{"guid": "a4f76b5d-9173-47a5-bc81-d131736358df:44c8bc64-1087-4f7b-baad-7cb8ff669b31", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1717207705.2", "spisova_znacka": "7Co/14/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/14/2022 z 27. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2024, sp. zn. 7Co/14/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1717207705.2", "identifikacne_cislo": "1717207705", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44c8bc64-1087-4f7b-baad-7cb8ff669b31", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1717207705.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1717207705.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1717207705.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/14/2022\n1717207705\n27. 11. 2024\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2024:1717207705.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek JUDr.\nMariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom\nC. D. X, B., zastúpeného: JUDr. Eva Klemová, advokátka, so sídlom M.R.Štefánika 1, Pezinok proti\nžalovaným: 1/ E. A. B., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, E., zastúpenej: JUDr. Miroslav Ňuňuk, advokát, so\nsídlom Cintorínska 22, Bratislava a 2/ Stavebné bytové družstvo občanov, IČO: 00 170 364, so sídlom\nNa bielenisku 4, Pezinok o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného\nsúdu Pezinok zo dňa 16.6.2021, č.k. 42C/21/2017-260, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.\nŽalovanému 1/ sa proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nŽalovanému 2/ sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia,\nže vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, okres B., obec B., kat. úz. B., a to bytu č. XX,\nna X. p. v bytovom dome na G. C. D., súp.č. XXXX spolu s podielom na spoločných častiach domu,\nspoločných zariadeniach domu a príslušenstve je žalovaný 2/ v podiele 1/1.\n2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 40a, § 145 ods. 1, § 701 ods. 1 zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 137 zákona č. 160/2015 Z.z.\nCivilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že poukázal na dve kategórie neplatnosti\nprávneho úkonu, a to absolútnu a relatívnu, pričom relatívna neplatnosť právneho úkonu upravená v\n§ 40a Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej\nneplatnosti, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti\nprávneho úkonu dôvodne dovolá. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal v zmysle ust. § 137 písm.\nc) C.s.p. naliehavý právny záujem na požadovanom určení, teda právny záujem žalobcu, ktorý musí\nbyť kvalifikovaný t.j. naliehavý. Uviedol, že pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať\nskutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je\njedna z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Prvoinštančný súd\ndefinoval predpoklady pre vyvodenie naliehavosti právneho záujmu, ktorými sú popieranie existencie\n(neexistencie) práva žalovanými, či právneho pomeru u žalobcu, t.j. právo, resp. právny vzťah medzi\nstranami je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami), existencia\nohrozenia práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno\nodstrániť inak, len určovacím výrokom, existencia potreby odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia\npráva alebo právneho vzťahu. V danom prípade žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem tým, že na\n\nzáklade absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo (nikto nemôže\nnadobudnúť viac práv ako sám má), z ktorého dôvodu nemohol kataster vykonať zápis vlastníckeho\npráva, pričom v súčasnosti je vlastníkom predmetného bytu žalobca a žalovaná 1/. Súd prvej inštancie\nuviedol, že žalobca v konaní preukázal, že v čase podpísania zmluvy nebol prítomný, čo potvrdila\naj žalovaná vo svojom písomnom podaní. Konštatoval, že nakoľko nešlo o bežnú vec, žalovaná 1/\nnepreukázala, že mala splnomocnenie podpísať danú zmluvu za žalobcu. Prvoinštančný súd uviedol, že\nžalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno spočívajúce v jeho povinnosti preukázať, že na určení právneho\nvzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem\nna požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené,\nalebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Ak sa má\nurčovacou žalobou, resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom\nzapísaným v príslušnom katastri nehnuteľností, je naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva\nvždy daný. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci nemal preukázané, že skutočný stav je rozdielny\nso stavom právnym.\n3. Na základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd preukázané, že sporná nehnuteľnosť\nzapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, okres B., obec B., k.