{"guid": "1e665c19-49d0-4dd9-a1c4-40589dd01062:bdc3a76d-2805-416c-8c96-296af96eaa0c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:4122206092.1", "spisova_znacka": "3CoKR/50/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/50/2023 z 19. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. júna 2024, sp. zn. 3CoKR/50/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:4122206092.1", "identifikacne_cislo": "4122206092", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Paulína Pacherová", "sudca_id": 853, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-paulina-pacherova-853", "datum_vydania": "2024-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Oddĺženie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bdc3a76d-2805-416c-8c96-296af96eaa0c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:4122206092.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:4122206092.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:4122206092.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoKR/50/2023\n4122206092\n19. 06. 2024\nJUDr. Paulína Pacherová\nECLI:SK:KSBA:2024:4122206092.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov\nsenátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION,\na. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr.\nVeronika Doláková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50\n361 368, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpená\nadvokátkou: JUDr. Mariana Zavacká, Nádvorie Európy 32/3, 945 01 Komárno, IČO: 35 610 760,\no zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.\nk. 27Odi/6/2022-116 zo dňa 17.04.2023, pomerom hlasov 3 : 0, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 27Odi/6/2022-116 zo dňa 17.04.2023 potvrdzuje.\nII. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zrušenie oddlženia žalovanej.\nNestotožnil sa so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalobcu o nepoctivom zámere žalovanej, ktorý videl\nv naplnení zákonných dôvodov zrušenia oddlženia podľa § 166 ods. 1 a § 166g ods. 2 písm. c), f), h)\nzákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).\nV dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca pohľadávku voči žalovanej nadobudol postúpením od\npôvodného veriteľa Poštovej banky a.s. (Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016). Právnym\ndôvodom záväzkového vzťahu je zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu\na žalovanou.\nNaplnenie dôvodov zrušenia oddlženia žalobca videl v tom, že žalovaná v čase podania návrhu nebola\nplatobne neschopná. Pred vyhlásením konkurzu pohľadávku žalobcu splácala prostredníctvom zrážok\nzo mzdy v pravidelných splátkach. Žalovaná bola zamestnaná a zo svojho príjmu mohla uhrádzať\npohľadávku žalobcu, ako aj ďalších veriteľov. Podľa žalobcu preto u žalovanej, keďže dosahovala príjem,\nnevznikol stav platobnej neschopnosti z dôvodu objektívnej nemožnosti, ale z vlastného subjektívneho\nrozhodnutia, pričom v takomto prípade ide o zneužitie inštitútu oddlženia. Žalovaná nereagovala na\npredžalobnú výzvu žalobcu na preukázanie svojho poctivého zámeru, a teda neprejavila úprimnú snahu\nriešiť svoje dlhy. Po vyhlásení konkurzu nevykonala v prospech žalobcu žiadne úhrady záväzku, hoci na\njej strane nedošlo k žiadnej zmene okolností (je ďalej zamestnaná bez zmeny životných nákladov). Po\npodaní návrhu na vyhlásenie konkurzu neprejavila úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich\nmožností.\n1.1. Prvoinštančný súd po zistení existencie zákonných podmienok aktívnej legitimácie žalobcu, dospel\nna základe zisteného skutkového stavu k právnemu záveru o nedôvodnosti žaloby.\n\nPoukázal na to, že žalovanej boli (od júla 2018 do decembra 2019) vykonávané zrážky zo mzdy na\nsplácanie úverov (aj iných ako bol úver poskytnutý žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom). Po\nzrážkach na zdravotné a sociálne poistenie a vykonaní zrážok zo mzdy na úhradu úverov bola žalovanej\nv uvedenom období vyplácaná na účet suma priemerne 445,67 Eur mesačne.