{"guid": "37dbef6b-4d71-478d-adde-19d3d5ac6ef2:1d6fce17-c54e-4432-94f0-41b977ea942f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1621200891.2", "spisova_znacka": "9Co/43/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/43/2024 z 9. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 9. augusta 2024, sp. zn. 9Co/43/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1621200891.2", "identifikacne_cislo": "1621200891", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Posluchová", "sudca_id": 397, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-posluchova-397", "datum_vydania": "2024-08-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d6fce17-c54e-4432-94f0-41b977ea942f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1621200891.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1621200891.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1621200891.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9Co/43/2024\n1621200891\n09. 08. 2024\nJUDr. Zuzana Posluchová\nECLI:SK:KSBA:2024:1621200891.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov\nsenátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: FIVE - RENT\n- IMMOBILIEN GmbH, IČO: FN 449026 H, Obere Hauptstraße 25, 2422 Pama, Rakúska republika,\nzastúpený Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., Pod poľom 1652, Trenčín,\nIČO: 36 857 882, proti žalovanej: R. Z., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/XX, Z., zastúpená Mgr. Rastislav\nSopóci, advokát, Kpt. M. Uhra 2621/3, Malacky, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti\nuzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 15.februára 2024, č. k. 32C/19/2021-191, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach týkajúcich sa zastavenia konania\n(výrok I.) a nároku o náhrade trov konania (výrok II.) potvrdzuje.\nOdvolanie žalobcu proti výroku o vrátení súdneho poplatku (výrok III.) odmieta.\nŽalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie súd rozhodol tak, že : I. Súd konanie zastavuje. II. Súd\npriznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %.\nIII. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 92,80 € prostredníctvom prevádzkovateľa systému\nSlovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica po právoplatnosti\ntohto uznesenia.\n1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 161 ods. 1, ods. 2, § 230 C.s.p., keď skúmal či sú\nsplnené podmienky, za ktorých môže súd prvej inštancie konať vo veci a rozhodnúť, na ktoré prihliada\nsúd kedykoľvek počas konania. Jednou z procesných podmienok konania je aj absencia prekážky\nprávoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) podľa § 230 C.s.p. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je\nneodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania a nastáva\nvtedy ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide\nvtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté,\na ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké\nosoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ten istý predmet konania\nje daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových\ntvrdení, z ktorých bol uplatnený (t. j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj\nv prípade aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov. Pre\nposúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej\nstránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne\nrozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej bol po právnej stránke v pôvodnom konaní\nposúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nzo dňa 13.10.2009, sp. zn. 5 Cdo/120/2009). Pri skúmaní podmienok konania súd prvej inštancie\nzistil, že medzi tými istými sporovými stranami (právnym predchodcom žalobcu a žalovanou) a o tej\nistej veci - nároku žalobcu resp. právneho predchodcu žalobcu (pôvodného vlastníka) na vypratanie\n\ntotožnej nehnuteľnosti žalovanou už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Malacky,\nč. k. 5C/622/2008-148 zo dňa 24.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.\n5Co/230/2012-168 zo dňa 19.06.2012. V pôvodnom konaní bol síce žalobcom právny predchodca\nžalobcu, teda vtedajší vlastník predmetnej nehnuteľnosti, predmetom sporu však bol totožný nárok na\nvypratanie totožnej nehnuteľnosti žalovanou z rovnakého právneho dôvodu, a to že žalovanej nesvedčí\nprávo predmetný priestor užívať. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v aktuálnom konaní\nžalobca doplnil svoju právnu argumentáciu prípadne aj nad rámec argumentácie žalobcu v pôvodnom\nkonaní, pretože tým nedošlo k uplatneniu iného práva na súde a skutkové tvrdenia žalobcu navyše\nzostali rovnaké. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.03.2021 sa tak podľa názoru súdu prvej\ninštancie žalobca domáha rozhodnutia, ktorého sa jeho právny predchodca domáhal už v pôvodnom\nkonaní. Na uvedenom závere nemožno nič zmeniť ani námietka žalobcu, že súdy v pôvodnom konaní\nneriešili ako predbežnú otázku to, či je možné priestor užívaný žalovanou považovať za byt alebo nie.\nZ odôvodnenia prijatých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že ako súd prvej inštancie, tak i súd odvolací\ndospeli k záveru, o tom, že predmetný priestor má charakter bytu, že táto otázka nimi bola ako predbežná\notázka riešená (napr. súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku č. k. 5C/622/2008-148 uvádza, že „z\nvykonaného dokazovania je nesporné, že byt, ktorého vypratania sa domáhal navrhovateľ, bol bytom\nslužobným.“, ďalej že „z listinných dôkazov je nepochybné, že bol U. Z. riadne pridelený služobný byt\na že s ním bola spísaná zápisnica o odovzdaní a prevzatí bytu“ a napokon že „U. Z. nedostal výpoveď\na tak byt stratil povahu služobného bytu a vznikol chránený spoločný nájom bytu manželmi“) Aj v\nprípade, žeby hypoteticky súdy v pôvodných konaniach dospeli k nesprávnym skutkovým a právnym\nzáverom, či už na základe chýbajúcej vhodnej argumentácie vtedajšieho žalobcu alebo inak, také ich\npochybenie v novom konaní nie je už možné napraviť a toto mohlo byť predmetom výhradne konaní o\nriadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch. Rovnaký záver by platil tiež v prípade, že by súdy\nv pôvodnom konaní napríklad nedostatočne vysvetlili, akým spôsobom k nimi prijatému skutkovému a/\nalebo právnemu záveru prišli, a to tiež s poukazom na všeobecne akceptovaný názor, že všeobecný súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (IV. ÚS 115/03). Vzhľadom na\nvyššie uvedené skutočnosti je tu daná totožnosť veci i totožnosť strán a teda neodstrániteľný nedostatok\npodmienky konania - res iudicata, preto súd konanie zastavil.\n1.2. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., keď za\núčelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán na zastavení\nkonania. Žalobca podal žalobu vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté a z uvedeného dôvodu\nmuselo byť konanie zastavené. Konanie bolo teda nepochybne zastavené pre správanie žalobcu a preto\npriznal nárok na náhradu trov konania žalovanej.\n1.3. O vrátení poplatku rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 3, ods. 4\nzákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov tak, že poplatok vrátil\nkrátený o 1% , resp. o 6,70 €.\n2. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z\ndôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a), b), f), h) C.s.p. a navrhol zrušiť napadnuté\nuznesenie súdu prvej inštancie a vrátenie veci súdu prvej inštancie. Predmetom konania je vypratanie\nnehnuteľnosti uvedenej v žalobe. Žalovaná svoje užívacie právo odvodzuje z argumentácie uvedenej\nv rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/622/2008, potvrdeným v rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 19.06.2012, sp. zn. 5Co/230/2012. Žalobca poukázal na skutočnosť nesporne\nvýznamnú a kľúčovú pre posúdenie veci a to, že ubytovací priestor nikdy nemal povahu bytu v\nzmysle zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými\nnáhradami, pričom súdy sa touto skutočnosťou v predchádzajúcom konaní o vypratanie bytu nezaoberali\na tieto neskúmali, či ubytovací priestor je svojou povahou bytom a spĺňa zákonné požiadavky na takéto\nurčenie. Ubytovací priestor nemôže mať a nemá charakter a povahu bytu v právnom slova zmysle,\nkeďže nie je trvalo určený na bývanie a najmä nebol ako byt ani skolaudovaný. Súd prvej inštancie\nuznesením Okresného súdu Malacky zo dňa 27.10.2022 zastavil s poukazom na ustanovenie § 230\nC.s.p. z dôvodu uvedeného v bode 4 uznesenia. Vo veci bolo podané odvolanie zo strany žalobcu\nzo dňa 15.11.2022, pričom Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 27.04.2023,\nsp. zn. 9Co/38/2023-167 odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, a to z dôvodu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., že súd prvej inštancie\nnesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z obsahu spisu vyplynulo, že dňa 08.08.2022\ndoručil žalobca spoločnosť ONE - RENT IMMOBILIEN GmbH návrh na zmenu žalobcu, keďže výlučným\n\nvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti stala spoločnosť FIVE - RENT - IMMOBILIEN GmbH. Z uvedeného\ndôvodu teda odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie, pričom ho zaviazal, aby rozhodol o návrhu na zmenu žalobcu podľa ustanovenia § 80 C.s.p.