{"guid": "4150c27b-1796-4ea0-b508-df7cfaddba27:9b3e208c-c929-46c4-b3f3-bb1a93b13d18", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6118384570.2", "spisova_znacka": "1Cob/49/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/49/2023 z 27. 6. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. júna 2024, sp. zn. 1Cob/49/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:6118384570.2", "identifikacne_cislo": "6118384570", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Viera Marková", "sudca_id": 1396, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-markova-1396", "datum_vydania": "2024-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b3e208c-c929-46c4-b3f3-bb1a93b13d18", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6118384570.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6118384570.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6118384570.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n1Cob/49/2023\n6118384570\n27. 06. 2024\nJUDr. Viera Marková\nECLI:SK:KSBA:2024:6118384570.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu\nJUDr. Renáty Šiškovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: Coface Slovakia Services\ns.r.o., so sídlom Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 828 084,\nprávne zastúpeného: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, 811\n04 Bratislava, IČO: 35 960 728, proti žalovanému: RETAX s.r.o., so sídlom Perličková 12307/28, 821\n06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 35 838 663, právne zastúpenému: Okenica\n& Co. s. r. o., so sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 36 866 512, o\nzaplatenie 1.536,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava\nII č.k. 25Cb/22/2019-175 zo dňa 05.05.2022, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k.\n25Cb/22/2019-175 zo dňa 05.05.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II\nč.k. 25Cb/22/2019-233 zo dňa 18.01.2023 v časti označenia právneho zástupcu žalovaného tak, že\nsprávne má znieť:„...Okenica Šula & Co. s. r. o....“.\nII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/22/2019-175 zo dňa\n05.05.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/22/2019-233 zo\ndňa 18.01.2023 p o t v r d z u j e .\nIII. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol žalobu, a vo výroku II. priznal\nžalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol tak s poukazom\nna ustanovenia § 261 ods. 1, § 263 ods. 1, § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník\n(ďalej len „ObZ“), § 788 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len\n„OZ“) a § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou\nsúdu dňa 22.11.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.536,60 eur\ns príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že ako poskytovateľ informačných služieb a Inkasná agentúra\nuzavrel dňa 30.04.2016 so žalovaným ako poistníkom a spoločnosťou Compagnie francaise d’assurance\npour le commerce extérieur, pobočka poisťovne z iného členského štátu ako poistiteľom, Tradeliner\nzmluvu č. 870001709, prostredníctvom ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému služby a\nžalovaný sa za poskytnuté služby zaviazal platiť žalobcovi tak, ako je to špecifikované v zmluve. Žalobca\nvykonal pre žalovaného na základe jeho objednávky služby v súvislosti so zabezpečením právneho\nzastupovania v konaní o vydanie Európskeho platobného rozkazu (ďalej aj „EPR“) voči spoločnosti WB\n\nPlast GmbH, na základe čoho tento žalovanému následne vystavil dňa 26.04.2018 faktúru č. 18TDL046\nna sumu 1.521,60 eur so splatnosťou 10.05.2018, ktorú žalovaný neuhradil.\n3. Žalovaný namietal, že žalobca v návrhu neuviedol, že predmetom zmluvy bolo za podmienok\nustanovených v zmluve poskytnutie poistnej ochrany žalovanému poistiteľom spoločnosťou Compagne\nfrancaise, pred rizikom nezaplatenia pohľadávok vyplývajúcich z dodávok, ktoré žalovaný realizoval\npočas poistnej doby a odškodnenie žalovaného do výšky poistného percenta netto pohľadávky a\nžalobca vystupoval v predmetnej zmluve ako poskytovateľ informačných služieb a inkasná agentúra.