Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/54/2024 z 25. 6. 2024 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. júna 2024, sp. zn. 7Co/54/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1724200723.1 Krajský súd Bratislava | 7Co/54/2024 | ECLI:SK:KSBA:2024:1724200723.1 | 2024-06-25 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0514ea85-6d36-48e1-be15-b1624f854f54 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1724200723.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 7Co/54/2024 1724200723 25. 06. 2024 Mgr. Nina Dubovská ECLI:SK:KSBA:2024:1724200723.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XXX, E. F., proti žalovanému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/ XXX, E. F., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 28.02.2024, č. k. 47C/17/2024-33, takto rozhodol: I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. II. Žalobkyni sa proti žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby sa na vzdialenosť kratšiu ako 5 metrov nepribližoval k žalobkyni s výnimkou úkonov a účasti na pojednávaniach v právnej veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 12P/116/2023 a úkonov súvisiacich so starostlivosťou o maloletú dcéru B. B., nar. XX.XX.XXXX (výrok I.), vo zvyšnej časti zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému, aby nevstupoval dočasne do bytu č. 2, nachádzajúceho sa v rodinnom dome na adrese C. D. H. XXXX/XXX, E. F., súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXXX/XXX v katastrálnom území E. F., obec E. F., okres Senec, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Senci, katastrálnym odborom (ďalej aj ako „Byt“) (výrok II.), poučil žalovaného, že môže ako žalobca podať voči žalobkyni ako žalovanej žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu, alebo nárokov na náhradu škody, alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia (výrok III.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 331 ods. 1 a § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne s poukazom na účel, podmienky/predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, spôsob rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, obsah neodkladných opatrení podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP a na to, že účel sledovaného neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, tým, že po preskúmaní okolností daného prípadu dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorým navrhovala uloženie povinnosti žalovanému nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 m, je dôvodný, a to so zreteľom na okolnosti vzťahu strán sporu, ktorí sú manželmi a aktuálne prebieha konanie o rozvod ich manželstva, ktoré je spôsobilé eskalovať vzťahy medzi manželmi. Žalobkyňa podľa súdu prvej inštancie ňou tvrdené skutočnosti, a to obavu o svoje zdravie a život, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila predovšetkým lekárskou správou G. I. J., výmennými listami - poukazmi a oznámením škodovej udalosti zo dňa 25.08.2023, z ktorých súd prvej inštancie vyvodil, že v 07/2023 došlo v Paríži vo Francúzsku k napadnutiu žalobkyne zo strany žalovaného, v dôsledku čoho žalobkyňa utrpela úraz hlavy, ktorý si vyžiadal bezprostredné lekárske ošetrenie, čo žalobkyňa osvedčila predložením lekárskej správy vo francúzštine, z ktorej bolo možné zistiť dátum ošetrenia (i keď rozsah zranení a podrobnosti o vykonaných lekárskych úkonov bez prekladu do slovenského jazyka ustáliť nebolo možné). Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňou uvádzané a listinnými dôkazmi osvedčené tvrdenia o incidente z 07/2023, dostatočne osvedčili existenciu možnosti ohrozenia telesnej integrity žalobkyne, ktorá odôvodňuje naliehavú potrebu dočasnej úpravy vzťahov strán sporu. Naliehavosť potreby upraviť pomery strán sporu vyplynula podľa názoru súdu prvej inštancie aj z toho, že žalobkyňa podala na žalovaného dňa 14.02.2024 trestné oznámenie (v ktorom opísala aj ďalšie situácie, kedy sa žalovaný vo vzťahu k nej správal agresívne, fyzicky ju napadol a ohrozoval ju nožom aj za prítomnosti maloletej dcéry), v dôsledku čoho, aj s ohľadom na incident z 07/2023, môže mať dôvodnú obavu o svoje zdravie a svoj život, umocnené tým, že žalovaný je príslušníkom PZ SR a má prístup k služobnej zbrani. Súd prvej inštancie mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia nebude do práv žalovaného zasiahnuté neprimeraným spôsobom, nakoľko neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP sa považuje za menej závažný zásah do slobôd povinnej osoby a táto povinnosť mu bola uložená s výnimkou účasti na úkonoch a na pojednávaniach v právnej veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 12P/116/2023 a pri úkonoch súvisiacich so starostlivosťou o maloletú dcéru, preto nebude podľa súdu prvej inštancie zasiahnuté do rodičovských práv žalovaného k ich maloletej dcére. Návrh žalobkyne, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do Bytu, súd prvej inštancie ako neodôvodnený zamietol a uviedol, že v súlade s princípom proporcionality prihliadal aj na ochranu žalovaného a dospel k záveru, že uložením povinnosti žalovanému nevstupovať do Bytu, ktorý je predmetom jeho vlastníckeho práva, by sa nad nevyhnutnú mieru zasiahlo do jeho Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) garantovaného vlastníckeho práva, naviac mal za to, že účel navrhovaného neodkladného opatrenia v tejto časti je možné dosiahnuť už nariadením neodkladného opatrenia zákazu priblíženia. Vzhľadom na to, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami, nepovažoval súd prvej inštancie za potrebné žalobkyni uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej podľa ust. § 336 ods. 1 CSP a v súlade s ust. § 337 ods. 1 a 2 CSP poučil žalovaného o možnosti podania žaloby vo veci samej na navrátenie do pôvodného stavu alebo na náhradu škody, alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď žalobkyňa mala v konaní čiastočný úspech. 3. Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal neodkladné opatrenie zrušiť. Žalovaný namietal, že návrh žalobkyne je neodôvodnený, opis skutkových okolností, ktoré žalobkyňa uvádza je vo väčšine nepravdivý a zámerne neuvádza skutočnosti, ktoré by opodstatnenosť vydania neodkladného opatrenia neosvedčovali. Namietal, že nie je pravou, že manželia vlastnia spoločný Byt, keďže Byt (ako súčasť rodinného domu) je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čo dokazuje výpis z LV č. XXXX pre k.ú. E. F., čestné vyhlásenie manželky (žalobkyne) o skutočnosti, že Byt sa v rámci vkladového konania zapisuje len v prospech manžela ako jediného kupujúceho, keďže prostriedky vynaložené na kúpu Bytu boli vyňaté z BSM v zmysle notárskej zápisnice o zúžení BSM o úverové prostriedky, za ktoré došlo k nadobudnutiu Bytu. Žalovaný žalobkyňu pri nadobúdaní Bytu neuviedol do omylu, jej snahou je navodiť dojem o tom, že má strach pred svojím manželom v nehnuteľnosti (Byte), ktorú s ním spoločne vlastní. Žalovaný uviedol, že napriek výlučnému vlastníctvu Bytu, žalobkyňu z neho nikdy nevyhadzoval, nedopustil sa voči nej násilného správania, nikdy ju neohrozoval ani sa jej nevyhrážal (ani mimo domu), pričom udalosť, ku ktorej došlo vo Francúzsku, bola len jednorazovým skratovým konaním tak, ako to žalobkyňa opísala vo vyjadrení k návrhu na rozvod podanom žalovaným, kedy žalovaný udrel žalobkyňu potom, ako ho udrela ona, avšak do toho času a ani po tomto čase nedošlo nikdy k inému fyzickému napadnutiu, k vyhrážkam alebo zastrašovaniu a žalovaný aj s ohľadom na svoju príslušnosť k PZ SR a k skutočnosti, že je nositeľom zbrane, vie, že akékoľvek konanie, z ktorého ho obviňuje nepravdivo žalobkyňa, by pre neho malo za následok okrem stíhania aj stratu zamestnania. Žalobkyňa ako manželka v rámci konania o rozvod nespomína žiadne násilie voči nej zo strany žalovaného ako manžela, či už fyzické alebo