{"guid": "421cfb64-b1df-454b-a9ba-69784ce82ef6:72fda0d2-f752-4397-88f3-e4257d5be7fb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1718202014.5", "spisova_znacka": "4Co/158/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/158/2022 z 26. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2024, sp. zn. 4Co/158/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:1718202014.5", "identifikacne_cislo": "1718202014", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Anna Kašajová", "sudca_id": 1149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-kasajova-1149", "datum_vydania": "2024-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/72fda0d2-f752-4397-88f3-e4257d5be7fb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1718202014.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1718202014.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:1718202014.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/158/2022\n1718202014\n26. 06. 2024\nJUDr. Anna Kašajová\nECLI:SK:KSBA:2024:1718202014.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov\nJUDr. Valérie Kleinovej st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: A. B. C. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. X, F., proti žalovanému: Mesto Pezinok, so sídlom Radničné námestie\n7, Pezinok, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku\nOkresného súdu Pezinok zo dňa 18. októbra 2021 č. k. 39C/31/2018 – 203 takto\nrozhodol:\nI.\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\n\nII. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal voči\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Pôvodne sa žalobca žalobou zo dňa\n01.10.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na uverejnenie ospravedlnenia v mesačníku\nPezinčan a v jednom celoštátnom denníku v nasledovnom znení: „Mesto Pezinok sa týmto ospravedlňuje\nA. B. C. B. z Bratislavy za nezákonnú exekúciu, ktorú mesto Pezinok proti nemu viedlo pre neznalosť\nzákonov pracovníčkami Msú Pezinok A. D. E. a B. G., bývalým pracovníkom Msú Pezinok právnikom\nMgr. Matejom Tarbajom a primátorom mesta Pezinok B. H. E. v rokoch 2009 a 2010“. Mesto Pezinok je\nzároveň povinné oznámiť žalobcovi číslo mesačníka Pezinčan v ktorom bude ospravedlnenie zverejnené\na rovnako aj názov celoštátneho denníka a dátum zverejnenia ospravedlnenia v ňom. Žalovaný je\npovinný zaplatiť žalobcovi 5000 Eur ako náhradu nemajetkovej ujmy do troch dní odo dňa právoplatnosti\nrozsudku.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že pre neznalosť daňového poriadku pracovníkmi B. C. A. D. E., B. G., B. B.\nI. ako aj primátorom mesta B. H. E., ktorí podľa žalobcu nevedeli o tom, že pokiaľ lehota prípadne na\nsobotu, potom uplynie až v najbližší pracovný deň, začalo mesto Pezinok dňa 21.12.2009 viesť proti jeho\nosobe nezákonné daňové exekučné konanie, a to na základe neprávoplatného platobného výmeru za\nkomunálny odpad na rok 2009. Tvrdil, že proti platobnému výmeru v zákonnej lehote podal odvolanie, o\nktorom k 21.12.2009 nebolo rozhodnuté. Na základe jeho odvolania, preto platobný výmer nenadobudol\nprávoplatnosť. Avšak aj napriek tomu, že platobný výmer nenadobudol právoplatnosť, mesto Pezinok\nnielenže začalo viesť proti nemu nezákonné exekučné konanie pre nezaplatenie poplatku na rok 2009,\nale ešte aj dalo zablokovať jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v stavebnej sporiteľni PSS, J..\nTýmto konaním mesto Pezinok podľa žalobcu porušilo jeho základné ľudské práva zaručené nielen v\nčl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na rešpektovanie súkromného\na rodinného života) a v čl. 7 a čl. 10 Listiny základných práv a slobôd, ale aj v čl. 16 a čl. 19\nÚstavy SR, pretože nezákonným spôsobom zasiahlo do jeho súkromia a rodinného života a zároveň\nbezprecedentne pošpinilo jeho ľudskú dôstojnosť, osobnú česť, dobré meno, povesť spoľahlivého\n\ndlžníka a vážnosť v najväčšej banke stavebného sporenia, ktorou je C., J. a tým aj v celej finančnej a\nbankovej sfére. Na základe jeho odvolania proti daňovej exekučnej výzve bolo daňové exekučné konanie\nzastavené a to rozhodnutím zo dňa 20.1.2010, ktoré mu bolo doručené dňa 26.01.2010, no napriek\ntomu stavebná sporiteľňa PSS, a.s. zaviedla voči nemu prísne reštrikčné opatrenia. Tieto opatrenia\nspočívali v tom, že sporiteľňa mu v roku 2010 úplne odmietla poskytnúť úver. Úver mu na základe\nopakovanej žiadosti poskytla až koncom roka 2011, avšak za oveľa prísnejších a tvrdších podmienok než\nboli podmienky, za akých v tom čase poskytovala obdobné úvery. Musel v prospech banky založiť vlastný\nbyt, hoci pri rovnakých úveroch u iných klientov banka v tom čase záložné právo na byt nevyžadovala.\nOkrem toho banka vo svojom informačnom systéme evidovala informáciu o exekúcii vedenej proti nemu\npravdepodobne najmenej do konca roku 2013, keďže podľa výpovede zamestnankyne banky D. J.\nK., ktorú urobila na súdnom pojednávaní dňa 17.10.2013 na OS Pezinok vo veci vedenej pod sp. zn.\n8C/278/2011, banka eviduje informáciu o exekúcii klienta ešte 12 mesiacov od zrušenia zmluvy (presný\ndátum zrušenia zmluvy si žiaľ nepamätá). Uviedol, že je veľmi pravdepodobné, že počas mimoriadne\ndlhej doby v trvaní minimálne 3 až 4 rokov, počas ktorých bola táto informácia uchovávaná v IS C..\na. s. sa k informácií o exekučnom konaní proti nemu dostali aj iné banky, keďže v rokoch 2011 až\n2014 mu aj ostatné banky odmietali poskytnúť úver, ktorý potreboval na rekonštrukciu rodinného domu.\nV dôsledku zamietania jeho žiadostí o úver najprv v C., J. v roku 2010 a následne aj vo viacerých\nďalších bankách, rekonštrukciu rodinného domu, ktorú pôvodne plánoval na roky 2008 až 2010, nemá\nukončenú ani dodnes. Uplatnenú nemajetkovú ujmu žalobca odôvodnil tým, že nezákonným exekučným\nkonaním mesto Pezinok nezákonným spôsobom zasiahlo do jeho súkromia a rodinného života a zároveň\nbezprecedentne pošpinilo jeho ľudskú dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, jeho osobnú česť, dobré meno\na povesť spoľahlivého dlžníka v najväčšej banke stavebného sporenia PSS, a.s. a tým aj v celej sfére\nfinančných a bankových inštitúcií. Okrem toho táto nezákonná exekúcia spôsobila v jeho rodine totálny\nrozvrat, veľmi napätú situáciu s častými zbytočnými hádkami s manželkou a s množstvom stresových\nsituácií, ktoré predtým u nich nebývali, keďže dovtedy viedli pokojný rodinný život bez akýchkoľvek\nväčších sporov. V dôsledku nezákonnej exekúcie nemá rekonštrukciu rodinného domu ukončenú ani\ndodnes. Preto sa súdnou cestou domáha aspoň ochrany osobnosti a minimálne čiastočnej náhrady\nspôsobenej nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka, keďže mesto Pezinok\nsa mu za spôsobenú ujmu doteraz verejne ani len neospravedlnilo.\n3. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 29.04.2019 pod č. k. 39C/31/2018-88, ktorým žalobu\nzamietol a priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému. Proti tomuto rozsudku podal žalobca\nodvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 30.11.2020 konštatoval, že\nsúd prvej inštancie pochybil, keď nepostupoval podľa § 129 ods. 1, 2 CSP, teda nevyzval žalobu na\nodstránenie vád žaloby. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie aj napriek nedostatku žaloby vec\nrozhodol je jeho konanie postihnutou vadou, na ktorú odvolací súd musel prihliadnuť a ktorá sa týka\nprocesnej podmienky konania.\n4. Uznesením 39C/31/2018-136 zo dňa 12.03.2021 súd prvej inštancie vyzval žalobcu podľa § 129 ods.\n1, 2 CSP na špecifikáciu petitu, ktorú žalobca upravil písomným podaním zo dňa 08.04.2021, ako aj\npísomným podaním zo dňa 09.04.2021, ktorú na pojednávaní dňa 18.10.2021 pripustil. Po pripustení\nzmeny petitu žalobca žiadal, aby súd rozhodol: „Žalovaný je povinný vykompenzovať žalobcovi\nnezákonné zasahovanie do jeho ľudských a osobnostných práv a základných slobôd poskytnutím\nsatisfakcie, takto aby súd:\ni.) Do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku uverejniť ospravedlnenie v denníkoch Sme a\nNový čas a v mesačníku Pezinčan v tomto znení: \"Mesto Pezinok. zastúpené primátorom Ing. arch.\nIgorom Hianikom sa týmto verejne ospravedlňuje poškodenému A. B. C. B., nar. XX.X. XXXX, bytom\nv Bratislave, J. Smreka 5, za nezákonné zasahovanie mesta Pezinok do jeho základných ľudských a\nosobnostných práv a do jeho základných slobôd a to pošpinením jeho dobrého mena, jeho povesti,\nobčianskej cti, dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, ku ktorému došlo jednak zverejnením oznámenia o\nnezákonnej exekúcii, ktorú mesto Pezinok proti nemu nezákonne viedlo v rokoch 2009 a 2010 na základe\nprotiprávne vydaného rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zn. 35507/5/23/6435/2009\nzo dňa 21.12.2009 a to bez existencie akéhokoľvek relevantného daňového exekučného titulu a ktorú\nnásledne mesto Pezinok zverejnilo v C. E. E., a. s., a jednak tiež nezákonným zablokovaním jeho účtu\nč. XXXXXXXXXX/XXXX v C. E. E., J. na dobu od 21.12.2009 do 25.01.2010, v dôsledku čoho mu Prvá\nstavebná sporiteľňa, J. odmietala poskytnúť stavebný úver počas 20-tich mesiacov v rokoch 2010 a\n2011.\n\nii.) Do siedmych dní od uverejnenia ospravedlnenia doručiť žalobcovi po jednom výtlačku denníkov Sme\na Nový čas a mesačníka Pezinčan s uverejneným ospravedlnením.\niii.) Do troch dní od právoplatnosti rozsudku čiastočne vykompenzovať žalobcovi spôsobenú\nnemajetkovú ujmu poskytnutím finančnej náhrady vo výške 10.000,00 eur (slovom desaťtisíc eur).\nFinančnú náhradu je žalovaný povinný previesť žalobcovi na účet s číslom [F. E. XXXX XXXX XXXX\nXXXX XXXX, ktorý je vedený v peňažnom ústave ČSOB, a. s.\niv.) Do troch dní od právoplatnosti rozsudku uhradiť žalobcovi aj trovy konania v plnej výške, ktorá bude\nsúdu oznámená dodatočne.