{"guid": "c107b52b-71d5-416a-8ff5-3f64e4522789:699cb38b-ccb7-45bf-8a82-f1cb066285cb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1623010072.1", "spisova_znacka": "4To/88/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/88/2024 z 14. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 14. novembra 2024, sp. zn. 4To/88/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1623010072.1", "identifikacne_cislo": "1623010072", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Michal Kačáni", "sudca_id": 1391, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-michal-kacani-1391", "datum_vydania": "2024-11-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Rodina a mládež"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/699cb38b-ccb7-45bf-8a82-f1cb066285cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1623010072.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1623010072.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1623010072.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4To/88/2024\n1623010072\n14. 11. 2024\nMgr. Michal Kačáni\nECLI:SK:KSBA:2024:1623010072.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho, PhD. a sudcov JUDr.\nKarola Kováča a JUDr. Erika Tomusa v trestnej veci obžalovaného L. F., pre prečin zanedbania povinnej\nvýživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti\nrozsudku Okresného súdu Malacky z 25.03.2024 sp. zn. 3T/8/2023, na verejnom zasadnutí konanom\n14. novembra 2024 takto\nrozhodol:\nPodľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného L. F., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Malacky z 25.03.2024 sp. zn. 3T/8/2023 bol obžalovaný L. F. uznaný za\nvinného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného\nzákona na tom skutkovom základe, že\nnapriek tomu, že mu z ustanovenia § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a rozsudku\nOkresného súdu Malacky č. k. 8P-60/2014 zo dňa 20.01.2015, právoplatný dňa 20.01.2015 vyplýva,\nže bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého J. M., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. č.\nXX, sumou vo výške 150,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky C. M.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. č. XX, si túto vyživovaciu povinnosť riadne neplní od 16.07.2017 do\nsúčasnosti, čím mu vznikol za uvedené obdobie dlh na bežnom výživnom vo výške 7.425,- eur /vrátane\nmesiaca marec 2024/ s výnimkou obdobia od 11.01.2018 do 11.05.2018 a od 19.12.2018 do 21.06.2019,\nkedy bol obvinený vo výkone trestu odňatia slobody a pri nástupe nahlásil vyživovaciu povinnosť voči\nmaloletému J. M. a s výnimkou platby výživného vo výške 1.000,- eur dňa 22.11.2023, pričom bol za taký\ntrestný čin uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 30.5.2017, právoplatný\ndňa 25.7.2017 pod č. k. 3T/61/2017.\nZa uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38\nods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia slobody\nzaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nProti tomuto rozsudku voči všetkým jeho výrokom ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný,\nktoré odôvodnil iba tým, že dlžné výživné chce k rukám matky uhradiť do času, kým vo veci rozhodne\nnadriadený súd.\nKrajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného nariadil verejné zasadnutie, ktorého\nsa zúčastnila iba prokurátorka krajskej prokuratúry. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v\nneprítomnosti obžalovaného L. F., nakoľko pre takýto postup boli splnené zákonné podmienky upravené\n\nv § 293 ods. 5 Trestného poriadku. Rovnako v súlade s § 294 ods. 2 Trestného poriadku bolo vykonané\nverejné zasadnutie aj v neprítomnosti oprávnenej osoby C. M..\nProkurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhovala odvolanie obžalovaného ako\nnedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.\nKrajský súd na podklade odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal\nzákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,\nako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie\nobžalovaného L. F. nie je dôvodné.\nOdvolací súd úvodom konštatuje, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného\ntrestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného\nporiadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového\nstavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok sa stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti\nnapadnutého rozsudku a tento spáchal obžalovaný L. F.. Na tomto základe potom prvostupňový súd\nvyvodil z dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktorým nemožno nič vytknúť.