{"guid": "bccec2ba-19f9-4636-8de4-dd654c6e84f9:527c330f-4767-4e97-89af-010aaecc8cd1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1621201325.2", "spisova_znacka": "2Co/100/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/100/2023 z 26. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2024, sp. zn. 2Co/100/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1621201325.2", "identifikacne_cislo": "1621201325", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 309, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-309", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/527c330f-4767-4e97-89af-010aaecc8cd1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1621201325.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1621201325.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1621201325.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/100/2023\n1621201325\n26. 06. 2024\nJUDr. Michaela Králová\nECLI:SK:KSBA:2024:1621201325.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov\nsenátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v sporovej veci žalobcu: BELUNA a.s., so\nsídlom: Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 45 901 295, zastúpený: SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom:\nHorná 13, Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: Slovenská republika, orgán konajúci\nv mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom: Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073,\nza účasti intervenienta na strane žalovaného: JUDr. Ing. Štefan Hrebík, súdny exekútor, so sídlom:\nDuklianskych hrdinov 2946/6, Malacky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom\norgánu verejnej moci, na odvolanie žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 28.06.2023,\nč.k. 4C/37/2021-105, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 28.06.2023, č.k.\nv napadnutej časti p o t v r d z u j e.\n\n4C/37/2021-105\n\nII. Žalovaný a intervenient na strane žalovaného majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 28.06.2023, č.k. 4C/37/2021-105 rozhodol tak, že žalobu\nžalobcu zamietol. Zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu\n100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uvedeného rozsudku. Tiež priznal\nintervenientovi nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne\nsúd prvej inštancie po právoplatnosti uvedeného rozsudku.\n2. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 06.05.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal\nžalovaného na zaplatenie sumy vo výške 5.151,17 eur. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa\n12.06.2019 poukázal na účet obchodnej spoločnosti LASER media, s.r.o., so sídlom: Opatovská 24,\nBratislava, IČO: 44 836 759, omylom sumu 4.717,33 eur. Táto obchodná spoločnosť v tom čase\nvystupovala ako povinný v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom\nHrebíkom. Finančné prostriedky v sume 4.717,33 eur, ktoré boli žalobcom omylom poslané na\nbankový účet povinného č. S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, boli postihnuté exekúciou, teda boli\nzexekvované. Žalobca súdu prvej inštancie uviedol, že výzvou zo dňa 01.07.2019 vyzval exekútora,\naby mu predmetnú sumu vrátil, avšak súdny exekútor túto sumu nevrátil. Žalobca sa so žiadosťou o\npredbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 18.09.2019 domáhal nároku na náhradu\nškody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora z titulu zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti\n\ns nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora tým, že súdny exekútor zexekvoval sumu, ktorú\nklient zaslal na účet povinného omylom a ktorá povinnému nepatrila. Žiadosť bola prerokovaná a nebolo\njej vyhovené. Žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12.12.2011\nč.k. 8C/350/2008-207, ktorý rozhodol v skutkovo obdobnej veci. Rozsudok Okresného súdu potvrdil aj\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 13.11.2013, č.k. 17Co/76/2012-331. Žalobca teda\nžiada zaplatiť náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora vo výške\n4.717,33 eur. Žalobcovi vznikli spísaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku náklady v podobe\ntrov právneho zastúpenia vo výške 433,84 eur, ktoré si touto žalobou u žalovaného uplatňuje.