\n5. Súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodol právne ju posúdil podľa ust. § 11 Občianskeho\nzákonníka (ďalej len „OZ“), § 13 ods. 1 až 3 OZ, § 100 ods. 1 OZ, článku 19 ods. 1,2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, keď celkovo vykonaným dokazovaním po jeho doplnení v zmysle intencií zrušujúceho\nuznesenia odvolacieho súdu mal za preukázané, že nesprávnym úradným postupom žalovaného\nbolo začaté exekučné konanie voči žalobcovi na vymoženie daňového nedoplatku /daň za komunálne\nodpady a drobné stavebné odpady za obdobie roku 2009 v sume 15,75 eur/, ktoré bolo žalobcovi\noznámené daňovou exekučnou výzvou zo dňa 05.01.2010, ktorá bola zrušená rozhodnutím žalovaného\nzn. 1591/5/23/1904/2010 zo dňa 20.01.2010, ktorým bolo zároveň aj zastavené daňové exekučné\nkonanie, vedené voči žalobcovi na základe rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zo dňa\n21.12.2009.\n6. Žalobca mal za to, že konaním žalovaného došlo k porušeniu základných ľudských práv zaručených\nnielen v čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na rešpektovanie\nsúkromia a rodinného života) a čl. 7 a čl. 10 Listiny základných práv a slobôd, ale ja v čl. 16 a čl. 19\nÚstavy SR pretože nezákonným spôsobom zasiahlo do jeho súkromia a rodinného života a zároveň\nbezprecedentne pošpinilo jeho ľudskú dôstojnosť, osobnú česť, dobré meno, povesť, spoľahlivého\ndlžníka a vážnosť v najväčšej banke stavebného sporenia PSS, a.s. a tým aj v celej finančnej a bankovej\nsfére. Tvrdil, že z dôvodu daňového exekučného konania, ktoré síce bolo zastavené dňa 20.01.2010\nPrvá stavebná sporiteľňa, a.s. (ďalej len „C.“) voči nemu zaviedla prísne reštrikčné opatrenia, ktoré\nspočívali v tom, že sporiteľňa mu v roku 2010 odmietla poskytnúť úver. Úver žalobcovi poskytli koncom\nroka 2011, ale za oveľa prísnejších podmienok než boli podmienky, za akých v tom čase poskytovala\nobdobné úvery. Uviedol, že musel v prospech banky založiť vlastný byt, hoci pri rovnakých úveroch a\niných klientoch banka v tom čase záložné právo na byt nevyžadovala. Podľa žalobcu žalovaný zasiahol\ndo jeho súkromia a zároveň aj do jeho základných ľudských a osobnostných práv tým, že verejne,\na to najprv v C. a následne i v celom bankovom sektore, avšak neskôr aj inde, pošpinil jeho ľudskú\ndôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, osobnú česť, dobré meno i povesť spoľahlivého dlžníka, čím zároveň\nspôsobil totálny rozvrat a vznik veľmi ťažkej a napätej situácie aj v jeho rodine. Predovšetkým PSS kvôli\npožiadavke žalovaného na zablokovanie jeho účtu celé dva roky odmietala poskytnúť úver. A keďže\nbanka pri jeho zmluve stavebného sporenia evidovala záznam o exekúcii najmenej ďalších päť rokov,\nale veľmi pravdepodobne ešte aj dlhšie, čo jednoznačne vyplýva z výpovede svedkyne K. táto informácia\nunikla aj do iných bánk, keďže v rozhodnom období rokov 2011 až 2015 mu aj iné banky (Slovenská\nsporiteľňa, Tatrabanka, ČSOB, VÚB) úver odmietali poskytnúť. Bankoví pracovníci v rôznych bankách\ntotiž preukázateľne navzájom komunikujú a okrem toho sa vyskytlo aj množstvo hackerských útokov\na to i na bankové informačné systémy. Takže práve toto boli cesty, ktorými sa informácia o exekúcii\ndostala i do dispozičnej sféry iných bánk a to tým skôr, že PSS informáciu o exekúcii evidovala vo svojom\ninformačnom systéme celé dlhé roky.\n7. Podľa súdu prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že z dôvodu nesprávneho úradného\npostupu žalovaného, kde bolo aj napriek odvolaniu žalobcu vydané daňové exekučné konanie, a na\nmesiac blokovaný účtu v PSS, bolo zasiahnuté do jeho súkromia, a zároveň došlo v celom bankovom\nsektore k pošpineniu jeho mena, ľudskej dôstojnosti, vážnosti v spoločnosti. Mal za preukázané, že PSS\nlistom zo dňa 15.04.2010 žalobcovi oznámila, že v súčasnej dobe PSS neeviduje voči žalobcovi žiadne\nexekučné konania a účet nie je blokovaný. Zamestnankyňa Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. D. J. K. v\nsvedeckej výpovedi uviedla, že C. nezapisuje informácie ohľadne exekúcie klientov do Slovenského\nregistra bankových informácií. Danú skutočnosť aj osobne preverovala, či informácia o exekúcii žalobcu\nnebola z ich strany oznámená do Slovenského registra bankových informácií, kde uviedla, že nebola.\nTaktiež uviedla, že nemajú prepojený bankový systém s ich akcionármi. Tvrdenie žalobcu, že bankoví\nzamestnanci medzi sebou komunikujú, vyskytlo sa aj množstvo hackerských útokov a to i na bankové\ninformačné systémy, a preto mal za to, že mu nebol poskytnutý úver, je podľa prvoinštančného súdu iba\n\nnepreukázaným tvrdením žalobcu, ako aj tvrdenie, že banka pri Zmluve stavebného sporenia evidovala\nzáznam o exekúcii najmenej päť rokov, pravdepodobne dlhšie. Konštatoval, že žalobca poukazoval\nna výpoveď svedkyne K., ktorá uviedla, že v ich informačnom systéme evidujú záznam ak klient bol\nexekuovaný počas trvania zmluvného vzťahu s klientom a 12 mesiacov od zrušenia zmluvy. Zdôraznil,\nže svedkyňa v svedeckej výpovedi iba poukazovala na postup PSS, ak klient má vedenú exekúciu,\navšak mal za preukázané, že žalobcovi PSS listom oznámila, že nevedú voči nemu žiadne exekučné\nkonania, preto tvrdenie, že z dôvodu záznamu vedenej exekúcie mu nebol poskytnutý úver považoval\nzo strany žalobcu za neunesenie dôkazného bremena. Skonštatoval, že žalobca mal blokovaný účet\nkrátku dobu (jeden mesiac), vymáhala sa nízka suma a žalobca podľa vyjadrenia banky nebol vedený\nv registri bankových úverov. Podľa prvoinštančného súdu žalobca nepreukázal, že v inkriminovanom\nčase o poskytnutie úveru skutočne požiadal a že mu banka žiadosť zamietla, z dôvodu danej exekúcie.\nMal za preukázané, že Prvá stavebná sporiteľňa listom zo dňa 15.04.2010 žalobcovi uviedla, že „v\nsúčasnej dobe PSS, a.s. neeviduje voči Vám žiadne exekučné konanie a Váš účet nie je blokovaný“.\nPrvá stavebná sporiteľňa žalobcovi listom zo dňa 06.07.2010 uviedla „Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ku\ndňu 25.03.2010 evidovala iba informáciu z Mesta Pezinok, z ktorej nie je zrejmé, či Mesto Pezinok viedlo\nv tom čase ešte voči Vám daňové exekučné konanie alebo išlo o priebežnú daňovú kontrolu daňového\nsubjektu“. Skonštatoval, že Prvá stavebná sporiteľňa listom 01.03.2009 (pozn. malo byť 01.03.2010)\noznámila Mestu Pezinok, že voči žalobcovi neboli a nebudú Prvou slovenskou sporiteľňu a.s. z titulu\nneoprávnenej exekúcie uplatnené žiadne sankcie. Taktiež PSS, a.s. potvrdila, že z uvedeného dôvodu\nnebol a ani nebude žalobca znevýhodnený pri získavaní úverov v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.\n8. K predloženému potvrdeniu od Tatra banky a.s. zo dňa 31.10.2016, v ktorom odpovedala na\npoloženú otázku žalobcu, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca daným listom len poukázal, na postup\nktorý používa banka pri komplexnom zhodnotení klienta pri poskytovaní úveru. Taktiež z potvrdenia\nL. F. J., podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že odpovedala na žiadosť žalobcu. Skonštatoval, že\nz predložených odpovedí bánk vyplýva jedine ako postupuje Tatra banka a.s. a ČSOB banka a.s.\nkomplexne pri žiadostiach klientov o úver, kde sa skúma celá bonita klienta, pričom z daných potvrdení\nnevyplýva, či dané podmienky platili pri poskytovaní úverov aj v rokoch 2010, 2011. Z potvrdení bánk\npodľa súdu prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že ku každej žiadosti banky pristupujú jednotlivo ku\nkonkrétnemu žiadateľovi o úver, kde je potrebné skúmať viacero faktorov, okrem iných faktoroch aj to,\nči sa voči žiadateľovi vedie exekučné konanie. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že výlučne z dôvodu\nzablokovaného účtu od 23.12.2009 do 25.01.2010 mu nebol poskytnutý úver, nakoľko poskytnutie úveru\npeňažným ústavom nie je nárokovateľné automaticky na základe jeho žiadosti, ale o poskytnutí úveru\nklientovi a za akých konkrétnych podmienok rozhoduje peňažný ústav. Uvedené podľa súdu prvej\ninštancie potvrdila aj svedkyňa D. J. K., ktorá uviedla: „u nás sa menia podmienky poskytovania úverov.\nPreverujeme platobnú disciplínu a bonitu klienta. V súčasnosti by exekúcia za určitých podmienok nebola\ndôvodom na zamietnutie poskytnutia úveru. Nebol by problém, ak by exekúcia bola do 300 eur za\nposledných 12 mesiacov a oprávneným by bol konkrétny subjekt ako napr. policajný zbor, daňový úrad,\nsociálna poisťovňa...Pred poskytnutím úveru by sme požadovali od klienta potvrdenie od oprávneného\nsubjektu o celkovej úhrade tejto exekúcie. Takto to platí dodnes, v r. 2013 a platí to tak od októbra 2011.\nČo sa týka rozhodného obdobia december 2009/ január 2010, tam takáto tolerancia nebola z našej\nstrany. Ak by sme sa vtedy dozvedeli, že klient má exekúcie pravdepodobne by sme jeho žiadosť o úver\nzamietli, ale nemôžem potvrdiť, že by to bolo pre všetky prípady klientov, nakoľko neviem o aká konkrétny\nprodukt by klient žiadal. Možno by nám stačilo opäť predloženie dokladu o úhrade všetkých nedoplatkov“.\nPodľa súdu prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že neposkytnutie úveru bolo výlučne\nz dôvodu rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania č. 35507/5/23/6435/2009 a blokovania\núčtu 23.12.2009 do 25.01.2010 a poukázal na list Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 01.03.2010,\nz ktorého vyplýva, že žalobca nebude znevýhodňovaní pri získavaní úverov v Prvej stavebnej sporiteľni,\na.s. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca na pojednávaní v konaní 8C/278/210 dňa 17.10.2013\nuviedol, že po odblokovaní účtu o úver nepožiadal, ale o úver požiadal až začiatkom roka 2011, dostal\nho koncom roka 2011, pričom ani po poskytnutí daného úveru nebolo preukázané, že by žalobca\nrekonštrukciu rodinného domu dokončil s vybudovaním priestorov na ubytovanie a prevádzkovanie\nlekárne, kde z obsahu žaloby vyplýva, že rodinný dom nie je zrekonštruovaný dodnes. Preto tvrdenie,\nžalobcu, že zablokovaním prístupu k úverovým zdrojom bánk, ktoré bolo spôsobené zverejnením\ninformácie o nezákonnej exekúcii, ho žalovaný donútil prerušiť práce na rekonštrukcii a znemožnil\nrozbehnúť dlhodobo plánované a pripravované podnikanie, súd prvej inštancie nemal za preukázané,\nnakoľko žalobca úver koncom roka 2011 dostal, kde mohol dokončiť plánovú rekonštrukciu a rozbehnúť\npodnikanie.