{"guid": "b7d90426-5525-4081-a6b0-a6fd2fdb4bca:19d61e29-51c1-48b5-98d7-fb2c229011f2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1622201100.1", "spisova_znacka": "16CoCsp/29/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoCsp/29/2023 z 30. 5. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2024, sp. zn. 16CoCsp/29/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:1622201100.1", "identifikacne_cislo": "1622201100", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Štiftová", "sudca_id": 1233, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-stiftova-1233", "datum_vydania": "2024-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483", "nazov": "zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "nazov": "§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-92.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129", "nazov": "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2a", "nazov": "§ 2a zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2b", "nazov": "§ 2b zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2d", "nazov": "§ 2d zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-2d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-2d"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/129-2010/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "nazov": "§ 565 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-565", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-565"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "nazov": "§ 53 ods. 9 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-1", "nazov": "§ 524 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-2", "nazov": "§ 524 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/129#paragraf-1", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-92", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2a", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2b", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-2d", "/SK/ZZ/2010/129#paragraf-17", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-565", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-524"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19d61e29-51c1-48b5-98d7-fb2c229011f2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1622201100.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1622201100.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1622201100.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16CoCsp/29/2023\n1622201100\n30. 05. 2024\nJUDr. Ivana Štiftová\nECLI:SK:KSBA:2024:1622201100.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov\nJUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r.\no., Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenej: Remedium Legal, s. r. o., Prievozská 2,\nBratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: H. G., W.. XX.X.XXXX, M. F. I. T., I. T., o zaplatenie\n2.419 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k.\n4Csp/41/2022-116, zo dňa 7.6.2023 takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 18.5.2022 domáhal\nproti žalovanému zaplatenia 2.419 eura (pozostávajúcej z neuhradenej istiny úveru 1.942,65 eura,\nzmluvných úrokov 399,26 eura, úrokov z omeškania 43,37 eura a poplatkov vo výške 33,72 eura) spolu\ns úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.942,65 eura od 23.6.2021 až do zaplatenia na\ntom skutkovom základe, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.6.2021, uzavretej\nmedzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653\n(ďalej tiež len „Slovenská sporiteľňa, a. s.“) a žalobcom, postúpil postupca žalobcovi pohľadávku\nvoči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v\nnepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu\ndlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z. o\nochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku 30.7.2019 Zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorej\nsúčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu, pričom k samotnému uzatvoreniu zmluvy došlo\nelektronicky prostredníctvom služby Internetbanking pomocou tzv. bezpečnostného predmetu (GRID\nkartou, SMS kľúčom alebo elektronickým osobným kľúčom). Na základe zmluvy postupca poskytol\nžalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania prostriedkov, ich splácania a podmienky pri\nneplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a v obchodných podmienkach.\nŽalovaný i napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s § 53 ods. 9\nObčianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na\nvyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju\npovinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním\núveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na\nmožnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými\nustanoveniami zmluvy a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k 2.3.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť\núveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia\n\npredmetnej pohľadávky predstavovala 2.419 eur a pozostávala z neuhradenej istiny úveru 1.942,65\neura, ďalej zmluvných úrokov 399,26 eura, úrokov z omeškania 43,37 eura a poplatkov vo výške 33,72\neura. