\n1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.“\nTeda pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na\nzáklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a\nústnosti ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v\nrozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku.\nSkutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na\nhlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom\npojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre\nzákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo ako aj v celom ich\nsúhrne logicky a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodnil spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel\nstanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku,\nnemožno nič vytknúť.\nOkresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku\npodrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými\núvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa\nsúd vyrovnal s obhajobou obžalovaného F. G. a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval\ndokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto\nsmeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.\nTeda odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného\nčinu (porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného\ndo 05.08.2024), je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného\nporiadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového\nstavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu tak, ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú\nsprávne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávanom na hlavnom pojednávaní.\nVzhľadom na to, odvolací súd v otázke skutkových zistení, odkazuje na veľmi podrobne rozvedené\ndôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil (už vyššie citované).\nSúd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne\nskutkové zistenia.\nJe potrebné uviesť, že obžalovaný F. G. odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby\npoužitých v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd\nprvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej\nby zostalo na odvolacom súde. Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných\nv súlade s Trestným poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri\nhodnotení dôkazov dôsledne a zodpovedne tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného\nporiadku, teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení\n\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým\nzisteniam.\nSkutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v\nnapadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa veľmi podrobne\nrozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a dostatočným\nspôsobom vyhodnotil trestné konanie, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku a jeho správne právne\nzávery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní.\nNadriadený súd dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na\nkaždú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam\npre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,\nže v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto\nje nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu\nprvého stupňa.\nZ dôvodov súdu prvého stupňa (už vyššie v tomto rozhodnutí citovaných) jasne vyplýva spôsob, akým sa\nvysporiadal s obhajobou obžalovaného, v ktorej obžalovaný naďalej pokračuje aj v dôvodoch odvolania.\nZávery súdu prvého stupňa si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a nemá zákonný dôvod na zmenu\ntýchto záverov.\nV naznačenom smere aj judikatúra ústavného súdu konštatuje, že do práva na spravodlivý proces však\nnepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech\n(nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96 <http://merit.slv.cz/I.US8/96>,\nIII. ÚS 197/02 <http://merit.slv.cz/III.US197/02>, III. ÚS 284/08 <http://merit.slv.cz/III.US284/08>). Právo\nna spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich\nvyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu,\nže skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle\nkonajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. (III. ÚS 877/2016 z\n13.12.2016).\nTeda právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným\nsúdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi.\nSúd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných\ndôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.\nV prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy\ns iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ\nprimárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu\nvlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného\nna hlavnom pojednávaní.\nV tejto časti odvolací súd uzatvára, že v rozhodnutí súdu prvého stupňa o vine obžalovaného IA. G.\nnezistil pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o vine.