\n\n9. Žalobca tvrdil, že prinajmenšom v Bratislave je verejne veľmi dobre známou osobnosťou, keďže\n12 rokov vykonával funkciu komunálneho poslanca, člena miestnej rady i predsedu viacerých komisií\nMZ v mestskej časti Devínska Nová Ves. Okrem toho od roku 2005 a to až do polovice roku 2017 bol\nštátnym zamestnancom, ktorý vykonával kontrolu projektov spolufinancovaných z prostriedkov EÚ, čo\njednoznačne a nespochybniteľne znamená, že bol aj verejným činiteľom. Mal za to, že informácia o\nexekúcii sa dostala aj ku kontrolovaným subjektom, s ktorými sa stretol počas svoje práce a následne\nsa danú informáciu podľa žalobcu dozvedel jeho nadriadený, a preto v roku 2017 sa generálny riaditeľ\nrozhodol určiť mu ako miesto výkonu práce Nitru namiesto Bratislavy, s ktorým žalobca nesúhlasil.\nSúd prvej inštancie považoval tieto tvrdenia žalobcu, za nepreukázané. Rovnako za nepreukázané\npovažoval súd prvej inštancie aj tvrdenia žalobcu, že následky nezákonného konania žalovaného mali\nvplyv na jeho súkromie, zdravotný stav i rodinný život.\n10. Na základe vykonaného dokazovania nemal súd prvej inštancie za preukázané, že konaním\nžalovaného došlo k zásahu do dobrej povesti žalobcu, poškodenia dobrého mena v bankovej sfére, v\nzamestnaní, a že dané konanie žalovaného malo priamy vplyv v rodine žalobcu. Podrobením testu\nproporcionality je miera celkového zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcu podľa súdu prvej\ninštancie prevažne nízka. Skonštatoval, že žalovaný po dobu ani nie jedného mesiaca viedol proti\nžalobcovi daňovú exekúciu a bol zablokovaný účet, táto skutočnosť však nebola známa širšej verejnosti,\nani zaznamenaná v bankovom informačnom systéme a preto uverejnenie článku v miestnom mesačníku\nPezinčan, ako aj celoštátnych denníkoch bez bližšej špecifikácie vzbudí podľa súdu prvej inštancie\nu čitateľa neúplné informácie. Skonštatoval, že zo zápisu z predbežného prerokovania nároku na\nnáhradu škody konaného dňa 09.02.2010 (spis 8C/278/2011 č.l. 34) vyplýva, že za prítomnosti žalobcu\nsa zástupcovia Mesta Pezinok ospravedlnili za komplikácie, ktoré žiadateľovi spôsobili nesprávnym\núradným postupom Mesta Pezinok a uviedli, že príslušným inštitúciám bude zvláštnym listom oznámené,\nže v prípade daňovej exekúcie voči žiadateľovi išlo o pochybenie zo strany Mesta Pezinok, čo\nzabezpečí, aby v budúcnosti žiadateľovi nevznikli negatívne následky. Tvrdenie žalobcu, že do dnešného\ndňa sa mu Mesto Pezinok neospravedlnilo považuje súd prvej inštancie za nepravdivé. Uviedol, že\nMesto Pezinok zaslalo žalobcovi list Predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy\na výzva na jej náhradu vyjadrenie zo dňa 23.01.2011, kde z obsahu vyplýva, že dňa 09.02.2010\nzaslali ospravedlňujúci list Prvej stavebnej sporiteľni a.s. Bratislava a požiadali, aby povesť žalobcu\nako spoľahlivého dlžníka nebola dotknutá. Prvá stavebná sporiteľne a.s. listom zo dňa 01.03.2010\nzaslala stanovisko k neoprávnenej exekúcii, v ktorom uviedla, že voči žalobcovi neboli ani nebudú\nPrvou stavebnou sporiteľňou, a.s. z titulu neoprávnenej exekúcie uplatnené žiadne sankcie. Taktiež\npotvrdila, že z uvedeného dôvodu nebol a ani nebude žalobca znevýhodnený pri získavaní úverov v Prvej\nstavebnej sporiteľni, a.s. Prvá stavebná sporiteľňa a.s. listom zo dňa 15.0 4.2010 žalobcovi oznámila, že\nv súčasnej dobe PSS, a.s. neeviduje voči žalobcovi žiadne exekučné konania a účet nie je blokovaný.\n11. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal primeraného zadosťučinenia (ospravedlnenia)\nako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nakoľko k neoprávnenému zásahu, ktorý by bol\nobjektívne spôsobilý privodiť ujmu žalobcovi na právach chránených ustanoveniami § 11 a nasl.\nObčianskeho zákonníka podľa súdu prvej inštancie nedošlo, priznanie primeraného zadosťučinenia\npovažoval za nedôvodné. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania voči nároku žalobcu na\nnemajetkovú ujmu ktorú súd prvej inštancie považoval za dôvodnú. K zásahu do osobnostných práv malo\nv zmysle žaloby dôjsť v období od 23.12.2009 do 25.01.2010. Žalobca mohol svoje právo na náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch vykonať prvýkrát dňa 26.01.2010 od tohto dňa začala plynúť všeobecná\ntrojročná premlčacia doba, ktorá skončila dňa 26.01.2013. Žalobca však svoju žalobu podal na súde až\n01.10.2018, teda po uplynutí premlčacej doby.\n12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 CSP a nakoľko bol\nžalovaný v spore plne úspešný priznal mu nárok na náhradu trov konania v plnej výške.\n13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca riadne a včas odvolanie z dôvodov podľa ust.\n§ 365 ods. 1 písm. a) CSP, pretože neboli splnené procesné podmienky, § 365 ods. 1 písm. b) CSP,\npretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, § 365 ods. 1 písm.\nc) CSP, pretože rozhodoval vylúčený sudca, § 365 ods. 1 písm. d) CSP, pretože súd spôsobil v konaní\ninú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keďže\n\nsúd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a §\n365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n14. Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal\nžalovaným verejne rozširovaným klamstvom o tom, že je údajne jeho daňovým dlžníkom, ktoré žalovaný\nv rokoch 2009 a 2010 verejne rozširoval aj napriek tomu, že mu nikdy, teda ani v rokoch 2009 a 2010\na ani nikdy predtým na daniach nič nedlhoval a svoje daňové povinnosti si voči nemu vždy riadne a\nvčas splnil. Podľa žalobcu konajúca sudkyňa založila odôvodnenie rozsudku na ničím nepodložených\nhypotetických fabuláciách a konštrukciách a súčasne aj na totálnej dezinterpretácii zisteného skutkového\nstavu, skutkových okolností a predložených dôkazov, pričom ešte aj skutočnosti a dôkazy, jednoznačne\nsvedčiace výlučne v prospech žalobcu, dokázala dezinterpretovať tak, aby nimi mohla argumentovať v\njeho neprospech. Okrem toho uprednostnila tuzemské právne predpisy pred medzinárodnou zmluvou\n(Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktorá jednoznačne a nespochybniteľné má\nprednosť aj pred zákonom. Tým sa súd podľa žalobcu dopustil ešte aj protiústavného konania, keďže\nuprednostňovanie tuzemských zákonov pred medzinárodnou zmluvou je v príkrom rozpore s čl. 7 ods.\n5 a čl. 154c ods. 1 Ústavy SR.\n15. Uviedol, že vo veci rozhodovala sudkyňa JUDr. Ocelková, ktorá sama ešte dňa 23.02. 2021\npodala predsedovi súdu oznámenie o vylúčení podľa § 50 ods. 1 CSP, v ktorom uviedla, že sa\nnepovažuje za nestranného sudcu a aj vo vyjadrení k žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zo\ndňa 03.04.2021 uviedla, že sa cíti byť zaujatá a jej negatívny vzťah k žalobcovi je značnej intenzity.\nPredseda súdu menovanú sudkyňu z prejednania a rozhodovania vo veci žaloby nevylúčil a ani sudkyňa\nsama sa rozhodovania v tejto veci nevzdala a o vybavení námietky z 20.09.2021 nebol vyrozumený.\nŽalobca má za to, že takýmto postupom bolo porušené jeho základné ľudské právo na konanie\npred nestranným súdom, ustanovené medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť aj pred tuzemskou\nprávnou úpravou. Konaním a rozhodovaním voči žalobcovi zaujatej sudkyne došlo podľa žalobcu k\nporušeniu jeho základného ľudského práva na spravodlivé a nestranné prejednanie a rozhodnutie\nvo veci jeho žaloby (čl. 6 ods. 1 Dohovoru), a takto vynesený rozsudok nemožno považovať ani\nza spravodlivý a ani za zákonný. Namietal, že súd prvej inštancie rozsudok jasne, presvedčivo a\nzrozumiteľne ani nezdôvodnil. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nevysvetlil ani nezdôvodnil, z akého\ndôvodu nerešpektoval ustanovenia medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť aj pred tuzemskými\nzákonmi, ale uprednostnil tuzemské zákony pred ustanoveniami medzinárodnej zmluvy vierohodne a\npresvedčivo nezdôvodnil, prečo a z akých dôvodov sa podstatným spôsobom odchýlil od rozhodovacej\npraxe najvyšších súdnych autorít, na ktoré poukázal už v žalobe, nezdôvodnil, prečo záujmy žalobcu\nneobhajoval s takou istou starostlivosťou, s akou obhajoval záujmy žalovaného a tiež ani to, prečo\ndôkazy jasne svedčiace v prospech žalobcu dezinterpretoval tak, aby vyzneli v môj neprospech.\nNevysvetlil a nezdôvodnil ani to, prečo sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nezaoberal\nžalovaným verejne rozširovaným klamstvom o tom, že je jeho daňovým dlžníkom, ktoré žalovaný\nverejne rozširoval v rokoch 2009 a 2010, ani presvedčivo nezdôvodnil prečo úradníkov a zamestnancov\nžalovaného a ani zamestnancov ani ostatných zmluvných spolupracovníkov Prvej stavebnej sporiteľne,\nJ. (C.) nepovažoval za verejnosť. Dôvodil, že už z konania OS PK. sp. zn. 8C/278/2011 mal súd\nvedomosť o tom, že žalovaný ho aj bez existencie relevantného dôvodu, resp. relevantného dôkazu,\nešte v roku 2009 verejne lživo a urážlivo označil za daňového dlžníka, hoci ani v roku 2009 a rovnako\nani nikdy predtým voči žalovanému žiadne podlžnosti na daniach nemal a svoje daňové povinnosti som\nsi voči nemu vždy riadne a včas plnil. O tom, že ho žalovaný takto lživo pourážal, mal súd vedomosť\ntaktiež aj zo žaloby z 19.09.2018, ku ktorej v prílohách pripojil aj daňovú exekučnú výzvu žalovaného s\ntýmto lživým, hanlivým, urážlivým a dehonestujúcim označením a rovnako aj z podania z 31.08.2021,\nv ktorom súd opätovne upozornil na toto nepravdivé, lživé, hanlivé a urážlivé označenie za daňového\ndlžníka, ktorým žalovaný aj verejne bezprecedentne pošpinil jeho ľudskú dôstojnosť, osobnú česť, dobré\nmeno a povesť i vážnosť v spoločnosti. Uviedol, že ak žalovaný slušného, bezúhonného a poctivého\nobčana, ktorý si vždy riadne a včas plnil všetky daňové povinnosti lživo a dehonestujúco poohováral a\noznačil za daňového dlžníka tak jednoznačne a nespochybniteľné vyplýva, že žalovaný takýmto lživým\na dehonestujúcim ohováraním - a to aj pri tom absolútne najobjektívnejšom vnímaní - podstatným\nspôsobom znížil žalobcovu dôstojnosť dokonca aj v prípade, ak by sa o tom, že ho takýmto klamstvom\nžalovaný urazil a ponížil, ani nikto iný nedozvedel. Podľa žalobcu o nepravdivom tvrdení žalovaného,\nže je jeho daňovým dlžníkom a taktiež aj o, nezákonne vedenej exekúcii vedeli nielen všetci úradníci\na zamestnanci mestského úradu v Pezinku, ale aj všetci volení zástupcovia mesta a taktiež aj všetci\n\nzamestnanci i externí spolupracovníci PSS. Preto v zmysle rozhodnutí najvyšších súdnych autorít SR\n(ÚS SR a NS SR) je absolútne namieste nielen požiadavka na verejné ospravedlnenie sa žalovaného\nv tlačených médiách, ale taktiež aj požiadavka na priznanie peňažného zadosťučinenia od žalovaného.