ú. B., byt č. XX, vchod X, X.p. podiel\nna spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 7857/447808 je vedená na meno žalobcu\na žalovanú 1/ na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu, v podiele 1/1. Ďalej mal v konaní\npreukázané, že žalobca a žalovaná 1/ uzavreli manželstvo dňa 13.11.1999 v Pezinku. V tejto súvislosti\nvyhodnotil ako bezpredmetnú skutočnosť, že matka žalobcu žiadala o odkúpenie družstevného bytu\ndňa 28.7.1992, nakoľko uzavretím manželstva sa majetok manželov stáva spoločným a obaja manželia\nmajú vo vzťahu k spoločnému majetku rovnaké postavenie, pričom v súvislosti s družstevným bytom\nvzniká medzi manželom spoločný nájom bytu a z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu\nsú obaja manželia oprávnení spoločne a nerozdielne. V čase, keď bolo medzi stranami uzavreté\nmanželstvo, existoval medzi bytovým družstvom a matkou žalobcu vzájomný vzťah k družstevnému\nbytu. Z Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 31D/304/02 vyplynulo, že 1/2 zostatkovej hodnoty členského\npodielu družstevného bytu zdedil žalobca a druhú 1/2 nadobudol prevodom od svojej matky. Prevodom\nčlenských práv a povinností žalobca vstúpil do právneho vzťahu s družstvom a vzniklo mu právo užívania\nbytu po rodičoch ako bývalých členoch družstva. Nakoľko manželia uzavreli manželstvo dňa 13.11.1999,\nuzavretím manželstva vznikol spoločný nájom k družstevného bytu, čo vyplýva aj Zo zápisnice o dohode\na odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 4.6.2002, kde je uvedené, že družstvo ako vlastník odovzdáva byt\nč. XX na X.p. do osobného užívania žalobcovi. Družstvo zobralo na vedomie, že nájomca družstevného\nbytu v čase uzavretia tejto dohody žije trvale v manželstve s manželkou A., a uzavretím tejto dohody\nvzniká manželom právo spoločného užívania bytu. Zo zmluvy o prevode družstevného bytu datovanej\ndňa 25.11.2003 (podpisy overené dňa 6.4.2004, návrh na vklad povolený dňa 12.7.2004) vyplynulo,\nže prevádzajúci Stavebné bytové družstvo občanov so sídlom v Pezinku previedol na nadobúdateľov\nžalobcu a žalovanú 1/ vlastníctvo k bytu č. XX na X. poschodí s príslušenstvom v bytovom dome, vchod\nč. X, D. G. X, H. I. XXXX, na parcele č. XXXX/XX, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach\na spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu a to vo veľkosti 7857/4478080 k celku, a to\nza cenu 52 746 Sk, ktorá sa rovná nesplatenému investičnému úveru s príslušenstvom pripadajúcemu\nna prevádzaný byt k 30.6.2003.\n4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nemal preukázaný naliehavý právny záujem\nžalobcu na určení vlastníckeho práva žalovaného 2/, keď jediným cieľom žalobcu bolo navrátenie\nvlastníckeho práva žalovanému 2/, čím by súd odňal vlastnícke právo žalobcovi a žalovanej 1/, ktorí\npred uzavretím danej Zmluvy o prevode vlastníctva bytu boli nájomcami družstevného bytu. Uviedol, že\nžaloba s určovacím petitom predstavuje prostriedok procesnej prevencie, možno ju podať predovšetkým\ntam, kde do oprávnených práv a záujmov ešte nebolo zasiahnuté a kde sa podaním žaloby predíde\nzásahu alebo sa vytvorí základ pre usporiadanie právneho vzťahu medzi stranami sporu. Právny\nzáujem je naliehavý v tom zmysle, že žalobca nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a\noprávnených záujmov iným procesným prostriedkom a existujúca spornosť z právneho vzťahu medzi\nstranami sporu môže byť odstránená len podaním žaloby s určovacím petitom. Žaloba, ktorá nerieši\nspornosť vzťahu strán sporu, nie je procesne prípustná. V danom prípade prvoinštančný súd vyvodil,\nže určením vlastníckeho práva žalovaného 2/ sa nevyrieši spornosť strán sporu, nakoľko v prípade\nneprevedenia vlastníckeho práva zo žalovaného 2/ na žalobcu, bude musieť podať žalobu na súd,\ntaktiež žalovaná 1/ môže podať žalobu na súd o splnenie povinnosti voči žalovanému 2/, nakoľko z\nfinančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola uhradená cena\n\nbytu. Z obsahu žaloby, ako aj z výzvy žalobcu na usporiadanie bytu zo dňa 30.6.2016 vyplynulo, že\núčelom žaloby bolo previesť vlastnícke právo na žalovaného 2/, a žalobca mal v úmysle so žalovaným\n2/ uzatvoriť zmluvu o prevode bytu, na základe ktorej by bol ako vlastník predmetného bytu zapísaný iba\nžalobca. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.6.2006, právoplatného dňa 31.8.2006 súd\nprvej inštancie zistil, že manželstvo žalobcu a žalovanej 1/ bolo rozvedené, čím zaniklo bezpodielové\nspoluvlastníctvo manželov. Konštatoval, že v tomto prípade, t.j. ak ide o právny úkon neplatný (či\nuž absolútne alebo relatívne), stáva sa predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov opätovne tento majetok. Žalobca vlastníctvo k predmetnému bytu nadobudol počas trvania\nmanželstva so žalovanou a na jeho kúpu boli použité finančné prostriedky patriacich do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov. S poukazom na prejudiciálnosť otázky, či predmetná nehnuteľnosť patrí do\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú si súd môže a musí vyriešiť v konaní o vyporiadanie\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, a vzhľadom k tomu, že už bolo právoplatne rozhodnuté o\nrozvode manželstva, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem,\npretože sa mohol domáhať vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, vrátane riešenia podľa\nneho spornej otázky toho, či predmetnú nehnuteľnosť treba zahrnúť do vyporiadania bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov. Naviac poukázal na zákonnú domnienku, že po dobu trvania manželstva\nvšetky veci nadobudnuté za trvania manželstva patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,\na to bez ohľadu na skutočnosť, či tejto zákonnej domnienke zodpovedá formálny zápis v katastri\nnehnuteľností. Súd prvej inštancie uviedol, že v prípade zistenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd ho v konaní o vyporiadanie tohto spoluvlastníctva\nvyporiada v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pričom predmetom\nvyporiadania je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku.\nPrvoinštančný súd uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu podať žalobu o vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva, a nakoľko nemal preukázané, či žalobca takúto žalobu podal v lehote 3 rokov od\nprávoplatnosti rozvodu manželstva, mal za to, že daný byt je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a\nžalovanej 1/.\n5. Vychádzajúc z § 40a Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že relatívna neplatnosť\nprávneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu; ak oprávnené\nosoby neuplatnia právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, hľadí sa na úkon ako na platný, i keď\nby prípadne bol daný dôvod relatívnej neplatnosti. Na relatívnu neplatnosť súd prihliada len na návrh\noprávnenej osoby. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej\ntrojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo\nvykonať po prvý raz. Prvoinštančný súd zároveň uviedol, že bežnou vecou v zmysle ustanovenia §\n701 Občianskeho zákonníka, ktorú by mohol vybavovať jeden z manželov (spoločných nájomcov bytu)\nnie je zmluva o prevode práva a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve. Bežné veci\ntýkajúce sa spoločného nájmu bytu môže vybavovať každý zo spoločných nájomcov, v ostatných veciach\nje potrebný súhlas všetkých, inak je právny úkon neplatný. Zo spoločného členstva v družstve sú obaja\nmanželia oprávnení a povinní (§ 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka) podľa ust. § 40a Občianskeho\nzákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 145 Občianskeho zákonníka aj\npodľa § 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto\nje takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Súd prvej inštancie konštatoval, že\nprevod práva spoločného nájmu bytu manželmi je nie bežnou vecou, týkajúcou sa spoločného nájmu\nbytu, súčasne ide o úkon, z ktorého sú obaja manželia oprávnení a povinní nerozdielne, a to aj v\nprípade, že bol urobený jedným z nich. Ak bol tento prevod urobený bez súhlasu druhého manžela,\nje relatívne neplatným úkonom podľa § 40a Občianskeho zákonníka, nie právnym úkonom neplatným\nabsolútne. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je\nvybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti\nnedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a). Právo\nuplatniť neplatnosť takýchto právnych úkonov má predovšetkým manžel, ktorého súhlas bol opomenutý,\na ďalej adresát právneho úkonu. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Toto\nprávo je majetkovým právom, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia doba (§ 101), a formou dovolania\nsa alebo uplatnenia nároku zabraňujúceho premlčaniu je aj súdna žaloba.