\nPredmetom zmluvy teda nebolo poskytnutie právneho zastúpenia vo veci vydania EPR. Žalobcom\nuplatnený nárok nevyplýva z uvedenej zmluvy. V návrhu žalobca tiež neuviedol, na základe akej\nobjednávky a ani skutočnosť, kým bola objednávka vykonaná. Nepreukázal existenciu objednávky na\nposkytnutie predmetných služieb. Žalovanému tiež nie je známe, z čoho vyplýva žalobcom uplatňovaná\nvýška nároku, teda ako dospel k uvedenej sume. Peňažný nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu a\npohľadávku poprel aj z dôvodu, že do dnešného dňa nebola faktúra žalovanému doručená. Nemohol tak\nžalovanému ani vzniknúť záväzok voči žalobcovi. Tvrdenia žalobcu, že žalovaného vyzýval na úhradu\nfaktúry, sú nepravdivé.\n4. Žalobca v reakcii uviedol, že žalovaný sa mylne domnieva, že žalobcom uplatnený nárok z\nuvedenej zmluvy nevyplýva. Žalobca poukázal na čl. 4 zmluvy. Žalobca v postavení inkasnej agentúry\nvykonal súdne vymáhanie pohľadávok žalovaného poisteného spoločnosťou Compagnie. Z výkladu\npredmetného ustanovenia sa za tzv. objednávku vymáhania pohľadávok považuje ohlásenie o\npohľadávke po splatnosti, pričom žalovaný dňa 03.10.2017 dal v zmysle zmluvy žalobcovi písomný\nsúhlas s vykonaním súdneho vymáhania pohľadávky a zastupovaním v predmetnom konaní. Žalovaný\nudelil plnú moc nemeckej advokátskej kancelárii na zastupovanie v konaní, preto skutočne nemôže teraz\ntvrdiť, že o jeho vedení nebol informovaný. Vo veci pohľadávok žalovaného bolo zahájené konanie o\nvydanie EPR, voči ktorému dlžník žalovaného podal odpor. Pokračovanie v konaní žalovaný odmietol,\nčím sa trovy konania zastavili na sume 1.521,60 eur. Na základe toho žalobca následne vystavil a\nzaslal žalovanému faktúru na uvedenú sumu. Žalobca nie je povinný zasielať žalovanému akékoľvek\nupomienky, resp. výzvy na zaplatenie pred zahájením súdneho konania.\n5. Žalovaný reagujúc na tvrdenia žalobcu uviedol, že návrh na vydanie EPR podal žalovaný ešte\n25.06.2017, nie žalobca. Žalovaný súhlasil so zastupovaním v konaní až v októbri 2017, teda 3 mesiace\npo podaní návrhu na vydanie EPR. Od súhlasu žalovaného so zastupovaním žalobcom, žalovaný nemá\nžiadne vedomosti o vykonaných úkonoch zo strany žalobcu v predmetnom konaní, okrem informácie zo\ndňa 05.02.2018, že voči EPR bol podaný odpor. Vzhľadom na skutočnosť, že akékoľvek úkony právnej\nslužby by boli vykonané až v prípade, ak by sa v konaní pokračovalo, nie je zrejmé, za aké úkony\nprávnej služby si žalobca vyúčtoval sumu vo faktúre. Medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo k\ndohode o výške poplatkov za vymáhanie pohľadávky žalovaného v konaní o vydaní EPR. Žalobca nijako\nnepreukázal ani doručenie faktúry žalovanému. Ak by ju doručil, žalovaný by ju evidoval v účtovníctve.\nZ vyjadrenia žalobcu je navyše zrejmé, že jeho tvrdenia o výzvach žalovaného na úhradu faktúry sa\nnezakladajú na pravde. Žalovaný má za to, že uplatňovaný nárok žalobcu neexistuje.\n6. Na pojednávaní dňa 05.05.2022 žalobca doplnil, že výzva súdu, na základe ktorej žalovaného vyzval\nna doplnenie návrhu na vydanie EPR, bola doručená žalovanému. Na základe toho požiadal žalobcu\no pomoc. Žalobca požiadal zmluvného nemeckého advokáta, aby prevzal zastupovanie žalovaného a\npomohol mu s tým. Na základe toho aj z e-mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaný udelil súhlas na\nprávne zastupovanie v tejto veci a taktiež z priloženej plnej moci, kde tento zmluvný nemecký advokát\nbol splnomocnený a podal návrh na vydanie EPR. Všetka korešpondencia zo súdu v Berlíne bola\nadresovaná nemeckému advokátovi. Návrh síce vypracoval žalovaný sám, ale neúspešne. Pokiaľ ide\no faktúru, žalobca má v Nemecku rovnakú partnerskú agentúru a tá má zazmluvneného advokáta na\nplnenie podľa čl. 4 zmluvy. Žalobca platil nemeckej agentúre toľko, čo je predmetom žaloby.