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku okresný\nsúd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými\núvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z hľadiska naplnenia formálnych znakov\nstíhaného prečinu možno odôvodnenie napadnutého rozsudku v otázke viny považovať za zrozumiteľné,\nlogické a presvedčivé, ktoré vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a ktoré nenechalo\notvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa a preto naň krajský\nsúd v tejto časti odkazuje bez potreby dôvody v ňom uvedené opätovne podrobne rozvádzať, keďže by\nišlo len o ich opakovanie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom\nkonaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací\nsúd iba opakoval vo svojom rozhodnutí správne závery, ku ktorým dospel prvostupňový súd a ktoré si\nodvolací súd v celom rozsahu osvojil.\nAj podľa krajského súdu je vina obžalovaného preukázaná výpoveďou samotného obžalovaného,\nvýpoveďou svedkyne C. M. (oprávnenej osoby, k rukám ktorej bol obžalovaný povinný plniť si\nsvoju vyživovaciu povinnosť), ako aj listinnými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní pred\nprvostupňovým súdom. Z rodného listu maloletého J. M. vyplýva, že jeho otcom je obžalovaný L. F.,\nna základe čoho má tento voči svojmu dieťaťu, ktoré v rozhodnom čase bolo žiakom základnej školy,\nvyživovaciu povinnosť, pričom výška výživného bola rozsudkom Okresného súdu Malacky z 20.07.2017\nsp. zn. 8P/60/2014 určená na sumu 150,- eur mesačne k rukám matky a zročné výživné v sume\n1.800,- eur mal obžalovaný platiť v splátkach v sume 300,- eur mesačne spolu s bežným výživným\nvopred k rukám matke. Túto povinnosť si však obžalovaný riadne neplnil a prvostupňový súd správne\nkonštatoval, že neboli zistené žiadne objektívne príčiny, ktoré by mu v plnení si tejto povinnosti bránili. Za\ntakúto nemožno považovať ani vyživovaciu povinnosť obžalovaného voči ďalšiemu maloletému dieťaťu,\nktorú okrem toho má podľa jeho vlastného vyjadrenia plniť na základe predbežného oparenia súdu v\nminimálnom rozsahu. Obžalovaný sám vo svojej výpovedi uviedol, že si je vedomý toho, že výživné\nneplatil a z jeho výpovede vyplynulo aj to, že od roku 2021 po obdobie asi jedného roka pracoval v\nNemecku a jeho čistý príjem po odrátaní nákladov na ubytovanie činil približne 1.600,- eur. Taktiež\nuviedol, že na Slovensko sa vrátil pred letom roku 2022 a odvtedy pracuje brigádne na stavbách\na mesačne vie zarobiť 1.000,- až 1.500,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že bolo v schopnostiach a\nmožnostiach obžalovaného z takéhoto príjmu platiť výživné v súdom určenej sume 150,- eur mesačne\na v tomto smere nemôže obstáť tvrdenie obžalovaného, že výživné nemal z čoho platiť, keďže jeho\nzárobok pokrýval jeho výdavky. Výživné má totiž v zmysle § 62 ods. 5 zákona o rodine prednosť pred\ninými výdavkami rodičov.\nKeďže súd prvého stupňa v skutkovej vete rozsudku zohľadnil obdobie, po ktoré bol obžalovaný vo\nvýkone trestu odňatia slobody a po ktoré si z tohto dôvodu svoju vyživovaciu povinnosť vo vymedzenom\nrozsahu plniť nemohol, ako aj ten fakt, že obžalovaný do vyhlásenia rozsudku z dlžného výživného\nuhradil sumu 1.000,- eur, nie je skutková veta rozsudku zaťažená žiadnou chybou, ktorú by odvolací\nsúd musel naprávať.\n\nZa správne je potrebné považovať aj právne posúdenie skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy\npodľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona, keďže obdobie neplnenia si vyživovacej\npovinnosti obžalovaným nepochybne možno podradiť pod osobitný kvalifikačný pojem „závažnejší\nspôsob spáchania“ trestného činu spočívajúci v jeho páchaní po dlhší čas a obžalovaný bol súčasne\nza identický trestný čin už odsúdený, ako to vyplýva z trestného rozkazu Okresného súdu Malacky z\n30.05.2017 sp. zn. 3T/61/2017.\nMožno teda konštatovať, že v posudzovanej veci boli naplnené všetky formálne zákonné znaky\nstíhaného trestného činu.