{"guid": "18686866-514e-4182-a692-aeebc02cbc1f:783be856-a789-400e-a53c-a5c8f3060757", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1622200403.1", "spisova_znacka": "15Co/155/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/155/2023 z 27. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2024, sp. zn. 15Co/155/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1622200403.1", "identifikacne_cislo": "1622200403", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Silvia Walterová", "sudca_id": 666, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-silvia-walterova-666", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "nazov": "§ 153 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "nazov": "§ 154 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-154", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185", "nazov": "§ 185 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-154", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/783be856-a789-400e-a53c-a5c8f3060757", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1622200403.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1622200403.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1622200403.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n15Co/155/2023\n1622200403\n27. 11. 2024\nJUDr. Silvia Walterová\nECLI:SK:KSBA:2024:1622200403.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek\nsenátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: U. Č. C. G. G. R.\nT. , O. Y. XX.X.XXXX, Z. V. V., F. Č.. XXXX/X, zastúpený spoločnosťou: AGM Partners s.r.o., IČO: 47\n258 586, Bratislava, Hlavné námestie č. 3, za ktorú koná Mgr. Andrej Gundel, proti žalovanému: Pine\nResidence Park s. r. o., IČO: 50 876 511, Jablonové č. 84, zastúpený spoločnosťou: BDO Legal s. r.\no., IČO: 51 803 330, Bratislava, Pribinova č. 10, za ktorú koná JUDr. Pavel Poliak, o zriadenie vecného\nbremena za náhradu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 18. mája\n2023, sp.zn. 32 C 21/2022, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 18. mája 2023, sp.zn. 32 C 21/2022, vo výroku I.,\nktorým zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, vstupu, prejazdu motorovými a nemotorovými\nvozidlami a prechodu peši cez pozemok s parc. č. N.-M. XXXX/XX, o výmere 2.729 m2, zapísaný\nna liste vlastníctva č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností Okresného úradu Malacky, katastrálny\nodbor, katastrálne územie: P. Š., obec: P. Š., okres: Malacky, a to v rozsahu uvedenom v geometrickom\npláne č. XXX/XXXX, vyhotoveného vyhotoviteľom: MATGEO, U. M., Záhorácka 67, Malacky, IČO:\n406 444 72, dňa 29.10.2020, ktorý autorizačne overil: C.. Ľ. V. dňa 29.10.2020 a úradne overil:\nIng. Ľ. M. dňa 12.11.2020, a to v prospech vlastníka stavby rozostavaného rekreačného domu bez\nsúpisného čísla, postaveného na pozemkoch s parc. č. C-KN XXXX/XX o výmere 171 m2, druh\npozemku: zastavaná plocha a nádvorie a C-KN XXXX/XX o výmere 58 m2, druh pozemku: zastavaná\nplocha a nádvorie, ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky,\nkatastrálny odbor, pre okres: Malacky, obec: P. Š., katastrálne územie: P. Š.. Geometrický plán č.\nXXX/XXXX, vyhotovený vyhotoviteľom: MATGEO, U. M., Záhorácka 67, Malacky, IČO: 406 444 72,\ndňa 29.10.2020, ktorý autorizačne overil: Ing. Ľ. V. dňa 29.10.2020 a úradne overil: Ing. Ľ. M. dňa\n12.11.2020, tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku; vo výroku II., ktorým uložil žalobcovi povinnosť\nzaplatiť žalovanému titulom náhrady za zriadené vecné bremeno jednorazovú odplatu vo výške 412,49\n€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku III., ktorým priznal žalobcovi voči žalovanému\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n\n100 %.\n\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa zo 18.5.2023, sp.zn. 32 C 21/2022, zriadil vecné bremeno za\nnáhradu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (výroky I. a II.) a žalobcovi priznal voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Vychádzal zo žaloby doručenej\nsúdu dňa 22.2.2022, v znení jej úpravy doručenej dňa 25.3.2022, ktorou sa žalobca domáhal zriadenia\nvecného bremena spočívajúce v práve cesty, vstupu, prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami\na prechodu peši cez pozemok parcela č. XXXX/XX o výmere 2.729 m2, zapísaný na liste vlastníctva č.\n\nXXXX, vedený v katastri nehnuteľností Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, katastrálne územie\nP. X., obec P. X., okres Malacky, v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne\nč. XXX/\nXXXX, vyhotovenom vyhotoviteľom: MATGEO, U. M., IČO: 40 644 472, Malacky, Záhorácka č. 67, dňa\n12.11.2020, ktorý autorizačne overil: Ing. Z. V. dňa 29.10.2020 a úradne overil: Ing. Z. M. dňa 12.11.2020,\na to v jeho prospech ako vlastníka stavby na parcele registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 171 m2, druh\npozemku: zastavaná plocha a nádvorie a na parcele registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 58 m2, druh\npozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným\núradom Malacky, katastrálny odbor, pre okres: Malacky, obec: P. X., katastrálne územie: P. X. a parcely\nregistra „C“ č. XXXX/X o výmere 481 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie zapísaného na\nliste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, pre okres: Malacky,\nobec: P. X., katastrálne územie: P. X.. Geometrický plán č. XXX/XXXX, vyhotovený vyhotoviteľom:\nMATGEO, U. M., IČO: 40 644 472, Malacky, Záhorácka č. 67, ktorý autorizačne overil: Ing. Z. V. dňa\n29.10.2020 a úradne overil: Ing. Z. M. dňa 12.11.2020, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku\nsúdu. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemkov registra „C“ parcelné č. XXXX/\nX, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec a katastrálne územie\nP. X. a taktiež vlastníkom stavby rozostavaného rekreačného domu umiestneného na parcele č. XXXX/\nXX a č. XXXX/XX. Uvedené pozemky (parcela č. XXXX/XX a č. XXXX/XX), na ktorých sa nachádza\nrozostavaná stavba, sú priľahlé k pozemku parcelné č. XXXX/XX (lesný pozemok o výmere X.XXX\nm2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie P. X.), ktorého vlastníkom je žalovaný\na ktorý slúži ako prístupová cesta k jeho nehnuteľnosti, využívaná aj ďalšími vlastníkmi nehnuteľností.