\nKonkurz s oddlžením bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28Odk/221/2019-18 zo dňa\n20.11.2019 a k jeho zrušeniu došlo 08.09.2022 (zverejnením oznamu správcu v Obchodnom vestníku č.\n173/2022) po splnení rozvrhu výťažku v sume 1.770,- Eur, dosiahnutého speňažením majetku žalovanej.\nUviedol, že platobná neschopnosť je nevyhnutnou podmienkou (conditio sine qua non) oddlženia\nkonkurzom. Vychádzajúc z náležitostí návrhu na vyhlásenie konkurzu, je doklad o vedení exekučného\nkonania alebo obdobného vykonávacieho konania fakticky jediným dôkazom, ktorý sa týka preukázania\nplatobnej neschopnosti dlžníka.\nSúd prvej inštancie s poukazom na ust. § 3 ods. 2 posledná veta v spojení s § 166 ods. 3 a § 167 ods.\n2 písm. f) ZKR ustálil, že v prípade (oddlžovacieho) konkurzu nastáva zákonná vyvrátiteľná domnienka\nplatobnej neschopnosti dlžníka, založená na tom, že peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi\nvymôcť exekúciou vtedy, ak túto nemožno vymôcť v exekúcii, v ktorej od vydania poverenia na vykonanie\nexekúcie do podania návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu uplynul aspoň jeden rok.\nŽalovaná v konaní o oddlženie konkurzom preukázala, že od 15.08.2014 bola na jej majetok vedená\nexekúcia na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9Er/896/2014, ktorá v čase podania návrhu na\nvyhlásenie oddlžovacieho konkurzu trvala už viac ako 5 rokov. V konaní o oddlžení pritom vyšlo najavo,\nže na žalovanú bola vedená aj iná exekúcia, a to na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6Er/570/2016,\nktorá teda v čase podania návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu trvala najmenej 2 roky.\nPri posúdení právnej otázky platobnej neschopnosti žalovanej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 5Obdo/18/2022 z 31.01.2023 aplikovateľné v prejednávanej veci (čl. 2 ods. 1, 2\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok – ďalej len „CSP“), v ktorom dovolací súd riešil\nprávnu otázku, či je dlžník pri oddlžení platobne neschopný a či má poctivý zámer, ak jeho pohľadávka\nbola (v čase oddlženia) úspešne vymáhaná v exekučnom konaní (zrážkami zo mzdy). Ako vyplýva\nz citovaného rozhodnutia dovolacieho súdu (bod 49., 53.) platobná neschopnosť dlžníka sa posudzuje\nkomplexne, teda nielen jednotlivej pohľadávky a schopnosti túto (hoci aj dlhodobo) uhrádzať, použitím\nlen matematického výpočtu, bez zohľadnenia ostatných sociálnych a ekonomických súvislostí tak, ako\nto zo zákona jednoznačne vyplýva. Samotná existencia pracovnoprávneho vzťahu a príjmu dlžníka ešte\nneznamená, že tento spĺňa podmienku platobnej schopnosti, vzhľadom na výšku pohľadávky žalobcu,\niných záväzkov a existencie finančného majetku žalovanej.\nRovnako čiastočná úhrada pohľadávky (či už v rámci exekúcie zrážkami zo mzdy, alebo dobrovoľne\nzrážkami zo mzdy) ešte nepreukazuje existenciu platobnej schopnosti dlžníka v čase podania návrhu\nna oddlženie, ale naopak, tento stav preukazuje len tú skutočnosť, že dlžník nedisponoval žiadnym\nfinančným majetkom, ktorý by bol spôsobilý na úhradu celej pohľadávky žalobcu.\nSúd prvej inštancie poukázal i na zistenia a závery správcu ohľadne majetku žalovanej, ktorý\nnedosahoval ani hodnotu potrebnú na splatenie aspoň jedného zo splatných peňažných záväzkov\nžalovanej. Výška do konkurzu prihlásených pohľadávok veriteľov v sume 25.348,35 Eur ďaleko\npresahovala hodnotu majetku žalovanej, pričom porovnaním zoznamu veriteľov v návrhu na vyhlásenie\nkonkurzu a správ správcu so zoznamom do konkurzu prihlásených veriteľov vyplýva, že viacerí z nich\nsi pohľadávky ani neprihlásili, čo odôvodňuje záver, že skutočná hodnota záväzkov žalovanej bola ešte\nvyššia. Na uvedenom základe dospel k záveru, že žalovaná v čase podania návrhu bola platobne\nneschopná a žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o naplnení podmienky § 166g ods. 2 písm.\nf) ZKR.\n1.2. Vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam žalobcu o posudzovaní poctivého zámeru podľa § 166g ods.