{"guid": "934ba667-43dd-40a6-a297-69bc3a953f06:f7056705-a2b8-4a39-b816-d14c75f7bdb3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:2122203447.2", "spisova_znacka": "4CoKR/50/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoKR/50/2023 z 20. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. júna 2024, sp. zn. 4CoKR/50/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:2122203447.2", "identifikacne_cislo": "2122203447", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Pastieriková", "sudca_id": 180, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tatiana-pastierikova-180", "datum_vydania": "2024-06-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-96.odsek-1", "nazov": "§ 96 ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-96.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-96.odsek-2", "nazov": "§ 96 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-96.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-96", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7056705-a2b8-4a39-b816-d14c75f7bdb3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:2122203447.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:2122203447.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:2122203447.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoKR/50/2023\n2122203447\n20. 06. 2024\nJUDr. Tatiana Pastieriková\nECLI:SK:KSBA:2024:2122203447.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek\nsenátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.s.,\nTomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, proti žalovanému: JUDr. Marek Piršel, Kopčianska\n10, 851 01 Bratislava, správca úpadcu X. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. XXX/XX, XXX XX C., zast.\nADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 47 255 498,\no určenie poradia pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava\nč.k. 23Cbi/4/2022-83 zo dňa 4. októbra 2022, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 23Cbi/4/2022-83 zo dňa 4. októbra 2022\npotvrdzuje.\nŽalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške náhrady trov\nkonania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol a žalobcu zaviazal\nnahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % trov konania.\nRozhodol tak s poukazom na §§ 96 ods. 3, 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR), §§ 251, 255 ods. 1, 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.\nz. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.05.2022\ndomáhal určenia, že pohľadávka proti podstate spočívajúca v paušálnej náhrade za vedenie kancelárie\nv konkurznom konaní na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/14/2015\nnemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate vo výške 4.560 eur vrátane DPH. Žalobca\nv žalobe uviedol, že žalovaný si v Zozname pohľadávok proti všeobecnej podstate zo dňa 24.03.2022\nuplatnil pohľadávku označenú ako: Úhrada paušálnej náhrady nákladov za vedenie kancelárie (za\nobdobie 01/2019 - 02/2022) podľa ust. § 87 ods. 2 písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii\n(ďalej len „ZKR“). Tento nárok na mesačnú paušálnu náhradu za vedenie kancelárie v celkovej výške\n4.560 eur vrátane DPH si správca uplatnil na základe ustanovenia § 24b vyhlášky č. 665/2005 Z. z.\nVyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nzákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorá\nnadobudla účinnosť dňom 01.03.2017 (ďalej len „vyhláška“). Voči takto uplatnenej pohľadávke v zmysle\n§ 24b vyhlášky uplatnenej proti všeobecnej podstate, žalobca podal námietku zo dňa 29.04.2022, v\nktorej namietal nesprávnu interpretáciu právnych predpisov na vec, aplikovanie nesprávneho právneho\npredpisu - t.z. žalovaný neaplikoval správnu časovú verziu vyhlášky a jej znenia účinného pre konkurz\n\nvedený na majetok úpadcu a dospel tak k nesprávnym záverom, ktoré nie sú v súlade s právnymi\npredpismi. Žalovaný pri uplatnení pohľadávky proti všeobecnej podstate v zmysle ustanovenia § 24b\nvykonávacej vyhlášky vychádzal z aktuálne platnej časovej verzie vyhlášky bez ohľadu na fakt, že\nkonkurz na majetok úpadcu súd vyhlásil vychádzajúc z právnych predpisov účinných ku dňu začatia\nkonania na príslušnom súde - uznesenie zverejnené v OV č. 93/2015 zo dňa 19.05.2015. Vo vzťahu\nk použitiu časovej verzie vyhlášky žalobca uviedol, že v konkurze vedenom na majetok úpadcu, sa\nmala uplatniť vyhláška v znení účinnom do 28.02.2017, a to s poukazom na ustanovenie § 206f ods. 1\nZKR, podľa ktorého sa majú konania začaté pred 1. marcom 2017 dokončiť podľa právnych predpisov\núčinných do 28.02.2017. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa\n12.9.2017, sp. zn. III. ÚS 534/2017, bod 25. Žalovaný si nemôže uplatniť paušálnu náhradu nákladov\nza vedenie kancelárie podľa ustanovenia § 24b Vyhlášky v predmetnom konkurze, nakoľko predmetné\nustanovenie, podľa ktorého správca postupoval, bolo do vykonávacej vyhlášky zakotvené až pre jej\nznenie účinné od 01.03.2017.\nDošlo k zjavnému porušeniu právnych predpisov zo strany žalovaného a uplatneniu nároku nemajúceho\noporu v naplnení podmienok obsiahnutých v ustanovení § 24b vykonávacej vyhlášky. Žalovanému v\ndanom prípade nepatrí žiadna paušálna náhrada nákladov za vedenie kancelárie.