\nNa priľahlom pozemku sa nachádza neudržovaná nespevnená cesta vysypaná drobným kamenivom.\nCesta je užívaná obyvateľmi priľahlých stavieb určených k bývaniu a bola vytvorená približne pred\n10-15 rokmi, je účelovou komunikáciou podľa § 22 zákona č. 135/1961 Zb. (cestný zákon), pričom\nju\nv podstate nie je možné využívať inak ako cestu. Priľahlý pozemok vo vlastníctve\nžalovaného je jediným možným prístupom k jeho stavbe. Na pozemku, ku ktorému sa domáha zriadenia\nvecného bremena, je a aj bola nikým neudržovaná cesta, zriadenie práva cesty tak nie je žiadnym\nzásadným zásahom do možností vlastníka užívať priľahlý pozemok. Vzhľadom\nk\nsituácii rozmiestnenia pozemkov a stavieb v danej lokalite a tvaru priľahlého pozemku je vylúčené, aby\nmohol byť priľahlý pozemok niekedy v budúcnosti užívaný iným bonitnejším spôsobom. Jeho stavba\nje zo všetkých ostatných strán obkolesená lesmi, kde sa síce nachádzajú lesné cesty, ale tieto sú\nprejazdné len lesnou technikou a vstup do lesov súkromnými motorovými vozidlami je zakázaný. Stavba\nje obkolesená priľahlým pozemkom žalovaného\na neexistuje iný spôsob prístupu k nej ako\ncez priľahlý pozemok. Bolo voči nemu zo strany predošlého vlastníka priľahlého pozemku v minulosti\nvedené konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 2 Cbi\n20/2017, v ktorom bol za účelom preukázania aký rozsah rozlohy priľahlého pozemku on používa na\nprístup k svojej nehnuteľnosti, vyhotovený geometrický plán č. XXX/XXXX spoločnosťou MATGEO U. M.\nzo dňa 12.11.2020, z ktorého vyplýva, že na prístup k svojej nehnuteľnosti využíva rozlohu 222 m2. Ďalej\nuviedol, že jednotková cena za zriadenie vecného bremena podľa geometrického plánu a znaleckého\nposudku Ing. M., znalkyne v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, vodohospodárske stavby,\nje 11,75 €/m2, preto navrhol zriadiť vecné bremeno za jednorazovú odplatu vo výške 372,64 € (11,75\n€ x 222 m2). Pokúšal sa riešiť vec mimosúdne, navrhol odplatu vo výške 372,64 €, avšak žalovaný na\njeho výzvu žiadnym spôsobom nereagoval.\n2. Vo veci nariadil prvoinštančný súd pojednávania, vykonal dokazovanie vyjadreniami žalobcu a\nžalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca zotrval na\npodanej žalobe, znalecký posudok bol spracovaný správne, posudzoval konkrétne pozemky, nie zóny a\nsedí to i s údajmi v katastri nehnuteľností. Žalovaný namietol, že znalecký posudok nebol vypracovaný\nsprávne, keď bol vypracovaný na zónu 503, čo sú chatové osady a nie zónu 402, čo sú plochy pre\nrekreácie a šport, je to rozdiel, ako keby sa posudzovalo letisko v porovnaní s poľnohospodárskou pôdou.\nChyba spočívala v tom, že znalec dostal nesprávnu územnoplánovaciu informáciu (poskytnutá na inú\nzónu). Súd prvej inštancie z listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie P. X., zistil, že žalovaný\nje vlastníkom parcely registra „C“ č. XXXX/XX - lesné pozemky o výmere 2.729 m2 a listu vlastníctva č.\nXXXX, pre katastrálne územie P. X., že žalobca je vlastníkom parciel registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná\nplocha a nádvorie o výmere 481 m2, č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 171 m2, č.\nXXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2 a stavby - rozostavaný rekreačný dom na\nparcele č. XXXX/XX a č. XXXX/XX. Podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoviteľa MATGEO,\nU. M., Malacky, Záhorácka č. 67, overeného Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pod č.\nGI- XXXX/XXXX, časť parcely žalovaného č. XXXX/XX, začínajúca od parcely č. XXXX, tvorí prístupovú\ncestu k nehnuteľnosti žalobcu k parcele č. XXXX/X vo výmere 222 m2. Zo znaleckého posudku č.\n\nXX/XXXX vyhotoveného znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty\nnehnuteľností Ing. T. X. vyplýva, že jeho úlohou bolo stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena\n- práva vstupu, prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami a prechodu peši cez parcelu žalovaného\nv rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. XXX/XXXX. Znalkyňa vychádzala zo všeobecnej\nhodnoty pozemkov stanovenej metódou polohovej diferenciácie. Nebolo možné použiť porovnávaciu\nmetódu z dôvodu nedostatku zodpovedajúcich podkladov pre použitie tejto metódy. Všeobecnú hodnotu\nparciel č. XXXX/XX, dielu 1 (o výmere 222 m2), znalkyňa určila vo výške 412,49 €, jednotková hodnota\npozemku potom bola vo výške 50,33 €/m2. Všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie\nvecného bremena na diel 1, parcela č. XXXX/XX, určila znalkyňa na sumu 2.887,42 €, ktorú vydelila\npočtom priľahlých pozemkov 7 a určila všeobecnú hodnotu vecného bremena na diel 1 (o výmere 222\nm2) vo výške 412,49 €, po zaokrúhlení 410,- €. Z výzvy na zriadenie vecného bremena na základe\nzmluvy zo dňa 5.11.2021, s podacím hárkom a potvrdením\no doručení zistil, že žalobca\noslovil žalovaného s návrhom na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena na priľahlom pozemku\nparcela registra „C“ č. XXXX/XX v katastrálnom území P. X., spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu\ncez priľahlý pozemok v jeho prospech, za jednorazovú odplatu vo výške 372,64 €; výzvu žalovaný\nprevzal dňa 8.11.2021. Podľa potvrdenia o platbe vo výške 2.500,- € zo dňa 9.3.2020, I. M. žalovanému\nzaplatil dňa 9.3.2020 uvedenú sumu s účelom platby „M. X. XXXX/XX.“ Z rozsudku Okresného súdu\nMalacky zo dňa 24.4.2019, č.k. 7 C 159/2016-219, vyplýva, že súd zriadil vecné bremeno spočívajúce\nv práve cesty, vstupu, prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami a prechodu peši cez pozemok\nžalovaného parcela č. XXXX/XX o výmere 2.729 m2, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedený v\nkatastri nehnuteľností Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, katastrálne územie P. X., obec: P. X.,\nokres: Malacky v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne č. XXXX/XX, vyhotoveného vyhotoviteľom:\nGEOMAP2 s.r. o., IČO: 47 826 631, Bratislava, Borekova č. 54, ktorý vyhotovil a autorizačne overil: Ing.