\nPodľa názoru žalobcu je nespochybniteľným faktom, že úradníci, zamestnanci a volení funkcionári žalovaného, ako aj zamestnanci a spolupracovníci PSS sú súčasťou verejnosti. To následne jednoznačne\nznamená, že taktiež je absolútne namieste požadovať aj zverejnenie ospravedlnenia žalovaného v tlačených médiách a to tým skôr, že žiaden úradník a zamestnanec žalovaného z rokov 2009 a 2010 už\ndnes u žalovaného nepracuje, zároveň tiež došlo k podstatnej obmene volených zástupcov žalovaného\na taktiež nie všetci zamestnanci a spolupracovníci PSS z rokov 2009 a 2010 ešte stále aj dnes pre\nbanku pracujú.\n16. Namietal odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 26, 27, 28 v súvislosti s neunesením\ndôkazného bremena a vyslovené závery súdu považuje za nesprávne. Nesúhlasil s vyhodnotením\nlistinných dôkazov v bode 29 rozsudku, ktoré súdu predložil a ktorými sú potvrdenia dvoch bánk\n(Tatra banky a ČSOB banky). Z týchto listinných dôkazov podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že\nbanky rizikovým exekvovaným klientom úvery neposkytujú. Napriek tomu súd na základe predložených\ndôkazov v tomto bode skonštatoval len toľko, že exekúcia nie je jediným faktorom, ktorý banky skúmajú\npri žiadateľoch o úver a zároveň dospel k záveru, že z predložených dôkazov nevyplýva, že by\nbanky rizikovým exekvovaným klientom žiadosti o úver zamietali aj v rokoch 2010 a 2011. K bodu 31.\nnapadnutého rozsudku uviedol, že súd vedome a úmyselne dezinterpretuje jeho vyjadrenia ohľadne\nžiadostí o úver z konania 8C/278/2011, ktoré detailne vysvetlil a objasnil v podaní z 31.08.2021.\nSkonštatoval, že práve nejednoznačnosť informácie, uchovávanej v informačnom systéme C. spôsobila,\nže si ju pracovníci na pobočkách C. vysvetľovali po svojom a to tak, akoby stále bol exekvovaný. Na tomto\nzáklade mu preto na všetkých pobočkách C. ešte aj vo februári a marci 2010 a následne i väčšiu časť\nroku 2011 všetky žiadosti o úver zamietali a to aj napriek tomu, že žalovaný sa mal listom z 09.02.2010\nbanke ospravedlniť za nedôvodnú exekúciu a požiadať ju, aby žalobcova povesť spoľahlivého dlžníka\nnebola dotknutá a taktiež aj napriek tomu, že C. mala žalovanému potvrdiť, že pri získavaní úverov\nnebude znevýhodňovaný a to listom z 01.03.2009, doručeným žalovanému 05.03. 2010. Konštatoval,\nže súd v bode 31. poukazuje na iné jeho vyjadrenie z konania 8C/278/2011, v ktorom na otázku\nsúdu, či žiadal o úver hneď po odblokovaní účtu odpovedal záporne s tým, že stavebná firma už\nnemala na rok 2010 voľné kapacity. Uviedol, že v podaní z 31.08.2021 jasne vysvetlil, že banka mu\nodblokovanie účtu oznámila až listom zo dňa 15.04.2010, ale pretože po celý prvý štvrťrok 2010 mu\nžiadosti o úver neustále a to opakovane zamietala, mal za to, že aj po údajnom odblokovaní účtu by\nmu C. žiadosti o úver znovu zamietla i v prípade, ak by stavebná firma mala ešte voľné kapacity a o\núver by požiadal. Práve z tohto dôvodu v druhej polovici apríla po oznámení C. o údajnom odblokovaní\núčtu o úver znovu už nežiadal. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázal neposkytnutie\núveru výlučne len z dôvodu zablokovania účtu v mesiacoch december 2009 a január 2010 s tým, že\núver nie je nárokovateľný automaticky a že o podmienkach pre jeho poskytnutie rozhoduje výlučne\nbanka. Toto tvrdenie súdu je podľa žalobcu nesprávne, nakoľko podmienky pre poskytovanie úverov\ntotiž predovšetkým stanovuje zákon o bankách, ktorý bankám prikazuje pri výkone ich činností a pri\nich obchodoch postupovať obozretne a to tak, aby obchody vykonávali spôsobom, ktorý zmierňuje\nriziká a neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú situáciu bánk. Z tohto zákonného príkazu pre banky\njednoznačne vyplýva zákaz poskytovať úvery rizikovým klientom akými nepochybne sú aj exekvovaní\nklienti. Tým je nespochybniteľne podľa žalobcu preukázané jednak to, že minimálne v januári 2010 mu\nbanka skutočne odmietala poskytnúť úver práve a jedine z dôvodu neoprávneného zablokovania účtu\nkvôli nedôvodnej exekúcii, ktorú inicioval žalovaný, a jednak tiež to, že tvrdenie súdu o nepreukázaní\nneposkytnutia úveru z dôvodu zablokovania účtu je nepravdivé. Preto podľa žalobcu nemôže obstáť ani\npoukazovanie súdu na svedeckú výpoveď svedkyne K.. Žalobca má za to, že nemôže obstáť opakované\ntvrdenie súdu o tom, že neuniesol dôkazné bremeno o tom, že výlučnou príčinou neposkytnutia úveru\npeňažným ústavom C. bolo voči nemu vedené daňové exekučné konanie.\n17. Za nepravdivé a hypotetické tvrdenie súdu prvej inštancie považuje v tom, že príčinou dvojročného\nprerušenia rekonštrukčných prác na rodinnom dome nebolo zablokovanie prístupu k úverovým zdrojom\nPSS. Skonštatoval, že práve a jedine táto skutočnosť, t. j. zamietanie žiadostí o úver na začiatku roku\n2010 bolo dôvodom prerušenia rekonštrukčných prác. Uviedol, že v januári 2010 bol povinný stavebnej\nfirme uhradiť zálohu, ktorú pre neposkytnutie úveru neuhradil, stavebná firma odmietla v rekonštrukcii\npokračovať a musel rekonštrukciu na 2 roky prerušiť a to práve a jedine z dôvodu zamietnutia žiadosti o\núver. Ďalším dôvodom neukončenej rekonštrukcie je vysoká inflácia, v dôsledku ktorej sú dnes mnohé\n\ntovary a medzi nimi i stavebné materiály aj viac ako o 100 % drahšie v porovnaní s ich cenami z roku\n2010. Tým je podľa žalobcu spoľahlivo preukázané, že práve neposkytnutie úveru v dôsledku lživého\nobvinenia žalovaným z neuhrádzania splatných daní, malo za následok zmarenie jeho podnikateľských\nplánov. Skonštatoval, že predmetom tejto žaloby nie je majetková škoda, ktorá mu vznikla v dôsledku\nzamietania žiadostí o úver, ale nemajetková ujma, ktorú mu žalovaný spôsobil tak, že ho bezdôvodne\na navyše ešte aj verejne urazil tým, že ho lživo a dehonestujúco nazval daňovým dlžníkom. Tým\nzasiahol do jeho súkromia a rodinného života, nehorázne pošpinil ľudskú dôstojnosť, občiansku česť,\ndobré meno a povesť ako i vážnosť v spoločnosti, pričom sa mu za takéto svoje konanie nikdy verejne\nneospravedlnil. Preto v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, a to konkrétne\nv zmysle rozsudkov NS SR 1 Cdo/113/2009, resp. 28 Cdo/662/2002, ako aj v zmysle nálezu ÚS SR zn.\nII. ÚS 424/2012, je namieste nielen požiadavka na verejné ospravedlnenie sa žalovaného v tlačených\nmédiách, ale taktiež aj požiadavka na finančnú kompenzáciu spôsobenej ujmy a to dokonca i v prípade,\nak by sa o tejto urážke, ujme a ponížení mojej ľudskej dôstojnosti okrem mňa a žalovaného ani nikto\niný nedozvedel. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie v súvislosti s posúdením tvrdených\nnegatívnych následkov, ktoré sa prejavili v žalobcovom zamestnaní ani so záverom o nepreukázaní\nvplyvu exekúcie na situáciu v rodine.\n18. Záverom skonštatoval, že súd prvej inštancie nedostatočným a nepresvedčivým odôvodnením\nnapadnutého rozsudku porušil jeho základné ľudské právo na spravodlivé súdne konanie a tým zároveň\nspôsobil v konaní aj vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vec aj nesprávne právne\nposúdil, čo znamená, že takýto rozsudok vonkoncom nemožno považovať ani za spravodlivý a ani\nza zákonný. Poukázal na rozsudok NS SR z 31.01.2011, sp. zn. 1 Cdo 113/2009, nález ÚS SR zo\n06.11.2014 sp. zn. II. ÚS 424/2012 a aj rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/l53/2015. Uviedol, že súd\nzamietol jeho oprávnený nárok na finančnú kompenzáciu spôsobenej nemajetkovej ujmy v rozpore\ns medzinárodnou zmluvou, ktorá jednoznačne má prednosť pred tuzemskými zákonmi a premlčanie\nfinančnej kompenzácie spôsobenej ujmy nepripúšťa a to tým skôr, že právo na ochranu osobnosti je\nprávom nepremlčateľným. Navrhol žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.\n19. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 04.02.2022,\nktorým žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že žalobca\nvo svojom odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda odvolaním z dôvodov uvedených\nv § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), avšak z\nobsahu celého obsiahleho odvolania žalobcu vyplýva len to, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej\ninštancie a jeho odôvodnením, pretože nevyhovuje subjektívnym predstavám žalobcu. Predovšetkým\nžalobca tvrdí, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces\nv zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z obsahu odvolania žalobcu však\npodľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že odvolanie bolo podané práve z dôvodu, že sa súd nestotožnil\ns jeho názormi a argumentmi. Celé odvolanie je len polemizovanie žalobcu s odôvodnením, ktoré učinil\nsúd prvej inštancie vo svojom písomnom vyhotovení rozhodnutia. Má za to, že z podaného odvolania\nnevyplývajú dôvody, ktoré žalobca označil ako odvolacie dôvody a vyplynuli iba odvolacie dôvody podľa\n§ 365 ods. 1 písm. c), f) a h) CSP.