\n3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a)\nbod 3, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 18 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti\nštátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 514/2003 Z.z.“), § 31 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) a po vykonanom dokazovaní dospel\nk záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Súd prvej inštancie s poukazom na\nrozhodovaciu prax súdov (nález Ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 165/2012, uznesenie Najvyššieho súdu\nSR z 28. mája 2020, sp.zn. 6Cdo/184/2018) dospel k záveru, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno\nv otázke preukázania existencie škody, čo v tomto prípade znamená, že sa žalobca voči povinnému\nt.j. voči spoločnosti LASER media, s.r.o. pokúsil vymôcť svoju pohľadávku, a to titulom bezdôvodného\nobohatenia (omylom zaslanú platbu na účet povinného je možné kvalifikovať ako plnenie prijaté bez\nprávneho dôvodu). Súd prvej inštancie skonštatoval, že primárnym subjektom, ktorý bol vo vzťahu\nk žalobcovi povinným bola predovšetkým spoločnosť LASER media, s.r.o. Žalobca si v prvom rade,\nmal nárok uplatniť u tejto spoločnosti. Žalobca však snahu vymôcť svoju pohľadávku od povinného,\nktorému omylom zaslal platbu na jeho účet, a ktorý sa teda na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil,\nani len netvrdil a ani túto skutočnosť žiadnym spôsobom súdu prvej inštancie nepreukázal. Súd prvej\ninštancie teda mal za to, že na strane žalobcu nebola preukázaná existencia škody, pretože pokiaľ\nmá účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto\nnemôže byť daná zodpovednosť štátu (rozhodnutie Najvyššieho súdu z 27.septembra 2012, sp.zn.\n7MCdo/16/2011). Keďže nebol naplnený predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to existencia\nškody, súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ sa žalobca odvolával na\nrozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8C/350/2008-27 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č.k. 17Co/76/2012-331, súd prvej inštancie skonštatoval, že tieto rozhodnutia vyplývali\nz odlišného skutkového stavu a vysvetlil, že prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje,\nže žalobca sa svojich finančných prostriedkov nemohol domôcť iným konaním, hoc sa o to pokúšal, a\nteda ujma na jeho strane vznikla (str. 8 rozsudku sp.zn. 8C/350/2008). V tomto prípade subjekt povinný\nbola spoločnosť, ktorá už právne neexistovala. Poukázal na to, že aj súd konštatoval, že nesprávny\núradný postup súdneho exekútora spočíval práve v tom, že vykonával exekúciu napriek tomu, že subjekt\nexekučného konania, a to na strane povinného už neexistoval (str. 7 rozsudku sp.zn. 8C/350/2008). V\ntomto konaní tak súdy konštatovali jednak vznik škody a jednak zároveň aj nesprávny úradný postup\nsúdneho exekútora. V danej veci, ktorú prejednával súd prvej inštancie naopak nebolo zo strany žalobcu\npreukázané, že by sa vôbec pokúšal domôcť pohľadávky od spoločnosti LASER media, s.r.o. a s akým\nvýsledkom a navyše nebolo ani preukázané, že súdny exekútor nesprávne postupoval. V konaní bolo\npreukázané, že platba od žalobcu odišla dňa 12.06.2019, to bolo preukázané výpisom z účtu žalobcu\nv banke. Dňa 01.07.2019 odoslal žalobca výzvu súdnemu exekútorovi na vrátenie mylnej platby. Podľa\nsprávy z pošty súdny exekútor prevzal výzvu na pošte dňa 03.07.2019. Z vyjadrenia súdneho exekútora\nk žiadosti o poskytnutie súčinnosti (č.l. 55) súd prvej inštancie zistil, že dňa 02.07.2019 mu bola pripísaná\nna účet platba 4.762,33 eur a dňa 03.07.2019 bola preúčtovaná v časti na účet oprávneného a v časti na\nexekútora z titulu trov exekúcie, t.j. bola zexekvovaná. Uvedené sa však týkalo konania EX 165/2019.