\nO. N., dňa 24.8.2018 a úradne overil: Ing. L. G., dňa 10.9.2018, č. XXXX/XXXX, v prospech žalobcu ako\nvlastníka stavby na pozemku\nč. XXXX/XX o výmere 216 m2, zapísané na liste vlastníctva\nč. XXXX, vedené v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Malacky, katastrálne územie P. X., obec: P.\nX., okres: Malacky a pozemku parcely č. XXXX/X, o výmere 1.665 m2, zapísanej na liste vlastníctva\nč. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, katastrálne\núzemie P. X., obec: P. X., okres: Malacky. Geometrický plán č. XXXX/XX vyhotovený vyššie uvedeným\nvyhotoviteľom, ktorý vyhotovil\na autorizačne overil: Ing. O. N., dňa 24.8.2018 a úradne overil: Ing.\nL. G., dňa 10.9.2018, č. 1289/2018, tvoril neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Žalobcovi súd uložil povinnosť\nzaplatiť žalovanému titulom náhrady za zriadené vecné bremeno jednorazovú odplatu v sume vo výške\n1.346,21 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov\nkonania. Skutkový stav v tejto veci bol obdobný ako skutkový stav v prejednávanej veci, jednalo sa\no nehnuteľnosti navrhovateľa (správne žalobcu, poznámka odvolacieho súdu) v tej istej lokalite a o\nzriadenie práva cesty na tej istej parcele žalovaného ako v tomto prípade, avšak v inom rozsahu.\n3.1. Súd prvej inštancie rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 137 ods. 1\npísm. b/\nCivilného sporového poriadku, § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, dôvodiac dôvodnosťou žaloby.\nPoukázal na základné predpoklady zriadenia práva cesty súdom podľa ustanovenia § 151o ods. 3\nObčianskeho zákonníka a uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že parcela č. XXXX/XX o výmere\n2.729 m2, reálne slúži ku dňu rozhodnutia ako cesta v celej svojej výmere. Žalobca je vlastníkom\nstavby (na liste vlastníctva označenej ako rozostavaný rekreačný dom) vrátane pozemkov pod stavbou\n(č. XXXX/XX a č. XXXX/XX) a priľahlého pozemku (č. XXXX/X). Z katastrálnej mapy je zrejmé, že k\nnehnuteľnosti žalobcu vedie iba cesta žalovaného, prístup cez iné nehnuteľnosti nie je možný, ktoré\nskutočnosti neboli medzi stranami sporné. Žalovaný ako vlastník prístupovej cesty súhlasil so zriadením\nvecného bremena a mal záujem na zmluvnom zriadení vecného bremena za odplatu vo výške 2.500,€ tvrdiac, že ide o cenu obvyklú, s ktorou cenou žalobca nesúhlasil. Hodnota vecného bremena vo\nvzťahu k rozsahu vecného bremena, ktoré žalobca potrebuje užívať, zostala teda medzi stranami\nsporná. Vzhľadom na uvedené mal za to, že bola splnená podmienka, že nie je možné zabezpečiť\nprístup k stavbe žalobcu inak. Žalobca na preukázanie výmery, ktorú v skutočnosti využíva na prístup\nk svojim nehnuteľnostiam, doložil geometrický plán č. T vyhotovený vyhotoviteľom MATGEO, U. M.,\nMalacky, ktorým bolo zamerané, že žalobca využíva z parcely č. XXXX/XX výmeru 222 m2. Žalovaný\nnenamietal, že by žalobca využíval väčšiu výmeru, ako bolo stanovené geometrickým plánom. Súd\nprvej inštancie konštatoval, že vecné bremeno je možné zriadiť iba v nevyhnutnom rozsahu a týmto\nnevyhnutným rozsahom je taká výmera, ktorú potrebuje žalobca ako vlastník stavby na prístup k svojim\nnehnuteľnostiam. Nie je možné nútiť žalobcu, aby mal zriadené vecné bremeno\nv\ntakom rozsahu, v akom ho nevyužíva (teda v celej výmere 2.729 m2). Také zriadenie vecného bremena,\n\noprávňujúce žalobcu užívať väčšiu výmeru pozemku žalovaného než potrebuje, by tiež žalovaného\nako vlastníka pozemku obmedzilo neprípustne nad nevyhnutnú mieru. Preto dospel k záveru, že je\npotrebné zriadiť vecné bremeno práve k výmere 222 m2 tak, ako to stanovil geometrický plán č. GIXXXX/XXXX. Ďalej sa zaoberal odplatou za zriadenie vecného bremena v rozsahu 222 m2. Žalobca\nžiadal určiť odplatu za zriadenie vecného bremena\nv hodnote 412,49 €,\nv súlade s v konaní vyhotoveným znaleckým posudkom na zistenie hodnoty vecného bremena, ktorý\nurčoval hodnotu vecného bremena metódou polohovej diferenciácie, pričom určil aj všeobecnú hodnotu\npozemku i hodnotu odplaty za zriadenie vecného bremena. Znalecký posudok Ing. T. X. č. 30/2023\nurčil všeobecnú hodnotu pozemku (v prepočte na m2) v sume 39,83 €/m2. Jednotková cena odplaty za\nzriadenie vecného bremena je podľa znaleckého posudku vo výške 13,01 €/m2. K námietke žalovaného,\nže znalecký posudok nesprávne ohodnotil jeho pozemok, keď ho zaradil do zóny 503 a nie do zóny\n402, uviedol, že nesprávnosť znaleckého posudku v tomto bode nezistil, keďže skutočnosť, že pozemok\nžalovaného sa podľa schváleného územného plánu obce P. X. nachádza v lokalite č. XXX, v časti „29.2.5.\nChatové osady“ a je určený na výstavbu chát na individuálnu a rodinnú rekreáciu, vyplýva zo Stanoviska\nk ÚPI zo dňa 20.2.2023 Obce P. X., ktoré je súčasťou znaleckého posudku a opak žalovaný nepreukázal,\nokrem svojich tvrdení, žiadnymi dôkazmi. Keď mal ustálenú výmeru, resp. rozsah vecného bremena\n(222 m2)\na jednotkovú cenu odplaty za zriadenie vecného bremena (13,01 €/m2),\nmusel pri rozhodovaní o odplate zohľadniť užívanie pozemku žalovaného ako prístupovej cesty ďalšími\nspoluvlastníkmi ostatných priľahlých pozemkov, teda bolo nutné pri určení odplaty vziať do úvahy celkový\npočet vlastníkov, ktorí spornú cestu užívajú. Znalkyňa delila výšku odplaty za zriadenie vecného bremena\nsiedmimi, t. j. počtom priľahlých pozemkov, ktorých vlastníci užívajú spornú cestu: parcely č. XXXX/XX\n(list vlastníctva č. XXXX), č. XXXX/X (list vlastníctva\nč. XXXX), č. XXXX/XX (list vlastníctva\nč. XXXX), č. XXXX/XX (list vlastníctva č. XXXX), č. XXXX/XX (list vlastníctva č. XXXX), č. XXXX/X (list\nvlastníctva č. XXXX). Ide celkovo o sedem vlastníkov nehnuteľností priľahlých k spornej prístupovej\nceste, ktorí ňou pristupujú k svojim nehnuteľnostiam. Na prístup k svojim nehnuteľnostiam využívajú diel\n1 o výmere 222 m2, či už v menšom alebo väčšom rozsahu, ale z polohy týchto nehnuteľností je zrejmé,\nže na prístup k ich nehnuteľnostiam vždy musia použiť príslušnú časť spornej prístupovej cesty. Všetci\nuvedení vlastníci majú na priľahlých nehnuteľnostiach stavby, preto bolo potrebné, aby boli zohľadnení\npri stanovovaní hodnoty vecného bremena. Záverom dôvodil, že medzi stranami nebolo sporné, že je\npotrebné zriadiť vecné