{"guid": "630f7598-4f33-402d-a448-6e0ab322266a:1bf38fb4-e1dd-4ecb-a8b9-936170be85c4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1620200137.2", "spisova_znacka": "15Co/21/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/21/2023 z 18. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. decembra 2024, sp. zn. 15Co/21/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1620200137.2", "identifikacne_cislo": "1620200137", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Silvia Walterová", "sudca_id": 666, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-walterova-666", "datum_vydania": "2024-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39a", "nazov": "§ 39a OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1bf38fb4-e1dd-4ecb-a8b9-936170be85c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1620200137.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1620200137.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1620200137.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/21/2023\n1620200137\n18. 12. 2024\nJUDr. Silvia Walterová\nECLI:SK:KSBA:2024:1620200137.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Romana Huszára, v právnej veci žalobcu: Q.. I. B. V. Y. C. G.\nF. I. Č. G. F. Á. , M. R. XX.X.XXXX, Q. A., F. P. U. K. Y. P., L. (Q.) XXXXX, zastúpená: JUDr. Ľuboslav\nKašuba, advokát, Bratislava, Na vŕšku č. 1, proti žalovanému: C. R. I. M. R. J. , M. R. XX.X.XXXX, Q. P.,\nzastúpený spoločnosťou: JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, IČO: 47 249 650, Nitra,\nŠtúrova č. 13, za ktorú koná JUDr. Martin Jánský, o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe o\nurčenie, že vec patrí do dedičstva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky\nzo dňa 3. októbra 2022, sp.zn. 32 C 3/2020, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 3. októbra 2022, sp.zn.\nC 3/2020, p o t v r d z u j e .\nII. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n\n32\n100 %.\n\nodôvodnenie:\n1.1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 3.10.2022, sp.zn. 32 C 3/2020, I. uložil žalovanému\npovinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci P., okres L., ktoré sú evidované na liste\nvlastníctva č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie P., ako chata so súpisným č. XXXX postavená\nna pozemku s parcelným č. C - KN XXXX/X, ďalej ako nadstavba bez súpisného čísla postavená na\npozemku parcelné č. C-KN XXXX/X, garáž bez súpisného čísla postavená na pozemku parcela č. CKN XXXX/X a šopa bez súpisného čísla postavená na pozemku parcela č. C-KN XXXX/X, do 30 dní od\nprávoplatnosti rozsudku;\nII. vzájomnú žalobu v celom rozsahu zamietol; III. žalobkyni priznal\nvoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu\ndňa 16.1.2020, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby bola žalovanému uložená povinnosť do 15 dní od\nprávoplatnosti rozsudku vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci P., evidované na liste vlastníctva\nč. XXXX, vedenom pre katastrálne územie P. ako chata so súpisným\nč. XXXX, postavená\nna parcele č. C-KN XXXX/X, nadstavba nachádzajúca sa na parcele\nč. C-KN XXXX/X,\ngaráž postavená na parcele C-KN XXXX/X a šopa postavená na parcele\nč. C-KN XXXX/X.\nŽalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným žila v 2-izbovom byte\nv Bratislave - R., ktorý\nbol v jej výlučným vlastníctve. Na nátlak žalobcu (pravdepodobne žalovaného, poznámka odvolacieho\nsúdu) tento byt predala a spolu so žalovaným si v máji roku 2007 prenajala rodinný dom v P.. Žalovaný\nv tej dobe podnikal, predával výrobky Aloe Vera, podľa jeho slov sa mu nedarilo, požičal si od žalovanej\n(správne žalobkyne, poznámka odvolacieho súdu) na jar roku 2008 sumu 78.000,- Sk a odišiel skúsiť\nšťastie do východného Nemecka. Po čase sa vrátil s tým, že sa mu nepodarilo zamestnať\na\npeniaze od nej minul na zaplatenie leasingu na jeho auto. Jeho nezamestnanosť trvala\n7-8\nmesiacov, všetky náklady po túto dobu znášala ona. Neskôr si od nej požičal žalovaný opäť sumu\n78.000,- Sk, ktoré údajne prehral v kasíne. Takto si od nej vždy pýtal peniaze na rozbehnutie nového\n\nkšeftu. Po pár mesiacoch si požičal sumu 100.000,- Sk pre svojho priateľa vo Viedni, ktorý ich súrne\npotreboval s tým, že mu do dvoch dní vráti dvojnásobok. O dva dni jej žalovaný povedal, že jeho priateľa\nzavreli a peniaze sú nenávratne preč. V roku 2009 si zobrala úver v A. banke, a.s. vo výške 5.000,- €,\nza ktoré chcela odkúpiť pozemok pod chatou v P.. V tom čase však kúpu od Slovenského pozemkového\nfondu nebolo možné zrealizovať a žalovaný ju prehovoril, aby z týchto peňazí zaplatila nájom na dva\nmesiace\nv sume 2.000,- € a zo zvyšku aby mu požičala na nákup výrobkov Aloe Vera\na benzínu a aj zaplatila poplatok za odvoz smetí vo výške 176,- €. Tieto peniaze jej žalovaný nevrátil. V\nroku 2011 ju prosil žalovaný, aby mu požičala svoje zlato, retiazky, prstene, náušnice a prívesok, ktoré\nzaloží do záložne s tým, že jej všetko vráti, keď zarobí peniaze. Tieto šperky v hodnote 3.500,- € už nikdy\nnevidela. Z peňazí z predaja bytu si zakúpila v Nemecku v roku 2007 motorové vozidlo Toyota RAV 4\nza sumu 12.700,- €, ktoré následne používal žalovaný, ktorý na ňom za krátky čas najazdil 286.000 km,\no toto vozidlo sa nestaral, čo spôsobilo zadretie\na znefunkčnenie motora a prevodovky,\nna opravu čoho nemala peniaze a tak auto nechala odhlásiť a zošrotovať. Po nejakom čase spolužitia\nzistila, že žalovaný má exekúcie pre nesplácanie pôžičky, že neplatí výživné na deti v Nemecku, že mu\nžiadna banka už nepožičia, pretože je na listine dlžníkov, z ktorého dôvodu si nemohol na seba zobrať\nani paušál od operátora, že dlhuje na daniach i v poisťovniach, ako aj celej svojej rodine. Žalovaný tvrdil,\nže sa mu nič nemôže stať, lebo dlh nie je trestný čin. Otec žalovaného MUDr. R. vedel ako ju jeho\nsyn pripravil o všetky peniaze z predaja bytu a keďže sa jednalo o veľmi slušného človeka, navrhol, že\nna ňu prevedie chatu v P.. Bol to návrh MUDr. T. R., ktorý spoločne so žalovaným navrhol uzavretie\nkúpnej zmluvy za cenu 1,- €, nie darovacej zmluvy s tým, že takáto zmluva je úplne v poriadku. Ona\nkúpnu zmluvu nepripravovala, návrh na vklad podával MUDr. R.. Na základe uzavretej kúpnej zmluvy\nsa stala vlastníčkou predmetných nehnuteľností. So žalovaným žila do roku 2013, kedy musela odísť\ndo Čiech za dcérou, pretože majiteľ domu, ktorý mali so žalovaným v prenájme, ich z neho začal pre\nneplatenie nájomného vyhadzovať a žalovaný jej nedovolil, aby s ním išla spoločne bývať do chaty v P.,\nkde si nasťahoval svoju priateľku L., s ktorou udržiaval vzťah už počas spolužitia s ňou. Následne sa\nso žalovaným dohodla, že on bude platiť daň z nehnuteľností, poistenie a ostatné náklady súvisiace s\nužívaním chaty, neskôr zistila, že žalovaný napriek tomu, že chatu užíva, neplatí za ňu dane, ani poistné\na dlžnú sumu musela uhradiť ona. Keďže ju žalovaný pripravil o všetky peniaze z predaja jej bytu, vždy\nsa snažila o to, aby jej buď peniaze vrátil, alebo mu za túto sumu bola ochotná chatu predať. Žalovaný\nale vždy, keď spomenula peniaze, pôžičky, zlato, začal kričať, že čo ona chce, veď má chatu. Po uzavretí\nkúpnej zmluvy s MUDr. R. sa so žalovaným písomne dohodli, že MUDr. T. R. bude mať na chate právo na\ndoživotné bývanie a že na chate nebudú prevádzať žiadne opravy, renovácie či prestavby bez zvolenia\nMUDr. R.. Začiatkom roka 2017, kedy ešte MUDr. R. žil, sa žalovaný obrátil na ňu so žiadosťou o podpis\nplnej moci na predaj chaty, s čím nesúhlasila a plnú moc mu nepodpísala, pretože MUDr. R. sľúbila, že\npočas jeho života nebude chata predajná. Keďže žalovaný užíva jej chatu a priľahlé nehnuteľnosti bez\nakéhokoľvek právneho titulu i úhrady za užívanie, ponúkla mu chatu na predaj za polovicu jej trhovej\nhodnoty, t. j. za cenu, o ktorú ju pripravil žalovaný, čo on odmietol.\n1.2. Žalovaný dňa 12.2.2022 doručil súdu vzájomnú žalobu o určenie, že predmetné nehnuteľnosti\npatria do dedičstva po nebohom MUDr. T. R., narodený dňa XX.X.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX,\nnaposledy bytom P., G. č. XXXX. Vzájomnú žalobu žalovaný odôvodnil obdobnými argumentmi,\naké uvádzal v rámci procesnej obrany proti žalobe. Zopakoval, že žalobkyňa je na príslušnom liste\nvlastníctva evidovaná ako vlastníčka nehnuteľností, on je synom pôvodného, teraz už nebohého\nvlastníka nehnuteľností MUDr. T. R., ktorý mal až do svojej smrti trvalé bydlisko na predmetných\nnehnuteľnostiach. Je podľa svojej vedomosti jediným dedičom poručiteľa, on mal na predmetných\nnehnuteľnostiach zapísaný trvalý pobyt od roku 2009, od roku 2013\nv\nnehnuteľnostiach aj býva s tým, že do smrti otca koncom roka 2018 sa oňho staral, doopatroval ho\na býval s ním v spoločnej domácnosti, taktiež sa podieľal na úhrade podstatnej časti nákladov na ich\npotreby. Rovnako vynakladal prostriedky na opravy a údržbu nehnuteľností. Predmetné nehnuteľnosti\nžalobkyňa nadobudla od jeho otca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2009 a následného vkladu\njej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č. V-XXXX/XX. Podľa článku II. kúpnej zmluvy\nžalobkyňa nadobudla akýmkoľvek právom tretích osôb (ťarchou) nezaťažené nehnuteľnosti za kúpnu\ncenu 1,- €. Podľa druhého odseku tohto článku kúpnej zmluvy, žalobkyňa znášala notárske poplatky\nza overenie podpisov predávajúceho na zmluve, ako aj správny poplatok za vklad jej vlastníckeho\npráva do katastra nehnuteľností. Podľa článku IV. kúpnej zmluvy bolo žalobkyňou v prospech jeho\nnebohého otca zriadené vecné bremeno spočívajúce v jeho práve doživotného bývania a doopatrovania\nžalobkyňou až do jeho dožitia. Zároveň sa žalobkyňa v zmysle kúpnej zmluvy zaviazala, že po dobu\ndožitia predávajúceho (jeho otca), nevykoná na nehnuteľnostiach bez súhlasu akékoľvek opravy, úpravy,\nprestavby alebo renovácie. Vklad vlastníctva žalobkyne k nehnuteľnostiam nadobudol právoplatnosť\n\npodľa predmetného listu vlastníctva č. XXXX dňa 3.12.2009. Ako vyplýva z dohody uzavretej medzi\nním a žalobkyňou zo dňa 21.11.2009, túto uzavreli\nv súvislosti s\nprevodom nehnuteľností na žalobkyňu a v priebehu vkladového konania, sporové strany sa okrem\niného dohodli na spoločnom užívaní vyššie uvedených nehnuteľností a na tom, že v zmysle výslovného\npriania jeho otca, sú nehnuteľnosti nepredajné a k prechodu ich vlastníctva môže prísť len na základe\ndedenia. Napriek skutočnosti, že kúpnou zmluvou bolo\nv prospech jeho otca zriadené aj vecné\nbremeno - právo doživotného bývania, vrátane jeho doopatrovania žalobkyňou až do jeho dožitia, vecné\nbremeno nebolo nikdy do katastra nehnuteľností zapísané, teda nevzniklo. Žalobkyňa ohľadom vecného\nbremena nedodržala ani svoj záväzok ohľadom doopatrovania jeho otca, keďže prakticky ihneď po\nvklade jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ho opustila a o jeho otca sa nestarala, nepostarala,\nnedoopatrovala ho a jemu i jeho otcovi až do jeho smrti s jeho doopatrovaním nepomohla, ani\nnepomáhala. Je zrejmé, že žalobkyňa taktiež nedodržala svoj prísľub (a záväzok), ktorý dala (ku ktorému\nsa zaviazala) jeho otcovi na základe jeho výslovného priania v súvislosti\ns prevodom\nnehnuteľností na žalobkyňu, že s ním uzavrie manželstvo. Žalobkyňa nebola od svojho odchodu (po\nvklade jej vlastníctva do katastra nehnuteľností) s ním, ani jeho nebohým otcom po celý čas ani len v\npríležitostnom kontakte, nezaujímala sa o nich dlhodobo. Žalobkyňa nerešpektovala taktiež svoj sľub a\nzáväzok daný jeho nebohému otcovi, na ktorom sa napokon dohodli aj s ním, že nehnuteľnosti, ktoré\nmala nadobudnúť za 1,- € sú nepredajné a k prechodu ich vlastníctva môže prísť len na základe dedenia.