{"guid": "42bf08bf-389f-472c-a81a-4852c390b879:a221260a-c20f-4b0d-a0ad-c5da8acb245d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:2120207385.1", "spisova_znacka": "3CoKR/55/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/55/2022 z 19. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. júna 2024, sp. zn. 3CoKR/55/2022, ECLI:SK:KSBA:2024:2120207385.1", "identifikacne_cislo": "2120207385", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Paulína Pacherová", "sudca_id": 853, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-paulina-pacherova-853", "datum_vydania": "2024-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Oddĺženie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369", "nazov": "zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/369-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/138", "nazov": "zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/138", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/138-1991"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a221260a-c20f-4b0d-a0ad-c5da8acb245d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:2120207385.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:2120207385.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:2120207385.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoKR/55/2022\n2120207385\n19. 06. 2024\nJUDr. Paulína Pacherová\nECLI:SK:KSBA:2024:2120207385.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov\nsenátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: Obec Šoporňa, 925 52\nŠoporňa 1179, IČO: 00 306 207, zast.: Mgr. Slavomír Trnkócy, advokát, so sídlom Záhradnícka 4840/71,\n821 08 Bratislava, proti žalovanému: O.. O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX S. XXX, zast.:\nJAVOR -TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava,\nIČO: 36 264 750, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nOkresného súdu Trnava, č.k. 36Odi/2/2020-185 zo dňa 21.02.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trnava 36Odi/2/2020-185 zo dňa 21.02.2022 potvrdzuje.\nII. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 3 ods. 2, § 166f ods. 1, 2, 4,\n5, § 166g ods. 1, § 166g ods. 2 písm. e/, h/, § 166g ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z., o konkurze a\nreštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej\naj „CSP“), zrušil oddlženie žalovaného priznané mu uznesením Okresného súdu Trnava v konaní č.k.\n25Odk/227/2020-12 zo dňa 21.07.2020, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých dlhov v rozsahu v akom\nneboli uspokojené v konkurze.\nV odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca, ako veriteľ dlžníka a aktívne legitimovaná osoba, sa žalobou\npodanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer, ktorý videl v\ntom, že žalovaný (dlžník) sa po nadobudnutí vykonateľnosti exekučných titulov žalobcu (veriteľa) začal\núčelovo zbavovať majetku. Celý hnuteľný a nehnuteľný majetok spolu s manželkou previedli na dcéru, a\nto darovacou zmluvou s vecným bremenom práva trvalého, bezodplatného a neobmedzeného užívania\nrodinného domu slúžiaceho na bývanie dlžníka. Takéto účelové zbavenie sa majetku s právom jeho\ndoživotného bezodplatného, neobmedzeného užívania nemožno subsumovať pod pojem „mal poctivý\nzámer“.\nŽalobca pohľadávky vymáhal v exekučnom konaní, ktoré žalovaný využitím všetkých právnych\nprostriedkov zámerne oddiaľoval. Úspešnému vykonaniu exekúcie, vedenej zrážkami z dôchodku\ndlžníka v Sociálnej poisťovni v sume 92,48 Eur mesačne (od 14.12.2017 do 15.06.2018), zabránilo\nrozhodnutie o vyhlásení konkurzu. Zrazená suma, uložená na účte v Sociálnej poisťovni, bola k\nnovembru 2020 vo výške 3.183,28 Eur. Žalovaný ju neuviedol v prílohách k návrhu na konkurz, hoci mal\no tejto skutočnosti vedomosť. Sociálna poisťovňa následne vykonané zrážky nepoukázala exekútorovi,\nale vyplatila ich dlžníkovi.\nDlžník v obligatórnych prílohách k návrhu na konkurz vyhlásil nepravdivé tvrdenia, že je platobne\nneschopný, do tohto stavu sa nepriviedol úmyselne, má poctivý zámer a úprimnú snahu uspokojiť\nsvojich veriteľov. Žalobca poukázal na to, že dlžník bol v minulosti F. ZŠ v obci Šoporňa a konateľom\n\nobchodných spoločností Arios Production, s.r.o. a Coraline, s.r.o., preto je na jeho osobu potrebné\nprihliadať prísnejšie. Súčasne bol zamestnancom v spoločnosti Coraline, s.r.o., Investment Sk a Vector\nEU, s.r.o.. Napriek svojim príjmom sa ale nikdy so žalobcom nepokúsil dohodnúť na úhrade dlhu.\nŽalobca argumentoval i rozpornými tvrdeniami žalovaného v spore sp. zn. 18Cpr/12/2018, vedenom na\nOkresnom súde Piešťany proti rozpočtovej organizácii žalobcu (veriteľa), kde žalovaný vyhlásil, že je\nosobou zdravotne ťažko postihnutou (po transplantácii obličky), čo mu bráni vykonávať na plný úväzok\nprácu F. a učiteľa školy, pričom v inom spore o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru\n(pred Okresným súdom Galanta) žalovaný deklaroval plnú schopnosť na výkon práce. Žalobca uviedol,\nže na žalovaného podal trestné oznámenie pre poškodzovanie veriteľa, vedené na OR PZ Galanta,\nktoré bolo zastavené pre nepreukázanie úmyslu žalovaného.\nŽalovaný dôvodil tým, že je poberateľom starobného dôchodku v sume cca 700,- Eur. Jeho zdravotný\nstav je napriek transplantácii obličky aktuálne hodnotený ako pokročilé štádium zlyhávania organizmu.