{"guid": "af483376-e917-429d-bcd3-201b51e647ef:69dbce40-7c50-48aa-8072-15675d8027cc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:4118203084.2", "spisova_znacka": "2Co/16/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/16/2024 z 2. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. októbra 2024, sp. zn. 2Co/16/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:4118203084.2", "identifikacne_cislo": "4118203084", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nadežda Wallnerová", "sudca_id": 1463, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nadezda-wallnerova-1463", "datum_vydania": "2024-10-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69dbce40-7c50-48aa-8072-15675d8027cc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:4118203084.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:4118203084.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:4118203084.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Co/16/2024\n4118203084\n02. 10. 2024\nJUDr. Nadežda Wallnerová\nECLI:SK:KSBA:2024:4118203084.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek\nsenátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v sporovej veci žalobkyne: A.. E. L., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom: F. Č.. X, X., zastúpená: Mgr. Martin Lieskovský, advokát, so sídlom: Farská č. 40,\nNitra, IČO : 42427291, proti žalovaným: v 1. rade: Š. H.Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. Č.. XXX/XX, Y.,\nzastúpený: JUDr. Tatiana Dlhošová, advokátka, so sídlom: Lazaretská 23, Bratislava, v 2. rade: H. H.Z.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom: X. Č.. XX/XX, Y., Č. K., v 3. rade: J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Z. Č.. XXX,\no zaplatenie 1.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v 1. rade voči rozsudku Okresného\nsúdu Pezinok zo dňa 10. mája 2023, č.k. 9C/2/2019-357, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd odvolanie žalovaného v 1. rade voči výrokom II. a III. rozsudku o d m i e t a.\nII. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. mája 2023, č.k.\nv odvolaním napadnutom výroku I. m e n í tak, že žalobu voči žalovanému\n\n9C/2/2019-357,\nv 1. rade z a m i e t a.\n\nIII. Odvolací súd m e n í výrok o trovách konania v časti týkajúcej sa žalovaného v 1. rade tak, že\nžalovaný v 1. rade má proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania\nv pomere 100 %. Vo zvyšnej časti zostáva výrok o náhrade trov konania nezmenený.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 10. mája 2023, č.k. 9C/2/2019-357 rozhodol tak, že žalovaný\nv 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 333,33 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo\nsumy 333,33 eur odo dňa 19.05.2017 do zaplatenia. Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobkyni\nsumu 333,33 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 333,33 eur odo dňa 19.05.2017\ndo zaplatenia. Žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 333, 33 eur spolu s úrokom z\nomeškania 5 % ročne zo sumy 333,33 eur odo dňa 19.05.2017 do zaplatenia. Vo zvyšujúcej časti nároku\nna zaplatenie úroku z omeškania, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalobkyni priznal proti žalovaným\nv 1. až 3. rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 91,34 %.\n2. Súd prvej inštancie konala na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala najprv proti žalovaným\nv 1. a 2. rade ako dedičom po zomrelej poručiteľke S. H., zaplatenia sumy 1.000,- eur s príslušenstvom.