{"guid": "01a46878-04c0-4185-939b-1a1ea99562b3:5af3c860-fdfc-4ebf-ba58-f2cd2731777c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1624010035.1", "spisova_znacka": "4To/61/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/61/2024 z 27. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. júna 2024, sp. zn. 4To/61/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1624010035.1", "identifikacne_cislo": "1624010035", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Michal Kačáni", "sudca_id": 1391, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-michal-kacani-1391", "datum_vydania": "2024-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-2", "nazov": "§ 321 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-172.odsek-6", "nazov": "§ 172 ods. 6 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-172.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-38.odsek-3", "nazov": "§ 38 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-38.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-39.odsek-1", "nazov": "§ 39 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-39.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-39.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 39 ods. 3 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-39.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-48.odsek-4", "nazov": "§ 48 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-48.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-60.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 60 ods. 1 písm. a) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-60.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-60.odsek-5", "nazov": "§ 60 ods. 5 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-60.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-60"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-172", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-36", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-38", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-39", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-48", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-60"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5af3c860-fdfc-4ebf-ba58-f2cd2731777c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1624010035.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1624010035.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1624010035.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4To/61/2024\n1624010035\n27. 06. 2024\nMgr. Michal Kačáni\nECLI:SK:KSBA:2024:1624010035.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho, PhD. a sudcov JUDr.\nZuzany Molnárovej a JUDr. Karola Kováča, v trestnej veci obžalovanej S. L., pre obzvlášť závažný\nzločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a\nobchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c/, ods. 6 písm. b/ Trestného zákona s poukazom\nna § 138 písm. j/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky z\n26.03.2024 sp. zn. 7T/7/2024, na verejnom zasadnutí konanom 27. júna 2024 takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e\nvo výroku o treste.\n\nsa napadnutý rozsudok\n\nNa základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa\nobžalovanej\nS. L., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom P., prechodne bytom R. XC, P., toho času vo výkone väzby\nv Ústave na výkon väzby Bratislava od 21.08.2023,\nukladá\npodľa § 172 ods. 6 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. I/, písm. n/, § 38 ods. 3 Trestného zákona,\n§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.\nPodľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaná pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje\ndo ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci a to:\n- mobilný telefón značky DOGEE, zelenej farby,\n- mobilný telefón značky XIAOMI IT Pro-dual SIM, čiernej farby, I.: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI:\nXXXXXXXXXXXXXXX,\n- mobilný telefón značky MAXCOM, čierno-striebornej farby,\nktoré sú uložené na Okresnom súde Malacky, pod číslom 1/2024 trestného znaku.\nPodľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Malacky z 26.03.2024 sp. zn. 7T/7/2024 bola obžalovaná S. L. uznaná za\nvinnú pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\n\nprekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c/, ods. 6 písm. b/\nTrestného zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, že\nod presne nezisteného času, avšak minimálne od mája roku 2023 až do 17.00 h dňa 21.08.2023, kedy\nbola zadržaná, si na rôznych doposiaľ nestotožnených miestach v Slovenskej republike neoprávnene\nbez povolenia opakovane zadovažovala za finančnú hotovosť od doposiaľ nestotožnených osôb\nomamné a psychotropné látky, najmä metamfetamín (pervitín), ktorý prechovávala pri sebe, ako\naj v mieste svojho bydliska v meste P. i obci B., následne metamfetamín ďalej predávala po\npredchádzajúcom telefonickom dohovore, a to R. F. nar. XX.XX.XXXX, predala minimálne jedenkrát\nv období od júla 2023 do 21.08.2023 v B. dve dávky metamfetamínu za sumu 20,- eur, Q. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, predala v období od júla 2023 do 21.08.2023 minimálne päťkrát po 1 grame\nmetamfetamínu za 50,- eur v B. a v P., L. U., nar. XX.XX.XXXX, predala metamfetamín v období od\nmája 2023 do 21.08.2023 minimálne jedenkrát týždenne minimálne 3 dávky za 20,- eur v B. a v P. alebo\nmu metamfetamín poskytla bezodplatne za odvoz, U. B., nar. XX.XX.XXXX, predala minimálne trikrát v\nobdobí od mája 2023 do 21.08.2023 v B. metamfetamín za sumu 30,- eur, rovnako tak metamfetamín\npredávala aj ďalším doposiaľ nestotožneným osobám, rovnako tak bez oprávnenia prechovávala\nmetamfetamín pri sebe na miestach, kde sa zdržiavala, ako aj v priestoroch hostinca na adrese B. č.\nXXX, a to od doposiaľ nezisteného času až do dňa 21.08.2023 približne do 17.05 h, kde pri vykonaní\ndomovej prehliadky bolo zistené, že tu okrem iných vecí prechovávala aj plastové vrecko s tlakovým\nuzáverom obsahujúce biely kryštalický materiál s hmotnosťou 146 mg s priemernou koncentráciou\n49,30% hmotnostných metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM), ktorý obsahoval 72\nmg absolútneho metamfetamínu, plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce biely kryštalický\nmateriál s hmotnosťou 9,557 g s priemernou koncentráciou 14,6 % hmotnostných metamfetamínu\ns prímesou metylsulfonylmetánu (MSM), ktorý obsahoval 1.395 mg absolútneho metamfetamínu,\nplastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce biely kryštalický materiál s hmotnosťou 23,854 g\ns priemernou koncentráciou 54,5 % hmotnostných metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu\n(MSM), ktorý obsahoval 13,00 g absolútneho metamfetamínu, kde celkové množstvo metamfetamínu\no hmotnosti 33.557 mg, ktoré bolo zaistené obžalovanej S. L., možno považovať podľa hmotnostného\nkritéria za minimálne 335 obvykle jednorazových dávok drogy s tým, že v zmysle zákona č. 139/1998\nZ. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je\nmetamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok.\nZa uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanej podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona s poukazom na § 36\npísm. l/, písm. n/, Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d/, ods.\n4 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4/ Trestného zákona bola obžalovaná na výkon trestu zaradená do\nústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovanej uložený trest prepadnutia veci a to:\n- mobilný telefón značky DOGEE, zelenej farby,\n- mobilný telefón značky XIAOMI 1T Pro -dual SIM, čiernej farby, I.: XXXXXXXXXXXXXXX, I.:\nXXXXXXXXXXXXXXX,\n- mobilný telefón značky MAXCOM, čierno-striebornej farby,\nktoré sú uložené na Okresnom súde Malacky, pod číslom 1/2024 trestného znaku.\nPodľa § 60 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona bol obžalovanej uložený trest prepadnutia veci, a to\nfinančná hotovosť vo výške 465,- eur, uložená na účte Okresného súdu Malacky, ktorá je zapísaná v\nknihe pohľadávok D15 - 1/2024 a finančná hotovosť vo výške 900,- CZK, uložená na účte Okresného\nsúdu Malacky, ktorá je zapísaná v knihe pohľadávok D15 - 2/2024.\nPodľa § 60 ods. 5 Trestného zákona súd rozhodol, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.\nPodľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanej uložený aj ochranný dohľad na dobu\n1 rok.\n\nProti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podala obžalovaná ako osoba oprávnená podľa §\n307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku odvolanie, ktoré odôvodnila písomným podaním urobeným\nprostredníctvom svojej obhajkyne. Odvolanie smerovalo výlučne do výroku o treste.\nObžalovaná S. L. v dôvodoch svojho odvolania najskôr uviedla, že je daný zákonný dôvod na prerušenie\ntrestného konania vychádzajúci z vyhlásenia zákona č. 40/2024 Z. z. a vyhlásenia uznesenia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky z 28.02.2024, č. k. PL. ÚS 3/2024-112, ktorým bola v bode 2 okrem iného\npozastavená účinnosť čl. I zákona z 08.02.2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z.\nTrestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa\nobžalovanej z príslušných zákonných ustanovení upravujúcich prerušenie konania vyplýva, že podľa §\n318 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd má zákonom uloženú povinnosť prerušiť trestné stíhanie,\nak vyjde najavo okolnosť uvedená v ustanovení aj § 228 ods. 2 písm. e/ Trestného poriadku. Táto\npovinnosť nie je daná na vôľu odvolacieho súdu, ale ide o obligatórnu zákonnú povinnosť. Preto pri\nposudzovaní, či má odvolací súd rozhodnúť o prerušení trestného stíhania, je rozhodujúce len to, či v\nzmysle § 228 ods. 2 psím. e/ Trestného poriadku došlo k pozastaveniu účinnosti právneho predpisu\nalebo jeho časti a (kumulatívne) či právny predpis (jeho časť), účinnosť ktorého bola pozastavená, je\nrozhodujúci pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej. Uvedeným uznesením ústavného súdu nebola\npozastavená účinnosť celého zákona č. 40/2024 Z. z., pretože okrem ustanovení uvedených v bode\n2 uznesenia ústavného súdu, ostatné ustanovenia zákona č. 40/2024 Z. z. nadobudli účinnosť podľa\nznenia jeho článku XIX, teda 15., resp. 20.03.2024. Uznesením ústavného súdu tak bola pozastavená\núčinnosť len časti právneho predpisu, zákona č. 40/2024 Z. z. Na základe konkrétneho obsahu platnej\nprávnej úpravy v čl. I zákona č. 40/2024 Z. z. konštatuje, že pri absencii uznesenia ústavného súdu,\npublikovaného pod č. 41/2024 Z. z., by podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a aj podľa\nplatného a účinného § 2 Trestného zákona, museli byť na prejednávaný prípad aplikované aj ustanovenia\nčl. I zákona č. 40/2024 Z. z., pretože sú pre obžalovaného priaznivejšie už len z hľadiska novej\núpravy výšky škody podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona ako kvalifikačného znaku trestného činu.