\nPotrebuje pravidelne užívať lieky a podrobovať sa vyšetreniam, s čím sú spojené zvýšené náklady. K\nprevodu nehnuteľností došlo pred účinnosťou ustanovení osobného bankrotu a pred ich zavedením do\nprávneho poriadku SR. K pohľadávke žalobcu uviedol, že sa spája s výkonom jeho funkcie starostu\nobce a ide o pokutu uloženú mu v maximálnej možnej výške. V exekučnom konaní len využil legálne\nprostriedky procesnej obrany, čo nemôže byť hodnotené ako kritérium nepoctivého zámeru. Žalobca,\nktorý je jeho jediným veriteľom, mu vytýka nedostatok snahy riešiť dlh v medziach jeho možností a\nschopností, pričom sám žalobca so žalovaným neplatne rozviazal pracovný pomer v ZŠ Šoporňa, čo\nvyplýva z rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoPr/6/2017-391 zo dňa 28.08.2017, a napriek\nopakovaným žiadostiam mu odmieta prideľovať prácu a vyplatiť mzdu, resp. jej náhradu. Takýto postup\nžalobcu je podľa žalovaného ako osobe ZŤP šikanóznym výkonom práva. Pohľadávku žalobcu titulom\nuložených pokút považuje za neoprávnenú, vymyslenú a šikanóznu. V roku 2016 si uvedomil, že to\nmôže mať až fatálny dôsledok, preto došlo k prevodu nehnuteľností na dcéru. Darovanie nehnuteľností\ns manželkou napokon už dlhodobo plánovali, ako darček k 20-tim narodeninám ich jedinej dcéry.\nNeuvedomoval si možné exekúcie, vždy mal zámer plniť svoje záväzky avšak v roku 2020 to bolo už\nneúnosné, preto využil možnosť oddlženia.\nMedzi stranami bola sporná poctivosť zámeru žalovaného pri podaní návrhu na oddlženie a skutočnosť,\nči sa úmyselne vyhýbal splácaniu dlhov.\n1.1 Súd prvej inštancie mal preukázané, že žaloba je veriteľom dotknutým oddlžením. Voči dlžníkovi\ndisponuje pohľadávkou v celkovej výške 26.702,- Eur (z rozhodnutia o pokute č. 1 na 2.054,- Eur a\nrozhodnutia o pokute č. 2 na 24.648,- Eur), pohľadávku si prihlásil do konkurzu a žalobu o zrušenie\noddlženia podal v zákonnej lehote.\n1.2 Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetom bezodplatného scudzovacieho právneho\núkonu dlžníka s manželkou v roku 2016, t.j. predmetom darovania na dcéru darcov boli nehnuteľnosti\nv BSM - rodinný dom s pozemkami v k.ú. Šoporňa, zapísaný na LV č. XXX (žalovaný vypočutý ako\nstrana sporu uviedol, že nevie či dom previedol aj s pozemkami a vnútorným vybavením), nehnuteľností\n- pozemky na LV č. XXX k.ú. Šoporňa, pozemky na LV č. XXXX, XXXX v k.ú. Brezno, resp. Podbrezová,\nosobné motorové vozidlá škoda Octávia, rok výroby 2008, pridelené žalovanému ako osobe zo ZŤP a\nVolvo XC 90, rok výroby 2010.\n1.3 Súd prvej inštancie konanie žalovaného, ktorým v roku 2016, krátko po nadobudnutí právoplatnosti\na vykonateľnosti rozhodnutí o uložení pokút, bezodplatne previedol na blízku osobu celý svoj majetok,\nz ktorého bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu, vyhodnotil ako konanie, ktoré napĺňa zákonom\nvymedzené znaky nepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. e/, h/ ZKR.\nNemohol opomenúť, že práve záväzky žalobcu boli pre žalovaného dôvodom na podanie návrhu na\noddlženie konkurzom. Prevodom majetku sa žalovaný stal nemajetným, ako to deklaroval pri podaní\nnávrhu na oddlženie. Z takéhoto správania žalovaného je zrejmé, že stav platobnej neschopnosti, t.j.\nneschopnosti plniť svoj záväzok voči žalobcovi, si priviedol výlučne sám svojím konaním. V tomto\nprípade nejde o žiadne objektívne dôvody (nezávislé od žalovaného), pre ktoré by sa stal platobne\nneschopným, tak ako sa snaží v konaní účelovo tvrdiť a upriamovať svoju argumentáciu (napr.\nna nepriaznivý zdravotný stav, neplatne ukončený pracovný pomer a s tým súvisiacu zlú finančnú\na majetkovú situáciu), ale ide o subjektívne dôvody, ktoré sám dobrovoľne vyvolal. Argumentáciu\nžalovaného, že prevod majetku bol dlhodobo plánovaný, a že nemal nevedomosť o existencii\npohľadávky v čase vykonania prevodu, vyhodnotil ako právne bezvýznamnú a bez relevancie na\nposúdenie poctivosti jeho zámeru pri vyhlásení konkurzu.\n\nKonštatoval, že z doručenky o doručovaní rozhodnutí žalobcu o pokutách vyplýva, že tieto boli\nosobne doručené splnomocnenej osobe dňa 18.04.2016. Právoplatnosť nadobudli dňa 03.05.2016 a\nvykonateľnosť dňa 03.06.2016. Žalobca uvádzal, že sa o pokutách dozvedel až v roku 2017, pričom napr.\nz uznesenia OR PZ Galanta zo dňa 24.07.2017 (č.l. 34 rub) vyplýva, že sa o nich dozvedel v mesiaci\nnovember 2016. Žalovaný napokon relevantne nepreukázal vadu v doručovaní a zástupca žalovaného\nnepopieral právoplatnosť uložených pokút.\nPodľa názoru prvoinštančného súdu išlo o koordinované a premyslené konanie žalovaného, v dôsledku\nktorého znemožnil žalobcovi vymáhať pohľadávku. Je úplne zrejmé, že si musel byť vedomý následku,\na to že prevodom celého svojho majetku na dcéru si spôsobí úplnú nemajetnosť a neschopnosť\nsplácať možné existujúce, prípadne aj budúce záväzky. S takýmto dôsledkom musel byť uzrozumený.\nZ uvedeného potom súd konanie žalovaného považuje za úmyselné a cielené. Na skutočnosti\novplyvňujúce poctivý zámer prihliadal v zmysle § 166 ods. 3 ZKR prísnejšie, nakoľko ide o žalovaného,\nktorý je osobou vysokoškolsky vzdelanou, zastával verejnú funkciu, bol F. školy, konateľom obchodných\nspoločností, ktorý tak mal pomerné bohaté životné skúsenosti, problematike oddlženia tak porozumie\nlepšie, ako skupina dlžníkov len so základným vzdelaním a ktorému muselo byť bez pochybnosti zrejmé,\nže týmto svojím konaním znemožnil vymoženie splatných pohľadávok.