\n20. K odvolaciemu dôvodu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca má žalovaný za to, že tento dôvod\nnaplnený nebol. O námietkach zaujatosti bolo v konaní riadne rozhodnuté, a rovnako sa predseda súdu\nv súlade s príslušnými ustanoveniami CSP vysporiadal aj s oznámením sudcu o skutočnostiach, pre\nktoré by mohol byť z prejednania a rozhodnutia veci vylúčený. Pokiaľ ide o ďalšie odôvodnenie odvolania\nžalobcu, má za to, že žalobca neuvádza žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by už neboli uplatnené v\nkonaní pred súdom prvej inštancie, a ktoré by boli spôsobilé privodiť vo veci iné rozhodnutie. Iba obyčajný\nnesúhlas žalobcu s vyhodnotením dôkazov zo strany súdu nie je podľa žalovaného dôvodom pre jeho\nzmenu alebo zrušenie, ak v odôvodnení súd ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia\ndôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne názory takým spôsobom, aby výsledok jeho rozhodovacej\nčinnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, ak sa s prijatými závermi dá stotožniť ako s\nlogickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových. Rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie je z pohľadu žalovaného koherentné, konzistentné a jeho argumenty podporujú\nzáver, ku ktorému vykonaným dokazovaním dospel. Jeho rozhodnutie je presvedčivé, racionálne a aj\nspravodlivé. Skonštatoval, že žalobca v konaní neprodukoval žiadne dôkazy o tom, že úver mu bol\nzamietnutý práve z dôvodu vedenia daňovej exekúcie. O opaku podľa žalovaného svedčí práve list\n\nPrvej stavebnej sporiteľne o tom, že žalobca nebude z tohto dôvodu nijakým spôsobom znevýhodňovaný\npri žiadosti o úver. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s praxou najvyšších\nsúdnych autorít uviedol, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento vychádzal\nz totožných rozhodnutí, resp. z totožných obsahov rozhodnutí súdov, akých sa dovolával aj žalobca,\na to jednak vo svojich písomných podaniach, ako aj v podanom odvolaní. K argumentácii žalobcu,\nktorý tvrdil, že sankcionovanie Prvou stavebnou sporiteľňou spočívalo v zablokovaní účtu z dôvodu\nvedenej exekúcie, v dôsledku čoho nemohol nakladať s vlastnými finančnými prostriedkami uviedol,\nže zablokovanie účtu na základe upovedomenia o začatí exekúcie alebo iného obdobného príkazu\nnemožno považovať za sankciu zo strany peňažného ústavu, ale len splnenie zákonnej povinnosti pri\nsplnení zákonných podmienok. Žalobcom predložené listinné dôkazy – potvrdenia bánk (Tatra banky\na.s a ČSOB banky, a.s.), ktorými sa žalobca snažil preukázať, že úver mu nebol poskytnutý práve\nz dôvodu 1-mesačnej daňovej exekúcie, nie sú podľa žalovaného relevantnými, ide o všeobecnú\ninformáciu, nakoľko tieto banky sa nevyjadrili, ako by postupovali konkrétne v prípade žalobcu. Za\nirelevantné považuje žalovaný aj odvolávanie sa žalobcu na zákon o bankách, ktorý bankám ukladá\nzákaz poskytovať úvery rizikovým klientom, akými sú podľa názoru žalobcu nepochybne aj exekvovaní\nklienti. Peňažný ústav, od ktorého požadoval poskytnutie úveru, dal žalovanému ubezpečenie, že\nz dôvodu vedenia daňovej exekúcie nebude žalobca znevýhodňovaný. Skonštatoval, že zo strany\nžalovaného nedošlo k žiadnemu dehonestujúcemu, urážlivému ani lživému ohováraniu, ako to tvrdí\nžalobca. Označenie daňový dlžník počas vedenia daňového exekučného konania, je riadnym a\nzákonným označením jeho účastníka. K žalobcom spochybňovanému odôvodneniu súdu o tom,\nže žalobca nepreukázal, že by konaním žalovaného došlo v jeho rodine k napätej situácii, keďže\njeho manželke práve v januári 2010 v dôsledku stresov a ťaživej situácie spôsobenej exekúciou\nžalovaného bolo diagnostikované onkologické ochorenie, pričom dlhodobý stres môže podľa žalobcu\npopri ďalších zdravotných ťažkostiach spôsobiť stresovanej osobe aj onkologické ochorenie uviedol,\nže daňová exekúcia, resp. zablokovanie účtu žalobcu trvalo 1 mesiac, čo v žiadnom prípade nemohlo\nvyvolať alebo spôsobiť tak vážne ochorenie, ako tvrdí žalobca. K námietke, že súd zamestnancov\na externých spolupracovníkov nepovažoval za verejnosť, žalovaný uviedol, že súd sa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. Uviedol, že zamestnanci banky podliehajú\nosobitnému režimu a sú viazaní povinnosťou mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedia pri\nsvojej činnosti. Ak teda aj boli oboznámení so skutočnosťou, že sa voči žalobcovi vedie exekúcia, sú\nviazaní mlčanlivosťou, a teda nijakým spôsobom nemohli spôsobiť negatívne nazeranie na žalobcu.\nPodľa žalovaného je celé konanie postihnuté práve vadou, ktorú spôsobil sám žalobca, a to tým, že o ním\ntvrdených skutočnostiach nevedel poskytnúť relevantné dôkazy, čo v konečnom dôsledku muselo ísť na\njeho ťarchu v podobe zamietavého rozhodnutia súdu. Skonštatoval, že napriek rozsiahlemu odvolaniu\nžalobca neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by bola spochybnená správnosť rozhodnutia súdu prvej\ninštancie.\n21. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu zdôraznil, že trvá na všetkom, čo uviedol\nv podanom odvolaní zo dňa 17.11.2021. Znovu osobitne zdôraznil, že rozsudok vydala sudkyňa zaujatá\nvoči žalobcovi, a preto takýto rozsudok vôbec nemožno považovať ani za spravodlivý, ani za zákonný\na ani za rozsudok vydaný nezávislým a nestranným súdom. V nadväznosti na ním uvedenú judikatúru\nskonštatoval, že priznanie primeraného zadosťučinenia, a to vrátane peňažnej satisfakcie, nezávisí od\nexistencie následkov nezákonného zásahu do jeho ľudských práv a základných slobôd garantovaných\nv čl. 8 Dohovoru, v čl. 7 a čl. 10 Listiny a v čl. 16 a čl. 19 Ústavy SR. K argumentácii žalovaného\nk námietke žalobcu týkajúcej sa porušovania jeho práva na spravodlivé súdne konanie, ktorého sa\nv konaní mal dopustiť súd prvej inštancie uviedol, že spravodlivé súdne konanie musí prebiehať pred\nnestranným a nezávislým súdom (čl. 6 ods. 1 Dohovoru). Ak však v konaní na súde rozhoduje zaujatá\nsudkyňa, potom ani rozsudok vydaný v takomto konaní a ani samotné konanie vonkoncom nemožno\npovažovať ani za spravodlivé a tobôž nie za zákonné. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v konaní\nneboli naplnené ním tvrdené odvolacie dôvody. K argumentácii žalovaného v súvislosti s neunesením\ndôkazného bremena uviedol, že všetky dôkazy a to ako jednotlivo, tak i v ich vzájomnej súvislosti\njednoznačne a jasne preukazujú a potvrdzujú, že jediným dôvodom zamietania jeho žiadostí o úver bola\npráve nezákonná a protiprávna exekúcia, následné nezákonné a absolútne nedôvodné zablokovanie\njeho účtu v PSS, po ktorom bola v C. poznámka „exekúcia“ uvádzaná po dobu niekoľkých rokov.\nZdôraznil, že preukazovanie a dokazovanie skutočnosti, či k zamietaniu jeho žiadostí o úver opakovane\ndochádzalo alebo nedochádzalo práve v dôsledku nezákonnej a protiprávnej exekúcie, je v súvislosti\ns touto žalobou absolútne irelevantné. K tvrdeniu, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z\ntých istých súdnych rozhodnutí, na ktoré v žalobe i ďalších podaniach poukazoval aj žalobca uviedol,\n\nže súd síce v bodoch 16. a 19. na predmetné rozhodnutia najvyšších súdnych autorít poukázal, avšak\nrozhodol v diametrálnom rozpore s nimi, keďže žalobu zamietol. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného,\nže z jeho strany „nedošlo k žiadnemu dehonestujúcemu, urážlivému ani lživému ohováraniu“ s tým,\nže dehonestujúce, urážlivé a lživé verejné označenie občana za daňového dlžníka, je objektívne a\nabsolútne nespochybniteľné spôsobilé negatívne a difamačne zasiahnuť do osobnostných práv každého\nobčana, ktorý si celý život riadne a včas plní a vždy aj plnil všetky svoje daňové povinnosti a nikdy\ndaňovým dlžníkom nebol. Zopakoval svoju argumentáciu s tvrdeným negatívnym vplyvom žalovaným\niniciovaných nezákonných exekúcií na jeho rodinný život. Nestotožnil sa s názorom žalovaného,\nže pracovníci banky „podliehajú osobitnému režimu a sú viazaní povinnosťou mlčanlivosti“, a preto\n„nijakým spôsobom nemohli títo spôsobiť negatívne nazeranie na žalobcu“. Uvedené je podľa žalobcu\ndezinterpretácia zisteného skutkového stavu, pretože i keby pracovníci banky lživé obvinenie o ňom\nnikde ďalej nerozširovali, vôbec tým nie je dokázané, že samotní pracovníci C. na žalobcu negatívne\nnenazerali. Má za to, že v skutočnosti ho práve pracovníci banky považovali za rizikového klienta,\nkeďže uverili difamačným tvrdeniam žalovaného a to tým skôr, že informáciu o exekúcii banka pri jeho\núčte evidovala celé roky, čo bolo v konaní podľa žalobcu preukázané. Skonštatoval, že argumentáciou\no povinnosti mlčanlivosti pracovníkov PSS žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal a ani nemohol\npreukázať, že by nepravdivé a lživé obvinenie žalovaného nepôsobilo difamačne medzi pracovníkmi\nC., ktorí taktiež sú súčasťou spoločnosti, čo následne znamená, že žalovaný tým mimoriadne extrémne\nponížil žalobcovu dôstojnosť i vážnosť v spoločnosti. Preto jeho argumentácia o povinnosti mlčanlivosti\npracovníkov PSS je za týchto okolností absolútne irelevantná. Ďalej uviedol, že žalovaný sa v konaní\ni v predmetnom vyjadrení bráni tiež tým, že sa mal banke ospravedlniť a požiadať ju, aby žalobcu\nkvôli nezákonnej exekúcii nesankcionovala. Skonštatoval, že ani žalovaný a ani PSS nepredložila\nžiaden dôkaz o tom, že by informácia o nezákonnosti exekúcie bola v informačnom systéme banky pri jeho učte zaznamenaná a zverejnená tak, ako bola zaznamenaná a zverejnená informácia\no nariadení exekúcie a následnom zablokovaní účtu. Skonštatoval, že žalovaný vo svojom vyjadrení\nnijakým spôsobom nedokázal podporiť a zdôvodniť nesprávne rozhodnutie súdu o zamietnutí peňažnej\nkompenzácie spôsobenej ujmy ani nepredložil žiaden nový dôkaz ani ďalší argument, ktorým by dokázal\nosvedčiť a podporiť svoje tvrdenie o zákonnosti a spravodlivosti rozsudku.\n22. V nasledujúcom vyjadrení žalovaný uviedol, že v podanom vyjadrení žalobca neuvádza žiadne nové\nskutočnosti alebo dôkazy, ktoré by už neboli, uplatnené v konaní pred sudom prvej inštancie, a ku ktorým\nby sa žalovaný riadne nevyjadril. Zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach v celom rozsahu.