\nSkutkový základ sporu odôvodnila žalobkyňa tým, že s matkou žalovaných uzavrela ústnu zmluvu o\nbudúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bola kúpa garáže na F. ul., v X., za kúpnu cenu 3.000,- eur.\nZálohu na kúpnu cenu uhradila žalobkyňa v troch splátkach, do rúk matky žalovaných, celkom v sume\n1.000,- eur. Matka žalovaných však dňa 21.12.2016 zomrela a k predaju garáže už nedošlo. Pohľadávka\nžalobkyne voči poručiteľke nebola predmetom dedičstva, nakoľko dedičia po zomrelej S. H. (ďalej len\nporučiteľka) túto pohľadávku rozporovali. Garáž bola v rámci dedičského konania prejednaná v konaní\n9D 157/2017, Dnot 137/17 a do podielového vlastníctva ju nadobudli žalovaní v 1. rade a v 2. rade.\n\nŽalobkyňa vyzvala žalovaných v 1. rade a v 2. rade na vrátenie zaplatenej zálohy na kúpnu cenu garáže\ntitulom vydania bezdôvodného obohatenia, avšak bezvýsledne.\n3. Uznesením zo dňa 20.04.2022 súd prvej inštancie pripustil pristúpenie ďalšieho dediča do konania a\nto žalovaného v 3. rade a zmenu žaloby v nasledovnom znení: Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť\nžalobkyni sumu 333,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.03.2017 do zaplatenia.\nŽalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 333,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %\nročne od 01.03.2017 do zaplatenia. Žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 333,33 eur s\núrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.03.2017 do zaplatenia.\n4. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovení § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 457, § 458 ods. 1, §\n460, § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Súd prvej inštancie zhrnul,\nže predmetom konania bol nárok žalobkyne voči žalovaným v 1. až 3. rade na vrátenie sumy 1.000,eur s príslušenstvom, titulom vrátenia časti kúpnej ceny zaplatenej na základe ústne uzavretej zmluvy\no budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bola garáž nachádzajúca sa v katastrálnom území X., so\nsúpisným číslom XXXX. K predaju garáže nedošlo z dôvodu smrti predávajúcej, právnej predchodkyne\nžalovaných, ktorí sú jej dedičmi. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa si pôvodne garáž prenajímala\na dohodla sa s právnou predchodkyňou žalovaných na jej kúpe. Uvedené mal súd prvej inštancie\npreukázané výpoveďou svedkyne H. L., ktorá potvrdila, že medzi žalobkyňou a S. H. existovala dohoda\no budúcej kúpe garáže. Žalobkyňa predložila súdu prvej inštancie tiež 3 čestné prehlásenia, z ktorých\nje zrejmý úmysel kúpy garáže a odovzdanie časti kúpnej ceny v troch splátkach v celkovej sume 1.000,eur a to dňa 30.04.2016 v sume 200,- eur, dňa 06.11.2016 v sume 100,- eur a dňa 19.11.2016 v sume\n700,- eur. Všetky prehlásenia sú podpísané právnou predchodkyňou žalovaných ako predávajúcou. K\nodovzdaniu peňazí malo prísť v byte predávajúcej a v hotovosti. Žalovaní namietali, že žalobkyňa klame,\nže ich matka bola chorá, stará a dementná žena, namietali, že podpis na čestných prehláseniach nie je jej\nvlastným podpisom. Súd prvej inštancie uviedol, že z predložených lekárskych správ však vyplynulo, že\nprávna predchodkyňa žalovaných, hoci bola onkologická pacientka a mala kardiovaskulárne problémy,\nbola orientovaná, pri vedomí, artikulovala a bola aktívna. Až v poslednej správe o preklade právnej\npredchodkyne z Fakultnej nemocnice Nitra do Nemocnice sv. Svorada, zo dňa 07.12.2016 sa uvádza,\nže pacientka nie je pre svoj stav schopná podpisu. V ani jednej zo správ sa neuvádza skutočnosť\nči údaj o demencii pacientky. Žalovaní tvrdili, že podpis na listinách predložených žalobkyňou, nie je\npodpisom ich matky. V konaní bolo preukázané, že