\n1 ZKR (t. j. správanie sa dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu alebo na\nurčenie splátkového kalendára, z ktorého možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh\nv medziach svojich možností a schopností), súd prvej inštancie uviedol, že i v tomto smere zaťažuje\ndôkazná povinnosť žalobcu, ktorý ju ani v tomto tvrdení neuniesol.\nPoukázal na to, že úmyslom zákonodarcu nebolo dlžníka, ktorý má po oddlžení príjem (napr.\nzo zamestnania, ako je tomu aj v prejednávanej veci), bez ďalšieho zaťažiť povinnosťou naďalej\nuhrádzať aspoň časť z príjmu zo zamestnania svojim veriteľom na uspokojenie (v dôsledku oddlženia)\nnevymáhateľného dlhu, čo potvrdzuje aj dôvodová správa novelizácie zákona č. 377/2016 Z.z. Táto\npovinnosť dlžníkovi vzniká len v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo\nhry, kde je povinnosťou dlžníka aspoň polovicu takéhoto zdroja ponúknuť dobrovoľne veriteľom na\nuspokojenie nevymáhateľného dlhu, a to je podstatný rozdiel oproti príjmu získanému zo zamestnania.\n\nPrvoinštančný súd opätovne zdôraznil, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je na žalobcovi ako\noddlžením dotknutom veriteľovi.\nNemožno pritom prehliadnuť, že po skončení konkurzu dlžník v zásade nedisponuje žiadnym majetkom,\na preto je nevyhnutné, aby mal zabezpečený pravidelný príjem, ktorý mu umožní tzv. \"Fresh start\".\nZ právnej úpravy tohto kritéria poctivého zámeru dlžníka podľa § 166g ods. 1 ZKR vyplýva, že úmyslom\nzákonodarcu bolo, aby v prípade určitého mimoriadneho príjmu, získaného bez poskytnutia protihodnoty\ndlžníkom (t. j. nie v dôsledku protiplnenia spočívajúceho napr. vo výkone práce), poskytol dlžník\nčasť takéhoto príjmu na uspokojenie časti v dôsledku oddlženia nevymáhateľných dlhov. Naplnenie\nuvedeného zámeru zákonodarcu by mohlo nastať, ak by dlžníkovi bola napr. vyplatená určitá mimoriadna\nodmena, podstatne prevyšujúca priemerný plat. V prejednávanej veci žalobca žiadny takýto mimoriadny\npríjem žalovanej zo zamestnania netvrdil a ani nebol preukázaný. Doplnil, že nezistil existenciu žiadnych\nokolností podľa § 166g ods. 3 a 4 ZKR, v prípade výskytu ktorých by mal prihliadať na skutočnosti\novplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka prísnejšie, resp. miernejšie.\n1.3. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu v žalobnom návrhu o nepoctivom zámere žalovanej z právneho dôvodu\npodľa § 166g ods. 1 písm. c) a h) ZKR, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ich v žalobe označil len ich\nnormatívnym pomenovaním, bez uvedenia akýchkoľvek substancovaných skutkových tvrdení, z ktorých\ntieto právne dôvody nepoctivého zámeru vyvodzuje (na rozdiel od ostatných dôvodov nepoctivého\nzámeru - o tom, že žalovaná nebola platobne neschopná a že po podaní návrhu nevynaložila úprimnú\nsnahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, vo vzťahu ku ktorým uviedol žalobca substancované\nskutkové tvrdenia), teda neuniesol vo vzťahu k týmto dôvodom ani bremeno tvrdenia ako následku\nnesplnenia procesnej povinnosti substancovane tvrdiť (§ 150 ods. 1 CSP), čo bez ďalšieho vylučuje\ndôvodnosť žaloby v tejto časti.\n1.4. Na základe zisteného skutkového stavu preto žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu\ntrov konania.\n2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote\nodvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h)\nzákona č. 160/2015 CSP. V odvolacej argumentácii uviedol, že sa nestotožňuje s právnym záverom\nsúdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby.\nŽalobca zastával názor, že súd prvej inštancie nedostatočným spôsobom preskúmal predmetný prípad,\nnakoľko, ak by zhodnotil príjem žalovanej, a teda jej schopnosť uhrádzať jej záväzky a výšku jej\nzáväzkov, dospel by k záveru, že žalovaná by mohla splatiť všetky jej záväzky v celosti za niekoľko\nrokov, a to pri mesačnej splátke vo výške 250,- Eur voči všetkým veriteľom, pričom by jej ešte ostala\nnemalá výška finančných prostriedkov na úhradu jej mesačných výdavkov.