{"guid": "786f56ec-098a-49c9-8a6a-f7aea7779766:4f365fb7-20e7-49c7-af5a-6a6144208324", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1619202641.1", "spisova_znacka": "7Co/104/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/104/2023 z 29. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. mája 2024, sp. zn. 7Co/104/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1619202641.1", "identifikacne_cislo": "1619202641", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2024-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f365fb7-20e7-49c7-af5a-6a6144208324", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1619202641.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1619202641.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1619202641.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/104/2023\n1619202641\n29. 05. 2024\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2024:1619202641.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu\nJUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,\nbytom D. XX, E., zastúpenej: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, so sídlom\nKadnárova 83, Bratislava proti žalovanému: A. F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X, H., zastúpenému:\nPrávne centrum, s.r.o., IČO: 36 698 873, so sídlom Mýtna 42, Bratislava o vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa\n9.3.2023, č.k. 7C/80/2019-568, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok súdu prvej inštancie sa mení tak, že:\nSúd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že z vecí patriacich do zaniknutého\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje:\n1) Nehnuteľnosti:\na) Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. E., obec E., okres E., a to:\n- rodinný dom so súp.č. XXX, stojaci na pozemku parcely reg. „C“ s parc.č. XXX/XXX o výmere 197 m2,\ndruh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,\n- pozemok parcely reg. „C“ s parc.č. XXX/XXX o výmere 431 m2, druh pozemku: zastavaná plocha\na nádvorie,\n- pozemok parcely reg. „C“ s parc.č. XXX/XXX o výmere 197 m2, druh pozemku: zastavaná plocha\na nádvorie,\npozemok parcely reg. „E“ s parc.č. XXX o výmere 22 m2, druh pozemku: orná pôda,\n- pozemok parcely reg. „E“ s parc.č. XXX o výmere 21 m2, druh pozemku: orná pôda,\n- pozemok parcely reg. „E“ s parc.č. XXX o výmere 18 m2, druh pozemku: orná pôda,\nb) Nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. E., obec E., okres E., a to:\n- spoluvlastnícky podiel 51/1500 k pozemku parcely reg. „C“ s parc.č. XXX/X o výmere 1463 m2, druh\npozemku: ostatná plocha,\nc) Nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. F., obec Bratislava – Petržalka, okres Bratislava V\n- nebytový priestor č. XX – garáž, 1.p. budovy (B1-5, Prist.techn.vybavenosť-52 garáží) so súp.č. XXXX\npostavenej na parcele reg. „C“ s parc.č. XX/X, parc.č. XX/X a parc.č. XX/X vrátane podielu priestoru na\nspoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve o veľkosti 1750/96927,\n2) Záväzky:\na) zostatok úveru vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., č. zmluvy XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX\nzo dňa 6.11.2006 vo výške 53 518,97 eur vrátane úrokov ku dňu 22.7.2019,\nb) zostatok úveru vedeného vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., č. zmluvy XXX/XXXXXX/XX-XXX/\nXXX zo dňa 11.9.2007 vo výške 87 976,10 eur vrátane úrokov ku dňu 22.7.2019.\n\nII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni finančné vyrovnanie v sume 153 505,44 eur, a to do\ntridsiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nIII. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.\nIV. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku V. a VI. zrušuje a vec sa v tomto rozsahu vracia na\nďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov ako aktíva a pasíva (výrok I.), vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do\nvýlučného vlastníctva žalovaného prikázal\n- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. E., obec E., okres E., a to: rodinný dom so súpisným\nčíslom XXX, stojaci na pozemku parcely reg. „C“ s parcelným č. XXX/XXX o výmere 197 m2, druh\npozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely reg. „C“ s parcelným číslom XXX/XXX o\nvýmere 431 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely reg. „C“ s parcelným\nčíslom XXX/XXX o výmere 197 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcely\nreg. „E“ s parcelným číslom XXX o výmere 22 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok parcely reg.\n„E“ s parcelným číslom XXX o výmere 21 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok parcely reg. „E“ s\nparcelným číslom XXX o výmere 18 m2, druh pozemku: orná pôda, v podiele 1/1,\n- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. E., obec E., okres E., a to: spoluvlastnícky podiel\n51/1500 k pozemku parcely reg. „C“ s parcelným číslom XXX/X o výmere 1463 m2, druh pozemku:\nostatná plocha,\n- nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX pre kat. úz. F., obec Bratislava - Petržalka, okres Bratislava\nIV, a to: nebytový priestor č. XX - garáž v suteréne (X. podzemné podlažie) domu so súp. č. XXXX\npostavanom na parcele reg. „C“ s parcelným číslom XX/X, XX/X, XX/X vrátane podielu priestoru na\nspoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXX,\n- zostatok úveru vedeného vo I. J. H., K. číslo zmluvy XX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 6.11.2006 vo\nvýške 53 518,97 eur vrátane úrokov ku dňu 22.7.2019,\n- zostatok úveru vedeného vo I. J. H., K. číslo zmluvy XX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 11.9.2007 vo\nvýške 87 976,10 eur vrátane úrokov ku dňu 22.7.2019 (výrok II.),\nžalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania sumu 188 238,50 eur do tridsiatich dní\nod právoplatnosti rozsudku (výrok III.), ani jednej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok\nIV.), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 5 586 eur na účet súdu prvej inštancie\nv lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny\npoplatok vo výške 5 586 eur na účet súdu prvej inštancie v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku\n(výrok VI.).\n2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci právne odôvodnil ustanovením § 143, § 148 ods. 1, §\n149 ods. 1, 3, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a\nvecne tým, že medzi stranami nebolo sporné, že ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva (22.7.2019)\npatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodinný dom spolu s prislúchajúcimi pozemkami\nnachádzajúci sa v kat. úz. E. a nebytový priestor - garáž nachádzajúci sa v Petržalke. Ďalej nebolo\nsporné, že ku dňu 22.7.2019 mali sporové strany ako bývalí manželia nesplatené dva úvery vo\nvýške 53 518,97 eur a 87 976,10 eur (vrátane úrokov), teda spolu vo výške 141 495,07 eur a že\ntieto úvery po rozvode manželstva spláca žalovaný. Prvoinštančný súd konštatoval, že všeobecná\nhodnota nehnuteľností bola stanovená na základe znaleckých posudkov vyhotovených v konaní tak,\nže všeobecná hodnota rodinného domu s pozemkami bola stanovená vo výške 454 000 eur a garáže\nvo výške 34 900 eur, pričom obe sporové strany súhlasili so stanovenými všeobecnými hodnotami.\nStrany sporu žiadali prikázať rodinný dom s pozemkami v Marianke do vlastníctva žalovaného a zároveň\nrozhodnúť o vyporiadaní nesplatených úverov tak, že naďalej ich bude splácať žalovaný. Spornými\nmedzi stranami bolo, akú sumu žalovaný vynaložil zo svojich vlastných prostriedkov (kúpna cena za\nbyt na Dlhých dieloch vo výlučnom vlastníctve žalovaného a pôžička od brata L. C.) na dostavbu a\nzariadenie domu v E., či bolo predmetom bezpodielového spoluvlastníctva motorové vozidlo BMW a\nteda, či mala byť započítaná jeho predajná cena do aktív ku dňu zániku manželstva, akou mierou sa\n\nžalobkyňa pričinila o nadobudnutie vlastníctva ku garáži, komu sa má prikázať garáž do vlastníctva po\nvyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a či má právo žiadať od žalovaného započítať\nekonomický ekvivalent užívania nehnuteľnosti z dôvodu užívania nehnuteľnosti v Marianke po rozvode\nmanželstva len žalovaným. Ohľadom použitia kúpnej ceny za byt sa tvrdenia žalobkyne a žalovaného\nrôznili, keď žalobkyňa vypovedala, že podľa jej vedomostí peňažné prostriedky z predaja bytu žalovaný\nvrátil svojim rodičom a žalovaný tvrdil, že celú kúpnu cenu za byt použil na výstavbu rodinného domu v\nE.. Súd prvej inštancie poukázal na výpoveď žalovaného v postavení svedka v konaní pred Okresným\nsúdom Bratislava V, sp.zn. 56C/214/2016 v právnej veci žalobkyne A. B. C. proti žalovaným 1) L. C.