Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/185/2023 z 24. 9. 2024
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2024, sp. zn. 5Cob/185/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:4317213554.5
Krajský súd Bratislava | 5Cob/185/2023 | ECLI:SK:KSBA:2024:4317213554.5 | 2024-09-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ef276a5-089a-4a57-a8e7-e6ec4fb32bf8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:4317213554.5

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
5Cob/185/2023
4317213554
24. 09. 2024
JUDr. Eva Fulcová
ECLI:SK:KSBA:2024:4317213554.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu
Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: P. E., s miestom
podnikania H. G. XX, H. G., IČO: 35 089 563, zastúpeného: JUDr. Martin Červenák, advokát so sídlom
Čsl. armády 6, Levice, IČO: 53 533 879, proti žalovanému: Mark Empire, s.r.o., so sídlom Ul. Z.
Nejedlého 2871/35, Levice, IČO: 46 564 632, zastúpenému: JUDr. Michal Magdolen, advokát so sídlom
Farská 50, Nitra, IČO: 50 105 566, o zaplatenie 2.892 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe
žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 13Cb/128/2017 - 258
zo dňa 30.08.2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 13Cb/128/2017 - 258 zo dňa
30.08.2022 potvrdzuje.
II. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva nárok na úplnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.892 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.932 eur od 04.06.2017 do
zaplatenia a zo sumy 960 eur od 02.07.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
II. výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z nároku
vyplývajúceho zo žaloby, III. výrokom vzájomnú žalobu zamietol a IV. výrokom žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania z nároku zo vzájomnej žaloby v rozsahu 100%.
2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví
špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom nezaplatených faktúr vystavených žalobcom za vykonané
elektro práce podľa zmluvy a nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie
konkurenčnej doložky.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem popisu skutkových okolností a všeobecných právnych
východísk odôvodnil nasledovne:
„42. V bode B zmluvy zo dňa 05.01.2017 si zmluvné strany dohodli, že zhotoviteľ (žalobca) sa zaväzuje,
že on ani jeho zamestnanci, ani jeho subdodávatelia nebudú vykonávať pre zmluvného partnera
objednávateľa, ani pre žiadneho dodávateľa, alebo subdodávateľa, ktorí vykonávajú akékoľvek práce
na stavbe, kde vykonáva alebo bude vykonávať práce zhotoviteľ podľa tejto zmluvy, ktoré sú predmetom
činnosti zhotoviteľa, t. j. revízne práce, elektrikárske, elektromontážne práce, alebo inú činnosť, ktorá
by mala konkurenčnú, súťažnú povahu voči podnikaniu objednávateľa a to počas platnosti tejto zmluvy
ako aj do doby jedného kalendárneho roku od ukončenia platnosti tejto zmluvy. Zhotoviteľ sa zaväzuje
vykonať všetky primerané opatrenia voči svojim zamestnancom alebo subdodávateľom, aby zabezpečil
splnenie uvedeného záväzku. V prípade porušenia vyššie uvedeného záväzku, za každé porušenie

záväzku, zhotoviteľ je povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu v súlade s ustanovením § 544
a nasl. Občianskeho zákonníka vo výške 5 000 eur (slovom päťtisíc eur).
...
44. Slovenské elektrárne, a. s. dňa 15.12.2021 súdu oznámili, že žalobca nebol v období od apríla 2017
do decembra 2018 v pracovno-právnom ani inom zmluvnom vzťahu so Slovenskými elektrárňami, a.s.,
Generálny manažment stavby. V odpovedi dňa 15.12.2021 ďalej Slovenské elektrárne, a. s. oznámili,
že žalobcovi bolo vydané povolenie na vstup do priestorov projektu dostavby 3. a 4. bloku Mochovce
v období od 02/2017 - 05/2017 na základe žiadosti dodávateľa STAMOL, s. r. o., IČO: 36 524 115 a v
období od 06/2017 - 01/2020 na základe žiadosti dodávateľa spol. ROEZ, s. r. o..
...
47. Zo zmluvy medzi stranami sporu zo dňa 05.01.2017 je zrejmé, že táto bola uzavretá s termínom
ukončenia prác 31.12.2017. Strany sporu si v zmluve dojednali v bode B konkurenčnú doložku trvajúcu
počas platnosti zmluvy ako aj po dobu jedného kalendárneho roku od ukončenia platnosti tejto zmluvy,
ktorá skutočnosť nebola stranami sporu spochybňovaná.
...