\nVo vzťahu k otázke závažnosti spáchaného činu (prečinu) je potrebné uviesť, že povinnosť posudzovať\njej stupeň, respektíve mieru vyplýva z § 10 ods. 2 Trestného zákona, pričom konkrétne zistenia v\ntejto otázke majú význam pre záver súdu o tom, či ide o prečin alebo o iný delikt, pre ktorý nie je\npotrebné vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť. Uvedené ustanovenie teda upravuje materiálny znak\npri prečinoch, ktorý sa uplatňuje ako tzv. materiálny korektív k formálnym znakom prečinu. To znamená,\nže súd je povinný popri formálnych znakoch prečinu vždy skúmať aj to, či je naplnený aj Trestným\nzákonom požadovaný konkrétny stupeň závažnosti prečinu. Pre takéto posúdenie sú určujúce kritériá\ntaxatívne upravené v § 10 ods. 2 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri hodnotení\nkonkrétnej závažnosti činu, pričom je potrebné rešpektovať požiadavku, že skutočnosti spadajúce pod\nkritériá určujúce závažnosť činu je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby sa niektorej\npripisoval väčší či menší význam (má sa na mysli hľadisko, aby význam jednej nebol preceňovaný\nalebo podceňovaný na úkor alebo v prospech druhej). Dokazovanie okolností preukazujúcich mieru\n(stupeň) závažnosti prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona je pri prečine obligatórne (Uznesenie\nVyššieho vojenského súdu v Trenčíne z 03.03.2008, sp. zn. 4To/2/2008, publikované v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2008 pod č. 23). Vzhľadom na to, že\ndovolací súd môže pri posudzovaní dôvodu dovolania uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného\nporiadku hodnotiť i potrebnú (vyššiu než nepatrnú) závažnosť prečinu (§ 10 ods. 2 Trestného zákona)\na opierať sa pritom o dôkazy, ktoré boli v súdnom konaní vykonané; nesmie však skúmať a meniť\nsprávnosť a úplnosť zisteného skutku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.04.2014,\nsp. zn. 2 Tdo 17/2014 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky 8/2014 pod č. 121), je nevyhnutné, aby sa súdy otázkou závažnosti prečinu vo svojich\nrozhodnutiach zaoberali a v tomto smere aspoň stručne rozviedli svoje úvahy, na základe ktorých dospeli\nku konkrétnym záverom v tejto otázke.\nV tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že pri prečinoch nemá pre určenie konkrétnej závažnosti činu\nz hľadiska vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti podstatný význam to, aká trestná sadzba je\nv osobitnej časti Trestného zákona ustanovená pri tej ktorej skutkovej podstate prečinu. Samotná\nskutková podstata prečinu totiž určuje jeho typovú závažnosť, t. j. táto je daná už tým, že boli naplnené\nvšetky formálne znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu posudzovaného ako prečin (typová\nzávažnosť je vyjadrená aj skutkovými podstatami zločinov, respektíve obzvlášť závažných zločinov,\navšak pri nich je skúmanie konkrétnej závažnosti cez kritériá uvedené v § 10 ods. 2 Trestného\nzákona vylúčené). Tým je vymedzená aj trestnoprávna ochrana záujmov, ktorým sa ju zákonodarca\nrozhodol poskytnúť aj prostriedkami trestného práva a to tiež v prípade nedbanlivostných trestných\nčinov. Významným tu je predovšetkým to hľadisko, že porušenie alebo ohrozenie konkrétneho záujmu\nsvojou závažnosťou dosiahlo úroveň, pre ktorú je potrebné mu poskytovať a zabezpečovať ochranu aj\nv trestnoprávnej rovine. V rámci úvah o tom, či konkrétny čin, ktorý napĺňa formálne znaky skutkovej\npodstaty niektorého prečinu, dosahuje vyššiu než nepatrnú závažnosť, je teda potrebné zisťovať, či\nna základe kritérií upravených v § 10 ods. 2 Trestného zákona ide o čin, ktorý sa nejakým zásadným\nspôsobom vymyká prípadom, ktorým príslušná skutková podstata poskytuje trestnoprávnu ochranu a to\nv tom smere, či sa na základe konkrétnych skutočností závažnosť činu znižuje až na nepatrnú úroveň.\nV trestnej veci obžalovaného o takýto prípad rozhodne nejde, keďže vychádzajúc zo všetkých kritérií\nupravených v § 10 ods. 2 Trestného zákona v ich súhrne, nemožno učiniť záver o tom, že by konkrétna\nzávažnosť činu nezodpovedala typovej závažnosti vyjadrenej už samotnou skutkovou podstatou\nstíhaného prečinu, v danom prípade dokonca v rovine naplnenia až dvoch znakov kvalifikovanej\nskutkovej podstaty tohto trestného činu. Skutočnosti popísané v skutkovej vete rozsudku z hľadiska\nspôsobu spáchania činu a jeho následku, všetky ďalšie zistené okolnosti, za akých bol skutok spáchaný,\nako aj miera zavinenia, v danom prípade neumožňuje ustáliť záver o nepatrnej závažnosti činu. Na\n\npodklade týchto skutočností tak možno konštatovať naplnenie materiálnej podmienky vyžadovanej pre\nvyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti.\nKrajský súd teda uzatvára, že v posudzovanej veci všetky zistené a preukázané skutočnosti vyplývajúce\nz vyššie zmienených dôkazov tvoriacich jeden ucelený, na seba nadväzujúci a vzájomne sa dopĺňajúci\ncelok a spôsob ich hodnotenia v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku vylučujú\nakékoľvek rozumné pochybnosti o vine obžalovaného za stíhaný prečin.