\nNehnuteľnosti mu ponúkla na predaj\na ponúkala ich na predaj aj na internete. Uvedené\njednoznačne svedčí o špekulatívnom prístupe žalobkyne k nehnuteľnostiam, a to podľa všetkého od\nsamého počiatku, s cieľom získať nehnuteľnosti za neprimeraných podmienok a bezprávne sa tak\nobohatiť najmä na úkor jeho nebohého otca, navyše v priamom rozpore s jeho vôľou jasne vyjadrenou\nv predmetnej kúpnej zmluve. Z pohľadu kúpnej zmluvy a dohody, resp. z pohľadu dobrých mravov\nžalobkyňa konala a naďalej koná protiprávne, v priamom rozpore s prianím poručiteľa, nepochybne za\nhranicou dobrých mravov. Z obsahu priložených listín je zrejmé, že pôvodný vlastník nehnuteľností, jeho\nnebohý otec, uzatvoril so žalobkyňou zmluvu za prísľubu, že budú splnené podmienky, ktoré sú v kúpnej\nzmluve (a nielen tam) uvedené a zmluvnými stranami dohodnuté. Podľa takto dohodnutých podmienok,\npôvodný majiteľ nehnuteľností, ako protihodnotu plnenia, ktoré žalobkyňa od neho nadobudla, žiadal\n(okrem iného) doopatrovanie žalobkyňou (spoločne s jeho synom), čo v čase podpisu zmluvy a až\ndo vkladu jej vlastníctva nijako neodmietala, nespochybňovala, výslovne ani faktickým správaním.\nDôkazom o tom je aj priložená dohoda, spísaná s ním počas vkladového konania, čím (ako je teraz\nzrejmé) účelovo utvrdzovala jeho nebohého otca i jeho samotného, že budú spoločne žiť v predmetných\nnehnuteľnostiach, kde sa ako členovia jednej domácností, dokonca ako manželia, budú spoločne starať\no jeho nebohého otca, ktorý už aj v predmetnom čase dosiahol nadpriemerne vysoký vek, ktorého\nmala žalobkyňa spoločne s ním doopatrovať bez ohľadu na ich osobný stav. Je pritom zjavné, že jeho\nnebohý otec len na základe prísľubu žalobkyne, ktorého dodržanie navonok do vkladu jej vlastníctva\ndo katastra nehnuteľností žalobkyňa deklarovala aj ďalším svojím konaním, previedol vlastnícke právo\nk nehnuteľnostiam na žalobkyňu inak ako za bežných podmienok, t. j. inak ako za primerané finančné\nprotiplnenie zodpovedajúce hodnote nehnuteľností vo výške niekoľkých desiatok tisíc eur a nie za „kúpnu\ncenu“ vo výške 1,- €. Žalobkyňa však svoje záväzky a sľuby dané jeho otcovi a jemu samotnému\nnedodržala, keď už len na príslušnú správu katastra bol dodaný návrh na vklad jej vlastníckeho práva,\navšak bez toho, aby bolo zároveň žiadané zapísať do katastra aj právo zodpovedajúce vecnému\nbremenu. Okrem toho žalobkyňa prakticky ihneď po nadobudnutí vlastníckeho práva\nk\nnehnuteľnostiam ho opustila a reálne sa o jeho otca nikdy nestarala, čo sa najskôr snažil vysvetliť alebo\nospravedlniť nebohému otcovi, ktorý sa ho na to opakovane pýtal tak, že žalobkyňa musela odísť do\nČeskej republiky za svojou dcérou vyriešiť jej krízovú situáciu, teda z jej rodinných dôvodov. Ako však\nnapokon z konania žalobkyne vyšlo najavo, bola to len zámienka na jej odchod, keďže sa už do spoločnej\ndomácnosti nevrátila. Z uvedeného je preto zrejmé, že žalobkyňa jeho nebohého otca a napokon aj\njeho samotného uviedla do omylu, nakoľko na základe prísľubu doopatrovania jeho otca i pod prísľubom\nvzniku vecného bremena v prospech pôvodného vlastníka, resp. prísľubom splnenia výslovného priania\njeho nebohého otca vstúpiť s ním do manželstva, docielila nadobudnutie nehnuteľností bez primeraného\nprotiplnenia, v hrubom nepomere vzájomných plnení prakticky bez toho, aby splnila čo len jeden zo\nsľubov a povinností, ktoré pri prevode nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva dala, resp. sa k nim\nzaviazala, bez čoho by nepochybne jeho nebohý otec, dôverujúc žalobkyni, nebol býval na ňu predmetné\nnehnuteľnosti previedol a ak, tak nepochybne nie za takto neprimeraných a nevýhodných podmienok.\nAk by nemal jeho nebohý otec dôverovať žalobkyni v tom, že táto splní svoje záväzky a prísľuby, je\nzrejmé, že nehnuteľnosti by za neprimeraných podmienok na žalobkyňu nepreviedol a nepripravil by tak\nv konečnom dôsledku (ako sa ukazuje aktuálne) vlastného syna o strechu nad hlavou. Je nepochybné,\n\nže nebolo ani nemohlo byť vôľou jeho nebohého otca akokoľvek do budúcnosti ohroziť jeho bývanie\na majetkovo ho ukrátiť. Vyplýva to aj z toho, že nehnuteľnosti nemali byť v budúcnosti akokoľvek\nscudzené\na k zmene vlastníctva malo prísť len dedením, čo v spojení so vstupom do manželstva,\nresp.\nv zotrvaní v spoločnej domácnosti mu garantovalo do budúcna právo k nehnuteľnostiam,\nktoré je teraz zjavne v dôsledku viacnásobného nedodržania sľubov, povinností a záväzkov žalobkyne,\nspochybňované. Skutočnou vôľou jeho nebohého otca nebolo previesť na žalobkyňu nehnuteľnosti bez\nďalšieho za 1,- €, ale za predpokladu plnenia ďalších podmienok do budúcnosti, ktoré však neboli\nžalobkyňou dodržané, a to s viac než pravdepodobným úmyslom nesplniť ich od samotného počiatku. Z\nvyššie uvedeného sa javí zrejmým, že nadobudnutie vlastníctva nehnuteľností žalobkyňou je v rozpore\ns dobrými mravmi a zjavnou i aktuálne objektívne zistiteľnou, skutočnou a úplnou vôľou jeho nebohého\notca. Prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam je neplatný z rovnakého dôvodu (rozpor s dobrými mravmi)\nuž len pre samotný hrubý nepomer hodnoty nehnuteľností a „kúpnej ceny“ vo výške 1,- €. Potvrdzuje to\nnapokon samotná žalobkyňa svojím konaním, ktoré bezprostredne predchádzalo podaniu jej žaloby o\nvypratanie, ak za tie isté nehnuteľnosti žiadala od neho zaplatiť sumu 60.000,- €. Prevod vlastníckeho\npráva na žalobkyňu je neplatný aj z dôvodu zjavného zneužitia neskúsenosti a ľahkomyseľnosti jeho\nnebohého otca, ktorý mal v čase prevodu 87 rokov, čo predstavuje tzv. civilnú úžeru podľa ustanovenia\n§ 39a Občianskeho zákonníka, pod ktorú spadá aj hrubý nepomer vzájomných plnení, ktorý je dôvodom\npre neplatnosť sám o sebe podľa všeobecného ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Dôvod\nneplatnosti spočíva tiež\nv zjavnom a objektívne danom rozpore s dobrými mravmi\npodľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, resp. uvedenia jeho nebohého otca do omylu, že otca\ndoopatruje, že vznikne právo zodpovedajúce vecnému bremenu, že sa s ním zosobáši a spoločne s\nním doopatrujú jeho nebohého otca. Odhliadnuc od sľubu sobáša, do ktorého samozrejme nemožno\nkohokoľvek nedobrovoľne nútiť, ostatné porušenia záväzkov a sľubov nemožno vnímať inak ako hrubo\nporušujúce dobré mravy, zjavné zneužitie situácie (dobromyseľnosti a ľahkomyseľnosti)\na\nzavádzanie uvedením do omylu, čo predstavuje zákonné dôvody neplatnosti napádanej kúpnej zmluvy.\nAbsencia vzniku vecného bremena a nedoopatrovanie jeho nebohého otca pritom priamo potvrdzuje a\nzvýrazňuje nepomer plnení podľa kúpnej zmluvy a dôvody neplatnosti tejto zmluvy z týchto dôvodov.\nZ pohľadu civilnej úžery, prihliadnuc na už vyššie opísané správanie žalobkyne po momente, kedy sa\nstala vlastníčkou nehnuteľností je zrejmé, že konala klamlivo a zneužila dôverčivosť, podľa všetkého\naj neskúsenosť, nepochybne však ľahkomyseľnosť na strane pôvodného vlastníka nehnuteľností, ktorý\nuzatváral predmetnú kúpnu zmluvu s dôverou a v presvedčení, že žalobkyňa splní všetko dohodnuté,\nna základe čoho si žalobkyňa dala poskytnúť plnenie, ktoré bolo inak v hrubom nepomere vzhľadom\nna vzájomné plnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené objektívne skutočnosti je presvedčený o tom, že\npredmetný prevod vlastníctva nehnuteľností, realizovaný na základe kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou\na jeho nebohým otcom, je neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobkyňa platne nenadobudla\nnehnuteľnosti, nie je ich vlastníčkou a nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi - jeho nebohom\notcovi. Dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.6.2019, sp.zn.\n3 Cdo 244/2018, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 412/2016 i nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.8.2020, sp.zn. III. ÚS 120/2020. Záverom dodal, že svoj\nnaliehavý právny záujem na podanej vzájomnej určovacej žalobe vidí v tom, že bez takého určenia je\nohrozené jeho právo, keď meritórne posúdenie existencie vlastníctva poručiteľa, jeho otca k predmetným\nnehnuteľnostiam, môže zmeniť jeho právne postavenie s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 26/2007.\n2. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkyne,\noboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami a zistil nasledovný skutkový\nstav. Žalobkyňa tvrdila, že zo strany žalovaného je to všetko účelové\na zmanipulované.