\nZ toho podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že v čase keď bol exekútor vyzvaný, aby platbu z účtu\npovinného vrátil, a teda sa dozvedel o skutočnosti, že boli peňažné prostriedky na účet povinného\nomylom zaslané, už došlo k zaúčtovaniu v prospech oprávneného. Dodal, že súdny exekútor teda v tom\nčase ani nemal vedomosť, že peňažné prostriedky na účte povinného nie sú jeho majetkom. Súd prvej\ninštancie poukázal na to, že ako intervenient uviedol na pojednávaní, ako súdny exekútor nedisponuje\ninformáciou odkiaľ chodia finančné prostriedky na účty povinných, keďže on vydá banke exekučný príkaz\na banka keď obdrží platbu, príkaz zrealizuje. Nebolo teda navyše v konaní preukázané, že by exekútor\npostupoval nezákonne. V súvislosti s označením exekučného konania v rámci ktorého sa mal súdny\nexekútor dopustiť nesprávneho úradného postupu súd prvej inštancie uviedol, že neoznačenie spisovej\nznačky exekučného konania, v rámci ktorého bola žalobcova mylná platby zexekvovaná je v danej veci\n\nbez právneho významu s poukazom na to, že súd žalobu zamietol pre nepreukázanie existencie vzniku\nškody. Súd prvej inštancie dodal, že zoznam exekúcií je verejne dostupný v Centrálnom registri exekúcií,\na tak bol minimálne dohľadateľný zoznam exekučných konaní proti spoločnosti LASER media, s.r.o., aj\nkeby nebolo možné identifikovať konanie, v rámci ktorého zaúčtovanie platby prebehlo. Navyše súd prvej\ninštancie uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že v zmysle § 31 ods. 4 Exekučného\nporiadku nie sú dané podmienky zodpovednosti štátu za žalobcom tvrdenú škodu, pretože nebolo zo\nstrany žalobcu preukázané, že bol nárok na náhradu škody uplatnený voči exekútorovi alebo voči jeho\npoisťovateľovi, a že by takéto uplatnenie bolo bezúspešné. Žalobca v konaní tvrdil, že si škodu uplatnil u\nexekútora listom zo dňa 01.07.2019, hoci bol list označený ako výzva na vrátenie dlžnej sumy. Tým, že\nsúdny exekútor nereagoval, tak bolo preukázané, že toto uplatnenie škody bolo bezúspešné. Uvedené\npodľa názoru súdu prvej inštancie však nepostačuje, keďže pri uplatnení nároku na náhradu škody musí\nbyť z neho zrejmé, že ide o nárok na náhradu škody a z čoho žalobca odvodzuje splnenie predpokladov\nzodpovednosti za škodu exekútora. Skonštatoval, že uvedená výzva však toto neobsahuje a teda, že\nžalobca skutočnosti podľa § 31 ods. 4 Exekučného poriadku nepreukázal. Súd prvej inštancie zastal\nnázor, že vo veci žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným\npostupom súdneho exekútora a vznikom škody. Uvedené súd prvej inštancie odôvodnil tak, že vzťah\npríčiny a následku musí byť priamy a bezprostredný. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,\nzodpovednosť za škodu nenastáva. Nemožno v danej veci konštatovať, že príčinou vzniku tvrdenej\nškody na strane žalobu by bolo konanie súdneho exekútora. Primárnou príčinou vzniku tvrdenej škody\nna strane žalobcu, bola ním zaslaná mylná platba na účet spoločnosti LASER media, s.r.o. Nebol teda\nsplnený ani tento predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom súdneho exekútora v danej veci. Na záver súd prvej inštancie dodal, že žalobca si uplatnil\ntitulom náhrady škody aj sumu 433,84 eur ako trovy právneho zastúpenia pri vypracovávaní žiadosti o\npredbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Uvedené je však nedôvodné, nakoľko podľa § 18\nods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku\nna náhradu škody pred príslušným orgánom. Aj v tejto časti súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.\nNa základe uvedeného súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku. V\nkonaní bol plne úspešný žalovaný, keďže súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Takisto bol plne\núspešný aj intervenient na strane žalovaného, a preto súd prvej inštancie priznal plnú náhradu trov\nkonania žalovanému aj intervenientovi vystupujúcemu na jeho strane. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším\nsúdnym úradníkom.\n4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to z\ndôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f.) a písm. h) CSP. Žalobca sa s\nnázorom súdu prvej inštancie, že škoda nevznikla, ak žalobca mal možnosť vymáhať od povinného\nvydania bezdôvodného obohatenia, nestotožnil. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2\nMCdo 13/2013, ako aj na rozsudok NS SR sp.zn. 9Cdo/298/2020. Z uvedeného podľa jeho názoru\nvyplýva, že nemá prednosť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale práve nárok z titulu\nnáhrady škody. Ďalej žalobca vytkol súdu prvej inštancie, že mu unikla zrejme tá skutočnosť, na ktorú\npoukázal intervenient, že intervenient viedol voči povinnému niekoľko exekučných konaní na svojom\nexekútorskom úrade. Poukázal na to, že exekútor uviedol, že povinnému blokoval bankové účty - t.j.\npovinný mal zakázané nakladať s finančnými prostriedkami na svojich účtoch, v dôsledku toho, ak by\naj chcel, nemohol žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydať, naviac v konaní sa preukázalo, že už dňa\n03.07.2019 exekútor previedol finančné prostriedky na účet oprávneného - teda znova by nebolo možné\nžiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože predmetné finančne prostriedky neboli v dispozícii\npovinného, ale boli už poukázané oprávnenému. Poukazujúc na záver vyplývajúci z rozhodnutia NS ČR\nsp.zn. 25 Cdo 2091/2008, mal podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie uvedené súvislosti zohľadniť a\nvyhodnotiť ich v tom kontexte, či žalobca má potencionálnu možnosť vôbec uplatniť nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia od povinného a s akým výsledkom, a to v rámci predbežného právneho\nposúdenia. Naviac poukázal na to, že tento názor súdu prvej inštancie, že škoda nevznikla z vyššie\nuvedených dôvodov, vyplynul až z odôvodnenia rozhodnutia súdu. Ak by súd prvej inštancie túto úvahu\n(názor) vyslovil na pojednávaní v rámci predbežného právneho posúdenia veci, žalobca by mal možnosť\nuviesť vyššie uvedené skutočnosti, prečo nezastáva rovnaký názor ako súd prvej inštancie. V dôsledku\nuvedeného bola žalobcovi podľa jeho názoru odňatá možnosť uplatniť prostriedky procesného útoku, a\nteda možnosť zmeniť tento názor súdu prvej inštancie. Žalobca odkazujúc na odbornú literatúru ďalej\nnamietal, že mu nebol na pojednávaní zrejmý právny názor súdu prvej inštancie, že škoda nevznikla,\na z akého dôvodu podľa názoru súdu prvej inštancie nevznikla. Ďalej žalobca zdôraznil, že doklad o\n\ndoručení výzvy na vrátenie mylnej platby je súčasťou súdneho spisu a vyplýva z neho skutočnosť, že\ntáto výzva bola vyzdvihnutá na pošte o 7:38 hod. Žalobca nevie z akého dôkazu vyplýva skutočnosť,\nktorú tvrdí súd prvej inštancie, že v čase, keď exekútor dostal predmetnú výzvu, bola žalovaná suma už\nzúčtovaná v prospech oprávneného. Podľa žalobcu sa takýto dôkaz v súdnom spise nenachádza a teda\nide o ničím nepreukázanú úvahu súdu prvej inštancie. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie,\nže nebolo z jeho strany preukázané, že bol nárok na náhradu škody uplatnený voči exekútorovi. Žalobca\ntrvá na tom, že nárok na vrátenie mylnej platby bol uplatnený u exekútora. V práve platí zásada, že\nprávny úkon sa posudzuje podľa jeho obsahu a nie podľa označenia. Z výzvy žalobcu na vrátenie mylnej\nplatby bolo zrejmé, na základe čoho žalobca žiada jej vrátenie, z titulu akého konania a akú sumu žiada.\nZdôraznil, že ustanovenie § 31 ods. 4 EP neurčuje žiadne formálne a obsahové náležitosti predmetnej\nvýzvy. Žalobca priznal, že išlo o mylnú platbu z jeho strany, avšak to neznamená, že ak exekútor\nnadobudne informáciu, že ide o mylnú platbu, nemusí ju vrátiť, resp. že ju môže postihnúť exekúciou.\nPodľa názoru žalobcu mal exekútor informáciu o mylnej platbe včas, pretože ju mal ráno v deň, keď ju\npoukazoval oprávnenému a mal podľa názoru žalobcu počkať so zúčtovaním tejto platby oprávnenému,\nkým sa vyrieši situácia okolo vrátenia tejto mylnej platby. Naopak žalobca sa domnieva, že motivovaný\ndosiahnutím vlastnej odmeny pristúpil k jej poukázaniu oprávnenému. Na základe uvedeného žalobca\nnavrhol, aby odvolací súd, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne nesprávne rozhodnutie podľa\nustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom\nrozsahu.