49. S poukazom na žalobcom namietané neplatné uzatvorenie konkurenčnej doložky, súd podrobil
kontrole dojednanie konkurenčnej doložky v bode B zmluvy zo dňa 05.01.2017. Konkurenčná doložka
v časti vymedzenia rozsahu činnosti bola konkretizovaná všeobecne a značne rozsiahle tak, že
postihovala okrem bližšie špecifikovaných prác - revízne práce, elektrikárske práce, elektromontážne
práce aj inú činnosť, ktorá by mala konkurenčnú, súťažnú povahu voči podnikaniu objednávateľa. Táto
formulácia o inej činnosti, ktorá by mala konkurenčnú, súťažnú povahu voči podnikaniu objednávateľa
má absolútne všeobecný charakter a túto časť je možné považovať za neurčitú a nezrozumiteľnú.
50. V konkurenčnej doložke v bode B predmetnej zmluvy boli nepresne vymedzení obchodní partneri,
resp. subjekty, voči ktorým sa konkurenčná doložka vzťahovala, nakoľko neboli vymedzení konkrétne,
ale všeobecne a to tak, že zhotoviteľ mal prevziať záväzok aj za jeho zamestnancov ako aj
subdodávateľov, že nebudú vykonávať pre zmluvného partnera objednávateľa, ani pre žiadneho
dodávateľa alebo subdodávateľa, ktorí vykonávajú akékoľvek práce na stavbe. Konkurenčná doložka
koncipovaná takýmto širokým rozsahom zasahuje aj do Ústavou garantovaného práva slobody
podnikania. Konkurenčná doložka je krytá aj neprimerane vysokou sumou, ktorú je možné navyše uložiť
za každé porušenie záväzku. Z takto skoncipovaného obsahu konkurenčnej doložky možno dôvodne
dospieť k záveru, že ak by žalobca v priebehu jedného roka po skončení platnosti zmluvy vstúpil do
viacerých zmluvných vzťahov a vykonával akúkoľvek prácu (keďže konkurenčná doložka sa vzťahuje
aj na inú činnosť ako bližšie nešpecifikovanú, len s podmienkou, že by mala konkurenčnú, súťažnú
povahu), žalovanému by vznikol nárok na opakované zmluvné pokuty, za každé porušenie vo výške
5 000 eur. Žalobca za odpracovaný mesiac apríl 2017 vyúčtoval žalovanému 1 932 eur, za mesiac
máj 2017 vyúčtoval žalovanému 960 eur, preto zmluvná pokuta bola dohodnutá v niekoľkonásobnom
väčšom rozsahu, čo rozhodne nezodpovedalo v potrebnej miere ochrane žalovaného tak ako je to
upravené v ustanovení § 672a Obchodného zákonníka. Rovnako neprimeraná by bola zmluvná pokuta
v prípade, ak by žalobca počas trvania platnosti konkurenčnej doložky vstúpil do zmluvného vzťahu
s dohodnutou, podstatne nižšou hodinovou odmenou. Súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že
zákaz na ktorý sa vzťahovala konkurenčná doložka, nebol kompenzovaný nejakým protiplnením (napr.
ako pri zmluve o obchodnom zastúpení). Žalovaný tiež žiadnym spôsobom nevyčíslil škodu, ktorá mu
mala vzniknúť tým, že žalobca nečakal doma na telefonát od žalovaného o oznámení o pokračovaní
prác, ale mal od 15.05.2017 pracovať pre inú firmu. S poukazom na tieto skutočnosti, súd vyhodnotil
konkurenčnú doložku dojednanú v zmluve zo dňa 05.01.2017 medzi stranami sporu v bode B za
absolútne neplatnú a to pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko nespĺňala
základné náležitosti kogentného ustanovenia podľa § 672a Obchodného zákonníka. V danom prípade
pre nedostatky konkurenčnej doložky túto nebolo možné ani obmedziť, pretože žalovaný v konaní
žiadnym spôsobom nepreukazoval výšku skutočnej ujmy, ktorá mala žalovanému vzniknúť výkonom
činnosti žalobcu. Pre prípad, že by súd aj obmedzil rozsah konkurenčnej doložky na revízne práce,
elektrikárske a elektromontážne po dobu zmluvného vzťahu v EMO Mochovce, a. s. voči konkrétnemu
subdodávateľovi, nemal súd za preukázanú zo strany žalovaného žiadnym spôsobom ujmu, ktorá
žalovanému porušením konkurenčnej doložky žalobcom vznikla.