\nZopakovala svoje argumenty uvedené v žalobe o predaji bytu, ako ju žalovaný pripravil aj o všetky jej\nzlaté šperky. O deda sa starala príkladne, chodieval k nim vo všetky sviatky a nedele na obedy, často\nsa zastavil len tak na kávu, keď išiel na chatu. Pomáhala mu s praním, holila ho, strihala, viackrát boli\naj dom upratať. Dedo ale nemal rád, keď sa mu tam zasahovalo, napríklad nedovolil vymiesť pavučiny,\nmala s ním dobrý vzťah, ale žalovaného „vytáčal“, pretože mu vyčítal, že je nezodpovedný a že mu\nnevrátil nejaké peniaze. Jej odchod do Prahy prebehol tak, že jej žalovaný v utorok zavolal, že do nedele\nsa musia vysťahovať\nz Q.. V stredu si išla do Prahy zariadiť prenájom, kam sa v\nsobotu sťahovala. Ak tam zostal nejaký neporiadok, tak z toho, že musela rýchlo rozdeliť a zbaliť ich\nveci. Ešte žalovanému navrhovala, aby sa spolu nasťahovali do P., že sa bude aj starať o deda, žalovaný\nto odmietol, že s ním bývať nechce. Aj kým bývala v Prahe, žalovaný ju navštevoval, mali priateľský\nvzťah. Tvrdil, že tá chata je kompenzácia za jej byt a že už o tom nemá rozprávať. Povedal jej, že by\n\ntam chcel zostať bývať. Ona mu navrhla, že po smrti dedka to môžu predať, že chce iba svojich 55.000,€, ostatné si môže nechať. Nebola dedkovi na pohrebe preto, nakoľko jej žalovaný povedal, že by to\nnebolo vhodné. Žalovaný dlhy má, sú\no tom informácie aj na internete. Jeho prístup bol\nvždy taký, že on nemá a že ten druhý má aj tak dosť. Zmluvu s dedkom nepísala, to by si nedovolila,\npripravovali to žalovaný s otcom. Na katastri boli potom spolu so žalovaným bez dedka. MUDr. R. od\nnej nikdy nechcel nehnuteľnosti vrátiť. Poukázala na skutočnosť, že nehnuteľnosti nadobudla v roku\n2009\na MUDr. R. zomrel až v roku 2018, pričom počas svojho života nenamietal, ani\nžalovaný, platnosť uzavretej kúpnej zmluvy. Žalovaný ani netvrdil, že by jeho otec bol na uzatvorenie\nzmluvy nespôsobilý. Nie je pravdou, že odišla po podpise zmluvy do Čiech, až do roku 2013 bývala\nso žalovaným v spoločnom podnájme, z ktorého museli odísť pre neplatenie nájmu. Žalovaný sa vtedy\nodsťahoval na chatu, ktorá je predmetom tohto konania, avšak jej tam zakázal prísť, nasťahoval si tam\nvtedy svoju novú priateľku. Žalovaný uviedol, že žalobkyni nesvedčí vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,\npretože kúpna zmluva zo dňa 19.10.2019 je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi s poukazom na § 39\nObčianskeho zákonníka, resp.\nz dôvodov civilnej úžery podľa § 39a Občianskeho zákonníka.\nOkrem nízkej ceny sú aj ďalšie okolnosti, ktoré spôsobujú rozpor s dobrými mravmi, najmä skutočnosť,\nže žalobkyňa nedodržala dohodnuté podmienky. MUDr. R. mal v úmysle domáhať sa už za svojho života\nvrátenia nehnuteľností, avšak zomrel skôr než k tomu došlo, preto sa tohto chce domáhať jeho dedič.\nNikdy nespochybňoval spôsobilosť MUDr. R. na právne úkony, namieta neplatnosť pre rozpor s dobrými\nmravmi a pre civilnú úžeru. Na pojednávaní konanom dňa 3.10.2022 uviedol žalovaný nové tvrdenia,\nkeď poukázal na to, že v zmysle čl. VI. ods. 2 oboch kúpnych zmlúv, a to zo dňa 19.10. i 25.10., zmluva\nnadobúda účinnosť zaplatením kúpnej ceny\na zápisom zmluvy do katastra nehnuteľností.\nKeďže v konaní nebol produkovaný dôkaz o tom, že by bola kúpna cena zaplatená, má za to, že kúpna\nzmluva okrem všetkých vád, ktoré už\nv konaní vytýkal, nenadobudla účinnosť.\nPrvoinštančný súd upozornil žalovaného, že na také tvrdenia nebude prihliadať, pretože neboli vznesené\nvčas, ale až na poslednom pojednávaní, po vykonaní všetkého navrhovaného dokazovania a v rozpore\nso sudcovskou koncentráciou konania. Svedkyňa L. P., priateľka žalovaného, s ktorým aktuálne býva\nv P. uviedla, že sa o dedka (nebohý MUDr. R.) starala a prišla vypovedať, nakoľko sa jej to celé zdá\nnespravodlivé. Predmetom konania je podľa nej to, že ten dom bol prepísaný na žalobkyňu preto, že\nžalovaný jej dlhoval nejaké peniaze, pričom toto jej hovoril žalovaný. Žalovaný jej dal prečítať aj súdny\nspis. Ona prišla k dedkovi bývať na jeseň 2013, pracovala v Rakúsku\nv sezónnom\nzamestnaní a potrebovala si zohnať niečo nové. Vtedy ju žalovaný poprosil, či by mu nepomohla so\nstarostlivosťou o dedka, že za to tam môže zadarmo bývať. Vtedy už žalovaného poznala vyše roka.\nJu to potešilo, potrebovala novú prácu a keďže je z Brezna, nevedela sa hýbať po Bratislave. Žalovaný\nsa až hanbil ju tam zobrať, lebo dom bol\nv katastrofálnom stave. Keď tam\nprišla, boli všade pavučiny, prach, splesnivená chladnička a podobne, postupne všetko poupratovala,\npoprala a povypratávala staré veci. O dedka sa následne starala až do jeho smrti a bývala v dome s\nním. Dedkovi prala, varila, upratovala, starala sa o to, aby si dal lieky a podobne. Pokiaľ ide o ten dom,\nna to sa nevypytovala. Spočiatku so žalovaným neboli nič, ale postupne sa zblížili. Bola pri tom, keď\nžalovaný dedkovi povedal, že žalobkyňa odišla a dedko bol z toho v úplnom šoku. Hovoril žalovanému,\naby to dal do poriadku, že nech ten dom vráti, že jej to nepatrí. Potom ešte raz sa dedka pýtala, čo je\ntaký zamyslený a on uviedol, že sa kvôli tomu trápi. Za celú dobu tam žalobkyňa nebola, neprišla ani\nna pohreb. Dedko sa domáhal vrátenia domu tak, že žalovanému hovoril, aby to vybavil. Žalovaný to aj\nchcel vybaviť, ale žalobkyňa vtedy chcela veľkú sumu peňazí,\n25.000,- €. Dedko neprepísal dom\nna žalobkyňu preto, že jej žalovaný dlhoval peniaze, ale preto, že chcel, aby sa oňho niekto postaral. Už\ntakmer zabudla na to, že jej to hovoril. Nepýtala sa ho na to, prečo to neprepísal priamo na žalovaného.\nS ním bola aj ťažká komunikácia, zle počul. Dedko mal vždy všetko pod kontrolou a strážil si svoje\npeniaze, myslel si, že sa oni dvaja zoberú a budú sa oňho starať, bol odkázaný na žalovaného pomoc a\njeho starostlivosť. Oni potom nevedeli nájsť papiere, ktoré podpísal so žalobkyňou, pretože im nedovolil\nhrabať sa\nv jeho veciach. Dedko sa tak bál, aby ona neodišla, že jej ponúkal, že jej bude\ndávať celý svoj dôchodok, aby sa o neho starala. V roku 2013 mával dedko výpadky pamäte. Súd prvej\ninštancie z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie P. zistil, že žalobkyňa je v\nkatastri nehnuteľností vedená ako výlučná vlastníčka chaty so súpisným č. XXXX postavenej na parcele\nč. XXXX/X, nadstavby bez súpisného čísla postavenej na parcele č. XXXX/X, garáže bez súpisného čísla\npostavenej na parcele č. XXXX/X a šopy bez súpisného čísla postavenej na parcele č. XXXX/X; ako titul\nnadobudnutia je uvedená kúpna zmluva V-XXXX/XX, právoplatná dňa 3.12.2009. Kúpna zmluva zo dňa\n25.10.2009, ktorá bola súčasťou vyžiadanej kópie administratívneho spisu vtedajšieho Katastrálneho\núradu v Bratislave, Správy katastra Malacky č. V-XXXX/XX, bola uzavretá medzi MUDr. T. R., narodený\ndňa XX.X.XXXX, bytom P., G. č. XXXX, ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou. Predmetom\n\nprevodu boli chata so súpisným číslom XXXX postavená na parcele č. XXXX/X, ďalej nadstavba na\nparcele č. XXXX/X, garáž na parcele č. XXXX/X a šopa na parcele č. XXXX/X, všetko zapísané na\nliste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie P.; kúpna cena nehnuteľností bola dohodnutá na 1,- €.\nZmluvné strany sa podľa čl. II. bodu 2. zmluvy dohodli na tom, že notárske poplatky za overenie podpisov\npredávajúceho a správny poplatok za vklad vlastníckeho práva do katastra zaplatí kupujúca. V článku\nIV. zmluvy sa strany dohodli, že kupujúca na základe tejto zmluvy zriaďuje v prospech predávajúceho\nvecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a doopatrovania predávajúceho až do jeho\ndožitia, okrem toho sa kupujúca zaväzuje po dobu dožitia predávajúceho neprevádzať na chate a jej\npríslušenstve so všetkým kompletným zariadením predávajúceho žiadne opravy, prestavby a renovácie\nbez odobrenia\na zvolenia predávajúceho. Podľa čl. VI. bodu 2. zmluvy nadobúda\nzmluva platnosť podpisom oboma stranami, účinnosť zaplatením kúpnej ceny a zápisom do katastra\nnehnuteľností. Pravosť podpisu predávajúceho i kupujúcej na kúpnej zmluve bola úradne osvedčená dňa\n2.11.2019. Navrhovateľom vkladu zmluvy do katastra nehnuteľností bol MUDr. T. R., návrh bol datovaný\ndňom 25.10.2009 a na Správu katastra Malacky bol doručený dňa 2.11.2019 s nalepenými kolkami v\nhodnote 66,- €. Predmetom návrhu bol len vklad vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam v\nprospech žalobkyne, navrhovateľ nenavrhoval vklad vecného bremena. Rozhodnutím Správy katastra\nMalacky zo dňa 3.12.2019, č. V-XXXX/XX, bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\nv prospech žalobkyne, pričom rovnakým dňom nastali právne účinky vkladu. Žalobkyňa predložila\nkúpnu zmluvu uzavretú medzi ňou a L.. R. na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam za 1,- €\ndatovanú dňom 19.10.2009, kde pravosť podpisov bola úradne osvedčená dňa 21.10.2009. Žalobkyňa\nnevysvetlila prečo zmluvné strany podpísali krátko po sebe dve takmer identické zmluvy, pretože si to už\nnepamätala. Zmluvné strany na vklad do katastra nehnuteľností predložili až v poradí druhú zmluvu zo\ndňa 25.10.2009, v ktorej bolo oproti prvej zmluve doplnené súpisné číslo chaty. Dňa 21.11.2009 uzavreli\nžalobkyňa a žalovaný dohodu, v ktorej uviedli, že sa dohodli na spoločnom používaní a doživotnom\nbývaní v nehnuteľnosti nadobudnutej kúpou I. B. od MUDr. T. R.; všetky majetkové pomery sa i v\nbudúcnosti delia rovnakým podielom medzi obe dohodnuté strany. I. B. a C. R. sa zaviazali, že MUDr.\nT. R. má právo na doživotné bývanie a doopatrovanie až do jeho dožitia, okrem toho sa zaviazali, že\nnebudú prevádzať na chate s príslušenstvom a jej všetkým kompletným zariadením žiadne opravy,\nprestavby a renovácie bez odobrenia a zvolenia MUDr. T. R.. Akceptujú otcovu žiadosť, že chata\nje nepredajná, len dedičná, s nemožnosťou zaťaženia hypotékou alebo iným možným likvidačným\nzáujmom. Po vybavení prepisu na katastrálnom úrade Malacky sa spomínaní otcovi zaväzujú uskutočniť\nmanželský obrad v dohľadnej dobe. Dohoda bola podpísaná v P. dňa 21.11.2009, dňa 27.11.2009 na\nnej bola úradne osvedčená pravosť podpisu oboch strán. Z rodného listu zistil (č.l. 70 spisu), že T.\nR., narodený dňa XX.X.XXXX bol otcom žalovaného. Podľa úmrtného listu (č.l. 71 spisu) MUDr. T. R.\nzomrel dňa XX.XX.XXXX. Z plnomocenstva zo dňa 23.1.2018 vyplýva, že MUDr. T. R., narodený dňa\nXX.XX.XXXX splnomocnil spoločnosť JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47\n249 650, vo veci určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, vrátane podania meritórneho žalobného návrhu,\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na zápis poznámky do katastra nehnuteľností.