\n5. Žalovaný ani intervenient na strane žalovaného sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.\n6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými\nje viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385\nodsek 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd\nprvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej\ninštancie je potrebné ako vecne a právne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).\n7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia v medziach odvolacích dôvodov, dospel\nk záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol. Na zdôraznenie\nsprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa, že je nepochybné, že základom žaloby\nje namietanie nesprávneho úradného postupu zo strany súdneho exekútora, ktorý mal spočívať v tom,\nže finančné prostriedky v sume 4.717,33 eur boli žalobcom omylom poslané na bankový účet povinného\nč. S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a tieto boli následne postihnuté exekúciou, t.j. boli zexekvované,\na to napriek tomu, že žalobca výzvou zo dňa 01.07.2019 vyzval súdneho exekútora, aby mu predmetnú\nsumu vrátil, avšak súdny exekútor túto sumu žalobcovi napriek uvedenému nevrátil.\n8. Odvolací súd zdôrazňuje, že za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať\nporušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej\nmoci, ktorá je v rozpore so zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Ide teda o stav, kedy\npríslušný orgán verejnej moci pri svojej činnosti porušuje svoje povinnosti, ktoré pre neho ustanovuje\nprávny predpis. Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone\nverejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so\nzásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Odvolací súd má však v predmetnej\nveci za to, že namietaný postup súdneho exekútora nepovažuje za nesprávny úradný postup, nakoľko\nodvolaciemu súdu z opisu postupu súdneho exekútora nevyplýva, že súdny exekútor porušil ustanovenia\nExekučného poriadku. Inak povedané z opisu skutkového deja nie je zrejmé, v čom by malo spočívať\npochybenie súdneho exekútora. Skutočnosť, že súdny exekútor predmetnú sumu žalobcovi napriek jeho\nupozorneniu nevrátil, ale naopak po pripísaní sumy na účet bola táto suma použitá na úhradu dlhu\noprávnenému, respektíve boli z tejto sumy uhradené trovy súdneho exekútora neznamená, že súdny\nexekútor postupoval v rozpore so zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Je treba zdôrazniť, že žiadne ustanovenie\nExekučného poriadku neukladá súdnemu exekútorovi povinnosť skúmať, či finančné prostriedky, ktoré\nsa „objavili“ na účte povinného boli na tento účet zaslané omylom alebo nie. Práve naopak, v zmysle\nustanovenia § 98 Exekučného poriadku platí, že príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa\nvzťahujú aj na sumy, ktoré dôjdu na účty povinného po tom, keď sa banke doručil príkaz na začatie\nexekúcie. Inak povedané, účelom exekučného konania, a teda aj exekúcie prikázaním pohľadávky z\n\núčtu povinného v banke je, aby exekúcia po doručení príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu,\nktoré znamenajú účinné začatie vykonávania exekúcie (povinný má účet v banke, ktorej sa doručil\npríkaz na začatie exekúcie), plynule pokračovala až do okamihu úplného uspokojenia oprávneného.\nZákonnému postupu nebráni ani to, že v deň doručenia príkazu na začatie exekúcie nie je na účte\npovinného dostatok prostriedkov na úplné uspokojenie vymáhaného nároku. Účinky príkazu na začatie\nexekúcie a exekučného príkazu sa preto ex lege rozšírili aj na sumy, ktoré dôjdu na účet povinného\npo doručení procesného úkonu exekútora znamenajúceho začatie exekúcie, až do výšky vymáhaného\nnároku a jeho príslušenstva. Pre úplnosť treba dodať, že ak by banka nemienila rešpektovať interpretáciu\n§ 98 Exekučného poriadku, hrozí jej poddĺžnícka žaloba podľa § 103 Exekučného poriadku. Ak teda\nby odvolací súd mal nevrátenie finančných prostriedkov z účtu povinného na základe výzvy žalobcu\npovažovať za nesprávny úradný postup súdneho exekútora, musel by najskôr nepochybne zistiť, v