\nPodľa odvolateľa z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/18/2022, na ktoré odkázal súd prvej\ninštancie, naopak možno vyvodiť, že ak by aj čiastočnými úhradami bolo možné vysloviť záver o tom, že\ndlžník môže svoje dlhy splatiť, v takom prípade je spochybnený poctivý zámer dlžníka a jeho platobná\nneschopnosť. A práve na uvedené sa snaží žalobca poukázať, že bolo v možnostiach žalovanej splatiť\njej záväzky. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že príjem žalovanej nebol nízky, pričom pri mesačnej\nsplátke vo výške 250,- Eur, by žalovaná splatila svoje záväzky v celosti za 8 rokov, a to voči všetkým jej\nveriteľom. Žalobca podotýkal, že voči nemu žalovaná vykonávala platby niekoľkonásobne vyššie, a preto\nby mohla žalovaná vo svojej majetkovej situácii splatiť všetky svoje záväzky aj v skoršej dobe. Rovnako\nv otázke výšky záväzkov sa podľa odvolateľa nemožno zaoberať sumou pohľadávok neprihlásených\nveriteľov a je potrebné vychádzať z ich hodnoty zistenej v konkurzom konaní.\nVo vzťahu k právnemu záveru súdu prvej inštancie o platobnej neschopnosti žalovanej, odvolateľ\nuviedol, že túto nie je možné posudzovať podľa formálnych znakov vymedzených § 3 ods. 2 ZKR.\nVedenie exekučného konania, v ktorom sa za obdobie 5 rokov nepodarilo vymôcť pohľadávku,\nnenapĺňa zákonné podmienky platobnej neschopnosti dlžníka stanovené v ust. § 3 ods. 2 ZKR, nakoľko\n„nevymoženie“ pohľadávky v spomenutom exekučnom konaní mohlo byť spôsobené nečinnosťou\nsúdneho exekútora, a to nesprávne zvoleným spôsobom výkonu exekúcie alebo jeho nečinnosťou alebo\nneposkytnutím súčinnosti zo strany žalovanej ako povinnej. Nemožno rozhodnúť na základe skutočnosti,\nktorá nie je z hľadiska skutkového stavu preverená a preukázaná.\nOdvolateľ zotrval na názore, že žalovaná bola v čase podania návrhu na konkurz platobne schopná\na zneužila inštitút oddlženia. Poukázal na to, že jej majetková situácia sa po povolení oddlženia zlepšila,\nčo je zrejmé z jej vyššieho vymeriavacieho základu, preto bolo v jej možnostiach pokúsiť sa o vyriešenie\njej záväzkov a prejaviť úprimnú snahu o ich vyriešenie, ktorú neprejavila, a to ani v minimálnom rozsahu.\n\nS poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/570/2016 namietal, že účelom oddlženia\nnebola len ochrana dlžníkov (poskytnutie možnosti na „nový život“), ale aj ochrana veriteľov postihnutých\noddlžením. Na podporu svojho názoru poukázal i na rozhodnutie Okresného súdu Trnava sp. zn.\n36Odi/4/2022, v ktorom sa zaoberal otázkou platobnej neschopnosti dlžníka s pravidelným príjmom zo\nzamestnania.\nOdvolateľ mal za to, že dlžníka, ktorý má mesačný príjem cca 1.000,- Eur a výdavky cca aj 600,- Eur,\nnemožno zaradiť medzi platobne neschopného, nakoľko mu každý mesiac ostáva suma na čiastočnú\núhradu a možno aj úplnú úhradu svojich dlhov. Práve na predmetnú skutočnosť poukazuje žalobca v\npredmetnom konaní, ako i v ďalších konaniach o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V odvolacom\nnávrhu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie alebo, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi\nprizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu, ktoré bolo doručené jej právnej zástupkyni, nevyjadrila.\n4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu\nspisu a napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380\nCSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej\ninštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n5. Podstatnou a pre rozhodnutie o odvolaní právne významnou otázkou bolo, či žalovaná ako dlžníčka\npri oddlžení mala/nemala poctivý zámer a či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v právnom\nzávere o nedôvodnosti žaloby o zrušenia oddlženia je vecne správne. Na posúdenie tejto otázky,\nv rozsahu odvolateľom vymedzených dôvodov odvolania a odvolacej argumentácie, zameral odvolací\nsúd preskúmanie rozhodnutia v odvolacom konaní.\n6. Odvolací súd mal preukázané, že žalobca je aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby (návrhu)\nako veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením. Žaloba smerujúca voči dlžníkovi (žalovanej) bola podaná na\nsúde, ktorý rozhodol o oddlžení v zákonnej lehote, do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu.\n7. Žalovaná je fyzická osoba, dlžníčka, ktorej bola priznaná ochrana oddlžením.\n8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n10. Odvolací súd sa, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, stotožnil s právnym záverom súdu\nprvej inštancie, ktorý sa dostatočne, jasne a zrozumiteľne vysporiadal a zodpovedal na všetky podstatné\nskutkové tvrdenia strán uvedené v procesnom útoku a obrane. Riadne a dostatočne zistil skutkový\nstav veci a tento správne skutkovo a právne vyhodnotil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne\na dostatočne odôvodnil a zrozumiteľne uviedol podstatné úvahy, na ktorých založil právne záväzný výrok\nrozhodnutia.\n11. Odvolací súd poukazuje na to, že účelom oddlženia a zákonodarcom sledovaným zámerom\nzavedenia tohto inštitútu do ustanovení ZKR, bolo poskytnúť dlžníkom v nepriaznivej ekonomickej\na sociálnej situácii druhú šancu na slušný život zodpovedajúci štandardnej životnej úrovni, v ktorej je\ndlžník opätovne schopný zabezpečovať plnenie základných a iných bežných životných potrieb tak pre\nseba, ako aj pre členov svojej rodiny (najmä v prípadoch dlžníkov s maloletými deťmi).\n12. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Vykonaným\ndokazovaním mal prvoinštančný súd pri ex post kontrole poctivého záujmu žalovanej dostatočne\npreukázané, že žalovaná sa v čase podania návrhu na konkurz nachádzala v nepriaznivej ekonomickej\na životnej situácii. Napriek snahe hradiť svoje záväzky, ich výška a rozsah pre žalovanú predstavovali\nekonomicky nezvládnuteľný stav. Za uvedených okolností preto podanie návrhu na konkurz nemožno\n\npovažovať za zneužitie tohto inštitútu, konanie v nepoctivom zámere, ani za snahu zbaviť sa dlhov\nkonkurzom bez existencie platobnej neschopnosti.\n13. Z obsahu spisu, ako i nesporných tvrdení strán vyplývalo, že pohľadávka žalobcu (vzniknutá\ntitulom úveru na bývanie poskytnutého právnym predchodcom žalobcu v roku 2009) bola voči žalovanej\nexekučne vymáhaná. V exekúcii trvajúcej od roku 2014 došlo k jej čiastočnému vymoženiu. Nie je možné\nopomenúť, že vzhľadom na narastajúce príslušenstvo a trovy exekúcie došlo k výraznému zvýšeniu\npôvodnej sumy tohto dlhu žalovanej.\n14. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že úver na bývanie bol poskytnutý žalovanej a manželovi. Nezvládnutie\nfinančnej situácie (ktorá vyústila k predaju nehnuteľnosti v BSM dražbou v prospech veriteľa VÚB,\na.s.) viedlo k rozpadu manželstva. Žalovaná si zabezpečila nové nájomné bývanie s nájmom 340,Eur mesačne. Napriek nepriaznivej životnej situácii však mala záujem svoje dlhy plniť, o čom svedčí\naj nariadenie a vykonávanie exekučných zrážok zo mzdy. Z obsahu spisu možno vyvodiť, že žalovaná\npohľadávku žalobcu (vzniknutú za trvania manželstva) splácala sama, čo tiež svedčí o jej snahe\nposkytnúť veriteľovi aspoň čiastočné plnenie, v rozsahu jej možností a nevyhýbať sa úhrade dlhu.\nŽalovaná predloženými listinnými dôkazmi (výplatný súpis mzdovej učtárne) preukázala, že po zrážkach\nzo mzdy jej na mesačné živobytie a úhradu všetkých svojich životných potrieb zostala suma od 430,- do\n480,- Eur, ktorý stav trval minimálne rok pred vyhlásením konkurzu s oddlžením.\n15. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázanú aj skutočnosť, že žalobca nebol\njediným a výlučným veriteľom žalovanej. Žalovaná mala podľa zoznamu veriteľov uvedených v návrhu\nna konkurz okrem žalobcu ešte ďalších siedmych veriteľov. Správcovi poskytovala súčinnosť. Zistený\nmajetok žalovanej bol speňažený a v zmysle rozvrhu rozdelený na upokojenie prihlásených veriteľov\n(ako vyplýva i z údajov Obchodného vestníka č. 152/2022 z 08.08.2022).\n16. Finančná a majetková situácia žalovanej z pohľadu odvolacieho súdu zakladá dôvodnosť\na správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie o platobnej neschopnosti žalovanej pre objektívnu\nnemožnosť uhrádzať svoje záväzky po splatnosti 180 dní.