\nUznesením ústavného súdu pozastavená účinnosť čl. I zákona č. 40/2024 Z. z. je na základe imperatívu\nčl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej tak, ako to\npredpokladá ustanovenie § 228 ods. 2 písm. e/ Trestného poriadku. Pozastavenie účinnosti právneho\npredpisu ústavným súdom nemôže mať účinky prejudikovania konečného rozhodnutia ústavného súdu\nvo veci samej v tom zmysle, že návrhu na vyslovenie nesúladu právneho predpisu s ústavou bude iba\nvyhovené. Preto v dobe pozastavenej účinnosti platného zákona ústavným súdom trvá právna neistota\nv otázke, aký platný zákon (výsledok výkonu zákonodarnej právomoci) sa má aplikovať na dotknuté\nprávne vzťahy. Z obsahu znenia ustanovenia § 228 ods. 2 písm. e/ Trestného poriadku vyplýva, že\nmožnosť stavu takejto právnej neistoty v budúcnosti si zákonodarca zrejme predvídavo uvedomoval\npri zakotvení úradnej povinnosti prerušiť trestné stíhanie v dobe pozastavenia účinnosti právneho\npredpisu ústavným súdom v prípade, že použitie takéhoto právneho predpisu je rozhodné pre konanie\nalebo rozhodnutie vo veci samej. Prerušiť toto trestné stíhanie preventívne predchádza riziku budúcej\nústavnej sťažnosti obžalovanej pre porušenie jej základného práva podľa § 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej\nrepubliky v dôsledku nerešpektovania imperatívu zákonodarcu prerušiť trestné stíhanie, ak by ústavný\nsúd nevyhovel návrhu na vyslovenie nesúladu pre obžalovanú priaznivejších ustanovení čl. I zákona č.\n40/2024 Z. z. s ústavou. Pokiaľ ide o samotný výrok o treste obžalovaná konštatovala, že v jej prípade\nje možné aplikovať aj ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. V tejto súvislosti s poukazom na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 To 2/2019 obžalovaná dala do pozornosti svoj zlý zdravotný\nstav. Podľa lekárskej správy ÚVV a ÚVTOS Bratislava MUDr. L. B. trpí viacerými ťažkými diagnózami,\na to hypertenziou druhého stupňa, pichá si inzulín, má nefropatiu, jednu obličku má nefunkčnú a\ndruhú má tiež v zlom stave, pričom jej hrozí dialýza. Poukázala tiež na to, že má takmer 61 rokov a v\nústave na výkon trestu by tak mala byť do svojich 68 rokov. S najväčšou pravdepodobnosťou jej pritom\nmestský súd premení podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov pod sp. zn. 0T/126/2022.\nPri jej zdravotnom stave, zotrvanie tak dlhú dobu v ústave na výkon trestu odňatia slobody bude pre\nňu likvidačné. Jej diagnózy sú závažné, je pri nich potrebné dodržiavať určitú životosprávu, zdravo sa\nstravovať, chodiť často na čerstvý vzduch a na prechádzky. Vo výkone trestu také možnosti nebude\nmať. Pred nástupom do výkonu väzby sa taktiež dlhodobo liečila u psychiatra. Ďalej uviedla, že vždy\npracovala a zarábala si na živobytie a hoci bola v minulosti dvakrát odsúdená na dva 5 ročné tresty, tieto\njej už boli zahladené. Posledný záznam v registri trestov sa týka odsúdenia na podmienečný trest odňatia\nslobody v trvaní 4 mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky. Aj keď je pravdou, že sa dopustila obzvlášť\nzávažného zločinu, od samotného počiatku trestného konania sa priznávala k páchanej trestnej činnosti\na snažila sa napomáhať orgánom činným v trestnom konaní pri odhaľovaní inej trestnej činnosti. Jej syn\n\niniciatívne vyhľadal vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ Bratislava, aby bol nápomocný svojej matke\npri odhaľovaní inej trestnej činnosti. Vo vyšetrovacom spise je však o tom zmienka len pri preštudovaní\nspisu. Súd prvého stupňa žiadala o to, aby si vyžiadal správu o tom, ako obžalovaná napomáhala pri\nodhaľovaní trestnej činnosti, uvádzala taktiež mená osôb, ktoré mali byť aj obvinené, avšak napriek tomu\nsi súd uvedené informácie do spisu nevyžiadal. V súvislosti s určovaním výmery trestu sa obžalovaná\nodvolávala aj na nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL. ÚS 106/2011. Vzhľadom na uvedené by súd\nmal aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona a uložiť jej trest odňatia slobody vo výmere 5\nrokov. Obžalovaná sa taktiež nestotožňovala s trestom prepadnutia zaistenej finančnej hotovosti v sume\n465,- eur a finančnej hotovosti vo výške 900,- CZK, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke. V tomto\nsmere poukázala na to, že robila v pohostinstve, kde predávala hosťom nápoje, občerstvenie a títo tu\nhrávali aj na automatoch. Nebol to preto príjem z trestnej činnosti, ako sa uvádza v rozhodnutí súdu,\nale z riadnej podnikateľskej činnosti. Toto rozhodnutie súdu nebolo ničím podložené. Na tomto základe\nobžalovaná navrhovala, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý výrok v časti výroku o treste a\nuložil jej podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, písm. n/, § 39 ods. 1, ods. 3 písm.