51. Vzhľadom na to, že konkurenčná doložka v bode B uzavretej zmluvy nebola platne dojednaná, má
za následok, že nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k porušeniu konkurenčnej doložky a tým ani k vzniku
nároku žalovaného na zmluvnú pokutu vo výške 5 000 eur, ktorú si v súdnom konaní uplatnil vzájomnou
žalobou. Ak žalovanému nevznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5 000 eur, túto potom ani nemohol
platne započítať voči nároku žalobcu, ktorý si uplatnil v tomto súdnom konaní.

52. Zmluvná pokuta je upravená v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka, ktorá úprava
je platná aj pre obchodnoprávne vzťahy s odchýlkami, ktoré vyplývajú z ustanovení § 300 až 302
Obchodného zákonníka. Zmyslom zmluvnej pokuty je zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti. Pri
dojednaní zmluvnej pokuty je potrebné dbať na to, aby nešlo o dojednanie nedovolené, teda také, ktoré
by svojím obsahom alebo účelom odporovalo zákonu alebo ho obchádzalo alebo sa priečilo dobrým
mravom podľa § 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko takéto ustanovenie v zmluve by bolo absolútne
neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
53. Pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov platí, že právny úkon môže byť v rozpore s dobrými
mravmi a teda absolútne neplatný na základe § 39 Občianskeho zákonníka. Výkon práva možno
odoprieť pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku na základe § 265 Obchodného zákonníka.
To znamená, že ak by dojednanie o zmluvnej pokute odporovalo zásadám poctivého obchodného styku,
právo na jeho zaplatenie by nebolo súdne vymožiteľné (§ 265 Obchodného zákonníka).
..
55. Na základe vykonaného a doplneného dokazovania dospel súd k záveru, že vzájomná žaloba
uplatnená žalovaným v tomto súdnom konaní o zaplatenie 5 000 eur je nedôvodná, pretože žalovanému
nárok na zmluvnú pokutu nevznikol a preto súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol.
56. Súd prvým výrokom žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 2 892 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti žalovaných
faktúr. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania s sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky
nariadením. K dátumu splatnosti žalovaných faktúr (k 03.06.2017 a 01.07.2017) základná úroková
sadzba predstavovala 0 % a preto žalobcom uplatnený 9 % ročný úrok z omeškania je v súlade s
ustanovením § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.
...
58. Žalobca mal v konaní v časti o zaplatenie 2 892 eur s príslušenstvom plný úspech a preto má nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
59. Žalobca mal v konaní plný úspech aj v časti vzájomnej žaloby, ktorú si uplatnil žalovaný voči žalobcovi
vo výške 2 108 eur z titulu zmluvnej pokuty a preto aj v tejto časti má žalobca nárok na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.“
4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 2, § 536 ods. 1 až 3, § 358, §
359, § 672a ods. 1 a 2, § 265, § 300, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.08.2018 (ďalej len „ObZ“), § 544 ods. 1 a 2, §
39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a § 1 ods.
2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka.
5. Proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 13Cb/128/2017 - 258 zo dňa 30.08.2022 podal včas
odvolanie žalovaný, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Žalovaný vymedzil odvolacie
dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. a) /nesplnené procesné podmienky/, b) /nesprávny procesný
postup/, d) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
6. Úvodom žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že vo svojom rozhodnutí nezohľadnil úspech
žalovaného v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15Cob/l5l/2020 a
nerozhodol o trovách tohto odvolacieho konania v jeho prospech.
7. Napriek tomu, že žalovaný označil viaceré odvolacie dôvody, všetky odvolacie dôvody odôvodnil
spoločne bez toho, aby špecifikoval konkrétne nedostatky vzťahujúce sa k príslušnému odvolaciemu
dôvodu.
8. Mal za to, že v konaní nie je sporné porušenie povinnosti z konkurenčnej doložky, keďže túto
skutočnosť žalobca na hlavnom pojednávaní dňa 31.05.2018 uznal, ale len platnosť odstúpenia od
zmluvy, ktorú žalobca doposiaľ v konaní nepreukázal.