\na 2) C. C. o vylúčenie veci z exekúcie, v zmysle ktorej z výťažku predaja bytu vyplatili všetky záväzky\na zvyšok použili na zariadenie; poukázal aj na tvrdenie žalovaného, že od brata L. C. si požičali v\nroku 2008 sumu 3 000 000 Sk, pričom túto sumu použili na dokončenie domu, nevedel však uviesť,\nči mu ju vrátili v plnej výške. Zároveň svedok L. C. vypovedal, že poskytol svojmu bratovi pôžičku vo\nvýške 3 000 000 Sk, z ktorej mu žalovaný vrátil sumu 650 000 Sk, ale presnú evidenciu vrátenia si\nneviedol. Žalobkyňa o pôžičke od brata L. C. nevedela. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný\nnajprv tvrdil, že do stavby a vybavenia rodinného domu celkovo dali sumu 120 000 eur (úver), 132 443,74\neur (kúpna cena za byt) a sumu 100 000 eur (3 000 000 Sk ako pôžička od brata L. C.), pričom vo svojom\nvyjadrení zo dňa 20.12.2021 tvrdil, že za stavbu rodinného domu preukázateľne strany zaplatili sumu\n250 559,12 eur a sumu 2 000 000 Sk vrátili bratovi L. C.. Súd po podrobnom vyhodnotení jednotlivých\npoložiek nákladov na stavbu rodinného domu uznal a mal za preukázané, že bývalí manželia vynaložili\nna stavbu domu a príslušenstvo celkovo sumu 5 585 768,90 Sk (sumu 1 435 000 Sk p. M., sumu\n2 357 035 Sk firme Dekos, sumu 1 014 082,90 Sk firme DOMOSS, sumu 164 748 Sk za žalúzie a\nsieťky, sumu 39 724 Sk za TV a satelit, sumu 355 000 Sk za okná a dvere, sumu\n79 412 Sk za\nsvietidlá, sumu 140 179 Sk za záhradné práce), čo v prepočte na euro predstavuje sumu 185 394,04\neur. Vyvodil, že vzhľadom k tomu, že bývalí manželia čerpali úver (druhý v poradí na stavbu domu)\nvo výške 120 000 eur, je zrejmé, že rozdiel (teda sumu 65 394,04 eur) použili buď z kúpnej ceny bytu\nvo výlučnom vlastníctve žalovaného alebo z pôžičky brata žalovaného L. C., pričom presný pomer,\nčo zo sumy 65 394,04 eur bolo hradené z kúpnej ceny za byt a koľko z pôžičky od brata L. C., sa\nnepodarilo z výsluchov sporových strán a svedkov zistiť. Pokiaľ ide o žalobkyňou požadované priznanie\nekonomického ekvivalentu užívania nehnuteľnosti z dôvodu, že od právoplatnosti rozsudku o rozvode\nmanželstva neužívala spoločnú nehnuteľnosť v Marianke, súd prvej inštancie konštatoval, že medzi\nstranami nebolo sporné, že žalobkyňa od momentu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva v\nnehnuteľnosti nebývala, s tým, že z jej výsluchu vyplynulo, že žalovaný vymenil kľúče aj pager od\nbrány a do nehnuteľnosti sa nemohla dostať, pričom žalovaný nijako nepoprel, že by žalobkyňa mala\nmožnosť aj po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva v nehnuteľnosti bývať. Zároveň vyplynulo\nz vykonanej obhliadky, ktorá sa konala v rámci vyhotovenia znaleckého posudku A. N. č. 15/2022, že\nžalobkyňa nebola prítomná v interiéri domu. Z uvedených dôvodov mal za to, že je potrebné prihliadnuť\npri vyporiadaní na ekonomický ekvivalent, spočívajúci v tom, že žalovaný sám užíval nehnuteľnosť, ktorá\npatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedol, že pri ekonomickom ekvivalente ide o\nšpecifický prípad, a to dlhodobé užívanie nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov\npo rozvode manželstva (zániku bezpodielového spoluvlastníctva) do právoplatného rozhodnutia súdu\no vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva len jedným z bývalých manželov, pričom ide o\nobdobie, počas ktorého sa nevie kto je vlastníkom a nie je jasné, komu bude nehnuteľnosť\nprikázaná do výlučného vlastníctva. Vychádza sa z predpokladu ako keby obidvaja manželia\nboli podielovými spoluvlastníkmi a teda obidvaja sú oprávnení užívať nehnuteľnosť a zároveň aj\npovinní znášať vzniknuté náklady. Judikatúra všeobecných súdov takýto nárok pomenovala ako tzv.\nekonomický ekvivalent, ktorý po splnení požadovaných podmienok môže byť zohľadnený v rámci\nvyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva a teda ide o doposiaľ právne neregulovaný inštitút\nriešený výhradne v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej\ninštancie nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že by sa malo jednať o samostatný procesný nárok, ktorý\nmá byť riešený v samostatnom žalobnom návrhu, keďže v rámci žaloby o vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov nie je súd viazaný návrhmi sporových strán a musí zisťovať a následne\nvyporiadať všetko, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda pri zistení predpokladov\nna priznanie ekonomického ekvivalentu užívania sa súd musí vysporiadať aj s týmto uplatneným\nnárokom bez potreby pripúšťania zmeny žaloby. Taktiež nemožno hovoriť o premlčaní tohto nároku,\nkeďže žalobkyňa si tento riadne uplatnila v rámci žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov v trojročnej lehote po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V konaní ustanovená\nznalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu nájmu vo výške 19 300 eur ročne, čo predstavuje 1 608,33 eur\nmesačne. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnené náklady vynaložené na dom po rozvode manželstva v sume\n\n2 596,60 eur, tieto mal súd prvej inštancie preukázané vo výške 1 300,40 eur. Na základe uvedeného\nprvoinštančný súd určil, že žalobkyni patrí suma 34 733,06 eur ako ekonomický ekvivalent užívania\nnehnuteľnosti za obdobie 44 mesiacov od 08/2019 do 02/2023, a to po 1 608,33 eur, t.j. suma 70 766,52\neur, z toho polovica je 35 383,26 eur mínus polovica nákladov preukázaných žalovaným 650,20 eur.\nPokiaľ ide o motorové vozidlo BMW, súd prvej inštancie mal preukázané, že predmetné motorové vozidlo\nnadobudol žalovaný ako fyzická osoba podnikateľ (platiteľ DPH) na základe úverovej zmluvy počas\nmanželstva, ktoré na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.2.2020 (po právoplatnosti rozsudku o rozvode\nmanželstva) predal za kúpnu cenu\n30 000 eur vrátane DPH. Žalovaný tvrdil, že predmetné\nvozidlo používal výlučne na výkon svojej podnikateľskej činnosti, svoje tvrdenie však nepreukázal.\nSúd prvej inštancie uviedol, že len samotné nadobudnutie a následný predaj motorového vozidla z\nosoby žalovaného ako podnikateľa nedokazuje účel používania výlučne na podnikateľské účely. Taktiež\npoukázal na skutočnosť, že vozidlo bolo nadobudnuté na základe zmluvy o úvere na dobu 4 roky,\npričom prevažná časť úveru sa uhradila za trvania manželstva (44 splátok). Keďže žalovaný bol v čase\npredaja platiteľ DPH, z kúpnej ceny 30 000 eur DPH predstavovala sumu 5 000 eur, preto prvoinštančný\nsúd zahrnul do aktív bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 25 000 eur ako kúpnu cenu\nmotorového vozidla patriaceho ku dňu zániku manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nČo sa týka spôsobu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd prikázal do vlastníctva\nžalovanému rodinný dom v Marianke spolu s príslušnými pozemkami, tak, ako to obe strany zhodne\nnavrhli. O vyporiadaní nebytového priestoru - garáže súd prvej inštancie rozhodol tak, že ho prikázal\ndo vlastníctva žalovaného z dôvodu, že z jeho tvrdenia mal preukázané, že tento priestor užívali\njeho rodičia a žalobkyňa uvedený nebytový priestor nijako neužívala, je teda zrejmé, že využiť daný\nnebytový priestor vie skôr strana žalovaného ako žalobkyňa. Poukázal pri tom na právny názor, že\nnemožno vylúčiť vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pri ktorom by boli všetky