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania počnúc dňom 23.6.2021, t. j. dňom nasledujúcim po dni\núčinnosti postúpenia pohľadávky. V podaní doručenom súdu prvej inštancie 4.11.2022 žalobca okrem\niného doplnil, že žalovaný prostredníctvom návrhu na uzavretie zmluvy o splátkovom úvere navrhol\nprávnemu predchodcovi, prostredníctvom služby Internetbanking, uzatvorenie zmluvy o splátkovom\núvere, na základe ktorej mal žalovaný čerpať úver. Právny predchodca 30.7.2019 akceptoval listom\ns názvom „Potvrdenie o uzavretí zmluvy“ návrh žalovaného v znení ako mu bol doručený. Týmto\nnávrhom žalobca nedisponuje. Na základe uvedených skutočností bola medzi žalovaným a právnym\npredchodcom žalobcu uzatvorená zmluva o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej bol\nžalovanému poskytnutý úver v celkovej výške 2.000 eur s úrokovou sadzbou 11,90 %, so zohľadnením\nzľavy z úrokovej sadzby a výškou splátky 39,95 eura v počte splátok 78.\n2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie\nmal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom\na žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa,\na. s. poskytla žalovanému úver vo výške 2.000 eur. Právny vzťah založený predmetnou úverovou\nzmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen\npodľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) ale aj právnych predpisov, ktoré\nupravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č.\n129/2010 Z. z.), keďže Slovenská sporiteľňa, a. s. pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako veriteľ s\npoukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní a plnení\nzmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.\n3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom\nozrejmil, že vo všeobecnosti platí, že pod vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného\npráva, podľa ktorého je určitá osoba subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania.\nPre posúdenie, kto je v spore vecne legitimovaný je rozhodujúce výlučne právo hmotné. V prípade\ndvojstranných právnych vzťahov, v ktorých strany stoja navzájom v spore, sa rozlišuje vecná legitimácia\naktívna (na strane žalobcu) alebo pasívna (na strane žalovaného). Z hľadiska vecnej legitimácie je\nteda podstatné, že ten, kto žaluje, je aj v skutočnosti podľa hmotného práva nositeľom oprávnenia,\no ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia), resp. ten, kto je žalovaný, je aj reálne nositeľom\npovinnosti, ktorá je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje\nhmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti\ntoto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.\n4. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore vyvodzoval zo Zmluvy o postúpení pohľadávok\nčíslo XXXX/XXXX/CE zo dňa 22.6.2021 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako postupcom\na žalobcom ako postupníkom, v spojení s prílohou k tejto zmluve, na základe čoho malo k 22.6.2021\ndôjsť k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu.\nPostúpenie pohľadávky je upravené v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V posudzovanej veci\nvšak predmetom postúpenia bola pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, takže\nna jej platné postúpenie museli byť splnené aj podmienky uvedené v § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010\nZ. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010\nZ. z.“). Súd prvej inštancie v tejto súvislosti skúmal, či v danom prípade bol splnený predpoklad\nuvedený pod písm. b) tohto ustanovenia, t. j. či postupovaná pohľadávka bola splatná v celom rozsahu.\nSpomínané ustanovenie totiž vyžaduje postúpenie pohľadávky buď po konečnom termíne splatnosti\nspotrebiteľského úveru alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti\nspotrebiteľského úveru (teda ak došlo k zosplatneniu úveru).\n5. Žalobca tvrdil, že žalovaný úver riadne nesplácal, preto 2.3.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.\nSúd prvej inštancie sa preto zaoberal tým, či v predmetnej veci boli splnené podmienky pre predčasné\nzosplatnenie tohto úveru vyplývajúce z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa pre\nplatné zosplatnenie úveru vyžaduje: 1/ existencia omeškania dlžníka so zaplatením aspoň jednej splátky\nminimálne 3 mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie\nkratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie oznámenia o zosplatnení úveru dlžníkovi.\n\n6. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný v období od 20.9.2019 do\n30.1.2021 uhradil na úver (mimo splátok poistného) celkom sumu 128,11 eura, teda nemal uhradenú\nešte ani celú mesačnú splátku splatnú dňa 20.12.2019. Žalobca doložil do spisu list Slovenskej\nsporiteľne, a. s. zo dňa 30.1.2021, v ktorom táto oznamuje žalovanému, že je v omeškaní so splácaním\npohľadávky z predmetného úveru vo výške 557,57 eura, vyzýva ho na úhradu dlžnej sumy v lehote 15\ndní od doručenia tejto výzvy a zároveň ho upozorňuje, že ak v uvedenej lehote túto sumu neuhradí, bude\noprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stane pohľadávka z úveru splatnou v celom\nrozsahu. V tejto súvislosti žalobca taktiež tvrdil (len všeobecne, bez bližšej konkretizácie), že žalovaný,\nktorý sa dostal do omeškania so splácaním úveru pod dobu dlhšiu ako tri mesiace, bol v súlade s §\n53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia\npráva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Vzhľadom na to, že sa jedná o také skutkové tvrdenia,\nktoré sa týkajú podmienok pre postúpenie pohľadávky podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.\nzaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia týchto podmienok, a to i napriek tomu,\nže žalovaný uvedené skutkové tvrdenia v konaní nepoprel (mutatis mutandis nižšie citovaný judikát R\n6/2022). Žalobca však súdu prvej inštancie ničím nepreukázal, že Slovenská sporiteľňa, a. s. spomínaný\nlist doručila do dispozičnej sféry žalovaného. Z uvedeného je zjavné, že v danom prípade neboli splnené\nzákonné podmienky pre zosplatnenie úveru vyplývajúce z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v\ndôsledku čoho Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola oprávnená úver zosplatniť. List zo dňa 4.3.2021,\nktorým Slovenská sporiteľňa, a. s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru k 2.3.2021, je preto treba\npovažovať za absolútne neplatný právny úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na to, že k\nplatnému zosplatneniu úveru nedošlo a termín konečnej splatnosti úveru nastane až 20.2.2026, súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že postúpenie predmetnej pohľadávky voči žalovanému zo Slovenskej\nsporiteľne, a. s na žalobcu, bolo podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 17 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 129/2010 Z. z. neplatné.\n7. So zreteľom na to, že veriteľom pohľadávky v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok bola\nSlovenská sporiteľňa, a. s., teda banka, na platné postúpenie pohľadávky na žalobcu bolo taktiež\nnevyhnutné splnenie zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky vyplývajúcich z ustanovenia §\n92 ods. 8 zákona o bankách. Súd prvej inštancie v tejto spojitosti poukázal na judikát R 60/2018, z\nktorého právnej vety vyplýva, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto\nustanovením, je neplatný právny úkon. V odôvodnení tohto rozhodnutia dovolací súd zdôraznil, že ak\nbola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a\nriadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi.\n8. Súd prvej inštancie na tomto mieste opätovne poukázal na právnu vetu judikátu R 6/2022, v ktorej\nsa uvádza: „V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti.\nDôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách\npred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace\nskutkové tvrdenia veriteľa.“ Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je teda povinný\nnielen tvrdiť, ale i preukázať, že pred postúpením bola predmetná pohľadávka splatná, že banka dlžníka\npísomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient i napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho\nzáväzku aspoň 90 kalendárnych dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie\naktívnej vecnej legitimácie postupníka, a to i v prípade, keď sa spotrebiteľ svojich práv v konaní výslovne\nnedovoláva, nakoľko v takom prípade sa ustanovenie § 151 ods. 1 C. s. p. o nespornosti nepopretých\nskutkových tvrdení neuplatní. Samotná pasivita žalovanej strany v tomto smere preto nemôže viesť k\naplikácii ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 C. s. p. a zakladať povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený\nnárok (k tomu aj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2019).\n9. Keďže k platnému zosplatneniu úveru nedošlo, mal sú prvej inštancie za zrejmé, že predmetná\npohľadávka v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok nebola splatná a nebola preto splnená\nhneď prvá podmienka pre postúpenie pohľadávky. Aj keby bol úver platne zosplatnený, žalobca v\nkonaní nepreukázal, že výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 18.3.2021 na úhradu dlžnej sumy s\nupozornením na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe, bola pred uzavretím zmluvy o postúpení\npohľadávok doručená do dispozičnej sféry žalovaného. V tejto súvislosti taktiež poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR z 31.3.2022, sp. zn. 2 Cdo 266/2020, v ktorom dovolací súd dospel k záveru, že\noznámeniu o mimoriadnom zosplatnení úveru nemožno priznať charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8\nzákona o bankách. Je teda zjavné, že v danom prípade neboli splnené ani podmienky pre postúpenie\npredmetnej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, čo zakladá ďalší dôvod neplatnosti\n\npostúpenia podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na neplatnosť postúpenia predmetnej\npohľadávky nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v tejto veci. Súd prvej inštancie preto žalobu\nv celom rozsahu v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 prvej vety, § 2 písm. a), b), d), § 17\nods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 565, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1,\nods. 2, § 525 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z o bankách,\nzamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a hoci mal žalovaný v konaní plný\núspech, keďže žaloba bola zamietnutá, nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi mu nepriznal,\npretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli (viď R 72/2018).\n10. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť alebo zrušiť a vrátiť\nvec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení\na právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie je prekvapivé a nepreskúmateľné. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že\nk zamietnutiu žaloby došlo pre neplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru a\ndošlo k postúpeniu tzv. živého úveru. Dôvod neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti súd prvej\ninštancie vzhliadol v nepreukázaní doručovania výzvy zo dňa 30.1.2021 podľa 53 ods. 9 Občianskeho\nzákonníka postupcom žalovanému, s čím sa nestotožnil a tento záver súdu prvej inštancie považuje\nza nesprávny. Ohľadom doručovania výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tvrdil a tvrdí,\nže predmetná výzva bola žalovanému riadne doručovaná, pričom toto tvrdenie žalobcu bolo počas\ncelého konania nesporným skutkovým tvrdením. Žalovaný bol v konaní absolútne pasívnou stranou\nsporu, k veci sa žiadnym spôsobom nevyjadril, pojednávaní sa nezúčastnil. Na základe uvedeného je\nzrejmé, že žalovaný nič netvrdil a teda ani nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, hoci na\nto mal vytvorený dostatočný procesný priestor, ktorý však nevyužil. Keďže skutkové tvrdenia žalobcu\nneboli protistranou (v zmysle 150 ods. 1 a nasl. C. s. p.) popreté, v zmysle § 151 ods. 1 C. s. p.\nich bolo podľa názoru žalobcu potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia, na základe\nčoho bolo v konaní potrebné uzavrieť, že je nesporným skutkovým tvrdením (ktoré nie je potrebné\npreukázať ďalšími listinnými, prípadne inými dôkazmi), že žalobca (právny predchodca) riadne doručoval\nvyhotovené výzvy žalovanému. Na základe uvedeného zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo nielen\npredloženými listinnými dôkazmi, ale aj vykonanými skutkovými tvrdeniami preukázané, že žalovaný bol\npred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru riadne vyzývaný na úhradu dlžnej sumy s upozornením\npodľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pre vylúčenie všetkých pochybností príkladmo poukázal\nna rozhodnutie súdu, aplikovateľné na predmetný spor, podľa ktorého ak žalobca predloží v súdnom\nkonaní (nejakú) výzvu, potom nemusí osobitne tvrdiť, že predmetnú výzvu aj dal na poštovú prepravu\n- je nelogické, aby tvrdenie, že dlžník bol písomne vyzvaný na úhradu dlhu, bolo chápané len tak,\nže veriteľ výzvu vyhotovil takpovediac len pre seba a takto si ju ponechal pre vlastné potreby, pričom\npoukázal na niektoré rozhodnutia krajských súdov, v ktorých pomerne jednoznačne uviedli, že otázka\ndoručovania výzvy je otázkou skutkovou, ktorá ak zostane nepopretá, považuje sa za nespornú (a teda ju\nnie je potrebné ďalej dokazovať). Nakoľko konajúci súd zastal názor, že žalobca nepreukázal doručenie\nvýzvy zo dňa 30.1.2021 v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda v zmysle § 17 ods. 1\npísm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. uzavrel, že zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie zákonnej\npodmienky platného postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, zaslal ako dôkaz doručovanie\npredmetnej výzvy zo dňa 30.1.2021, pričom mal za to, že aj s ohľadom na nespornosť skutkových\ntvrdení nejde o novotu v odvolacom konaní (žalobca mal odôvodnené očakávanie, že nie je potrebné\npreukazovať nesporné skutkové tvrdenia v konaní, pričom na doplnenie preukázania predmetnej výzvy\nzo dňa 30.1.2021 konajúci súd žalobcu nevyzýval). Zároveň aj bez ohľadu na skutočnosť, že uvedená\notázka je záležitosťou právneho posúdenia uviedol, že svoju povinnosť tvrdenia ohľadom uplatňovaného\nnároku spolu s odkazom na predložené dôkazy si splnil a považuje za neúčelné, aby bol povinný v konaní\ntvrdiť aj to, čo jednoznačne vyplýva z dôkazov. S ohľadom na vyššie uvedené mal za to, že konajúci súd\nv danom konaní neprezentoval pred stranami sporu žiadne skutočnosti ohľadom uplatneného nároku\nza sporné v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie prekvapivé, a zároveň nepreskúmateľné. Žalobca\nsa objektívne domnieval, že súd prvej inštancie považuje uplatnený nárok za preukázaný a dôvodný\nv celom rozsahu. Svoju neúčasť na nariadené pojednávanie na deň 7.6.2023 ospravedlnil z dôvodu\nhospodárnosti - nenavyšovania trov konania ako aj z dôvodu, že sa dostatočným spôsobom vyjadril\n\nku všetkým skutočnostiam, na ktoré ho vyzýval konajúci súd (pričom žiadnym spôsobom nevyzýval\nžalobcu na doplnenie skutočnosti ohľadom doručovania), čím nadobudol legitímne očakávanie, že jeho\nnávrhu bude vyhovené v celom rozsahu. Zastával názor, že ak okresný súd považoval uplatňovaný\nnárok čo i len v časti, za nepreukázaný, resp. sporný mal žalobcu vyzvať na doplnenie dôkazov, prípade\ndopytovať žalobcu za účelom vyjadrenia v konaní ohľadom doručovania. Súd prvej inštancie však v\nprejedávanom prípade žalobcu na doplnenie dôkazov ohľadom doručovania, resp. vyjadrenie sa k týmto\nskutočnostiam, ktoré považoval za nepreukázané nevyzval, v dôsledku čoho mu odňal možnosť konať\npred súdom, nakoľko mu neumožnil vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré sám považoval len samotný\nsúd za nepreukázané. Pre komplexnosť prípadu uviedol, že výzvou zo dňa 17.10.2022 ho súd prvej\ninštancie žiadal o predloženie zmluvy číslo XXXXXXXXXXX, avšak žiadnym spôsobom ho nevyzýval na\ndoplnenie, resp. preukázanie doručovania výzvy zo dňa 30.1.2021, v dôsledku čoho má za to, že nemôže\npredvídať myšlienkové postupy súdu pokiaľ súd až v rozhodnutí konštatuje nepreukázanie doručenia.