\nListom zo dňa 22.8.2010, adresovanom stranám sporu, MUDr. T. R. uviedol, že vzhľadom na zákerno\nrafinované podvodníctvo oboch\na nedodržanie písomného prísľubu, ako i ústneho\npodania (zosobášenia, starostlivosť zdravotnú o nezdravého skoro 89-ročného starca, nesplatenie\nžiadnych poistných a povinných mestu, vzhľadom na celosvetovú poveternostnú situáciu, splatenie\ndlžôb minulých i predminulých\nv sume 6.370,- €, vyriešenia bývania nehodnej navrátivšej\nsa z Prahy, vyriešenia sa nadštandardného bývania v Lozorne v kompletnom zariadenom bývaní a\nvzhľadom na mnohé iné veci) žiada: „ihneď darovania (pripomínam, že vtedy skutočne dobrovoľného)\ncelého majetku za 1 eu I. B. späť na pôvodného majiteľa MUDr. T. R. do dvoch týždňov, podobne tiež\nsumu v euro, požičanú C.. V opačnom prípade vec odovzdám policii a súdu.“\n3.1. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanoveniami § 78 ods., ods. 2, § 139 písm.\nc/ Civilného sporového poriadku, § 35 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 36 ods. 1 až 5, § 37 ods. 1, § 39, §\n39a, § 49a, § 123, § 126 ods. 1, § 460 Občianskeho zákonníka, dôvodiac tým, že žalobkyňa sa ako\nvýlučná vlastníčka nehnuteľností žalobou domáhala uloženia povinnosti žalovanému tieto nehnuteľnosti\nvypratať, pretože ich užíva bez právneho dôvodu. Svojou povahou išlo o žalobu na plnenie podľa\nustanovenia § 137 písm. a/ C.s.p., na ktorej nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny\nzáujem, pričom ide o jednu z typických vlastníckych žalôb, a to žalobu na vydanie veci. Poukázal na\npredpoklady vydania veci s tým, že súd je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako predbežnú\nriešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti; pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, môže sa\naj odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností (R 86/2001). Vzhľadom k tomu, že otázka\n\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bola medzi stranami sporná, zaoberal sa ňou z formálneho\npohľadu\na skúmaniu podrobil i právny titul, ktorým žalobkyňa nehnuteľnosti nadobudla a\nktorého neplatnosť namietal žalovaný v konaní. Konštatoval, že pri riešení predbežnej otázky platnosti\nzmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú\nplatnosť právnych úkonov. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je ale potrebné rozlišovať\nmedzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť stranami tvrdené (napríklad nedostatok slobody, vážnosti,\nrozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti\n(nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a podobne).\nZ vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa je ku dňu vyhlásenia rozhodnutia zapísaná\nako výlučná vlastníčka nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Z obsahu katastrálneho spisu vyplynula\nprávne formálna bezchybnosť uzavretej zmluvy, keďže zmluva bola uzavretá písomne, podpisy strán\nboli na jednej listine\na ich prejavy boli dostatočne určité a zrozumiteľné. Žalovaný\nnamietal rozpor uzavretej zmluvy s dobrými mravmi, jej neplatnosť pre civilnú úžeru, naznačiac tiež, že\nprevodca mohol konať v omyle. Svoj záver o neplatnosti kúpnej zmluvy odôvodňoval skutkovo tým, že\nv kúpnej zmluve bola za nehnuteľnosti dohodnutá neprimerane nízka cena (1,- €) a že žalobkyňa sa\nprevodcovi zaviazala, že v jeho prospech zriadi na nehnuteľnostiach vecné bremeno, že ho doopatruje,\nže sa vydá za jeho syna - žalovaného a že nehnuteľnosti neprevedie, ktoré všetky záväzky porušila\nalebo mienila porušiť. Keďže žalovaný je tým subjektom v konaní, ktorý vyššie uvedené vady kúpnej\nzmluvy v konaní tvrdil a vyvodil z nich pre seba priaznivé dôsledky, zaťažilo ho v tejto súvislosti\ndôkazné bremeno. Prvoinštančný súd v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 39 Občianskeho\nzákonníka, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 9. 2010, sp.zn. 4 Cdo 62/2009,\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 244/2018 s tým, že sama skutočnosť,\nže účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu (v danom prípade 1,- €), nepredstavuje\nrozpor so zákonom\na nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu\nv zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Tým pravda, v niektorých, individuálnych prípadoch nie je\ndotknutý možný dopad tohto ich dojednania napríklad z hľadiska daňového. Pokiaľ bolo uzavretie\nkúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom\n(konaním contra bonos mores), samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými\nmravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými\nmravmi. S poukazom na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak žalovaný v konaní tvrdil,\nže uzavretá kúpna zmluva bola v rozpore s dobrými mravmi, pretože bola dojednaná kúpna cena 1,€ za nehnuteľnosti, tak samotné toto dojednanie výrazne nižšej kúpnej ceny na vyslovenie záveru\no neplatnosti zmluvy nepostačuje. K odkazu žalovaného na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č.k. III. ÚS 412/2016-10 konštatoval, že ústavný súd sa tu síce stotožnil so záverom krajského\nsúdu, že v symbolickej dohodnutej kúpnej cene za prevádzanú nehnuteľnosť bola rodičmi účastníkov\nzohľadnená dlhoročná a obetavá starostlivosť jedného z účastníkov konania o rodičov, čo je v súlade s\ndobrými mravmi\na predmetnú kúpnu zmluvu preto nie je možné považovať za\nbezodplatný právny úkon. Ústavný súd tu však samozrejme nevyslovil, že by symbolickú kúpnu cenu\nbolo možné dojednať práve len v tom prípade, že sa prevodcovi poskytovala dlhoročná starostlivosť\nzo strany nadobúdateľa. Každý prípad uzavretej zmluvy so symbolickou kúpnou cenou je potrebné\nposudzovať osobitne a vyhodnotiť všetky relevantné okolnosti uzavretia takej zmluvy. Žalovaný tvrdil, že\nžalobkyňa mala jeho otcovi za prevod za uvedenú odplatu prisľúbiť starostlivosť, vydaj za neho, zriadenie\nvecného bremena a neprevoditeľnosť nehnuteľností, ktoré záväzky však nedodržala a zneužila dôveru\nprevodcu v to, že ich dodrží. Práve v tomto konaní žalobkyne v súvislosti s dojednanou cenou 1,- € za\nnehnuteľnosti žalovaný videl rozpor s dobrými mravmi, z dôvodu ktorého ďalej skúmal, či také žalovaným\ntvrdené okolnosti uzavretia zmluvy budú dokazovaním potvrdené a ak, či je možné v ich dôsledku zmluvu\nvyhlásiť za neplatnú. Z predloženej kúpnej zmluvy zistil, že predávajúci MUDr. R. dobrovoľne a slobodne\npreviedol na žalobkyňu nehnuteľnosti za dojednanú kúpnu cenu 1,- €, pričom prevod nebol viazaný\nna žiadnu odkladaciu ani rozväzovaciu podmienku. V článku IV. kúpnej zmluvy je obsiahnutá dohoda\nstrán na tom, že žalobkyňa „zriaďuje v prospech predávajúceho vecné bremeno spočívajúce v práve\ndoživotného bývania a doopatrovania predávajúceho až do jeho dožitia.“ Ďalej na seba prijala žalobkyňa\nv tomto článku zmluvy záväzok do dožitia predávajúceho na nehnuteľnostiach nevykonávať žiadne\nopravy, prestavby a renovácie bez súhlasu predávajúceho. Ani jeden z týchto záväzkov nebol dojednaný\nako podmienka kúpnej zmluvy ako takej. Súd prvej inštancie zdôraznil, že rozpor právneho úkonu s\ndobrými mravmi nemôže byť založený tým, že jedna strana zmluvy poruší v budúcnosti, následne, t. j.\naž po uzavretí príslušnej zmluvy niektorý z ňou zmluvne prijatých záväzkov, inak povedané, rozpor s\ndobrými mravmi musí založiť samotná existencia záväzku, nie až jeho porušenie. To, či je právny úkon\nv rozpore s dobrými mravmi, sa musí posudzovať k momentu jeho vzniku, teda sa musí skúmať, či\n\nokolnosti v dobe uzavretia príslušného právneho úkonu dovoľujú prijať záver o rozpore tohto úkonu s\ndobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu platí, že aj keby sa žalobkyňa žalovaným tvrdeného porušenia\njej záväzkov podľa kúpnej zmluvy dopustila, nemohlo by to viesť k prijatiu záveru o neplatnosti kúpnej\nzmluvy ako takej (pre rozpor s dobrými mravmi). Také porušenie by malo za následok maximálne\nzmenu záväzkov strán, prípadne vznik nových nárokov v tejto súvislosti na strane oprávneného z týchto\nzáväzkov (najmä práva sa proti takým porušeniam brániť). V konaní nebolo ani preukázané, že by vôbec\ntieto záväzky boli zo strany žalobkyne porušené. Záväzky v čl. IV. kúpnej zmluvy je možné rozdeliť\nna dve skupiny: záväzok nevykonávať na nehnuteľnostiach opravy, prestavby a renovácie a záväzok\nzriadiť vecné bremeno doživotného užívania a doopatrovania. To, že by žalobkyňa porušila záväzok na\nnehnuteľnostiach nevykonávať úpravy či renovácie bez súhlasu prevodcu z vykonaného dokazovania\nnevyplynulo a stranami nebolo ani tvrdené. Pokiaľ ide\no dohodu o zriadení vecného bremena,\nktorá je obsiahnutá v zmluve, taká dohoda nie je dostatočne určitá a zrozumiteľná na to, aby mohla\nbyť považovaná za platnú, nie je v nej totiž vôbec uvedené, vo vzťahu ku ktorým nehnuteľným veciam\nmá byť vecné bremeno zriadené, teda ktoré nehnuteľné veci majú byť vecným bremenom zaťažené.\nZáväzok doopatrovania je v uvedenom ustanovení prakticky len spomenutý bez akejkoľvek bližšej\nšpecifikácie, v čom má taký záväzok spočívať. Druhú časť záväzkov žalobkyne preto nemohol považovať\nza platne zriadenú z dôvodu ich neurčitosti. Keďže sa tento zistený dôvod neplatnosti vzťahuje len na\nčasť právneho úkonu (časť čl. IV. kúpnej zmluvy - dohodu o zriadení vecného bremena), pričom ide o\nvadu právneho úkonu, ktorú je možno oddeliť od jeho ostatného obsahu, neplatná ex tunc je len táto\nčasť právneho úkonu (tomuto prístupu, ktorý inak zachováva ostatné časti zmluvy, je potrebné dávať\npodľa zásady favor negotii prednosť). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je\nnavyše potrebný aj vklad do katastra nehnuteľností, keď z obsahu katastrálneho spisu č. V-XXXX/XX\nvyplynulo, že návrh na vklad podával iba MUDr. T. R., ktorý navrhol do katastra vložiť len vlastnícke\npráva k nehnuteľnostiam, nie vecné bremeno. Podať návrh ohľadom vecného bremena bol pritom\noprávnený aj bez súhlasu žalobkyne (hoci by vkladové konanie v tomto prípade vzhľadom na vyššie\nuvedené nedostatky muselo byť veľmi pravdepodobne prerušené). Skutočnosť, že vecné bremeno\nnebolo zapísané na príslušný list vlastníctva nemožno vyčítať žalobkyni a nie je to možné považovať\nza porušenie akéhokoľvek jej záväzku. K doopatrovaniu prevodcu, bez ohľadu na vyššie uvedenú\nneplatnosť záväzku pre jeho neurčitosť, si bolo potrebné uvedomiť si, že kúpna zmluva bola uzavretá\ndňa 25.10.2009, kedy spolu žalobkyňa a žalovaný žili, ich spolužitie trvalo až do roku 2013 (od počiatku\nto tvrdila žalobkyňa, čo potvrdil i žalovaný pri svojom výsluchu, hoci dovtedy v písomných podaniach\ntvrdil, že ho žalobkyňa opustila bezprostredne po podpise kúpnej zmluvy). Žalobkyňa tvrdila, že až do\nroku 2013 poskytovala poručiteľovi pomoc, ak ju potreboval, varila aj pre neho a stretávala sa s ním.