\nArgumentácia žalovaného, že kritérium poctivého zámeru bolo do právneho poriadku SR zavedené až\nnovelou ZKR, účinnou od 01.03.2017, je nesprávne. Uvedená novela iba precizovala pojem poctivého\nzámeru jeho pozitívnou a negatívnou definíciou. Nejde v žiadnom prípade o retroaktivitu, keďže\nuž v § 167 ods. 1 ZKR účinnom do 01.03.2017 je stanovené, že návrh na povolenie oddlženia\nokrem všeobecných náležitostí návrhu musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer\ndlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. Poukázal na to, že pri posudzovaní\nnepoctivého zámeru dlžníka nie je viazaný konkrétnym časovým rámcom, ale posudzuje práve správanie\nsa dlžníka voči veriteľovi ako celok, už od momentu vzniku pohľadávok, čo je v tomto prípade obdobie\n6/2016 (vykonateľnosť uložených pokút).\nZ konania žalovaného - z vykonaných bezodplatných prevodov celého majetku, nie je možné vyvodiť\nzámer smerujúci k úsiliu uspokojiť svojho veriteľa, ale práve naopak, takýmto prevodom došlo k\nplatobnej neschopnosti a k znemožneniu vymoženia pohľadávky žalobcu. Zbavenie sa majetku s právom\ndoživotného bezplatného neobmedzeného užívania nehnuteľností žalovaným nie je možné subsumovať\npod pojem \"poctivý zámer\", a to tak v čase prevodu ako aj v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu\nfyzickej osoby. Súd v zásade o podanom návrhu podľa § 166f ZKR rozhoduje podľa zákona účinného v\nčase podania takéhoto návrhu, pričom poctivý zámer posudzuje s prihliadnutím na správanie sa dlžníka\ntak po podaní, ako aj pred podaním návrhu, tzn. komplexne.\nPreukazovanie poctivého zámeru žalovaného jeho spoluprácou so správcom v priebehu konkurzného\nkonania je irelevantné, keď vedomý si skutočnosti, že formálne splnil podmienky pre vyhlásenie konkurzu\na nevlastní, ani v období troch rokov pred podaním návrhu nevlastnil majetok väčšej hodnoty, neexistoval\nracionálny dôvod na neochotu spolupracovať.\nZa bezpredmetné v prejednávanej veci súd považoval aj tvrdenie žalovaného o existencii jeho práva na\nnáhradu mzdy, ktoré žalovaný prezentoval ako dôkaz preukazujúci existenciu jeho poctivého zámeru pri\npodaní návrhu na oddlženie. Skutočnosť, či žalovaný v čase podania návrhu na konkurz s oddlžením mal\nnárok na náhradu mzdy, je sporná a doposiaľ nebola právoplatne vyriešená. Vyriešenie tejto otázky nemá\nžiadnu súvislosť s prezumovaním poctivého zámeru žalovaného, nebol preto dôvod prerušiť konanie v\nprejednávanej veci do vyriešenia uvedenej otázky. Ak žalovaný deklaroval v pracovno-právnych sporoch\njeho stály záujem o vykonávanie pozície F., resp. učiteľa ZŠ s MŠ Šoporňa (významná v konaní o\nnáhrade mzdy) a túto pozíciu by bol schopný vykonávať aj vzhľadom na ním deklarovaný zdravotný\nstav, nič mu nebránilo si nájsť, resp. hľadať obdobné pracovné miesto s adekvátnym príjmom, ktorú\nskutočnosť by súd v tomto konaní posúdil ako vynaloženie primeraného úsilia na uspokojenie svojich\nveriteľov. Pomerne kontroverzne a účelovo potom vyznievajú argumenty žalovaného, v ktorých sa\nžalovaný na jednej strane stavia do pozície osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s príjmom iba z\ninvalidného dôchodku, pričom v pracovno-právnych sporoch na strane druhej deklaruje plnú schopnosť\nvykonávať pozíciu F., resp. učiteľa ZŠ.\nSúd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, keď z jeho správania\npred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby\nbol oprávnený podať návrh na oddlženie a zároveň z jeho správania pred podaním návrhu možno\nusudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa - žalobcu, čím sú naplnené podmienky § 166g ods. 2\npísm. e/, h/ ZKR. Nie je možné priznať právnu ochranu konaniu dlžníka, ktorým preukázateľne zneužíva\ninštitút oddlženia. Dlh žalovanému vznikol výlučne jeho úmyselným konaním (pokuta udelená za\nzneužitie právomoci verejného činiteľa) a podaním návrhu na oddlženie sa vyhol úhrade tohto záväzku.\n\nAk by žalovaný nepreviedol celý svoj majetok bezodplatne, nemohol by návrh na oddlženie podať pre\nnesplnenie podmienky nemajetnosti a pohľadávka žalobcu by z majetku žalovaného zrejme mohla byť\nuspokojená. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť aj na tú skutočnosť, že po prevode majetku (až do\nvyhlásenia konkurzu) bola pohľadávka žalobcu čiastočne exekučne uspokojovaná, exekúciou vedenou\nzrážkami z dôchodku žalovaného. Avšak účelovo podaný návrh na vyhlásenie konkurzu uspokojenie\npohľadávky žalobcu exekučným konaním zmaril, keď súd oddlžením zbavil žalovaného všetkých jeho\npovinností na zaplatenie pohľadávky veriteľa. Na uvedenom základe žalobu zamietol a žalobcovi priznal\nnárok na náhradu trov konania.\n2. Rozsudok v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, napadol odvolaním žalovaný (ďalej\naj „odvolateľ“) z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/, d/, e/, f/, h/ zákona č. 160/2015 Z.z.,\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). V odvolacej argumentácii uviedol, že tvrdenie žalobcu\no nepoctivom zámere sa nezakladá na pravde. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie vyhodnocoval\nskutkové zistenia jednostranne a v neprospech žalovaného najmä vo vzťahu k naplneniu žalobcom\nuvádzaným skutkovým podstatám nepoctivého záveru.\nS poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 284/2006 a Ústavného súdu SR č.k. III.\nÚS 389/08-22 namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdeniami žalovaného (v podaní\nz 11.11.2021) o nedostatku procesných podmienok konania pre vadu všetkých úkonov žalobcu, ktoré\nneboli vykonané oprávnenou osobou.