\n23. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1, 378 ods.\n1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v\nktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval\nani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n24. Pod3a § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia\no napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozluené spoloeenstvo\npod3a § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) ureitý spôsob usporiadania vz?ahu medzi\nstranami vyplýva z osobitného predpisu.\nPod3a § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.\nPod3a § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožouje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa\nv odôvodnení obmedzi? len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplni? na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ialšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).\n25. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnos? vypracovania tzv. skráteného\nodôvodnenia rozhodnutia. Možnos? vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že\nodvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej\nako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd eo i len eiastoene nestotožní s týmito závermi, neprichádza\ndo úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplni? dôvody uvedené v rozhodnutí súdu\nprvej inštancie, toto doplnenie však nemôže by? v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho\niba dopaoa? v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.\n\nOdvolací súd musí odpoveda? na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedzi? len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia doplni? ialšie dôvody.\n26. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal\nochrany osobnosti vo forme ospravedlnenia a náhrade nemajetkovej ujmy špecifikovanom po pripustení\nzmeny petitu v bode 8 rozsudku súdu prvej inštancie. Jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom\ndokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, a z obsahu\nspisu vyšli najavo, pričom správne vychádzal z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní vedenom\nna súde prvej inštancie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.\nVec posúdil správne i po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné\nustanovenia. Svoje zistenia a závery, riadne odôvodnil a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi\nsporových strán súvisiacimi s predmetom konania.\n27. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo doa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008,\nsa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre\nrozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné. Z odvolacej argumentácie žalobcu je zrejmé,\nže si uplatnil odvolacie dôvody pod3a § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), f), h), CSP. Odvolací dôvod\n§ 365 ods. 1 písm. a), že neboli splnené procesné podmienky však žalobca nieím nekonkretizoval.\nProcesné podmienky (podmienky konania) definuje samotný Civilný sporový poriadok (§161 ods. 1) ako\npodmienky, za ktorých môže súd kona? a rozhodnú?. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a)\ntak trpí konanie v prípade, kei súd vec prejednal a rozhodol napriek nedostatku splnenia procesných\npodmienok. Žalobca v podanom odvolaní však neuviedol aké konkrétne procesné podmienky neboli\nv danom prípade splnené. Taktiež všeobecne odkázal na obsah ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d),\nale akou inou vadou bolo konanie postihnuté, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\nnekonkretizoval. Odvolací súd dáva do pozornosti, že odvolanie musí by? niektorou (prípadne viacerými)\nvadami odôvodnené (§ 363), eo znamená, že nestaeí formálne citova? v zákone uvedený dôvod,\nale je potrebné ho identifikova?, t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutoenosti) odvolate3\nvidí naplnenie odvolacieho dôvodu. V posudzovanej veci žalobca nezdôvodnil ani nepreukázal, že\nby v neboli splnené procesné podmienky ani nezdôvodnil akú inú vadu malo konanie, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto tieto odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd ako\nneopodstatnené.\n28. Rovnako nepovažuje odvolací súd za naplnený ani odvolací dôvod pod3a § 365 ods. 1 písm. c), že\nvo veci rozhodoval vylúeený sudca. Žalobca podal v konaní dve námietky zaujatosti doa 9.4.2021 a\n20.09.2021. O námietke zaujatosti z 9.4.2021 rozhodol Krajský súd v Bratislave 17.5.2021 tak, že vrátil\nspis bez rozhodnutia o námietke zaujatosti. Rozhodnutie bolo žalobcovi dorueené 3.7.2021. O námietke\nzaujatosti z 20.9.2021 rozhodol Krajský súd v Bratislave tak, že vrátil spis bez rozhodnutia o námietke\nzaujatosti. Tvrdenie žalobcu, že o vybavení námietky z 20.09.2021 nebol vyrozumený sa nezakladá na\npravde, nako3ko zo zápisnice z pojednávania zo doa 18.10.2021 je zrejmé, že sudkyoa oboznámila\nprítomné sporové strany, s vrátením spisu z Krajského súdu v Bratislave bez rozhodnutia o námietke\nzaujatosti (e.l. 198). Žalobca bol na pojednávaní prítomný a bol teda vyrozumený ako bola vybavená\njeho námietka zaujatosti zo doa 20.9.2021.\n29. Z odvolacej argumentácie žalobcu je zrejmé, že nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom prvej\ninštancie (§ 365 ods.1 písm. h CSP). V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že právnym posúdením je\neinnos? súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu\nnormu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva\nna zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, avšak v posudzovanej veci, odvolací\nsúd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.\n30. K odvolaciemu dôvodu žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f CSP) odvolací súd uvádza, že vnútorné\npresvedeenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvára? na základe starostlivého\nuváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo\n\nz pravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ís? o také\nskutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej easti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzh3adom na to, že súd\nvzal do úvahy skutoenosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,\nani inak nevyšli poeas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutoenosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, alebo vyšli poeas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré\nsúd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor\nv hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli\nnajavo inak z h3adiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo\nak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, eo malo by? zistené spôsobom vyplývajúcim\nz procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k\nzáveru, že uvedený odvolací dôvod nie je vo vz?ahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu\nzamietol naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v tejto easti nemožno vytknú?, že by vzal do\núvahy skutoenosti, ktoré z obsahu listín nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul\nniektoré rozhodujúce skutoenosti, ktoré boli predloženými listinnými dôkazmi preukázané, alebo že\nby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov\nnezodpovedal tomu, eo malo by? zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu Civilného\nsporového poriadku, alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia\nalebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.\n31. Z obsahu rozsiahleho odvolania žalobcu je zrejmé, že namieta najmä porušenie jeho práva na\nspravodlivý proces. Súdu prvej inštancie vytýka najmä to, že sa dostatoene nevysporiadal s jeho\nargumentáciou prednášanou v konaní, jasne a presvedeivo nezdôvodnil, preeo záujmy žalobcu\nneobhajoval s takou istou starostlivos?ou, s akou obhajoval záujmy žalovaného, preeo dôkazy jasne\nsvedeiace v jeho prospech dezinterpretoval tak, aby vyzneli neprospech žalobcu, a že sa v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku vôbec nezaoberal žalovaným verejne rozširovaným klamstvom o tom, že je\núdajne jeho daoovým dlžníkom, ktoré žalovaný v rokoch 2009 a 2010 verejne rozširoval aj napriek tomu,\nže mu nikdy, teda ani v rokoch 2009 a 2010 a ani nikdy predtým na daniach nie nedlhoval a svoje\ndaoové povinnosti si voei nemu vždy riadne a veas splnil. Je nepochybné, že právo strany sporu na\ndostatoené odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z\njudikatúry Európskeho súdu pre 3udské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvyplýva, že základné právo pod3a el. 46 ods. 1 ústavy aj právo pod3a el. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\n3udských práv a základných slobôd v sebe zahaoajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II.\nÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav\na po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery\nnepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvo3né, neudržate3né a nie sú\nprijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre\nopakovane zdôraznil, že nezávislos? rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutoeoova? aj v\nústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú predovšetkým princípy riadneho a\nspravodlivého procesu. Jedným z týchto princípov vylueujúcich 3ubovô3u pri rozhodovaní je povinnos?\nsúdu presvedeivo a správne vyhodnoti? dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodni? (§ 220 CSP, I.\nÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliada? na všetko, eo vyšlo poeas konania najavo, vrátane toho, eo\nuviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplýva? vz?ah medzi skutkovými\nzisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.\nVšeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dba? tiež\nna jeho celkovú presvedeivos?, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku\nktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnos? prijate3né, racionálne,\nale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedeivé. Všeobecný súd musí súeasne vychádza? z\nmateriálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpeeená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov úeastníkov - od 01. 07. 2016 strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS\n332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnos? súdu zaobera? sa\núeinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II.\nÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajeiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, e. 254-B, str. 49, § 30). Inak\npovedané, judikatúra Európskeho súdu pre 3udské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj\nna taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpovei v odôvodnení rozhodnutia. Ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpovei práve na tento\n\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, Hiro Balan c. Španielsko z 09. decembra\n1994, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z19. februára 1998).\n32. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie spaoa vyššie uvedené kritériá\npre odôvodoovanie rozhodnutí v zmysle. § 220 ods. 2 CSP, preto ho nemožno považova? za\nnepreskúmate3ný, neodôvodnený ei zjavne arbitrárny (svojvo3né). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá\nzákladnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých eastí odôvodnenia\na jeho obsahová (materiálna) náplo zakladá súhrnne jeho zrozumite3nos? aj všeobecnú interpretaenú\npresvedeivos?. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vz?ah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení\nneabsentuje žiadna relevantná skutoenos? alebo okolnos?, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom\nv celom súhrne posúdili a náležite vyhodnotili. Jeho argumentácia je koherentná a rozhodnutie\nkonzistentné, logické a presvedeivé, zvolené premisy aj závery, ku ktorým na ich základe súd dospel sú\nprijate3né pre právnickú aj laickú verejnos?. Žalobca v dovolaní neuvádza relevantné skutoenosti, ktoré\nby neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto nepovažuje\nza naplnený ani odvolací dôvod pod3a ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.\n32. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti odvolaním napadnutému výroku\nrozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou si uplatnil morálne zados?\nueinenie vo forme ospravedlnenia v denníkoch Sme, Nový eas a v mesaeníku Pezinean a finanené\nzados?ueinenie, v zmysle petitu špecifikovanom v bode 8 rozsudku súdu prvej inštancie. Obeianske\nprávo poskytuje osobnosti eloveka ochranu prostredníctvom ust. § 11 až 16 zákona e. 40/1964\nZb. Obeiansky zákonník. Ochrana osobnosti upravená Obeianskym zákonníkom je koncipovaná\nako všeobecná ochrana vz?ahujúca sa na celú oblas? obeianskeho práva. Poskytuje ochranu\nimateriálnym (nehmotným) stránkam osobnosti eloveka. Obeianskoprávna ochrana osobnosti vychádza\nz druhého oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, ktorá upravuje základné 3udské práva a\nslobody. Subjektom osobnostných práv môže by? len fyzická osoba. Predmetom ochrany osobnosti\neloveka je pod3a ust. § 11 Obeianskeho zákonníka najmä život a zdravie, obeianska ees? a 3udská\ndôstojnos?, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. Ochrana obeianskej cti a 3udskej dôstojnosti je\nobeianskoprávnou úpravou chránená v rôznych spoloeenských vz?ahoch. Právo na ochranu obeianskej\ncti a 3udskej dôstojnosti zahaoa okrem civilných spoloeenských vz?ahov aj právo na ees? v odborných\nkruhoch, napr. vedeckých. Právo na ochranu súkromia zahaoa široký rozsah života eloveka – právo na\nochranu intímneho života, citového života, priate3ských vz?ahov, rodinných vz?ahov a pod. Právo na\nochranu mena zahaoa ochranu mena, priezviska osoby, ale aj pseudonymu. Právom na prejavy osobnej\npovahy rozumieme právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do prejavov osobnosti eloveka.\n33. K neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby môže dôjs? mnohými spôsobmi.\nNa to, aby šlo o neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, musí ís? o neoprávnený\na nedovolený zásah, zásah musí by? objektívne spôsobilý negatívne dopadnú? na osobnos? fyzickej\nosoby a musí existova? príeinná súvislos? medzi zásahom a porušením osobnostných práv. pod3a\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spisovou znaekou 1 Cdo 113/2009: „K zásahu\ndo osobnostných práv ureitej fyzickej osoby môže dôjs? nepravdivými tvrdeniami, avšak aj takými\nskutkovými tvrdeniami, ktoré sú samé o sebe pravdivé, ale boli uvedené takou formou, v takých\nsúvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skres3ujúci, eím pôsobia\ndifamaene. K zásahu do osobnostných práv môže napokon dôjs? aj prezentovaním neoprávnenej kritiky\nureitého správania tejto osoby.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení pod spisovou znaekou\n5Cdo/274/2007 uvádza: „Pojem zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby zákonník nedefinuje\nani nepodáva výpoeet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu by? dotknuté osobnostné práva\nfyzickej osoby. Je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie (zdržanie sa\nkonania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je predovšetkým\nneoprávnenos? a nedovolenos? zásahu, ialej objektívna spôsobilos? zásahu negatívne dopadnú?\nna osobnos? fyzickej osoby, príeinná súvislos? medzi zásahom a porušením osobnostných práv.\nNedostatok ktoréhoko3vek z týchto predpokladov vylueuje možnos? uloženia sankcií pod3a ustanovení\n§ 13 Obeianskeho zákonníka.“ Pokia3 ide o vyjadrenie miery, akou bola zásahom znížená dôstojnos?\nalebo vážnos? osoby v spoloenosti, treba vychádza? z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v\nrodinnom, pracovnom, ei inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zis?ova? dokazovaním a\nposúdi? na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Iba v prípade, ak sa dostatoene preukáže\nreakcia svedeiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoloenosti v znaenej miere v zmysle § 13\n\nOZ, môže by? fyzickej osobe výnimoene subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch\n(vii rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/15/03 a uznesenie Ústavného súdu SR z 15.12.2009, sp. zn. II.\nÚS/418/09).\n34. Žalobca ním uplatnený nárok odôvodooval tým, že konaním žalovaného boli porušené jeho základné\n3udské práva zarueené nielen v el. 8 Dohovoru o ochrane 3udských práv a základných slobôd (právo\nna rešpektovanie súkromia a rodinného života) a el. 7 a el. 10 Listiny základných práv a slobôd,\nale ja v el. XX a el. 19 Ústavy SR pretože nezákonným spôsobom zasiahlo do jeho súkromia a\nrodinného života a zároveo bezprecedentne pošpinilo jeho 3udskú dôstojnos?, osobnú ees?, dobré\nmeno, poves?, spo3ahlivého dlžníka a vážnos? v najväešej banke stavebného sporenia PSS, a.s. a tým\naj v celej finanenej a bankovej sfére. Tvrdil, že z dôvodu daoového exekueného konania, ktoré síce bolo\nzastavené doa 20.01.2010 Prvá stavebná sporite3oa, a.s. (ialej len „C.“) voei žalobcovi zaviedla prísne\nreštrikené opatrenia, ktoré spoeívali v tom, že sporite3oa mu v roku 2010 odmietla poskytnú? úver. Úver\nžalobcovi poskytli koncom roka 2011, ale za ove3a prísnejších podmienok než boli podmienky, za akých\nv tom ease poskytovala obdobné úvery.\n35. Úspech žaloby v konaní o ochranu osobnosti závisí predovšetkým na tom, ei bola v znaenej miere\nznížená dôstojnos? fyzickej osoby alebo vážnos? v spoloenosti, prieom prípadnú výšku náhrady ureí\nsúd s prihliadnutím na závažnos? vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.\nZodpovedanie uvedeného je možné predovšetkým na základe v konaní produkovaných dôkazov, ktoré\nmá povinnos? oznaei? žalobca. Pod3a súdu prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že\nz dôvodu nesprávneho úradného postupu žalovaného, kde bolo aj napriek odvolaniu žalobcu vydané\ndaoové exekuené konanie, a na mesiac blokovaný úeet v PSS, bolo zasiahnuté do jeho súkromia, a\nzároveo došlo v celom bankovom sektore k pošpineniu jeho mena, 3udskej dôstojnosti a vážnosti v\nspoloenosti. Žalobca svoju odvolaciu argumentáciu zameral na tvrdenie, že ho žalovaný ako slušného,\nbezúhonného a poctivého obeana, ktorý si vždy riadne a veas plnil všetky daoové povinnosti a ktorý\nnikdy ani žalovanému a ani daoovému úradu na daniach absolútne nie nedlhoval, no aj napriek tomu ho\nlživo a dehonestujúco poohováral a oznaeil za daoového dlžníka. Pod3a žalobcu je nespochybnite3né,\nže žalovaný takýmto lživým a dehonestujúcim ohováraním podstatným spôsobom znížil jeho dôstojnos?\ndokonca ešte i v prípade, ak by sa o tom, že ho takýmto klamstvom žalovaný urazil a ponížil, ani\nnikto iný nedozvedel. V jeho prípade ho však žalovaný takto dehonestujúco poohováral, pourážal\na ponížil dokonca ešte aj verejne. To vyvodzuje zo skutoenosti, že o lživom a nepravdivom tvrdení\nžalovaného, že je jeho daoovým dlžníkom a taktiež aj o exekúcii, nezákonne vedenej proti žalobcovi ,\nvedeli pod3a žalobcu nielen všetci úradníci a zamestnanci mestského úradu v Pezinku, ale aj všetci\nvolení zástupcovia mesta a taktiež aj všetci zamestnanci i externí spolupracovníci C.. Preto je pod3a\nžalobcu absolútne namieste nielen požiadavka na verejné ospravedlnenie sa žalovaného v tlaeených\nmédiách, ale taktiež aj požiadavka na priznanie peoažného zados?ueinenia od žalovaného. Pod3a\nnázoru žalobcu súd prvej inštancie dezinterpretoval list C. z 15.04.2010 aj svedeckú výpovei svedkyne\nK. s tým, že v predmetnom liste PSS jednoznaene uviedla, že jeho úeet bol zablokovaný v decembri\n2009 a v januári 2010.\n36. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania správne právne uzavrel,\nže žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že z dôvodu nesprávneho úradného postupu žalovaného, kde\nbolo aj napriek odvolaniu žalobcu vydané daoové exekuené konanie, a na mesiac blokovaný úeet v\nPSS, bolo zasiahnuté do jeho súkromia, a zároveo došlo v celom bankovom sektore k pošpineniu jeho\nmena, 3udskej dôstojnosti, vážnosti v spoloenosti. Z predložených listinných dôkazov je nepochybné,\nže Prvá stavebná sporite3oa listom zo doa 15.04.2010 uviedla žalobcovi: „v súeasnej dobe PSS, a.s.\nneeviduje voei Vám žiadne exekuené konanie a Váš úeet nie je blokovaný“. Prvá stavebná sporite3oa\nžalobcovi listom zo doa 06.07.2010 uviedla „Prvá stavebná sporite3oa, a.s. ku dou 25.03.2010 evidovala\niba informáciu z Mesta Pezinok, z ktorej nie je zrejmé, ei Mesto Pezinok viedlo v tom ease ešte\nvoei Vám daoové exekuené konanie alebo išlo o priebežnú daoovú kontrolu daoového subjektu“.\nŽalobca v priebehu konania tvrdil, že vedenie daoovej exekúcie spôsobilo to, že mu bol odmietnutý\núver z Prvej stavebnej sporite3ne, a.s. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že v konaní\nneprodukoval žiaden dôkaz o tom, že úver mu bol zamietnutý práve z dôvodu vedenia daoovej exekúcie.\nOdvolací súd sa stotožouje s názorom súdu prvej inštancie, že tvrdenie, žalobcu, že zablokovaním\nprístupu k úverovým zdrojom bánk, ktoré bolo spôsobené zverejnením informácie o nezákonnej exekúcii,\nho žalovaný donútil preruši? práce na rekonštrukcii a znemožnil rozbehnú? dlhodobo plánované a\npripravované podnikanie, v konaní nepreukázal, nako3ko úver koncom roka 2011 dostal, kde mohol\n\ndokonei? plánovú rekonštrukciu a rozbehnú? podnikanie. Zároveo je potrebné zdôrazni?, že úeet\nžalobcu bol blokovaný od 23.12.2009 do 25.1.2010 avšak o úver požiadal až zaeiatkom roka 2011.\nZa nepreukázanú považuje odvolací súd aj argumentáciu žalobcu, že negatívne následky konania\nžalovaného v dôsledku zverejnenia obvinenia a tvrdenia žalovaného o tom, že je jeho daoovým\ndlžníkom, sa prejavili aj v jeho zamestnaní eo okrem iného malo za následok aj ukoneenie pracovného\npomeru žalobcu. Žalobca v konaní nepreukázal ani žiadne konkrétne negatívne následky, ktoré mali\nvplyv na jeho súkromie, zdravotný stav i rodinný život.\n36. Žalobca v konaní nepreukázal dôvodnos? žaloby v tom, že konaním žalovaného došlo k zásahu do\ndobrej povesti žalobcu, poškodenia dobrého mena v bankovej sfére, v zamestnaní, a že dané konanie\nžalovaného malo priamy vplyv v rodine žalobcu. Žalovaný po dobu necelého jedného mesiaca viedol\nproti žalobcovi daoovú exekúciu, a bol zablokovaný jeho úeet avšak táto skutoenos? nebola známa\nširšej verejnosti, ani zaznamenaná v bankovom informaenom systéme a preto odvolací súd súhlasí\nso súdom prvej inštancie, že uverejnenie elánku v miestnom mesaeníku Pezinean, ako aj celoštátnych\ndenníkoch bez bližšej špecifikácie vzbudí u eitate3a neúplné informácie. Žalovaný za úeelom zmiernenia\nprípadných negatívnych následkov v osobnostnej sfére žalobcu zaslal ospravedloujúci list Prvej\nstavebnej sporite3ni a.s. Bratislava, v ktorom uvedenú spoloenos? požiadal aby poves? žalobcu\nako spo3ahlivého dlžníka nebola dotknutá a v rámci predbežného prerokovania nároku žalobcu na\nnáhradu škody sa zástupcovia Mesta Pezinok ospravedlnili za komplikácie, ktoré žiadate3ovi spôsobili\nnesprávnym úradným postupom Mesta Pezinok a uviedli, že príslušným inštitúciám bude zvláštnym\nlistom oznámené, že v prípade daoovej exekúcie voei žiadate3ovi išlo o pochybenie zo strany Mesta\nPezinok, eo zabezpeeí, aby v budúcnosti žiadate3ovi nevznikli negatívne následky. Prvá stavebná\nsporite3oa a.s. listom zo doa 01.03.2010 zaslala stanovisko k neoprávnenej exekúcii, v ktorom uviedla,\nže voei žalobcovi neboli ani nebudú Prvou stavebnou sporite3oou, a.s. z titulu neoprávnenej exekúcie\nuplatnené žiadne sankcie. Taktiež potvrdila, že z uvedeného dôvodu nebol a ani nebude žalobca\nznevýhodnený pri získavaní úverov v Prvej stavebnej sporite3ni, a.s. Prvá stavebná sporite3oa a.s.\nlistom zo doa 15.0 4.2010 žalobcovi oznámila, že v súeasnej dobe PSS, a.s. neeviduje voei žalobcovi\nžiadne exekuené konania a úeet nie je blokovaný.\n37. Žalobca sa v konaní domáhal okrem ospravedlnenia aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.\nŽalovaný v konaní vzniesol námietku premleania voei nároku žalobcu na nemajetkovú ujmu, ktorú\nsúd prvej inštancie považoval za dôvodnú. Pod3a žalobcu súd prvej inštancie zamietol jeho nárok na\nfinanenú kompenzáciu spôsobenej nemajetkovej ujmy v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorá má\nprednos? pred tuzemskými zákonmi a premleanie finanenej kompenzácie spôsobenej ujmy nepripúš?a\nnako3ko právo na ochranu osobnosti je právom nepremleate3ným. S týmto názorom žalobcu odvolací\nsúd nesúhlasí a konštatuje, že otázku, ei sa premleuje právo na náhradu nemajetkovej ujmy riešil\nnajvyšší súd, okrem iného, v rozsudku z 27. novembra 2012 sp. zn. 2 Cdo 194/2011 (ako judikát R\n58/2014 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky)\ntak, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je právom majetkovej povahy, ktoré sa\npremleuje. V odôvodnení rozhodnutia najvyšší súd vysvetlil, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch pod3a ustanovenia § 13 ods. 2 Obeianskeho zákonníka predstavuje jedno z parciálnych\na relatívne samostatných prostriedkov ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.\nVzniká vtedy, kei morálna satisfakcia ako rýdzo osobné právo, nestaeí na vyváženie a zmiernenie\nnepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv. Napriek tomu, že ide o satisfakciu\nv oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peoažným ekvivalentom má za následok,\nže ide o osobné právo majetkovej povahy. V uvedenom zmysle je ureujúci obsah nároku, a nie predmet\njeho ochrany. Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je požiadavka na zaplatenie peoažnej\nsumy, potom princíp právnej istoty vylueuje, aby plynutiu easu neboli priznané žiadne právne úeinky.\nNajvyšší súd ustálil aj to, že zaeiatok plynutia všeobecnej trojroenej premleacej doby v prípade náhrady\nza nemateriálnu ujmu je pod3a § 101 Obeianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k\nneoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému poruši? alebo ohrozi? osobnostné práva fyzickej osoby.\nPremleacia doba zaeína plynú? doom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. Súd prvej\ninštancie preto správne žalobcom uplatnený nárok na náhradu za nemajetkovej ujmy posúdil ako\npremleaný.\n38. Odvolacie námietky žalobcu odvolací súd preto vyhodnotil ako neopodstatnené bez opory v\nzistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Ani v\nodvolacom konaní neboli žalobcom tvrdené ani preukázané také skutoenosti, ktoré by mohli ma? za\nnásledok odlišné rozhodnutie vo veci. Pre úplnos? odvolací dodáva, že do práva na spravodlivý súdny\n\nproces nepatrí súeasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIV. ÚS 252/04) ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa\nrozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Odvolací súd poukazuje aj na závery prijaté nielen\nÚstavným súdom SR (sp. zn. III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, I. ÚS 241/07), ale aj Európskym súdom\npre 3udské práva (ialej tiež „ES1P“, veci Garcia Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999, Georgiadis c.\nGrécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998), pod3a ktorých všeobecný súd\nnemusí da? odpovei na všetky otázky nastolené stranou v spore, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatoene objasoujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných úeastníkmi konania. Súdne rozhodnutia musia v\ndostatoenej miere uvádza? dôvody, na ktorých sa zakladajú, ale nevyžaduje sa aby na každý argument\nstrany bola daná odpovei v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpovei práve na tento argument. Na ialšiu argumentáciu strán,\nuž nespôsobilú ovplyvni? posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytoených podrobností, s ktorou sa už\nvyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštanený súd, teda odvolací súd nepovažoval za\npotrebné reagova? špecifickou odpoveiou nako3ko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.\n39. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie za vecne správny\na napadnutý rozsudok pod3a § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.\n40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd pod3a § 396 ods. 1 CSP\nv spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, nepriznal proti\nžalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nako3ko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.\n41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie\nje prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana,\nnemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu\na nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne\nrozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne\nobsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol\no odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§\n421 ods. 2 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu\no peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1,2 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch\ns ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "39C/31/2018", "guid": "a86457bf-6d80-49af-a1d5-2bdedde07162:a024f913-f81b-4ff6-994e-c193798e5367", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8fa7ddf5-7c63-4e16-ac71-1c9d08edc700", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 424/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 424/2012 z 6. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-06", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fa7ddf5-7c63-4e16-ac71-1c9d08edc700"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}], "citovane_v": []}