žalovaní sú synmi zomrelej predávajúcej a jej dedičmi\na so svojou matkou mali kontakt iba sporadicky, o jej finančné a iné záležitosti sa nestarali. Nebývali\ns ňou v spoločnej domácnosti roky, navštevovali sa občas. Nepredložili súdu žiaden originál podpisu\nsvojej matky z posledných rokov, ktorý by nasvedčoval tvrdeniu, že podpisy na listinách, nie sú jej\nvlastným podpisom. Na predložených fotokópiách bolo viditeľné, že aj tu sa podpisy matky žalovaných\nmierne líšia a nie sú úplne identické. Je všeobecne známou skutočnosťou, že podpis človeka sa v\npriebehu jeho života mení a je závislý od mnohých faktorov: veku, zdravotného stavu, psychického\nstavu, frekvencie používania podpisu, miesta podpisu, polohy ruky pri podpisovaní a v závislosti od nich\nsa môže meniť. Skúmajúc čestné prehlásenia zo dňa 30.04.2016, 19.11.2016 a 06.11.2016 a podpis\npredávajúcej, bolo zrejmé, že podpis patrí staršiemu človeku. Matka žalovaných mala 78 rokov. Podpisy\nvykazujú mierne odlišnosti, ktoré mohli byť zapríčinené vyššie uvedenými vplyvmi, ale s istotou by\npravosť podpisov mohol posúdiť iba písmo znalec znaleckým dokazovaním, avšak takéto dokazovanie\nžalovaní nenavrhli. Tvrdenie žalovaných o tom, že sa nejedná o podpis ich matky, súd prvej inštancie\npreto považoval za ničím nepreukázané a účelové. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že spornou\nskutočnosťou bolo prevzatie sumy 700,- eur dňa 19.11.2016, čo bol zároveň deň, kedy bola právna\npredchodkyňa žalovaných hospitalizovaná na Kardiologickej klinike FN Nitra a následne dňa 07.12.2016\npreložená do Špecializovanej nemocnice sv. Svorada Zobor n.o., kde XX.XX.XXXX zomrela. Žalobkyňa\ntvrdila, že peniaze odovzdala do rúk právnej predchodkyne žalovaných, dňa 19.11.2016 v doobedňajších\nhodinách, v jej byte a v hotovosti, čo obe potvrdili svojím podpisom. V byte sa mal v tom istom čase\nnachádzať aj druh predávajúcej, pán Y.. Žalovaní namietali, že v ten deň bola ich matka v ťažkom\nstave hospitalizovaná a nebola spôsobilá podpísať prevzatie peňazí a ani posúdiť následky takéhoto\núkonu. Podľa Prekladovej správy Kardiologickej kliniky FN Nitra, v čase od 19.11.2016 do 07.12.2016,\nbola právna predchodkyňa žalovaných hospitalizovaná pre R. B. a U.. Pri prijatí bola pri vedomí,\norientovaná, spolupracovala, reč mala artikulovanú. Podľa oznámenia FN Nitra zo dňa 02.01.2020,\nbola právna predchodkyňa dňa 19.11.2016 najprv vyšetrená na Oddelení urgentnej medicíny FN Nitra lekárska správa bola vypísaná o 8:57. Následne bola odoslaná na hospitalizáciu na JIS Kardiologickej\nkliniky, prijímacia lekárska správa bola vypísaná o 13.45 hod. Z vykonaného dokazovania jednoznačne\n\nvyplynulo, že právna predchodkyňa bola v deň svojej hospitalizácie, t.j. 19.11.2016 spôsobilá na právne\núkony, bola schopná podpisu a tiež bola schopná posúdiť následky svojho konania. Nepotvrdili sa\nvyjadrenia o tom, že pre ťažký zdravotný stav nemohla prevziať peniaze od žalobkyne a prevzatie peňazí\npotvrdiť svojim podpisom. Fakt, že právna predchodkyňa žalovaných bola psychicky v poriadku, uviedol\ni svedok O. Y., ktorý žil s ňou 10 rokov v spoločnej domácnosti. Uviedol tiež, že dňa 19.11.2016 volal\nsanitku on a bolo to okolo 10:00 hod. Potvrdil tiež, že žalobkyňa chodila k nim do bytu, ale nevedel za\nakým účelom. Rovnako mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaní neboli prítomní pri prevoze\nsvojej matky do nemocnice a teda nemali priamu vedomosť o tom, v akom psychickom a fyzickom stave\nsa nachádzala dňa 19.11.2016. Tvrdenia žalovaných mal súd prvej inštancie preto za nepreukázané.