{"guid": "4258d563-4b2c-4089-8609-878c8623539a:a809fe2a-8c83-46e6-96e4-66bc8afc1a95", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:4123240235.2", "spisova_znacka": "5Cob/94/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/94/2024 z 27. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. augusta 2024, sp. zn. 5Cob/94/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:4123240235.2", "identifikacne_cislo": "4123240235", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Eva Fulcová", "sudca_id": 537, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-fulcova-537", "datum_vydania": "2024-08-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Neodkladné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a809fe2a-8c83-46e6-96e4-66bc8afc1a95", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:4123240235.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:4123240235.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:4123240235.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Cob/94/2024\n4123240235\n27. 08. 2024\nJUDr. Eva Fulcová\nECLI:SK:KSBA:2024:4123240235.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu Mgr. Mgr. Miriam\nPlavčákovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: ACS teplo j.s.a., so sídlom Družstevná\n1090/86, Solčany, IČO: 51 962 802, zastúpeného: AG LEGAL s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A,\nBratislava, IČO: 50 326 511, proti žalovanému: NTS energo SK a.s., so sídlom Křenova 438/7,\nVeleslavín, Praha, Česká republika, IČO: 178 51 416, zastúpenému: BAK & PARTNERS s.r.o., so sídlom\nPanská 14, Bratislava, IČO: 47 254 840, o určenie vlastníckeho práva k akciám a o návrhu žalobcu\nna nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k.\n57Cb/78/2023-181 zo dňa 08.11.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. 57Cb/78/2023-297 zo dňa\n22.02.2024, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 57Cb/78/2023-181 zo dňa 08.11.2023 v\nspojení s opravným uznesením č.k. 57Cb/78/2023-297 zo dňa 22.02.2024 potvrdzuje.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, obsahom ktorého bolo, aby súd do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej o\nurčenie vlastníckeho práva k akciám vedenej pod rovnakou spisovou značkou (57Cb/78/2023) nariadil\nneodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by\nakokoľvek scudzil, založil alebo akokoľvek inak zaťažil 49 % akcií emitovaných spoločnosťou Nitrianska\nteplárenská spoločnosť a.s. (ďalej len „NTS a.s.“), IČO: 36 550 604, a to konkrétne 49 ks kmeňových\nakcií emitovaných spoločnosťou NTS a.s. v listinnej podobe, na meno s menovitou hodnotou 1 akcie\nvo výške 82.984,79 EUR, v nepretržitom číselnom rade 1 až 49, ktoré sú nahradené hromadnou akciou\nčíslo 3.\n2. Zároveň sa žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd do času\nprávoplatného rozhodnutia vo veci samej uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek výkonu\nakýchkoľvek práv, ktoré bude žalovaný odvodzovať od svojho postavenia akcionára spoločnosti NTS, a\nto vrátane, nie však výlučne, aby sa zdržal výkonu hlasovacích práv žalovaného na valnom zhromaždení\nNTS.\n3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia voči žalovanému okrem skutkových zistení a všeobecných právnych východísk odôvodnil\nnasledovne:\n„9. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie\nnároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ktorým je nárok na ochranu vlastníckeho práva žalobcu\nk Obchodnému podielu ACS Plyn, do ktorého malo byť zasiahnuté neplatným prevodom obchodného\npodielu ACS Plyn zo žalobcu na spol. Pizzarelli a znížením hodnoty spol. ACS Plyn v dôsledku vyvedenia\nakcií zo spol. ACS Plyn na základe Zmluvy o kúpe akcií na žalovaného ktorých platnosť žalobca v konaní\nspochybňuje.\n...\n\n13. Žalobca existenciu potreby dočasne upraviť pomery strán konania v návrhu odôvodnil dôvodnou\nobavou, že pôsobením žalovaného v postavení domnelého akcionára spoločnosti NTS dôjde k\nspôsobeniu podstatnej škody spoločnosti ACS Plyn ako akcionárovi spoločnosti NTS a žalobcovi\nako spoločníkovi spoločnosti ACS Plyn, a to v dôsledku neoprávneného nakladania s akciami zo\nstrany žalovaného. Žalobca osvedčoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov taktiež dôvodnou obavou,\nže pôsobením žalovaného v postavení domnelého akcionára spoločnosti NTS dôjde k spôsobeniu\npodstatnej škody spoločnosti ACS Plyn a tým aj žalobcovi, v dôsledku disponovania s akciami v podobe\nich založenia alebo iného zaťaženia. Podľa žalobcu potreba neodkladnej úpravy pomerov je daná už len\nsamotnou existenciou možnosti disponovania s akciami zo strany žalovaného ako subjektu, ktorý nie je\nvlastníkom akcií, keď existencia tejto možnosti porušuje práva a právom chránené záujmy spoločnosti\nACS Plyn ako skutočného vlastníka akcií a tým aj žalobcu ako spoločníka spoločnosti ACS Plyn.\nŽalobca tiež osvedčoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov aj dôvodnou obavou, že žalovaný sa bude\nkontinuálne správať ako vlastník akcií a akcionár spoločnosti NTS a bude vykonávať práva akcionára\nspoločnosti NTS a to napriek tomu, že z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o kúpe akcií nie je a ani\nnemôže byť akcionárom spoločnosti NTS. Potreba neodkladnej úpravy pomerov je podľa žalobcu daná\naj v kontexte správania sa žalovaného ako akcionára spol. NTS, a to dôvodnou obavou, že žalovaný\nbude neoprávnene vykonávať vplyv na chod spoločnosti NTS prostredníctvom žalovaným ustanovených\nčlenov štatutárneho orgánu spol. NTS , ktorí budú v mene spoločnosti NTS konať bez ohľadu na vôľu\nžalobcu ako skutočného spoločníka spol. ACS Plyn. Nad rámec uvedeného žalobca osvedčuje potrebu\nneodkladnej úpravy pomerov dôvodnou obavou, že pôsobením žalovaného v postavení domnelého\nakcionára spol. NTS dôjde k spôsobeniu podstatnej škody spol. CS Plyn a žalobcovi v dôsledku konania\nžalovaného, ktoré bude viesť k prevodu hodnotných aktív vo vlastníctve spol. NTS v rámci predaja\npodniku alebo časti podniku spoločnosti NTS.