\nReagujúc na odvolacie námietky obžalovaného F. G. predostreté aj prostredníctvom obhajcu, krajský súd\nokrem súdom prvého stupňa už správne vyargumentovaného, udáva nasledovné: K názoru obhajoby,\nže nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok spáchal obžalovaný F. G., odvolací súd\ntento záver nezdieľa a má za to, že je zhromaždených a v konaní pred súdom vykonaných dostatok\ndôkazov preukazujúcich protiprávne konanie obžalovaného.\nObžalovaný sa bránil tým (jak v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní), že žiaden pokyn na\nvýrub stromov on osobne nedal. V prípravnom konaní nesúhlasil s počtom vyrúbaných stromov, pričom\nsa bránil aj tým, že pokyn im dal V. E. a tento aj osobne riadil pilčíka Z. H., ktoré stromy je nutné vyrúbať.\nObžalovaný rozhodne poprel výrub stromov viac ako 50 kusov. Na hlavnom pojednávaní na tejto svojej\n\nobrane zotrval a zdôraznil, že doklad - povolenie o výrube súdu doloží. Zdôraznil, že robili len výrub\nnáletových drevín, mali dohodu s riaditeľom povodia Moravy - F.. Z. P., výrub podľa obžalovaného riadil\nV. E. a na pojednávaní obžalovaný uviedol, že tam bol aj F.. O. I., ktorému dával pokyny ohľadne výrubu\nriaditeľ F.. Z. P..\nProti jeho obhajobným tvrdeniam stoja výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní\na následne aj na hlavnom pojednávaní, okrem výpovede svedka Z. H., nakoľko menovaný zomrel.\nVykonaným dokazovaním bolo preukázané, že starostu S. X., M. K., informoval starosta I. X. o\npravdepodobne nelegálnej ťažbe dreva, čo menovaný na hlavnom pojednávaní potvrdil a dodal, že išiel\nna miesto a zistil výrub stromov, o čom informoval príslušné OO PZ. Pri obhliadke vykonanej ním, neboli\nna mieste pracovníci, ale drevo bolo na kope. Na hlavnom pojednávaní dodal, že si miesto aj fotili a\npreverovali výnimky k ťažbe dreva u príslušného orgánu - správa Chránenej krajinnej oblasti Záhorie\na zistili, že ťažba prebehla nad rámec uvedenej výnimky. Kontaktoval správu CHKO a pani S. H., vec\nzačali riešiť a bolo zistené, že prišlo k výrubu stromov aj mimo koridorov v danej oblasti. Podľa neho to\nbola jediná ťažba, o ktorej nemal informácie, pričom o všetkých ťažbách boli vždy informovaní.\nDôkazmi - výpoveďou L.. bolo preukázané, že tento pre obžalovaného na danom mieste pracoval ako\nzáskok 2-3 dni pri odvoze dreva, pričom v prípravnom konaní potvrdil, že obžalovaný pilčíkovi (Z. H.)\nhovoril čo treba vypíliť, ale nebol si vedomý toho, že by pílili nejaké stromy. Na hlavnom pojednávaní\nvypovedal, že práce vykonával na pokyn obžalovaného, odvážal spadnuté stromy a boli „odvezené len\ntie, ktoré zasahovali do rieky Moravy“. Bol odstraňovaný rozpor s jeho skoršou výpoveďou, k čomu\nozrejmil, že tam boli rôzne stromy odpílené aj topole a pilčík mu mal vyrúbať stromy od polygónu po\npolygón.\nV neprospech obžalovaného sa zásadnými javia dôkazy v podobe výpovedí svedkov Ing. Z. P., ktorý\nuviedol, že pôsobil ako riaditeľ vodohospodárskej výstavby a mali na starosti čistenie úsekov medzi\npolygónmi a to výrubom stromov, prípadne ich orezom, avšak vždy museli uvedené konzultovať s\nCHKO, so správou, s ktorou konzultovali „všetko“, pričom toto „čistenie“ bolo ich povinnosťou. K\nprejednávanému protiprávnemu konaniu zdôraznil, že obžalovaného výrubom stromov nepoveril, nedal\nsúhlas na výrub, pretože „len sa realizovalo odstránenie napadnutého a naplaveného dreva“, pričom\nna takúto činnosť mali vlastné kapacity, ale využívali aj externé firmy. Výpoveď menovaného svedka je\nv priamom rozpore s tvrdením obžalovaného, že na výrub stromov mal súhlas riaditeľa F.. Z. P. a to\ndo priemeru (kmeňa) 40 cm s tým, že podľa riaditeľa na toto nebolo nutné povolenie; ako aj svedka V.\nE., ktorý pracoval ako poriečny vo vodohospodárskom podniku a v náplni práce mal aj odstraňovanie\nstromov a kríkov, ktoré bránili vo výhľade medzi dvomi geodetickými bodmi, pričom výrub v tejto oblasti\nbol len sporadický, podľa potreby. Svedok z obchôdzky v danom úseku podával pravidelné správy.\nObžalovaného si nepamätal. Ohľadne prejednávanej veci ho informoval nadriadený a to, že sa realizuje\nnejaký neoprávnený výrub.\nPokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu, krajský súd nemá žiadne pochybnosti, že skutok právne\nkvalifikovaný ako prečin porušovania ochrany stromov krov podľa § 306 ods. 1 alinea prvá, ods. 2 písm.\na/ Trestného zákona, sa stal a že ho spáchal obžalovaný F. G.. V tomto smere okresný súd veľmi výstižne\na presvedčivo v odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil, na základe akých dôkazov a zistení z nich\nvyplývajúcich, dospel k záveru o vine obžalovaného.\nNa takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného trestného činu zistenia,\nktoré sú správne. Dôvody napadnutého rozsudku sú zrozumiteľné a dodatočne logické, vychádzajúce\nzo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Ani krajský súd neuveril obhajobe\nobžalovaného.\nPrávna kvalifikácia skutku, ako prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2\npísm. a/ Trestného zákona, aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého\nstupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve\npodľa vyššie citovaných ustanovení.