bremeno, keďže pozemok žalovaného bol, je a aj\nv budúcnosti\nbude vždy využívaný len ako prístupová cesta. Žalovaný však pri svojej ponuke zmluvného zriadenia\nvecného bremena nezohľadnil mieru a rozsah užívania spornej cesty všetkých vlastníkov, ktorí pristupujú\npo spornej ceste k svojim nehnuteľnostiam a od žalobcu vyžadoval úhradu odplaty za zriadenie vecného\nbremena v takej výške, akoby cestu žalobca užíval jediný. Z katastrálnej mapy je pritom zjavné, že všetci\nvlastníci stavieb v príslušnej oblasti využívajú spornú prístupovú cestu v rôznom rozsahu, vždy však\nvyužívajú aj ten jej diel, ktorý využíva aj žalobca, čo je nutné pri určení odplaty za zriadenie vecného\nbremena zohľadniť. Ako už uviedol, výmera vecného bremena, ktorú žalobca nevyhnutne potrebuje na\nprístup k svojej nehnuteľnosti, je 222 m2 a zo znaleckého posudku znalkyne Ing. X. bola preukázaná\njednotková cena za zriadenie vecného bremena vo výške 13,01 €/m2. Hodnota vecného bremena je\ntak v sume 2.887,42 € (13,01 €/m2 x 222 m2), ktorú rozdelil medzi sedem vlastníkov. Hodnota vecného\nbremena, ktorú je žalobca povinný zaplatiť za zriadenie práva prechodu a prejazdu je potom vo výške\n412,49 € (2.887,42 € deleno 7).\n3.2. O náhrade trov konania rozhodol právne podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262\nods. 1 C.s.p.\na plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.\n4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. f/,\nh/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym\nskutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci). Uviedol, že zo skutkového stavu tvrdeného už v žalobe možno konštatovať, že žalobca sa domáha\nzriadenia vecného bremena, práva cesty v prospech vlastníka rozostavanej stavby a tak nie je splnená\nani len podmienka, že vecné bremeno je zriaďované v prospech vlastníka stavby, pričom táto skutočnosť\nje okolnosťou, ktorá vylučuje zriadenie vecného bremena (práva cesty). Vytkol súdu prvej inštancie,\nže žiadnym spôsobom neposudzoval, či môže zriadiť vecné bremeno aj k rozostavanej stavbe. Daný\nspor je konaním podľa § 137 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a tak určitý spôsob usporiadania vzťahov vyplýva\nz osobitného predpisu, takže súd sa má vecou zaoberať komplexne s prihliadnutím na podmienky pre\nzriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Rozostavaná stavba nie je\nstavbou podľa občianskoprávnych predpisov. Podanou žalobou sa zjavne žalobca snažil „zlegalizovať“\nrozostavanú stavbu na pozemkoch parcely registra C-KN č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, pre katastrálne\n\núzemie P. X. a súd prvej inštancie vôbec nebral na zreteľ, že na týchto parcelách žiadna stavba nestojí.\nPoukázal na bod 2. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s tým, že žalobca musel mať vedomosť o\nvlastníckych vzťahoch\nk prístupovej ceste (najmä že nemá zabezpečený prístup k\npozemkom v jeho vlastníctve), začal cca v roku 2014 s výstavbou „rekreačného domu“, ktorý je nateraz\nevidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie P. X., ako „rozostavaný rekreačný dom.“\nTo znamená, že žalobca s vedomím, že nemá zabezpečený prístup k zamýšľanej stavbe začal s jej\nvýstavbou a teraz sa prostredníctvom žaloby domáha sanácie svojho postupu\nv\nrozpore s právom. Je pritom otázne, ako vôbec mohol žalobca získať stavebné povolenie na stavbu,\nktorá evidentne nemá zabezpečený prístup. Tieto skutočnosti vyplývajú priamo zo skutkového stavu\nzisteného súdom prvej inštancie a dôkazov, ktoré vykonal, ale pri právnom posúdení skutkového stavu\nna tieto nevedno prečo, neprihliadal. Na tieto skutočnosti súd musí reflektovať aj v prípade, ak by ich\nžalovaný ani nenamietal, nakoľko sa jedná o podmienky za akých môže vyhovieť žalobe. V danom\nprípade je možné už z podanej žaloby zistiť, že podmienky na aplikáciu § 151o ods. 3 Občianskeho\nzákonníka nie sú splnené a správne mal súd prvej inštancie žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú.\nDal do pozornosti definíciu rozostavanej stavby a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.\n22 Cdo 442/2007 a ďalej konštatoval, že súhlasil so zriadením vecného bremena a mal záujem na\nzmluvnom zriadení vecného bremena za odplatu vo výške 2.500,- €. Nebola potom daná ani podmienka,\nže vlastník nemá možnosť zabezpečiť prístup k stavbe inak. Iný spôsob zabezpečenia prístupu k stavbe\nspočíva práve v zriadení vecného bremena na zmluvnom základe, a to na základe dohody s ním. Ako\nvyplynulo zo znaleckého posudku č. XX/XXXX predloženého žalobcom, suma požadovanej odplaty\n2.500,- € nie je vôbec premrštená a v skutočnosti ide o trhovú cenu. Znalec hodnotu jednorazovej odplaty\nza zriadenie vecného bremena určil sumou 2.887,42 € a to, že znalec v znaleckom posudku nevedno, z\nakých dôvodov rozdelil hodnotu vecného bremena medzi sedem osôb, nedáva žiadnu logiku a taký záver\nznalca je nesprávny. Tento záver znalca bez podrobenia kritike prevzal aj súd prvej inštancie, čím dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam o výške náhrady za zriaďované vecné bremeno. Je to pritom iba\nžalobca, ktorý\nv danom prípade žiada zriadiť vecné bremeno v tomto spore. Nie je mu zrejmé, z\nakého dôvodu súd prvej inštancie pri rozhodovaní o odplate zohľadnil aj užívanie parcely C-KN č. XXXX/\nXX ďalšími spoluvlastníkmi priľahlých pozemkov v zmysle vyčíslenia nároku znalcom s odkazom na\nbod 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie nemal dôvod na zohľadnení ostatných\nvlastníkov priľahlých pozemkov, nakoľko zriadením vecného bremena v prospech žalobcu sa žiadnym\nspôsobom neodčerpá z legálnej možnosti zriadiť ďalšie vecné bremená rovnakého obsahu v prospech\nostatných vlastníkov priľahlých nehnuteľností. Dokonca ani navzájom konkurujúci oprávnení z vecného\nbremena nemôžu hovoriť o akomsi pomyslenom obmedzení vecného bremena ďalšími oprávnenými,\npretože je to vylúčené z logiky veci. Všetci oprávnení z vecného bremena majú rovnaké právo prechodu\na prejazdu, ktoré môžu nerušene užívať, na úkor jeho vlastníckeho práva. Krok, ktorý vykonal v rámci\nrozhodovania\no primeranej náhrade súd prvej inštancie je neprimeraným zásahom do jeho\npráv a právom chránených záujmov, ku ktorému došlo nielen tým, že napriek tomu, že súd prvej inštancie\nnemal z vykonaných dôkazov mať za preukázané splnenie podmienky, že vlastník stavby nemá možnosť\nzabezpečiť prístup k stavbe inak, a to síce na zmluvnom základe, ale aj tým, že súd prvej inštancie určil\nnízku sumu primeranej náhrady za zriaďované vecné bremeno. V danom prípade nezostala „sporná“\nvýška náhrady, ale prvoinštančný súd mal skúmať jej primeranosť, pričom sa vôbec nevysporiadal so\nskutočnosťou, že on zriadil k spornej parcele vecné bremeno v rovnakom rozsahu v prospech inej osoby\nna zmluvnom základe za odplatu 2.500,- €. Namietal aj nesprávnosť záverov znaleckého posudku Ing.