\na následne opätovne posúdil, či konaniu nebráni prekážka rei iudicate. Odvolací súd sa vo svojom\nuznesení výslovne nezaoberal ani prekážkou rei iudicatea, a ani meritom veci.\n2.1. V prvom rade žalobca nesúhlasí s tvrdením, že v danej veci ide o res iudicata, a to z dôvodu\ntotožnosti účastníkov konania na strane žalobcu, keď v pôvodnom konaní vystupovala právnická osoba\nodlišná od žalobcu, ale najmä vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý absolútne nevyplýva z rovnakých\nskutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený pôvodný nárok spoločnosti REALITY-NÁJOMNÁ SK s.r.o. v\npredchádzajúcom konaní. Žalobca poukazuje na absolútne odlišné skutkové tvrdenia. Práve skutočnosť,\nže ubytovací priestor nebol skolaudovaný ako byt, je rozhodujúcou skutočnosťou v konaní a nikdy\nnemal povahu bytu v zmysle zákona č. 189/1992 Zb. V predchádzajúcom konaní sa touto otázkou\nsúdy absolútne nezaoberali a tieto nijako neposúdili ubytovací priestor z hľadiska jeho charakteru,\nteda neskúmali kolaudačné rozhodnutie ani ostatné okolnosti potrebné na prijatie jednoznačného\nzáveru o tom, že ubytovací priestor je bytom a spĺňa všetky stavebnotechnické požiadavky upravené\npríslušnými normami. V opačnom prípade by žalovaná v rámci svojich podaní a súd prvej inštancie\nv rámci svojho odôvodnenia poukázala na konkrétne závery súdu z predchádzajúceho konania, z\nktorých by bolo jednoznačne a nesporne zrejmé, že tieto sa touto otázkou riadne zaoberali a túto riadne\nposúdili tak, že ich závery možno považovať za záväzné pre ďalšie právne vzťahy či súdne konania.\nNemožno mať za to, že v bode 11 odôvodnenia napadnutého uznesenia sa súd prvej inštancie zaoberal\notázkou ako predbežnou otázkou, teda že síce či ubytovací priestor má charakter a povahu bytu v\nprávnom slova zmysle. Žalobca nesúhlasí s formalistickým postupom súdu prvej inštancie, ktorý síce v\nnapadnutom uznesení uvádza, že si pripojil a preštudoval spis vedený na súde prvej inštancie pod sp.\nzn. 5C/622/2008, avšak tento evidentne preštudoval len vo vzťahu k predmetu konania a účastníkom\nkonania, avšak bez riadneho posúdenia skutkových tvrdení, na základe ktorých bol nárok žalobcu\nuplatnený, t. j. toho, či bol uplatnený nárok založený na rovnakom právnom dôvode a argumentácii\nako nárok právneho predchodcu žalobcu. Uvedené kritéria vo vzťahu k posúdeniu, či ide, alebo nejde\no res iudicatae prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.12.2011 sp. zn.\n2Cdo/263/2010. Prijatie správnosti argumentácie v napadnutom uznesení, by znamenalo, že v prípade,\nže sa zmení vlastník nehnuteľnosti, bol by akceptovaný nezákonný stav a nemohol ho v pôvodnom\nkonaní sa nemohol brániť a navyše pôvodné konanie bolo založené na inom skutkovom základe.\n2.2. Žalobca záverom odvolania namietal aj arbitrárnosť uznesenia a jeho nedostatočné odôvodnenie,\nnakoľko vo vzťahu ku kľúčovej otázke predmetného sporu, ktorou je posúdenie charakteru ubytovacieho\npriestoru. Mal za to, že súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil, na základe čoho súdy údajne\nk uvedenému záveru dospeli, t. j. predovšetkým, či vôbec skúmali charakter ubytovacieho priestoru.\nŽalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2019, sp. zn.\n6Cdo/98/2017. Súdy sa nezaoberali charakterom ubytovacieho priestoru, o ktorom žalobca tvrdí, že\nnikdy nemal a nemá povahu bytu a tak je dôvod, na základe ktorého žalovaná odvodzuje svoje užívacie\nprávo k ubytovaciemu priestoru absolútne irelevantný, v čoho dôsledku má žalobca za to, že uvedená\nprávna vec je založená na odlišnom skutkovom tvrdení a rozdielnom právnom dôvode. V zmysle\nuvedeného je žalobca toho názoru, že súd prvej inštancie nemal postupovať uvedeným spôsobom a\nkonanie uznesením zastaviť z dôvodu, že ide o res iudicatae.\n3. Súd prvej inštancie zaslal odvolanie na vyjadrenie žalovanej, ktorá požiadala o predĺženie lehoty. Dňa\n25.04.2024 bol súdu prvej inštancie doručený e-mail, ktorým bolo podané vyjadrenie, ktoré malo byť\nv lehote troch dní doplnené. Žalovaný predmetné vyjadrenie nedoplnil, preto sa na uvedené podanie\nneprihliada. Ďalšie podania neboli súdu doručené.\n4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.\n1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné\nsčasti odmietnuť a vo zvyšku jeho odvolanie nie je dôvodné.\n5. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len \"procesné podmienky\").\n5.1. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd\nkonanie zastaví.\n5.2. Podľa § 230 C.s.p., ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.