\n3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že prechodné ustanovenia, tak ako to\nukladá aj ust. § 5 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaoberajúci sa systematikou členenia\nprávnych predpisov, obsahujú právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho\nprávneho predpisu a nového právneho predpisu na právne vzťahy upravené doterajším právnym\npredpisom. Formulácia prechodných ustanovení musí byť úplná a presná, aby ich prepojenie s\nkonkrétnymi zmenami v právnom predpise bolo jednoznačné, a vytvárali tak právny základ pre plynulý\nprechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu. V prechodných ustanoveniach sa\nvyjadruje aj časovo obmedzená účinnosť ustanovení právneho predpisu. V súlade s týmto zákonným\nustanovením je zrejmé, že len prechodné ustanovenia konkrétneho právneho predpisu (ktorým\nspomínaný zákon rozumie aj vyhlášku) upravujú režim, na základe ktorého možno určiť, že sa\nnovelizované ustanovenia použijú len v určitej časovej verzii zákona, a teda určiť, že tieto ustanovenia\nnemožno použiť na skôr začaté konania. Zároveň zákon o tvorbe právnych predpisov pre vylúčenie\npochybností uvádza, že tieto prechodné ustanovenia musia byť jednoznačné. Otázkou chýbajúcich\nprechodných ustanovení sa zaoberala aj súdna prax, napr. Krajský súd v Nitre, sp. zn. 7Co/179/2016\nvo svojom rozsudku alebo Najvyšší súd SR, sp. zn. 2Sž/14/2011. Tieto súdne rozhodnutia (aj keď\nv iných skutkových veciach) sa jednoznačne venujú situácii, kedy konkrétny právny predpis nemá\nprechodné ustanovenia. Skutočnosť, že vyhláška je v porovnaní so ZKR právnym predpisom nižšej\nprávnej sily a musí s ním byť v súlade, nie je dôvodom na aplikáciu prechodných ustanovení ZKR aj\nna vyhlášku. Absentujúce prechodné ustanovenia v ostatnej novele účinnej od 01.03.2017 vniesli do\nvýkonu správcovskej činnosti právnu neistotu. Táto však nemôže byť na ťarchu správcu, keď vyhláška\nuplatnenie paušálnej náhradnej nákladov za skôr začaté konanie nezakazuje. Žalobca v podanej\nžalobe poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 534/2017, kde síce súd ustálil názor\nprezentovaný žalobcom, avšak za diametrálne odlišných skutočností a skutkového stavu. Uvedené\nuznesenie nerieši priamo náhradu nákladov za vedenie kancelárie, ale odmenu správcu do konania\nschôdze veriteľov. Judikatúra v tejto veci nie je jednotná, o čom svedčí aj právny názor vyjadrený v\nuznesení Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3CoKR/23/2017, ktorý zmenil uznesenie Okresného súdu\nKošice I č.k. 30K/1/2017-89 v obdobnej právnej veci. V predmetnej veci správca uplatňuje nárok na\nnáhradu za vedenie kancelárie len za obdobie od účinnosti novely vyhlášky, ktorou sa tento nárok\nzakotvil, a teda nie za predchádzajúce obdobie.\n4. Žalovaný tiež namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko na podanie námietky proti\nporadiu pohľadávky proti podstate a následné podanie žaloby je v zmysle ust. 96 ods. 3 a ods. 6 ZKR,\noprávnený len veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a ten, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky\nproti podstate. Žalobca nie je ani jednou z týchto osôb a aj napriek tomu, že aj v podanej námietke poradia\nuvádza, že námietku podáva ako „veriteľský výbor“, to nie je pravdou, nakoľko zástupcom veriteľov\n(vzhľadom na to, že ide o malý konkurz, kde funkciu veriteľského výboru vykonáva zástupca veriteľov)\nje iná osoba, čo vyplýva z konanej schôdze veriteľov, na ktorej bol zástupca veriteľov volený.\n5. Žalobca v replike a ďalších písomných vyjadreniach uviedol, že považuje za príkry rozpor s\nprincípom proporcionality - aby v priebehu súdneho konania zavedením nových hmotných práv správcu\n\nkonkurznej podstaty, ktoré tu v čase začatia súdneho konania neboli, a teda neboli predvídateľné ani\nočakávateľné - aby boli reálne likvidované (sčasti či celkom) práva na reálne predvídateľné a legitímne\nočakávateľné uspokojenie konkurzných veriteľov a tiež práva samotného dlžníka na uspokojenie jeho\nveriteľov. Ad absurdum - v ktoromkoľvek štádiu konkurzu (hoci aj v úplnom závere) - by zrazu začal\nsprávca brať z výťažkov tzv. novú kancelársku náhradu a inú náhradu - napr. až do posledného centu.\nŽalobca sa domnieval, že práve takýmto postupom a výkladom - t.j. okamžitou aplikabilitou vyhlášky\n- na aj už začaté konania, by sa docielil stav porušenia o.i. legitímnych očakávaní tak konkurzných\nveriteľov, ako aj dlžníka a stav právnej neistoty dlžníka a konkurzných veriteľov v konkurznom konaní\nnajmä v tom - že predpoklady nákladov na konkurzné konanie garantované zákonom platným a\núčinným v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu - by sa za behu nepredvídane zmenili,\nmateriálne zvýšili a právne postavenie, práva a oprávnené záujmy, ktoré boli dlžníkovi a konkurzným\nveriteľom garantované, by sa relevantne zhoršili. Pri použití správnej časovej verzie vyhlášky nemôže\ns ohľadom na vyššie uvedené dôjsť k uplatneniu pohľadávky proti podstate ako paušálnej náhrady\nnákladov za vedenie kancelárie a personálne zabezpečenie vedenia podateľne podľa ustanovenia §\n24b písm. d) Vyhlášky v konkurze na majetok úpadcu, nakoľko predmetné ustanovenie bolo do Vyhlášky\nzakotvené až pre konkurzné konania začaté od 1. marca 2017. Nemožno sa stotožniť s tvrdením\nžalovaného o nedostatku vecnej legitimácie na uplatnenie námietok. Na porušenie povinností správcu,\nresp. nekonanie správcu s odbornou starostlivosťou, ZKR nezakazuje ktorémukoľvek dotknutému\nveriteľovi uplatniť obranu, a to aj v podobe námietok a zabrániť tak medzistupni k údajnej legitimizácii\nniečoho, na čo správca právo nemá. Žalobca poukázal na Uznesenie Okresného súdu Žilina sp.\nzn. 4K/15/2014 zo dňa 15.08.2022, v ktorom súd rozhodoval o rovnakej skutkovej a právnej veci,\nv ktorom súd určil, že pohľadávky správcu spočívajúce v paušálnej náhrade za vedenie kancelárie,\nnemajú byť zaradené do zoznamu pohľadávok proti podstate. Žalobca ďalej uviedol, že námietku voči\npohľadávke proti podstate spočívajúcej v paušálnej náhrade za vedenie kancelárie sa snažil uplatniť\no.i. aj prostredníctvom zástupcu veriteľov - avšak neúspešne. Rôzne okolnosti konkurzného konania možnosti (aj informačné) zvoleného zástupcu veriteľov - nemôžu byť na ťarchu konkurzných veriteľov\nani dlžníka, ale predovšetkým nemôžu viesť k potlačovaniu účelu konkurzu ako takého. Žalobca si\nriadne a včas uplatnil námietku u žalovaného ako riadny účastník konkurzného konania - sledujúc\núčel konkurzu, kam o.i. patrí kolektívne čo najvyššie uspokojenie veriteľov s čo najnižšími nákladmi\nspeňažením majetku úpadcu postupmi predpokladanými všeobecne záväznými právnymi predpismi za\núčasti správcu konkurznej podstaty konajúceho s odbornou starostlivosťou. Čo v riešenom prípade je\nzrejmé, že správca konkurznej podstaty s odbornou starostlivosťou nekoná, uplatňuje si ako pohľadávku\nproti podstate to, čo mu právo (ako vyplýva aj z rozhodovacej praxe, o.i. iného aj priloženého rozhodnutia\nOkresného súdu Žilina sp. zn. 4K/15/2014 zo dňa 15.08.2022) nepriznáva. Takýto postup správcu\nnemožno označiť za konanie s odbornou starostlivosťou. Ide o konanie v rozpore s právnymi predpismi\na nesmie byť v konaní tolerované a priznané. Žalobca si riadne a včas uplatnil námietku u žalovaného\nako riadny účastník konkurzného konania. K podmienkam možnosti podania žaloby podľa § 96 ods.