\nNemal dôvod jej tvrdeniam neveriť, pretože boli na rozdiel od tvrdení žalovaného v konaní konzistentné,\nvo vzájomnom súlade\na nepodliehali zmenám v priebehu dokazovania. Pokiaľ\nsa žalobkyňa aj o poručiteľa prestala starať po roku 2013, na túto skutočnosť je potrebné nazerať so\nsúčasným uvedomením si skutočnosti, že jej vzťah so žalovaným ako synom prevodcu skončil a že tento\ndo domu\nk poručiteľovi nasťahoval svoju súčasnú partnerku. Ťažko možno potom žalobkyni\nvyčítať, aj keby starostlivosť prevodcovi poskytovať prestala, tiež s poukazom na to, že o starostlivosť\nprevodca nebol ochudobnený a dostával ju ďalej od p. P. ktorá s ním bývala. Ďalej prvoinštančný súd\nuviedol, že žalovaný v konaní odkazoval na dohodu zo dňa 21.11.2009, ktorou žalobkyňa na seba\nprevzala ďalšie záväzky, ktoré mali byť podmienkou pre prevod nehnuteľností za kúpnu cenu 1,- € na\nňu. Ani tieto záväzky žalobkyňa podľa žalovaného nedodržala. Uvedená dohoda bola uzavretá takmer\nmesiac po uzavretí kúpnej zmluvy (dňa 25.10.2009) a vôbec nebola uzavretá s prevodcom, ale s jeho\nsynom, t. j. žalovaným. Vôbec\nz nej nevyplýva ani žalovaným uvádzaná súvislosť, či\ndokonca vzájomná podmienenosť\ns kúpnou zmluvou. Ak táto dohoda mala založiť\nakékoľvek záväzky, tieto nemohli byť založené vo vzťahu k prevodcovi, ale len medzi zmluvnými stranami\nnavzájom. Nedodržanie akýchkoľvek záväzkov z dohody vyplývajúcich, nemohlo mať za následok\nneplatnosť či zánik uzavretej kúpnej zmluvy. Navyše záväzky strán z uvedenej dohody sú formulované\nlen všeobecne, vágne a nanajvýš neurčito. Následkom takej právne imperfektnej dohody tak nemohol\nbyť vznik konkrétnych vymáhateľných záväzkov strán, ale taká dohoda je spôsobilá svedčiť nanajvýš o\nokolnostiach, za ktorých žalobkyňa kúpnu zmluvu s prevodcom uzatvárala, t. j. že žila v partnerskom\nvzťahu so žalovaným, mala v pláne sa zaňho vydať a starať sa o jeho otca, a to v prevedených\nnehnuteľnostiach. Toto žalobkyňa v konaní napokon od počiatku tvrdila. Uzavretie takej dohody ale\nnemohlo mať za následok stratu práva žalobkyne rozhodnúť sa prestať používať nehnuteľnosti spoločne\nso žalovaným (najmä v prípade, kedy ich vzťah skončil a žalovaný žije s inou osobou), s nehnuteľnosťami\nnakladať či na nich vykonávať opravy a úpravy. Taktiež nemožno platne dohodou založiť záväzok\nžalobkyne vydať sa za žalovaného a z porušenia tohto „záväzku“ vyvodzovať neplatnosť nesúvisiacej\n\nkúpnej zmluvy na nehnuteľnosti. Ku konaniu prevodcu v omyle dôvodil, že ani toto sa žalovanému\nnepodarilo preukázať. V konaní nebola vykonaným dokazovaním spochybnená perfektnosť vôle MUDr.\nT. R. nehnuteľnosti previesť na žalobkyňu za dojednanú kúpnu cenu. Omyl v pohnútke, pre ktorú k\ntakému prevodu pristúpil, by neplatnosť kúpnej zmluvy nemohol založiť, avšak dokazovaním sa ani\nnepodarilo zistiť, z akého dôvodu vlastne MUDr. R. k prevodu na žalobkyňu pristúpil, pretože skutkové\ntvrdenia strán boli vo vzájomnom rozpore. Žalobkyňa tvrdila, že na ňu boli nehnuteľnosti prevedené\nako kompenzácia za to, že jej žalovaný minul všetky peniaze, žalovaný argumentoval, že naňho chcel\notec previesť nehnuteľnosti preto, že sa oňho jeho súrodenci nikdy nestarali, avšak obával sa, aby takí\nsúrodenci nevznášali neskôr v dedičskom konaní nejaké námietky, preto nehnuteľnosti previedol na\nžalobkyňu, s ktorou sa žalovaný mal oženiť a tak mali nehnuteľnosti ostať v rodine. Tvrdenia žalovaného\nvšak nevyzneli dôveryhodne, pretože aj keby sa žalobkyňa zaňho vydala, nič by jej nebránilo neskôr\npožiadať o rozvod manželstva, v takom prípade by nehnuteľnosti (ako nadobudnuté pred uzavretím\nmanželstva) nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ich jediným vlastníkom by ostala\nžalobkyňa. V prípade jej úmrtia by žalovaný ako manžel zdedil len menšinový spoluvlastnícky podiel,\npretože by dedil v 1. dedičskej skupine s dvoma deťmi žalobkyne. Úmyslom prevodcu tak rozhodne\nnemohlo byť prevodom na žalobkyňu, zabezpečiť bývanie pre svojho syna, ako naznačil žalovaný.\nŽalovaný poukazoval v súvislosti s uzavretou kúpnou zmluvou aj na ustanovenie § 39a Občianskeho\nzákonníka a mal za to, že žalobkyňa si nechala poskytnúť plnenie (nehnuteľnosti), ktorého majetková\nhodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie (1,- €) v hrubom nepomere, čím bola naplnená objektívna\nstránka úžery. Naplnenie subjektívnej stránky videl v tom, že žalobkyňou bola zneužitá neskúsenosť,\ndôverčivosť a ľahkomyseľnosť prevodcu. Podľa dôvodovej správy neskúsenosť spočíva „napríklad v\nnedostatočnej znalosti cien, nákupných možností spravidla v spojení\ns\ndôverčivosťou. Ide teda predovšetkým o neskúsenosť pri vybavovaní majetkových záležitostí. To môže\nvyplývať z neskúsenosti v širšom zmysle, resp. z neskúsenosti v určitej oblasti ľudskej činnosti, ktorá má\ndopad na majetkovú sféru človeka.“ Podľa dôvodovej správy dôverčivosť „predstavuje stav a konanie\nspotrebiteľa, ktorý ako tzv. slabšia zmluvná strana nedisponuje takou mierou obozretnosti, ktorá by mu\nzaručila ochranu jeho práva pri ekonomickej nadvláde dodávateľa. Spotrebiteľ je tak náchylný uveriť\nvšetkým prezentovaným skutočnostiam, keďže objektívne nemá dispozíciu na kvalifikované posúdenie\ndodávateľom poskytovaných skutočností.“ Právny poriadok vo všeobecnosti predpokladá primeranú\nobozretnosť subjektov a zodpovednosť za svoje konanie. Podľa dôvodovej správy: „ľahkomyseľnosť sa\nvždy spája\ns ďalšími znakmi úžery, pričom sa prejavuje tak, že spotrebiteľ titulom zníženej\nmiery vnímania alebo rozumovej vyspelosti neprisudzuje svojmu konaniu také následky, aké by mu\nv skutočnosti mali byť prisúdené. Uvedený znak možno vyjadriť aj tak, že spotrebiteľ svoje konanie berie\nna ľahkú mieru, napríklad nie je pre neho problém zobrať 10 úverov po sebe.\nK takto vymedzenej\nľahkomyseľnosti spravidla pristupuje aj nadvláda dodávateľa, ktorý napríklad zanedbaním skúmania\nbonity alebo zneužitím svojho silnejšieho postavenia profituje na úkor ľahkomyseľnosti slabšieho.“ Z\nvykonaného dokazovania sa nepodarilo zistiť, že by\nu prevodcu bol pri uzatváraní zmluvy daný\nakýkoľvek subjektívny znak úžery. Prevodca bol vysokoškolsky vzdelaný človek, ktorého intelektuálne\nschopnosti a rozumová vyspelosť neboli ani jednou zo strán sporu spochybňované. Nie je možné ho\npovažovať oproti žalobkyni za „slabšiu“ zmluvnú stranu a vychádzať z toho, že žalobkyňa z pozície\nmoci zneužila prevodcu a v zásade ho „prinútila“ uzavrieť kúpnu zmluvu. Navyše bol o celom procese\nuzatvárania kúpnej zmluvy a o jej texte informovaný aj žalovaný ako syn prevodcu, ktorý by v prípade\nzneužitia postavenia žalobkyne bol v postavení do veci zasiahnuť. Z dokazovania tiež vyplynulo, že\nkúpna zmluva bola uzatváraná na dvakrát a do katastra bola zapísaná až druhá verzia zmluvy. Nemožno\npreto ani povedať, že by bola zmluva uzatváraná v akomkoľvek časovom strese, alebo pod vplyvom\nnáhle sa vyskytnuvších okolností. Mal potom za to, že kúpna zmluva nie je neplatná ani pre civilnú úžeru\npodľa § 39a Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je daný žiadny subjektívny znak úžery. Dodal, že na\nskutkové tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa neuhradila kúpnu cenu za nehnuteľnosti vo výške 1,- €\nneprihliadol, pretože tieto skutkové tvrdenia boli po prvý raz uvedené až ústne, priamo na pojednávaní\nkonanom dňa 3.10.2022, na ktorom boli prakticky už len prednesené záverečné reči strán. Ak by sa\nmal takým tvrdením v konaní zaoberať, musel by umožniť žalovanej (správne žalobkyni, poznámka\nodvolacieho súdu) na toto tvrdenie reagovať a navrhnúť vykonanie dokazovania, čo by si vyžadovalo\nnariadenie minimálne jedného ďalšieho pojednávania. Dal do pozornosti v tejto súvislosti ustanovenie §\n153 ods. 1 až ods. 3 C.s.p. s tým, že skutkové tvrdenie žalovaného týkajúce sa neuhradenia dojednanej\nkúpnej ceny ako prostriedok procesného útoku, resp. obrany nebolo uplatnené včas a ako také porušuje\nzásadu sudcovskej koncentrácie konania,\nz ktorého dôvodu naňho neprihliadol. Keďže\nmal v konaní preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré žalovaný obýva\nbez právneho dôvodu aj potom, čo bol na ich vypratanie vyzvaný, vypratanie nehnuteľností nie je v\n\nrozpore s dobrými mravmi\na žalovanému nenáleží pri vyprataní ani bytová náhrada,\nuložil žalovanému povinnosť nehnuteľnosti vypratať bez ďalšieho. K vzájomnej žalobe prvoinštančný\nsúd dôvodil, že ide\no určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c/ C.s.p. a žalovaný má na\ndanom určení naliehavý právny záujem. Ďalej skúmal aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu\nk vzájomnej žalobe. V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi až do vyporiadania\ndedičstva, ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom\nspore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov. Konania\no takejto\nžalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok\nvecnej legitimácie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republike zo dňa 16.5.2019, sp.zn. 8 Cdo\n94/2018). Ak sa žalovaný vzájomnou žalobou domáhal určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po\nporučiteľovi MUDr. T. R., tak bol povinný preukázať, že práve on je dedičom poručiteľa a že sa na konaní\nzúčastňujú všetky osoby, ktoré ako dedičia poručiteľa prichádzajú do úvahy. Žalobca (správne žalovaný,\npoznámka odvolacieho súdu) síce súdu dedičské rozhodnutie po MUDr. T. R. nepredložil, podľa § 186\nods. 1 C.s.p. sa však skutočnosti známe súdu z jeho činnosti nedokazujú. Uznesením Okresného súdu\nMalacky zo dňa 18.2.2020, č.k. 12 D 792/2018-33 (v ktorom konaní bola zákonnou sudkyňou rovnaká\nsudkyňa ako v tomto konaní), bolo konanie\no dedičstve po poručiteľovi zastavené a\nmajetok nepatrnej hodnoty bol vydaný žalovanému ako osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. V\nodôvodnení uznesenia sa konštatuje, že podľa potvrdenia o lustrácii poručiteľa v Notárskom centrálnom\nregistri závetov dňa 12.6.2019\na údajov dedičov bolo zistené, že poručiteľ zanechal závet\nzo dňa 6.3.1988, ktorý bol nahradený neskorším závetom zo dňa 26.10.1992, spísaným a podpísaným\npred dvomi svedkami\nv komerčnoprávnej kancelárii AGILITA, Panenská 7,\nBratislava, ktorým ustanovil za svojich dedičov manželku PhDr. G. R., vnukov G., L. a Q. R., syna C. R.