\n6. Predmetom konania je žaloba na vypratanie nehnuteľnosti - ubytovacieho priestoru č. XX-ZA\nnachádzajúceho sa na prízemí stavby - budovy so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele\nregistra KN-C č. XXX/X- zastavené plochy a nádvoria o výmere 2642 m2, zapísaného v katastri\nnehnuteľností vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX\n\npre k. ú. Z., obec Z., okres O.. Súd prvej inštancie vzhliadol prekážku veci právoplatne rozsúdenej v\nkonaní vedenom pod sp. zn. 5C/622/2008 Z. z., v konaní ktorom súd prvej inštancie rozsudkom zo\ndňa 24.11.2011, č. k. 5C/622/2008-148 žalobu zamietol. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.06.2012, č. k. 5Co/230/2012-168 dňa\n13.07.2012.\n7. Prekážka res iudicata sa zaraďuje medzi negatívne procesné podmienky. Negatívna stránka\nmateriálnej právoplatnosti sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia, a spôsobuje tzv. prekážku\nprávoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae), to znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už\nraz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady\nne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci\ntvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex officio. Teória procesného práva\nvymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových\nstrán) a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté\nosoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Ten istý predmet konania je daný\nvtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,\nz ktorých bol uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci\nprávoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol\npredmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý\nskutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne\n(a tiež inak) ((R 15/2010)).\n8. Z pripojeného spisu vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5C/622/2008 vyplýva, že právny\npredchodca žalobcu podal na súde prvej inštancie dňa 23.06.2008 žalobu, ktorou sa domáhal vydania\nrozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť vypratať ubytovací priestor č. XX-ZA nachádzajúci\nsa na prízemí hotela Z. - nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Malacky\npre k. ú. Z.. Je teda zrejmé, že v danom prípade ide o žalobu na vypratanie tej istej nehnuteľnosti,\nako už bolo rozhodnuté v skôr vedenom konaní a to tak, že žaloba bola zamietnutá. Z prieskumu\noboch spisov vyplýva, že v oboch konaniach sa žalobcovia domáhali vypratania nehnuteľnosti, ktorá\nmala byť žalovanou užívaná neoprávnene. Na skutkovom deji sa nič nezmenilo, stále je založený\nna tvrdení, že žalovaná užíva nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu neoprávnene. Už v pôvodnom\nkonaní súd posudzoval predmetnú nehnuteľnosť ako byt, o čom svedčí odôvodnenie pôvodného\nrozhodnutia, ktoré vychádzalo z právnej úpravy služobného bytu čo súdu vyplynulo z vykonaného\ndokazovania. Ak by aj išlo v pôvodnom konaní o nesprávne právne posúdenie, uvedená skutočnosť nie\nje spôsobilá meniť prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Prijatému záveru nasvedčuje konštantná\njudikatúra. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp zn. 6Obdo/38/2009, 2Cdo/263/2010, 3Cdo/97/2014,\n1Cdo/234/2018 vyplýva, že ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci i v prípade, ak skutok\nvymedzený žalobou bol súdom posúdený inak (čo je aj daný prípad, keďže súd prvej inštancie v konaní\nsp. zn. 5C/622/2008 posúdil žalobcom uvádzaný ubytovací priestor ako byt). O prekážku právoplatne\nrozhodnutej veci by išlo aj vtedy ak by skutok vymedzený žalobou bol posúdený nesprávne či neúplne.\nPrávny dôvod žaloby je stále rovnaký, a tým je ochrana vlastníctva podľa § 126 Občianskeho zákonníka,\no práve ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté.\n8.1. Neobstoja ani námietky žalobcu o rozdielnosti subjektu na strane žalobcu. V oboch konaniach\nna strane žalobcu vystupuje tá istá osoba (vlastník nehnuteľnosti), na skutočnosti ktorej nič nemení\nani fakt, že žalobca je na základe prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o ktorej vypratanie ide\nprávnym nástupcom žalobcu vystupujúceho v konaní pod sp. zn. 5C/622/2008. Správnosť prijatého\nzáveru súdu prvej inštancie je podložená ustálenou súdnou praxou (pozri napr. rozhodnutie NS SR\nsp. zn. 5Cdo/280/2010) v zmysle ktorej o tých istých účastníkov ide tiež aj vtedy, ak v neskoršom\nkonaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov už skončeného konania. Žalobca FIVE - RENT IMMOBILIEN GmbH, IČO: FN 449026 H, Obere Hauptstaße 25, 2422 Pama, Rakúska republika\nje právnym nástupcom spoločnosti REALITY-NÁJOMNÁ SK s.r.o., ktorá vystupoval ako žalobca v\npredchádzajúcom konaní sp. zn. 5C/622/2008. Na podanie novej žaloby a teda zhojenie prekážky veci\nprávoplatne rozhodnutej nepostačuje ani neuplatnenie všetkých prostriedkov procesnej obrany a útoku,\nktoré si pôvodný žalobca v prvom konaní nevyčerpal.