\n6 ZKR veriteľom ako účastníkom konkurzného patrí podanie námietky a dodržanie prekluzívnej 60dňovej lehoty na podanie žaloby, ktorú žalobca objektívne dodržal. V nadväznosti na zásadu zachovania\nrovnosti účastníkov konania vyjadrenú v čl. 6 CSP ako aj v ust. § 6 ZKR - má akýkoľvek veriteľ\nmožnosť domáhať sa svojich práv, a to zákonom predpísanou cestou. Je vylúčené, aby zákonodarca\nprijatou legislatívou dal priestor na uplatnenie pohľadávok správcu, ktoré nespĺňajú základné materiálne\npredpoklady na ich uplatnenie - čo by malo za následok zníženie výťažku oddelenej alebo všeobecnej\npodstaty, ktorý má primárne slúžiť na uspokojenie pohľadávok veriteľov.\n6. Žalovaný v duplike opätovne poukázal na nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej v neexistencii\naktívnej legitimácie žalobcu, ktorá by ho oprávňovala k podaniu predmetnej žaloby či predchádzajúcej\nnámietky poradia pohľadávky proti podstate. Vzhľadom na to, že ide o procesnú vadu, ktorú nemožno\nodstrániť, ide o prvotný dôvod na zastavenie konania bez ďalšieho skúmania merita veci. Argumentácia\nžalobcu uvedená v podanom vyjadrení neobstojí, nakoľko je v tomto smere zákonná úprava aktívnej\nlegitimácie v ust. § 96 ods. 3 a ods. 6 ZKR exaktná, keď priamo stanovuje osoby oprávnené iniciovať\ntieto procesné úkony. Celkový postup rozporovania pohľadávok proti podstate upravený v ust. § 96 ZKR\nje prísne formálny, keď stanovuje presnú formu podania námietky - prostredníctvom na to určeného\nformulára, presnú lehotu na jej uplatnenie a rovnako aj presný okruh aktívne legitimovaných osôb. Ak\nžalobca nie je osobou, ktorá je v zmysle tohto ustanovenia aktívne legitimovanou, nemôže svojvoľne,\ninak úplne exaktne uvedené ustanovenie, rozširovať vo svoj prospech, aby napravila túto procesnú\nvadu. Žalobca poukazuje na prípady, kedy nie je zvolený veriteľský výbor, tieto prípady sú však v\nzákone rovnako exaktne upravené, a to tak, že pôsobnosť veriteľského výboru vykonáva súd alebo\n\nzástupca veriteľov. Preto ani nie je potrebné, aby predmetné zákonné ustanovenie obsahovalo výpočet aj\ntýchto „náhradných“ subjektov, nakoľko je to zrejmé z ostatnej úpravy ZKR. Je zrejmé, že argumentácia\nžalobcu v súvislosti s aktívnou legitimáciou nemá opodstatnenie a súd by sa mal s touto procesnou\npodmienkou, vzhľadom na hospodárnosť konania, zaoberať prioritne pred posúdením akýchkoľvek\nďalších skutočností. Žalobca ani podanými vyjadreniami neosvedčil svoj právny nárok. Ustanovenia\nzákona aj vyhlášky sa snaží interpretovať len v prospech veriteľov. Uspokojenie veriteľov je samozrejme\njedným zo základných účelov ZKR, avšak nemožno bez ďalšieho prihliadať len na tento účel tak, aby si\nsprávca nemohol uplatniť to, čo nie je žiadnym spôsobom zákonom zakázané a z dôvodu nedostatku\nna strane zákonodarcu (spočívajúceho v neprijatí prechodných ustanovení) bolo toto na ťarchu správcu.\nPredsa ak správca vykonáva svoju funkciu v konkurze vyhlásenom v 02/2017 a v konkurze vyhlásenom\nv 03/2017 vykonáva v týchto konkurzoch rovnaké úkony a má v týchto konkurzoch rovnaké náklady\ns vedením kancelárie - je toto naozaj úmyslom zákonodarcu aby v jednom konkurze správca nárok\nna náhradu nákladov mal a v inom nie? Ako žalobca uviedol vo svojom poslednom podaní zo dňa\n21.09.2022, právna úprava ust. § 98 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. účinná do 31.12.2011 exaktne\nupravovala aktívnu legitimáciu na predmetné konanie tak, že námietku mohol podať veriteľský výbor\naj na podnet akéhokoľvek nezabezpečeného veriteľa. Táto úprava však bola novelizovaná tak, že na\npodanie námietky je oprávnený len veriteľský výbor, z čoho jednoznačne vyplýva, že bolo úmyslom\nzákonodarcu tento okruh zúžiť len na tento subjekt.\n7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom námietky poradia pohľadávky proti podstate,\npodaním označením ako Výpis z evidencie pohľadávok proti všeobecnej podstate v konkurznej veci\nvedenej pod sp. zn. 25K/14/2015 k zámeru zostaviť rozvrh výťažku zo všeobecnej podstaty, odpisom\nzápisnice z prvej schôdze veriteľov úpadcu, uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/15/2014 zo\ndňa 15.08.2022, e-mailovým podaním zo dňa 29.04.2022 ako i s obsahom celého spisového materiálu\na zistil tento skutkový a právny stav:\n8. Žalobca na pojednávaní poukázal na nedostatok právnej úpravy, kedy mal za to, že využil\nvšetky dostupné prostriedky aj oslovením zástupcu veriteľov v predmetnom konkurze a že v prípade\nakéhokoľvek porušenia povinností ustanovených ZKR a v zákone o správcoch, zakladá zodpovednosť\nsprávcu za škodu a zároveň, že súd by mal v takejto veci konať v zmysle príslušných predpisov a\nv prípade, že zlyhá kontrola veriteľov, v tomto prípade zástupca veriteľov, nemôže to byť na ťarchu\nostatných veriteľov. V takomto prípade by mala nastúpiť súdna kontrola, ktorú v zmysle ZKR vykonáva\nkonkurzný súd a mal by ju vykonávať permanentne. Správca je osoba s osobitnou spôsobilosťou, ktorá\nmá vykonávať svoju funkciu tak, aby sa dosiahlo čo najvyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov s\nohľadom najmä na § 7 ZKR, § 3 Zákona o správcoch, a to tak, aby konal s odbornou starostlivosťou.\nAkýkoľvek iný výkon funkcie správcu je porušením povinnosti spomenutých predpisov.\nPodľa ustanovenia §§ 96 ods. 3 ZKR, veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí,\nže je veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zostavení\nzoznamu pohľadávok proti podstate do neho nahliadnuť a podaním na predpísanom tlačive namietnuť\nu správcu poradie pohľadávky proti podstate.