čom\npochybenie súdneho exekútora malo spočívať. Inak povedané, v bežnej praxi môžu kedykoľvek vzniknúť\nsituácie, že určitá osoba omylom odošle finančné prostriedky, na účet ktorý je blokovaný exekúciou,\navšak súdny exekútor nemá povinnosť takéto mylné platby preskúmať ani vracať na základe výzvy od\nosoby, ktorá takúto platbu odoslala, nakoľko exekúcii podlieha všetko, čo na účet povinného zaslané\nbolo (aj omylom). Ak by sme totiž pripustili výklad, že súdny exekútor je povinný preskúmať jednotlivé\nplatby, o ktorých niekto tvrdí, že boli na účet povinného zaslané omylom, exekúcia formou prikázania\npohľadávky z účtu v banke by bola reálne nevykonateľná. Ak takáto situácia nastane, tak potom osobe,\nktorá finančné prostriedky na účet povinného takto zaslala zostávajú zachované iné prostriedky právnej\nochrany, ktoré môže vo vzťahu k osobe povinnej uplatniť. Na margo vyššie uvedeného teda odvolací\nsúd uvádza, že v danom prípade zo strany súdneho exekútora nezistil žiadne porušenie Exekučného\nporiadku, v dôsledku ktorého by mohol súd konštatovať nesprávny úradný postup súdneho exekútora.\nPodľa názoru odvolacieho súdu nestačí len všeobecne poukázať na to, že orgány štátu, v danom prípade\nsúdny exekútor nepostupoval v súlade so zákonom. Nesprávny úradný postup musí byť konkrétny a\nmusí byť presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s ustanoveniami konkrétneho zákona. Na\nzáklade uvedeného odvolací súd ustálil, že nebola splnená základná podmienka pre posudzovanie\npodmienok pre nárok náhradu škody voči štátu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci.\n9. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu uvedenú v rámci podaného odvolania, že rozhodnutie NS SR\nsp.zn. 2 MCdo 13/2013, ako aj na rozsudok NS SR sp.zn. 9Cdo/298/2020 vyvracajú tvrdenia súdu prvej\ninštancie, že nárok na náhradu škody má prednosť pred vydaním bezdôvodného obohatenia, k týmto\nargumentom odvolateľa odvolací súd uvádza, že rozsudok NS SR sp.zn. 9Cdo/298/2020 nepovažuje\nza použiteľný v danej veci a to z dôvodu, že skutkový stav v rámci posudzovanej veci nie je zhodný so\nskutkovým stavom uvedeným v rozhodnutí NS SR sp.zn. 9Cdo/298/2020. V rámci konania vedeného\nna NS SR pod sp.zn. 9Cdo/298/2020 bol súdny exekútor tá osoba, voči ktorej sa posudzoval nárok na\nvydanie bezdôvodného obohatenia, a súčasne nárok na náhradu škody. Bolo preto prirodzené, ak súd\nustálil, že voči osobe súdneho exekútora titulom jeho nesprávneho úradného postupu má vždy prednosť\nnárok na náhradu škody, nakoľko bezdôvodné obohatenie v takomto prípade nemôže ani vzniknúť a to\nuž len z dôvodu, že exekútor vykonáva exekučnú činnosť ako orgán verejnej moci, nie ako súkromná\nosoba a vzťah v exekučnom konaní medzi exekútorom a poškodeným je vzťah verejnoprávny. Iná je však\nsituácia, ak je majetkový prospech, ktorý predstavuje škodu, v rukách tretej osoby, teda nie u exekútora\nako vykonávateľa verejnej moci. Vtedy je prijateľný výklad, na ktorý poukazuje aj najvyšší súd v rámci\nsvojich rozhodnutí, že najskôr sa má táto osoba domáhať vydania bezdôvodného obohatenia voči tejto\nkonkrétnej osobe. Inak by mohlo dôjsť k zneužívaniu zodpovednosti štátu za škodu výkonom verejnej\nmoci, čo je absolútne nežiadúce.\n10. Z opisu skutkových okolností je teda potrebné uzavrieť, že žalobca poslal omylom finančné\nprostriedky na účet povinného, na ktorom bola vykonávaná exekúcia prostredníctvom príkazu na účte\nv banke. Je zrejmé, že aj keď povinný nemohol s týmto účtom disponovať, nakoľko súdny exekútor\nrealizoval exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, jediný kto sa za daného skutkového stavu\nmohol bezdôvodne obohatiť bol ten, na koho účet boli pripísané omylom finančné prostriedky, a to bez\nohľadu na to, že z tohto účtu bol následne uhradený dlh povinného oprávnenému. Inak povedané, iba\npovinný, ktorý bezdôvodne finančné prostriedky na účte prijal je pasívne vecne legitimovaný na ich\nvrátenie žalobcovi, nakoľko realizáciou exekúcie z týchto finančných prostriedkov zanikol povinnému\njeho dlh. Tak ako už bolo vyššie uvedené závery týkajúce sa bezdôvodného obohatenia platia bez\nohľadu na to, že tieto finančné prostriedky boli použité na úhradu dlhu povinného, respektíve na úhradu\ntrov exekučného konania súdnemu exekútorovi a rovnako bez ohľadu na to, že účet povinného bol\n\nzaťažený prebiehajúcou exekúciou. Preto je správny záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade\nmal žalobca uplatniť svojou žalobou nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči povinnému, t.j.