9. Žalovaný tvrdil, že porušenie konkurenčnej doložky preukázateľne vyplýva z predloženého potvrdenia
Slovenských elektrární o vstupe žalobcu do objektu, výpisu žalobcu zo ZRSR, potvrdenia o ubytovaní
žalobcu a v konečnom dôsledku aj z e-mailovej a textovej komunikácie so žalobcom. Za kľúčové
považoval predovšetkým vyjadrenie Slovenských elektrární, a. s., ktoré súdu dňa 15.12.2021 oznámili,
že žalobcovi bolo vydané povolenie na vstup do priestorov dostavby 3. a 4. bloku Mochovce v období
od februára 2017 do mája 2017 na základe žiadosti dodávateľa STAMOL, s. r. o., IČO: 36 524 115 a
v období od júna 2017 do januára 2020 na základe žiadosti dodávateľa ROEZ, s. r. o. Z uvedeného
je teda zrejmé, že žalobca v dotknutom objekte vykonával výlučne činnosť, ktorá je predmetom jeho
zapísanej podnikateľskej činnosti.

10. Za účelové označil tvrdenie žalobcu o absolútnej neplatnosti konkurenčnej doložky, ktorú žalobca
prvýkrát namietal až na pojednávaní dňa 29.07.2022.
11. Pozornosť žalovaného vzbudilo aj odlišné posúdenie otázky platnosti zmluvy súdom prvej inštancie,
keď v už zrušenom rozsudku zo dňa 31.05.2018 konštatoval platnosť celej zmluvy, zatiaľ čo v
napadnutom rozsudku, ktorý je predmetom tohto odvolacieho prieskumu, označil konkurenčnú doložku
za neplatne dojednanú.
12. Nesúhlasil s právnym posúdením súdom prvej inštancie v odseku 50 odôvodnenia rozsudku a tvrdil,
že povinnosť vymedziť konkurenčnú doložku okruhom dotknutých subjektov zo znenia ustanovenia §
672a ObZ nevyplýva. Zákon tu umožňuje definovať konkurenčnú doložku buď určením územia alebo
alternatívne okruhom zákazníkov. Podotkol, že konkurenčná doložka bola vymedzená práve územným
rozsahom objektu Mochovce, preto sa vzťahuje na všetky subjekty na danej stavbe, a teda aj na subjekty,
voči ktorým bolo obmedzenie činnosti v konkurenčnej doložke riadne špecifikované.
13. Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom súdu, že konkurenčná činnosť bola vymedzená príliš rozsiahlo
a všeobecne (viď bod 49 odôvodnenia rozsudku). Znovu poukázal na znenie § 672a ObZ a uviedol,
že táto bola v súlade s označeným ustanovením zákona vymedzená činnosťou, ktorá je predmetom
uzavretej zmluvy.
14. Nesprávny je potom aj právny názor súdu prvej inštancie v závere odseku 50 odôvodnenia rozsudku,
kde konštatoval, že zo strany žalovaného nemal preukázanú žiadnu ujmu, ktorá mu údajne vznikla
porušením konkurenčnej doložky. S uvedeným žalovaný nesúhlasil, a to z dôvodu, že predmetom
konania v tejto časti nie je nárok na náhradu škody, ale nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá je
sankciou za porušenie zmluvnej povinnosti (t. j. konkurenčnej doložky).
15. Vzhľadom na skôr uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že v konkurenčnej doložke dojednanej
v bode B. zmluvy zo dňa 30.12.2016 neabsentuje žiadna náležitosť vyplývajúca z ustanovenia § 672a
ObZ, a preto nemožno konštatovať jej absolútnu neplatnosť podľa § 39 OZ.
16. Z vyššie menovaných dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vo veci sám rozhodol podľa § 390 písm. a) CSP tak, že vzájomnej žalobe vyhovie v celom rozsahu.
Súčasne požadoval nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania vo výške 100%.
17. K podanému odvolaniu sa žalobca nevyjadril.
18. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
19. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď
vykonal najmä všetky listinné dôkazy, predložené procesnými stranami. Prihliadol na procesnú obranu
žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami. Zhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom,
vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec
aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd
preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na
§ 387 ods. 2 C.s.p. nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať.
23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
24. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
25. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
26. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/ odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
27. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný.
28. Podľa § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.
29. Úvodom odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody žalovaný vymedzil ustanovením § 365 ods. 1
písm. a), b), d) a h) CSP.
30. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom § 365 ods. 1 písm. a), b) a d) CSP odvolací súd z podaného
odvolania nezistil, z čoho odvolateľ danosť týchto odvolacích dôvodov vyvodzuje.
31. Riadne uplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby:
- sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň
- zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne
(§ 363 CSP) a zároveň
- nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech
odvolateľa.