\n14. Po oboznámení sa s obsahom spisu súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené\npodmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a ustálil, že žalobca neosvedčil naliehavosť\nbezodkladnej potreby úpravy pomerov strán a ani to, že by exekúcia rozhodnutia vo veci samej bola\nohrozená. Žalobca ničím neosvedčil ani nepreukázal také skutkové okolnosti (najmä ohľadom správania\nžalovaného), ktoré by bez rozumných pochybností umožňovali prijať záver, že v žalobcovi v dôsledku\nsprávania žalovaného bezprostredne hrozí nebezpečenstvo vzniku značnej ujmy, respektíve, že by\nbudúci výkon rozhodnutia bol ohrozený a vzniku tejto ujmy možno zabrániť nariadenie neodkladného\nopatrenia. Žalobca neosvedčil ani, že žalovaný vykonáva práva akcionára, pri ktorých bezprostredne\nhrozí nebezpečenstvo vzniku značnej ujmy, respektíve, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený\na vzniku tejto ujmy možno zabrániť nariadením neodkladného opatrenia, keď nepreukázal, že súčasný\nvlastník akcií, teda žalovaný má v úmysle ich scudziť, založiť alebo akokoľvek inak zaťažiť, ani, že\nžalovaný vykonáva konkrétne práva, ktoré odvodzuje od svojho postavenia akcionára v spoločnosti\nNTS pri výkone hlasovacích práv žalovaného na valnom zhromaždení spoločnosti NTS. V súdenej\nveci bolo potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je\nosvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh\nna neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na\njej strane alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná\nstrana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. Samotné\ntvrdenie žalobcu týkajúce sa možných úkonov žalovaného bez toho, aby žalobca preukázal, že žalovaný\nv tomto prípade postupuje, resp. aspoň zamýšľa postupovať úkonmi, ktoré by smerovali k scudzeniu,\nzaloženiu alebo akémukoľvek inému zaťaženiu predmetných akcií, že žalovaný vykonáva konkrétne\npráva, ktoré odvodzuje od svojho postavenia akcionára spoločnosti NTS pri výkone hlasovacích práv\nžalovaného na valnom zhromaždení spoločnosti NTS, nemôže zakladať bezodkladnú potrebu úpravy\npomerov medzi stranami sporu. Taktiež žalobca neosvedčil, že je daná obava, že exekúcia bude\nohrozená, preto súd návrh žalobcu na nariadenie vyššie uvedeného neodkladného opatrenia zamietol.“\n4. Súd prvej inštancie dňa 22.02.2024 vydal opravné uznesenie č. k. 57Cb/78/2023-297, ktorým opravil\nlen záhlavie pôvodného uznesenia.\n5. Napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, ods. 3, §\n325 ods. 1, ods. 2 písm. c) a písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP).\n6. Proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 57Cb/78/2023-181 zo dňa 08.11.2023 v spojení s\nopravným uznesením č.k. 57Cb/78/2023-297 zo dňa 22.02.2024 podal v zákonnej lehote v celom\nrozsahu odvolanie žalobca z dôvodov vymedzených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) teda porušenia\n\npráva na spravodlivý proces, písm. f) nesprávnych skutkových zistení a písm. h) nesprávneho právneho\nposúdenia CSP.\n7. V súvislosti s prvým odvolacím dôvodom žalobca poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky č. k. IV.ÚS 115/03-14 zo dňa 03.07.2023, tiež č. k. I.ÚS 265/05-64 zo dňa\n14.09.2006, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/67/2020 zo dňa 30.06.2022\ns tým, že v nadväznosti na citované právne závery najvyšších súdnych autorít v označených\nrozhodnutiach, v odvolaním napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie podľa žalobcu absentuje\nvyporiadanie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ rozhodnutia, čo spôsobuje\njeho arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť. V dôsledku takejto vady napadnutého rozhodnutia bolo\nžalobcovi znemožnené náležite skutkovo a právne argumentovať v rámci opravných prostriedkov,\nčím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Podľa žalobca v rozhodnutí tiež absentuje\nakákoľvek zmienka o teste proporcionality a tiež aj riadne odôvodnenie názoru súdu prvej inštancie,\npodľa ktorého žalobcom navrhované neodkladné opatrenie nie je v súlade s princípom efektívnosti. V\ndôsledku všetkých žalobcom uvedených vád napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu práva žalobcu\nna súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.\n8. Žalobca nesprávne právne posúdenie veci videl v závere súdu prvej inštancie o nesplnení podmienok\npre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keď ustálil, že žalobca neosvedčil naliehavosť\nneodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu, ani to, že by exekúcia rozhodnutia vo veci samej bola\nohrozená.\n9. S týmto názorom súdu prvej inštancie žalobca vyslovil nesúhlas, pretože podľa jeho názoru na\nosvedčenie existencie naliehavosti bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu postačuje iba\nabstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv a právom chránených záujmov žalobcu a teda\nnie je na mieste vyžadovať konkrétny a bezprostredný úkon žalovaného respektíve prejavenie úmyslu\nžalovaného uskutočniť úkon súvisiaci s akciami, ktorý by smeroval k scudzeniu, založeniu alebo\nakémukoľvek zaťaženiu akcií, alebo na konkrétny a bezprostredný výkon práva odvodzovaného od jeho\núdajného postavenia akcionára spoločnosti NTS. Naviac tento právny názor súdu prvej inštancie je podľa\nžalobcu v rozpore s jeho teoretickým výkladom inštitútu neodkladného opatrenia poskytnutým v bode\n11. Odôvodnenia, kde uvádza: „Neodkladné opatrenie má v zásade preventívny účinok.“\n10. V súvislosti s preventívnym charakterom neodkladného opatrenia poukázal žalobca na závery\nuvedené v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014, Krajského súdu v Prešove sp.\nzn. 18Co/44/2015, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/255/2016, Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 3Co/337/2009 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Co/230/2019, s ktorými je právny záver súdu prvej\ninštancie v rozpore, keď súd napriek tomu, že žalobcom navrhované neodkladné opatrenie by efektívne\nzabránilo zmareniu konania vo veci samej v dôsledku nezvratných prevodov akcií na dobromyseľných\nnadobúdateľov, dospel k právnemu záveru, že žalobca riadne neosvedčil naliehavosť bezodkladnej\npotreby úpravy pomerov strán, teda vec podľa žalobcu nesprávne právne posúdil.\n11. Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod namietaný žalobcom, ktorým je nesprávne skutkové zistenie,\nžalobca poukázal na to, že za nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie považuje jeho\nzistenie, že žalobca neosvedčil ani nepreukázal skutkové okolnosti, ktoré by bez rozumných\npochybností umožňovali prijať záver, že žalobcovi v dôsledku správania žalovaného bezprostredne hrozí\nnebezpečenstvo vzniku značnej ujmy respektíve, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený a vzniku\ntakejto ujmy možno zabrániť nariadením neodkladného opatrenia.\n12. Žalobca poukazuje na to, že súdu prvej inštancie predložil výzvu žalovaného, ktorú žalovaný doručil\nmestu Nitra a spoločnosti NTS, prostredníctvom ktorej sa domáhal urýchleného zabezpečenia zápisu\nzmeny osoby akcionára v zozname akcionárov spoločnosti NTS a to najneskôr do 25.10.2023. Z\nuvedeného listinného dôkazu jednoznačne vyplýva také správanie sa žalovaného, ktoré smeruje k tomu,\naby čo najrýchlejšie dosiahol zmenu osoby akcionára a mohol začať vykonávať všetky práva akcionára\nspoločnosti NTS, vrátane výkonu hlasovacích práv, čím žalobcovi hrozí nebezpečenstvo vzniku značnej\nujmy, ktorej možno zabrániť výlučne nariadením neodkladného opatrenia. Na základe uvedeného teda\npodľa žalobcu dospel súd na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n13. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobcom navrhované\nneodkladné opatrenie nariadil.\n14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 21.12.2023 tak, že vo veci\nnie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky, aj keď žalobca v žalobe vo veci samej o určenie\nvlastníckeho práva k akciám právomoc súdu Slovenskej republiky odvodzuje od ustanovenia bodu\n13.12. Záložnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.08.2020 medzi spoločnosťou ACS Plyn ako záložcom a\nspoločnosťou G&T Banka a.s. ako záložným veriteľom, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na právomoci\nsúdu Slovenskej republiky.\n\n15. Žalovaný uviedol, že ani jedna zo strán sporu nie sú zmluvnou stranou Záložnej zmluvy a\nnaviac žalovaný ako nadobúdateľ ani nevstúpil do právneho postavenia veriteľa zo Záložnej zmluvy a\npreto predmetným ustanovením Záložnej zmluvy, ktorým bola dohodnutá právomoc súdov Slovenskej\nrepubliky, nie je viazaný.\n16. Keďže žalovaným vo veci samej je česká obchodná spoločnosť so sídlom v Českej republike, je\npodľa žalovaného potrebné právomoc súdu posudzovať podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a\nRady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych\na obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), podľa ktorého v čl. 4 sa upravuje všeobecná právomoc\nzaložená na zásade, že žalobca sleduje miesto súdu žalovaného, čo znamená, že osoby s bydliskom\nna území členského štátu sa bez ohľadu na štátne občianstvo žalujú na území súdoch tohto členského\nštátu. Žalovaný ako česká entita zriadená podľa českého právneho poriadku má registrované sídlo v\nČeskej republike a podľa čl. 63 bod 1 Nariadenia má na účely Nariadenia obchodná spoločnosť alebo\niná právnická osoba bydlisko v mieste, kde má: a/ registrované sídlo; b/ ústredie alebo; c/ hlavné miesto\npodnikateľskej činnosti, na základe čoho je zrejmé, že je daná právomoc súdu Českej republiky.\n17. Podľa žalovaného teda vo veci nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky, avšak z opatrnosti\nsa k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu vyjadril.\n18. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorým žalobca namieta\nporušenie práva žalobcu na spravodlivý proces rozhodnutím súdu prvej inštancie, keď sa údajne\nnevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami pre nariadenie neodkladného opatrenia a to\nnevykonaním testu proporcionality, žalovaný uviedol, že tento odvolací dôvod nebol naplnený, pretože\nsúd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil naliehavosť bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán\nsporu ako základnej podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, ani neosvedčil, že by exekúcia\nvo veci samej bola ohrozená a preto pristupovať k testu proporcionality by bolo nedôvodné. Podľa\nžalovaného sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami na účely\nrozhodnutia o navrhovanom neodkladnom opatrení a nedošlo tak k žalobcom prezentovanému zásahu\ndo jeho práva na spravodlivý proces.\n19. Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ktorým žalobca namietal, že\nsúd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného\nopatrenia, žalovaný uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikuje, v čom konkrétne malo dôjsť\nk naplneniu predmetného odvolacieho dôvodu. Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v\nBratislave č. k. 1Cob/268/2016-357 zo dňa 23.12.2016, z ktorého vyplýva, že návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia môže mať úspech v prípade, ak žalobca preukáže danosť práva a to, aby\nnebolo vážnejších pochybností o potrebe dočasnej úpravy. Žalovaný uviedol, že v konaní vo veci samej\no určenie vlastníckeho práva k akciám žalobca žiada o určenie vlastníckeho práva k akciám v prospech\ntretieho subjektu, ktorý vôbec nie je stranou sporu, pričom žalobca nikdy nebol vlastníkom akcií, ani\nnetvrdí, že ním bol, ani netvrdí, že by ním mal byť. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca\nneosvedčil ani danosť svojho nároku resp. práva voči žalovanému a teda nebola naplnená zákonná\npodmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia.\n20. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že nebola splnená ani ďalšia podmienka pre nariadenie\nneodkladného opatrenia, ktorou je obava z ohrozenia exekúcie, keďže žalovaný v rámci snahy\nuplatňovať svoje práva, ktoré mu prislúchajú z vlastníctva akcií, nevykonal žiadny krok, ktorý by\nakýmkoľvek spôsobom bol schopný čo i len potencionálne vzbudiť obavu, ktorá by zakladala potrebu\nneodkladnej úpravy pomerov. Jediné, o čo sa žalovaný snaží a žiadal, je zápis do zoznamu akcionárov\nspoločnosti vedenom Centrálnym depozitárom cenných papierov, čo však predstavenstvo odmietlo, čo\nsamo o sebe vylučuje spôsobilosť žalovaného vykonať kroky tvrdené žalobcom.\n21. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP /nesprávne skutkové zistenia/ žalovaný\nuviedol, že žalobca tvrdil, že mu bezprostredne hrozí nebezpečenstvo vzniku bližšie nešpecifikovanej\nznačnej ujmy, pričom túto skutočnosť vyvodzuje len z toho, že žalovaný ako vlastník akcií uplatní svoje\nprávo súvisiace s vlastníctvom akcií. Žalobca nepreukázal ani neosvedčil svoje tvrdenia, že by žalovaný\npostupoval, respektíve zamýšľa postupovať spôsobom, ktorý by smeroval k scudzeniu, založeniu\nalebo inému zaťaženiu akcií, ani že vykonáva konkrétne práva vyplývajúce z postavenia akcionára\nspoločnosti. Vzhľadom na uvedené podľa žalovaného súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, z\nktorých vyplýva, že žalobca neosvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu ani\nohrozenie exekúcie a nie je naplnený ani tento odvolací dôvod.\n22. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia navrhol, aby odvolací súd konanie o návrhu žalobcu na vydanie\nneodkladného opatrenia zastavil alebo alternatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.\n23. Žalobca dňa 07.02.2024 doručil súdu podanie, ktorým doplnil ďalšie rozhodujúce skutočnosti,\nktoré nastali po podaní odvolania a zakladajú podľa neho potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi\n\nstranami sporu a v prílohe podania predložil listinný dôkaz, verifikačný dokument spoločnosti NTS zo\ndňa 23.01.2024, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný je zapísaný v zozname akcionárov\nspoločnosti minimálne od 11.01.2024 a teda môže od tohto dátumu bez akýchkoľvek obmedzení\nvykonávať všetky práva akcionára spoločnosti vrátane výkonu hlasovacích práv na valnom zhromaždení\nspoločnosti. Týmto žalobca podľa jeho názoru osvedčil také skutkové okolnosti, ktoré bez rozumných\npochybností umožňujú prijať záver, že žalobcovi v dôsledku správania sa žalovaného bezprostredne\nhrozí nebezpečenstvo vzniku značnej a nezvratnej ujmy na právach, respektíve že budúci výkon\nrozhodnutia bude ohrozený. Navrhol preto, aby odvolací súd neodkladné opatrenie uvedené v jeho\nnávrhu vydal.