\nUvedený postup súdu prvej inštancie považuje za porušenie princípu právnej istoty, kedy mal legitímne\nočakávanie, že súd nemôže zamietnuť uplatnený nárok z dôvodov, ktoré neboli medzi stranami sporu\nsporné. Žalovaný v danom prípade nevyjadril pochybnosť o žalobcom uplatnenom nároku, urobil tak\nnapokon len konajúci súd na základe svojvoľného postupu a nerešpektovania základných ustanovení\nC. s. p. a jeho zásad a princípov, v zmysle ktorých je koncipovaný.\n11. Namietal, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces je okrem iného aj kontradiktórnosť konania,\nrovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle ako aj právo na riadne vysporiadanie\nsa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu. Poukázal na odbornú literatúru\nako aj zmysel Základných princípov civilného sporového konania. Prijatím nových civilných kódexov\ndošlo k zásadnej úprave civilného sporového konania. Už samotnými pojmami procesný útok a procesná\nobrana zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní.\nUstanovenia § 149 až 154 C. s. p. predstavujú inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného\nv civilnom kódexe, pričom ich cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového\nkonania. Nová právna úprava v ustanovení § 150 C. s. p. zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda\nprocesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo\nforme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu\nstrany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových\ntvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 C. s. p.) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového\ntvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 C. s. p.). V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 151 ods. 1\nC. s. p., podľa ktorého je potrebné postupovať aj v spotrebiteľských sporoch, pri ktorých sa nepoužijú\nustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii v zmysle ustanovenia § 296 C. s. p. Žalobcom tvrdené\nskutkové tvrdenia neboli počas celého konania protistranou žiadnym spôsobom popreté. Pokiaľ súd\nprvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvádzal tvrdenia, ktorými spochybňoval tvrdenia žalobcu, že\nprávny predchodca nedoručoval výzvu zo dňa 30.1.2021, takéto úvahy súdu prvej inštancie považuje\nza tendenčné špekulácie, ktorými mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom v otázke spornosti/nespornosti skutkových\ntvrdení poukázal na právnu doktrínu a vo vzťahu k doručovania (akejkoľvek) výzvy, poukázal na viaceré\nrozhodnutia odvolacích súdov podporujúce ním prezentovaný právny názor s tým, že je nesprávny\nprocesný postup súdu, ak dospel k záveru, že je oprávnený popierať nesporné skutkové tvrdenia (za\nspotrebiteľa). Mal za to, že súd je povinný osvojiť si skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení\nprocesných strán, t. j. nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom tých skutočností, ktoré medzi nimi nie\nsú sporné a môže ich tak bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia. Nie je potom zrejmé,\nz akého dôvodu súd prvej inštancie nesporné skutkové tvrdenia žalobcu de facto poprel - ak právne\nuzavrel, že doručenie výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka preukázané nebolo. Uviedol,\nže „ochrana spotrebiteľa“, ktorú súd prvej inštancie zrejme hodlal dosiahnuť uvedeným postupom,\nje v konečnom dôsledku takou ochranou, ktorá spotrebiteľov poškodzuje. Zamietnutie žaloby pre\nnepreukázanie platného postúpenia pohľadávky - a to všetko za situácie, kedy žalobca podľa jeho\nnázoru listinnými dôkazmi preukázal opak a postup podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) nebol medzi stranami ani sporný\n(žalovaný tieto skutkové tvrdenia nepoprel) - pre žalovaného znamená, že síce nie je nútený podrobiť\nsa prípadnému nútenému výkonu súdneho rozhodnutia, avšak prakticky sa dostáva do stavu právnej\nneistoty vo vzťahu k tomu, kto je jeho veriteľom a komu teda má svoj dlh vlastne splniť, aby dosiahol\nnapr. výmaz z úverového registra. Postupca totiž naďalej zastáva názor, že postupoval v prísnom\nsúlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca zostane veriteľom žalovaného aj v takom prípade,\n\nak by napadnutý rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť, nakoľko táto pohľadávka na neho bola\npostúpená zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá nebola nikdy výrokom súdneho rozhodnutia určená\nako absolútne neplatná, čím nie je dôvod na vrátenie pohľadávky postupcovi (keď tento navyše deklaruje\nv zmluve o postúpení pohľadávok postup v prísnom súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách). Žalobca\nnaopak - pri rešpektovaní názoru súdu ohľadom nepreukázania platnosti postúpenia pohľadávky - je síce\nveriteľom spotrebiteľa (keďže zmluva o postúpení nebola výrokom vyhlásená za absolútne neplatnú),\navšak nemal by od neho titulom dlhu prijať žiadne ďalšie plnenia (a to ani v situácii, ak by na tom\nžalovaný trval), nakoľko by sa vystavil riziku súdneho konania a posúdenia, že