\nUviedol, že v zmysle cit. rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR je aj uzatvorenie\nzmluvy o právnom zastúpení majetkovo právnym úkonom obce, na ktorý je vyžadovaný súhlas\nobecného zastupiteľstva. Pokiaľ obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o majetkovom právnom úkone a\nprijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav\nvôle spôsobilý založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Vzhľadom na\nuvedené žalovaný namietal nedostatok vôle na strane žalobcu splnomocniť právneho zástupcu na jeho\nzastupovanie. Mal za to, že žaloba nebola podaná oprávnenou osobou, nakoľko túto podala osoba, ktorá\nnebola oprávnená konať v mene žalobcu. Uvedenou námietkou a splnením procesných podmienok na\nstrane žalobcu sa súd prvej inštancie nezaoberal a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa s ňou vôbec\nnevysporiadal, čo zároveň zakladá aj inú vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci.\nNestotožnil sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní nepoctivého zámeru dlžníka\nsúd nie je viazaný konkrétnym časovým rámcom, ale posudzuje správanie sa dlžníka voči veriteľovi ako\ncelok, už od momentu vzniku pohľadávok. Naopak, zotrval na tvrdení, že z hľadiska posudzovania a\nhodnotenia úkonov dlžníka, relevantných pre skúmanie jeho poctivého záujmu, je v zmysle § 166g ods.\n1 v spojení s § 206f ZKR (prechodné ustanovenia) možné prihliadať len na úkony vykonané v čase od\n01.03.2017 do podania návrhu na konkurz. Súd posudzovaním dlhšieho časového obdobia (t.j. úkonov\nžalobcu vykonaných v roku 2016) porušil zákaz retroaktivity právnej normy.\nK právnemu záveru súdu prvej inštancie o nepoctivom zámere žalovaného pre úmyselné privedenie\nsa do platobnej neschopnosti, snahu poškodiť veriteľa a nevynaloženie úsilia riešiť svoj dlh a získať\nzamestnanie, žalovaný uviedol, že ani s týmto záverom súdu sa nestotožňuje. Poukázal na to,\nže súd prvej inštancie neprihliadol na žalovaným označené pracovnoprávne spory pred Okresným\nsúdom Piešťany pod sp. zn. 7Cpr/4/2021 a 18Cpr/12/2018, v ktorých sa rieši otázka, či žalobca po\nneplatnom skončení pracovného pomeru so zamestnávateľom ZŠ s MŠ Šoporňa dňa 26.01.2015 a po\nprávoplatnosti rozhodnutia o neplatnom skončení pracovného pomeru (dňa 16.10.2018) mal majetkové\nprávo na náhradu mzdy. Teda či pred podaním návrhu disponoval dostatočným majetkom, čo samo o\nsebe vylučuje snahu o poškodenie veriteľa alebo privodenie si platobnej neschopnosti, pričom ide o\notázku, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť. Súd prvej inštancie podľa žalovaného pochybil,\nkeď nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a keď zamietol návrh\nžalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konaní vedených pred Okresným súdom\nPiešťany pod sp. zn. 7Cpr/4/2021 a 18Cpr/12/2018, v ktorých sa táto otázka rieši. Konanie tak zaťažil\naj inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ mal za to, že\nsúd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci pri aplikácii právnej normy\n§ 166 ods. 1 a § 166g ods. 2 písm. e/ ZKR. Takisto snaha poškodiť alebo zvýhodniť veriteľa podľa § 166g\nods. 2 písm. h/ ZKR, predpokladá vedomosť dlžníka o existencii záväzku - v danom prípade vedomosť\no nadobudnutí právoplatnosti a následne vykonateľnosti jednotlivých rozhodnutí (až týmto okamihom\nsamotný záväzok vznikol, nakoľko išlo o rozhodnutia konštitutívne), čo však v konaní preukázané nebolo.\nNaopak, súd prvej inštancie išiel vo svojom výklade poctivého zámeru tak ďaleko, že od žalovaného ako\n\nod dlžníka vyžadoval povinnosť predpokladať, že prevodom svojho majetku na dcéru si môže spôsobiť\nneschopnosť splácať nielen existujúce, ale prípadne aj budúce záväzky. V odvolacom návrhu žiadal,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.\n3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného, ktoré bolo riadne doručené jeho právnemu zástupcovi, nevyjadril.\n4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP <. v spojení s § 196a ZKR <.), po preskúmaní\nobsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §\n380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu\nprvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n5. Podstatnou a pre rozhodnutie o odvolaní právne významnou otázkou bolo, či žalovaný ako dlžník\npri oddlžení mal resp. nemal poctivý zámer a či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v\nprávnom závere o dôvodnosti zrušenia oddlženia je vecne správne. Medzi stranami bola ďalej sporná\notázka splnenia procesných podmienok konania, z hľadiska účinkov žalobcom realizovaných úkonov\n(vrátanie žaloby), ktoré žalovaný spochybňoval argumentuj vadou plnej moci (právneho zastúpenia) pre\nnedostatok jej schválenia obecným zastupiteľstvom. Podľa žalovaného tak žalobu podala a procesné\núkony za žalobcu vykonávala neoprávnená osoba (právny zástupca) a súd prvej inštancie na ne\nnemal prihliadať. Na posúdenie tejto otázky v rozsahu odvolateľom vymedzených dôvodov odvolania a\nodvolacej argumentácie zameral odvolací súd preskúmanie rozhodnutia v odvolacom konaní.\n6. Odvolací súd mal preukázané, že žalobca je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby (návrhu)\nako veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením. Žaloba smerujúca voči dlžníkovi (žalovanému) bola podaná\nna súde, ktorý rozhodol o oddlžení, v zákonnej lehote do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu.\n7. Žalovaný je fyzická osoba, dlžník, ktorému bola priznaná ochrana oddlžením. Je osobou s\nvysokoškolským vzdelaním, pôsobil ako vedúci zamestnanec a vykonával funkciu starostu obce, čím\nzískal osobitné životné skúsenosti spočívajúce aj v oblasti riadenia, správy a nakladania s majetkom,\nvrátane dostatočných skúseností v oblasti vydávania a účinkov rozhodnutí orgánov samosprávy a štátnej\nsprávy (vzhľadom na kompetencie obce v majetkových veciach a pri vydávaní rozhodnutí s prenesenou\nkompetenciou štátnej správy, ako sú dane, poplatky, stavebné konanie a iná rozhodovacia právomoc).\nNa žalovaného je preto dôvodné prihliadať prísnejšie a zákonné podmienky pre aplikáciu § 166g ods.\n3 ZKR splnené boli.\n8. Podľa § 387 ods. 1 CSP <., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n9. Podľa § 387 ods. 2 CSP <., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel k\nprávnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona.\nOdvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia prvoištančného\nsúdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné.\n11. Účelom inštitútu oddlženia v žiadnom prípade nie je, ani nemôže byť, nedôvodná ochrana dlžníka\npred jeho veriteľmi. Zákonodarca dlžníkovi týmto inštitútom neposkytuje možnosť zbaviť sa dlhov na úkor\nveriteľov. Naopak, účelom oddlženia je dosiahnutie maximálnej možnej ochrany práv dlžníka na „slušný\nživot“ a práva veriteľov na úhradu ich pohľadávok za situácie, keď dlžník pre mimoriadne nepriaznivú\nživotnú a finančnú situáciu nie je schopný splácať svoje dlhy (spravidla voči viacerým) veriteľom a\ntáto situácia má priamy a negatívny dopad na jeho osobný život, prípadne život jeho rodiny, ako aj na\nzabezpečovanie základných životných potrieb pre seba, prípadne svoju rodinu (osoby odkázané na jeho\nvýživu a starostlivosť). Výlučne za týmto účelom zákon dlžníkovi umožňuje odpustenie zvyšku dlhov,\nktoré nebude možné uspokojiť z jeho majetku. Dlžníkovi však v ust. § 166g ZKR <. od počiatku ukladá\npovinnosť ctiť si zásadu „pacta sunt servanda“ (dohody/dlhy sa majú plniť), čo znamená povinnosť\nvynaložiť úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností.\n\n12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2016\n<., v ktorom uviedol, že „hlavnou úlohou konajúceho súdu je spravodlivo vyvažovať primárny účel\noddlženia (záujem na strane dlžníka - fyzickej osoby) a oddlženia a záujmy stále neuspokojených\nveriteľov“. Vo vzťahu k účelu a podstate právnej úpravy oddlženia ústavný súd v citovanom rozhodnutí\nuviedol, že „účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov (§ 166 ods. 1 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii <.), aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý\nzvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok a aby sa po stránke hospodárskeho\nzabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy“.\nXX. Zákonodarca úpravou obsiahnutou v § 166g ods. 5 ZKR <. vyjadril dôveru v poctivé, slušné, pravdivé\na dobromyseľné konanie dlžníka pri podaní návrhu na konkurz s oddlžením. Zákon preto v tejto fáze\nkonania vychádza z právnej domnienky jeho poctivého zámeru a splnenie podmienky poctivého zámeru\nvyhradil až na osobitné konanie o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.\n14. Odvolací súd sa na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie stotožnil s\njeho právnym záverom, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer a konaniu dlžníka, ktorým\npreukázateľne zneužíva inštitút oddlženia, nie je možné poskytnúť právnu ochranu.\n15. Súd prvej inštancie v podstatných úvahách rozhodnutia, na ktorých spočíva právne záväzný\nvýrok, dostatočne, právne obhájiteľným a skutkovo podloženým spôsobom zdôvodnil, v čom vzhliadol\nnepoctivý zámer žalovaného pri podaní návrhu na oddlženie a v čom jeho konanie naplnilo znaky\nnepoctivého zámeru podľa § 166g ods. 2 písm. e <./, h/ ZKR <. odôvodňujúce zrušenie oddlženia. I podľa\nnázoru odvolacieho súdu správaniu dlžníka, ktoré prvoinštančný súd v teste proporcionality ochrany práv\ndlžníka a práv veriteľa riadne a dostatočne vyhodnotil, nemožno priznať právnu ochranu oddlžením.\n16. Z obsahu spisu a vyjadrenia samotného žalovaného vyplýva, že žalobca bol jeho jediným veriteľom,\na to pre pohľadávky z pokút v celkovej sume 26.702,- Eur. Žalobcu, ako jediného veriteľa žalovaný\nuviedol aj v zozname veriteľov tvoriacom obligatórnu prílohu návrhu na konkurz. Pred podaním návrhu\nna konkurz s oddlžením si žalobca voči žalovanému ako dlžníkovi uplatňoval svoju pohľadávku v\nexekúcii, vedenej od roku 2016 súdnym exekútorom Mgr. Borisom Halásom, EÚ Galanta, pod sp.\nzn. EX/29/2016. Poverenie súdnemu exekútorovi exekučný súd vydal dňa 04.09.2017. V exekučnom\nkonaní vedenom v prospech žalobcu, ako oprávneného, vykonávala Sociálna poisťovňa zrážky z\ndôchodku žalovaného, ako povinného v sume 92,48 Eur mesačne. Prípustnosť exekúcie bola podrobená\nprieskumu odvolacieho súdu, a to na základe odvolania žalobcu (oprávnený v exekúcii) ktorý sa\nnestotožnil s uznesením exekučného súdu o neprípustnosti exekúcie a jej zastavení (č.l. 12/17).