\nNámietka musí byť podaná včas u správcu na predpísanom tlačive a musí byť vždy odôvodnená, inak\nsa na ňu neprihliada.\nSúd mal za to, že pred posúdením akýchkoľvek skutočností súvisiacich s vecnými dôvodmi námietky\nje potrebné zaoberať sa procesnými podmienkami na podanie návrhu na určenie, že pohľadávka proti\npodstate spočívajúca v paušálnej náhrade za vedenie kancelárie v konkurznom konaní na majetok\núpadcu nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate.\nV Obchodnom vestníku č. 62/2022 zo dňa 30.03.2022 bol podľa ustanovenia § 96 ods. 2 ZKR zverejnený\noznam o zostavení zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate a zámer zostaviť rozvrh výťažku\nzo všeobecnej podstaty s poučením, že veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto\ntvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o\nzostavení zoznamu pohľadávok proti podstate do neho nahliadnuť a podaním na predpísanom tlačive\nnamietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate. Námietka musí byť podaná včas a u správcu\nna predpísanom tlačive a musí byť odôvodnená, inak sa na ňu neprihliada.\nŽaloba žalobcu bola doručená súdu dňa 30.05.2022, teda v lehote v zmysle citovaného ustanovenia § 96\nods. 6 ZKR, pričom posledným dňom lehoty na uplatnenie práva na súde bol práve 30.05.2022. Ďalším\npredpokladom na domáhanie sa určenia, že pohľadávka nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok\nproti podstate v zmysle ustanovenia § 96 ods. 3 ZKR je podanie návrhu aktívne vecne legitimovaným\nsubjektom.\n\nNa podanie námietky proti poradiu pohľadávky proti podstate je oprávnený veriteľský výbor, dotknutý\nzabezpečený veriteľ a ten kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate. Z Odpisu zápisnice z\nprvej schôdze veriteľov úpadcu mal súd za preukázané, že na prvej schôdzi veriteľov konanej dňa\n19.08.2015 bol za zástupcu veriteľov zvolený veriteľ - Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., ktorý vykonáva túto\nfunkciu aj v súčasnosti. Žalobca sa v podanej námietke poradia pohľadávky proti podstate označil ako\n„veriteľský výbor“, čo však nekorešponduje so skutočnosťou s poukazom na uvádzaný odpis zápisnice\nz prvej schôdze veriteľov. Tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného ustanovenia § 96 ods. 6 ZKR, nositeľom\naktívnej legitimácie na podanie návrhu je buď poverený člen veriteľského výboru alebo veriteľ, ktorý\npodal námietku. V tomto prípade vykonáva funkciu veriteľského výboru zástupca veriteľov, t.j. veriteľ\nPrvá stavebná sporiteľňa, a.s., keďže sa jedná o malý konkurz, kde funkciu veriteľského výboru vykonáva\nzástupca veriteľov, ktorý však u správcu v lehote a na predpísanom tlačive nepodal námietku, ale\npodal ju veriteľ - žalobca. V danom prípade tak návrh na určenie, že pohľadávka proti podstate nemá\nbyť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate podal subjekt, ktorý na to nie je aktívne vecne\nlegitimovaný, pričom žalobca ani neodvodzoval svoju procesnú subjektivitu zo statusu povereného\nzástupcu veriteľov.\nSúd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o nedokonalosti ZKR ako právneho predpisu a tiež, že v\nprípade porušenia povinnosti správcu, resp. nekonania správcu s odbornou starostlivosťou, umožňuje\nktorémukoľvek dotknutému veriteľovi uplatniť obranu, a to aj v podobe námietok. Ustanovenie § 96\nZKR stanovuje okruh osôb oprávnených iniciovať postup namietania pohľadávok proti podstate a ani\nžalobcom tvrdené nekonanie správcu s odbornou starostlivosťou neumožňuje rozširovať okruh aktívne\nlegitimovaných osôb na podanie návrhu. Vzhľadom na uvedené bez ďalšieho zaoberania sa meritom\nveci (či pohľadávka proti podstate spočívajúca v paušálnej náhrade za vedenie kancelárie má alebo\nnemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate), súd žalobu v celom rozsahu zamietol.\nO nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako procesne\núspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd\npo právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.\n9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z odvolacích dôvodov podľa\nustanovenia § 365 CSP ods. 1 písm.: b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, h) rozhodnutie súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nUviedol, že v danej veci nie je sporné, že toto konanie je konaním vyvolaným konkurzom úpadcu a\npredmet sporu je výška pohľadávky proti podstate spočívajúca v odmene žalovaného, ktorú si uplatnil\nžalovaný z pozície správcu konkurznej podstaty v predmetnom konkurze.\nKonkurzné konanie a konkurz ako taký je špecifickým likvidným konaním, ktorého podrobnosti sú\nupravené v zákone č. 7/2005 Z. z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov.\nŽalobca poukázal na znenie Zákon č. 371/2004 Z. z. Zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej\nrepubliky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov v\nznení účinnom do 30.06.2016:\n§ 9 Konkurzné a vyrovnacie súdy a ich obvody\nKonkurzným a vyrovnacím súdom sa rozumie súd, ktorý je príslušný na konkurzné konanie a vyrovnacie\nkonanie vrátane sporov týmito konaniami vyvolaných s výnimkou vyporiadania bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\nNa konkurzné konanie a vyrovnacie konanie vrátane sporov týmito konaniami vyvolaných s výnimkou\nvyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak osobitný zákon neustanovuje inak, sú\npríslušné tieto súdy:\nOkresný súd Bratislava I pre obvod Krajského súdu v Bratislave,\nOkresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,\nOkresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,\nOkresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,\nOkresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline,\nOkresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,\nOkresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,\nOkresný súd Košice I pre obvod Krajského súdu v Košiciach.