\nc / Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Zároveň navrhovala, aby jej odvolací súd\nvydal finančnú hotovosť v sume 465,- eur a finančnú hotovosť vo výške 900,- CZK, ktoré boli zaistené\npri domovej prehliadke, nakoľko nebolo preukázané, že pochádzajú z trestnej činnosti.\nK odvolaniu obžalovanej sa vyjadril prokurátor písomným podaním dourčeným okresnému súdu dňa\n06.05.2024, v ktorom uviedol, že podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bolo riadne\nvykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, pričom jeho výrok o vine považuje za súčasnej\ndôkaznej situácie za súladný so zákonom a spravodlivý. Vo vzťahu k požiadavke na prerušenie trestného\nkonania z dôvodu pozastavenia účinnosti novely Trestného zákona uznesením Ústavného súdu SR\nz 28.02.2024, č. k. PL: ÚS 3/2024-12, prokurátor uviedol, že aktuálny právny stav je taký, že sú\núčinné všetky ustanovenia Trestného zákona, podľa ktorých prvostupňový súd mal a mohol rozhodnúť\no podanej obžalobe. Napokon aj výrok o treste považoval prokurátor za zákonný a spravodlivý, pričom\nmal za to, že u obžalovanej by neboli splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa\n§ 39 ods. 1 Trestného zákona. Za skutočnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu podľa § 39\nods. 1 Trestného zákona nemožno považovať samotnú existenciu nepriaznivého zdravotného stavu\nobžalovanej a jej vek. Zdravotný stav obžalovanej bol pritom nepriaznivý dlhodobo aj pred spáchaním\nžalovaného skutku a ani nepriaznivý zdravotný stav obžalovanej či vek jej nezabránil, aby sa zdržala\nprotiprávneho konania. Navyše k priznaniu obžalovanej v prípravnom konaní došlo až pod ťarchou\nvykonaných dôkazov, nakoľko pri svojom prvom výsluchu v procesnom postavení obvinenej odmietla\nvypovedať a následne sa priznala len k už preukázaným skutkovým okolnostiam. Obžalovaná sa\ndopustila drogovej trestnej činnosti opakovane a skutočnosť, že predchádzajúce dve odsúdenia sú\nzahladené, neznamená, že sa skutkov nedopustila. K zahladeniu oboch predchádzajúcich odsúdení za\ndrogovú trestnú činnosť pritom došlo krátko pred tým, ako jej bolo vznesené obvinenie za skutok, ktorý\nje predmetom tohto trestného konania.\nKrajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa\nzúčastnili obžalovaná S. L., jej obhajkyňa a prokurátorka krajskej prokuratúry. Na tomto verejnom\nzasadnutí odvolací súd podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku s použitím § 295 ods. 2 a § 269\nTrestného poriadku doplnil dokazovanie a čítaním oboznámil listinné dôkazy, konkrétne lekárske správy\nz 29.04.2024 a z 25.03.2024, správu vyšetrovateľa PZ, PPZ, NAKA zo 16.05.2024 a spis Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 4Tpo/1001/2024.\nProkurátorka na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhovala odvolanie obžalovanej podľa §\n319 Tretného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.\nObhajkyňa obžalovanej na verejnom zasadnutí najskôr poukázala na uznesenie Krajského súdu v\nBratislave sp. zn. 3To/18/2024 zo 07.05.2024, a to v súvislosti s právnym názorom ohľadne prerušenia\ntrestného stíhania po už oznámenom náleze ústavného súdu a následne dodala, že sa v celom\nrozsahu pridržiava písomne podaného odvolania a dôvodov v ňom uvedených, na základe čoho\nnavrhovala, aby Krajský súd v Bratislave zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanej\nuložil maximálne znížený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Takéto mimoriadne zníženie je podľa\nobhajkyne odôvodnené jednak zlým zdravotným stavom obžalovanej a jednak tým, že obžalovaná\nvýrazne napomáhala usvedčeniu organizovanej skupiny páchateľov drogovej trestnej činnosti.\n\nObžalovaná S. L. na verejnom zasadnutí sa pripojila ku konečnému návrhu svojej obhajkyne a žiadala,\naby odvolací súd zohľadnil jej vek a všetky diagnózy ohľadne ochorení, ktorými trpí a na ktoré sa lieči.\nSvojho konania skutočne veľmi ľutuje a aj s ohľadom na tieto skutočnosti sa rozhodla spolupracovať s\norgánmi činnými v trestnom konaní.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť\nodvolania (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1\nalebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť\na odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj\nsprávnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli\nodvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1\nTrestného poriadku. Zistil pritom, že odvolanie obžalovanej je dôvodné.\nPovinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaného vyššie uvedeným\nustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie a\npreskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku.\nVýnimkou z uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce\nodvolaním neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti\nrozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371\nods. 1 Trestného poriadku.\nV nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany obžalovanej\niba voči výroku o treste napadnutého rozsudku a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti,\nodvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku, ako ani výrok o\nochrannom opatrení.\nOdvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaná S. L. na hlavnom pojednávaní konanom\n26.03.2024 urobila vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, t. j. že je vinná zo\nspáchania skutku uvedeného v obžalobe a následne okresný súd prijal toto vyhlásenie obžalovanej.\nJe nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovanú poučil o jej právach, ako\naj o práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a/ až c/ Trestného poriadku a o\nnásledkoch spojených s vyhlásením viny. Súd prvého stupňa obžalovanej položil podľa § 257 ods. 5\na § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku otázky, na ktoré obžalovaná odpovedala\nkladne a až potom rozhodol okresný súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku uznesením,\nže vyhlásenie obžalovanej prijíma a že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie\nskutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.\nVzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v\nsúvislosti s vyhlásením obžalovanej a jeho prijatím v zmysle § 257 Trestného poriadku, odvolací súd\nsa zaoberal iba výrokom o treste.\nNa podklade odvolania obžalovanej, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku,\nkrajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že výrokom o treste odňatia slobody boli napadnutým\nrozsudkom porušené ustanovenia Trestného zákona v neprospech obžalovanej, pričom súdom\nprvého stupňa uložený trest obžalovanej S. L. nemožno považovať ani za primeraný, zohľadňujúci\npredovšetkým pomery obžalovanej. V posudzovanej veci tak boli založené apelačné dôvody na zrušenie\nprvostupňového rozsudku vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Trestného poriadku.\nV súvislosti s ukladaním trestov je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho\nvýmery musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale\nje tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v §\n34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie\ndruhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.\nUstanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného\nzákona základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení,\nuložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej\ntrestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných\n\nodradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.\nZávery na primeranosť a najmä zákonnosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný\nstav veci a musia z neho vyplynúť. To sa nepochybne vzťahuje aj na posudzovanie splnenia podmienok\npre mimoriadne zníženie trestu podľa ustanovenia § 39 Trestného zákona.\nPokiaľ ide o ustálenie pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd prvého stupňa správne zistil u\nobžalovanej dve poľahčujúce okolnosti spočívajúce v priznaní a úprimnom oľutovaní trestného činu (§ 36\npísm. l/ Trestného zákona) a v napomáhaní orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej\nčinnosti (§ 36 písm. n/ Trestného zákona), a súčasne nezistil existenciu žiadnej z priťažujúcich okolností\nupravených v § 37 Trestného zákona. Za situácie, keď prevažoval pomer poľahčujúcich okolností,\nokresný súd tiež správne aplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona a hornú hranicu zákonom\nustanovenej trestnej sadzby znížil o jednu tretinu. Na základe spôsobu výpočtu upraveného v § 38 ods. 8\nTrestného zákona tak výsledná trestná sadzba predstavovala rozpätie 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace.\nOdvolací súd pri plnení si svojej prieskumnej povinnosti však zistil, že súd prvého stupňa postupoval\nnesprávne, ak pre účely mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody u obžalovanej S. L. aplikoval\nustanovenie 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona (na základe vyhlásenia viny podľa § 257 ods.\n1 písm. b/ Trestného poriadku), a nie ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, hoci pre postup\npodľa druhého z uvedených ustanovení boli splnené zákonné podmienky. V zmysle tohto ustanovenia\nje mimoriadne zníženie trestu (t. j. uloženie trestu pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným\nzákonom) prípustné len vtedy, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa\nmá súd za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane\nprísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Uvedené ustanovenie\nteda predpokladá zistenie existencie takých okolností prípadu alebo pomerov páchateľa, ktoré majú\nmimoriadnu (výnimočnú) povahu, výrazne (teda nie len v určitej menej významnej miere) sa vymykajú\niným bežne alebo aj osobitne sa vyskytujúcim okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa, pričom\npráve pre takúto ich mimoriadnu povahu by bolo použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby pre\npáchateľa neprimerane prísne. Ide zásadne o iné zákonom ustanovené podmienky odôvodňujúce\nmimoriadne zníženie trestu, než aké sú upravené v niektorom z ustanovení § 39 ods. 2 Trestného\nzákona, ktoré predstavujú osobitné prípady, za ktorých je možné pristúpiť k použitiu tohto zmierňujúceho\nustanovenia v súvislosti s určovaním výmery trestu. V tejto súvislosti sa žiada doplniť, že ak sú súčasne\nsplnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody jednak podľa § 39 ods. 2 písm. d/,\nods. 4 Trestného zákona (aj per analogiam) a jednak podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, je potrebné\naplikovať druhé z uvedených zákonných ustanovení, keďže obmedzenia pre mimoriadne zníženie trestu\nsú v tomto prípade pre páchateľa priaznivejšie. Takýto záver vyplýva aj z Rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 08.03.2022, sp. zn. 2 To 11/2021, publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 6/2022 pod č. 66).