\nOdvolací súd uviedol, že tvrdenia povinného (žalovaný) o preklúzii práva z exekučného titulu nie\nsú dôvodné. Poukázal na to, že námietky o „zmeškaní lehoty na vydanie exekučného titulu“, ako\nskutočnosti, ktorá sa viaže k obdobiu pred jeho vydaním, povinný mal a mohol uplatniť len v\nzákladnom konaní, k čomu nedošlo. Exekučný titul nie je nulitným správnym aktom, nevykazuje formálne\nnedostatky, bol správne doručený (čo skonštatoval aj ÚS SR o rozhodnutí II. ÚS 341/2017-40, ktorým\nodmietol ústavnú sťažnosť žalovaného) a je spôsobilý na vykonanie v exekúcii.\n17. Oba exekučné tituly žalobcu, a to rozhodnutie o pokute v sume 2.054,- Eur zo dňa 24.02.2016\na rozhodnutie o pokute zo dňa 24.02.2017 v sume 24.648,- Eur, boli vydané pre porušenie povinností\nžalovaného vo funkcii starostu obce. Právoplatnosť nadobudli dňa 03.05.2016 a vykonateľnosť dňa\n03.06.2016.\n18. Z vykonaného dokazovania bez pochybností vyplýva, že žalovaný ako dlžník v roku 2016 disponoval\ndostatočným nehnuteľným aj hnuteľným majetkom, z ktorého bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu\nako jeho jediného veriteľa, a to nielen čiastočne, ale nesporne v celom rozsahu.\n19. Žalovaný (dlžník) napriek vedomosti o existencii svojho dlhu a účinkoch právoplatných a\nvykonateľných rozhodnutí, scudzovacím úkonom - darovacou zmluvou zo dňa 03.06.2016 previedol\nspolu s manželkou celý hnuteľný a nehnuteľný majetok v BSM na dcéru, čím sa stal nemajetným. Pred\nsúdom prvej inštancie dôvodil tým, že išlo o plánový darček k 20-tim narodeninám dcéry. Pri výsluchu ako\nstrana sporu však uviedol, že v roku 2016, po uvedomení si možných fatálnych následkov jeho situácie\n(spôsobenej neumožnením nástupu do zamestnania od roku 2015 a pre pokutu, s ktorou nesúhlasí a\n\npovažuje ju za šikanu obce) došlo k prevodu nehnuteľností na dcéru. Neuvedomoval si možné exekúcie.\nMal vždy zámer plniť svoje dlhy, využil však zákonnú možnosť oddlženia, keďže dlh nezvládal splácať.\nPredmetom prevodu bol celý majetok žalobcu, presne si nepamätá či nehnuteľnosť - dom previedli aj\ns vnútorným vybavením (č.l 129/130).\n20. Odvolací súd v zhode so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie upriamil pozornosť\naj na skutočnosť, že minimálne vo vzťahu k prevádzanému rodinnému domu, ako vyplýva z údajov na\nLV č. XXX (č.l. 42 spisu), žalovaný súčasne zriadil vo svoj prospech a v prospech svojej manželky\n(t.j. darcov) vecné bremeno práva doživotného, bezodplatného, trvalého a neobmedzeného užívania\ntohto majetku. Uvedeným spôsobom zo svojej dispozície vyňal majetok vyššej hodnoty, čím dosiahol\nnemožnosť veriteľa domôcť sa uspokojenia pohľadávky z tohto majetku, pričom si súčasne zabezpečil\nprávo tento majetok aj naďalej, v nezmenenom rozsahu a bezodplatne užívať, čím sa pozícia, sociálna,\nekonomická a životná úroveň žalovaného nielenže nijako nezmenila, ale naopak, táto sa vo vzťahu k\nnemu samému, ako aj vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi výrazne zlepšila.\n21. K odvolacej argumentácii žalovaného, že o existencii rozhodnutí (pohľadávky žalobcu) nevedel a\ntáto skutočnosť sa mu stala známou až z upovedomenia súdneho exekútora odvolací súd uvádza, že\nuvedené tvrdenie je rozporné so zisteným skutkovým stavom a odvolací súd ho hodnotí ako účelové.\nZ obsahu spisu a tam založenej zápisnice OR PZ Galanta (č.l. 33/35, 55 spisu) vyplýva, že zásielku\nobsahujúcu exekučné tituly prevzala žalovaným splnomocnená osoba dňa 18.04.2016, ktorú skutočnosť\noznámila na dožiadanie Slovenská pošta, a.s.. Rovnako z výpovede dcéry žalovaného pred OR PZ\nGalanta, v procesnom postavení svedka, vyplýva, že poštovú zásielku ohľadne nejakej pokuty, ktorá\nprišla na meno jej otca neotvorila a ani nečítala. Dcéra žalovaného v zmysle Poštových podmienok\ndisponovala žalobcom udeleným splnomocnením na preberanie zásielok, vrátane zásielok do vlastných\nrúk, udeleným jej 29.01.2015 bez časového obmedzenia jeho platnosti.\nUvedeným spôsobom došlo k platnému a účinnému doručeniu rozhodnutia žalovanému dňom\n18.04.2016. Skutočnosť, či si žalovaný zásielku nachádzajúcu sa v jeho dispozičnej sfére otvoril\na oboznámil sa s jej obsahom, je z hľadiska účinkov riadneho doručenia právne irelevantné, hoci\nskutočnosť, že by sa s doručenou mu zásielkou neoboznámil sa javí nepravdepodobná. Tvrdenie a\nargumentácia žalovaného, že v čase realizácie bezodplatného prevodu majetku o rozhodnutiach a\npohľadávke žalobcu nevedel neobstojí pre rozpor s vykonanými dôkazmi a nimi zisteným skutkovým\nstavom.\n22. Odvolací súd nevzhliadol dôvodnými ani odvolacie námietky žalovaného vytýkajúce súdu prvej\ninštancie a) neprihliadnutie na prebiehajúce pracovno-právne spory žalovaného, v ktorých sa rieši otázka\nnároku na náhradu mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru žalovaného v ZŠ s\nMŠ Šoporňa, zriaďovateľom ktorej je žalobca b) nesprávnosť rozhodnutia o neprerušení konania do\nskončenia sporu o náhradu mzdy, čím mal prvoinštančný súd konanie zaťažiť vadou majúcou vplyv na\nnesprávnosť napadnutého rozsudku.\nVychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd hodnotí tvrdenia a argumentáciu žalovaného ako neúplné\na skresľujúce, prezentované v prospech žalovaného bez uvedenia uceleného a objektívneho stavu\nveci. Zo zisteného skutkového stavu a tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nespochybnil vyplýva, že\nnáhrada mzdy v konaní vednom na Okresnom súde Piešťany sp. zn. 18Cpr/12/2018 súvisí s neplatným\nskončeným pracovného pomeru žalovaného v ZŠ s MŠ Šoporňa, o ktorom rozhodol Okresný súd\nGalanta v konaní 25Cpr/1/2015 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n10CoPr/6/2017.