\n6. Súd prvej inštancie z potvrdenia Vojenského útvaru Nitra zistil, že žalobca bol v období od 25.3.2003\ndo 28.9.2004 na mierovej misii OSN UNIFICYP na Cypre. Zo Zmluvy o prevode družstevného bytu\nvyplýva, že vklad bol povolený dňa 12.7.2004, na základe čoho súd prvej inštancie vyvodil, že žalobca\nmal dostatok času napadnúť neplatnosť právneho úkonu od vrátenia sa z mierovej misie, a poukázal\n\nna zásadu vigilantibus iura scripta sunt. Konštatoval, že lehota na uplatnenie dovolania sa neplatnosti\nprávneho úkonu začína plynúť uskutočnením úkonu t.j. v danom prípade dňa 12.7.2004 od povolenia\nvkladu, premlčacia lehota je trojročná, ktorá by uplynula dňa 12.7.2007, pričom žalobca podal žalobu\nna súd dňa 13.11.2017 a zmenu žaloby podal dňa 12.11.2019, na základe ktorých skutočností súd prvej\ninštancie dospel k záveru, že dovolanie sa neplatnosti takého úkonu nebolo vykonané vo všeobecnej\npremlčacej dobe a vznesená námietka zo strany žalovaných 1/ a 2/ bola daná dôvodne, preto z dôvodu\nnepreukázania naliehavého právneho záujmu, ako aj z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania\nžalobu zamietol. Zároveň zamietol aj návrh žalobcu na doplnenie dokazovanie nariadením znaleckého\ndokazovania z odboru grafológia, nakoľko vzhľadom na nepreukázaný naliehavý právny záujem a\nvznesenú námietku premlčania považoval znalecké dokazovanie za nehospodárne, nadbytočné a\nnemajúce vplyv na rozhodnutie súdu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal\nnárok na náhradu trov konania žalovanej 1/ a žalovanému 2/ v plnom rozsahu.\n7. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.\nf) a h) C.s.p., v rámci ktorého uviedol, že jeho názor o existencii vlastníckeho práva žalovaného 2/\na o nemožnosti nadobudnutia nehnuteľností ním a žalovanou 1/ do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov titulom Zmluvy o prevode družstevného bytu zo dňa 6.4.2004, na základe ktorej bol povolený\nvklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č. V1170/2004 zo dňa 12.7.2004 s právnymi\núčinkami vkladu 7.5.2004, v ktorej bol uvedený ako zmluvná strana v právnom postavení jedného z\nnadobúdateľov, odôvodnil tým, že on zmluvu nepodpísal, že túto (bez jeho splnomocnenia) podpísala\nnamiesto neho žalovaná 1/, pričom absencia jeho podpisu na zmluve spôsobila jej absolútnu neplatnosť,\nkeďže nie je pravým prejavom jeho vôle. Uvedené tvrdenie žalobcu bolo dokazovaním preukázané\nako pravdivé, a to potvrdením Vojenského útvaru 4405 Nitra zo dňa 20.6.2017, z ktorého bola zistená\nneprítomnosť žalobcu na území SR v období od 25.3.2003 do 28.9.2004, tzn. aj dňa 25.11.2003,\nkedy mala byť zmluva podpísaná nadobúdateľmi, ako aj z vyjadrení žalovanej 1/, ktorá potvrdila, že\nzmluvu podpísala namiesto žalobcu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný 2/ proti určeniu svojho\nvlastníckeho práva nenamietal, resp. existenciu svojho vlastníckeho práva nepoprel. Vo vzťahu k\nnedostatku naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva uviedol, že záver súdu prvej\ninštancie považuje za nesprávny, pretože žalovanému 2/ nie je možné navrátiť vlastnícke právo k\nnehnuteľnostiam za stavu, keď toto v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy nikdy nezaniklo, pričom\nžalobcovi a žalovanej 1/ nie je možné odňať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pretože toto nikdy\nnenadobudli, ani titulom absolútne neplatnej zmluvy, ani vydržaním, keďže v dôsledku úkonu žalovanej\n1/ táto nikdy nemohla byť oprávnenou držiteľkou nehnuteľností v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka.\nŽalobca v odvolaní ďalej uviedol, že účelom jeho žaloby bolo dosiahnuť v konečnom dôsledku s\nplatnými právnymi predpismi súladný postup pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú\ndružstevným bytom, taký postup, ktorého dôsledky by boli kedykoľvek v budúcnosti nespochybniteľné.\nNesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že jeho žaloba spornosť vzťahu strán nevyrieši, pretože\nv prípade neprevedenia vlastníckeho práva zo žalovaného 2/ na žalobcu, bude musieť žalobca podať\nžalobu na súd a žalovaná 1/ môže podať žalobu na súd o splnenie povinnosti voči žalovanému\n2/, nakoľko z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola\nuhradená cena bytu. Uviedol, že za stavu, keď žalovaný 2/ svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam\nnepoprel a tomuto jeho vlastníckemu právu svedčí aj absolútne neplatná zmluva, je toho názoru, že iba\nrozhodnutím súdu o jeho žalobe o určení vlastníckeho práva žalovaného 2/ a zosúladením faktického\na právneho stavu v evidencii katastra nehnuteľností, je možné predísť nielen zásahu do vlastníckeho\npráva žalovaného 2/, ale aj do práv a záujmov tretích osôb, ku ktorému môže dôjsť v prípade, ak\nžalobca a žalovaná1/ uzavrú scudzovaciu zmluvu, ktorej predmetom bude prevod vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že žalovaný 2/ má z tohto konania preukázateľne vedomosť o\ndôvodoch spôsobilých vyvolať absolútnu neplatnosť zmluvy, pričom sa súd v napadnutom rozsudku\nžiadnym spôsobom s tvrdením o tejto neplatnosti nevysporiadal, neexistuje žiadna záruka, že svoje\nvlastnícke právo v budúcnosti neuplatní, argumentujúc práve absolútnou neplatnosťou zmluvy. Žalobca\nvyjadril názor, že určením vlastníckeho práva žalovaného 2/ bude vytvorený základ pre usporiadanie\nprávneho vzťahu medzi žalobcom, žalovanou 1/ a žalovaným 2/ vyplývajúci z platných