\n24. Žalovaný v podaní, doručenom súdu 29.2.2024 doplnil svoju skoršiu argumentáciu nasledovne:\nPoukázal na to, že dňa 11.01.2024 bol Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s. vykonaný\nzápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov spoločnosti NTS k predmetným akciám, a to tak,\nže žalovaný bol zapísaný do zoznamu akcionárov spoločnosti NTS, ktorý je vedený u CDCP ako vlastník\npredmetných akcií. S odkazom na § 156 ods. 7 ObZ uviedol, že zoznam akcionárov spoločnosti NTS je\nvedený u CDCP a príkaz na vykonanie zápisu zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov, podáva\nv zmysle príslušných právnych predpisov emitent, a teda spoločnosť NTS. Keďže v mene spoločnosti\nNTS koná pán G.. G. N. ako predseda predstavenstva, a zároveň je štatutárnym orgánom žalobcu,\nnie len že musel mať vedomosť o tom, že bude vykonaný zápis zmeny osoby akcionára v zozname\nakcionárov spoločnosti NTS k predmetným akciám, ale sám osobne musel podpísať, buď predmetný\npríkaz na vykonanie zápisu alebo podpísať udelenie plnej moci na vykonanie predmetného úkonu.\n25. Žalovaný bol preto názoru, že schválením vykonania zápisu zmeny osoby akcionára v zozname\nakcionárov spoločnosti NTS k predmetným akciám, žalobca prostredníctvom svojho štatutárneho\norgánu, ktorý konal v mene spoločnosti NTS, de facto uznal vlastnícke právo žalovaného k predmetným\nakciám.\n26. Žalovaný ďalej tvrdil, že prípadný výkon všetkých práv akcionára vrátane hlasovacích práv, je\nriadnym právom, ktoré nadobudol spolu s akciami zákonným spôsobom. Z toho dôvodu mal žalovaný\nza to, že je absurdné považovať akýkoľvek výkon práv akcionára, za porušenie práv a oprávnených\nzáujmov žalobcu. Žalovaný je iba minoritným akcionárom, čo v konečnom dôsledku zamedzuje, aby\nakýmkoľvek podstatným spôsobom vplýval na spoločnosť NTS a jej chod.\n27. V podaní, doručenom súdu 30.05.2024 žalovaný poukazujúc na § 329 ods. 2 CSP (podľa ktorého je\npre nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie)\nuviedol, že nové okolnosti, ktorými žalobca odôvodňoval návrh na nariadenie NO nastali až po vydaní\nnapadnutého rozhodnutia, a teda by ich odvolací súd pri svojom rozhodovaní nemal brať do úvahy.\n28. Podľa žalovaného, ani v rámci vyjadrení žalobcu v odvolacom konaní žalobca ohrozenie práv a\noprávnených záujmov ani vznik značnej a nezvratnej ujmy na právach žiadnym relevantným spôsobom\nnepreukazuje.\n29. Na podania žalovaného zo dňa 21.12.2023, 28.02.2024 a 30.05.2024 reagoval žalobca podaním\nzo dňa 17.06.2024.\n30. K otázke právomoci súdov Slovenskej republiky uviedol, táto je daná tak výslovnou (písomnou)\ndohodou spoločnosti ACS Plyn a Banky zakotvenou v Záložnej zmluve s tým, že touto dohodou je\nviazaný aj žalovaný ako subjekt priamo podieľajúci sa na výkone záložného práva. Okrem toho je daná\naj výslovnou (písomnou) dohodou spoločnosti ACS Plyn a žalovaného v Zmluve o kúpe akcií, ktorá\nsa riadi slovenským právom (článok 6. písm. (f) Zmluvy o kúpe Akcií). Právomoc slovenských súdov\nrozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zakotvená v článku 35 Nariadenia.\n31. K tvrdeniu žalovaného, že schválením vykonania zápisu zmeny osoby v zozname akcionárov k\nAkciám, žalobca prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, ktorý konal v mene spoločnosti NTS, de\nfacto uznal vlastnícke právo žalovaného k Akciám žalobca uviedol, že tieto tvrdenia sú v celom rozsahu\nnesprávne a zavádzajúce. Argumentoval tým, že žalobca nie je členom štatutárneho orgánu spoločnosti\nNTS, a teda podanie príkazu na zápis žalovaného do Zoznamu akcionárov nevyjadruje vôľu žalobcu\na súčasne predmetný príkaz nepredstavuje právny úkon žalobcu. Žalobca zdôraznil, že G.. G. N. pri\npodpise a podaní príkazu na zápis žalovaného do zoznamu akcionárov nekonal a ani nemohol konať\nmenom žalobcu. G.. G. N. mohol konať pri podpise a podaní príkazu na zápis žalovaného do zoznamu\nakcionárov výlučne menom žalovaného, inak by tento nebol zo strany CDCP akceptovaný z dôvodu jeho\nrozporu s ust. § 156 ods. 7 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov\n(ObZ), v zmysle ktorého je jediným subjektom, ktorý má povinnosť a súčasne právo zabezpečiť zápis\nzmeny v osobe akcionára do Zoznamu akcionárov, samotná spoločnosť NTS.\n32. S poukazom na spôsob konania spoločnosti NTS v čase podania príkazu na zápis žalovaného do\nzoznamu akcionárov, uvedený v Obchodnom registri („V mene spoločnosti podpisujú a konajú predseda\n\npredstavenstva spoločne s jedným ďalším členom predstavenstva. Podpisovanie za spoločnosť sa\nuskutočňuje tak, že oprávnení členovia predstavenstva k vytlačenému alebo napísanému obchodnému\nmenu spoločnosti a k svojim menám a funkciám pripoja svoj podpis.“) žalobca tvrdil, že G.. G. N. musel\nv súvislosti s príkazom na zápis žalovaného do zoznamu akcionárov pripojiť svoj podpis k obchodnému\nmenu spoločnosti NTS a nie k obchodnému menu žalovaného, inak by nešlo o úkon spoločnosti NTS.\nSkutočnosť, že G.. G. N. bol predsedom predstavenstva spoločnosti NTS oprávneným konať spoločne\ns druhým členom predstavenstva menom spoločnosti NTS, a tiež predsedom predstavenstva žalobcu\noprávneným konať samostatne menom žalobcu, neznamená, že by G.. G. N. pri vykonávaní úkonov\nalebo ich podpisovaní v mene spoločnosti NTS konal automaticky aj v mene žalobcu. Aj preto je\ntvrdenie o údajnom uznaní nespochybniteľného vlastníckeho práva žalovaného k akciám žalobcom\nprostredníctvom G.. G. N. je absolútne nesprávne. Z uvedených dôvodov podanie a podpis príkazu\nna zápis žalovaného do zoznamu akcionárov zo strany G.. G. N. konajúceho menom spoločnosti NTS\nnemôže byť v žiadnom prípade považované za akýkoľvek prejav vôle žalobcu.\n33. K otázke existencie potreby neodkladnej úpravy pomerov žalobca trval na tom, jej osvedčenie\npostačuje iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv a právom chránených záujmov\nžalobcu, a teda, že v tejto súvislosti nie je na mieste, aby sa čakalo na konkrétny a bezprostredný úkon\nžalovaného, resp. prejavenie úmyslu žalovaného uskutočniť úkon, súvisiaci s akciami alebo na konkrétny\na bezprostredný výkon práva odvodzovaného od jeho údajného postavenia akcionára spoločnosti NTS.\nV tejto súvislosti uviedol, že právna úprava nevyžaduje bezprostrednosť „porušenia práva\", a teda, že\nsa právo už ide porušiť, pretože podľa rozhodovacej praxe súdov postačuje bezprostrednosť „ohrozenia\npráva\".