\na vnukov B., B. a R. W.. Zároveň vydedil svojho syna T. R. a dcéru L. W.. Poručiteľ zomrel ako ovdovelý\na ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine v zmysle § 473 Občianskeho zákonníka by do úvahy\nprichádzali deti poručiteľa: L. W., rodená R., T. R., rodený R.\na C. R., rodený R.. Z\nuvedeného vyplýva, že žalovaný nie je jediným dedičom po poručiteľovi, pretože sú tu jednak dvaja jeho\nsúrodenci ako zákonní (hoci vydedení) dedičia\na jednak povolaní závetní dedičia. Podľa\n§ 78 ods. 1, ods. 2 C.s.p. nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis\nvyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie\nje splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. Keďže je s poukazom na citované\nuznesenie\n(č.k. 12 D 792/2018-33) zrejmé, že žalovaný nie je jediným\ndedičom po poručiteľovi, a teda nebola splnená podmienka podľa § 78 C.s.p., podľa ktorej sa na konaní\nmusia zúčastniť všetci dedičia poručiteľa, musel žalobu zamietnuť primárne s poukazom na ustanovenie\n§ 78 ods. 2 C.s.p. Doplnil, že ak by aj o vzájomnej žalobe rozhodoval po meritórnej stránke, musel by\nju\ns poukazom na vyhovenie žalobe žalobkyne a prijatý záver o existencii jej vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam, zamietnuť.\n3.2.Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanoveniami § 255 ods. 1, §\n262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a. v konaní úspešnej žalobkyni, keďže jej žalobe vyhovel v celom rozsahu a\nvzájomnú žalobu v celom rozsahu zamietol, priznal náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením §\n365 ods. 1 písm. b, d/, f, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Namietal, že napadnuté rozhodnutie\nv časti týkajúcej sa toho, že nebolo v konaní preukázané zaplatenie kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy\nzo dňa 25.10.2009 je neodôvodnené a tak hrubo porušuje jeho právo na spravodlivý súdny proces. V\ntejto súvislosti poukázal na ustanovenie\n§ 149 C.s.p. a komentované znenie Civilného sporového\nporiadku s tým, že on (jeho právny zástupca) nežiadal od prvoinštančného súdu akúkoľvek dodatočnú\nprocesnú aktivitu, ktorá by mala spočívať v nariadení ďalšieho pojednávania, alebo vo vykonaní dôkazu.\nJednoznačne nebolo v jeho úmysle doplniť dokazovanie ohľadom platenia kúpnej ceny alebo iným\nspôsobom odďaľovať rozhodnutie vo veci. Naopak, v zmysle uznesenia, ktoré súd prvej inštancie vyhlásil\nv závere pojednávania konaného dňa 12.5.2022\na podľa ktorého umožnil stranám sporu\nvyjadriť sa k všetkému doteraz vykonanému dokazovaniu, vyjadril sa ku konkrétnemu dôkazu. V tomto\nsmere teda, ani z hľadiska pozitívneho vymedzenia, no ani z hľadiska negatívneho vymedzenia nešlo\na nemohlo ísť\no prostriedok procesného útoku, resp. prostriedok procesnej obrany, na\nktoré sa môže (naviac však aj nemusí) uplatňovať tzv. sudcovská koncentrácia konania, išlo o vyjadrenie\n\nsa k doteraz vykonanému dokazovaniu, konkrétne k dôkazu listinou kúpnej zmluvy zo dňa 25.10.2009,\nv súvislosti s čím poukázal na to, že v konaní nebol doposiaľ produkovaný dôkaz o tom, že kúpna cena\nbola žalobkyňou zaplatená, až čím sa kúpna zmluva mohla stáť účinnou, teda až čím sa mohla kúpna\nzmluva stať spôsobilou vyvolať vecnoprávne účinky v podobe vkladu vlastníckeho práva žalobkyne k\npredmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, ako jedného zo základných hmotnoprávnych\npredpokladov možnosti vyhovenia jej žalobe o ich vypratanie vôbec. Žalobkyňa, ani jej právny zástupca\nsa nijako nevyjadrili k tomu, že by kúpna cena 1,- € bola zaplatená ani potom, ako absenciu takého\ndôkazu jeho právny zástupca predniesol v rámci svojho vyjadrenia k všetkému doteraz vykonanému\ndokazovaniu. Mal\nv úmysle sa vyjadriť k dokazovaniu už na pojednávaní konanom\ndňa 12.5.2022, ktoré aj tak bolo odročené, avšak prvoinštančný súd to v čase cca 12,10 hod. neumožnil\ns odôvodnením, že o 13,00 hod. prejednáva inú vec, odvolávajúc sa aj na hygienické podmienky\nv práci. Uvedené vyplýva z audiozáznamu z uvedeného pojednávania. Dodal, že na nasledujúcom\npojednávaní konanom dňa 3.10.2022, kedy bolo vo veci rozhodnuté (nie 26.9.2022 ako je uvedené\nv bode 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré sa z dôvodov na strane súdu neuskutočnilo),\nsúd prvej inštancie vyzval strany sporu na prednes záverečných návrhov, pričom jeho právny zástupca\nsa musel možnosti vyjadriť sa k dokazovaniu v zmysle uznesenia vyhláseného na predchádzajúcom\npojednávaní (dňa 12.5.2022) osobitne výslovne dovolať, čo mu napokon bolo umožnené. Neboli\npotom splnené podmienky na to, aby prvoinštančný súd na uvedené vyjadrenie právneho ho zástupcu\nneprihliadal, nakoľko to bolo rozhodujúce pre samotné skutkové zistenia súdu, najmä v súvislosti s\nďalším právnym posúdením, resp. vyriešením otázky preverenia okolností nadobudnutia vlastníctva\npredmetných nehnuteľností žalobkyňou, ktorá sa ako (tvrdená) vlastníčka, vychádzajúc z údajov katastra\nnehnuteľností, domáha voči nemu ich vypratania. Absentuje tak dôkaz o nadobudnutí účinnosti kúpnej\nzmluvy, v dôsledku čoho prvoinštančný súd nemohol mať za zistené, že zmluva nadobudla účinnosť a\nspôsobilosť vyvolať vecnoprávne účinky, ako chybne konštatuje v bode 16. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku. V tomto smere žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia a na nepreukázanie zaplatenia kúpnej\nceny žalobkyňou sa stalo s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 2 C.s.p. naviac aj nesporným s\nodkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.9.2010, sp.zn. 3 M Cdo 6/2010.\nĎalej namietal závery uvedené v bode 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúce sa dohody, keď\nžalobkyňa mala v konaní preukázať svoje vlastníctvo, resp. to, že on užíva predmetné nehnuteľnosti\nneoprávnenie. Vykonané dokazovanie však svedčí\no opaku a žalobkyňa tieto predpoklady\nna možnosť vyhovieť jej žalobe o vypratanie nepreukázala. Okrem nezistenej, resp. nepreukázanej,\nt. j. chybne a neodôvodnene konštatovanej účinnosti kúpnej zmluvy a účinkov vkladu vlastníckeho\npráva žalobkyne do katastra nehnuteľností, nie je vôbec zrejmé z akých dôvodov súd prvej inštancie\nskonštatoval ním bezprávne užívanie nehnuteľností, keď vykonaným listinným dôkazom - dohodou\nzo dňa 21.11.2009 preukázal spoločné užívanie nehnuteľností, ktoré mala žalobkyňa nadobudnúť od\njeho nebohého otca. Je pritom nepochybné, že užívanie veci je možné dohodnúť aj neformálne, keď\nžalobkyňa túto dohodu ani len v časti nespochybnila, nijako ju nenamietala, nepoprela.\nS\npoukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p. je potrebné užívanie predmetných nehnuteľností ním\nna základe tejto dohody potom považovať za nesporné. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec\nnevyplývajú dôvody, prečo prvoinštančný súd z tohto hľadiska túto dohodu, ako nespochybnenú dohodu\nsporových strán o užívaní predmetných nehnuteľností aj ním, odmietol. Dal do pozornosti bod 44.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom zo žiadneho vyjadrenia žalobkyne alebo vykonaného\ndokazovania nevyplynulo, že by uvedenú dohodu sporové strany zrušili, bola vypovedaná, bolo od nej\nodstúpené, alebo bola inak zrušená. Za nesprávne skutkové závery s následným nesprávnym právnym\nposúdením ďalej považuje aj\nv odmietnutí dôvodov o neplatnosti kúpnej zmluvy pre\nrozpor s dobrými mravmi, resp.\nz dôvodu tzv. civilnej úžery. Má za to, že je\nneodôvodnený i vo svojej podstate neudržateľný záver súdu prvej inštancie, že rozpor právneho úkonu\ns dobrými mravmi nemôže spočívať\nv tom, že jedna strana zmluvu poruší v budúcnosti, po\nuzavretí príslušnej zmluvy, nakoľko rozpor s dobrými mravmi musí založiť samotná existencia záväzku,\nnie až jeho porušenie. Tento záver je v priamom rozpore s viacerou judikatúrou, resp. rozhodovacou\nsúdnou praxou\na odbornou literatúrou, na ktorú poukazoval napríklad v písomnom vyjadrení zo\ndňa 27.3.2020; dal do pozornosti v tejto súvislosti rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa\n18.3.2004, sp.zn. 32 Odo 807/2002. Súdna prax rozlišuje dva hlavné dôvody, pre ktoré môže byť právny\núkon neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, buď sa právnym úkonom sledujú nemravné ciele, alebo má\nprávny úkon nemravné dôsledky, čo priamo vyvracia konštatujúci\na nevysvetlený záver\nprvoinštančného súdu o tom, že rozpor s dobrými mravmi musí založiť samotná existencia záväzku.\nAk teda dobrým mravom môžu odporovať ciele alebo dôsledky právneho úkonu, nepochybne nemožno\nviazať rozpor s dobrými mravmi len na okamih právneho úkonu, ale treba skúmať ciele, dôsledky, ako aj\n\nvšetky ostatné okolnosti. Ďalej poukázal na inštitút civilnoprávnej úžery s tým, že v danom prípade prišlo\nk spojeniu objektívneho znaku civilnoprávnej úžery, spočívajúceho v konaní žalobkyne smerujúcemu\nk získaniu predmetných nehnuteľností a subjektívneho znaku, a to hrubý nepomer majetkových hodnôt\nvzájomných plnení. Pri napádanom prevode nemuselo ísť o spotrebiteľský vzťah, keď len vysoký vek\nsám o sebe môže predstavovať oslabenie účastníka právneho úkonu, oproti účastníkovi v produktívnom\nveku, v plnej fyzickej a mentálnej sile a tak je zarážajúce, ak súd prvej inštancie paušálne, naviac\nv priamom rozpore s objektívnou skutočnosťou konštatoval, že nezistil akýkoľvek subjektívny znak,\nak zrejmým bolo zistenie dôverčivosti, no najmä objektívne daný hrubý nepomer majetkovej hodnoty\nvzhľadom na vzájomné plnenie, ktorý predstavuje nepochybný subjektívny znak civilnoprávnej úžery.\nZa nesprávny a neodôvodnený záver považuje i záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 43.