veci\nprikázané do vlastníctva jedného z manželov, ktorému by bolo uložené vyplatiť v peniazoch celý podiel\ndruhého manžela. Samotná okolnosť, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo vyporiadané\ntak, aby suma určená na vyporiadanie výšky podielov bola pokiaľ možno čo najnižšia, nie je teda v\nrozpore s judikatúrou ani s hmotným právom; v takom prípade však musí mať súd pre tento postup\npresvedčivé dôvody (Uz. NS ČR zo dňa 23.10.2007, sp. zn. 22 Cdo 2731/2006). Prvoinštančný súd po\nvykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi aktíva patriace do bezpodielového spoluvlastníctva\npatrí dom v E. v hodnote 454 000 eur, garáž v hodnote 34 900 eur a kúpna cena motorového vozidla\nvo výške 25 000 eur, celková suma aktív predstavuje sumu 513 900 eur. Na každého z manželov\nteda pripadla suma\n256 950 eur. Celková výška úverov vrátane úrokov ku dňu právoplatnosti\nrozsudku o rozvode manželstva bola vo výške 141 495,07 eur, suma aktív očistená od úverov teda\npredstavovala 186 202,46 eur (na každého z manželov). Súd prvej inštancie zároveň pripočítal k podielu\nžalobkyne ekonomický ekvivalent užívania nehnuteľnosti za obdobie od 08/2019 (po právoplatnosti\nrozsudku o rozvode manželstva dňa 22.7.2019) do 02/2023 v sume 34 733,06 eur, čím podiel žalobkyne\npredstavoval 220 935,52 eur. Od uvedenej sumy bolo potrebné odpočítať vklad žalovaného do spoločnej\nnehnuteľnosti vo výške 32 697,02 eur (65 394,04 eur / 2) použitého pri stavbe nehnuteľnosti z predaja\nbytu v jeho výlučnom vlastníctve, resp. pôžičky od brata. Následne suma, ktorú je žalovaný povinný\nvyplatiť žalobkyni predstavovala 188 238,50 eur (220 935,52 eur – 32 697,02 eur). Pri rozhodovaní o\nnároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie posudzoval úspech vo veci, pričom prihliadal na to,\nže vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bolo v záujme oboch účastníkov a úspešnosť oboch\núčastníkov bola prakticky rovnaká, preto ani jednej zo strán náhradu trov konania nepriznal. O uložení\npovinnosti stranám sporu zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 71/1992\nZb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a podľa položky č. 6 písm. b) Sadzobníka\nsúdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch.\n3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1\npísm. b), d), e), f), g) a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd\nprvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový\nstav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky\nprocesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie v rozpore s vykonaným dokazovaním\nnesprávne vyhodnotil skutkový stav ohľadne financovania stavby domu v Marianke, keďže v konaní\npreukázal, že dom nebolo možné financovať výlučne z prostriedkov hypotekárneho úveru poskytnutého\n\nbankou v sume 120 000 eur, nakoľko z poskytnutých finančných prostriedkov bankou bola financovaná\nvýlučne hrubá stavba, teda základy domu, murivo, okná, dvere, strecha a začiatok zdravotechniky,\npričom na ďalšie práce súvisiace s výstavbou a dokončením domu bolo potrebné vynaložiť ďalšie\nfinančné prostriedky. Z uvedeného dôvodu žalovaný plánoval získať ďalšie finančné prostriedky na\ndokončenie stavby domu z predaja svojho bytu v sume 132 443,74 eur, nakoľko sa mu však nepodarilo\nbyt predať, požičal si od brata L. sumu 100 000 eur (všetky práce bolo potrebné vyplácať zhotoviteľom\nvopred). Ďalej uviedol, že po predaji bytu vo vlastníctve žalovaného za sumu 132 443,74 eur doplatil\nďalšie výdavky na dokončenie domu a zvyšnú časť vrátil titulom pôžičky bratovi L. C.. Tvrdil, že v\nkonaní tieto skutočnosti riadne preukázal, pričom žalobkyňa tvrdenia žalovaného nijakým spôsobom\nnespochybňovala, ani predložením vlastných dôkazov nevyvrátila. Uviedol, že celkovo bola na výstavbu\ndomu a jeho vnútorné vybavenie použitá sumu 250 000 eur, t.j. 120 000 eur z hypotekárneho úveru\na suma 132 443,74 eur z predaja bytu vo vlastníctve žalovaného, pričom žalovaný sa do domu so\nžalobkyňou sťahoval v októbri – novembri 2008, kedy bol dom komplet zariadený. Namietal, že súd\nprvej inštancie nesprávne ustálil vyššie uvedenú sumu 185 394,04 eur, za ktorú bol dom postavený\nvrátane jeho vnútorného vybavenia, pričom v konaní vôbec nezohľadnil listinné dôkazy predložené\nžalovaným, z ktorých bolo možné jednoznačne zistiť ceny jednotlivých prác a materiálov použitých\nna stavbu domu a jeho vnútorného vybavenia odvolávajúc sa pritom na argumentáciu, že žalovaný\npri viacerých faktúrach nedoložil doklad o úhrade, prípadne doklady sú nečitateľné. Uvedený záver\nsúdu prvej inštancie považoval za nedôvodný a v rozpore so skutkovým stavom, nakoľko faktúra\npredstavuje daňový doklad, je z nej zrejmý subjekt objednávateľa, ako aj dodávateľa, fakturovaná suma\na práce, prípadne materiál, ktoré sú predmetom fakturovanej sumy. V tejto súvislosti poukázal na znenie\n§ 71 písm. a) a § 72 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa\njeho názoru predložením faktúr za jednotlivé práce a dodané materiály si splnil dôkazné bremeno a\npreukázal vynaloženie finančných prostriedkov na práce a materiály použité za účelom výstavby domu a\njeho vnútorného vybavenia. Právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaný nepredložením\npokladničných dokladov, resp. dokladov o úhrade, nepreukázal zaplatenie prác a materiálov použitých\nna výstavbu domu a jeho vnútorného vybavenia, je podľa názoru odvolateľa v rozpore so zákonom,\nnakoľko príjmový pokladničný doklad, resp. doklad o úhrade, je iba spôsob úhrady faktúry a relevantnými\ndokladmi na preukázanie vynaloženia finančných prostriedkov na práce a materiály na výstavbu domu\na jeho vnútorné vybavenie sú faktúry, ktoré žalovaný súdu prvej inštancie riadne predložil. Uviedol, že\nv prípade, ak by nezaplatil dodávateľom objednané práce a materiály na základe vystavených faktúr,\ntíto by sa prostredníctvom žalôb domáhali voči žalovanému zaplatenia dlžných súm, čo sa nestalo.\nPoukázal na skutočnosť, že predmetom konania nie je obchodnoprávny spor medzi podnikateľmi,\nale vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako subjektov občianskoprávneho vzťahu\na súd z veľkej časti nezohľadnil dôkazy žalovaného spočívajúce v predložených faktúrach, ktoré\npreukazovali vynaloženie finančných prostriedkov na práce a materiály, čo sa následne v rozpore\nso skutkovým stavom prejavilo aj v sume vyrovnacieho podielu. Podľa jeho názoru sa súd prvej\ninštancie v konaní oprel výlučne o tvrdenia žalobkyne, ktoré uviedla, avšak bez preukázania svojich\ntvrdení relevantnými dokladmi a celé dôkazné bremeno bolo v podstate na žalovanom. Odvolateľ\nďalej namietal, že súd prvej inštancie priznal ekonomický ekvivalent žalobkyni bez opory v platnej\nprávnej úprave a v rozpore s uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 23.9.2010, II.ÚS 395/2010-16.\nUviedol, že právny poriadok Slovenskej republiky v žiadnom právnom predpise neukladá bývalému\nmanželovi, aby platil úhradu za užívanie nehnuteľnosti druhému manželovi z dôvodu, že tento ju\nužíva sám. Obaja bývalí manželia majú vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti, a to až do času, kým\nsi vysporiadajú bezpodielové spoluvlastníctvo niektorým zo spôsobov predpokladaných v ust. § 149\nzákona Občianskeho zákonníka. Bývalý manžel užívajúci nehnuteľnosť po rozvode manželstva nemá\nžiadnu právnu povinnosť platiť druhému manželovi v podstate určitú formu nájomného spočívajúcu\npráve v ekonomickom ekvivalente. Užívaním spoločnej nehnuteľnosti jedným z manželov nevzniká\nna strane tohto manžela ani povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie druhému manželovi, nakoľko\nna strane bývalého manžela užívajúceho nehnuteľnosť existuje právny titul užívania nehnuteľnosti\nspočívajúci vo vlastníckom práve tohto bývalého manžela k danej nehnuteľnosti. Medzi bývalým\nmanželom užívajúcim nehnuteľnosť a manželom, ktorý nehnuteľnosť neužíva, nie je možné uzatvoriť ani\ndohodu o nájme nehnuteľnosti, prípadne iný obdobný vzťah odplatného užívania. Uvedené podľa názoru\nodvolateľa vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 23.9.2010, sp.zn. II. ÚS 395/2010-16,\npodľa ktorého: „Do vyporiadania BSM treba na rozvedených manželov hľadieť ako na rovnocenných\nvlastníkov, čo sa týka kvantity i kvality ich bezpodielového spoluvlastníckeho práva, a v prípade nezhôd\nbývalých (rozvedených) manželov v súvislosti s výkonom jednotlivých atribútov vlastníckeho práva k ich\nspoločnému majetku rozhodne o ochrane tohto atribútu na návrh niektorého z nich všeobecný súd (§\n\n146 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Do vyporiadania BSM, resp. do doby, keď niet zákonného právneho\npodkladu, sťažovateľ zákonite nemôže svojej bývalej manželke, ktorá je sama v rovnakom rozsahu a\nkvalite ako sťažovateľ vlastníčkou predmetu BSM, prenechať svoje užívacie právo k tomuto predmetu\nBSM, napr. do nájmu ani do obdobného vzťahu odplatného užívania.