\n34. Ak by aj bolo na mieste posudzovať osvedčenie existencie naliehavosti bezodkladnej potreby úpravy\npomerov strán sporu ako podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia s ohľadom\nna konkrétny a bezprostredný úkon žalovaného, čo žalobca odmietal, potom podľa neho v súčasnosti\nplatí, že je daná existencia konania žalovaného spočívajúceho v konkrétnom a bezprostrednom výkone\npráv odvodzovaných od jeho údajného postavenia akcionára spoločnosti NTS.Z Notárskej zápisnice\nN 101/2024, Nz 4724/2024, napísanej a podpísanej v Nitra dňa 15.02.2024 notárom JUDr. Jamilou\nKováčovou, so sídlom Boženy Němcovej 13, 949 01 Nitra, Slovenská republika (ďalej len „Notárska\nzápisnica“) totiž vyplýva, že dňa 15.02.2024 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti\nNTS, na ktorom sa zúčastnil žalovaný a na ktorom žalovaný vykonával práva akcionára spoločnosti\nNTS. Z tejto notárskej zápisnice súčasne vyplýva, že žalovaný v súlade s článkom 28 bod 28.17 a\nčlánkom 33 bod 33.38 stanov spoločnosti NTS nominoval nového predsedu predstavenstva spoločnosti\nNTS ako aj nových členov dozornej rady spoločnosti NTS. Je tak zrejmé, že žalovaný vykonáva práva\nakcionára spoločnosti NTS a že žalovaný neoprávnene vykonáva vplyv na chod spoločnosti NTS, a\nto prostredníctvom ním ustanoveného člena štatutárneho orgánu spoločnosti NTS a členov dozornej\nrady spoločnosti NTS, ktorí vykonávajú svoje funkcie bez zreteľa na vôľu spoločnosti ACS Plyn ako\nskutočného akcionára spoločnosti NTS a súčasne bez zreteľa na vôľu žalovaného ako skutočného\nspoločníka spoločnosti ACS Plyn.\n35. Žalobca bol preto toho názoru, že v súčasnosti je už bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že zo\nstrany žalovaného dochádza k zásahom do práv žalobcu, pričom ďalšie takéto zásahy môžu viesť k\ntakému zhoršeniu právneho postavenia žalobcu, že sa mu už neoplatí viac uchádzať o súdnu ochranu.\nSúčasne mal žalobca za to, že tento úmysel žalovaného musel byť daný už v čase vydania napadnutého\nuznesenia.\n36. Žalobca bol názoru, že nezákonný výkon práv akcionára spoločnosti NTS zo strany žalovaného\npredstavuje sústavné porušovanie a ohrozovanie práv a oprávnených záujmov žalobcu, voči ktorým sa\nžalobca ako subjekt, ktorý nepatrí medzi okruh aktívne vecne legitimovaných subjektov podľa ust. §\n183 Obchodný zákonník nemá ako brániť. Trval na tom, že osvedčil také skutkové okolnosti, ktoré bez\nrozumných pochybností umožňujú prijať záver, že žalobcovi v dôsledku správania žalovaného vznikla\nznačná a nezvratná ujma na jeho právach a súčasne aj naďalej bezprostredne hrozí nebezpečenstvo\nvzniku ďalšej značnej a nezvratnej ujmy, respektíve, že budúci výkon rozhodnutia bude ohrozený a\nvzniku takejto ujmy možno zabrániť výlučne nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, a teda\nnariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia je dôvodné.\n37. Na skoršie vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním, doručeným súdu 8.7.2024.\n38. K otázke právomoci súdov SR žalovaný poukázal na to, že ani v tomto vyjadrení žalobca\nnepreukázal, na základe akého právneho podkladu sa domnieva, že žalobca ako subjekt, ktorý nie\nje zmluvnou stranou predmetných zmlúv (Záložná zmluva a Zmluva o kúpe Akcií), môže odvodzovať\ndanosť právomoci súdov Slovenskej republiky v prejednávanom spore, ktorého stranami sú žalobca a\nžalovaný. Zdôraznil, že strany sporu nie sú zároveň aj zmluvnými stranami Záložnej zmluvy alebo Zmluvy\n\no kúpe Akcií. Zároveň tvrdil, že žalovaný ako nadobúdateľ Akcií nevstupuje do právneho postavenia\nzáložného veriteľa zo Záložnej zmluvy, čo znamená, že predmetným ustanovením Záložnej zmluvy,\nv ktorom bola dojednaná právomoc súdov Slovenskej republiky, v žiadnom prípade nie je viazaný. Aj\nnapriek skutočnosti, že žalovaný bol zmluvnou stranou Zmluvy o kúpe Akcií, žalobca zmluvnou stranou\ntejto zmluvy nebol a preto sa na neho dojednanie o právomoci nevzťahuje. Na predmetný spor sa podľa\nžalovaného majú uplatňovať ustanovenia Nariadenia o všeobecnej právomoci sudov, pričom žalovaný\nmá sídlo v Českej republike a teda právomoc súdov Slovenskej republiky rozhodovať v predmetnom\nspore teda nie je daná.\n39. K otázke zápisu žalovaného do zoznamu akcionárov spoločnosti NTS žalovaný doplnil, že vo svojich\npredošlých vyjadreniach nikdy netvrdil, že pán G.. G. N. konal v mene a na účet žalobcu pri podávaní\npríkazu na vykonanie zmeny v zozname akcionárov - je zrejmé, že pán G.. G. N. vykonával pri podávaní\npríkazu pôsobnosť štatutárneho orgánu spoločnosti NTS ako emitenta, nakoľko predmetný úkon v mene\nspoločnosti NTS nemohol urobiť žiadny iný subjekt, s výnimkou prípadného udelenia plnej moci na\npredmetné úkony, a to už vôbec nie vo svojom mene. Žalovaný trval na svojich tvrdenia uvedených\nv predošlých vyjadrenia, že žalobca prostredníctvom pána G.. G. N., ktorý zároveň vykonával funkciu\nštatutárneho orgánu žalobcu, vykonaním faktických úkonov smerujúcich k zabezpečeniu zmeny osoby\nv zozname akcionárov spoločnosti NTS de facto uznal vlastnícke právo žalovaného k Akciám ako\nlegitímne.\n40. Žalovaný tvrdil, že žalobca sa vo svojom vyjadrení snažil navodiť dojem, že pán G.. G. N. pri\nvýkone kompetencií štatutárneho orgánu spoločnosti NTS nemá prakticky nič spoločné so žalobcom,\npričom uviedol, že konanie pána G.. G. N. v mene spoločnosti NTS nie je možné formálne považovať\nza akýkoľvek prejav vôle žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že žalobca je jednoduchou\nspoločnosťou na akcie a na základe ust. § 220zc ObZ koná v mene žalobcu predstavenstvo\nspoločnosti. Členom predstavenstva žalobcu je pán G.. G. N., ktorý zároveň v zmysle ObZ riadi činnosť\nspoločnosti, a teda žalobcu. V zmysle ustanovení ObZ platí, že „ Predstavenstvo rozhoduje o všetkých\nzáležitostiach spoločnosti, ak nie sú týmto zákonom alebo Stanovami vyhradené do pôsobnosti valného\nzhromaždenia alebo iného orgánu spoločnosti.“Okrem oprávnenia konať v mene spoločnosti majú\nčlenovia predstavenstva pôsobnosť rozhodovaciu, ktorá predstavuje rozhodovanie strategické a riadiace\nprejavujúce sa v riadení spoločnosti a riadení podniku spoločnosti, t. j. v obchodnom vedení. Konanie\npána G.. G. N. nemožno na základe vyššie uvedeného striktne formálne oddeľovať od osoby toho istého\npána G.. G. N. bez ohľadu na to, v koho mene čisto formálne konal. Pán G.. G. N. je fyzická osoba, ktorá\nma jedno vedomie, a teda argumentácia žalobcu, že konanie zo strany pána G.. G. N. ako štatutárneho\norgánu spoločnosti NTS nemôže byť v žiadnom prípade pripisované aj žalobcovi a ide podľa názoru\nžalobcu o správanie G.. G. N. formálne oddeliteľné a žiadnym spôsobom neprepojiteľné so žalobcom\nneobstojí, pretože ide o striktne formálnu argumentáciu, ktorá sa odkláňa od akýchkoľvek základov\nlogiky.