\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože žalobkyňa svoje tvrdenia nijako nepreukázala, navyše\nstretávanie sa alebo varenie nepochybne nemožno považovať za doopatrovanie prevodcu žalobkyňou,\nkeď zostalo aj z jej výpovede nesporným, že jeho nebohého otca nedoopatrovala ako vyplynulo z\njeho výpovede i svedkyne. Záverom dôvodil, že skutočnosti nezodpovedá ani ďalšie v žalobe uvedené\ntvrdenie žalobkyne o tom, že by ju mal pripraviť o všetky prostriedky z predaja jej bytu, rovnako tak, že\nprevod nehnuteľností mal byť kompenzáciou za jeho dlhy, keďže ani\nv tomto smere jednotlivé\nsumy nekorešpondujú s realitou, ktoré naviac boli žalobkyňou aj opakovane menené. Jeho tvrdenia\npritom zapadali do celkového kontextu s ním predloženými dôkazmi, najmä listom otca, prípadne plnou\nmocou, z ktorej vyplývalo, že prevodca mal\nv úmysle žiadať nehnuteľnosti späť.\nŽalobkyňa ale svoje tvrdenie, že požičiavala žalovanému peniaze, alebo že by mu odovzdala, resp. ju on\no nich pripravil, nepreukázala. Súdu prvej inštancie žalobkyňa predložila neprípustný a pofidérny dôkaz\nprepisu SMS komunikácie svojej dcéry s ním, ktorý on vyvrátil, že zásadne komunikuje s diakritikou, ak\nby však v tomto svojom závere prvoinštančný súd k tejto komunikácii prihliadal a považoval ju za jeho\nkomunikáciu, ide o neprípustný a nezákonný dôkaz, nakoľko bol porušený dôverný charakter neverejnej\nkonverzácie, čím mohlo dôjsť, resp. došlo k porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu\nosobnej povahy v zmysle ustanovenia § 377 Trestného zákona, čo okrem iného predstavuje aj inú vadu\nkonania. Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie nevyhnutne trpí, okrem nesprávneho\nprávneho posúdenia, aj vadou nepreskúmateľnosti, keďže nevyhnutnou podmienkou preskúmateľnosti\nsudcovského rozhodnutia je, aby súd vysvetlil každú jednotlivú úvahu jasným spôsobom, zrozumiteľným\nprinajmenšom pre právneho odborníka, čo konštatuje jednak právne teória, resp. najvyššie súdne\nautority. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS\n311/07, sp.zn.\nIII. ÚS 119/03, resp. sp.zn. IV. ÚS 115/03. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobkyne zamietnuť; žiadal nárok na náhradu trov\nprvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.\n6. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n[§\n379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej\nlen C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre\njeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný\nzáujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.\nRozsudok verejne vyhlásil dňa 18. decembra 2024; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany\nsporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3,\n§ 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods.\n3 C.s.p.)\na keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho\nsúdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací\nsúd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.\n7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie\nvecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným\ndokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho\nrozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré\nby odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\n8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a\nvec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani\nv štádiu odvolacieho konania. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná\n\nv ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne\nrozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.\n9. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalovaný je povinný vypratať, nehnuteľnosti nachádzajúce sa\nv katastrálnom území P., zapísané na liste vlastníctva\nč. XXXX, a to chatu so súpisným č.\nXXXX postavená na pozemku parcelné č. C - KN XXXX/X, nadstavbu bez súpisného čísla postavenú\nna pozemku parcelné č. C-KN XXXX/X, garáž bez súpisného čísla postavená na pozemku parcela č. CKN XXXX/X a šopu bez súpisného čísla postavenú na pozemku parcela č. C-KN XXXX/X, do 30 dní od\nprávoplatnosti rozsudku, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktoré žalovaný užíva bez právneho\ndôvodu, ktorý záver riadne odôvodnil.\n10. Nebolo možné súhlasiť s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie v napadnutom\nrozhodnutí neuviedol dôvody k jeho námietke o tom, že nebolo v konaní preukázané zaplatenie kúpnej\nceny žalobkyňou za predmetné nehnuteľnosti vo výške 1,- €, pričom nešlo z jeho strany o nové skutkové\ntvrdenie, ale o vyjadrenie sa k doteraz vykonanému dokazovaniu. Odvolací súd k tejto odvolacej\nnámietke konštatuje, že súd prvej inštancie sa\nv bode 47. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku vyjadril, z akého dôvodu neprihliadol na skutkové tvrdenie žalovaného týkajúce sa toho, že\nžalobkyňa neuhradila kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti vo výške 1,- €, s ktorým odvolací súd\nsúhlasí a dodáva nasledovné. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní\nkonanom dňa 3.10.2022 uviedol, že zmluva nadobúda účinnosť zaplatením kúpnej ceny a zápisom\nzmluvy do katastra nehnuteľností s poukazom na čl. VI. ods. 2. oboch kúpnych zmlúv zo dňa 19.10. a\n25.10. s tým, že v konaní nebol produkovaný dôkaz o tom, že by bola kúpna cena zaplatená (č.l. 222\nspisu). Prvoinštančný súd dospel k záveru, že uvedené skutkové tvrdenie bolo po prvý raz uvedené\naž na tomto pojednávaní, z dôvodu ktorého skonštatoval, že tento prostriedok procesného útoku, resp.\nprocesnej obrany nebol uplatnený včas, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Žalovaný vyššie uvedené\nskutkové tvrdenie mohol uviesť už skôr (vyjadrenie k žalobe, ďalších písomných vyjadreniach, alebo\nna predchádzajúcich pojednávaniach), čo ale neurobil, keď mu v tomto tvrdení a navrhovaní dôkazov\nna preukazovanie tohto tvrdenia pred posledným pojednávaním vo veci samej (dňa 3.10.2022) nič\nnebránilo. U žalovaného potom ide o zodpovednosť za jeho procesnú nečinnosť, ktorá v spojení s\nnehospodárnosťou konania v nijakom smere nemôže vyústiť do porušenia jeho práva na spravodlivý\nproces, ako namietal v odvolaní.\n11. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdeniami žalovaného uvedenými v jeho odvolaní o tom, že považuje\nza nesprávne skutkové závery s následným nesprávnym právnym posúdením aj odmietnutie dôvodov\no neplatnosti kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, resp. z dôvodu tzv. civilnej úžery, pretože\nprvoinštančný súd v bodoch 37. až 45. vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil z akého dôvodu právny\núkon - kúpna zmluva zo dňa 25.10.2009 uzavretá medzi žalobkyňou ako kupujúcou a MUDr. T. R. (otec\nžalovaného) ako predávajúcim, ktorej predmetom boli vyššie uvedené nehnuteľnosti za kúpnu cenu 1,€, nie je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje.\nUvedené zmluvné strany si dohodli v kúpnej zmluve kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti vo výške 1,€ (čl. II. ods. 1. kúpnej zmluvy) k čomu odvolací súd dôvodí, že jej dojednanie je celkom voľné. Všeobecne\nplatí a je samozrejmosťou, že účastníci kúpnej zmluvy nie sú v zásade viazaní či obmedzovaní v\ndojednaní výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravená cenovým predpisom. Môžu si tak dojednať aj cenu,\nktorá sa odchyľuje od ceny obvyklej (trhovej), najmä ak ide o cenu podstatne nižšiu. V danom prípade sa\núčastníci zmluvy dohodli na kúpnej cene 1,- € a v záverečných ustanovenia kúpnej zmluvy (čl. VI. bod 1.)\nuviedli, že zmluvu uzatvárajú slobodne, vážne, jej obsahu porozumeli a súhlasia a s ním, na znak čoho\nju podpísali. Predávajúci MUDr. T. R. do doby než zomrel (dňa XX.XX.XXXX), teda za dobu 9 rokov od\nuzavretia kúpnej zmluvy, nenapadol jej neplatnosť pre jej rozpor s dobrými mravmi, resp. civilnej úžery\npre určenie príliš nízkej ceny za predaj nehnuteľností. Taktiež sa predávajúci nedomáhal toho, že by\nkúpna cena nebola zo strany žalobkyne zaplatená. Z uvedených dôvodov potom žalobkyňa nemusela\npreukazovať, že kúpnu cenu zaplatila, ani svoje tvrdenia, že žalovanému požičiavala peniaze a že\nprevod nehnuteľností bol kompenzáciou za jeho dlhy u nej, ako uvádzal žalovaný v odvolaní. Žalovaný\nv konaní vôbec netvrdil, že by jeho otec nebol spôsobilý kúpnu zmluvu podpísať (napríklad bol v čase jej\npodpisu pozbavený, resp. obmedzený v spôsobilosti na právne úkony) a tak kúpna zmluva nadobudla\nplatnosť a účinnosť (čl. VI. bod 2. zmluvy - zmluva nadobúda platnosť podpisom oboma zmluvnými\nstranami a účinnosť zaplatením kúpnej ceny a zápisom do katastra nehnuteľností.), je zapísaná v katastri\nnehnuteľností, z dôvodu ktorého argumentáciu žalovaného v odvolaní o tom, že nebola preukázaná\n\núčinnosť kúpnej zmluvy pre nezaplatenie kúpnej ceny a vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam,\nvyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú. Odvolací súd dodáva, že o predmetnej kúpnej zmluve, ako\nuviedol aj prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, teda aj o kúpnej cene, mal vedomosť\naj sám žalovaný, ako vyplýva z dohody zo dňa 21.11.2009, uzavretej medzi sporovými stranami (č.l.\n165 spisu).\n12. K tvrdeniam žalovaného v odvolaní o civilnoprávnej úžere odvolací súd dôvodí, že súd prvej inštancie\nv bode 46. náležite odôvodnil prečo nepovažoval právny úkon - predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú\npodľa § 39a Občianskeho zákonníka, s ktorými dôvodmi odvolací súd súhlasí a dodáva, že otec\nžalovaného slobodne a vážne uzavrel predmetnú kúpnu zmluvu, o čom svedčí aj už spomínaný čl.\nVI. ods. 1. kúpnej zmluvy, pričom išlo o muža s vysokoškolským vzdelaním a vzhľadom na svoj vek\n(v čase uzavretia zmluvy mal viac ako 80. rokov) mal mať dostatok životných skúseností na to, aby\nvedel posúdiť okolnosti uzavretia kúpnej zmluvy. Žalovaný netvrdil, že by jeho otec v čase uzavretia\nkúpnej zmluvy trpel duševnou poruchou, konal v tiesni, že by bol donútený k uzavretiu tejto zmluvy,\nalebo bol neskúsený, tvrdil iba, že bol v čase uzavretia tejto zmluvy dôverčivý a ľahkomyseľný, čo však v\nkonaní preukázané nebolo. Odvolací súd poukazuje na to, že dôverčivosť je stav vôle uveriť v existenciu\nurčitých skutočností bez toho, aby bola preukázaná ich existencia alebo aspoň znalosť o ich existencii.