\nRovnako mal súd prvej inštancie za preukázané, že sa právna predchodkyňa žalovaných dňa 19.11.2016\nv ranných, resp. doobedňajších hodinách zdržovala doma, či už do 9.00, alebo 10.00, a teda existoval\nčasový priestor na to, aby prevzatie peňazí podpísala. Až následne, v priebehu hospitalizácie sa jej stav\nzhoršil a dňa 07.12.2016 už právna predchodkyňa žalovaných nebola schopná podpisu, rozhodne však\ntak tomu nebolo dňa 19.11.2016. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa uzavrela s matkou\nžalovaných ústnu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a preukázala, že odovzdala právnej predchodkyni\nžalovaných časť kúpnej ceny v troch splátkach, spolu v sume 1.000,- eur. Naopak žalovaní, ktorí po\ncelý čas súdneho sporu tvrdili, že si žalobkyňa predaj garáže vymyslela, či už z nevedomosti, alebo\númyselne súd prvej inštancie zavádzali a to zrejme s cieľom, vyhnúť sa zaplateniu bezdôvodného\nobohatenia, ktoré na úkor žalobkyne získali. V danom prípade plnila žalobkyňa právnej predchodkyni\nžalovaných na základe zmluvy o budúcej zmluve. Táto napokon uzavretá nebola a právny dôvod\nplnenia odpadol. Kúpna zmluva sa nerealizovala a zaplatená časť kúpnej ceny, mala byť vrátená\nžalobkyni. Žalovaní ako dedičia pôvodnej strany zmluvy, zodpovedajú za dlhy poručiteľky ich matky, do\nvýšky nadobudnutého dedičstva. Čistá hodnota dedičstva bola stanovená 60.992,95 eur, čo preukazuje\nzodpovednosť žalovaných za dlh poručiteľky voči žalobkyni v sume 1.000,- eur. Podľa súdu prvej\ninštancie bolo skutočne iluzórne si myslieť, že žalobkyňa si celý predaj garáže a odovzdanie peňazí\nvymyslela, že si vymyslenú pohľadávku prihlásila do dedičského konania, následne podala žalobu,\npodstúpila 4 roky trvajúce súdne konanie, platila odmenu advokáta, cestovala zo zahraničia na súdne\npojednávania a to všetko kvôli 1.000,- eurám, ktoré chcela - podľa názoru žalovaného v 1. rade a v 2.\nrade takto ľstivo z nich vymámiť. Sú to naopak žalovaní, ktorí svoje tvrdenia a svoju argumentáciu v\nkonaní nepreukázali a súd prvej inštancie nemohol inak, ako ich vyjadrenia vyhodnotiť ako zavádzajúce\na účelové.\n5. Žalobkyňa si uplatnila voči žalovaným i nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % odo\ndňa 01.03.2017. Začiatok omeškania žalovaných súdu prvej inštancie riadne neodôvodnila, takže nie\nje zrejmé od akej právnej skutočnosti odvodzuje žalobkyňa začiatok omeškania žalovaných. Súd prvej\ninštancie mal v konaní za preukázané, že žalobkyňa si uplatnila pohľadávku v dedičskom konaní po\nprávnej predchodkyni žalovaných sp.zn. 18D 14/2017 na Notárskom úrade JUDr. Aleny Mesárošovej,\nlistom zo dňa 10.02.2017. Žalovaní sa najneskôr dňa 18.05.2017 dozvedeli o uplatnenej pohľadávke\nžalobkyne v rámci prejednania dedičstva, kedy uviedli, že pohľadávku rozporujú a neuznávajú.\nUznesenie 15D 14/2017, Dnot 19/2017 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.05.2017,\nčo súd prvej inštancie mal za právnu skutočnosť majúcu vplyv na začiatok omeškania žalovaných s\nplnením žalobkyni. Zákonný úrok z omeškania je preto možné žalobkyni priznať až odo dňa 19.05.2017\ndo zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 1.000,- eur ako vydania\nbezdôvodného obohatenia z právneho úkonu, ktorý odpadol a z časti vyhovel i nároku na zaplatenie\núroku z omeškania.\n6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa úspechu v spore. Konštatoval, že žalobkyňa bola\núspešná v percentuálnom vyjadrení v rozsahu 95,67 % nakoľko súd prvej inštancie zamietol jej nárok na\nčasť úroku z omeškania za obdobie od 01.3.2017 do 18.05.2017, čo je 79 dní. Ročný úrok z omeškania\nvo výške 5 %, pri sume 1.000,- eur, predstavuje 50,- eur. Denný úrok z omeškania predstavuje 0,136\neur. Za 79 dní ide o sumu 10,82 eur. Za obdobie 4 rokov trvajúceho sporu sa jedná o čiastku 43,28 eur.