koná v rozpore s odbornou\nstarostlivosťou, pokiaľ má vedomosť o zamietnutí žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a\nnapriek tomu prijal plnenia titulom pohľadávky, ktorej postúpenie je sporné. Ak by mal preto žalovaný\n(spotrebiteľ) záujem dobrovoľne splniť svoj dlh (nakoľko napr. chce plniť záväzky, k splneniu ktorých sa\nzaviazal, resp. by chcel napr. dosiahnuť výmaz z úverového registra, etc.), tak dôsledkom rozhodnutia\nsúdu sa dostáva do situácie absolútnej právnej neistoty, nakoľko v reálnej praxi nevie komu má plniť,\nkeďže obaja domnelí veritelia (postupca a žalobca) sa z pochopiteľných vyššie uvedených dôvodov\nzdráhajú takto poskytnuté plnenie titulom dlhu prijať, aby sa nevystavili riziku prijatia bezdôvodného\nobohatenia a konania v rozpore s odbornou starostlivosťou. Z uvedeného dôvodu považuje napadnuté\nrozhodnutie súdu prvej inštancie za len veľmi zdanlivo ochraňujúce spotrebiteľa (v rovine zamietnutia\nžaloby). Záverom uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením konajúceho súdu v bode 33 napadaného\nrozhodnutia, nakoľko v súvislosti s podmienkami vyžadovanými ustanovením § 92 ods. 8 zákona o\nbankách, žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho\npeňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo v konaní\npreukázané, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzývaný na úhradu omeškaných splátok, a to: 1/\nvýzvou označenou ako „Výzva“ zo dňa 30.1.2020, 2/ výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení\nmimoriadnej splatnosti“ zo dňa 4.3.2021, ku ktorej žalobca pripojil obálku neprevzatú v odbernej lehote,\npreukazujúcu doručenie tejto výzvy žalovanému. Na základe uvedeného považuje za nesporné, že v\nkonaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky\nv omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako\n90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k\nporušeniu § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že v konaní tvrdil\na tvrdí, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splnením čo i len časti svojho\npeňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Napadnuté rozhodnutie\nvšak nezohľadňuje judikatúru najvyšších súdnych autorít, pokiaľ ide o obsahové náležitosti výzvy podľa\n§ 92 ods. 8 zákona o bankách ako aj, či výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách možno rozumieť\npodanie, ktorým veriteľ vyhlasuje splatnosť pohľadávky. Aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu\nSR (sp. zn. 8 Cdo 169/2020) pripúšťa, aby za výzvu na plnenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách bolo\nmožné považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti, avšak iba za súčasnej podmienky,\nže jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie. Z uvedeného vyplýva, že oznámenie o vyhlásení\npredčasnej splatnosti nemožno automaticky stotožňovať s písomnou výzvou banky podľa § 92 ods. 8\nzákona o bankách, pretože relevantným bude obsah predmetného oznámenia o predčasnej splatnosti.\nUvedený právny záver plne korešponduje s autonómiou vôle v súkromnoprávnych vzťahoch, kedy\nnič nebráni subjektu práva spísať viacero právnych úkonov do jednej listiny. Na základe uvedeného\npovažuje za preukázané, že nesprávnym procesným postupom súdu došlo k zásahu do práva žalobcu\nna spravodlivý proces v zákonom predpokladanej intenzite.\n12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil s odvolaním žalobcu a uviedol, že právna predchodkyňa\nžalobcu ničím nepreukázala, že Slovenská sporiteľňa, a.s. mu tento spomínaný list doručila a tým neboli\nsplnené zákonné podmienky zosplatnenia úveru.\n13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C. s. p.), preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne\nsprávny. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.5.2024 (§ 378 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p.).\n14. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v\nodôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o\nnedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností\nvedúcich k zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako\n\naj na posúdenie relevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby. Zhodnotením výsledkov\nvykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1\nC. s. p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny\nprávny záver o nedôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku proti žalovanému, ktorého sa žalobca\ndomáhal titulom Zmluvy o úvere zo dňa 30.7.2019.\n15. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové a\nprávne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal so všetkými\nrelevantnými aspektmi predmetnej žaloby.\n16. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav,\nopísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky\nvykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z\nktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva\njednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil\nprečo považoval žalobu za nedôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú\nv danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie\nodvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. Za porušenie základného práva\nzaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 3.10.2011, sp. zn. 5 Cdo\n165/2011).