\n7. Žalovaný doplnil, že žalobca nepreukázal právny titul uplatneného nároku, nepreukázal aj predmet\nnároku. Žalobca nie je oprávnený na SR poskytovať právne služby. Takéto služby žalovanému nikdy\nneposkytol. Neexistuje zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého by bol žalovaný\npovinný platiť za právne služby žalobcovi. Pokiaľ žalovaný udelil plnú moc nemeckému advokátovi,\nvznikol mandátny vzťah medzi týmto advokátom a žalovaným. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno\nani o tom, že by nemecký advokát akýkoľvek úkon vykonal. Z označeného čl. 4 zmluvy nevyplýva\n\nzáväzok žalobcu hradiť náklady právneho zastúpenia žalovaného, ani záväzok žalovaného tieto náklady\nžalobcovi akokoľvek refundovať. Pokiaľ žalobca uhradil akúkoľvek sumu inej spoločnosti, je to vec\nvzťahu medzi žalobcom a touto spoločnosťou.\n8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto je potrebné ju v celom\nrozsahu zamietnuť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.521,60\neur s príslušenstvom, z titulu refinancovania právneho zastupovania žalovaného v súdnom konaní pred\nnemeckými súdmi voči spoločnosti WB Plast GmbH, ktoré mal pre žalovaného zabezpečiť žalobca a\nktoré mal za žalovaného aj uhradiť. Je nesporné, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení zmluvy mal\nžalobca oprávnenie vykonávať vymáhanie pohľadávok, pre ktoré žalovaný dojednal so spoločnosťou\nCompagnie poistenie, pričom zmluva ďalej nespresňuje, akým spôsobom bol žalobca oprávnený\nvymáhanie pohľadávok vykonávať, ako ani to, či je oprávnený na náhradu akýchkoľvek nákladov, ktoré\nby mu v súvislosti s vymáhaním pohľadávok mohli vzniknúť. Žalobca v konaní nepreukázal, že by mal\nmať v zmysle uzatvorenej zmluvy nárok na refinancovanie nákladov voči žalovanému za dojednanie\nprávneho zastúpenia v konaní pred súdom v Nemecku, nakoľko to jednak nevyplýva zo žiadneho\nustanovenia zmluvy, ako ani zo žiadnych iných listinných dôkazov, ktoré do konania predložil. Žalobca\nnavyše nijakým spôsobom nepreukázal ani opodstatnenosť samotnej výšky uplatnenej (a žalovanému\nvyfakturovanej) peňažnej sumy, ako ani to, že vystavenú faktúru žalovanému skutočne doručil. V tejto\nsúvislosti je potrebné uviesť, že to bol práve žalobca, koho v uvedenom rozsahu v konaní zaťažovalo\ndôkazné bremeno za účelom preukázania dôvodnosti a právneho dôvodu uplatneného nároku. Navyše\nsa aj tvrdenia žalobcu o opakovanej výzve žalovaného na úhradu dlžnej sumy ukázali ako nepravdivé.\nPodľa názoru súdu pre opodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku nepostačuje, že bol v zmysle\nzmluvy poverený vymáhaním pohľadávok po splatnosti poistených žalovaným. V rámci ustanovení\nzmluvy by malo byť jasne špecifikované, kto je povinný na úhradu nákladov, ktoré žalobcovi vzniknú\nv súvislosti s takýmto vymáhaním, čo však predmetná zmluva neupravuje. Preto aj keby bol žalovaný\ninformovaný o vedení súdneho konania v Nemecku voči spoločnosti WB Plast GmbH, čo aj vyplýva z emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, uvedené ešte neznamená, že náklady takéhoto\nkonania by mal bez ďalšieho znášať žalovaný, obzvlášť ak takáto povinnosť žalovanému nevyplýva zo\nžiadneho zmluvného vzťahu uzatvoreného so žalobcom. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť,\nže do predmetného konania bola predložená anglicko/nemecká verzia plnej moci na zastupovanie\nžalovaného v konaní pred nemeckým súdom spoločnosťou Gräf&Centorbi, ktorá však nebola podpísaná\nani datovaná a nemôže tak preukazovať ani len to, či žalovaný bol skutočne v konaní pred nemeckým\nsúdom právne zastúpený. Tvrdenie o úhrade právneho zastúpenia v Nemecku za žalovaného má podľa\nžalobcu preukazovať e-mail s tabuľkou z roku 2018, kde mal žalobca uhradiť sumu 1.268 eur spoločnosti\nCoface Debitorenmanagement GmbH. Uvedené však podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukazuje\nžalobcom tvrdené skutočnosti. Žalobca nepreukázal, že by medzi uvedenou platbou spoločnosti v\nCoface v Nemecku a právnym zastupovaním, ktoré mala vykonať spoločnosť Gräf&Centorbi, existovala\nakákoľvek súvislosť, nehovoriac o tom, že by následne mal náklady takéhoto právneho zastúpenia\nžalobcovi refinancovať žalovaný. Žalobca nepreukázal dôvodnosť ním žalovaného nároku a neuniesol\ndôkazné bremeno svojich tvrdení, a preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.\n9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení\ns § 255 ods. 1 CSP, podľa zásady úspechu v konaní. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu\núspešný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n10. Súd prvej inštancie opravným uznesením zo dňa 18.01.2023, č.k. 25Cb/22/2019-233 opravil záhlavie\nrozsudku v časti označenia žalobcu a právneho zástupcu žalovaného.\n11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v celom rozsahu, a to podľa §\n365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak,\nže žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania, alternatívne napadnutý\nrozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n12. V odvolaní namietal, že v konaní predložil zmluvu, v súvislosti s ktorou upozornil na čl. 4, pričom\nzdôraznil, že žalovaný aj súd prvej inštancie sa nesprávne domnievali, že žalobcom uplatnený nárok\nz uvedenej zmluvy nevyplýva. Žalobca v postavení inkasnej agentúry vykonal súdne vymáhanie\npohľadávok žalovaného poisteného spoločnosťou Compagnie. Z výkladu predmetného ustanovenia sa\nza tzv. objednávku vymáhania pohľadávok žalovaného považuje ohlásenie o pohľadávke po splatnosti,\n\npričom žalovaný dňa 03.10.2017 dal v zmysle zmluvy žalobcovi písomný súhlas s vykonaním súdneho\nvymáhania pohľadávky a zastupovaním v predmetnom konaní (súdu prvej inštancie bol predložený\nako dôkaz e-mail žalovaného zo dňa 03.10.2017). Žalovaný udelil plnú moc nemeckej advokátskej\nkancelárii na zastupovanie v predmetnom konaní a bolo zahájené konanie o vydanie EPR, preto jeho\ntvrdenia, že o jeho vedení nebol informovaný nemôžu byť pravdivé. Koniec koncov z dokazovania\nvyplynulo, že dňa 18.12.2017 a dňa 25.01.2018 sa riaditeľka žalovaného (A. B.) e-mailom dopytovala u\nžalobcu na priebeh konania - súdneho vymáhania ich pohľadávky voči WB Plast GmbH. Voči vydanému\nplatobnému rozkazu však následne dlžník žalovaného podal odpor, pričom žalobca si od žalovaného\nvyžiadal ďalší súhlas na pokračovanie v konaní z dôvodu potenciálne vyšších nákladov na vedenie\npredmetného konania. Bolo dokázané, že e-mailom zo dňa 02.02.2018, 05.02.2018 a 26.02.2018\nžalobca informoval žalovaného o všetkom a žiadal ho o vyjadrenie. Vo svojej duplike doručenej súdu\ndňa 17.05.2019 žalovaný sám priznal, že súhlasil so zastupovaním v októbri 2017 a priznal aj email zo dňa 05.02.2018, kde ho žalobca informoval o konaní. Až dňa 28.02.2018 žalovaný e-mailom\nprostredníctvom riaditeľky A. B. odmietol pokračovanie v konaní, čím sa trovy konania spočívajúce v\ntrovách právneho zastúpenia v konaní o vydanie EPR zastavili na sume vo výške 1.521,60 eur, čo\npredstavuje zákonné trovy právneho zastúpenia v zmysle nemeckých právnych predpisov, t.j. vopred\nznáme a vyčísliteľné. Žalobca následne vystavil a zaslal žalovanému faktúru na vyššie uvádzanú sumu,\nktorú však žalovaný v lehote jej splatnosti, ani po jej uplynutí, neuhradil, a to ani čiastočne. Žalobca\ntaktiež v konaní poukázal na skutočnosť, že nie je v zmysle žiadneho zákona povinný zasielať svojmu\ndlžníkovi akékoľvek upomienky, resp. výzvy na zaplatenie pred zahájením súdneho konania. V danom\nohľade je preto absolútne bezpredmetné, či tak žalobca v skutočnosti urobil alebo