právnych\npredpisov, keďže zmluva nemohla vyvolať vôbec žiadne právne účinky. Mal za to, že žiadna hrozba\nsúdom naznačených súdnych konaní nebola v konaní preukázaná, keďže zo žiadneho vyjadrenia strán\nsporu nevyplynula nemožnosť dohody medzi stranami sporu v súlade s platnými právnymi predpismi vo\nvzťahu k nehnuteľnostiam po určení vlastníctva žalovaného 2/ k týmto nehnuteľnostiam. Vo vzťahu k\nposúdeniu zmluvy podľa ustanovení §§ 40a, 145 ods. 1, 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako relatívne\nneplatnej, ktorej neplatnosti sa žalobca nedovolal v trojročnej premlčacej dobe, a na to nadväzujúceho\n\nzáveru, že zmluva je platným právnym úkonom, žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČSR\nzo dňa 15.6.1973, sp.zn. 4Cz/29/73, publikovaný pod č. R39/1974 Sb. rozh., na uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 25.11.2010, sp.zn. 3Cdo/73/2009 a na závery vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu\nSR zo dňa 27.4.2021, sp.zn. 1VObdo/2/2020. Na základe uvedeného mal za to, že súd prvej inštancie\nnielenže nevenoval žiadnu pozornosť zásadnému argumentu o absolútnej neplatnosti zmluvy, ktorým\nžalobca svoj žalobný návrh odôvodňoval, ale si nesplnil ani svoju úradnú povinnosť, keď vôbec žiadnym\nspôsobom neprihliadol na skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu v zmysle\ncitovaných súdnych rozhodnutí spojené, hoci v konaní vyšli najavo. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní\nvyšlo najavo, že žalovaný 2/ poveroval svojich zmluvných partnerov realizáciou úkonov smerujúcich k\nuzatváraniu zmlúv o prevode vlastníctva k družstevným bytom; v záväzkovo-právnom vzťahu, ktorý mal\nbyť založený zmluvou žalobca a žalovaná 1/ ako manželia, vystupovať v právnom postavení oferentov,\nčo je možné usúdiť z toho, že dátum podpisu nadobúdateľov na návrhu zmluvy, ktorými mali byť obaja\n(25.11.2003), predchádza dátumu podpisu prevádzajúceho na nej (6.4.2004); návrh zmluvy však reálne\npodpísal iba jeden z oferentov – žalovaná 1/, a to aj za žalobcu bez existencie jeho splnomocnenia na\ntakýto úkon, tzn. podpis pri mene žalobcu nebol jeho podpisom, ani pravým prejavom jeho vôle, a preto\nžalovaný 2/ prijal návrh na uzavretie zmluvy, ktorý nebol podpísaný oboma manželmi, t.j. návrh, ktorý\nnebol perfektný; zmluva teda nie je postihnutá tým, že by s jej uzavretím žalobca nesúhlasil, ale tým,\nže na nej chýba jeho podpis a podpis žalovanej 1/ nahradzujúci jeho skutočný podpis je v rozpore so\nskutočnosťou, len predstiera vôľu žalobcu uzavrieť zmluvu, hoci takúto vôľu nikdy nemal a neprejavil,\na keďže sa uzavretia zmluvy nezúčastnil, ani ju v skutočnosti prejaviť nemohol; pretože išlo o zmluvu,\nktorú mali uzavrieť obaja manželia, a na ktorej bol podpis žalobcu nahradený podpisom žalovanej 1/ bez\ntoho, aby bola k takému úkonu žalobcom splnomocnená, právny úkon zmluvy je podľa § 39 Občianskeho\nzákonníka absolútne neplatný. Podľa názoru žalobcu vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu na\nurčení vlastníckeho práva žalovaného 2/ k nehnuteľnostiam, dospel súd prvej inštancie na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a (ne)existenciu naliehavého právneho záujmu\nna požadovanom určení posúdil právne nesprávne. Mal za to, že ak prvoinštančný súd zmluvu právne\nposúdil podľa ustanovení §§ 40a, 145 ods. 1, 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ako relatívne neplatnú)\na žiadnym spôsobom neprihliadol na skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu\nspojené, hoci v konaní vyšli najavo, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a vec posúdil právne nesprávne. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v konečnom\ndôsledku, nielenže poskytol ochranu neexistujúcemu vlastníckemu právu žalobcu a žalovanej 1/ a\nabsolútne neplatnému právnemu úkonu, ale rozhodol aj v rozpore s čl. 2 Základných princípov C.s.p.\nNa základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom\nrozsahu vyhovie.\n8. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 1.10.2021, v ktorom uviedol, že sa\nžalobca sa rozhodol podať žalobu po trinástich rokoch od doby prevodu nehnuteľnosti do vlastníctva (od\nr. 2004), a to napriek tomu, že mohol a mal vedieť, že z kvalitatívne vyššieho (vlastníckeho) vzťahu sa\npodanou žalobou domáha určenia, aby konajúci súd určil, že majetok vo vlastníctve žalobcu a žalovanej\n1/ nebude patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že tento vzťah sa vráti do vlastníctva\npôvodnému vlastníkovi – bytovému družstvu. Konštatoval, že žalobca sa jednoznačne zbavuje svojho\nmajetku. Podľa jeho názoru je uvedené konanie urobené v návale hnevu, avšak jemu z neznámeho\ndôvodu. Bol toho názoru, že uvedené konanie je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, a to napriek\nskutočnosti, že žalovaný 2/ by v prípade rozhodnutia vydaného v prospech žalobcu prišiel k majetku. Na\nzáver uviedol, že sa podriadi akémukoľvek rozhodnutiu súdu a rozhodnutie akceptuje.