\nDôverčivosť je časti dôsledkom nedostatku životných skúseností a spočíva vo viere, že druhá strana\nkoná čestne a poctivo. Ľahkomyseľne koná ten, kto bez ohľadu na následky a dosah svojho konania\nkoná ľahkovážne či ľahkomyseľne.\n13. V konaní nebolo preukázané ani to, že by otca žalovaného niekto prinútil uzavrieť kúpnu zmluvu,\nktorý dokonca sám podal aj návrh na vklad tejto zmluvy do katastra nehnuteľností. Ak vznikli pochybnosti\no platnosti kúpnej zmluvy, nič nebránilo otcovi žalovaného podať žalobu o určenie jej neplatnosti, čo\nale až do svojej smrti neurobil, preto argumentácia žalovaného v odvolaní, že jeho otec mal v úmysle\nžiadať nehnuteľnosti späť neobstojí. Ani žalovaný sa nedomáhal vrátenia týchto nehnuteľností, keď v\nkonaní o dedičstve po jeho otcovi nenamietal, že by predmetné nehnuteľnosti mali patriť do dedičstva\nz dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi jeho otcom a žalobkyňou, urobil tak až v tomto\nkonaní vzájomnou žalobou, ktorou sa domáhal určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva\npo jeho otcovi, ktorú vzájomnú žalobu prvoinštančný súd správne zamietol (body 49. až 52. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku).\n14. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdeniami žalovaného v odvolaní o tom, že súd prvej\ninštancie nesprávne odmietol dohodu zo dňa 21.11.2009 uzavretú medzi ním a žalobkyňou, nakoľko\nprvoinštančný súd v bode 44. uviedol dôvody, pre ktoré na túto dohodu neprihliadol, s ktorými\ndôvodmi odvolací súd súhlasí. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dohoda bola uzavretá\nmedzi sporovými stranami, nie medzi žalobkyňou a otcom žalovaného a neodkazuje sa v nej na\npredmetnú kúpnu zmluvu. V dohode je uvedené, že sa sporové strany dohodli na spoločnom používaní\na doživotnom bývaní v nehnuteľnosti nadobudnutej kúpou žalobkyne od MUDr. Dindu bez bližšej\nšpecifikácie tejto kúpy. Okrem toho, má žalovaný mať podľa tejto dohody doživotné právo bývania v\nnehnuteľnostiach, ale táto dohoda nebola zapísaná do katastra nehnuteľností, čo si dohoda o zriadení\nvecného bremena k nehnuteľnosti vyžaduje.\n15. Ďalšia odvolacia námietka žalovaného o tom, že považuje aj záver súdu prvej inštancie uvedený v\nbode 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku za nesprávny a neodôvodnený je nedôvodná, nakoľko v\nbodoch 42. a 43. prvoinštančný súd odôvodnil prečo nepovažoval záväzok žalobkyne v zmysle čl. IV.\nkúpnej zmluvy, v ktorom bolo dohodnuté vecné bremeno, okrem iného spočívajúce v práve doživotného\nbývania a doopatrovania predávajúceho až do jeho dožitia žalobkyňou, za porušený z jej strany. Odvolací\nsúd dodáva, že vecné bremeno nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, napriek tomu, že návrh\nna vklad kúpnej zmluvy podával otec žalovaného, ako vyplýva zo spisu katastrálneho úradu (č.l. 123\nspisu) a ako aj konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z vykonaného\ndokazovania vyplynulo, že otec žalovaného v predmetnej nehnuteľnosti žil až do svojej smrti a že sa\no neho žalobkyňa starala do roku 2013, t. j. do doby, dokedy žila spoločne so žalovaným. Ak si po\ntejto dobe prestala žalobkyňa plniť svoje povinnosti vyplývajúce z vecného bremena, mal možnosť otec\nžalovaného domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, čo ale neurobil, pričom žalobkyňa si uvedenú\npovinnosť prestala plniť aj z dôvodu, že odišla od žalovaného a tento začal predmetné nehnuteľnosti\nužívať s novou priateľkou.\n\n16. Z vyššie uvedených dôvodov preto podľa odvolacieho súdu nebol daný odvolací dôvod podľa\nustanovenia § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci), nakoľko prvoinštančný súd náležite zistil skutkový stav veci, správne aplikoval\npríslušné ustanovenia hmotného práva a pri vykonaní dokazovania postupoval v súlade s príslušným\nustanoveniami Civilného sporového poriadku.\n17. Žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozsudku v celom rozsahu, t. j. aj do výroku II.,\nktorým prvoinštančný súd jeho vzájomnú žalobu zamietol, avšak odvolanie voči tomuto výroku nijako\nneodôvodnil, preto odvolací súd nemohol preskúmavať vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej\ninštancie v uvedenom výroku. Odvolací súd poukazuje na to, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný\nžalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.).\n18. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní, že napadnutý rozsudok je\nnepreskúmateľný, pretože rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z\nustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti\ntvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný\na aké prostriedky procesnej obrany použil, ako aj jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,\nktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie\nnavrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Prvoinštančný súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil ako\nposúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za\npreukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, aj ako vec právne posúdil,\nz dôvodu ktorého nie je možné napadnutý rozsudok považovať za arbitrárny alebo nepreskúmateľný.\nÚstavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie,\nnapríklad v náleze č.k. III. ÚS 119/03-30, pričom vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Súd prvej\ninštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil, z akého dôvodu\npovažoval nárok žalobkyne o vypratanie nehnuteľnosti za dôvodný, rovnako tak z akého dôvodu zamietol\nvzájomnú žalobu žalovaného o určenie, že vec patrí do dedičstva a tak odvolací súd odvolaciu námietku\nžalovaného, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces tým, že napadnutý rozsudok nebol\ndostatočne odôvodnený, považoval za nedôvodnú. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m.\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012, vo veci Vojtěchová proti Slovenskej\nrepublike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I.\nÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo\n8/2008]. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je\numožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá\npovinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že\nvšeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak,\nže ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich\nsúdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces\nale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a\nhodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom\núspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva\nnepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997),\nresp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá\nstrana sporu (II. ÚS 3/1997,\nII. ÚS 251/2003).\n19. K odvolacím námietkam žalovaného o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu\n(§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok\nhodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých\ndôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa\nustanovenia § 191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\n\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,\nvčítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný\nprávnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada\nvoľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri\nhodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku\nktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného\nv ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo\npresvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej\ninštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne\nodôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti\na s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový\nnález súdu o tom, prečo žalobe žalobkyne vyhovel a vzájomnej žalobe nevyhovel. Okolnosti namietané\nžalovaným v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok\núvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou\nprvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd znova poznamenáva, že do práva na spravodlivý\nproces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a\nhodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby\nsa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.\n20. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových\nzistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.\nNesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného\nodôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne\nposúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n21. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. aj vo výroku III. o\nnáhrade trov konania, pretože žalovaný podal odvolanie aj voči tomuto výroku, avšak toto odvolanie\nvo vzťahu k výroku o trovách vôbec neodôvodnil, preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a\nprávnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku, keď žalobca odvolanie nepodal.\nOdvolací súd zdôrazňuje, ako v bode 17. odôvodnenia tohto rozsudku, že ide o konanie, v ktorom je súd\nviazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.\n22. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l,\n§ 255 ods.\n1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n23. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393\nods. 2 C.s.p.).\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\n\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32C/3/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:84531d2d-3745-4460-b682-5c971376e798", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.120.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 120/2020 z 19. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-19", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.120.2020.2"}, {"guid": "ussr:f374885e-820b-4980-9fd5-ba748c2de11d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.412.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 412/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 412/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.412.2016.1"}, {"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}