\nNa konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vydaným v konkurznom konaní a vyrovnacom\nkonaní je príslušný\n\nKrajský súd v Bratislave pre obvody konkurzných a vyrovnacích súdov uvedených v odseku 2 písm.\na), b), c), d),\nKrajský súd v Banskej Bystrici pre obvody konkurzných a vyrovnacích súdov uvedených v odseku 2\npísm. e), f),\nKrajský súd v Košiciach pre obvody konkurzných a vyrovnacích súdov uvedených v odseku 2 písm.\ng), h).\nV nadväznosti na citovanú staršiu verziu citovaného zákona - poukázal žalobca preto, lebo ani prijatím\nzákona č. 160/2015 Z. z. CSP sa nezmenil výpočet konaní, resp. zámer zákonodarcu určiť konkrétne\nsúdy, ktoré sa budú zaoberať vecami s touto osobitnou povahou. V novej právnej úprave CSP - len\nzákonodarca zjednotil do jednej právnej úpravy všetky pravidlá týkajúce sa určenia príslušného súdu\nna rozhodovanie vo veci a zjednotil pojmoslovie. Preto definícia súdu - ktorý rieši konkurzné a iné veci\nzostala bezo zmeny. Uvedený záver potvrdzuje aj dôvodová správa k § 24 CSP:\nPrebratý § 9 zákona o sídlach a obvodoch súdov, pričom pojem \"vyrovnací súd\" bol zmenený na\n\"reštrukturalizačný\" súd, keďže podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii je vhodné používať tento\npojem.\nV nadväznosti na vyššie uvedené mal žalobca za to, že je jednoznačné - ktorý konkrétny súd je príslušný\nkonať. V danej konkurznej veci bol pridelený na základe rozvrhu práce na\nrok 2015 - 1SprR/15/2015 - ÚZ - sudca JUDr. Dagmar Valocká.\nNa podanú žalobu - však bola pridelená nová sudkyňa (odlišná od pridelenej konkurznej sudkyne) a spis\nsa zaevidoval do súdneho registra okresného súdu: Cbi.\nPráve v takýchto prípadoch - sa domnieval, že by sa uplatnením vyššie popísaného postupu, a teda\nnovým náhodným pridelením sudcu a pridelením veci do nového súdneho registra, ako je vedený\nsamotný konkurz - by sa obchádzala hlavná myšlienka osobitnej úpravy príslušnosti súdov a súdnych\nregistrov, ktoré konajú v týchto povahou osobitných konaniach, týkajúcich sa konkurzných vecí, ale\naj sporov vyvolaných či súvisiacimi s konkurzami - a to konkurznému sudcovi, ktorý má okrem iného\ndohliadať neustále na dodržiavanie zákonnosti v konkurznom konaní.\nŽalobca ďalej poukázal na to, že v strohom odôvodnení rozsudku súdu sa konajúci súd zaoberal len\nokruhom osôb ustanovených § 96 odsek 6 ZKR - pričom toto ustanovenie vykladal súd len gramatickým\nvýkladom, opomínajúc ďalšie výkladové metódy, ktoré sú pre aplikáciu právnych noriem či samotného\nzákona ako takého relevantné. Súd nahliadal na § 96 odsek 6 úzko cez gramatický výklad - pričom\nnielen predpisy konkurzného práva, ale aj predpisy ako také, je potrebné vykladať nie izolovane, ale\npráve naopak - v ich vzájomnej súvislosti so všetkými ďalšími relevantnými právnymi normami právneho\nporiadku.\nŽalobca už v predošlých vyjadreniach poukazoval na nesprávnosť izolovaného interpretačného prístupu,\nna nedostatočný prísno-formalistický výklad nemajúci zreteľ na účel zákona, na úzky gramatický výklad\nustanovení ZKR - ktorých takýto výklad odníma veriteľom prihlásených pohľadávok príležitosť chrániť\nich práva v situácii, keď dôjde k zisteniu porušení povinností správcu konkurznej podstaty, a to bez\nohľadu na skutočnosť, či príslušný orgán stihol zasiahnuť alebo nie. Inak by došlo k popretiu primárneho\núčelu konkurzu.\nV tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR, III. ÚS 72/2010.\nK podmienkam možnosti podania žaloby podľa § 96 ods. 6 ZKR veriteľom ako účastníkom konkurzného\npatrí podanie námietky a dodržanie prekluzívnej 60-dňovej lehoty na podanie žaloby, ktorú žalobca\nobjektívne dodržal.\nV nadväznosti na zásadu zachovania rovnosti účastníkov konania vyjadrenú v čl. 6 CSP, ako aj v ust.\n§ 6 ZKR - má akýkoľvek veriteľ možnosť domáhať sa svojich práv, a to zákonom predpísanou cestou\n- ktorú žalobca dodržal.\nSprávca konkurznej podstaty má vykonávať svoju funkciu s odkazom na § 3 ods. 1 zákona č. 8/2005\nZ.z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca ako\nveriteľ prihlásenej pohľadávky zistil, že žalovaný konal v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi a žalovaného na to upozornil. Žalovaný nereagoval opravou PPP. Preto sa žalobca rozhodol\npodať žalobu.\nČinnosť zástupcu veriteľov tiež nie je podľa ZKR náhradnou, jedinou, či výlučnou.\nPopri súdnej kontrole vykonávanej dohľadovým konkurzným súdom a činnosti zástupcu veriteľov\nje možná a ZKR predpokladaná aj aktivita účastníkov konkurzného konania, predovšetkým aktivita\nveriteľov prihlásených pohľadávok.\nJe predsa absolútne vylúčené, zo samotnej povahy a základného účelu právnych predpisov - aby\nzákonodarca prijatou legislatívou dal priestor na uplatnenie pohľadávok správcu, ktoré nespĺňajú\nzákladné materiálne predpoklady na ich uplatnenie - hoci sa veriteľ prihlásenej pohľadávky domáha\n\nsvojho práva dôvodiac porušeniami povinností zo strany správcu konkurznej podstaty - čo by malo\nza následok jednak porušenie procesných práv takéhoto veriteľa, ako aj rozpor s účelom konkurzu,\nku ktorému rozporu by jednoznačne došlo zvýšením odmeny správcu konkurznej podstaty, na ktorú\nnemá nárok, na úkor nižšieho uspokojenia veriteľov prihlásených pohľadávok. Je zrejmé, že správca\nkonkurznej podstaty v riešenom prípade nielen nekonal s odbornou starostlivosťou, ale správca\nkonkurznej podstaty konal priamo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.\nDôležitou je aj skutočnosť, že postupujúc len prísnym úzkym gramatickým výkladom, námietku môže\npodať i. veriteľský výbor, ii. dotknutý zabezpečený veriteľ, iii. ten, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky\nproti podstate, a žalobu a./ poverený člen veriteľského výboru, b./ veriteľ, ktorý podal námietku.\nZ uvedeného - čisto jazykového vyjadrenia - vyplýva, že zástupca veriteľov medzi vymenovanými\nsubjektmi na podanie námietky a tiež na podanie žaloby uvedený nie je. Odopretie však práva tomuto\nsubjektu podať námietku aj žalobu všetci vnímajú, že by bolo nielen v rozpore s účelom konkurzu, ale aj\nv príkrom rozpore so spravodlivosťou. Všetci si uvedomujeme, že je nutné preklenúť tento nedostatok\nzákona dotvorením práva.