“ Ústavný súd v citovanom\nuznesení súčasne vyslovil názor, že „sťažovateľ sa žalobou podanou okresnému súdu v skutočnosti\nnedomáhal ochrany týchto atribútov vlastníckeho práva, t. j. nedomáhal sa ochrany svojho užívacieho\npráva napríklad v tom zmysle, že by všeobecný súd uložil jeho bývalej manželke povinnosť strpieť\nužívacie právo sťažovateľa a pod. Práve naopak, žalobou podanou okresnému súdu sa sťažovateľ\nnesnažil dosiahnuť ochranu svojho užívacieho práva k jeho vlastníctvu, ale s týmto svojím užívacím\nprávom disponoval v tom zmysle, že žiadal, aby toto jeho užívacie právo k nehnuteľnosti bolo priznané,\nresp. „bolo prevedené“ na jeho bývalú manželku za ním určenú odplatu. Takže sťažovateľ toto svoje\nužívacie právo aj „ocenil, resp. ohodnotil“, a to v situácii, keď BSM ešte nebolo vyporiadané, takže\nani nebola známa veľkosť podielu sťažovateľa a podielu jeho bývalej manželky na ich spoločnom\nmajetku, a teda nebol známy ani týmto podielom zodpovedajúci kvalitatívny rozsah ich vlastníckeho\npráva. Pritom určenie podielov rozvedených manželov na ich spoločnom majetku tvoriacom BSM je\npredmetom súdneho konania o vyporiadanie BSM.“ Z vyššie citovaného uznesenia Ústavného súdu\nSR podľa názoru odvolateľa vyplýva, že súd prvej inštancie nemal zákonný podklad na priznanie\nekonomického ekvivalentu žalobkyni. V prípade, ak žalobkyňa mala záujem užívať dom v Marianke,\nmala sa domáhať žalobou na príslušnom súde uloženia povinnosti žalovanému strpieť užívacie právo\nžalobkyni žalovaným, takúto žalobu však nepodala. Uviedol, že žalobkyňa sa dobrovoľne a z vlastnej\nvôle odsťahovala zo spoločného domu v Marianke, ihneď po rozvode so žalovaným nadobudla dom v\nO. H. a približne rok po rozvode manželstva nadobudla aj byt v novostavbe P.. Keďže žalobkyňa nemala\nzáujem užívať ďalej so žalovaným spoločnú nehnuteľnosť v Marianke a z domu sa odsťahovala, nemá\npodľa názoru odvolateľa žiaden nárok požadovať ekonomický ekvivalent od žalovaného, nakoľko na jeho\npriznanie nemá žalobkyňa oporu v právnom predpise. Takúto požiadavku žalobkyne preto možno podľa\nnázoru odvolateľa vyhodnotiť výlučne ako špekulatívnu a účelovú s cieľom dosiahnuť maximalizáciu\nvyrovnacieho podielu, ktorá navyše s ohľadom na dobrovoľné odsťahovanie sa žalobkyne zo spoločnej\ndomácnosti, nepodaním žaloby na súd žalobkyňou vo veci ďalšieho užívania spoločnej nehnuteľnosti\naž do času vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je v rozpore s dobrými mravmi.\nPokiaľ teda platná právna úprava neukladá rozvedenému manželovi povinnosť platiť druhému manželovi\nekonomický ekvivalent v prípade výlučného užívania nehnuteľnosti jedným z bývalých manželov do\nčasu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je priznanie ekonomického ekvivalentu\nžalobkyni súdom prvej inštancie v rozpore so zákonom. Mal za to, že v danom prípade právne neobstojí\nani odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, podľa ktorého má priznanie ekonomického ekvivalentu\noporu v judikatúre všeobecných súdov. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol odkaz\nna žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mohlo byť podkladom tohto právneho záveru. Je nutné tiež\nprihliadnuť na skutočnosť, že súdy vytvárajú judikatúru na základe platných právnych predpisov a\nskutkového stavu prípadu s ohľadom na aplikáciu príslušného právneho predpisu na daný skutkový\nstav. Poukázal tiež na to, že dom užívali spolu so žalovaným aj spoločné deti žalobkyne a žalovaného,\no ktoré sa žalovaný po celý čas staral, pričom súčasne bol povinný platiť žalobkyni výživné na deti\ncelkovo v sume 1 800 eur mesačne. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne\nposúdil zaradenie kúpnej ceny za motorové vozidlo BMW vo výške 25 000 eur do aktív bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, nakoľko v konaní preukázal, že uvedené vozidlo bolo používané výlučne\nk jeho podnikateľskej činnosti, pričom žalobkyňa motorové vozidlo neužívala. Súd prvej inštancie v\nodôvodnení rozsudku neuviedol, akým iným spôsobom mal žalovaný preukázať, že motorové vozidlo\nslúžilo výlučne pre účely podnikateľskej činnosti žalovaného, keď preukázal, že vozidlo nadobudol\nako fyzická osoba podnikateľ a rovnako tak vozidlo ako fyzická osoba podnikateľ predal. Uviedol, že\nuvedené preukazuje aj tým, že motorové vozidlo zaobstaral v decembri 2015, teda po odsťahovaní sa\nžalobkyne zo spoločnej domácnosti a je teda zrejmé, že s ohľadom na túto skutočnosť, motorové vozidlo\nnemohlo začať slúžiť žalobkyni, žalobkyňa nemala dôvod po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti\nvyužívať motorové vozidlo, pričom motorové vozidlo tak slúžilo výlučne žalovanému, a to na výkon jeho\npodnikateľskej činnosti. Za účelom preukázania dátumu nadobudnutia motorového vozidla žalovaným\nv decembri 2015, zaslal súdu Osvedčenie o evidencii vozidla – časť II, z ktorého je zrejmé, že vozidlo\nbolo prvýkrát zaevidované dňa 2.12.2015 a v tom čase už žalobkyňa nebývala so žalovaným v spoločnej\ndomácnosti, a teda ani nezačala užívať motorové vozidlo. Z uvedených skutočností je preto podľa názoru\nodvolateľa zrejmé, že kúpna cena motorového vozidla v sume 25 000 eur nemala byť zahrnutá do aktív\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň požiadal odvolací súd, aby na predložený dôkaz\nprihliadol s odkazom na ust. § 366 písm. c) C.s.p., nakoľko ním má byť preukázané, že v konaní došlo k\n\nvadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tvrdil, že považoval v konaní pred\nsúdom prvej inštancie za dostatočne preukázané, že motorové vozidlo slúžilo výlučne k výkonu jeho\npodnikateľskej činnosti a nepovažoval za potrebné ani účelné predkladať v konaní pred súdom prvej\ninštancie ďalšie dôkazy, ktoré by túto skutočnosť aj iným spôsobom preukazovali. Pokiaľ súd na dôkazy\npredložené žalovaným v konaní neprihliadol, má konanie inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Žalovaný pre úplnosť uviedol, že bol nútený motorové vozidlo predať z dôvodu svojej\nzadĺženosti, keďže podľa rozhodnutia súdu bol povinný platiť na maloleté deti výživné v sume 1 800 eur\nmesačne, pričom tieto sa od februára 2017 nachádzali v starostlivosti otca a odmietali bývať s matkou.\nŽalovaný bol tak povinný jednak platiť výživné na maloleté deti matke (žalovanej) a jednak sa ďalšími\nnákladmi podieľať na výchove a výžive detí, o ktoré sa staral. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej\ninštancie nesprávne právne posúdil spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nPodľa jeho názoru prvoinštančný súd nijakým spôsobom v odôvodnení rozsudku nevysvetlil, aké dôvody\nho viedli k takému spôsobu vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, keď žalovanému prikázal\ndo výlučného vlastníctva všetky nehnuteľnosti vrátane pasív, pričom žalobkyni do výlučného vlastníctva\nneprikázal žiadnu z nehnuteľností, na základe skutočnosti ktorej uložil žalovanému vyplatiť žalobkyni\nvyrovnací podiel v sume 188 238,50 eur. Súd prvej inštancie sa pri svojom rozhodovaní o povinnosti\nvyplatiť žalobkyni vyrovnací podiel oprel výlučne o judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, navyše\nznačne staršej, ktorá netvorí ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 31.10.2017, sp. zn. 6Cdo/129/2017). Poukázal na to, že v konaní viackrát navrhoval,\naby bol nebytový priestor – garáž prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne, súd prvej inštancie tak\nmal možnosť rozhodnúť o prikázaní garáže žalobkyni v súlade s návrhom žalovaného a tým znížiť výšku\nvyrovnacieho podielu, ktorý je pre žalovaného likvidačný. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie aj\nv tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na záver poukázal na to, že zobral voči\nžalobkyni späť žalobu, ktorou sa domáhal vrátenia nespotrebovaného výživného, ktoré bol povinný platiť\nv sume 1 800 eur mesačne za obdobie od konca februára 2017 do 22.7.2019, kedy sa ich spoločné deti\nnachádzali v starostlivosti otca, ktorý v plnom rozsahu zabezpečoval ich výživu a výchovu, nakoľko deti\nodmietali byť u matky (žalobkyne). Napriek tomuto ústretovému kroku žalobkyňa neurobila žiaden krok,\nktorým by ustúpila zo svojich nárokov voči žalovanému a umožnila obojstranne výhodné vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný sa po celú dobu trvania súdneho konania snažil\ndohodnúť so žalobkyňou o spôsobe vyporiadania spoločného majetku, navrhoval žalobkyni rôzne\nalternatívy za účelom dosiahnutia dohody, akýkoľvek návrh na dohodu však bol zo strany žalobkyne\nznegovaný, pretože snahou žalobkyne bola výlučne maximalizácia sumy, ktorú by jej žalovaný vyplatil\ntitulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný uhrádzal banke výlučne sám\nmesačné splátky hypotéky, pričom žalobkyňa sa na úhrade mesačných splátok hypotéky nepodieľala.\nŽalobkyňa sa taktiež nepodieľala ani na žiadnych nákladoch v súvislosti s výstavbou domu a jeho\nvnútorného vybavenia, všetku dokumentáciu týkajúcu sa domu, všetkých zhotoviteľov a nákup materiálu\nzabezpečoval výlučne žalovaný a žalobkyňa sa do domu iba nasťahovala. Žalobkyňa sa sama rozhodla,\nže odíde zo spoločnej nehnuteľnosti, zobrala si všetky svoje veci a nechala žalovaného, aby naďalej\nsám znášal náklady na dom a hypotéku. Žalobkyňa nebola nikdy ochotná dohodnúť sa so žalovaným\nna rozumnom spôsobe vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozsudok súdu prvej\ninštancie považoval za arbitrárny a formalistický, čím prvoinštančný súd zasiahol do ústavne zaručených\npráv žalovaného na spravodlivý proces vo všetkých jeho aspektoch. Na základe uvedeného žiadal, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 19.6.2023, v ktorom uviedla, že\nnapadnuté rozhodnutie považuje za správne, zákonné, s ktorým sa v plnej miere stotožňuje. Pokiaľ\nide o priznaný ekonomický ekvivalent za užívanie nehnuteľnosti, konštatovala, že ide o inštitút, ktorý\nvytvorila súdna prax ustálenou súdnou judikatúrou. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 26.4.2022, sp.zn. 5Co/83/2021 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n26.2.2020, sp.zn. 2Co/187/2017. Uviedla, že inštitút ekonomického ekvivalentu súdy vo všeobecnosti\nrešpektujú a aplikujú v plnom rozsahu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nPodstata spočíva v pretavení hodnoty spravodlivosti v podobe určitého „vyrovnania“ znevýhodneného\nmanžela, ktorý spoločnú nehnuteľnosť v medziobdobí nevyužíval alebo nemohol využívať. Pokiaľ\nžalovaný poukázal na dobré mravy, uviedla, že celkom iste je v rozpore s dobrými mravmi konanie\nžalovaného, ktorý znemožnil prístup žalobkyne do nehnuteľnosti. Vo vzťahu k zaradeniu kúpnej ceny\nza motorové vozidlo do aktív bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stotožnila so závermi súdu\nprvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku a poukázala na právny názor vyslovený v v obdobnej\nveci prejednávanej pred Krajským súdom v Nitre, sp.zn. 9Co/215/2014. Čo sa týka vyporiadania garáže,\n\nuviedla, že tento priestor vie využiť skôr strana žalovaného, preto súd prvej inštancie správne túto\nnehnuteľnosť prikázal do vlastníctva žalovaného. Odmietla akékoľvek úvahy o špekulatívnom konaní z\njej strany. Pokiaľ ide o judikatúru českých súdov, táto aj podľa názoru žalobkyne nespadá pod ustálenú\nrozhodovaciu prax súdov SR, nepochybne je však nástrojom, ktorým možno argumentovať v aplikačnej\npraxi. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.\n5. Žalovaný reagoval podaním zo dňa 12.7.2023, v ktorom konštatoval, že z obsahu rozsudkov, na\nktoré poukázala žalobkyňa, nevyplývajú tvrdenia žalobkyne o ustálenej súdnej praxi súdov ohľadne\npriznávania ekonomického ekvivalentu v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,\nresp. možnosť priznania ekonomického ekvivalentu Krajský súd v Bratislave vyslovene vylúčil. Poukázal\nna závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.2.2020, sp. zn. 2Co/187/2017, v zmysle\nktorých súd nárok niektorého z manželov na priznanie náhrady za užívanie nehnuteľnosti výlučne\njedným z manželov výslovne vylúčil, a to z dôvodu, že žalovaný mal právny dôvod užívať dom v Marianke\ntitulom jeho vlastníckeho práva. Uvedený právny titul užívania domu v Marianke žalovaným teda sám o\nsebe vylučuje akúkoľvek povinnosť vlastníka veci (žalovaného) zaplatiť žalobkyni ekonomický ekvivalent\nza obdobie, počas ktorého žalobkyňa dom neužívala. V rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n26.4.2022, sp. zn. 5Co/83/2021 bol predmetom konania nárok na náhradu škody uplatnený jedným z\nmanželov, ktorý mal druhému z manželov vzniknúť z dôvodu, že bol po rozvode manželstva nútený\nprenajať si byt pre znemožnenie užívania rodinného domu, čo je opäť iná právna situácia ako v\nprejednávanom prípade. Žalovaný konštatoval, že aj z rozsudkov predložených žalobkyňou vyplýva, že\npriznávanie ekonomického ekvivalentu v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov\nnepredstavuje ustálenú súdnu prax, keď priznanie ekonomického ekvivalentu vyslovene vylučuje. V\nprípade priznania ekonomického ekvivalentu žalobkyni preto podľa názoru žalovaného nemá takéto\nrozhodnutie súdu oporu v platnom právnom poriadku, ani nepredstavuje ustálenú súdnu prax. Podotkol,\nže aj ustálená súdna prax musí mať oporu v platnom právnom poriadku. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne\ntýkajúce sa zaradenia kúpnej ceny za motorové vozidlo H. do aktív bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, žalovaný mal za to, že v konaní preukázal, že motorové vozidlo slúžilo výlučne podnikateľskej\nčinnosti žalovaného, pričom žalobkyňa motorové vozidlo nikdy neužívala. Žalovaný motorové vozidlo\nkúpil ako podnikateľský subjekt v decembri 2015, teda v čase, keď už žalobkyňa nebývala so žalovaným\nv spoločnej domácnosti, z uvedeného dôvodu žalobkyňa nemohla začať užívať motorové vozidlo,\npretože na jeho užívanie po opustení spoločnej domácnosti nemala žiaden dôvod a motorové vozidlo\npo celú dobu slúžilo výlučne žalovanému, a to výlučne na účely výkonu podnikateľskej činnosti. Podľa\njeho názoru práve žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia, pričom jej obrana spočívala iba v negovaní\nakýchkoľvek tvrdení a dôkazov predložených žalovaným bez toho, aby svoje tvrdenia hodnoverne súdu\npreukázala. S poukazom na § 187 ods. 1 a 2 C.s.p. mal podľa názoru žalovaného prvoinštančný súd\ntakúto obranu žalobkyne z pohľadu dokazovania a povinnosti strany sporu uniesť dôkazné bremeno\nvyhodnotiť ako nedostatočnú, a preto aj závery súdu prvej inštancie, ktorými sa súd stotožnil s tvrdeniami\nžalobkyne bez predloženia konkrétnych dôkazov zo strany žalobkyne na ich preukázanie, je potrebné\npovažovať za vyhodnotenie dôkazov v rozpore s ustanoveniami C.s.p. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením\nžalobkyne ohľadne správnosti postupu súdu pri prikázaní garáže do vlastníctva žalovaného, nakoľko\npodľa jeho názoru takáto argumentácia by prichádzala do úvahy v prípade, ak by súd aspoň približne\nrovnakým podielom rozdelil aktíva bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi bývalých manželov.