\nVzhľadom na vyhlásenie obžalovanej podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku bolo možné u\nobžalovanej uplatniť dôvod pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa ustanovenia § 39 ods.\npísm. d/, ods. 4 Trestného poriadku, ktorého analogické použitie v zmysle stanoviska trestnoprávneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016, publikovaného v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2017 pod č. 44, v\ntakýchto prípadoch prichádzalo do úvahy.\nV posudzovanom prípade však z vykonaných dôkazov možno vyvodiť aj splnenie podmienok pre\nmimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.\nPod okolnosťami prípadu v zmysle uvedeného ustanovenia Trestného zákona je potrebné rozumieť\nvšetky také skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu,\nvrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj\nokolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo\nintenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a\npreto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také\nokolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a\nkvantite pravidelne nevyskytujú. V súhrne povedané, pôjde o existenciu takých pre páchateľa priaznivých\nokolností, ktoré majú podstatný vplyv na spáchanie trestného činu a ktoré majú objektívny súvis s\n\nkonkrétnym trestným činom. Tieto skutkové okolnosti teda významnou mierou pôsobia na charakter\ntrestnej činnosti konkrétneho páchateľa.\nZa pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa zmieneného ustanovenia možno aj v zmysle\njudikatúry považovať predovšetkým vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny\npáchateľa od jeho zárobku (R 35/1963), ale aj stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný\niný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. V tejto\nsúvislosti si je potrebné uvedomiť, že pôjde teda o také okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa\nako objekt trestu, a tiež okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Z\nhľadiska ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru,\nz ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ\npociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia.\nV danej veci nepochybne neboli zistené žiadne také okolnosti prípadu, ktoré by sa významne vymykali\niným bežne sa vyskytujúcim okolnostiam pri páchaní takej trestnej činnosti, akej sa dopustila obžalovaná.\nTo však už neplatí pri posudzovaní pomerov obžalovanej ako páchateľky stíhaného obzvlášť závažného\nzločinu, keďže v jej prípade možno ochorenia, ktorými trpí a na ktoré sa lieči, považovať za tak závažné,\nže ich treba podradiť pod mimoriadne pomery, ktoré u obžalovanej odôvodňujú použitie ustanovenia §\n39 ods. 1 Trestného zákona.\nAko totiž vyplýva z doložených lekárskych správ, obžalovaná sa lieči na polyneuropatiu dolných končatín\nťažkého stupňa a bola jej okrem iného diagnostikovaná Diabetická nefropatia G3A3 (ochorenie obličiek\nspôsobené cukrovkou) - zmenšená hypofunkčná ľavá oblička (ľavá oblička je nefunkčná), pričom ide\no ťažké poškodenie obličiek 3 stupňa, (pri ktorom sa v 4. stupni vyžaduje dialýza). Tieto zistenia\nnepochybne predstavujú okolnosti, ktoré významne pôsobia na obžalovanú (ako páchateľku trestného\nčinu) a majú dlhotrvajúci charakter. Odhliadnuc od iných stanovených diagnóz možno konštatovať,\nže u obžalovanej ide o tak závažné ochorenie životne dôležitého orgánu, ktoré možno subsumovať\npod mimoriadne pomery odôvodňujúce použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Z tohto hľadiska tak\nmožno vysloviť, že závažnosť zmieneného ochorenia odôvodňuje záver, že obžalovaná by trest odňatia\nslobody v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby, resp. pri aplikácii § 39 ods. 2 písm. d/, ods.\n4 Trestného zákona per analogiam, nepochybne pociťovala výrazne citeľnejšie, než by tomu bolo u\niných páchateľov rovnakej alebo obdobnej trestnej činnosti s uvedenou trestnou sadzbou, keďže by\nnezohľadňoval jej výrazne zhoršené pomery vychádzajúce z jej zlého zdravotného stavu, ktoré sa bežne\nu páchateľov danej trestnej činnosti nevyskytujú. Na tento záver nemá dopad ani ten fakt, že obžalovaná\nsa stíhanej trestnej činnosti dopustila počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, keďže\ntáto skutočnosť nemení nič na reálne zlom zdravotnom stave obžalovanej S. L..