\nPráva všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok sú rovné - a žiadnou výkladovou metódou nemožno\nprísť k záveru - že volené orgány (VV/zástupca veriteľov) sú veritelia s väčšími právami ako ostatní\nveritelia v konkurze. Iniciatíva akéhokoľvek iného veriteľa nemôže byť predsa na ujmu veriteľovi\nsamému, ale aj ostatným veriteľom - ak takýto veriteľ poukáže na zjavný nesúlad výkonu činnosti správcu\ns právnymi predpismi.\nPredsa účel právnych predpisov, ktoré interpretujeme v tejto veci - nie je založený na dosiahnutí\nvyššej odmeny pre správcu konkurznej podstaty aj za cenu porušenia primárnych právnych predpisov\nsprávcom.\nV súlade s uvedenými skutočnosťami žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zo dňa 04.10.2022,\nsp. zn. 23Cbi/4/2022, ktorým Okresný súd Trnava rozhodol o zamietnutí žaloby žalobcu o určenie\nporadia pohľadávky proti podstate, v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie.\n10. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný.\nUviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že v tomto konaní nebola podaná námietka zaujatosti,\npredpokladá, že žalobca odôvodňuje podané odvolanie nesprávnym obsadením súdu. Tak ako uvádza\naj žalobca, v prípade sporov vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom, je daná kauzálna a osobitná\nmiestna príslušnosť súdu, na základe čoho je v danom konaní daná príslušnosť Okresného súdu Trnava\nako konkurzného súdu. Žiadne ďalšie zákonné ustanovenie však nepredpokladá, že vo veci určenia\nporadia pohľadávky proti podstate, resp. vo veci súvisiacej alebo vyvolanej konkurzom musí rozhodovať\nkonkurzný sudca, t.j. sudca ktorý bol pri vyhlásení konkurzu určený, resp. došlo k jeho zmene v súlade\ns rozvrhom práce. Podľa ust. § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov: „Zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol\nurčený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci.\nZmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.“\nSamotný zákon o súdoch stanovuje koho možno pokladať za zákonného sudcu, a teda toho, kto bol\nurčený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. Vzhľadom na to, že ani samotný žalobca neuviedol,\npodľa akého zákonného ustanovenia by v tejto veci mala byť výlučná právomoc rozhodovať zverená\nkonkurznému sudcovi, považujeme tento výklad žalobcu opätovne za príliš extenzívny, ktorý v žiadnom\nprípade nezodpovedá litere zákona a toho, čo je dané samotnými zákonnými ustanoveniami.\nNesprávnosť takéhoto výkladu vyplýva aj zo skutočnosti, že zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a\nreštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZKR“), sám ukladá pri\nniektorých typoch konaní aj to, že v takejto veci rozhoduje konkurzný sudca.\nIba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu\nustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny.\nJe zrejmé, že v danom prípade boli naplnené všetky vyššie uvedené kritériá pre zákonného\nsudcu v zmysle rozhodnutia ústavného súdu, a to vecná, funkčná, miestna aj kauzálna príslušnosť\nna prejednanie predmetného sporu, bolo dodržané aj obsadenie príslušného súdu (rozhodoval\nsamosudca), vo veci konal a rozhodoval sudca určený rozvrhom práce a súladne so zákonom, nakoľko\nžiadne zákonné ustanovenie nepredpokladá, že v tomto druhu konania by musel rozhodovať konkurzný\nsudca.\nĎalej uviedol, že žalobca odôvodňuje podané odvolanie odvolacím dôvodom spočívajúcim v\nnesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.\n\nArgumentácia žalobcu neobstojí, nakoľko je v tomto smere zákonná úprava aktívnej legitimácie v ust.\n§ 96 ods. 3 a ods. 6 ZKR exaktná, keď priamo stanovuje osoby oprávnené iniciovať tieto procesné\núkony. Celkový postup rozporovania pohľadávok proti podstate upravený v ust. § 96 ZKR je prísne\nformálny, keď stanovuje presnú formu podania námietky - prostredníctvom na to určeného formulára,\npresnú lehotu na jej uplatnenie a rovnako aj presný okruh aktívne legitimovaných osôb. Ak žalobca nie\nje osobou, ktorá je v zmysle tohto ustanovenia aktívne legitimovanou, nemôže svojvoľne, inak úplne\nexaktne uvedené ustanovenie, rozširovať vo svoj prospech, aby napravil túto procesnú vadu. Právna\núprava ust. § 98 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. účinná do 31.12.2011 dokonca exaktne upravovala\naktívnu legitimáciu na predmetné konanie tak, že námietku mohol podať veriteľský výbor aj na podnet\nakéhokoľvek nezabezpečeného veriteľa. Táto úprava však bola novelizovaná tak, že na podanie\nnámietky je oprávnený len veriteľský výbor, z čoho jednoznačne vyplýva, že bolo úmyslom zákonodarcu\ntento okruh zúžiť len na tento subjekt.\nDôvody odvolania sú zo strany žalobcu dané extenzívnym a nesprávnym výkladom zákonných\nustanovení, ktorý sa prieči formálnemu výkladu a tomu, čo je jasne dané literou zákona. To, že\nžalobca považuje „ohýbanie“ zákonných ustanovení za prospešnejšie a účelnejšie pre uplatňovanie práv\nveriteľov, nemôže samo osebe znamenať, že takýto je aj výklad ustanovení a zámer zákonodarcu.\nNa základe vyššie uvedeného navrhol odvolaciemu súdu, aby podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobcu na úhradu trov odvolacieho konania.\n11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa ďalej pridržiaval svojich vyjadrení uvedených\nv odvolaní a uviedol, že ak v danej konkurznej veci bol pridelený na základe rozvrhu práce na rok 2015\n- 1SprR/15/2015 - ÚZ - sudca JUDr. Dagmar Valocká, pridelením veci do nového súdneho registra, ako\nje vedený samotný konkurz - by sa obchádzala hlavná myšlienka osobitnej úpravy príslušnosti súdov a\nsúdnych registrov, ktoré konajú v týchto povahou osobitných konaniach, týkajúcich sa konkurzných vecí,\nale aj sporov vyvolaných či súvisiacimi s konkurzami - a to konkurznému sudcovi, ktorý má okrem iného\ndohliadať neustále na dodržiavanie zákonnosti v konkurznom konaní a predovšetkým by sa odoprelo\nprávo na zákonného sudcu, ktorého zákonného sudcu predpokladá lex specialis, t.j. že zákonným\nsudcom v tomto prípade súdneho konania je konkurzný sudca, ktorý dohliada na predmetné konkurzné\nkonanie, nik iný.