verbálne, hoci to tvrdí v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, čo žalovaný dôrazne popiera, odmieta a vníma ako snahu manželky o ublíženie mu spôsobom, že bude o ňom uvádzať lži ohľadom jeho správania voči nej (v návrhu a v podávaných oznámeniach na polícii, so snahou „vyzliecť“ ho z uniformy). Žalovaný namietal, že nie je pravdou, že by riešil spoločný majetok násilne, ako manželia vlastnia 2 automobily, manželka je PN (do novej práce má nastúpiť od 01.04.2024). Vydaným neodkladným opatrením matka dosiahla, že otec maloletú nevída, nemá možnosť si dcéru preberať vo svojom Byte a ani do neho vstupovať, keďže matka sa v ňom zdržuje a otca tlačí k dohode o vyporiadaní, hoci ešte nie sú rozvedení (žalovaný sa odmieta vyporiadavať predtým, ako bude ich manželstvo právoplatne rozvedené, žalobkyňa robí všetko preto, aby mu ublížila či po emočnej stránke alebo snahou pripraviť ho o prácu bezdôvodnými oznámeniami na polícii, z ktorých všetky vrátane toho podaného na Inšpekcii MV SR boli odmietané ako neodôvodnené). Žalovaný poukazoval na komunikácie z 10.02.2024, 11.02.2024, 13.02.2024, 05.03.2024, podľa ktorých sa žalovaný nespráva agresívne a z vyjadrení a slov žalobkyne nevyplýva, že by mala z neho obavy a strach, žalobkyňa sa snaží o vyporiadanie BSM predtým, ako bude ich manželstvo rozvedené, pričom na žalovaného podáva oznámenia a privoláva políciu bez relevantného dôvodu a jej obvinenia sa končia odmietnutím zo strany polície. Manžel sa k manželke násilným ani agresívnym spôsobom nespráva a pokiaľ by to tak bolo, manželka by mala obavu aj o svoje dieťa, ktoré za posledné mesiace je reálne v striedavej starostlivosti rodičov, o čom svedčí aj frekvencia stretávania sa otca s maloletou, ktorú si otec podrobne poznamenával. Žalovaný tvrdil, že nerobí žalobkyni žiadne schválnosti (zníženie kúrenia v chodbe, kde sa človek celodenne nezdržuje, vypnutie televízie ani wifi, kde príp. výpadky signálu nezavinil žalovaný). Z privolania polície a z overovania skutočností uvádzaných žalobkyňou sa nikdy nepreukázala pravdivosť jej obvinení, u nej bola zistená prítomnosť alkoholu dňa 11.08.2023, čím sa podľa žalovaného potvrdilo jeho tvrdenie uvádzané v návrhu na rozvod, že pri požití alkoholických nápojov jej správanie prerastá do hádok a konfliktov medzi nimi a že úradný záznam z 10.02.2024 nepotvrdzuje násilné chovanie a ani strach žalobkyne zo žalovaného. Žalovaný s poukazom na inštitút neodkladného opatrenia namietal, že pred jeho nariadením nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť osvedčený, čo v tomto prípade na základe žalovaným tvrdených skutočností a predložených dôkazov nebolo dané, z návrhu nie je zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (žalobkyňa nemá a nemala strach zo žalovaného a pri iných príležitostiach sa v „duchu“, v akom to tvrdí v návrhu, nezmieňovala vôbec). Namietal, že vydaním neodkladného opatrenia sa reálne zabránilo možnosti realizovať žalovanému jeho rodičovské práva v podobe striedavej starostlivosti, ktorú rodičia do toho času praktizovali a bráni sa mu v možnosti v akomkoľvek rozsahu realizovať výkon vlastníckeho práva k Bytu vylúčeného z BSM, teda žalobkyni (pozn. odvolacieho súdu: žalovaný nesprávne uvádza „žalovanej“) sa podarilo aspoň v jednom z jej pokusov „urobiť“ zle žalovanému, keďže jej ochrana zákazom priblíženia nebola potrebná, čo dokazuje aj preberanie a odovzdávanie maloletej v Byte manžela, v ktorom manželka býva. Žalovaný nemal a ani nemá dôvod žalobkyňu zastrašovať, verbálne a fyzicky ju napádať a konania, z ktorého manžela obviňuje (s výnimkou skratu dňa 21.07.2023) sa žalovaný nedopúšťa, vydané neodkladné opatrenie zasahuje neodôvodnene do rodičovských práv a do jeho vlastníckych práv - žalobkyňa býva v jeho Byte a keďže žalovaný žije od 09/2023 sám a domácnosť, v ktorej žil s matkou, opustil, nebola a nie je podľa žalovaného osvedčená obava, ktorá by odôvodňovala existenciu neodkladného opatrenia. 