\nPrečinu porušovania ochrany stromov a krov sa dopustí kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi na úseku lesného hospodárstva alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu\nprírody a krajiny v desaťnásobku malého rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe,\n\npotrestá sa odňatím slobody až na tri roky a odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ\npotrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu.\nUstanovením sú chránené stromy a krovy pred nedovolenými a škodlivými zásahmi. Objektívna stránka\ntohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi na ochranu prírody a krajiny, v desaťnásobku malého rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo\nker, prípadne ich vyrúbe.\nJe potrebné zdôrazniť, že v čase rozhodovania odvolacím súdom vstúpila do platnosti novela Trestného\nzákona s účinnosťou od 06.08.2024, ktorou došlo k úprave ustanovenia § 125 Trestného zákona určením\nnových hraníc výšky škody (škoda väčšia je určená rozpätím nad 20.000 € do 250.000 €).\nOdvolací súd prioritne uvádza, že právna kvalifikácia žalovaného skutku a od nej sa odvíjajúci uložený\ntrest súdom prvého stupňa bol posúdený a ukladaný podľa Trestného zákona účinného do 05.08.2024.\nDňom 06.08.2024 nadobudol účinnosť novelizovaný Trestný zákona, v znení zákona č. 40/2024 z.Z.\nPokiaľ ide o časovú pôsobnosť, trestnosť činu podľa § 2 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa posudzuje\na trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním\nčinu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa\nukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.\nPodľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky: Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá\npodľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie.\nPoužitie retroaktivity v prospech páchateľa je povinné.\nV kontexte s vyššie uvedeným potom odvolací súd dospel k záveru, že Trestný zákon v znení účinnom od\n06.08.2024 nie je pre obžalovaného F. G. priaznivejší, nakoľko i keď možno konštatovať, že výška škody\nje podľa novelizovaného Trestného zákona posúdená ako väčšia (nad 20000€ do 250000€), uvedené\nvšak nemá vplyv na rozpätie trestnej sadzby, tj. rozpätie je od 1 rok do 5 rokov (nezmenene oproti\npredchádzajúcemu zneniu Trestného zákona).\nŠkoda ako kvalifikačný znak trestných činov proti životnému prostrediu je dôležitým ukazovateľom pre\nurčenie trestnosti činu a pre odlíšenie, či v konkrétnom prípade ide o trestný čin alebo o priestupok.\nPri trestných činoch proti životnému prostrediu je škoda upravená špeciálnym ustanovením, keďže\nvšeobecná úprava škody by nepostihla špecifiká danej trestnej činnosti. Ide o osobitný druh trestnej\nčinnosti, ktorý si vyžaduje osobitnú ochranu, čo je premietnuté aj do definície škody podľa uvedeného\nustanovenia. Škodou je teda nielen hmotná majetková škoda, tj. úbytok na majetku poškodeného\nsubjektu, ale aj ekologická ujma.\nVšeobecná definícia ekologickej ujmy je upravená v zákone o životnom prostredí, podľa ktorého\nekologická ujma je strata alebo oslabenie prirodzených funkcií ekosystémov vznikajúca poškodením ich\nzložiek alebo narušením vnútorných väzieb a procesov v dôsledku ľudskej činnosti. Ekologická ujma\npredstavuje nemateriálnu ujmu na životnom prostredí premietnutú do hodnoty vyjadrenej v peniazoch,\nktorá je považovaná za celospoločenskú ujmu.\nOkrem ekologickej ujmy je súčasťou škody podľa § 124 ods. 3 Trestného zákona majetková škoda, ktorá\nvznikla ako reálny úbytok na majetku konkrétnej poškodenej osobe následkom spáchania trestného činu\nproti životnému prostrediu. Ide o majetkovú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. Kritériá na určenie tejto\nškody sú všeobecnými kritériami pre stanovenie výšky škody vo všeobecnosti. Táto škoda predstavuje\nvýšku ujmy na majetku, tj. napríklad trhovú hodnotu vyrúbaných drevín, trhovú hodnotu usmrtených\nzvierat alebo odcudzených rastlín a podobne. Do majetkovej škody sú zahrnuté aj náklady na uvedenie\nživotného prostredia do pôvodného stavu. Ide o reálne náklady, ktoré poškodený subjekt vynaložil, tj.\nnapríklad výsadba nových drevín, vyčistenie vodného zdroja a podobne.\nPoškodeným v prípade spôsobenej majetkovej škody ako následku trestného činu proti životnému\nprostrediu je subjekt, ktorému bola majetková škoda spôsobená, teda subjekt, ktorý utrpel reálnu ujmu na\n\nmajetku. Môže ísť o fyzickú osobu, ako aj právnickú osobu vrátane obce, vyššieho územného celku alebo\nštátu. Určenie osoby poškodeného sa v tomto prípade spravuje všeobecnými ustanoveniami Trestného\nporiadku o poškodenom.\nI keď došlo k zmene výšky škody, je potrebné uviesť, že podľa novelizovaného Trestného zákona, tento\nnie je pre obžalovaného priaznivejší. Priaznivejší je len v náhľade na kvalifikačné kritérium kedy podľa\nnovelizovaného ustanovenia je škoda hodnotená ako väčšia, nie v značnom rozsahu ako tomu bolo\npodľa starého trestného zákona a posúdené v napadnutom rozsudku. Podstatným však je v oboch\nprípadoch trestná sadzba a jej rozpätie pre ukladanie trestu, pričom možno konštatovať, že jak podľa\nTrestného zákona účinného do 05.08.2024 ako aj novely účinnej od 06.08.2024 rozpätie trestnej sadzby\nsa nezmenilo, tj. je od 1 rok do 5 rokov. Teda v konečnom dôsledku použitie nového Trestného zákona\nnie je pre obžalovaného F. G. priaznivejšie.