\nNie je pritom podstatné, či obžalovaná takýmto ochorením trpela aj počas obdobia, po ktoré sa dopúšťala\ntrestnej činnosti, pre ktorú je stíhaná, nakoľko súd je povinný vychádzať z takých pomerov páchateľa,\nktoré existujú v čase rozhodovania o treste. Aj pri iných okolnostiach významných pre posúdenie\npomerov páchateľa, akými sú napríklad závislosť mnohopočetnej rodiny od jeho zárobku, vyživovacia\npovinnosť a starostlivosť páchateľa o väčší počet maloletých detí (osôb) na neho odkázaných, by vo\nväčšine prípadov išlo o situácie, kedy takýto stav určujúci pomery páchateľa, existoval aj v čase páchania\ntrestnej činnosti. Práve požiadavka na dôslednú individualizáciu ukladaného trestu čo do jeho druhu a\nvýmery vyžaduje, aby sa z hľadiska účelu trestu a všetkých do úvahy prichádzajúcich zásad na ukladanie\ntrestu, posudzovali pomery páchateľa (vystupujúceho v procesnom postavení obžalovanej osoby) podľa\nstavu, aký tu je v čase, kedy súd o druhu a výmere trestu rozhoduje.\nS poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti tak podľa väčšinového názoru senátu odvolacieho súdu\nmožno v prípade obžalovanej konštatovať, že v dôsledku existencie mimoriadnych pomerov obžalovanej\nby bolo pre ňu použitie ustanovenej trestnej sadzby skutočne neprimerane prísne a na ochranu\nspoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.\nKrajský súd preto použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona považoval za plne opodstatnené a za adekvátne\npovažoval uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov, ktorá zodpovedá maximálnemu využitiu\nmimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu v zmysle obmedzenia ustanoveného v § 39 ods. 3\npísm. c/ Trestného zákona.\n\nHoci obžalovaná S. L. už bola v minulosti dvakrát odsúdená pre obdobnú trestnú činnosť, je potrebné\nzdôrazniť, že tieto odsúdenia sa vzťahujú na obdobie rokov 2004 a 2005 a uplatňuje sa u nich fikcia\nneodsúdenia. Jediné ďalšie odsúdenie vychádza z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV z\n19.12.2022 sp. zn. 0T/126/2022 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, za čo\njej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na\nskúšobnú dobu 2 roky. Aj napriek týmto skutočnostiam krajský súd zastáva názor, že postoj obžalovanej\nk spáchanej trestnej činnosti, ako aj jej snaha o napomáhanie pri objasňovaní ďalšej trestnej činnosti,\nv spojení s jej vyššie rozvedeným zdravotným stavom určujúcim jej pomery, umožňuje vysloviť, že\nuložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov povedie k dosiahnutiu jeho účelu, pričom reflektuje\nosobu obžalovanej a jej pomery a súčasne poskytuje dostatočnú ochranu spoločnosti pred páchaním\nrovnakej alebo obdobnej trestnej činnosti. V posudzovanom prípade tak možno uzavrieť, že vzhľadom\nna zdravotný stav obžalovanej pri zohľadnení aj jej veku, je takto uložený trest tiež dostatočným\nrepresívnym pôsobením na osobu obžalovanej, pri súčasnom zohľadňovaní výchovnej, preventívnej a\nochrannej funkcie trestu.\nV zhode s názorom prvostupňového súdu aj odvolací súd má za to, že i napriek tomu, že obžalovaná\nbola uznaná za vinnú z obzvlášť závažného zločinu, jej náprava bude lepšie zaručená v ústave na výkon\ntrestu s minimálnym stupňom stráženia, do ktorého ju preto zaradil v súlade s § 48 ods. 4 Trestného\nzákona. Odvolací súd by pritom ani inak postupovať nemohol, keďže odvolanie podala len obžalovaná\na z tohto dôvodu by v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku nebolo možné zmeniť rozhodnutie v jej\nneprospech.\nNapokon krajský súd sa stotožnil aj s argumentáciou odvolateľky týkajúcej sa trestu prepadnutia veci,\nktorý súd prvého stupňa uložil podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona vo vzťahu k finančným\nprostriedkom v sume 465,- eur a 900,- CZK. Zo žiadneho vykonaného dôkazu totiž nemožno ustáliť,\nže by tieto finančné prostriedky boli skutočne výnosom z trestnej činnosti. Takýto záver rozhodne\nnemožno učiniť len na základe povahy vecí, ich vlastností a účelu použitia, ako to v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku rozviedol okresný súd. Vo vzťahu k uvedeným finančným prostriedkom bol v\npodstate vykonaný len dôkaz prečítaním zápisnice o vykonaní domovej prehliadky v nehnuteľnosti\noznačenej ako hostinec v katastrálnom území B., obec B., okres P., zapísanej na liste vlastníctva\nčíslo 516, pod súpisným číslom 162. Z jej obsahu vyplýva, že tieto finančné prostriedky tvorili obsah\npeňaženky, ktorá bola zaistená na stolíku pri barovom pulte. Pri neexistencii akýchkoľvek iných dôkazov\ntak iba na základe takto zistených skutočností nemožno jednoznačne vysloviť záver, že by zaistené\nfinančné prostriedky predstavovali výnos z trestnej činnosti, prípadne že by boli použité alebo určené na\nspáchanie trestného činu, a teda že nepochádzajú z iného a legálneho zdroja napríklad aj takého, aký\nv odôvodnení svojho odvolania uviedla obžalovaná. Ide tak výlučne o ničím konkrétnym nepodloženú\ndomnienku bez opory vo vykonanom dokazovaní, pričom na takejto domnienke nemožno založiť záver\no splnení podmienok pre uloženie trestu prepadnutia veci podľa niektorého z ustanovení § 60 ods. 1\nTrestného zákona.\nNa základe uvedeného preto odvolací súd pristúpil k náprave aj tejto časti výroku o treste napadnutého\nrozsudku a obžalovanej trest prepadnutia zmienených vecí neuložil pre nesplnenie zákonných\npodmienok.