{"guid": "0d842504-079b-4c58-99ce-df9a88dc8dab:5334d914-c087-4e36-9bd8-cfb05dd32d73", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1624010132.1", "spisova_znacka": "3To/103/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/103/2024 z 10. 9. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. septembra 2024, sp. zn. 3To/103/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1624010132.1", "identifikacne_cislo": "1624010132", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mária Šimková", "sudca_id": 1387, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-simkova-1387", "datum_vydania": "2024-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Poriadok vo verejných veciach"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. d) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-2", "nazov": "§ 321 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-348.odsek-1", "nazov": "§ 348 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-348.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-348"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 48 ods. 2 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-61.odsek-1", "nazov": "§ 61 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-61.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-61.odsek-2", "nazov": "§ 61 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-61.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-61"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-348", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-48", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-61"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5334d914-c087-4e36-9bd8-cfb05dd32d73", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1624010132.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1624010132.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1624010132.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3To/103/2024\n1624010132\n10. 09. 2024\nJUDr. Mária Šimková\nECLI:SK:KSBA:2024:1624010132.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov\nsenátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovaného W. X.\npre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, o\nodvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp.zn. 0T/21/2024 zo dňa 20.05.2024\nna verejnom zasadnutí konanom dňa 10.09.2024 jednomyseľne takto\nrozhodol:\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e vo\nvýroku o treste a spôsobe jeho výkonu.\nPodľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vec sa obžalovanému\nW. X., nar. XX.XX.XXXX v V. trvale bytom X. pri U., P. XXX/X,\nukladá\npodľa § 348 ods. 1 Trestného zákona účinného do 06.08.2024 s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného\nzákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu\nna výkon trestu so stredným stupňom stráženia.\nPodľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť\nakékoľvek motorové vozidlá vo výmere 1 (jeden) rok.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Okresný súd Malacky pod sp.zn. 0T/21/2024 dňa 20.05.2024 uznal\nobžalovaného W. X. vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348\nods. 1 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že\ndňa 16.03.2024 v čase okolo 10:55 hod. viedol po Staničnej ulici v obci Vysoká pri Morave osobné\nmotorové vozidlo zn. VW Polo, EČ: MA-XXXDI, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ\nStupava, pričom vykonanou lustráciou bolo zistené, že vozidlo viedol i napriek tomu, že mu bol\ntrestným rozkazom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 0T/18/2015 z dňa 19.03.2015, právoplatným\ndňa 19.03.2015, uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 5 rokov, pričom o tejto\nskutočnosti vedel.\n\nSúd prvého stupňa obžalovanému podľa § 348 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona\nuložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pre výkon ktorého zaradil obžalovaného podľa § 48\nods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa §\n61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá\nakéhokoľvek druhu na dobu 1 rok.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 05.06.2024 obžalovaný odvolanie, dôvody odvolania\nvšak do rozhodnutia odvolacieho súdu neuviedol.\nProkurátor nevyužil právo podľa § 314 Trestného poriadku vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo riadne\ndoručené.\nOdvolací súd po predložení veci nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo konania, ktoré\nmu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil\nvo veci verejné zasadnutie.\nNa verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol, že obžalovaný učinil na\nhlavnom pojednávaní vyhlásenie, svoje konanie oľutoval aj v prípravnom konaní, preto napáda výšku\ntrestu. Obhajoba sa nestotožňuje s tým ako súd prvého stupňa ustálil priťažujúce a poľahčujúce\nokolnosti, nakoľko súd prvého stupňa nemal prihliadať na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm.\nm) Trestného zákona, nakoľko ide o okolnosť, ktorá je zákonným znakom skutkovej podstaty, pričom\nobhajca poukázal na rozhodnutie R 31/2008. Zároveň poukázal na to, že súd prvého stupňa mal priznať\npoľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa priznal a\nkeďže učinil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku tak tým aj výrazne napomohol súdu, že nemusel\nvykonávať dokazovanie. Pokiaľ ide o predchádzajúce odsúdenia obhajca uviedol, že obžalovaný vždy\nriadne nastúpil trest, riadne ho vykonal, preto poukazovanie na jeho kriminálnu minulosť je porušenie\nzásady ne bis in idem. Záverom obhajca uviedol, že obžalovaný je toho času vo výkone trestu odňatia\nslobody, preto dáva na zváženie upustenie od uloženia súhrnného trestu.\nZástupca krajskej prokuratúry považuje odvolanie obžalovaného za nedôvodné, napadnutý rozsudok\npovažuje za zákonný a správny a to aj vo výroku o treste, preto navrhol odvolanie obžalovaného ako\nnedôvodné zamietnuť.\nObžalovaný pred odvolacím súdom uviedol, že vzhľadom k tomu, že vykonáva 15 mesačný trest, tento\npovažuje za dostatočný.\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť a včasnosť odvolania\npodaného oprávnenou osobou, a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo\nods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a\nodôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť\npostupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním\nvytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného\nporiadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné.\nPodľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj k bolo\nnapadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.\nPodľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,\nodvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací\nsúd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré\nmajú vo výroku o vine svoj podklad.\nPodľa § 322 ods. 3, Trestného poriadku, veta prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,\nak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku\nsprávne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.\n\nOdvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal\ndňa 17.03.2024 obžalobu na W. X. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.\n1písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto rozsudku.\nNa hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.05.2024 obžalovaný W. X. učinil vyhlásenie podľa § 257\nods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutku, a následne kladne odpovedal na\notázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku. Súd\nprvého stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že\ndokazovanie v rozsahu priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.\nOkresný súd na základe vyhlásenia o nepopretí skutku uznal obžalovaného vinným zo spáchania\nprečinu marenia výkon úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na\nskutkovom základe uvedom v obžalobe. K uznaniu viny na skutkovom a právnom základe podľa\nobžaloby došlo po vyhlásení o nepopretí skutku a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok\no vine nemôže byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola\nodvolaním napadnutá.\nZ listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný mal v čase hlavného\npojednávania 18 záznamov v registri trestov, z toho 12 pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia\npodľa § 348 Trestného zákona. Opakovane vykonal uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody a\nuložené podmienečné tresty boli premenené. Posledný záznam bolo odsúdenie trestným rozkazom\nOkresného súdu Malacky sp.zn. 3T/33/2023 zo dňa 30.11.2023, právoplatným dňa 28.12.2023, pre\nprečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, k trestu odňatia slobody vo výmere 6\nmesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky, t. j. do 28.12.2025. Aktuálneho trestného činu sa teda\ndopustil v skúšobnej dobe uvedeného podmienečného odsúdenia. Opakovane spáchal priestupky proti\nmajetku i proti občianskemu spolunažívaniu.\nOdvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že konanie predchádzajúce napadnutému výroku\nrozsudku netrpí žiadnymi závažnými procesnými vadami, ktoré by mali za následok porušenie práva\nna obhajobu alebo nezákonnosť vykonaných dôkazov v zmysle dovolacích dôvodov. Súd prvého\nstupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie tak, ako to\npredpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku.\nOdvolací súd však zistil pochybenie vo výroku o treste, keď súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku\nnepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Uvedené bolo\ndôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.\nZároveň, v čase od vyhlásenia rozsudku prvostupňovým súdom do rozhodnutia vo veci odvolacím\nsúdom došlo k zmene Trestného zákona, a to novelou č. 40/2024 Z.z. účinnou od 06.08.2024. Novelou\nsíce nedošlo k zmene právneho posúdenia konania obžalovaného a novela nemala vplyv ani na výšku\ntrestnej sadzby, i napriek tomu odvolací súd ustálil, že neskorší Trestný zákon účinný od 06.08.2024 je\npre obžalovaného priaznivejší, a to najmä s poukazom na rozšírenie kritérií, ktoré by mal súd zohľadniť\npri určovaní druhu trestu a jeho výmery, ako aj na vypustenie obligatórneho uloženia trestu odňatia\nslobody pri trestnom čine s hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšujúci päť rokov.