\nUviedol, že tzv. malý konkurz a tiež oddlženie v podobe konkurzu predpokladajú aj taký stav, ak zástupca\nveriteľov nie je ustanovený. Rovnako za situácie, ak je formálne ustanovený zákonný zástupca, ale napr.\nzomrie, alebo je indisponovaný a nemôže objektívne konať - aj za tohto stavu musí existovať prostriedok\nochrany veriteľov prihlásených pohľadávok v konkurze.\nAj za týchto stavov však musí existovať prostriedok ochrany veriteľov prihlásených pohľadávok pred\nnezákonným či svojvoľným konaním správcu konkurznej podstaty. Záver, ku ktorému inklinuje žalovaný,\nt.j. že nenamietanie pohľadávok proti podstate, resp. nenamietanie oprávneným orgánom, znamená a\npriori konanie správcu súladné s predpismi, by vzhľadom na vyššie uvedené právne východiská bol\nzáverom absurdným.\nIde o medzeru v práve, vákuum, avšak aj tam - teleologickým výkladom a tiež sledujúc účel zákonodarcu\n- je primeraným a argumentačne jediným obhájiteľným záverom záver mať príležitosť uplatniť a chrániť\npráva veriteľov prihlásených pohľadávok, t.j. umožniť podanie námietok hociktorým veriteľom prihlásenej\npohľadávky.\nPopri súdnej kontrole vykonávanej dohľadovým konkurzným súdom a činnosti zástupcu veriteľov\nje možná a ZKR predpokladaná aj aktivita účastníkov konkurzného konania, predovšetkým aktivita\nveriteľov prihlásených pohľadávok.\nVeriteľský výbor, v tomto konkrétnom prípade, keďže ide o malý konkurz, namiesto veriteľského výboru\nvystupuje zástupca veriteľov - je orgán volený. Tento orgán má vykonávať svoju funkciu v súlade s ideou\nefektivity procesu (rýchlosti a hospodárnosti). Nejde však o obmedzenie či vylúčenie práv ostatných\nveriteľov prihlásených pohľadávok.\nNavrhol, aby odvolací súd rozsudok zo dňa 04.10.2022, sp. zn. 23Cbi/4/2022, ktorým Okresný súd\nTrnava rozhodol o zamietnutí žaloby žalobcu o určenie poradia pohľadávky proti podstate v celom\nrozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n12. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a\n§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s\n§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu\n\nv Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 23Cbi/4/2022-83\nzo dňa 4. októbra 2022 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.\n13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n15. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia\nOkresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/122/2019-177 zo dňa 30. septembra 2021, pretože vykazuje\nznámky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré\nby mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím\nsúdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené\nargumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti\nnapádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:\n16. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci.\n17. Najvyšší súd SR svojím uznesením č.k. 1Ndob/92/2023-145 zo dňa 20. marca 2024 rozhodol, že\npríslušným na konanie a rozhodnutie o odvolaní je Krajský súd v Bratislave.\n18. Odvolací súd dodáva, že polemika žalobcu o rozhodovaní sudcu v tomto konaní neobstojí, bola\ndodržaná vecná, funkčná, miestna aj kauzálna príslušnosť na prejednanie predmetného sporu, vo veci\nkonal a rozhodoval sudca určený rozvrhom práce a v súladne so zákonom. Žiadne zákonné ustanovenie\nneukladá, že v tomto druhu konania by musel rozhodovať konkurzný sudca.\n19. Žalobca sa v konaní voči žalovanému domáhal určenia, že pohľadávka proti podstate spočívajúca\nv paušálnej náhrade za vedenie kancelárie v konkurznom konaní na majetok úpadcu vedenom na\nOkresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/14/2015 nemá byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti\npodstate vo výške 4.560,- eur vrátane DPH. Voči takto uplatnenej pohľadávke v zmysle § 24b vyhlášky\nuplatnenej proti všeobecnej podstate, žalobca podal námietku zo dňa 29.04.2022, v ktorej namietal\nnesprávnu interpretáciu právnych predpisov na vec, aplikovanie nesprávneho právneho predpisu - t.z.\nžalovaný neaplikoval správnu časovú verziu vyhlášky a jej znenia účinného pre konkurz vedený na\nmajetok úpadcu a dospel tak k nesprávnym záverom, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi.\nKonkurz na majetok úpadcu súd vyhlásil vychádzajúc z právnych predpisov účinných ku dňu začatia\nkonania na príslušnom súde - uznesenie zverejnené v OV č. 93/2015 zo dňa 19.05.2015. Vo vzťahu\nk použitiu časovej verzie vyhlášky žalobca uviedol, že v konkurze vedenom na majetok úpadcu sa\nmala uplatniť vyhláška v znení účinnom do 28.02.2017, a to s poukazom na ustanovenie § 206f ods. 1\nZKR, podľa ktorého sa majú konania začaté pred 1. marcom 2017 dokončiť podľa právnych predpisov\núčinných do 28.02.2017.\nŽalovaný namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko na podanie námietky proti poradiu\npohľadávky proti podstate a následné podanie žaloby je v zmysle ust. 96 ods. 3 a ods. 6 ZKR, oprávnený\nlen veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a ten, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti\npodstate. Žalobca nie je ani jednou z týchto osôb a aj napriek tomu, že aj v podanej námietke poradia\nuvádza, že námietku podáva ako „veriteľský výbor“, to nie je pravdou, nakoľko zástupcom veriteľov\n(vzhľadom na to, že ide o malý konkurz, kde funkciu veriteľského výboru vykonáva zástupca veriteľov)\nje iná osoba, čo vyplýva z konanej schôdze veriteľov, na ktorej bol zástupca veriteľov volený.\n20. Základnou otázkou pre posúdenie správnosti rozhodnutia teda je, či súd dospel k správnemu záveru,\nže žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.\n21. Podľa § 96 ods. 3 ZKR, veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že\nje veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zostavení\nzoznamu pohľadávok proti podstate do neho nahliadnuť a podaním na predpísanom tlačive namietnuť\nu správcu poradie pohľadávky proti podstate.