\n17. V nadväznosti na odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd už len dodáva, že právna istota\nje stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou\nrozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v\nktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (Článok 2 C. s. p.). Za\nustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská\npublikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1.1.1993 s pôvodným názvom Zbierka\nrozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne\nprekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny\nnázor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu\nnázory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali.\nDo ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. treba zahrnúť aj\nnaďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia\na stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi\nČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho\nsúdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v\nZborníkoch najvyšších súdov č. I, II a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986 (uznesenie\nNajvyššieho súdu SR z 24.1.2018, sp. zn. 6 Cdo 29/2017, publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk\nsúdov Slovenskej republiky pod č. R 71/2018).\n18. Súd prvej inštancie svoje úvahy založil na tom, že postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená\nbankou, je povinný nielen tvrdiť ale i preukázať, že pred postúpením bola predmetná pohľadávka\nsplatná, že banka dlžníka písomne vyzvala na splnenie dlhu a klient napriek tomu zostal v omeškaní\nso splatením svojho záväzku aspoň 90 kalendárnych dní a nepreukázanie týchto skutočností má za\nnásledok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka a to i v prípade, keď sa spotrebiteľ svojich\npráv výslovne nedovoláva, nakoľko v takom prípade sa ustanovenie § 151 ods. 1 C. s. p. o nespornosti\nnepopretých skutkových tvrdení neuplatní a samotná pasivita žalovanej strany v tomto smere nemôže\nviesť k aplikácii § 151 ods. 1, ods. 2 C. s. p. a zakladať povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok.\nŽalobca pritom v odvolaní úplne opomína, že súd prvej inštancie svoje úvahy založil na rozhodovacej\npraxi Najvyššieho súdu SR vyjadrenej v rozsudku zo dňa 27.10.2021, sp. zn. 4 Cdo 162/2020, ktorý\nbol uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.\n6/2022 a v rozsudku zo dňa 24.4.2018, sp. zn. 1 Cdo 147/2017, ktorý bol uverejnený v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 60/2018. A pretože v tomto prípade\nide o rozhodnutia najvyššieho súdu zásadného významu uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho\n\nsúdu a súdov Slovenskej republiky, ktoré predstavujú ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, od ktorej\n(okrem celkom výnimočných prípadov) nie je v obdobných veciach možný odklon, je nutné konštatovať,\nže závery súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie rešpektujú princíp právnej istoty,\nv zmysle ktorého každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou\nrozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; neobstojí preto námietka žalobcu, že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie je prekvapivé.\n19. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že výzve Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 18.3.2021\nna úhradu dlžnej sumy nemožno priznať charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách,\nsúd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 31.3.2022 sp. zn. 2 Cdo 266/2020, v ktorom dovolací súd v rámci riešenia dovolacej otázky „či\nvýzva vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o\nbankách“, dospel k záveru, že: „Obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá\nvýlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho\nzáväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu\no mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“ Na tomto\nprávnom názore zotrval najvyšší súd aj v uznesení zo dňa 27.10.2022, sp. zn. 4 Cdo 75/2020, v ktorom\nskonštatoval neprípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. ohľadne tejto dovolacej otázky\ns poukazom na to, že už bola vyriešená v uznesení sp. zn. 2 Cdo 266/2020. K poukazu žalobcu na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 27.1.2022, sp. zn. 8 Cdo 169/2020, odvolací súd uvádza, že v\ntomto rozhodnutí dovolací súd odmietol dovolanie z procesných dôvodov a právnu otázku „či výzva\nvo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách“\nneriešil. Právny názor súdu prvej inštancie preto aj v tomto prípade možno považovať za súladný so\nsúdnou praxou najvyšších súdnych autorít.\n20. Pokiaľ žalobca (až) v odvolacom konaní pripojil listinný dôkaz - doklad preukazujúci doručenie výzvy\nprávneho predchodcu žalobcu zo dňa 30.1.2021, odvolací súd uvádza, že ide o uplatnenie novoty v\nodvolacom konaní. V zmysle § 366 písm. d) C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky\nprocesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť\nlen vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo\nna uvedenie prípadných novôt je podmienené tým, že odvolateľ prostriedky procesného útoku alebo\nprostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené na súde prvej inštancie, nemohol uplatniť na súde\nprvej inštancie bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty odvolací súd nemôže\nprihliadnuť; na diskvalifikáciu novoty postačí opomenutie jej uvedenia a zavinenie z nedbanlivosti.