\nPodľa 2 ods. 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol\nčin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\nPoužitie nového práva však treba posudzovať ako celok, aby konečný výsledok bol pre páchateľa\npriaznivejší. Starý a nový zákon je potrebné hodnotiť jednak z hľadiska ustanovení osobitnej časti,\njednak aj so zreteľom na ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona <https://app.beck-online.sk/\nbo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqga2v6mzqga&refSource=text>. Pri posudzovaní otázky,\naký zákon použiť, nemôže teda ísť len o porovnanie trestných sankcií starého a nového zákona.\nRozhodný je výsledok porovnania trestov, ktoré by boli pri použití zákonov ako celku páchateľovi za\nkonkrétnych posudzovaných okolností uložené.\nPodľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,\nže mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby\nviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne\nodsúdenie páchateľa spoločnosťou.\n\nPodľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä\nna spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce\nokolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní\ntrestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a\nna úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania\ntrestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného\nčinu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové\nalebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého\nnásledku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,\nktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži\nnajmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a\nprávom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým\nnásledkom trestného činu.\nPri úvahách o druhu a výmere trestu odvolací súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného\nzákona účinného od 06.08.2024 skúmal existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil u\nobžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa priznal\nk trestnému činu a tento úprimne oľutoval. Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že\nvzhľadom na opakované odsúdenia za prečin marenie výkonu rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného\nzákona možno mať určité pochybnosti o skutočnej úprimnosti prejavu ľútosti obžalovaného W. X.,\nnemožno však odškriepiť, že obžalovaný priznanie a ľútosť niekoľkokrát pred orgánmi činnými v trestnom\nkonaní i pred súdom verbalizoval, pričom len on sám dokáže posúdiť, či tak činil, aby si zlepšil postavenie\nv trestnom konaní, alebo jeho ľútosť pramenila zo skutočnej sebareflexie. Odvolací súd vyhodnotil tieto\nokolnosti podľa zásad pre hodnotenie dôkazov platných v trestnom práve v prospech obžalovaného a\nna túto poľahčujúcu okolnosť prihliadal.\nPokiaľ obžalovaný namietal, že mu mala byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm.\nn) Trestného zákona, odvolací súdu uvádza, že otázka právnych účinkov vyhlásenia o vine (nepopretí\nskutku) vo vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam bola predmetom zjednocovania rozdielneho výkladu\nustanovenia § 36 písm. n) Trestného zákona Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý zaujal vo\nsvojom stanovisku č. Tpj 55/2016 taký právny názor, že \"objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového\nstavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku.\nPreto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n)\nTrestného zákona. Vychádzajúc nielen z citovaného zjednocujúceho stanoviska, ale aj z gramatického a\nlogického výkladu ustanovenia § 36 písm. n) Trestného zákona odvolací súd konštatuje, že pre priznanie\npoľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v napomáhaní príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti\nsa vyžaduje určitá aktivita obvineného vo vzťahu k orgánom prípravného konania, ktorého účelom je\nobjasňovanie trestnej činnosti, spočívajúca v poskytnutí takej súčinnosti, bez ktorej by k objasneniu\nurčitých podstatných skutkových okolností došlo len s vynaložením nezanedbateľného úsilia orgánov\nčinných v trestnom konaní. Obžalovaný sa síce v prípravnom konaní priznal, popísal priebeh skutku,\navšak takáto jeho výpoveď neodôvodňuje priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n)\nTrestného zákona. Priznávajúca výpoveď obžalovaného totiž neumožnila vytvoriť si komplexnejší obraz\no okolnostiach činu, ani o účasti ďalších osôb na jeho páchaní v zmysle vyššie citovaného stanoviska\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Nie je preto možné prijať záver, že obžalovaný napomáhal pri\nobjasňovaní trestnej činnosti, a teda prihliadať na túto poľahčujúcu okolnosť.\nPokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zistil u obžalovaného\npriťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, vzhľadom na početnosť predchádzajúcich\nodsúdení obžalovaného. Reagujúc na námietku obžalovaného ohľadne nemožnosti prihliadať na túto\npriťažujúcu okolnosť, nakoľko ide o okolnosť, ktorá je znakom trestného činu, odvolací súdu uvádza,\nže priťažujúca okolnosť v podobe predchádzajúceho odsúdenia za trestný čin podľa § 37 písm. m)\nTrestného zákona neprichádza do úvahy pri prečine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §\n348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v prípade, ak obžalovaný sa predmetného prečinu dopúšťa\ntým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje práve predchádzajúce odsúdenie o zákaze činnosti.\nObžalovaný má v registri trestov okrem odsúdenia Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/18/2015, ktorým\nmu bol uložený zákaz činnosti a ktoré je uvedené v skutkovej vete, množstvo ďalších odsúdení, pričom\nv zmysle ustanovenia § 37 písm. m) Trestného zákona súd nemusí na predchádzajúce odsúdenia ako\n\nna priťažujúcu okolnosť prihliadnuť, avšak takýto záver nemôže byť založený na svojvôli súdu, ale musí\nbyť odôvodnený povahou predchádzajúceho odsúdenia. Vzhľadom na to, že povaha predchádzajúcich\nodsúdení obžalovaného je vo viacerých prípadoch rovnaká ako povaha prejednávanej trestnej činnosti,\nresp. povaha predchádzajúcich odsúdení obžalovaného je taká, že kopíruje povahu v súčasnosti\nprejednávaného trestného činu, nie preto zákonného dôvodu pre opomenutie uvedenej priťažujúcej\nokolnosti.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal na jednu\npoľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) a jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m)\nTrestného zákona.\nĎalej odvolací súd pri úvahách o druhu a výmere trestu prihliadal na to, že obžalovaný riadil\nmotorové vozidlo nielen počas výkonu súdneho trestu zákazu činnosti, ale naviac aj v skúšobnej dobe\npodmienečného odsúdenia. Zároveň prihliadal na to, že obžalovaný mal v čase vyhlásenia napadnutého\nrozsudku v registri trestov 18 záznamov, z toho 12 pre prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia,\nteda osoba obžalovaného je všeobecným i špeciálnym recidivistom, čo neumožňuje uloženie iného\nako nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obžalovaný sa dopustil trestného činu v skúšobnej dobe\npodmienečného odsúdenia a po opakovanom výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody a hoci\nverbalizoval snahu napraviť sa, žiť riadnym životom, z jeho registra trestov vyplývajú evidentné sklony\nobžalovaného k páchaniu rôznej trestnej činnosti, vrátane trestnej činnosti proti verejným autoritám,\npričom od spáchania ďalšieho, druhovo rovnakého trestného činu ako už opakovane spáchal predtým,\nho neodradil ani opakovaný výkon nepodmienečných trestov odňatia slobody, ktoré sa minuli svojim\núčinkom. Z tohto dôvodu nemožno predpokladať, že ochranu spoločnosti pred ďalšou trestnou činnosťou\nzo strany obžalovaného možno docieliť miernejším trestom nespojeným s odňatím slobody.\nNa základe týchto skutočností je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému\nsúdom prvého stupňa plne opodstatnené a odráža nielen možnosti jeho nápravy a morálne odsúdenie\npáchateľa, ale aj požiadavky generálnej prevencie. Uloženie takéhoto druhu trestu zodpovedá zákonným\nkritériám uvedeným v § 34 ods. 1 Trestného zákona.\nOdvolací súd považuje trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, čo je v spodnej polovici trestnej\nsadzby, za mierny a nie celkom zohľadňujúci možnostiam nápravy obžalovaného, vzhľadom na\ntrestnú minulosť obžalovaného a na tú skutočnosť, že vo vzťahu k prečinu marenia výkonu úradného\nrozhodnutia je špeciálny recidivista, ktorého ako už bolo opakovane uvedené nenapravilo ani opakované\nukladanie nepodmienečných trestov odňatia slobody. Pre nedostatok odvolania prokurátora však nebolo\nmožné pred odvolacím súdom tento sprísňovať, pretože odvolanie podal len obžalovaný (zákaz\nreformationis in peius), a teda odvolací súd nemohol obžalovanému uložiť prísnejší trest, než mu bol\nuložený napadnutým rozsudkom. V tomto kontexte uložený trest v žiadnom prípade nie je neprimerane\nmierny, pretože možnosti nápravy obžalovaného, sú nepriaznivé.\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, že obžalovanému uložil trest v rovnakej\nvýmere, v akej mu bol uložený napadnutým rozsudkom.\nVýrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so\nstredným stupňom stráženia bol v súlade so záklonom, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich\nrokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, a preto ho odvolací súd v nezmenenej\npodobe prevzal do svojho rozsudku.\nOdvolací súd prevzal aj výrok o treste zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 1\nrok z napadnutého rozsudku. Výmeru trestu zákazu činnosti na samej spodnej hranici trestnej sadzby\ntrestu zákazu činnosti 1 až 10 rokov, je možné považovať síce sa miernu, avšak aj v tomto prípade, pre\nnedostatok odvolania prokurátora ho nebolo možné pred odvolacím súdom sprísňovať.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti\ntohto rozsudku.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "0T/21/2024", "guid": "27794127-e154-479f-9eb2-b8436935ed51:431d3369-c54a-4497-b931-a1c6cf9faf25", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}