\n17. Okolnosti kauzy (vzniknutú finančnú situáciu žalovanej a jej správanie sa pred podaním návrhu na\nkonkurz, ako i po jeho podaní), ktorú súd prvej inštancie správne hodnotil vo vzťahu ku všetkým (súdu\nznámym) záväzkom žalovanej voči jej veriteľom, posúdil a vyhodnotil správne.\n18. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné\nbremeno svojich tvrdení, na ktorých postavil a založil dôvodnosť žaloby.\n19. Odvolaciu argumentáciu žalobcu, že žalovaná z príjmu cca 450,- Eur, ktorý jej zostal po vykonaní\nexekučných zrážok, bola dostatočne spôsobilá hradiť záväzky voči žalobcovi a ostatným veriteľom, a\ntieto mohla v priebehu 8 rokov splatiť, odvolací súd hodnotí ako účelovú a právne irelevantnú obranu, bez\nschopnosti odvolateľa objektívne zhodnotiť a posúdiť situáciu žalovanej. Vnímajúc reálny ekonomický\nstav dlžníčky a náklady, ktorých vynaloženie je nutné na obstaranie bývania a základných životných\npotrieb, je živobytie zo sumy 450,- Eur mesačne nesporne na hranici chudoby. Skutkový stav zistený\nsúdom prvej inštancie preukazuje objektívny stav platobnej neschopnosti žalovanej a dôvodnosť trvania\njej oddlženia.\n20. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu rozhodnutím Okresného súdu Trnava č. k. 36Odi/4/2022 zo dňa\n23.11.2022, odvolací súd uvádza, že poukaz odvolateľa na časť súdneho rozhodnutia (výňatok z právnej\nargumentácie súdu), z ktorého nemožno vyvodiť komplexný a ucelený záver o zistenom skutkovom\nstave, okolnostiach a osobitostiach kauzy, ani o celom právnom závere konajúceho súdu, nemožno\npovažovať za relevantnú a podstatnú právnu argumentáciu, ani judikačnú prax, na ktorú by mal odvolací\nsúd prihliadnúť. Navyše, ako odvolací súd zistil zo svojej rozhodovacej činnosti, konanie, v ktorom\nbolo vydané predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je ani právoplatne skončené, žalobcom\noznačené rozhodnutie je predmetom odvolania.\n21. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je súladné a neodporuje ani záverom vysloveným\nv rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 570/2016, na ktoré odvolateľ poukázal. Záujmy dlžníka\n\n(žalovanej) a veriteľa (žalobcu) z hľadiska dôvodnosti oddlženia súd prvej inštancie posúdil dôsledne,\ndostatočne a vecne správne.\n22. Odvolanie žalobcu nebolo spôsobilé spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku.\nOdvolací súd preto s poukazom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\nv zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1\nCSP tak, že úspešnej žalovanej ich náhradu voči žalobcovi nepriznal, nakoľko si tieto trovy neuplatnila\na v odvolacom konaní jej ani žiadne trovy nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.\n1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "27Odi/6/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c7b4b4fc-bda2-41f8-822e-a70774a1e37a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.570.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 570/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2016 z 10. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-10", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.570.2016.1"}, {"guid": "74393840-7cf4-45d3-8e90-228dda26f91e:2dac29eb-d057-4fe9-8928-0d1c7b2d4a69", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/570/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6Er/570/2016 z 23. 11. 2017", "sud": "Okresný súd Považská Bystrica", "datum_vydania": "2017-11-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/74393840-7cf4-45d3-8e90-228dda26f91e:2dac29eb-d057-4fe9-8928-0d1c7b2d4a69"}, {"guid": "ee712066-a45d-4a97-89f4-80583af47778:bb3dd541-7d28-4898-b857-6a5e0c1fef26", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Er/896/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. 9Er/896/2014 z 26. 11. 2014", "sud": "Okresný súd Rožňava", "datum_vydania": "2014-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ee712066-a45d-4a97-89f4-80583af47778:bb3dd541-7d28-4898-b857-6a5e0c1fef26"}], "citovane_v": []}