\nPercentuálny neúspech žalobkyne v spore teda predstavuje 4,33 %. Podľa § 255 ods. 2 CSP, pokiaľ je\núspech v konaní iba čiastočný, súd buď náhradu trov konania pomerne rozdelí, alebo určí, že žiadna\nzo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 95,67 %, žalovaní v\nrozsahu 4,33 %. Pri pomernom rozdelení mala preto žalobkyňa právo na náhradu trov konania v rozsahu\n91,34 %.\n\n7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie v celom\nrozsahu, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný v 1. rade\nžiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanému\nv 1. rade náhradu trov konania. V odvolaní žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobkyňou tvrdená ústna\nbudúca zmluva o predaji garáži nebola vôbec uzavretá, resp. bola od počiatku neplatná a namietal, že\nsúd prvej inštancie neskúmal, kedy mala byť ústna dohoda uzavretá. Následne súdu prvej inštancie\nvytýkal, že označil listinu - čestné prehlásenie S. H. (matky žalovaných, zomrelej) o prevzatí sumy 700,eur zo dňa 19.11.2016 za prehlásenie o prevzatí peňazí, avšak žiadnym spôsobom sa nevysporiadal v\nrozsudku so skutočnosťou, že potvrdenie je záznamom o odovzdaní peňazí dňa 20.11.2016, kedy bola\np. S. H. preukázateľne v nemocnici hospitalizovaná (od 19.11.2016). Podľa žalovaného v 1. rade ide o\narbitrárne posúdenie dôkazu súdom prvej inštancie. Žalovaný v 1. rade zopakoval, že namietal absolútnu\nneplatnosť žalobkyňou predloženého prehlásenia datovaného z 19.11.2016, pričom k prevzatiu peňazí\nmalo dôjsť až na ďalší deň 20.11.2016 z dôvodu zmätočnosti a nezrozumiteľnosti, teda pre rozpor\ns ustanovením § 37 OZ. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal, že v rozsudku nijako nezdôvodnil, prečo\nsa stotožnil s tvrdením žalobkyne, že k odovzdaniu peňazí došlo dňa 19.11.2016, keď listinný dôkaz\nuvádza odovzdanie peňazí dňa 20.11.2016. Vytýkal aj, že sa nevysporiadal so svedectvom p. O.F. Y.,\nktorý poprel, že bol pri preberaní peňazí, a teda vypovedal proti tvrdeniu žalobkyne. Ďalej žalovaný v\n1. rade súdu prvej inštancie vytýkal, že jeho záver v bode 23 odôvodnenia, že až v poslednej správe o\npreklade právnej predchodkyne z FN Nitra do Nemocnice sv. Svorada, zo dňa 07.12.2016 sa uvádza,\nže pacientka nie je pre svoj stav schopná podpisu a v ani jednej zo správ sa neuvádza skutočnosť\nči údaj o demencii pacientky, je nepravdivý. Poukázal na to, že v listinnom dôkaze - lekárska správa\no hospitalizácii S. H. na internej klinike od 26.09.2016 do 12.10.2016 je na strane 2 v časti epikríza\nuvedené, že od kolonoskopie vzhľadom k demencii, polymorbidite a hypomobilite pacientkjy ustupujeme.\nPoukazuje na to, že lekárska správa bola z obdobia 09-10/2016, teda dve z potvrdení o prevzatí peňazí\n(06.11.2016, 19.11.2016) boli datované v čase, kedy lekársky bola demencia p. S. H. konštatovaná\nlekárom (v rámci správy o hospitalizácii). Následne žalovaný namietal odôvodnenie súdu prvej inštancie\ntýkajúce sa vyhodnotenia otázky pravosti podpisov. Žalovaný v 1. rade mal za to, že nemožno hovoriť\no “miernych odlišnostiach” podpisov, ktoré sú tak rozdielne, že rozdiely sú viditeľné okom. Podpis na\nprehlásení 30.04.2016 je značne nečitateľný a časovo následné podpisy zo dňa 06.11.2016 a 19.11.2016\nsú čitateľné, každý je však iný sklonom aj tvarom písma do takej miery, že vyvolávajú oprávnené\npochybnosti o ich pravosti. Posledný podpis na lekárskej správe z nemocnice je zjavne nečitateľný a\njediný je podpisom pani S. H., keďže bol urobený v zdravotníckom zariadení. Otázna zostáva vec úsudku\npani S. H. v čase podpisovania, keďže už v lekárskej správe z hospitalizácie na Internej klinike od\n26.09.2016 do 12.10.2016 bola lekármi konštatovaná demencia pani S. H.. Žalovaný v 1. rade namietal,\nže súd prvej inštancie sa obmedzil len na konštatovanie, že žalovaní nežiadali znalecké dokazovanie o\npodpisoch. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že podpisy na listine sú pravé a iba znalecký\nposudok môže vyvrátiť pravosť podpisov. Tvrdil, že súd prvej inštancie mal posudzovať jednotlivé dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti vo vzťahu k ostatným dôkazom, najmä keď podpisy sú rozdielne. Podľa\nnázoru žalovaného v 1. rade mal súd prvej inštancie ustáliť aj spôsobilosť p. S. H. porozumieť tomu,\nčo žalobkyňa tvrdí, že sa stalo a tiež ustáliť vyhodnotenie listinných dôkazov vo vzťahu k výsluchom\nsvedkov, ktorí nepotvrdili tvrdenia žalobkyne, ktorá tvrdila, že pri podpise dňa 06.11.2016 bol prítomný\nJ. H., čo tento poprel a tiež tvrdila, že pri podpise všetkých prehlásení bol prítomný O.U. Y., čo tento\npoprel. Podľa žalovaného v 1. rade zrozumiteľné vyhodnotenie súdu prvej inštancie o súvislostiach listín\na odporujúcich svedeckých vyhlásení v rozsudku chýba, preto je rozsudok nezrozumiteľný a arbitrárny.\n8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku\nvysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie v merite veci podstatné. Poukázala\nna to, že súd prvej inštancie nemá povinnosť odpovedať na všetky argumenty strán konania. Uviedla,\nže žalovaný v 1. rade intenzívne poukazoval na podpisy, ktoré sa nachádzali na prehláseniach\npotvrdzujúcich prevzatie jednotlivých súm a sporoval podpisy na prehláseniach, že by nemali patriť\nmatke žalovaných. Žalobkyňa bola však toho názoru, že pokiaľ takéto tvrdenia žalovaný v 1. rade tvrdil,\ntak mal k tomu prispôsobiť aj svoje návrhy na vykonanie dokazovania, prípadne si mal zabezpečiť svoje\ndôkazy, ktoré mal do konania predložiť. Podľa názoru žalobkyne žalovaný v 1. rade bol vo vzťahu k\ntejto svojej povinnosti pasívny a zaoberal sa len bremenom tvrdenia, dôkazné bremeno na preukázanie\njeho tvrdení však neuniesol. V závere vyjadrenia žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že žalovaný v\n1. rade je jediný kto podal odvolanie, žalovaný v 2. rade a v 3. rade ich omisívnym konaním podľa jej\nnázoru potvrdili správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Na základe uvedeného žiadala odvolací súd,\naby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.\n\n9. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že spornosť podpisov tvrdili všetci\nžalovaní, spornosť podpisov vychádza aj z ich absolútnej neoveriteľnosti, kedy podpisy sa nepodobajú,\nnie sú overené úradným orgánom, a že sa nepotvrdila žalobkyňou tvrdená teória, že pri podpisoch boli\nsvedkovia. Žalovaný v 1. rade podrobne uviedol v konaní nemožnosť akceptácie takýchto podpisov na\nlistine, keď bolo zistené, že listiny pripravovala žalobkyňa a navyše prítomnosť pri podpisovaní listín a\nodovzdávaní peňazí nepotvrdil ani jeden z označených svedkov žalobkyňou. Žalovaný v 1. rade mal za\nto, že v tejto súvislosti súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy arbitrárne, lebo okrem tvrdení žalobkyne sú\nzávery súdu prvej inštancie vyhodnotené ako možná teória bez skutkového potvrdenia, bez uvedenia\nmiestnych a časových súvislostí, kedy došlo k podpisu listín. Uviedol, že žiadna domnienka súdu o\nskutočnosti nesmie slúžiť ako náhrada za zistený stav a chýbajúci dôkaz pre rozhodnutie vo veci samej,\na teda ide o postup arbitrárny, založený na svojvôli súdu, spočívajúci vo vymyslení popisu skutočnosti,\nktorá sa mala stať. K omisívnemu správaniu žalovaných v 2. a 3. rade uviedol, že správanie žalovaných\nv 2. rade a 3. rade vyplýva z ich rezignácie na dosiahnutie objektívnej spravodlivosti, čo žalovaný v 2.