\nvoči spoločnosti LASER media, s.r.o. Možno preto uzavrieť, že rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalobca\nv rámci podaného odvolania nie sú pre toto konanie použiteľné, nakoľko nevychádzajú z rovnakého\nskutkového stavu, aký je v tomto konaní. Odvolací súd však konštatuje, že rozhodovacia prax v skutkovo\ni právne podobných veciach nie je v tomto smere úplne jednotná a po vydaní uznesenia Ústavného\nsúdu SR III. ÚS 361/09 z 26. novembra 2009 boli vydané aj opačné rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSR napr. sp.zn. 2Cdo/48/2010 z 21. decembra 2010, sp.zn. 2Cdo/155/2011 z 21. decembra 2011 a\nsp.zn. 2MCdo/13/2013 z 15. decembra 2014. Napriek uvedenému odvolací súd dáva do pozornosti\nstrán sporu nález Ústavného súdu SR III. ÚS 424/2023-48 zo dňa 25. januára 2024, ktorý jasne a\nzrozumiteľne vysvetľuje, kedy je možné žalovať nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup\nsúdneho exekútora, a kedy je potrebné žalovať nárok na vydanenie bezdôvodného obohatenia. Odvolací\nsúd potom na margo námietok uvedených v rámci podaného odvolania uvádza, že ani jeden odvolací\ndôvod nepovažoval za taký, ktorý by bol schopný zvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie. Z týchto\ndôvodov považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie za vecne a právne správny, a preto tento\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).\n11. Na záver odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie poukazuje aj na ustanovenie § 31\nods. 1 účinné od 01.04.2017 (žaloba bola podaná 06.05.2021), podľa ktorého štát zodpovedá za škodu\nspôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora;\nCitované ustanovenia teda upravilo podmienky pre uplatnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú\nsúdnym exekútorom. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť štátu je daná až vtedy, keď\npoškodený subjekt spoľahlivo preukáže, že jeho nárok nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa\nalebo exekútora. Novou právnou úpravou ako to vyplýva z dôvodovej správy boli stanovené pravidlá\npre uplatnenie nároku poškodeného na náhradu škody. Náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá\nexekútor, a ktorú má podľa poistnej zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ (tzn. poisťovňa, s\nktorou má súdny exekútor uzatvorenú poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu podľa § 12 ods.\n2 Exekučného poriadku) priamo poškodenému, pričom poškodený si môže uplatniť právo na náhradu\nškody priamo od tohto poisťovateľa, pričom štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom len vtedy,\nak túto nebolo možné uspokojiť. Ak teda za predpokladu nesprávneho úradného postupu (ktorý však v\ndanej veci absentuje), by súd posudzoval predmetný nárok, musel by takúto žalobu rovnako zamietnuť a\nto z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie štátu, s poukazom na novelizované ustanovenie § 31\nExekučného poriadku, nakoľko štát ako zodpovednostný subjekt nastupuje do konania až subsidiárne,\nt.j. iba za predpokladu, že túto škodu by nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora.\n12. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, t.j. vzhľadom na absenciu nesprávneho úradného\npostupu súdneho exekútora, vzhľadom na prioritu uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného\nobohatenia voči povinnému, neboli splnené žiadne z podmienok žiadaného nároku žalobcu, a preto\nodvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vecne a právne správne (ust. § 387\nods. 1 CSP).\n13. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez\nakejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo\nveci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\nskutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a\nprávne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by\npoprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo\núčastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,\nteda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo\núčastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne\nsa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho,\naby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník\nkonania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).\n14. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva\núčastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný\ndať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len\n\nna tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne\nv prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa\n25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).\n15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný a súčasne intervenient v odvolacom konaní plný úspech a\nvznikol im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle §\n262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/37/2021", "guid": "b1b07623-5388-42e5-9b76-819b4fd70d35:cfe2475e-beeb-4534-b79e-6ba869236791", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:161df8d0-a560-4f8d-84df-c5699fee5602", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.424.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 424/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 424/2023 z 25. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.424.2023.1"}, {"guid": "ussr:1ca5ac47-83bf-4c67-9518-d8c3eb9816e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2012 z 13. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-13", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ca5ac47-83bf-4c67-9518-d8c3eb9816e8"}, {"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "ussr:f2779461-3c4d-4a0c-86fc-2fb59f4ea6d3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 361/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 361/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f2779461-3c4d-4a0c-86fc-2fb59f4ea6d3"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "17ff8e01-28d9-4f14-9a5b-83dfdedda79c:ffb1e1e0-ecc6-43a0-8ce0-2eadb18f6d1a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7211208395.3", "spisova_znacka": "6Cdo/184/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/184/2018 z 27. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7211208395.3"}, {"guid": "95fb3948-6d2e-47af-b36d-61336bea329a:6e37d782-324b-4081-b1f4-85638b15e57f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1105245131.1", "spisova_znacka": "2MCdo/13/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/13/2013 z 15. 12. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-12-15", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1105245131.1"}, {"guid": "e6e9a997-f4ba-4c01-953b-1f883f4ff3ee:8e09eeae-3d58-4d90-9d8d-999a44c50528", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:7706206559.1", "spisova_znacka": "7MCdo/16/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/16/2011 z 26. 9. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-09-26", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:7706206559.1"}, {"guid": "9048f1c8-f32d-4ed3-8e91-685c095c5ad1:6feaf17c-a6e8-426c-a060-8f0e1dd7aa78", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6108219996.1", "spisova_znacka": "17Co/76/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/76/2012 z 12. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-11-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6108219996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "7a8ba810-adc0-403f-8bfb-b011c973253f:a61ab416-878e-4a27-9a22-aa1362d79bd5", "ecli": "ECLI:SK:OSSN:2025:7621202156.24", "spisova_znacka": "14C/2/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 14C/2/2021 z 4. 12. 2025", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSSN:2025:7621202156.24"}]}