\nKrajský súd nezistil ani žiadny zákonný dôvod na zrušenie a zmenu výroku o treste napadnutého\nrozsudku, ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.\nJe potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok\nupravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky\nskutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj\nostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých\nzohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.\nUstanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného\nzákona základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení,\nuložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej\ntrestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných\nodradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nZávery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia\nz neho vyplynúť.\nPrvostupňový súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, ako aj\nna osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti a priťažujúce\nokolnosti, okresný súd ustálil ich rovnovážny pomer, keď u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu\nokolnosť spočívajúcu v tom, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval (§ 36\npísm. l/ Trestného zákona) a súčasne u neho zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to, že už bol za trestný\nčin odsúdený (podľa § 37 Trestného zákona), v dôsledku čoho zostala trestná sadzba upravená v § 207\nods. 3 Trestného zákona, predstavujúca rozpätie 1 až 5 rokov, nezmenená.\nS prihliadnutím na povahu spáchaného trestného činu, ako aj na osobu obžalovaného, odvolací súd\npovažuje trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej\ntrestnej sadzby, za adekvátny a taký, od ktorého možno očakávať naplnenie účelu trestu. Prvostupňový\nsúd aj výrok o treste odôvodnil presvedčivým spôsobom, plne zodpovedajúcim § 168 ods. 1 Trestného\nporiadku, preto odvolací súd aj na túto časť odôvodnenia rozsudku odkazuje. Možno preto iba\nsumarizovať, že predchádzajúca trestná minulosť odsúdeného, ktorý bol už štyrikrát odsúdený za\nrôznu trestnú činnosť, ako aj to, že stíhanej trestnej činnosti sa dopúšťal v priebehu skúšobnej doby\npodmienečného odsúdenia, odôvodňujú uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v súdom\nprvého stupňa určenej výmere. U obžalovaného je popri preventívnom a výchovnom pôsobení potrebné\nuplatniť aj trestnú represiu, keďže doterajšie prostriedky štátneho donútenia, vrátane výkonov trestov\nodňatia slobody v nižšej výmere, doposiaľ neviedli u obžalovaného k náprave.\nUstanoveniam zákona zodpovedá aj výrok týkajúci sa vonkajšej diferenciácie výkonu trestu odňatia\nslobody, ktorým bol obžalovaný pre výkon tohto druhu trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so\nstredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol\nvo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. b/\nTrestného zákona).\nV súvislosti s výrokom o vine a treste krajský súd záverom poznamenáva, že vychádzajúc z imperatívu\nvyjadreného v § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu posudzoval podľa Trestného zákona účinného\nv čase spáchania skutku, nakoľko zmena príslušných ustanovení Trestného zákona, ku ktorej došlo na\nzáklade zákona č. 40/2024 Z. z., neposkytovala žiadnu možnosť pre priaznivejšie posúdenie stíhaného\nskutku tak v rovine výroku o vine, ako ani v rovine výroku o treste.\n\nS poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a prezentované úvahy Krajský súd v Bratislave\nodvolanie obžalovaného L. F. ako nedôvodné postupom podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.\nPredmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/8/2023", "guid": "c73d75d4-7036-4bda-91da-6ceee627c208:10bd1774-159d-4919-b6a5-88dfe6ce39f9", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "53524421-e48b-49f2-ab70-01e177af0a2e:48ba4d44-bf7c-4a30-b4e7-2cb88927a582", "ecli": "ECLI:SK:MSBA1:2026:1126010551.1", "spisova_znacka": "57Pp/7/2026", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 57Pp/7/2026 z 12. 3. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2026-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA1:2026:1126010551.1"}, {"guid": "74e6f781-6cfe-4f9c-93db-3c8515b45024:88f906b2-cb95-4cec-81bf-9fea78c78ca0", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124010327.8", "spisova_znacka": "5T/16/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/16/2024 z 10. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124010327.8"}]}