\nPrebiehajúce pracovno-právne spory žalovaného odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej\ninštancie hodnotí na účely konania o zrušenie oddlženia bez právneho významu, pričom odkazuje na\ndôvody uvedené súdom prvej inštancie. Nepreukázané majetkové právo a nárok na prípadnú budúcu\npohľadávku, z ktorej by podľa žalovaného prípadne bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu nemožno\nz hľadiska skúmania jeho poctivého zámeru považovať za relevantný, dosažiteľný a opodstatnený\nmajetok, ktorým deklaruje čestný úmysel neukrátiť a nepoškodiť veriteľa. Napokon existenciu týchto\nsporov (s možným majetkovým prospechom pre dlžníka a s významom pre veriteľa) ani v návrhu na\nkonkurz s oddlžením neuviedol, hoci spor o náhradu mzdy v čase podania návrhu už prebiehal. Právny\nzáver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu žalovaného na prerušenie konania je správny.\n23. Odvolací súd dopĺňa, že pri hodnotení správania sa dlžníka na účely posúdenia jeho poctivého\nzámeru sledovaného oddlžením, odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný ako dlžník konal spôsobom,\n\nktorý nie je súladný s poctivým zámerom, keď aj prebiehajúci pracovnoprávny spor prezentuje výlučne\nvo svoj prospech, pričom z vykonaných, v spise založených dôkazov vyplýva, že o vznik tohto sporu sa\npre okolnosti, ktoré ho vyvolali, svojím konaním pričinil sám.\nŽalovaný neuviedol, že v postavení starostu obce Šoporňa uzavrel dňa 02.01.2015 sám so sebou, ako\nF. ZŠ Dohodu o skončení pracovného pomeru k 03.01.2015, preto nenastúpil do práce a následné\nokamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou považoval za bezpredmetné a neplatné, čo však\nžalovanej písomne oznámil až listom z 02.02.2015. Žalovaný pred súdom prvej inštancie nepreukázal,\nže zamestnávateľ (ZŠ) mal vedomosť o uvedenom „skoršom skončení jeho pracovného pomeru“, resp.\no existencii okolností, pre ktoré by nemala dôvod žalobcu vyzývať na nástup do zamestnania, a ktoré\nby na druhej strane u žalobcu dôvodne vyvolávali dojem, že nie je povinný do zamestnania nastúpiť.\nDohodu o skončení pracovného pomeru z 02.01.2015 vyhodnotil Krajský súd v Trnave ako absolútne\nneplatnú pre rozpor so zákonom (nakoľko žalobca v čase jej uzavretia nebol F.koly a žalovaná obec\nnebola kompetentná dohodu uzavrieť). Žalobca sa však aj v konaní o náhradu mzdy, hoci si musel byť\nvedomý tejto skutočnosti, vyjadroval vyhýbavo, spôsobom, že si okolnosti uzavretia Dohody nepamätá\n(č.l. 27/32 spisu). Ide teda o hodnotenie celkového správania sa žalovaného pri skúmaní jeho poctivého\nzáujmu sledovaného konkurzom s oddlžením.\n24. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou žalovaného o retroaktívnej aplikácii právnych noriem súdom\nprvej inštancie, keď pri posudzovaní poctivého zámeru dlžníka vzal do úvahy a hodnotil právny úkon\ndarovania vykonaný v roku 2016, pred zavedením ustanovení o osobnom bankrote do systému\nZRK. Odvolací súd poukazuje na to, že pri skúmaní poctivého zámeru v ex post súdnej kontrole súd\nneposudzuje a ani v prejednávanej veci neposudzoval samotný právny úkon darovania dlžníka (t.j.\nneskúma jeho hmotnoprávnu relevanciu ani platnosť), ale v zmysle zákonnej úpravy konkurzného práva\nho prvoinštančný súd hodnotí z hľadiska správania sa dlžníka, t.j. jeho pohnútky, dôvody a okolnosti,\nktoré ho v konkrétnej ekonomickej a sociálnej situácii, viedli k vykonaniu majetkových právnych úkonov\nsmerujúcich k zmenšeniu jeho majetku. V hodnotení správania sa dlžníka zákon súdu priamo žiadnu\nčasovú limitu nestanovuje. Súd prvej inštancie bol oprávnený hodnotiť správanie sa dlžníka spočívajúce\nvo vykonaní majetkových prevodov (darovaní), najmä ak k nim došlo v čase blízkom vyhláseniu\nkonkurzu, pričom nejde o retroaktívne pôsobenie právnej normy, ako sa odvolateľ nesprávne domnieva.\nDopad tohto správania sa na jeho platobnú schopnosť a možnosť upokojenia pohľadávky veriteľa bol\ndlžník vzhľadom na svoje vzdelanie, životné skúsenosti a spoločenské postavenie plne spôsobilý vnímať\na rozpoznať.\n25. K odvolateľom namietaným vadám právneho zastúpenia žalobcu (pre nedostatok schválenia plnej\nmoci obecným zastupiteľstvom), ktoré podľa žalovaného vyvolávajú neúčinnosť žaloby a procesných\núkonov žalobcu, na ktorú prvoinštančný súd neprihliadol, odvolací súd uvádza, že nevzhliadol jej\nopodstatnenosť ani právnu relevanciu.\n26. Odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa, že procesné plnomocenstvo udelené stranou právnemu\nzástupcovi (advokátovi) na zastupovanie v súdnom konaní v sebe obsahuje materiálnu ako aj\nnemateriálnu zložku (znaky).\nNemateriálnym znakom plnej moci je právo advokáta zastupovať stranu sporu (klienta) v súdnom konaní\na v jeho mene a na jeho účte vykonávať procesné úkony.\nMateriálnym znakom plnej moci je právo advokáta na odmenu za poskytnuté úkony právnej pomoci.\nRozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 2Cdo/284/2006 zo dňa 29.01.2008 a nález Ústavného súdu\nSR č.k. III. ÚS 389/08-22, na ktorých odvolateľ založil svoju argumentáciu sa nezaoberalo procesnou\nstránkou (nemateriálnym znakom) plnej moci ani podmienkami jej udelenia a platnosti, ale riešilo výlučne\nhmotnoprávnu otázku právneho zastúpenia, ktorým je nárok advokáta na dohodnutú odmenu (v danej\nveci išlo o podielovú odmenu za úspech v súdnom spore).