\nMal za to, že s ohľadom na neprimeranú výšku vyrovnacieho podielu mal súd prikázať do výlučného\nvlastníctva žalobkyne nebytový priestor – garáž, a tak aspoň čiastočne znížiť výšku vyrovnacieho\npodielu uloženého žalovanému. Pokiaľ ide o argumentovanie judikatúrou českých súdov, uvedené\npovažoval za rozporné s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.10.2017, sp. zn. 6Cdo/129/2017,\nnaviac, o prikázaní všetkých nehnuteľností do vlastníctva žalovaného a uložení povinnosti žalovanému\nzaplatiť žalobkyni celý vyrovnací podiel vychádzal výlučne z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR zo dňa\n23.10.2007, sp. zn. 22 Cdo 2731/2006, pričom súd v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom neuviedol\npresvedčivé dôvody, ktoré ho k takémuto rozhodnutiu viedli, čím odoprel strane sporu právo dozvedieť\nsa, na základe akých úvah a z akých dôvodov prvostupňový súd rozhodol o spôsobe vyporiadania\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda postupoval aj v rozpore s uznesením Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 31.1.2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd\nnapadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n6. Žalobkyňa sa vyjadrila v podaní zo dňa 18.7.2023, v ktorom uviedla, že pojem „ekonomický ekvivalent“\nslovenské súdy poznajú a ide o inštitút, ktorý má oporu v rozhodovacej činnosti súdov, jeho aplikácia\nnie je vylúčená, keďže súdy presne definovali, v čom spočíva podstata tohto inštitútu, pričom viaceré\n\nrozhodnutia týkajúce sa uvedeného inštitútu možno považovať za ustálenú súdnu prax. Vo vzťahu k\nzaradeniu kúpnej ceny za motorové vozidlo opätovne poukázala na obdobný prípad, ktorý riešil Krajský\nsúd v Nitre vo svojom rozsudku zo dňa 7.5.2015, sp.zn. 9Co/215/2014. Naďalej trvala na tom, že\njudikatúra českých súdov je aplikovateľná aj v podmienkach SR. Ako nedôvodnú považovala žalobkyňa\nnámietku žalovaného o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a s tým spojené porušenie práva\nžalovaného na spravodlivý proces.\n7. Žalovaný v podaní zo dňa 8.8.2023 uviedol, že rozhodnutia súdov, na ktoré poukázala žalobkyňa sú\nplne v neprospech žalobkyne, nakoľko uplatnený nárok z povahy veci vylučujú. V ostatnom zopakoval\nsvoju predchádzajúcu argumentáciu.\n8. Odvolací súd v odvolacom konaní preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku zohľadňujúc, že\nnie je v zmysle § 379 písm. c) C.s.p. viazaný rozsahom odvolania. Odvolací súd vo veci rozhodoval\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom\nby bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani\ndôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné.\n9. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže\nbyť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou\nvecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe\nalebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku\njednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému\nbola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.\n10. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové\nspoluvlastníctvo manželov.\n11. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa\nvyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.\n12. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na\nnávrh niektorého z manželov súd.\n13. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov\nsú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil\nna spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný\nmajetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov\nstaral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery\npričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.\n14. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že manželstvo strán sporu uzatvorené dňa 25.4.2019 bolo\nrozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 14.4.2005, č.k. 8P/247/2015 rozvedené. Predmetný\nrozsudok v časti rozvodu nadobudol právoplatnosť dňa 22.7.2019. Z obsahu spisu ďalej vyplýva,\nže medzi stranami nebolo sporné, že do bezpodielového spoluvlastníctva patrí rodinný dom spolu\ns prislúchajúcimi pozemkami a garáž. Rovnako nebolo sporné, že sporové strany mali nesplatené\ndva úvery. Nesporná bola všeobecná hodnota nehnuteľností a výška nesplatenej časti úverov.\nSpornou medzi stranami bola otázka vynaloženia prostriedkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného\ndo spoločného majetku manželov, zaradenie motorového vozidla (resp. jeho hodnoty) do masy\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, prikázanie garáže do vlastníctva jednej zo strán sporu a\nzapočítanie ekonomického ekvivalentu užívania nehnuteľnosti žalovanou.\n15. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo patrilo do tohto\nspoluvlastníctva a existovalo v čase jeho zániku, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode\nmanželstva strán a táto doba je tiež rozhodujúca pre posúdenie stavu veci (vek, kvalita, miera\nopotrebenia veci). Pri určení ceny veci sa vychádza z jej ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva.\nĎalšou zásadou pri vyporiadaní je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo\nto, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo\nspoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Na vynaloženie prostriedkov vo\n\nvýlučnom vlastníctve jedného z manželov na spoločný majetok súd prihliadne iba na návrh manžela\noprávneného požadovať toto vrátenie. Ďalej je potrebné poukázať na zásadu, v zmysle ktorej pri\nvyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.\n16. Odvolací súd vo vzťahu k postupu prvoinštančného súdu týkajúceho sa posúdenia a vyhodnotenia\nnároku žalovaného na úhradu toho, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok,\nkonštatuje, že sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý sa podrobným spôsobom\nvysporiadal so všetkými tvrdeniami a dôkazmi predloženými v súdnom konaní. Prvoinštančný súd\njednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil všetky dôkazy týkajúce sa vnosu žalovaného do\nspoločného majetku a podrobným spôsobom odôvodnil jednotlivé položky nákladov na stavbu\nrodinného domu pokiaľ ide o ich preukázanie, na základe ktorých ustálil sumu, za ktorú bol dom\npostavený a následne ustálil sumu, ktorú vynaložil žalovaný zo svojho oddeleného majetku na\nspoločný majetok v podobe rodinného domu. Žalovaný v odvolaní nenamietal vyhodnotenie jednotlivých\nkonkrétnych položiek, namietal iba nesprávne ustálenú sumu, ktorá bola vynaložená na stavbu domu\na neakceptovanie vynaložených finančných prostriedkov z dôvodu absencie dokladov o úhrade majúc\nza to, že preukazovanie vynaloženia prostriedkov predložením faktúr je dostatočné. Odvolací súd sa\nstotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vystavená faktúra (na tovar a práce) nie je dôkazom\npreukazujúcim úhradu v nej uvedenej sumy, takýmto dôkazom by bol len príjmový pokladničný doklad\nalebo výpis z bankového účtu o úhrade uplatnenej sumy. Naviac súd prvej inštancie konštatoval, že\nniektoré doklady predložené žalovaným sa prelínajú, sú duplicitné alebo nečitateľné. V tejto súvislosti\nnemožno tiež prehliadnuť aj konštatovanie prvoinštančného súdu, že vyjadrenie žalovaného týkajúce sa\nnákladov spojených so stavbou domu je neprehľadné a mätúce; súd prvej inštancie tiež poukázal na to,\nže tvrdenia žalovaného ohľadom použitia kúpnej ceny za byt sa v priebehu konania menili. Všeobecnej\nargumentácii žalovaného uvedenej v odvolaní preto nemožno priznať úspech.\n17. V súvislosti s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil zaradenie kúpnej\nceny za motorové vozidlo BMW vo výške 25 000 eur do aktív bezpodielového spoluvlastníctva manželov,\nodvolací súd konštatuje, že bolo na žalovanom, aby preukázal, že v prípade motorového vozidla išlo o\nvec, ktorá slúžila výkonu povolania žalovaného, t.j. bolo používané výlučne k výkonu jeho podnikateľskej\nčinnosti. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že zo samotnej povahy veci je zrejmé, že táto\nmohla slúžiť obom manželom, pričom skutočnosť, že žalovaný kupoval motorové vozidlo ako fyzická\nosoba – podnikateľ, neznamená, že vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Z obsahu súdneho\nspisu je zrejmé, že žalobkyňa žiadala zaradiť hodnotu vozidla do aktív bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, keďže vozidlo bolo nadobudnuté počas manželstva, a to z prostriedkov pochádzajúcich z\npredaja predchádzajúcich vozidiel. Za danej procesnej situácie, keď žalovaný tvrdil, že vozidlo nemá\nbyť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a že slúžilo k výkonu jeho\npodnikateľskej činnosti, bolo na ňom preukázať uvedené tvrdenia. V tomto ohľade však dôkazné\nbremeno neuniesol. Na dôkaz, ktorý predložil žalovaný v odvolacom konaní nemožno prihliadať, nakoľko\nide o tzv. neprípustnú novotu v odvolacom konaní (osvedčenie o evidencii vozidla). Z obsahu podania\nžalovaného a jeho prílohy je zrejmé, že ide o prostriedok procesnej obrany, ktorý však neuplatnil v\nkonaní pred súdom prvej inštancie a zároveň nemožno vyvodiť, že tak nemohol učiniť bez svojej viny\ndo rozhodnutia súdu prvej inštancie. Na uvedený prostriedok procesnej obrany odvolací súd nemohol\nv odvolacom konaní prihliadať, nakoľko nespĺňa náležitosti riadneho odvolacieho dôvodu v zmysle §\n366 C.s.p., pričom zároveň nejde o skutočnosti, ktoré sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu\nalebo nesprávneho obsadenia súdu, nemá byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd na základe uvedeného vyhodnotil\nuvedenú námietku žalovaného ako nedôvodnú.\n18. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil spôsob\nvyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, odvolací súd konštatuje, že súdna prax\npreferuje zásadu, podľa ktorej sa veci zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva majú rozdeliť\nmedzi rozvedených manželov tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému\nna vyrovnanie jeho podielu, bola pokiaľ možno čo najnižšia. Uvedená zásada však nemusí byť\nuplatňovaná bezvýnimočne a súd môže veci zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva rozdeliť aj\nnerovnomerne a rozhodnúť o vyrovnaní podielov v peniazoch, lebo niekedy nie je možné alebo účelné\nrozdeliť spoločné veci medzi manželov podľa veľkosti ich podielov. Nemožno vylúčiť ani vyporiadanie,\npri ktorom by boli všetky veci prikázané do vlastníctva jedného z manželov, ktorému bolo uložené\nvyplatiť v peniazoch celý podiel druhého manžela. Samotná okolnosť, že bezpodielové spoluvlastníctvo\n\nmanželov nebolo vyporiadané tak, aby suma určená na vyporiadanie výšky podielov bola pokiaľ\nmožno čo najnižšia, nie je v rozpore s judikatúrou ani s hmotným právom; v takom prípade však\nmusí mať súd pre tento postup presvedčivé dôvody (Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1. diel,\nQ. A. R., CSc, Bratislava, september 2011). Z § 150 Občianskeho zákonníka výslovne nevyplýva,\nakým spôsobom má súd vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vykonať. Spoločnú vec môže\nsúd predovšetkým prikázať do výlučného vlastníctva niektorého z manželov. Nie je tiež vylúčené,\naby pri vyporiadaní bola vec prikázaná do podielového spoluvlastníctva manželov. Vec môže byť\npri vyporiadaní prikázaná niektorému z bývalých bezpodielových spoluvlastníkov aj proti jeho vôli.\nPodľa judikatúry nemožno celkom výnimočne vylúčiť vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva\nani tým spôsobom, že do vlastníctva jedného manžela budú prikázané všetky veci zo spoločného\nmajetku s tým, že mu bude uložené vyplatiť celý podiel druhého manžela v peniazoch. Prikázanie\nmajetku z bezpodielového spoluvlastníctva len jednému z manželov by bolo prípustné aj vtedy, ak by\nbol tento manžel sám zaviazaný na zaplatenie spoločných záväzkov vo výške dosahujúcej hodnotu\npodstatnej časti prikázaného majetku, ak druhý manžel prostriedky na zaplatenie spoločných dlhov\nnemá (Občiansky zákonník I, 2. vydanie, 2019, Števček, Dulák, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič\na kol.). Ak teda súd prvej inštancie prikázal do vlastníctva žalovaného okrem rodinného domu aj\ngaráž, uvedené neodporuje žiadnemu zákonnému ustanoveniu a zároveň súd prvej inštancie v tomto\nohľade riadnym spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej\ninštancie, že využiť uvedenú nehnuteľnosť vie skôr žalovaný ako žalobkyňa, vychádzajúc pri tom z\ntvrdení žalovaného, že garáž užívali rodičia žalovaného (ktorí mali uhrádzať aj poplatky spojené s jej\nužívaním) a žalobkyňa tento nebytový priestor nijakým spôsobom neužívala.\n19. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, na základe ktorého priznal žalobkyni v\nrámci širšieho vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nárok na ekonomický ekvivalent\nužívania nehnuteľnosti. Odvolací súd sa priklonil k novšej judikatúre krajských súdov, ktoré zaujali právny\nnázor, že za vylúčenie z užívania nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov\nza obdobie do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov jedným z bývalých manželov\nnepatrí druhému z bývalých manželov právo na zaplatenie akejkoľvek peňažnej sumy. Krajský súd v\nTrnave v rozsudku zo dňa 30.10.2023, sp.zn. 23Co/127/2022 uviedol, že „Súdna prax teda pripúšťa,\nže aj po zániku BSM až do jeho vyporiadania má každý z manželov vlastnícke právo k celej veci,\nktoré je obmedzené rovnakým vlastníckym právom druhého manžela. Tento právny záver sa vzťahuje\naj na predmetnú sporovú vec. Znamená to, že aj v danom prípade sa na užívanie nehnuteľností zo\nzaniknutého, ale z dosiaľ nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva v spornom období vzťahujú\nustanovenia § 143 až 150 OZ a nemožno na ne aplikovať ustanovenia o podielovom spoluvlastníctve\npodľa § 137 až § 142 OZ, čo má potom zásadné následky pokiaľ ide o rozsah užívania a rozhodovanie\no spôsobe užívania predmetných nehnuteľností bývalými manželmi v období do vyporiadania BSM,\nako aj na prípadné majetkovoprávne nároky spojené s týmto užívaním. Kým podielové spoluvlastníctvo\nje charakterizované spoluvlastníckym podielom, ktorého výška určuje mieru účasti spoluvlastníka na\nprávach a povinnostiach zo spoluvlastníctva, a teda aj mieru účasti na vzťahu k spoločnej veci pokiaľ ide\no jej užívanie, preto tam, kde spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie veci v spoluvlastníctve vôbec\nalebo aspoň v rozsahu určenom jeho podielom na spoločnej veci, vzniká mu nárok na poskytnutie tomu\nzodpovedajúcej náhrady; v prípade bezpodielového spoluvlastníctva nie je vzťah medzi spoluvlastníkmi\nurčený žiadnym podielom a každý z bezpodielových spoluvlastníkov je vlastníkom celej veci a súčasne\nje obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého bezpodielového spoluvlastníka. Byt, ktorý mali\nstrany sporu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, sa preto aj po zániku ich manželstva považuje\nza spoločný majetok, ku ktorému majú obidvaja bývalí manželia naďalej rovnaké práva a povinnosti,\nto znamená, že obaja manželia majú právo spoločného užívania veci. V zmysle uvedených právnych\nzáverov boli tak žalobkyňa ako aj žalovaný až do vyporiadania BSM rozsudkom Krajského súdu v\nTrnave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.07.2020, obaja bezpodielovými spoluvlastníkmi celej\npredmetnej nehnuteľnosti, obaja boli oprávnení užívať túto nehnuteľnosť v celom rozsahu, pričom každý\nbol obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého bezpodielového spoluvlastníka. Sporným medzi\nstranami sporu zostalo to, či konanie žalovaného, ktorý v nehnuteľnosti býval do roku 2012, možno aj\nv neskoršom období (do právoplatného rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM) považovať za užívanie\nnehnuteľnosti spôsobom vylučujúcim z užívania nehnuteľnosti žalobkyňu, keď žalovaný sa z bytu\nvysťahoval v roku 2012 a ich syn