\nrade aj vyslovil na poslednom pojednávaní.\n10. Odvolací súd v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie z dôvodu, že bolo\npotrebné zopakovať dokazovanie. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v\nmedziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP) a\ndospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a výrok, ktorým bol žalovaný v 1. rade zaviazaný uhradiť istinu\ns úrokom žalobkyni je dôvodné zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n11. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že odvolanie bolo podané len zo stany žalovaného v 1. rade.\nV danom prípade ide o žalobu, ktorou sa domáha žalobkyňa zaplatenia dlhu poručiteľky od jej dedičov.\nPodľa ust. § 470 ods. 2 OZ ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva\nnadobudli, k celému dedičstvu. Každý z dedičov teda zodpovedá za dlhy v pomere v akom dedil z\nmajetku poručiteľa. Pomerná zodpovednosť viacerých dedičov je preto delenou zodpovednosťou, to\nznamená že veriteľ nemôže uplatniť pohľadávku voči hociktorému z dedičov, ale len voči dedičovi, ktorý\nskutočne dedičstvo nadobudol a požadovať z dlhu môže len pomernú časť pripadajúcu na konkrétneho\ndediča. Preto ak odvolanie podal len žalovaný v 1. rade, odvolanie sa týka len výroku I, ktorým bola\nuložená povinnosť žalovaného v 1. rade uhradiť pomernú časť z dlhu, ktorá na neho pripadá podľa\npomeru v akom dedil. Nakoľko žalovaný v 2. rade a ani v 3. rade odvolanie nepodali, výroky II. a III.\nrozsudku súdu prvej inštancie sú právoplatné.\n12. Žalovaný v 1. rade je oprávnenou osobou na podanie odvolania len do výroku I rozsudku, teda\nvýroku, ktorým je uložená povinnosť žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 1. rade v odvolaní uviedol, že\npodáva odvolanie voči celému rozsudku, teda aj výrokom II. a III, ktorými je však uložená povinnosť\nžalovanému v 2. rade a v 3. rade a žalovaného v 1. rade sa netýkajú. Preto odvolací súd odvolanie\nžalovaného v 1. rade voči výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie odmietol v zmysle ust. § 447\npísm. b) ako podané neoprávnenou osobou.\n13. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd preskúmal a posúdil vec len vo vzťahu k výroku I., teda\nvo vzťahu ku žalovanému v 1. rade. Odvolací súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že súd\nprvej inštancie z dokazovania ustálil nesprávny skutkový stav, keď uviedol, že všetky tri prehlásenia\nsú podpísané predchodkyňou žalovaných. Taktiež nesprávne vyhodnotil, že bolo preukázané že dňa\n19.11.2016 bola predchodkyňa žalovaných schopná podpísať čestné prehlásenie a prevziať peniaze.\nZ vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 19.11.2016 bola o 8.57 hod predchodkyňa žalovaných\nvyšetrená na oddelení urgentnej medicíny FN Nitra a následne odoslaná na hospitalizáciu na JIS\nkardiologikej kliniky FN Nitra. Jej druh pán Y. uviedol, že okolo 10.00 hod. jej volal sanitku. Žalobkyňa\nuviedla, že medzi 9.00-10.00 hod. mala odovzdať v deň 19.11.2016 peniaze v sume 700,- eur\npredchodkyni žalovaných. Ďalej tvrdila, že pri odovzdaní peňazí bol prítomný druh p. Y.. Odvolací súd\nvšak uvádza, že na predloženom čestnom prehlásení, ktoré má preukazovať prevzatie sumy 700,- eur\npredchodkyňou žalovaných je uvedené, že peniaze prevzala dňa 20.11.2016, čo je vylúčené, nakoľko\nv tom čase bola hospitalizovaná. Ďalej vieme, že dňa 19.11.2016 bola predchodkyňa o 8.57 hod.