\n9. Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.\n10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav\nveci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.)\nz hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku.\n11. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.).\n\n12. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s\nodvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.\n13. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o\na) splnení povinnosti,\nb) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami\nvyplýva z osobitného predpisu,\nc) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie\nje potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo\nd) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.\n14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite\na zrozumiteľne; inak je neplatný.\n15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n16. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení\n§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,\nkto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať\nten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda\núčastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,\nje neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,\nneplatnosti dovolá.\n17. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o relatívnej\nneplatnosti právneho úkonu – zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Žalobca v konaní tvrdil, že zmluvu\no prevode vlastníctva k družstevnému bytu nepodpísal, hoci v nej bol uvedený ako zmluvná strana a túto\nzmluvu podpísala namiesto neho žalovaná 1/ (bez udeleného splnomocnenia). Uvedené tvrdenie nebolo\nv konaní protistranou (ani jedným zo žalovaných) rozporované, preto ho bolo potrebné považovať za\nnesporné skutkové tvrdenie. Žalobca správne poukázal na dôsledok absencie jeho podpisu na uvedenej\nzmluve, ktorým je absolútna neplatnosť zmluvy, vychádzajúc aj zo záverov vyslovených Najvyšším\nsúdom SR v uznesení zo dňa 25.11.2010, sp.zn. 3Cdo/73/2009, v rámci ktorého najvyšší súd riešil\nuvedenú otázku v obdobnom prípade (išlo o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bola\nnehnuteľnosť). Najvyšší súd s poukazom na kontraktačný proces uviedol, že „K uzavretiu samotnej\nzmluvy dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že zmluva je uzavretá (perfektná) okamžikom,\nkedy prijatie návrhu nadobúda účinnosť. Včasné prijatie návrhu nadobudne účinnosť okamžikom, kedy\nvyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Ak je návrh určený dvom alebo viacerým\nosobám, a z jeho obsahu vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým bol návrh\nurčený, sa stali stranou zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú. Písomný\nnávrh a písomné prijatie návrhu musí byť aj konajúcimi podpísané; iba vtedy podpísaný prejav má\nprávne účinky. Ak robia písomný návrh alebo písomné prijatie návrhu obaja manželia, musia, ak má\nmať nasledovné účinky ich tiež obaja podpísať ( viď R 39/1 974); keby zmluvu podpísal (a ten urobil\nofertu a akceptáciu) len jeden z nich, zmluva (ako celok) by nebola perfektná. Veci v bezpodielovom\nspoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú tiež náklady vynaložené na veci\nalebo spojené s ich užívaním a udržiavaním (§ 144 Občianskeho zákonníka). Bežné veci týkajúce\nsa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov; v ostatných záležitostiach je potrebný súhlas\noboch manželov; inak je právny úkon neplatný\n(§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak ide o\ndôvod neplatnosti právneho úkonu podľa\n§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, považuje sa právny\núkon za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto právnym úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu\ndovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil (§ 40a Občianskeho zákonníka).