sa tam nasťahoval v auguste 2017 (uvedené vyplýva o. i. z odôvodnenia\nrozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/154/2019-891 zo dňa 28.04.2020). V uvedenom prípade\nale platí, že ak by aj predmetnú nehnuteľnosť v spornom období užíval výlučne žalovaný, a to i\nv prípade, že žalobkyni bránil realizovať jej vlastnícke práva, t. j. užívať predmetnú nehnuteľnosť,\n\nžalobkyni nevzniklo právo na finančnú kompenzáciu z titulu neužívania nehnuteľnosti, pretože dôvodom\nužívania celej veci žalovaným bolo jeho vlastnícke právo k celej veci titulom BSM. Možnosť náhrady\njedného z bezpodielových spoluvlastníkov voči druhému za nemožnosť užívať predmet bezpodielového\nspoluvlastníctva nie je riešená ani v ustanoveniach § 143 až 150 OZ (na rozdiel od právnej úpravy\ntýkajúcej sa podielového spoluvlastníctva). Za vylúčenie z užívania nehnuteľnosti patriacej do BSM\nza obdobie do vyporiadania BSM žalovaným tak žalobkyni právo na zaplatenie akejkoľvek peňažnej\nsumy nepatrí, pretože žalovaný bol oprávnený na užívanie predmetnej nehnuteľnosti titulom v tom čase\nešte nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva. Súd prvej inštancie správne poukázal na to,\nže pokiaľ bolo žalobkyni bránené v užívaní nehnuteľnosti patriacej do BSM, prípadne ak nesúhlasila\nso spôsobom užívania danej nehnuteľnosti, právnym prostriedkom ochrany v jej prípade mohla byť\nlen žaloba podaná podľa § 146 ods. 1 OZ, ktorou sa žalobkyňa mohla na súde domáhať, aby o\nspôsobe užívania nehnuteľnosti patriacej do BSM rozhodol pri nezhode bývalých manželov súd. Ako\nje uvedené vyššie, takúto žalobu možno pritom podať nielen počas trvania manželstva, ale aj po\njeho zániku, ak BSM nebolo ešte vyporiadané. Žalobkyňa sa však domáhala náhrady za vylúčenie\nz užívania spoločnej nehnuteľnosti patriacej pôvodne do bezpodielového spoluvlastníctva, z ktorého\ndôvodu žaloba smerovala proti spoluvlastníkovi (jej bývalému manželovi). Ak potom žalobkyňa v konaní\nnamietala, že nedala súhlas synovi na to, aby neskôr len so súhlasom žalovaného užíval nehnuteľnosť,\nktorá bola predmetom vyporiadania BSM, aj v tomto prípade platí záver o tom, že ak medzi manželmi\ndôjde k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, súd podľa\nustanovenia § 146 OZ rozhodne na návrh niektorého z nich. Žalobkyňa sa však ani v tomto prípade\nochrany svojho práva nedomáhala zákonom prípustným spôsobom“. K obdobným záverom dospel aj\nKrajský súd v Bratislave v rozsudku zo dňa 26.2.2020, sp. zn. 2Co/187/2017.\n20. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného konštatuje, že žalobkyňa aj žalovaný boli do\nvyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva obaja bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti\n(rodinného domu) a obaja boli oprávnení túto nehnuteľnosť užívať v celom rozsahu, čím je vylúčené,\naby žalovanému vznikla právna povinnosť zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu za neužívanie rodinného\ndomu, pretože dôvodom užívania celej veci žalovaným bolo jeho vlastnícke právo k celej veci právnym\ntitulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za výlučné užívanie nehnuteľnosti len žalovaným v\nuplatnenom období tak nepatrí žalobkyni právo na zaplatenie peňažnej náhrady. Pre úplnosť je potrebné\nkonštatovať, že v prejednávanej veci z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa žalobkyňa\ndomáhala súdnou cestou užívania nehnuteľnosti.\n21. Na základe uvedeného odvolací súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (v časti\npriznania ekonomického ekvivalentu užívania) súdom prvej inštancie rozhodnutie prvoinštančného\nsúdu zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zohľadňujúc charakter sporu.\nNa rozhodnutie súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba podľa slovenskej\nrozhodovacej praxe hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva\nstrán z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a konštituovať ich nové práva a povinnosti. Ak preto\nstrana napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov, odvolací súd nie je v zmysle § 379 písm.\nc) C.s.p. viazaný rozsahom odvolania. Žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci\nsamej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 367 ods. 2 C.s.p.). V odvolacom konaní sa musí\nvždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov, t. j. všetky jeho výroky vo veci samej. Odvolací súd môže toto prvoinštančné rozhodnutie\npotvrdiť, zmeniť alebo zrušiť výhradne ako celok. Pokiaľ odvolací súd pristúpi k zmene napadnutého\nrozhodnutia vo veci samej, nemôže niektorý výrok potvrdiť a iné výroky zmeniť alebo zrušiť. Pri zmene\nodvolaním napadnutého rozhodnutia musí odvolací súd sám nanovo a v celom rozsahu vyporiadať\nvšetky práva a povinnosti strán z právneho vzťahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tiež\nnanovo konštituovať ich práva z novovzniknutých právnych vzťahov (Najvyšší súd SR, sp. zn. 3 Cdo\n174/2012).\n22. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396\nods. 2 C.s.p. a vzhľadom k tomu, že úspešnosť oboch sporových strán bola prakticky rovnaká, nepriznal\nžiadnej zo strán právo na náhradu trov konania.\n23. Výroky prvoinštančného rozsudku (výrok V. a VI.), ktorými uložil sporovým stranám povinnosť zaplatiť\nsúdny poplatok odvolací súd zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie berúc do úvahy\n\nzákonnú úpravu týkajúcu sa rozhodovania o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorej (§ 14 ods. 4 zákona č.\n71/1992 Zb.) v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania\no zastavení konania; sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho\nsúdneho úradníka. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo veci poplatkovej povinnosti opätovne rozhodnúť,\na to v súlade s výškou masy bezpodielového spoluvlastníctva.\n24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/80/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d7453bfb-fa0f-4365-93ce-534a14595d35", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 395/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 395/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7453bfb-fa0f-4365-93ce-534a14595d35"}, {"guid": "8539e0fe-5f4b-4fda-b068-54e74ec3b9c9:7acd0cd2-998e-4e8f-931d-a75aae7d0bc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Co/127/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/127/2022 z 30. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2023-10-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8539e0fe-5f4b-4fda-b068-54e74ec3b9c9:7acd0cd2-998e-4e8f-931d-a75aae7d0bc5"}, {"guid": "6f926732-4f52-43de-baf5-dd6c8fea97d3:f05aa1e0-2c72-479e-904f-4126bde10c49", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/83/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/83/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6f926732-4f52-43de-baf5-dd6c8fea97d3:f05aa1e0-2c72-479e-904f-4126bde10c49"}, {"guid": "216de923-b17a-4d1a-9b23-dd311160d369:d6ab9776-6aec-49ca-a762-2787a3010791", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6618202345.1", "spisova_znacka": "11Co/154/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/154/2019 z 12. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-11-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6618202345.1"}, {"guid": "54b6ec04-28b9-47d1-aa9d-a7e4749fe859:29cb79fe-b53a-4030-a6ad-d1761e953ca7", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7116201253.1", "spisova_znacka": "2Co/187/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/187/2017 z 18. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7116201253.1"}, {"guid": "691b120c-91b6-4028-b150-aec2cb660c57:216866e0-9701-42bc-b7c2-86f0563fdc0e", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4402899964.3", "spisova_znacka": "9Co/215/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/215/2014 z 6. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-05-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4402899964.3"}], "citovane_v": []}