\n41. V závere svojho podania zhrnul nasledovné:\n- žalovaný preukázal, že v prejednávanom spore nie je daná právomoc súdov slovenskej republiky;\n- žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v konaní o nariadení neodkladného opatrenia pozostáva na\nžalobcovi a nepreukázal osvedčenie danosti domnelého (údajného) nároku žalobcu voči žalovanému,\na teda nie je naplnená zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia\n- žalobca ani len neosvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, nakoľko sa domáha\nurčenia vlastníckeho práva k Akciám v prospech tretieho subjektu, ktorý nie je účastníkom sporu;\n- objektívne neexistuje žiadna potreba úpravy právnych vzťahov alebo obava, že bude zmarená\nexekúcia. Naviac ide len o tvrdenia žalobcu, ktoré žiadnym spôsobom nielenže nepreukázal, ale ani\nneosvedčil;\n- žalobca neosvedčil existenciu akýchkoľvek krokov zo strany žalovaného, ktoré by boli žalobcovi\nspôsobilé privodiť akúkoľvek domnelú ujmu alebo nenávratný stav\n- vydanie neodkladného opatrenia by zasiahlo do práv žalovaného neprimeraným spôsobom a bez\npochybností, by sa jednalo o zásah nad nevyhnutný rozsah:\n- žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal prípadné ohrozenie svojich domnelých práv a\noprávnených záujmov, ani vznik značnej a nezvratnej ujmy na jeho právach;\n- žalovaný má postavenie minoritného akcionára spoločnosti NTS, a teda aj prípadným výkonom\nhlasovacích práv nemá žalovaný možnosť akýmkoľvek podstatným spôsobom vplývať na spoločnosť\nNTS a jej chod\n- žalobca prostredníctvom konania svojho štatutárneho orgánu legitímne uznal vlastnícke právo\nžalovaného k akciám.\n42. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.\n\n43. Odvolací súd po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 zák. č.\n160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/) bez nariadenia pojednávania preskúmal\nnapadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu\nnie je dôvodné.\n44. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na\nnávrh nariadiť neodkladné opatrenie.\n45. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel\nnemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\n46. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne\nupraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n47. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach\nžaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej\núpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne\nosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,\nakého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.\n48. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.\n49. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú\nsplnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.\n50. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj\nbez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní\nproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n51. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n52. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.\n53. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n54. Z návrhu žalobcu na nariadenie NO je nepochybné, že tento sa domáhal nariadenia NO z dôvodu\npotreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania (§ 325 ods. 1 CSP), pričom tento návrh\nsi uplatnil po podaní žaloby vo veci samej. K dôvodom na nariadenie NO odvolací súd poznamenáva,\nže súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí (napr. odsek 14) skúmal nad rámec návrhu žalobcu aj\nto, či je danom prípade splnená obava ohrozenia exekúcie.\n55. Aj vzhľadom na námietky sporových strán sa odvolací súd primárne zaoberal otázkou právomoci\nsúdov SR rozhodnúť v danom prípade o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.\nSporové strany v priebehu doterajšieho konania obsiahli rozsiahlu argumentáciu o právomoci súdov SR\nrozhodnúť vo veci samej, avšak touto otázkou sa odvolací súd nebude zaoberať, pretože pre rozhodnutie\no odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (NO)\nnemá táto argumentáciu právnu relevanciu. Právomoc súdov SR rozhodovať v danej veci je totiž odlišne\nupravená pre žalobu vo veci samej a odlišne pre návrh na nariadenia NO.\n56. Vo vzťahu k otázke právomoci súdov SR rozhodnúť v danej veci o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia žalobca argumentoval tým, že táto vychádza z čl. 35 Nariadenie Brusel I.\nŽalovaný sa k otázke právomoci súdov SR vo vzťahu k rozhodovaniu o návrhu na nariadenie NO\nvýslovne nevyjadroval.\n57. Podľa Preambuly čl. 13 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa\n12.12.2012 (ďalej len „Nariadenie Brusel I /rev/“), medzi konaniami, na ktoré sa uplatňuje toto nariadenie\na územím členských štátov by mala existovať väzba. Preto by sa spoločné normy právomoci mali v\nzásade uplatňovať, ak má žalovaný bydlisko na území niektorého z členských štátov.\n58. Podľa čl. 1 bod 1 Nariadenia Brusel I /rev/, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných\nveciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu.\n59. Podľa čl. 4 bod 1 Nariadenia Brusel I /rev/, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s\nbydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto\nčlenského štátu.\n60. Podľa čl. 63 bod 1 Nariadenia Brusel I /rev/, na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť\nalebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má:\na/ registrované sídlo;\nb/ ústredie alebo;\nc/ hlavné miesto podnikateľskej činnosti.\n\n61. Podľa čl. 25 bod 1 Nariadenia Brusel I /rev/, ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko\ndohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu\nvzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy,\npokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná, táto právomoc\nsúdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak.\n62. Podľa čl. 35 Nariadenia Brusel I /rev/, na súdy členského štátu možno podať návrh na vydanie\npredbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné, podľa právneho poriadku tohto\nčlenského štátu, aj keby mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu.\n63. Odvolací súd musí súhlasiť so žalobcom, že právomoc súdov SR pri rozhodovaní o návrhu na\nnariadenie NO je vymedzená čl. 35 Nariadenia Brusel I /rev/, ktoré predpokladá, že návrh na nariadenie\nNO možno podať aj na súd, ktorý nemá právomoc na rozhodnutie o žalobe vo veci samej. Inak povedané\npodľa označeného zákonného ustanovenia má právomoc rozhodovať o návrhu na nariadenie NO\nktorýkoľvek súd členského súdu Európskej únie, a to aj vtedy, ak by vo veci samej touto právomocou\nnedisponoval.\n64. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej\nochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a k ovplyvneniu správania účastníkov konania,\npredovšetkým však k ochrane pred takým konaním účastníkov konania, ktoré bezprostredne hrozí alebo\ntrvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane iného\núčastníka konania resp. má za následok ohrozenie budúcej exekúcie. Neodkladné opatrenie sa považuje\nza výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie,\núčastníci konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení NO je\nvykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.