\nT. X. č. XX/XXXX, keďže parcelu č. C KN XXXX/XX zaradila do zóny 503 a nie do zóny 402. Súd\nprvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho námietku o nesprávnosti územnoplánovacej informácie, ktorá\nbola pri vyhotovovaní znaleckého posudku použitá. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s možnosťou obmedziť jeho vlastnícke\nprávo (zriadením vecného bremena) iba v nevyhnutnom rozsahu, nakoľko súd pri rozhodovaní musí brať\ndo úvahy aj povahu stavby, ku ktorej zriaďuje právo cesty. Z listu vlastníctva č. XXXX a zo skutkového\nstavu vyplýva, že žalobca sa domáha zriadenia práva cesty k rozostavanému rekreačnému domu a\ntak zriadenie vecného bremena bez akéhokoľvek obmedzenia rozsahu (motorovými aj nemotorovými\nvozidlami, t. j. aj nákladnými a rovnako\nv akýkoľvek čas), je neprimeraným zásahom\nsúdu prvej inštancie do jeho vlastníckeho práva. Vzhľadom k tomu, že má ísť o rekreačný dom, plne\nby postačovalo časovo ohraničiť vecné bremeno tak, aby ho žalobca bol oprávnený užívať napríklad\nkaždý kalendárny týždeň od piatku do nedele, prípadne v období školských letných prázdnin a sviatkov.\nSúd prvej inštancie však neskúmal aký rozsah vecného bremena je dostačujúci pre potreby žalobcu a\nakým spôsobom vôbec žalobca rozostavanú stavbu má užívať. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Českej republiky sp.zn. 22 Cdo 2989/2006 s tým, že v rozhodnutí o zriadení vecného bremena\n\ncesty je potrebné určiť kadiaľ povedie cesta a tiež to, akým spôsobom môže byť právo vykonávané a\naký je jeho obsah (napr. právo prejazdu automobilom môže byť limitované určitým časom a druhom\nmotorového vozidla). Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a\nžalobu zamietnuť, alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie; žiadal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje tvrdenie žalovaného o tom, že nie\nje splnená podmienka na zriadenie vecného bremena, nakoľko stavba, ku ktorej nemá on iný prístup\nje vedená ako rozostavaný rekreačný dom, za absurdné, neopodstatnené a v rozpore s vykonaným\ndokazovaním. V tejto časti namietol porušenie zásady koncentrácie žalovaným, kedy pred súdom\nprvého stupňa (správne prvej inštancie, poznámka odvolacieho súdu) boli tvrdené iné skutočnosti, ako\npred súdom odvolacím. Nie je procesne akceptovateľné, aby v odvolaní vznášal žalovaný argumenty\nprotichodné výrokom zo štádia pred prvoinštančným súdom. V záverečnej reči žalovaného, ani nikdy\npočas konania pred súdom prvej inštancie nebolo spochybňované právo na zriadenie vecného bremena\npodľa\n§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ako také, ale výhradne suma odplaty za toto vecné\nbremeno. Sám žalovaný v bode 8. uviedol, že so zriadením vecného bremena súhlasil, nerozporoval\nho. Podľa jeho názoru by preto k odvolaniu v bodoch 4. až 11. odvolací súd nemal prihliadať, keďže sa\njedná o novo uvádzané skutočnosti. Dal ale do pozornosti definíciu stavby podľa § 43 ods. 1 zákona č.\n50/1976 Zb. s tým, že stavbou je každá stavba, aj rozostavaná stavba, ktorá spĺňa podmienky v zmysle\n§ 43 stavebného zákona a tak nevidí dôvod, prečo by stavba spĺňajúca všetky atribúty podľa stavebného\nzákona nemala spĺňať podmienku stavby\nv zmysle Občianskeho zákonníka. Ide o dom,\nktorý je síce formálne vedený ako rozostavaný, avšak v skutočnosti je uzavretý, má strechu a spĺňa\nvšetky ostatné prvky stavby. Ide o dostavaný dom, ktorý je fyzicky možné užívať. Poukázal na takmer\ntotožný prípad vedený Okresným súdom Malacky pod sp.zn. 7 C 159/2016, v ktorom súd právoplatným\nrozsudkom zriadil vecné bremeno na parcele žalovaného č. XXXX/XX, taktiež k rozostavanému domu,\npričom skutočnosť, že dom ešte nebol skolaudovaný nebola sporná. Tvrdenie žalovaného obsiahnuté\nv bodoch 4.\na 5. odvolania je zavádzajúce a nepravdivé a výslovne sa ohrádza voči takémuto\ntvrdeniu žalovaného, pretože stavba je postavená na základe riadneho stavebného povolenia vydaným\nstavebným úradom v súlade so stavebným zákonom. K judikatúre Najvyššieho súdu Českej republiky,\nna ktorú žalovaný poukázal v odvolaní konštatoval, že sa týka zriadenia vecného bremena k nepovolenej\nalebo neohlásenej stavbe, takže takéto prirovnanie je úplne neporovnateľné, nakoľko sa týka úplne inej\nskutočnosti, kde vlastník stavby postavil stavbu\nv rozpore so zákonom. K výhradám\nžalovaného ohľadom výšky odmeny za zriadenie vecného bremena dôvodil, že mu nie je zrejmé, prečo\nžalovaný podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie v celom rozsahu, keď nemá problém so\nzriadením vecného bremena k pozemku parcela č. XXXX/XX, ale iba s výrokom, ktorým mu bola uložená\npovinnosť zaplatiť žalovanému titulom náhrady za zriadené vecné bremeno jednorazovú odplatu vo\nvýške 412,49 €. Zo zmätočného obsahu odvolania ani nie je možné určiť, či v konečnom dôsledku\nžalovaný súhlasí so zriadením vecného bremena alebo nie. K výške náhrady za zriadenie vecného\nbremena uviedol, že bola porovnateľne stanovená dvomi nezávisle od seba vyhotovenými znaleckými\nposudkami. Prvý znalecký posudok bol vyhotovený dňa 24.01.2019 Ing. W. M.