\nŽalobcom uvádzaný dôvod uplatnenia novoty v odvolacom konaní - skutočnosť, že žalobca sa spoliehal\nna to, že bude súdom vyzvaný na predloženie dôkazov, resp. že súd prvej inštancie bude vychádzať\nz nespornosti skutkových tvrdení - je z hľadiska § 366 C. s. p. t. j. okolnosti, že takýto dôkaz\nnemohol predložiť bez svojho zavinenia, <aspi://module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523366'&ucin-kdni='30.12.9999'>hoci ním zjavne disponoval už v priebehu konania na súde prvej inštancie, bez právnej\nrelevancie. V intenciách vyššie uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu, predmetný dôkaz by napokon\nnebol ani spôsobilý zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie v prospech žalobcu.\n21. K námietke žalobcu, ktorá sa týka porušenia práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že\npod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým\nsa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Pod nesprávnym\nprocesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia\ntých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom - ktorom\nkonkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces.\nPorušenie práva na spravodlivý proces malo podľa žalobcu spočívať v tom, že súd prvej inštancie\nneprezentoval pred stranami sporu žiadne skutočnosti ohľadom uplatneného nároku za sporné, nevyzval\nžalobcu na doplnenie dôkazov. Odvolací súd tu predovšetkým poukazuje na odôvodnenie napadnutého\nrozsudku, konkrétne odsek 4, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie\nna 7.6.2023, žalobca v podaní doručenom súdu prvej inštancie 1.6.2023 ospravedlnil svoju neúčasť\nna pojednávaní a navrhol, aby v záujme hospodárnosti konania s prihliadnutím na skutkový a právny\nstav veci súd rozhodol o žalobe na základe predložených dôkazov bez účasti sporných strán, k čomu\nudelil súhlas. Súd prvej inštancie, na pojednávaní, ktoré sa konalo 7.6.2023 určil, ktoré skutkové tvrdenia\nmedzi stranami považuje za sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná\n\na ktoré dôkazy nevykoná; tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci; riadnym doručením\npredvolania na pojednávanie žalobca mal vytvorenú procesnú možnosť zúčastniť sa pojednávania\nosobne alebo prostredníctvom právneho zástupcu, reagovať na skutočnosti, ktoré súd na pojednávaní\nuviedol; žalobca však túto možnosť nevyužil. V procesnom postupe súdu prvej inštancie nedošlo k\nžiadnemu pochybeniu, ktoré by napĺňalo odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p.\n22. S poukazom na vyššie uvedené, neboli skutočnosti uvádzané žalobcom ďalej spôsobilé zmeniť\nsprávnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Keďže žalobca v podanom\nodvolaní ďalej neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého\nrozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také,\nktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého\nrozsudku.\n23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p.\nv spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorému by inak patrila\nnáhrada trov odvolacieho konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu\npreukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli\n(R 72/2018).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\n\na iné podania dovolateľa\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Csp/41/2022", "guid": "ca293484-f72c-489a-8dba-085a280325b7:e302189a-a748-4e23-8338-300432aaa564", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ac8da5d-80cd-4e07-a5b4-e873ec10a3de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 246/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1"}, {"guid": "16263992-4d28-490c-ba17-746382344dfe:ab5c8f5d-2e49-48a1-aae1-cd5864a5c587", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1", "spisova_znacka": "4Cdo/162/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 582, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1"}, {"guid": "73770e98-65ca-46c9-8b75-acb020d8ba18:6c857b19-45e9-4ade-80f8-583cdc06b149", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Csp/41/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 4Csp/41/2022 z 17. 5. 2022", "sud": "Okresný súd Rožňava", "datum_vydania": "2022-05-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/73770e98-65ca-46c9-8b75-acb020d8ba18:6c857b19-45e9-4ade-80f8-583cdc06b149"}], "citovane_v": [{"guid": "e46d4444-f2eb-4b08-b9ea-360937aef569:6cd0c270-4e40-4711-9724-a85050c9d0e3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6122469342.1", "spisova_znacka": "3Cdo/124/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/124/2024 z 29. 10. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6122469342.1"}, {"guid": "3489a15c-2fee-47d6-92ed-3f182ac8ae13:dae900c6-18ca-4fb8-aef6-9dde5e611ea6", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2024:6123384872.4", "spisova_znacka": "11Csp/55/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11Csp/55/2024 z 23. 9. 2024", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2024-09-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2024:6123384872.4"}]}