\n65. Rozhodnutie o nariadení NO má dočasných charakter, obmedzuje sa na dosiahnutie predbežných\núčinkov, neprejudikuje výsledok konania vo veci samej a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne\npostavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter.\n66. Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie NO vychádza najmä zo skutočností uvádzaných v návrhu\nna jeho nariadenie. Návrh na nariadenie NO musí obsahovať náležitosti podľa § 325 a § 326 CSP.\nNavrhovateľ NO musí teda najmä tvrdiť a zároveň aj dostatočne osvedčiť existenciu nároku, ktorému sa\nmá poskytnúť ochrana a odôvodniť a osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi\nkonania resp. odôvodniť a osvedčiť obavu ohrozenia exekúcie\n67. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na NO aj bez výsluchu\na vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného\nnávrhu na nariadenie NO. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska\npresvedčivý, či obsahuje tvrdenie ako aj osvedčenie všetkých zákonom predpokladaných skutočností.\nZákon ukladá navrhovateľovi NO povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy\npomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má\nposkytnúť ochrana, čo môže navrhovateľ neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia dosiahnuť najmä\nrelevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.\n68. Nárok, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, pritom nemusí byť nepochybne\npreukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou\nriešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie\no návrhu na nariadenie NO prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by\nodôvodňovali nariadenie NO, sa posudzuje spravidla len podľa návrhu a k nemu priložených listín.\nUvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu\ninštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade\npotreby okamžitý zásah súdu.\n69. K otázke všeobecných zákonných predpokladov nariadenia NO odvolací súd poukazuje napr. na\nnižšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR:\n70. „21. Dovolací súd uvádza, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia (neodkladného\nopatrenia) predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov\nstrán a podmienkou na jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy\nprávnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia\n(neodkladného opatrenia) okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol\nprípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu\nrozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) má\ncharakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že\njeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný\nprávny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že predbežné opatrenie (neodkladné\n\nopatrenie) môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad\nmieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí\nzvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia)\npotrebné.\n22. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyplýva, že pred\njeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného\nrozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný\npre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie (neodkladné\nopatrenie) len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku\na nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným opatrením (neodkladným opatrením)\ndotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených\nzáujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z predbežného opatrenia\n(neodkladného opatrenia) dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o predbežnom opatrení (neodkladnom\nopatrení) musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred\nvydaním predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia). Pod pojmom dočasná úprava pomerov\nmedzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať\nisté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie.“/Uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017/.\n71. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, zákonným predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia\npodľa § 325 ods. 1 CSP je tvrdenie a osvedčenie nároku, ktorému sa neodkladným opatrením navrhuje\nposkytnúť ochrana a zároveň tvrdenie a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi\nstranami.\n72. Podľa odvolacieho súdu žalobca zákonné predpoklady na nariadenie ním navrhovaného NO\nneosvedčil z nasledujúcich dôvodov:\n73. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na tom, že žalobca neosvedčil naliehavosť\nbezodkladnej potreby úpravy pomerov strán a ani to, že by exekúcia rozhodnutia vo veci samej bola\nohrozená. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že prípadné ohrozenie exekúcie žalobca v návrhu na\nnariadenie NO netvrdil, preto sa odvolací súd splnením tohto predpokladu ani nemohol zaoberať.\n74. Vo vzťahu k predpokladu o osvedčení nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením\nochrana odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca tento nárok\nneosvedčil.\n75. Súčasná právna úprava umožňuje, aby bol návrh na nariadenie NO podaný a aby mu bolo aj\nvyhovené bez ohľadu na to, či navrhovateľ NO podá zároveň aj žalobu vo veci samej. Uvedené vyplýva\nzo znenia § 324 ods. 1 CSP, podľa ktorého NO možno nariadiť pred začatím konania, počas konania\nako aj po jeho skončení.\n76. V prejednávanej veci podal žalobca návrh na nariadenie NO do prebiehajúceho konania, t.j. po\npodaní žaloby vo veci samej.\n77. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal určenia vlastníctva 49% akcií emitovaných spol.\nNitrianska teplárenská spoločnosť a.s., ktoré sú nahradené hromadnou akciou č. 3 pre spoločnosť\nACS Plyn s.r.o. Súd prvej inštancie nesprávne v prvom odseku napadnutého rozhodnutia uviedol, že\nvlastníctvo k označeným akciám žalobca žiadal určiť pre seba. V nadväznosti na to ďalej žalobca v\nžalobe žiadal zaviazať žalovaného preškrtnúť rubopis v prospech žalovaného na akciách.\n78. Bez ohľadu na dôvody, uvedené v návrhu na nariadenie NO je potrebné nárok žalobcu a jeho\ndanosť posudzovať aj s prihliadnutím na podanú žalobu (ak bol návrh na nariadenie NO podaný do už\nprebiehajúceho konania). Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade neposudzoval to, či je žaloba\nvo veci samej dôvodná, ale aj vzhľadom na námietky žalovaného v odvolacom konaní skúmal otázku\ndanosti vecnej legitimácie.