4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného na výzvu súdu prvej inštancie vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie iba emailom dňa 07.05.2024 o 9.40 hod., prílohou ktorého bol nepodpísaný dokument datovaný 03.05.2024 „Vyjadrenie k Odvolaniu žalovaného proti Uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia“ (dokument neobsahoval žiaden podpis a neboli k nemu pripojené ani žiadne prílohy). S poukazom na ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP na toto podanie žalobkyne odvolací súd neprihliadal, nakoľko išlo o podanie vo veci samej (§ 123 ods. 2 CSP), ktoré bolo urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu a nebolo v zákonnej lehote 10 dní dodatočne doručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, pričom na dodatočné doručenie podania súd nevyzýva. 5. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne. 6. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby (h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 9. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že možnosť nariadenia neodkladného opatrenia je stanovená v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorom sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v ust. § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z aplikovateľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že účastníci/strany nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. 11. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strane sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. V sumáre teda, účelom neodkladného opatrenia, je teda dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv strán sporu, a to do času definitívnej právnej ochrany a predpokladom jeho nariadenia sú (1) osvedčenie nároku, ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana, (2) osvedčenie naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, (3) preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku toho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. 12. V prejednávanej veci sa odvolací súd po zohľadnení obsahu spisu a pri rešpektovaní stavu existujúceho v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP) stotožňuje s úvahou súdu prvej inštancie o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu priblíženia uloženého žalovanému, keď v ňom žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov strán. 13. V preskúmavanej veci (po právoplatnosti zamietnutia návrhu žalobkyne výrokom II. napadnutého uznesenia) ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP, podľa ktorého sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala uloženia zákazu približovať sa k jej osobe v stanovenom rozsahu. Návrh odôvodnila žalobkyňa tým, že so žalovaným sú manželia, t.č. od 09/2023 v rozvodom konaní (konanie vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 12P/116/2023), majú maloletú dcéru B., nar. XX.XX.XXXX a od 09/2023 (po incidente vo Francúzku v 07/2023) spolu nežijú, žalovaný sa odsťahoval z Bytu a zo spoločnej domácnosti, v ktorom v čase podania návrhu bývala len žalobkyňa a spoločná mal. dcéra. Sporné medzi stranami bolo, či Byt (evidovaný na LV vo výlučnom vlastníctve žalovaného) patrí do BSM. V konaní neboli sporné tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný ju napadol počas dovolenky v Paríži vo Francúzsku v 07/2023, v dôsledku čoho skončila v bezvedomí v nemocnici a bola od tohto napadnutia práceneschopná (žalovaný sám potvrdil, že PN bola aj v čase podania odvolania a že do práce nastúpi(la) 01.04.2014). Žalobkyňa tvrdila, že od odsťahovania zo spoločnej domácnosti sa žalovaný správa voči žalobkyni agresívne (najmä keď riešia spoločný majetok - používanie spoločných motorových vozidiel, otázku predaja Bytu), že už v minulosti sa jej vyhrážal ublížením na zdraví a po požití alkoholických nápojov aj smrťou, že bez predchádzajúceho upozornenia žalovaný vstupuje do Bytu (aj keď sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval), z ktorého vzal všetky spoločné dokumenty a doklady a počas jeho prítomnosti v Byte robí rôzne prieky. Žalobkyňa preto musela viackrát privolať policajnú hliadku z Obvodného oddelenia PZ Senec, ktorého je žalovaný zástupcom riaditeľa. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný v minulosti napadol ju a aj ich maloletú dcéru, ohrozoval ich nožom, o čom existuje záznam na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci. Žalobkyňa podala dňa 14.02.2024 na Úrade inšpekčnej služby v Bratislave na žalovaného ako príslušníka PZ SR trestné oznámenie z dôvodu obavy o svoj život, ktorú odôvodnila jednak napadnutím vo K., po ktorom má následky, ako aj správaním sa žalovaného v poslednej dobe, čo pripisovala blížiacemu sa pojednávaniu vo veci rozvodu ich manželstva (04.04.2024). Žalobkyňa uviedla, že má dôvodné obavy o svoje zdravie a o svoj život, a to na základe správania žalovaného a skutočnosti, že je príslušníkom PZ SR a má k dispozícii strelnú zbraň. 14. Obsah neodkladných opatrení v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl. 3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EU) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa (v danom prípade žalobkyne) konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje (v danom prípade žalovaným). Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (§ 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená, čo je potrebné pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť, pričom nie je vylúčená kumulácia neodkladných opatrení (viď. aj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, pri § 325 CSP). 15. Listinami, ktoré sú obsahom spisu, najmä lekárskou správou G. I. J., výmennými listami - poukazmi a oznámením škodovej udalosti zo dňa 25.08.2023 (z ktorého vyplýva rozsah poranení žalobkyne zlomená spánková kosť, krvácanie z ľavého ucha, otras mozgu) a nerozporovaným (práve naopak potvrdeným) tvrdením o napadnutí žalobkyne v 07/2023 v Paríži vo Francúzsku zo strany žalovaného (za ktoré konanie mal byť potrestaný vo Francúzsku peňažným trestom a zákazom pobytu), v dôsledku čoho žalobkyňa utrpela úraz hlavy, ktorý si vyžiadal bezprostredné lekárske ošetrenie, bola dostatočne spoľahlivo osvedčená existencia možnosti ohrozenia telesnej integrity žalobkyne, ktorá odôvodňuje naliehavú potrebu bezodkladne upraviť vzťahy medzi stranami, a to rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany žalovaného reálne hrozí také správanie, ktoré bezprostredne ohrozuje telesné a duševné zdravie žalobkyne a jej duševnú integritu, ako to má práve na mysli ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP (a v zásade aj § 325 ods. 2 písm. g) CSP). Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne dovodil naliehavosť potreby upraviť pomery strán sporu z toho, že žalobkyňa podala na žalovaného dňa 14.02.2024 trestné oznámenie, a to bez ohľadu na jeho výsledok (s ohľadom na posúdenie miery spôsobilosti konania žalovaného vyvolať škodlivý následok pre účely trestného stíhania), ak v ňom opísala konanie žalovaného alebo situácie, ktoré vníma, že by mohli ohroziť jej fyzickú alebo duševnú integritu, s ohľadom na preukázaný násilný incident z 07/2023 (žalobkyňa uvádzala v trestnom oznámení viaceré udalosti), minimálne v spojitosti s ktorým, bez ohľadu na v súčasnosti korigované správanie žalovaného, môže mať žalobkyňa dôvodnú obavu o svoje zdravie a život (aj vzhľadom na prebiehajúce rozvodové konanie, zvýšenú možnosť vzniku konfliktných situácii a napr. aj v prípade, ak by sa skratové konanie žalovaného zopakovalo). 