\nNajvyšší súd sa zaoberal otázkou podmienok nevyhnutných pre platnosť právneho úkonu - Zmluvy o\nprávnej pomoci uzavretej medzi obcou, konajúcou starostom (ako štatutárnym orgánom) a advokátom.\nPri zodpovedaní tejto otázky, bez spochybnenia oprávnenia starostu konať za obec v právnych úkonoch,\npoukázal na to, že označená zmluva má povahu majetkovo-právneho úkonu, preto na jej uzavretie nie\nje oprávnený starosta sám. Na platnosť tohto úkonu (vzhľadom na deľbu kompetencií vyplývajúcu z §\n11, § 13, § 14 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v spojení s § 7, § 9 zákona č. 138/1991 Zb. o\nmajetku obcí) sa súčasne vyžaduje predchádzajúci súhlas - schválenie obecným zastupiteľstvom. Tieto\npožiadavky však NS SR, ani ÚS SR nespájal s procesným plnomocenstvom (vyplývajúcim v danom\n\nčase z § 25 OSP, teraz § 90 CSP), ale viazal a spájal ich len s platnosťou Zmluvy o právnej pomoci, ako\ndvojstranného právneho úkonu majetkovej povahy.\nArgumentácia odvolateľa poukazom na predmetné rozhodnutie by vo vzťahu k plnej moci tak z pohľadu\nodvolacieho súdu mohla byť významná len vo vzťahu k materiálnej zložke zastupovania, ktorým je právo\nadvokáta na odmenu.\nNemá však žiadny dopad na nemateriálnu zložku zastupovania, ktorým je právo advokáta konať za\nklienta pred súdom a vykonávať v jeho mene procesné úkony. Z obsahu plnej moci založenej v spise\nsúdu prvej inštancie vyplýva, že túto za žalobcu (obec) udelil starosta obce, ako jej štatutárny orgán,\nv rámci právomocí (oprávnenia) vyplývajúcich mu so zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (§\n13). Plná moc bola udelená riadne, platne a oprávňuje právneho zástupcu (advokáta) zastupovať obec\nv konaní pred súdom.\nOdvolací súd v prejednávanej veci preto nevzhliadol žiadnu vadu žaloby, ani procesných úkonov\nžalobcu, na ktorú by prvoinštančný súd mal povinnosť prihliadnuť. Odvolateľom namietaný odvolací\ndôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/, d/ CSP naplnený nebol.\n27. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, riadne a\ndostatočne zistil skutkový stav a zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver. Z vyššie uvedených\ndôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne\nsprávne potvrdil.\n28. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 v spoj. s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak,\nže úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko si v odvolacom konaní tento nárok\nneuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z\nakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha\n(dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36Odi/2/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:600190d5-c947-4a10-b754-d34706977fd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.341.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 341/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 341/2017 z 18. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.341.2017.1"}, {"guid": "ussr:c7b4b4fc-bda2-41f8-822e-a70774a1e37a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.570.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 570/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2016 z 10. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-10", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.570.2016.1"}, {"guid": "ussr:50b16f04-2f0a-499e-b4f8-7102594423c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 389/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50b16f04-2f0a-499e-b4f8-7102594423c0"}, {"guid": "429aaa56-a4e9-47a8-8a35-bfa5557cf7bf:2e4322ce-fb00-4a8f-abe3-626d5a2fd0f2", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2315207168.2", "spisova_znacka": "10CoPr/6/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoPr/6/2017 z 27. 8. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-08-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2315207168.2"}, {"guid": "e699e818-dc98-4432-a369-35105f4ece6c:4c7fa7a5-2ca1-489a-adc7-8f3cb4259ac8", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Cpr/4/2021", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7Cpr/4/2021 z 21. 6. 2021", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2021-06-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e699e818-dc98-4432-a369-35105f4ece6c:4c7fa7a5-2ca1-489a-adc7-8f3cb4259ac8"}, {"guid": "77e087b7-6d18-44d2-96c6-3bfc04666a28:479ebbe5-b780-4c2e-b21e-a8fe11d966a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "25Cpr/1/2015", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 25Cpr/1/2015 z 16. 4. 2015", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2015-04-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/77e087b7-6d18-44d2-96c6-3bfc04666a28:479ebbe5-b780-4c2e-b21e-a8fe11d966a0"}], "citovane_v": [{"guid": "3f13f95c-0d65-4cbf-9992-5158e2b7e42b:0cff1554-cb3e-4191-bc92-d2063171775a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2521201915.4", "spisova_znacka": "26CoPr/7/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoPr/7/2025 z 22. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2521201915.4"}, {"guid": "6ae20535-5ec0-4c8e-b0c5-2fb289489d01:fa14100f-c756-412c-a61d-1aa30ae43559", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2025:2521201915.11", "spisova_znacka": "PN-7Cpr/4/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. PN-7Cpr/4/2021 z 23. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2025:2521201915.11"}]}