\n79. Preskúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho rozhodnutia, pričom\nvecnú legitimáciu je súd povinný skúmať vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov\nkonania nenamieta (napr. rozsudok NS SR sp. zn, 2Cdo/205/2009 z 29.6.2010). Zistenie nedostatku\nvecnej legitimácie má vždy za následok zamietnutie žaloby. Nedostatkom vecnej legitimácie nie len\nsituácia, kde táto chýba na strane žalobcu (nedostatok aktívnej vecnej legitimácie) alebo na strane\nžalovaného (nedostatok pasívnej vecnej legitimácie), ale aj situácia, kde účastníkmi konania nie sú všetci\ntí, ktorí nimi majú byť, napr. všetci nerozluční spoločníci (porovnaj R 109/2000, podľa ktorého „Ak sa\ntakého konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemôže súd návrhu vyhovieť pre nedostatok\nvecnej legitimácie.“)\n\n80. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k akciám v prospech tretej\nspoločnosti (§ 137 písm. c) CSP), pričom osobu, ktorej žiadal určiť vlastnícke právo za účastníka konania\nneoznačil.\n81. Účastníci konania o určenie vlastníckeho práva nie sú právnymi predpismi presne vymedzený, avšak\nmali by nimi byť minimálne ten, koho vlastníctvo sa namieta a ten, komu sa vlastníctvo určuje. Ani\nvlastnícke právo nemožno totiž nikomu nanútiť proti jeho vôli a bez jeho vedomia. Rovnako vlastnícke\nprávo nemožno totiž odňať proti jeho vôli a bez jeho vedomia. Uvedené možno vyvodiť aj z ustanovenia\n§ 228 ods. 1 CSP, podľa ktorého je výrok právoplatného rozsudku záväzný predovšetkým pre sporové\nstrany.\n82. Kto je účastníkom konania, vymedzuje procesné právo. Kto je vecne legitimovaný, vymedzuje\nvýlučne právo hmotné. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je teda stav vyplývajúci z hmotného\npráva. To znamená, že účastník konania je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní\nide. Pre posúdenie otázky vecnej legitimácie je rozhodujúce to, ako je vymedzený predmet konania\nv návrhu na začatie konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že\nje nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávneho oprávnenia, alebo o kom navrhovateľ tvrdí, že\nje nositeľom (výlučným nositeľom) hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom (výlučným nositeľom)\nhmotnoprávneho oprávnenia alebo hmotnoprávnej povinnosti, o ktoré v konaní ide. To, či navrhovateľ a\nodporca sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia a hmotnoprávnej povinnosti, sa ukáže až v samotnom\nkonaní. Ak nebol účastník aktívne alebo pasívne legitimovaný (výlučne legitimovaný), návrh na začatie\nkonania sa zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa\nnavrhovateľ domnieva, že subjekt, proti ktorému návrh smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho\nvzťahu, ale vždy iba to, či ním objektívne je alebo nie je. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu\nprávny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu\nalebo práva, o ktoré v konaní ide. (rozsudok NS SR sp. zn. 5 Cdo 224/2008 zo dňa 14. októbra 2009)\n83. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že v súčasnosti podaná žaloba nemôže mať úspech,\npretože za účastníkov súdneho konania v nej nie sú označené všetky osoby, ktoré nimi majú byť.\nV tomto svetle je potrebné posudzovať aj osvedčenie nároku, ktorému žalobca žiada neodkladným\nopatrením priznať ochranu. Inak povedané nárok žalobcu, tak ako ho vymedzil v žalobe nemôže byť v\nsúčasnosti úspešný, preto ho ani na účely rozhodovania o neodkladnom opatrení nemožno považovať\nza osvedčený. Prípadné neskoršie zmeny žaloby pre rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj pre\nrozhodnutie odvolacieho súdu nemôžu mať právnu relevanciu, keďže podľa § 329 ods. 2 CSP je pre\nneodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.\n84. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že zjavne nedôvodnému, neexistujúcemu resp.\nneosvedčenému nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.\nAk základ nároku nie je minimálne osvedčený, nie je možné zasiahnuť do práv subjektu, voči\nktorému návrh na nariadenie NO smeruje. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má\nposkytnúť ochrana, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací\nsúd uvádza, že napriek tomu, že nárok žalobcu bol spochybnený žalovaným, skutočnosti ním namietané\nmal povinnosť skúmať už súd prvej inštancie pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Spochybnenie\ndanosti nároku vylučuje poskytnutie ochrany žalobcu vo forme nariadenia NO. Odvolací súd v tejto\nsúvislosti poukazuje aj na nasledujúce rozhodnutie Ústavného súdu SR:\n85. Z § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného\nopatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje\nochrana. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami\nskutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu\nmožno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. (Nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky č. k. III. ÚS 458/2022 z 24. novembra 2022)\n86. Odvolacie dôvody žalobcu sa síce vzťahovali k otázke potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi\nprocesnými stranami, avšak tieto možno skúmať a hodnotiť iba vo vzťahu k nároku, ktorý bol na účely\nrozhodovania o návrhu na nariadenie NO osvedčený, čo sa v danom prípade nestalo.\n87. Skúmanie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia by bolo pre absenciu\nosvedčenia dôvodnosti a trvania nároku nadbytočné a rovnako tak by bolo nadbytočné zaoberať\nsa ostatnými odvolacími dôvodmi, keďže už neboli spôsobilé privodiť pre odvolateľa priaznivejšie\nrozhodnutie.\n88. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a\nnespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto\nuznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.\n\n89. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodol, keďže nejde o rozhodnutie, ktorým sa\nkonanie končí (ust. § 262 ods. 1 CSP).\n90. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "57Cb/78/2023", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aea3ea51-1b64-419b-bb71-ea34187c3cc5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.458.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 458/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 458/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.458.2022.2"}, {"guid": "ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "6d240c40-6b1e-483b-8262-10467e406efe:7e1229cd-f384-4cc7-9a5c-dfcaf948fd2c", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3115224302.1", "spisova_znacka": "17Co/255/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/255/2016 z 23. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-05-23", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3115224302.1"}, {"guid": "5b105b9a-2d82-4f66-a872-39447dbeb761:5d555bfb-fc97-4571-82a2-5fc0d68a7d33", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8313204243.1", "spisova_znacka": "5Co/278/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/278/2014 z 9. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-12-09", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8313204243.1"}], "citovane_v": []}