\nv\nsúdnom konaní vedeným Okresným súdom Malacky pod sp.zn. 7 C 159/2016, v totožnej právnej veci\no zriadenie vecného bremena a výška jednorazovej odplaty by podľa tohto znaleckého posudku bola\nurčená na sumu 372,64 €. V tomto konaní zabezpečil aj ďalší znalecký posudok č. 30/2023, zo dňa\n13.3.2023, vyhotovený znalcom Ing. T. X., ktorý výšku jednorazovej odplaty stanovil na sumu 412,49\n€. Každý znalec podľa správnosti zohľadnil aj fakt, že parcelu č. XXXX/XX využívajú ako prístupovú\ncestu\nk svojej nehnuteľnosti siedmi vlastníci a tak odplata za zriadenie vecného bremena\nzohľadňuje rozsah rušenia vlastníka a negatívne dopady na pozemok, pričom zároveň zohľadňuje i\nfakt, že ak cestu využívajú viaceré osoby, vrátane vlastníka stavby, náklady sa znášajú pomerne. On\nnevyužíva celý pozemok žalovaného ako prístupovú cestu, ale iba jeho časť a tento pozemok ako\nprístup využívajú aj ďalšie osoby. Súd prvej inštancie určil obvyklú protihodnotu za zriadenie vecného\nbremena, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom, pričom žalovaný bezdôvodne požaduje odplatu\nv rozsahu 2.500,- €, čo predstavuje viac ako 6-násobok obvyklej ceny určenej znaleckým posudkom.\nTakúto výšku náhrady za zriadenie vecného bremena nemožno v žiadnom prípade považovať za obvyklú\na už vôbec nie primeranú. Ak žalovaný spochybňuje správnosť vypracovaného znaleckého posudku, mal\nmožnosť zabezpečiť vlastný znalecký posudok, čo neurobil a ani žiadnym iným spôsobom nepreukázal,\nže náhrada za zriadenie vecného bremena vo výške 2.500,- € je obvyklá, primeraná a taktiež nedoložil\nvýpočet, na základe ktorého k tejto výške náhrady prišiel. K odvolacej námietke žalovaného\no\nneprimeranom zásahu do jeho vlastníckeho práva zo strany súdu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\n\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 22.5.1985, R 50/1985 s tým, že zriadenie vecného bremena podľa §\n151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nepodlieha povinnosti vecné bremeno nejakým spôsobom časovo\nalebo druhovo obmedziť. Absurdnosť tvrdení žalovaného, ktorý chce vymedziť dni v týždni, kedy môže\nvyužiť prístup k svojej vlastnej nehnuteľnosti, je absolútne nepochopiteľná a fakticky nerealizovateľná.\nRovnako určením konkrétneho vozidla, ktoré môže prejsť cez pozemok by vyvolalo absurdnú situáciu,\nza ktorej by zakaždým, kedy by chcel využiť iné vozidlo, resp. by si kúpil nové vozidlo, musel iniciovať\nďalší súdny spor. Zároveň, takéto rozhodnutie by podľa jeho názoru bolo v rozpore so zákonom, ktorý\ntakúto možnosť obmedzenia vecného bremena ani neupravuje. Odvolanie žalovaného považuje za\nneopodstatnené, nedôvodné a zmätočné, skutočnosti v ňom uvedené si vzájomne odporujú alebo sa\nnezakladajú na pravde, pričom tvrdenia v ňom obsiahnuté nie sú žiadnym spôsobom preukázané.\nOdvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.\n6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol k tvrdeniam žalobcu, že v odvolaní\nuviedol nové skutkové tvrdenia ohľadom zriadenia vecného bremena, že žalobca opomenul, že žiadne\nprotichodné tvrdenia nevzniesol, iba tvrdí, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie neumožňuje\nsúdu, aby zriadil vecné bremeno v zmysle žaloby podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ak\nna pozemku nejestvuje legálne postavená stavba v zmysle definície občianskoprávnej, nemôže súd\nv rámci žaloby podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka rozhodnúť o zriadení vecného bremena\n(práva cesty) ani v prípade, ak by s tým súhlasil, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho aplikáciu.\nAk žalobca stavia stavbu na základe právoplatného stavebného povolenia, ani v tom prípade nemôže\nsúd rezignovať pri ochrane dobrých mravov a musí sa vysporiadať s otázkou, či žalobca v čase keď\nzačal s výstavbou predmetnej stavby mal zabezpečený k tejto prístup. Rovnako je irelevantné, či bolo\nalebo nebolo vydané stavebné povolenie na túto stavbu, podstatné je, či žalobca v čase začatia výstavby\nstavby mal vedomosť, že k tejto nemá zabezpečený prístup. Zopakoval svoje tvrdenia uvedené v\nodvolaní o nesplnení podmienok pre zriadenie vecného bremena s tým, že poukázal na možné zriadenie\nvecného bremena dohodou, ale v rámci sporového konania so zriadením vecného bremena nikdy\nnesúhlasil. Ďalej uviedol, že jeho odvolanie nie je zmätočné, pretože napáda základ rozhodnutia súdu\nprvej inštancie, t. j. že tento vôbec pristúpil\nk rozhodnutiu, ktorým žalobe vyhovel, ale\nrovnako napáda aj výšku jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena. Zotrval na vyjadreniach\nuvedených v odvolaní týkajúce sa jeho výhrad k znaleckým posudkom, časovému obmedzeniu vecného\nbremena, ktoré neprimerane zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Zotrval na odvolacom návrhu.\n7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho vyjadreniu k odvolaniu žalovaného odkázal na\npredchádzajúce vyjadrenie, v ktorom k zriadeniu vecného bremena dôvodil, že tvrdenie žalovaného je\nneopodstatnené, v rozpore s vykonaným dokazovaním, nakoľko pred súdom prvej inštancie boli tvrdené\niné skutočnosti, čo nie je procesne akceptovateľné a ide o novum po aplikovaní § 159 C.s.p. Zopakoval\nargumenty uvedené vo svojom vyjadrení týkajúce sa definície stavby, rozostavanej stavby, odplaty za\nzriadenie vecného bremena. Má za to, že boli splnené hmotnoprávne podmienky na aplikáciu § 151o\nods. 3 Občianskeho zákonníka. Zotrval na odvolacom návrhu.\n8. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.\n9. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§ 379, § 380 ods.\n1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre\njeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný\nzáujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech.\nRozsudok verejne vyhlásil dňa\n27. novembra 2024, o termíne verejného vyhlásenia\nrozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3,\n§ 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2,\nods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už\nďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale\npovažuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.\n10. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie\nvecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným\ndokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho\nrozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré\nby odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\n\n11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam\na vec správne právne posúdil v časti týkajúcej sa zriadenia vecného bremena. Na týchto správnych\nskutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok\nobsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. V konaní pred súdom prvej\ninštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.