\nvyšetrená na oddelení urgentnej medicíny FN Nitra. Následne bola odoslaná na hospitalizáciu na JIS\nKardiologickej kliniky FN Nitra. Svedok, druh právnej predchodkyne, p. Y. uviedol vo výpovedi, že volal\nsanitku okolo 10.00 doobeda, avšak nie je preukázané, že by z vyšetrenia na urgentnom príjme, bola\npredchodkyňa žalovaných poslaná domov, s tým, že si má zavolať sanitku a dostaviť sa na hospitalizáciu.\n\nJaví sa ako málo pravdepodobné, že z vyšetrenia na urgentnom príjme v tej istej nemocnici, kde je\nnariadená hospitalizácia, pošlú pacienta domov. Aj keby bola nachvíľu predchodkyňa medzi vyšetrením\nna urgentnom príjme a hospitalizáciou doma, javí sa ako málo prevdepodobné, že by v takejto situácii\nriešila prevzatie peňazí. Navyše žalobkyňa tvrdila, že pri odovzdaní peňazí bol prítomný druh pán Y.,\nktorý však dané vo svojej výpovedi poprel. Ďalej odvolací súd uvádza, že aj voľným okom je viditeľné, že\npodpis na prehlásení zo dňa 19.11.2016 je oproti podpisu poručiteľky na prehlásení zo dňa 06.11.2016,\nako aj podpisu na prehlásení zo dňa 30.09.2016 iný, omnoho úhľadnejší. Nie je ani správny záver súdu\nprvej inštancie, že žalovaní nenavrhli znalecké dokazovanie na pravosť podpisov. Na čísle listu 52 spisu,\nv podanom odpore proti platobnému rozkazu, žalovaný v 1. rade uvádza, že v prípade spornosti jeho\ntvrdenia navrhuje, aby súd nariadil dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo. Odvolací súd má k\nvzhľadom k faktu, že dňa 19.11.2016 bola v ranných hodinách predchodkyňa žalovaných vyšetrená v\nnemocnici a odoslaná na hospitalizíciu, že svedok p. Y. nepotvrdil, že bol prítomný pri odovzdaní peňazí a\naj vzhľadom ku skutočnosti, že na čestnom prehlásení zo dňa 19.11.2016 je uvedené, že predchodkyňa\nprevzala peniaze dňa 20.11.2016, za to, že vykonanie znaleckého dokazovania je nehospodárne.\n14. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že minimálne odovzdanie sumy 700,eur dňa 19.11.2016 predchodkyni žalovaných nie je preukázané, teda žalobkyňa neuniesla v tomto\nsmere dôkazné bremeno. Vzhľadom aj k tomu, že v časti istiny 666,66 eur je rozsudok právoplatný, teda\nžalovaní v 2. a 3. rade majú povinnosť uhradiť túto istinu žalobkyni, odvolací súd výrok I., teda povinnosť\nžalovaného v 1. rade uhradiť ešte ďalších 333,33 eur zamietol.\n15. Podľa ust. § 396 ods. 1 OSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú\naj na odvolacie konanie.\n16. Podľa ust. § 396 ods. 2 OSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu\ntrov konania na súde prvej inštancie.\n17. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu\nvo veci.\n18. Odvolací súd z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhodol o nároku trov konania\npred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Nakoľko odvolací\nsúd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade tak, že žalobu voči nemu\nzamietol, je žalovaný v 1. rade plne úspešný, a preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaný v 1. rade\nmá proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Voči\nžalovaným v 2. a 3. rade ostáva výrok o trovách konania nezmenený, nakoľko ako je už vyššie uvedené\nide o delenú zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa, preto každý z dedičov vystupuje samostatne a\nvoči každému z nich je uplatnený samostatný nárok na úhradu 333,33 eur s prísl.\n19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\n\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}