\nV otázke výroku o treste, súd prvého stupňa uviedol: „Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného rozsudkom\nOkresného súdu Senica sp. zn. 1T/78/2018 zo dňa 16.05.2023, právoplatným dňa 16.05.2023,\nprichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, popr. upustenie od uloženia súhrnného trestu, nakoľko\nskutku uvedeného vo výroku tohto rozhodnutia sa dopustil skôr ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok\nvo veci Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/78/2018 za iný jeho trestný čin a preto treba konštatovať,\nže všetky tieto trestné činy spáchal obžalovaný vo viacčinnom súbehu, a je potrebné všetky postihnúť\nuložením jedného - súhrnného trestu za súčasného zrušenia výrokov o treste rozhodnutí postihujúcich\nzbiehajúcu sa trestnú činnosť... Keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov trest súd ukladal ako\núhrnný podľa zásad uvedených v ust. § 41 ods. 1 Trestného zákona podľa zákonného ust. § 306\nods. 3 Trestného zákona, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorého trestná\nsadzba je 3 až 8 rokov (trestná vec OS Senica sp. zn. 1T/78/2018)...Vzhľadom na predchádzajúce\nodsúdenie obžalovaného Okresným súdom Senica rozsudkom spisová značka 1T/78/2018 zo dňa\n16.05.2023, právoplatným 16.05.2023, súd s poukazom na ustanovenie § 44 Trestného zákona upustil\nod uloženia súhrnného trestu, keďže pokladá trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne, so\nzaradením na jeho výkon do ústavu pre výkon trestu s minimálny stupňom stráženia, uložený citovaným\nrozhodnutím Okresného súdu Senica, za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.“\nPri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho\nzavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj\npoľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom\ntrestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).\nTrest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v\ntých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného\nčinu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej\nprevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym\npáchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na\nostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.\nPodľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky rozhodné\nokolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest bol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov\nprihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, proporcionálnosť a tiež personálnosť trestu.\nOdvolací súd konštatuje, že s rozhodnutím o upustení od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na\npredchádzajúce odsúdenie, sa aj prokurátor stotožnil, pretože opravný prostriedok voči prijatému výroku\nnepodal.\nZa správny považoval aj výrok o uplatnenom nároku na náhradu škody.\nVýrok o náhrade škody prvostupňový súd odôvodnil nasledovne: „Správca majetku štátu - poškodený\nOkresný úrad Malacky, IČO: 37926489, so sídlom Malacky, Záhorácka 2942/60A, sa so svojím nárokom\nna náhradu škody v súhrnnej výške 51.170 Eur riadne pripojil k predmetnému trestnému konaniu v\nintenciách zákonnej lehoty podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, preto súd zaviazal obžalovaného k\nnáhrade škody v uplatnenej výške, ktorú mal súd za preukázanú s poukazom na jednotlivé ustanovenia\nvyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o\nochrane prírody a krajiny.“\n\nOdvolací súd k tomuto výroku konštatuje, že je v súlade so skutkovým stavom a vzniknutá škoda je v\npríčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Nárok na náhradu škody bol riadne a včas uplatnený a\npreto krajský súd aj tento považuje za správny.\nS poukazom na vyššie uvedeného odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového\nsúdu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného F. ako\nnedôvodné, postupom podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/59/2019", "guid": "1d87b141-3983-49ee-9eb0-ea9ee2c6ca54:4a214dd9-e973-412a-b62b-0a9edfbbdc0f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9811b05e-f7a5-4d8e-8c81-e23b7e24eda3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.877.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 877/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 877/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.877.2016.1"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "95fdf284-fc05-4056-8ebd-f7db02d6b8d2:602d3856-75aa-4dda-bb5a-a36b9355bb1d", "ecli": "ECLI:SK:OSTV:2025:7922010529.8", "spisova_znacka": "5T/113/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5T/113/2022 z 10. 7. 2025", "sud": "Okresný súd Trebišov", "datum_vydania": "2025-07-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTV:2025:7922010529.8"}]}