\n12. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorým zriadil vecné bremeno tak, ako je uvedené v bode I.\nvýrokovej časti napadnutého rozhodnutia, keďže v konaní bolo preukázané, že žalobca ako vlastník\npozemkov parcelné č. XXXX/X, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX a stavby - rozostavaného rekreačného domu\nstojaceho na parcelách č. XXXX/XX a č. XXXX/XX (č.l. 14 spisu) nie je vlastníkom priľahlého pozemku\nparcelné č. XXXX/XX, ktorého vlastníkom je žalovaný\n(č.l. 12 spisu), pričom žalobca nemá\nzabezpečený prístup k svojej stavbe inak ako cez pozemok žalovaného.\n13. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nemal žiadne námietky k zriadeniu vecného bremena\na až v odvolaní tvrdil, že vecné bremeno nie je možné zriadiť k rozostavanej stavbe, pretože nejde o\nstavbu, k čomu odvolací súd dôvodí, že žalobca už v žalobe tvrdil a preukázal listom vlastníctva (č.l.\n14 spisu), že žiada zriadiť vecné bremeno v prospech svojej stavby, a to rozostavaného rekreačného\ndomu. Žalovaný potom, ako mu bola doručená žaloba s prílohami na vyjadrenie, mal vedomosť o\ntom, že v prípade žalobcu ide o rozostavanú stavbu, avšak na túto skutočnosť nijako nereagoval\na v konaní pred prvoinštančným súdom iba namietal výšku odplaty za zriadenie vecného bremena.\nOdvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na ustanovenie § 366 C.s.p., v ktorom sú upravené podmienky\nnovôt v odvolacom konaní. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky\nk návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Uvedené ustanovenie má\nzáklad v koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 C.s.p. Prostriedky procesného útoku\na prostriedky\nprocesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana\nmohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.\nProstriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia\nuznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil\nsúd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Opravný prostriedok s\nprávom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací\nsúd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej\nobrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu\nalebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli\nmať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v\nkonaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v\nodvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako\nreštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky\nprocesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.\nOdvolací súd nezistil, že by v danej veci bol naplnený niektorý z dôvodov prípustnosti novoty v odvolacom\nkonaní, preto na odvolaciu námietku žalovaného o tom, že nie sú splnené podmienky pre zriadenie\nvecného bremena, keďže v danom spore nejde o stavbu, ale o rozostavanú stavbu, ktorá stavbou nie\nje, neprihliadol, keďže túto námietku mohol vzniesť už v konaní pred súdom prvej inštancie, čo neurobil.\n14. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v odvolaní o tom, že súd prvej inštancie určil\nnízku sumu primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena, nakoľko prvoinštančný súd správne pri\nurčení tejto sumy vychádzal zo znaleckého posudku č. 30/2023 predloženého žalobcom. Ak žalovaný\ntvrdil, že všeobecná hodnota vecného bremena je vyššia ako bola určená uvedeným znaleckým\nposudkom, mal na preukázanie tohto svojho tvrdenia predložiť, resp. označiť dôkazné prostriedky\nspôsobilé preukázať pravdivosť tohto tvrdenia, čo neurobil. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do\npozornosti, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, po\nprvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia\naj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8\nC.s.p. v spojení s § 185 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité\n\npre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti\na podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní,\nt. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne\nna strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie\nnepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu\nzisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce\nnavrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do\nzáveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné\nbremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom\nvykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že\nsúd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd\nvykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré\nsa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou\nprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah\ndôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti\nnavodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou\nžalovaného. Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd zaručuje právo\nna spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob,\nktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené vnútroštátnym právom\na vnútroštátnymi súdmi. Ústava Slovenskej republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva\njej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Takisto význam dôkazov a potrebnosť\nich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o\nmerite návrhu, t. j. právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,\nv sebe obsahuje\nprávomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa\nzabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V danom spore žalovaný neuniesol dôkazné bremeno\nohľadom preukázania vyššej sumy náhrady za zriadenie vecného bremena, ako priznal prvoinštančný\nsúd, ktorý správne pri určení tejto náhrady vychádzal z predloženého znaleckého posudku žalobcu.