32. Iba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
33. Pretože odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b) a d) CSP žalovaný nezdôvodnil, nemohol
odvolací súd napadnutý rozsudok v rozsahu týchto odvolacích dôvodov preskúmať. Preto sa odvolací
súd zaoberal iba odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP /nesprávne právne posúdenie/.
34. Podstatou námietok žalovaného bolo to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil jeho nárok
na zmluvnú pokutu za porušenie konkurenčnej doložky, uzatvorenej v písomnej forme medzi účastníkmi
konania v rámci zmluvy na poskytnutie elektro prác v EMO-Mochovce a.s. zo dňa 05.01.2017.
35. Konkurenčnú doložku vo všeobecnosti možno charakterizovať ako zmluvné dojednanie, ktorým
sa jedna zmluvná strana zaväzuje, že po určitú dobu a na určitom mieste nebude vykonávať
činnosť, ktorá by mala konkurenčný charakter vo vzťahu k určitej činnosti druhej zmluvnej strany. V
obchodnoprávnych vzťahoch všeobecná úprava zákazu konkurencie (s výnimkou zákazu konkurencie
pri členoch štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb) absentuje. Zákaz konkurencie je
explicitne upravený v Obchodnom zákonníku výlučne len pri jednom type obchodného záväzkového
vzťahu medzi podnikateľmi, a to pri zmluve o obchodnom zastúpení, konkrétne v ustanovení § 672a
Obchodného zákonníka.
36. V zmysle ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka možno v zmluve o obchodnom zastúpení
dohodnúť zákaz činnosti pre obchodného zástupcu (tzv. konkurenčnú doložku), spočívajúci v zákaze
konkurenčnej činnosti na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území,
a to najviac po dobu 2 rokov od skončenia zmluvy o obchodnom zastúpení. Na platné uzatvorenie
konkurenčnej doložky sa vyžaduje obligatórne písomná forma spolu s uvedením všetkých obligatórnych
náležitostí v súlade s § 672a Obchodného zákonníka. Absencia dodržania povinnej písomnej formy
spôsobuje absolútnu neplatnosť konkurenčnej doložky. Právne perfektne dojednaná konkurenčná
doložka by teda mala obsahovať konkrétnu špecifikáciu konkurenčnej činnosti, ktorá sa zakazuje,
určenie územia alebo okruhu zákazníkov na tomto území, na ktoré sa bude vzťahovať zákaz
konkurenčnej činnosti, určenie doby trvania zákazu konkurenčnej činnosti, pričom táto doba nesmie
presiahnuť obdobie 2 rokov od ukončenia zmluvy. Aj napriek skutočnosti, že Obchodný zákonník
okrem právnej úpravy konkurenčnej doložky v zmluve o obchodnom zastúpení neobsahuje úpravu
zákazu konkurencie pri iných zmluvných typoch, podľa ustálenej súdnej praxe nie je vylúčené, aby
si podnikatelia v rámci zmluvnej voľnosti dojednali konkurenčnú doložku v uzatváraných zmluvných
vzťahoch (napríklad v zmluve o dielo, v zmluve o poskytovaní služieb, v zmluve o spolupráci a pod.).
37. V ustanovení § 672a Obchodného zákonníka sa premieta ústavný princíp zakotvený v čl. 26 ods.
1, 2 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo na slobodnú voľbu povolania a
prípravu na neho, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú hospodársku činnosť (tiež čl. 35 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky) a zákon môže stanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní
alebo činností (aj čl. 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Zákaz konkurenčnej činnosti tak nemôže

byť svojvoľný a neobmedzený. Právna úprava Obchodného zákonníka a priori nevylučuje dojednanie
konkurenčnej doložky aj v inom zmluvnom type ako je zmluva obchodnom zastúpení, avšak je potrebné
pri jednotlivých zmluvných typoch vyhodnocovať dispozitívnosť právnej úpravy. Konkurenčná doložka
musí byť dohodnutá tak, aby bola spravodlivo primeraná a vzájomne vyvážená pre obidve strany v
súlade s čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Na jednej strane nesmie brániť v slobodnom
podnikaní, na druhej strane musí chrániť právo podnikateľa na nerušené podnikania v prevádzkovanom
podniku. Je porušením dobrých mravov pri dohodnutí konkurenčnej doložky, ak touto doložkou bolo
popreté právo osoby viazanej konkurenčnou doložkou na slobodné podnikanie. Konkurenčná doložka
nesmie byť neprimeraná, nesmie obmedzovať činnosť osoby viazanej konkurenčnou doložkou viac,
ako zodpovedá pravidlám poctivého obchodného styku. V prípade pochybností o jej primeranosti je dané
právo súdu takú konkurenčnú doložku obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.
38. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty
ako nedôvodný argumentujúc absolútnou neplatnosťou konkurenčnej doložky, za porušenie ktorej si
žalovaný zmluvnú pokutu uplatnil. K záveru o absolútnej neplatnosti konkurenčnej doložky dospel súd
prvej inštancie z viacerých dôvodov, a to z dôvodov:
- neurčitej formulácie o inej činnosti
- nepresné vymedzenie obchodných partnerov, resp. subjektov, voči ktorým sa konkurenčná doložka
vzťahovala
- konkurenčná doložka je krytá aj neprimerane vysokou sumou, ktorú je možné navyše uložiť za každé
porušenie záväzku
39. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
40. Napriek tomu, že uplatnené odvolacie dôvody sú čiastočne dôvodné, nemá to žiadny vplyv na
správnosť záverov súdu prvej inštancie. Prvé dva z vyššie uvedených dôvodov neplatnosti dojednanej
konkurenčnej doložky spôsobujú absolútnu neplatnosť tejto doložky, avšak len v dotknutých častiach,
ktoré je možné oddeliť od zvyšnej časti konkurenčnej doložky (§ 41 OZ). Avšak posledný z dôvodov
neplatnosti tejto doložky (konkurenčná doložka je krytá aj neprimerane vysokou sumou, ktorú je možné
navyše uložiť za každé porušenie záväzku) spôsobuje neplatnosť aj zvyšku dojednaní konkurenčnej
doložky a voči tomuto dôvodu neplatnosti žalovaný žiadnu odvolaciu argumentáciu neuplatnil, preto
odvolací súd správnosť záverov súdu prvej inštancie v tejto časti nemohol skúmať (viazanosť odvolacími
dôvodmi). V dôsledku skôr uvedeného nebol záver súdu prvej inštancie o neplatnosti konkurenčnej
doložky náležite odvolateľom spochybnený.
41. Odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou žalovaného, že vzhľadom na to, že porušenie konkurenčnej
doložky v konaní nebolo spornou skutočnosťou v zmysle príslušných ustanovení CSP je potrebné jeho
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyhodnotiť ako dôvodný. Uvedené by platilo iba za predpokladu
platného dojednania konkurenčnej doložky, čo sa však zo skôr uvedených dôvodov nestalo.
42. Nad rámec skôr uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že vo vzájomnej žalobe totiž žalovaný
skutkovo špecifikoval jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, uloženej žalobcovi dňa 01.06.2017
pod číslom 2/2017 a to za činnosť žalobcu vykonávanú pre iný subjekt odo dňa 15.05.2017. Úspešné
uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vyžaduje okrem iného dostatočnú špecifikáciu konania,
za ktorý sa zmluvná pokuta ukladá, pričom toto konanie musí byť špecifikované tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným konaním. Z obsahu súdneho spisu sa však javí, že ak aj žalobca vykonával inú
činnosť, na ktorú sa vzťahovala konkurenčná doložka, jednalo sa o obdobie 6/2017-1/2020 (čl. 169), nie
o obdobie pred 01.06.2017, za ktoré si žalovaný nárok na zmluvnú pokutu uplatnil.
43. K námietke žalovaného o tom, že žalobca začal namietať neplatnosť konkurenčnej doložky až
na pojednávaní dňa 29.07.2022 odvolací súd uvádza, že absolútnu neplatnosť právneho úkonu má
povinnosť skúmať z úradnej povinnosti a preto je nepodstatné v akom štádiu konania účastník konania
námietku absolútnej neplatnosti právneho úkonu uplatní.
44. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí nezohľadnil úspech žalovaného v odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre
pod sp. zn. 15Cob/l5l/2020 a nerozhodol o trovách tohto odvolacieho konania v jeho prospech. Napriek
úspechu v odvolacom konaní, vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15Cob/l5l/2020 žalovaný
v konaní ako takom bol neúspešný, preto mu nevznikol ani nárok na čiastkovú náhradu trov jedného
odvolacieho konania. Neúspech v celom konaní na účely náhrady trov konania je totiž jediným kritériom,
podľa ktorého možno tento čiastkový nárok v súlade § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods.
1 CSP posúdiť.

45. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné
a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom I. výroku podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
46. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).