\nAk sú účastníkmi zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorej majú v budúcnosti nadobudnúť nehnuteľnosti\ndo bezpodielového spoluvlastníctva obaja manželia, a ak nebol podpis jedného z nich jeho pravým\npodpisom (t.j. konajúci manžel nemal splnomocnenie na podpis druhého manžela), nemožno dospieť\nk záveru, že by zmluva bola uzavretá len jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela. V takom\nprípade je podstatným, že podľa obsahu zmluvy o budúcej zmluve boli (mali byť, tak ako sú označení\nv písomnom vyhotovení zmluvy) obaja manželia jej účastníkmi (ako tomu je aj v prejednávanej veci);\n\nzmluva teda nie je postihnutá tým, že by s jej uzavretím druhý manžel nesúhlasil, lebo tu chýba\npodpis druhého manžela, v danom prípade podpis žalobkyne 1/. V takom prípade podpis žalobcu 2/\nnahradzujúci skutočný podpis žalobkyne 1/ je v rozpore so skutočnosťou, predstiera len vôľu manželky\n- t.j. žalobkyne 1/ uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve, hoci takúto vôľu v skutočnosti nemala a ani ju\nneprejavila, keďže sa uzavretia zmluvy nezúčastnila a ani ju v skutočnosti prejaviť nemohla. Podľa\nnázoru dovolacieho súdu, ak by išlo o zmluvu o budúcej zmluve, ktorú mali uzavrieť obaja manželia\na na ktorej bol podpis jedného z manželov nahradený podpisom druhého manžela bez toho, aby bol\nk takému úkonu druhým manželom splnomocnený (oprávnený na základe splnomocnenia manžela),\ntreba takýto právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka považovať za absolútne neplatný. Pokiaľ\nide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu treba uviesť, že táto pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a\nto od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky,\nt.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho\núkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej\npovinnosti. To však platí vzhľadom k prejednacej zásade, ktorá ovláda občianske súdne konanie (§ 101\nods. 1 , 2 O.s.p .), len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho\núkonu spojené, vyjdú v konaní najavo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno podľa platného\nprávneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu\nvôle (tzv. konvalidáciou). Samozrejme, že absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa možno dovolať aj\nnámietkou vznesenou proti takejto žalobe“.\n18. Na základe uvedeného bolo potrebné v prejednávanej veci vyvodiť absolútnu neplatnosť zmluvy o\nprevode vlastníctva k družstevnému bytu. Z rovnakého dôvodu potom nemožno považovať za správny\nani následný záver súdu prvej inštancie (nadväzujúci na posúdenie právneho úkonu ako relatívne\nneplatného) o premlčaní nároku žalobcu.\n19. Pokiaľ ide o posúdenie naliehavosti právneho záujmu na určení vlastníckeho práva však odvolací\nsúd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o absencii naliehavého právneho záujmu na určení\nvlastníckeho práva žalovaného 2/ k nehnuteľnostiam, ktoré sú špecifikované v žalobe.\n20. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu k požadovanému právnemu určeniu (či tu právny vzťah\nje alebo nie je) odvolací súd odkazuje na v tejto otázke ustálenú judikatúru, podľa ktorej naliehavým\nprávnym záujmom rozumie právny záujem žalobcu, ktorý musí byť daný v čase vyhlásenia rozsudku\na musí byť kvalifikovaný t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej\nkvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý záujem daný v prípade, keď sa nemožno\ndomáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo bez\ntohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti si treba ujasniť, či a ako sa následne\npožadované určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov (strán sporu), t.j. či môže založiť\nprávne významný následok v týchto pomeroch. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná, ak sa ňou\nodstraňuje spornosť vzťahu účastníkov (strán sporu) a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak\nsa vytvára pevný základ právneho vzťahu.\n21. Odvolací súd zároveň konštatuje, že naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti\nurčovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. Pri skúmaní jeho existencie ide o posúdenie, či podaná\nžaloba je vhodný, t.j. účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou\nmôže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či zbytočne nevyvoláva ďalšie súdne alebo iné konanie.\nNaliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu\nohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú\nmožno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému\nrozmnožovaniu sporov. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý\nprávny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha\n(žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať\nna určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť\nsúdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba\nje procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania\nalebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).\n22. Odvolací súd poukazuje na to, že existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať\nžalobca. V tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté\n\nv rozhodnutí zo dňa 6.12.2012, sp.zn. 5Cdo/31/2011, v zmysle ktorých: „Právny záujem, ktorý je\npodmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) OSP , musí byť naliehavý. Pri\nskúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný\na správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie\nspornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať\niné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak\nby bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne\npostavenie neistým (porovnaj R 17/1972 ). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ\nneslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia\nžaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že\nje možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované\nv časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996 ). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania\nsúdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto\nurčenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej\nstrane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a\nk potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že\npráve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu\núčastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie)“.\n23. Žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie argumentoval tým, že podanou žalobou\nsleduje obnovu pôvodného právneho vzťahu režimu nájmu a členstva v bytovom družstve, a následne\nmá záujem usporiadať vlastníctvo prevodom na jeho osobu ako vlastníctva členského podielu bez\nrozvedenej bývalej manželky. Uviedol, že určením neplatnosti zmluvy o prevode sa obnoví právny stav\nspočívajúci vo výlučnom členstve žalobcu v stavebnom bytovom družstve, výlučné právo nájomcu a\nbude vytvorený právny základ, aby mohol žalobca požiadať o prevod vlastníckeho práva k bytu, o ktorý\nsa zaslúžili jeho rodičia. Odvolací súd nepovažoval žalobcom prezentované skutkové tvrdenia týkajúce\nsa naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení za dostačujúce a zároveň preukazujúce,\nže práve žaloba o určenie vlastníckeho práva žalovaného 2/ je takým procesným nástrojom, ktorý\nodstraňuje neistotu vzťahu sporových strán, resp. vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Z\nargumentácie žalobcu totiž vôbec nebolo zrejmé, či jeho členstvo v družstve predajom bytu zaniklo a či sa\ntoto členstvo automaticky obnoví po určení vlastníckeho práva žalovaného 2/, rovnako nie je zrejmé, či\nsa automaticky obnoví nájomný vzťah žalobcu a žalovaného 2/ k predmetnému bytu, a to s ohľadom na\nznenie stanov družstva (pôvodné a súčasné) a s ohľadom na reálny stav užívania bytu, ktoré skutočnosti\nv konaní neboli nijakým spôsobom tvrdené ani preukázané, a to aj s poukazom na časové obdobie,\nktoré uplynulo od prevodu bytu do podania žaloby (13 rokov). Zo žalobcom tvrdených skutočností\nzároveň možno vyvodiť, že získanie vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému bytu (v prípade, ak by\nsa žalobca stal členom družstva a bol prípadne aj nájomcom bytu) bude závisieť na tom, či dôjde k\nuzavretiu zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu medzi žalovaným 2/ a žalobcom. Na podklade\ntvrdení žalobcu prezentovaných pred súdom prvej inštancie nemožno vyvodiť, že určením vlastníckeho\npráva žalovaného 2/ k predmetnému bytu by sa mohlo zabezpečiť lepšie postavenie žalobcu v právnom\nvzťahu a že by mohlo odstrániť neistotu jeho právneho postavenia, nakoľko toto je závislé od ďalších\nokolností, ktoré musia pristúpiť. Dôležitým aspektom v danej veci je aj skutočnosť, že v dôsledku určenia\nvlastníckeho práva žalovaného 2/ sa „zruší“ vlastnícke právo samotného žalobcu a vyvstane možnosť\nsporu vyplývajúca z financovania kúpy bytu z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov (v súvislosti s následnou povinnosťou vrátenia finančných prostriedkov z predaja žalovaným\n2/). Účelom určovacej žaloby je predísť stavu neistoty ohľadne určitého práva a súd by nemal vyhovieť\nžalobe, ktorá tento účel nespĺňa. Pre úspech v spore bolo preto potrebné, aby žalobca tvrdil a preukázal,\nže naliehavý záujem na určení vlastníckeho práva žalovaného 2/ k predmetnému bytu v danom prípade\nexistuje. Žalobca však bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno v spore v tomto smere neuniesol.\n24. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.\nako vecne správne potvrdil.\n25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262\nods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p., ich náhradu priznal plne úspešnému žalovanému 2/. Žalovanej 1/ náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal zohľadňujúc skutočnosť, že jej žiadne trovy v odvolacom konaní\nnevznikli.\n\n26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "42C/21/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:baeee3a9-7578-46d8-86d8-12f8e541d07a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 394, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}], "citovane_v": []}