\nNeobstojí ani argumentácia žalovaného v odvolaní týkajúca sa námietok k predmetnému znaleckému\nposudku, v ktorom bola podľa neho zaradená parcela č. XXXX/XX (pozemok žalovaného) do zóny\n503 namiesto do zóny 502 a bolo prihliadnuté na ďalších vlastníkov priľahlých pozemkov. Odvolací\nsúd sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v bodoch 20. a 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v\nktorom prvoinštančný súd náležite odôvodnil zaradenie pozemku žalovaného do zóny 503, a prečo\npri určení výšky odplaty za zriadenie vecného bremena prihliadol na celkovým počet vlastníkov, ktorí\npozemok žalovaného používajú, s ktorým odôvodnením odvolací súd súhlasí a dodáva nasledovné.\nV znaleckom posudku č. 30/2023 znalkyňa vychádzala zo stanoviska obce P. X. zo dňa 20.2.2023, z\nktorého jednoznačne vyplýva, že pozemok žalovaného sa nachádza v lokalite č. 503 podľa schváleného\núzemného plánu (č.l. 76 spisu). Znalkyňa taktiež vysvetlila v bode 4. znaleckého posudku, z akého\ndôvodu rozdelila hodnotu vecného bremena medzi ďalšie oprávnené osoby. Ak žalovaný mal za to,\nže jeho pozemok bol zaradený do inej zóny a že pri určení hodnoty vecného bremena nemalo prísť k\nrozdeleniu medzi ostatných vlastníkov nehnuteľností využívajúcich jeho pozemok, mal na preukázanie\ntýchto námietok označiť dôkazy, čo neurobil. Odvolací súd odkazuje v tejto súvislosti na vyššie uvedené\ndôkazné bremeno.\n15. Nebolo možné súhlasiť ani s odvolacou námietkou žalovaného, že sa súd prvej inštancie v\nodôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s možnosťou obmedziť jeho\nvlastnícke právo iba v nevyhnutnom rozsahu, pretože v bode 19. napadnutého rozhodnutia sa\nprvoinštančný súd týmto náležite zaoberal. Odvolací súd dodáva, že zriadením predmetného vecného\nbremena nebude neprimerane zasiahnuté do vlastníckych práv žalovaného, keď ako vyplýva z listu\nvlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie P. X. (č.l. 12 spisu), na pozemku žalovaného (ako aj na jeho\nďalších pozemkoch) sú už zriadené rovnaké vecné bremená, pričom už v čase kúpy týchto pozemkov\nsi musel byť vedomý toho, že cez tieto pozemky sú a aj budú zriaďované obdobné vecné bremená.\n16. Záverom odvolací súd dôvodí, že opravil v zmysle § 224 C.s.p. výrok I. napadnutého rozhodnutia v\nčasti vyhotovenia geometrického plánu č. XXX/XXXX, keď namiesto dňa 29.10.2020 bol uvedený dátum\n12.11.2020, ako vyplýva z tohto dôkazu (č.l. 104 spisu), pričom uvedené pochybenie nemalo žiaden\nvplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu, nakoľko napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne\nsprávny.\n\n17. K odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu (§ 365\nods. 1 písm. f/ C.s.p.) odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia\ndôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov\njednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia §\n191 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo\nuviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi,\nako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia\ndôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov\n(napríklad § 192, § 193, § 205 C.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd,\nsa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220\nods. 2 C.s.p. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce\nnajmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil\nskutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil; z odôvodnenia\nrozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou\nk jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu o tom, prečo\nžalobe žalobcu vyhovel. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní vo vzťahu\nk spôsobu\nvyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola\nzhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti\nodvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov, ani\nprávo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s\njej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa\nk spôsobu hodnotenia ňou\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.\n18. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa\nna obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za\núplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n19. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. aj vo výroku III. o\nnáhrade trov konania, pretože žalovaný podal odvolanie aj voči tomuto výroku, avšak toto odvolanie\nvo vzťahu k výroku o trovách vôbec neodôvodnil, preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval vecnú a\nprávnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku, keď žalobca odvolanie nepodal.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou a teda aj odvolací súd je\nviazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.).\n20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l,\n§ 255 ods.\n1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n21. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým\nodvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania\nnasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos\nVARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnapr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).\n\n22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393\nods. 2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch\ns ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\n\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov\no rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou\norganizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie\ndruhého stupňa (§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v\ntomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku\na prostriedky procesnej\nobrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§\n435 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32C/21/2022", "guid": "ac1aa262-931c-4c23-b889-86d125162b53:df7e03a2-aaeb-42d5-afaf-efd72f39268f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "c10619ba-9145-45bf-8756-efd10a7168da:68a8bb6d-2fdb-498b-874b-4de37848bfb7", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cbi/20/2017", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 2Cbi/20/2017 z 24. 11. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2021-11-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c10619ba-9145-45bf-8756-efd10a7168da:68a8bb6d-2fdb-498b-874b-4de37848bfb7"}], "citovane_v": []}