\n\nNámietka musí byť podaná včas u správcu na predpísanom tlačive a musí byť vždy odôvodnená, inak\nsa na ňu neprihliada.\n22. Podľa § § 96 ods. 6 ZKR, poverený člen veriteľského výboru alebo veriteľ, ktorý podal námietku, sa\nmôže do 60 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate domáhať, aby\nsúd uznesením určil poradie pohľadávky proti podstate; v návrhu sa môže domáhať len toho, čo uviedol\nv námietke. Ak návrh v tejto lehote nepodá, na jeho námietku sa neprihliada. Voči uzneseniu, ktorým\nsúd rozhodol o námietke, je prípustné odvolanie.\n23. Podľa § 107 ods. 2 v malom konkurze volí schôdza veriteľov namiesto veriteľského výboru jedného\nzástupcu veriteľov.\n24. Je nesporné, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 11.5.2015 pod sp. zn. 25K/14/2015,\nzverejneným v Obchodnom vestníku č. 93/2015, bol konkurz uznaný za malý.\n25. Je taktiež nesporné, že z Odpisu zápisnice z prvej schôdze veriteľov úpadcu konanej dňa 19.08.2015\nbol za zástupcu veriteľov zvolený veriteľ: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s..\n26. V Obchodnom vestníku č. 62/2022 zo dňa 30.03.2022 bol podľa ustanovenia § 96 ods. 2 ZKR\nzverejnený oznam o zostavení zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate a zámer zostaviť rozvrh\nvýťažku zo všeobecnej podstaty s poučením, že veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý,\nkto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o\nzostavení zoznamu pohľadávok proti podstate do neho nahliadnuť a podaním na predpísanom tlačive\nnamietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate. Námietka musí byť podaná včas a u správcu\nna predpísanom tlačive a musí byť odôvodnená, inak sa na ňu neprihliada.\nŽaloba žalobcu bola doručená súdu dňa 30.05.2022, teda v lehote v zmysle citovaného ustanovenia §\n96 ods. 6 ZKR, pričom posledným dňom lehoty na uplatnenie práva na súde bol práve 30.05.2022.\n27. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu vysloveným v bode 17. a 18. napadnutého\nrozsudku, kde súd uviedol, že žalobca sa v podanej námietke poradia pohľadávky proti podstate\noznačil ako „veriteľský výbor“, čo však nekorešponduje so skutočnosťou s poukazom na uvádzaný\nOdpis zápisnice z prvej schôdze veriteľov. Z ustanovenia § 96 ods. 6 ZKR vyplýva, že nositeľom\naktívnej legitimácie na podanie návrhu je buď poverený člen veriteľského výboru alebo veriteľ, ktorý\npodal námietku. V tomto prípade vykonáva funkciu veriteľského výboru zástupca veriteľov veriteľ Prvá\nstavebná sporiteľňa, a.s., keďže sa jedná o malý konkurz, kde funkciu veriteľského výboru vykonáva\nzástupca veriteľov, ktorý však u správcu v lehote a na predpísanom tlačive nepodal námietku, ale\npodal ju veriteľ - žalobca. V danom prípade tak návrh na určenie, že pohľadávka proti podstate nemá\nbyť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate podal subjekt, ktorý na to nie je aktívne vecne\nlegitimovaný, pričom žalobca ani neodvodzoval svoju procesnú subjektivitu zo statusu povereného\nzástupcu veriteľov.\n28. Odvolací súd zdieľa aj názor súdu, ktorý sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o nedokonalosti\nZKR ako právneho predpisu a tiež, že v prípade porušenia povinnosti správcu, resp. nekonania správcu\ns odbornou starostlivosťou, umožňuje ktorémukoľvek dotknutému veriteľovi uplatniť obranu, a to aj v\npodobe námietok.\n29. Z ustanovení § 96 ods. 3 a ods. 6 ZKR jedznoznačne vyplýva, že na podanie námietky proti poradiu\npohľadávky proti podstate a následné podanie žaloby je jasne stanovený okruh osôb oprávnených\ndomáhať sa, aby súd určil poradie pohľadávky proti podstate (podľa § 96 ods. 4 námietkou poradia\npohľadávky proti podstate sa rozumie aj námietka, že pohľadávka proti podstate nemá byť zaradená\ndo zoznamu). Žalobca nemôže sám rozširovať okruh aktívne legitimovaných osôb na podanie návrhu\ntvrdením, že je veriteľom úpadcu.\n30. Žalobca poukázal na uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 4K/15/2014 zo dňa 15.08.2022, v\nktorom súd, podľa žalobcu, rozhodoval o rovnakej skutkovej a právnej veci, a súd určil, že pohľadávky\nsprávcu spočívajúce v paušálnej náhrade za vedenie kancelárie, nemajú byť zaradené do zoznamu\npohľadávok proti podstate. Odvolací súd po naštudovaní predmetného uznesenia dospel k záveru, že\nsa na tento prípad nevzťahuje. Ušlo pozornosti žalobcu, že v uznesení Okresného súdu Žilina sp. zn.\n\n4K/15/2014 zo dňa 15.08.2022 Slovenská sporiteľňa, a.s. bola na prvej schôdzi veriteľov konanej dňa\n03.11.2014 zvolená za zástupcu veriteľov, pričom v našom prípade zástupcom veriteľov je Prvá stavená\nsporiteľňa, a.s..\n31. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil\nako vecne správny.\n32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.\n1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n33. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote\ndo 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Cbi/4/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd23b55d-6c42-4377-aaec-628488902a44", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.534.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 534/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 534/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.534.2017.1"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "18cb2b61-8894-4c2d-b41b-272b5437a480:718fb383-61d8-4dc6-8b7f-11cec66c8b0e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1111232623.3", "spisova_znacka": "3CoKR/23/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/23/2017 z 6. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-08-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1111232623.3"}, {"guid": "1cceee32-90a8-4d53-8f16-24d0c7c127bb:6fa2dff8-5778-4014-9ef9-c1a315dc519d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8114209205.2", "spisova_znacka": "7Co/179/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/179/2016 z 26. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8114209205.2"}], "citovane_v": []}