\n9. Súd prvej inštancie správne a v súlade s ustanoveniami § 161 ods. 2 a § 230 C.s.p. konanie zastavil,\nkeďže v predmetnej sporovej veci v konaní bránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej, pričom ide o\nneodstrániteľnú vadu konania, t. j. nebolo možné použiť ustanovenia o odstraňovaní vád žaloby čo viedlo\nodvolací súd k potvrdeniu uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zastavenia\nkonania (výrok I.) podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok\n\nII.) o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 C.s.p. keďže žalobca\nzavinil zastavenie konania.\n10. Odvolanie žalobcu proti výroku o vrátení súdneho poplatku (výrok III.) odvolací súd odmietol v\nzmysle § 386 písm. c) C.s.p. ako odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.\n10.1. O vrátení súdneho poplatku po zastavení konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovení\nzákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ktorý v § 14 ods. 1 ustanovuje, že na konanie vo veciach\npoplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a). Podľa\n§ 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny\núradník, vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach\nproti rozhodnutiach vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie\nnemusí obsahovať odôvodnenie.\n10.2. Prípustnosť odvolania podľa Civilného sporového poriadku upravuje § 357 tak, že taxatívne\nvymenúva uznesenia, proti ktorým je odvolanie prípustné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o vrátení\nsúdneho poplatku sa v tomto výpočte nenachádza. Rozhodnutie o vrátení časti súdneho poplatku zo\nžaloby nie je rozhodnutím o zastavení konania ani rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania, ale\nsamostatným rozhodnutím vydaným podľa zákona o súdnych poplatkoch. Prípustnosť odvolania proti\ntakémuto rozhodnutiu nie je možné vyvodiť z ustanovenia § 357 Civilného sporového poriadku, ani z\niného ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch.\n11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná preto by jej vznikol voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu\nak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov\nzjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani\nžiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného\nsporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania\nneuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov\nCivilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok\nna náhradu trov konania nepriznáva. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.\nfebruára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanej v\nodvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaná nemá voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania a preto už o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2\nC.s.p. nebude potrebné rozhodnúť súdom prvej inštancie.\n12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\n\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32C/19/2021", "guid": "232e846a-e0d4-494e-8c59-576f2a28c922:0482f82a-8567-46bd-8b2d-a3b064200449", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "b4d29692-cedc-44e0-bd53-2d379753e0a0:e347da2c-17b1-4252-ab68-42c4a6422f57", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8715206890.1", "spisova_znacka": "1Cdo/234/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/234/2018 z 15. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-15", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8715206890.1"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}, {"guid": "fe8e2696-45fb-4d6f-95e8-f3a7501c9884:010665df-3960-4b28-acf9-8319d3a5f09f", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/38/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/38/2023 z 28. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2023-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fe8e2696-45fb-4d6f-95e8-f3a7501c9884:010665df-3960-4b28-acf9-8319d3a5f09f"}, {"guid": "e4902541-bb67-47e7-9ee0-2d7059ca1e6d:a73390aa-253b-4f5b-b790-805e8f520aad", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5109209226.1", "spisova_znacka": "5Co/230/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/230/2012 z 25. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5109209226.1"}], "citovane_v": []}