16. Pokiaľ ide o časť návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd zakázal žalovanému sa k nej priblížiť, odvolací súd opakovane poukazuje na predpoklady nariadenia neodkladných opatrení podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP, ktoré súd prvej inštancie aj v tejto časti zohľadnil. V kontexte ďalších tvrdení žalobkyne v návrhu táto osvedčila narušenie jej telesnej a duševnej integrity v súlade s ust. § 325 ods. 2 písm. h) CSP a preto má aj odvolací súd za to, že boli splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia uložením povinnosti žalovaného nepribližovať sa k žalobkyni a minimalizovať tak jeho kontakt s ňou. 17. Právo na život a zdravie, ktoré je ohrozované, má absolútnu povahu, preto je v záujme ochrany života, fyzického aj psychického zdravia žalobkyne dočasne takýto kontakt obmedziť. Sumarizujúc uvedené, za dôležité pre rozhodnutie nariadiť neodkladné opatrenie odvolací súd považoval aj to, že z obsahu návrhu a predložených listinných dôkazov (opakované oznámenia žalobkyne na polícii) vyplýva, že situácia medzi stranami sporu je dlhodobo výrazne konfliktná, a po incidente vo Francúzsku v 07/2023 (ktorý žalovaný síce označuje za skratové konania, avšak rozsah poranení a trvania PN svedčia o použití sily a o vážnych dopadoch na zdravie žalobkyne) sa tak žalobkyňa necíti bezpečne a má dôvodnú obavu o svoj život a zdravie (i keď by malo ísť opäť o skratové konanie v rámci žalovaným tvrdeného pokojného stavu). Za žiadnych okolností nie je prípustné, aby žalobkyňa dlhodobo alebo opakovane žila pod tlakom, v ohrození prípadného správania sa žalovaného, v strachu o svoje zdravie a bezpečnosť. Súd prvej inštancie správne povinnosť nepribližovať sa limitoval vzdialenosťou 5 m, ktorú za daných okolností možno považovať za dostatočnú na dosiahnutie účelu neodkladného opatrenia a rovnako túto povinnosť limitoval s výnimkou úkonov a účasti na pojednávaniach v právnej veci vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 12P/116/2023 a úkonov súvisiacich so starostlivosťou o maloletú dcéru B. B., nar. XX.XX.XXXX, čím je vyvrátená argumentácia žalovaného týkajúca sa toho, že nariadené neodkladné opatrenie mu zabránilo realizovať jeho rodičovské práva v podobe striedavej starostlivosti. 18. Čo sa týka odvolacích námietok žalovaného o tom, že nariadeným neodkladným opatrením mu je bránené v realizácii výkonu jeho výlučného vlastníckeho práva k Bytu, odvolací súd uvádza, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj z podaného odvolania je zrejmé, že žalovaný dobrovoľne od 09/2023 predmetný Byt v čase vydania neodkladného opatrenia neužíval, dobrovoľne sa odsťahoval z Bytu a zo spoločnej domácnosti, v ktorom v čase podania návrhu bývala len žalobkyňa a spoločná mal. dcéra. Berúc do úvahy slobodné a dobrovoľné (dočasné) vzdanie sa výkonu vlastníckeho práva k Bytu v rozsahu jeho užívania žalovaným, ostatné práva (a povinnosti) vyplývajúce z vlastníckeho vzťahu žalovaného k Bytu (predmet vlastníctva držať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním), nie sú nariadeným neodkladným opatrením nijak obmedzené. 19. Uznesením súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie je tak podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s princípom proporcionality a žalovaného nijako nadmerne neobmedzí, pričom jeho účelom je len efektívne a v nevyhnutnej miere zabezpečiť ochranu duševnej a telesnej integrity žalobkyne pred ujmou hroziacou jej zo strany žalovaného. Ostatné skutkové tvrdenia strán sporu s ohľadom na rozsah požadovanej ochrany poskytnutej žalobkyni nariadeným neodkladným opatrením vyhodnotil odvolací súd ako irelevantné bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. 20. Na základe uvedeného, odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení všetkých relevantných skutočností, zhodujúc sa s názorom súdu prvej inštancie, uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, vrátane závislého výroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pri formulácii výroku o nároku na náhradu trov konania zohľadnil, že žalobkyni (neprihliadajúc na jej podanie v odvolacom konaní) žiadne trovy v súvislosti s podaným odvolaním žalovaného nevznikli a zo spisu nevyplývajú. 22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).