\nNaopak, čo sa týka mobilných telefónov špecifikovaných vo výroku tohto rozsudku o treste prepadnutia\nveci, sú podmienky na uloženie trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona\nsplnené, keďže tieto boli použité na spáchanie trestného činu. Preto krajský súd ohľadne týchto vecí\nrozhodol rovnako, ako to urobil už prvostupňový súd v napadnutom rozsudku.\nZáverom krajský súd k námietke obžalovanej, v zmysle ktorej súd prvého stupňa nezisťoval skutočnosti\nnasvedčujúce jej napomáhaniu orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní inej trestnej činnosti,\ndodáva, že prvostupňový súd vo výroku napadnutého rozsudku túto skutočnosť zohľadnil a obžalovanej\npričítal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona, v dôsledku čoho možno túto\nargumentáciu odvolateľky považovať za bezpredmetnú.\nPokiaľ ide o dôvod na prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 2 písm. e/ Trestného poriadku\nkrajský súd sa prikláňa k tomu právnemu názoru, podľa ktorého sa uvedené ustanovenie Trestného\nporiadku týka iba prípadov, v ktorých ústavný súd pozastavil účinnosť už účinného právneho predpisu\n\nalebo jeho časti, k čomu v danom prípade nedošlo. Tento záver nepochybne vyplýva z toho, že musí\nísť o pozastavenie právneho predpisu alebo jeho časti, ktorého „použitie“ je rozhodujúce pre konanie\nalebo rozhodnutie vo veci samej, t. j. musí ísť o takú právnu normu, ktorá je už na právne vzťahy\naplikovateľná, nakoľko len účinná právna norma môže byť orgánmi činnými v trestnom konaní, či súdmi\naplikovaná. Slovo „použitie“ uvedené v ustanovení § 228 ods. 2 písm. e/ Trestného poriadku sa teda\nvzťahuje k aplikácii právnej normy v praxi, ktorá je možná len vtedy, ak ide o právnu normu účinnú. Pokiaľ\nešte konkrétna právna norma účinná nie je, nakoľko ešte neubehla legisvakačná lehota, respektíve jej\núčinnosť nenastane v dôsledku rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti právneho predpisu\nalebo jeho časti, potom nejde o právnu normu, ktorá by bola v praxi použiteľná (ktorá by mohla byť\npoužitá na úpravu právnych vzťahov) a teda ani nemožno uvažovať v tej rovine, že ide o právnu normu,\nktorej použitie by mohlo byť rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej. Orgány aplikácie práva musia\npostupovať podľa tej právnej normy, ktorá je účinná v čase ich rozhodovania a nemôžu brať do úvahy\nprávnu normu, ktorá nebola a ani nie je účinná a je bez významu, z akých dôvodov ešte účinná nie je.\nObsah právnej normy sa pre orgány aplikácie práva mení až vtedy, ak nová právna norma vstúpi do\núčinnosti, nakoľko až vtedy účinne mení obsah doterajšej právnej normy a musí byť použitá na právne\nvzťahy. Novela Trestného zákona v dôsledku uznesenia ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 3/2024 zo dňa\n28.02.2024 doposiaľ (do momentu rozhodovania odvolacieho súdu) nenadobudla účinnosť, nakoľko jej\núčinnosť bola týmto uznesením pozastavená a preto nie je aplikovateľná (použiteľná) na žiadne trestné\nveci. Jej ustanovenia teda nie sú nateraz rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej v žiadnej trestnej\nveci a preto v tejto situácii nie je ani možné aplikovať ustanovenie o prerušení trestného stíhania podľa\n§ 228 ods. 2 písm. e/ Trestného poriadku. Uvedené ustanovenie reaguje na prípady, kedy Ústavný súd\nSR pozastaví účinnosť platného a súčasne aj účinného zákonného ustanovenia, ktorého použitie je\nrozhodujúce pre rozhodnutie v merite veci, keďže v takom prípade nie je účinné žiadne ustanovenie,\npodľa ktorého by mal súd inak rozhodnúť. V posudzovanom prípade o takúto situáciu nejde, keďže\nodvolací súd takéto účinné zákonné ustanovenie má k dispozícii a preto mu nič nebráni v tom, aby vo\nveci konal a rozhodol (bližšie pozri napr. článok JUDr. U. F. publikovaného na https:// www.pravnelisty.sk/\nclanky/ a1381 <http://www.pravnelisty.sk/clanky/%20a1381> -skutocne-musia-byt-trestne-stihania-porozhodnuti-ustavneho-sudu-o-pozastaveni-ucinnosti-novely-trestneho-zakona-prerusene).\nS poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti a prezentované úvahy Krajský súd v Bratislave na\npodklade odvolania obžalovanej rozhodol tak, že z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. d/, písm.\ne/ Trestného zákona napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a sám o veci rozhodol spôsobom\nvyplývajúcim z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku\nmal (aj na základe doplneného dokazovania na verejnom zasadnutí) dostatok podkladov pre vlastné\nrozhodnutie.\nPredmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 2 : 1.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7T/7/2024", "guid": "4110b813-866f-4bed-8b7b-cb3d17d64db0:08920c39-e36d-4e0f-97cf-bdd3add0ee3c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:21e4de30-b316-4a21-a675-6a0825701841", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 28. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21e4de30-b316-4a21-a675-6a0825701841"}, {"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "af3bc8fc-df58-4335-97de-af57744e300f:62df7288-8383-4f3f-9fd8-c874433198b4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1123012661.5", "spisova_znacka": "3To/18/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/18/2024 z 28. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1123012661.5"}], "citovane_v": []}