neurobil, napriek\ntomu to súd prvej inštancie hodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia v neprospech žalobcu. Súd prvej\ninštancie nevykonal dokazovanie plnou mocou, ktorú mal žalovaný udeliť spoločnosti Gräf&Centorbi,\nnapriek tomu, že udelenie plnej moci nebolo medzi účastníkmi sporné, bolo dokázané, že žalovaný\naž e-mailom z 28.02.2018 odvolal plnú moc na zastupovanie vo veci. Súd prvej inštancie nevykonal\ndôkaz ani predpisom „Act on the Remuneration of Lawyers“, nakoľko dôvodil, že tento predpis nemal pre\nposúdenie veci samej žiadnu relevanciu. S týmto konštatovaním žalobca nesúhlasil, nakoľko práve tento\npredpis hovorí o odmeňovaní právneho zástupcu v konaní. V konaní bolo dokázané, že žalobca uhradil\nspoločnosti Coface Debitorenmanagement GmbH náklady za právne služby za žalovaného, ktorému\nich následne len refaktúroval. Samotný súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 24.\nuviedol, že je nesporné, že žalobca podľa zmluvy mal vymáhať pohľadávku pre žalovaného. Je teda\nzrejmé, že tak žalobca mohol urobiť. Jedinou možnou právnou cestou bolo podať návrh na vydanie EPR\nprostredníctvom riadneho advokáta v zahraničí a vymáhať pohľadávku súdnou cestou, napriek tomu\nsúd prvej inštancie konštatoval, že spôsob vymáhania nebol spresnený a nebolo ani spresnené, či má\nžalobca nárok na náhradu takýchto nákladov. Žalobcovi takýmto konaním žalovaného vznikla škoda,\nkeďže zaplatil za žalovaného a žalovaný by sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. V prípadoch\nprávneho zastúpenia, však aj v Nemecku, tak ako na Slovensku platí, že ak nie je osobitne dohodnutá\nodmena, je klient povinný zaplatiť zákonnú odmenu za poskytnuté úkony právnej služby, ktorá sa odvíja\nod hodnoty sporu. Len presne takú zákonnú odmenu od žalovaného žalobca požaduje, nakoľko takú\nzaplatil advokátovi za žalovaného. Je v rozpore s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom, že\nžalovaný udelením plnej moci sa nechal zastupovať, nakoľko jeho pôvodné podanie nebolo správne a\npotreboval profesionálnu pomoc a teraz odmieta uhradiť primeranú sumu za takéto zastúpenie. Takéto\njeho konanie nemôže požívať ochranu. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s touto otázkou a nevyjadril\ns k tomu, že prečo by žalovaný mal mať tieto služby zadarmo. Žalobca doručoval faktúru žalovanému,\nale aj v prípade nepreukázanie jej doručenia to nemôže znamenať, že žalovaný už nikdy nie je povinný\nplatiť za jemu poskytnuté služby, najmä keď si ich objednal. S doručením žaloby však bola žalovanému\ndoručená aj faktúra a mohol ju zaplatiť. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje\nv bode 26., že aj napriek tomu, že bol žalovaný informovaný o vedení súdneho konania v Nemecku a\ntoto konanie sa na jeho pokyn viedlo, tak to neznamená, že náklady by mal znášať žalovaný. Súd prvej\ninštancie nespresnil, že kto iný by to mal teda znášať, alebo aký je dôvod na to, že žalovaný nemusí\nplatiť za služby, ktoré si preukázateľne objednal. V obdobných veciach judikatúra zastáva názor, že ak\nnie je preukázaná dohodnutá výška odmeny medzi advokátom a klientom, tak advokátovi náleží aspoň\nzákonná tarifná odmena, nemôže predsa svoju prácu vykonávať zadarmo.\n13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že nepoprel iniciovanie súdneho konania o vydanie\nEPR vedeného voči spoločnosti WB Plast GmbH, avšak bol to práve žalovaný, kto inicioval predmetné\nsúdne konanie, a to z dôvodu nečinnosti žalobcu, ako Inkasnej agentúry. Žalovaný udelil dňa 03.10.2017\nžalobcovi písomný súhlas s vykonaním doplnenia návrhu na vydanie EPR, avšak o tom, že žalobca\n\nvykonal doplnenie podania v zmysle výzvy konajúceho súdu v Nemecku nebol žiadnym spôsobom\nupovedomený. Žalovaný niekoľkokrát písomne, prostredníctvom e-mailu žiadal žalobcu o poskytnutie\ninformácií o stave predmetného konania (dňa 18.12.2017, dňa 25.01.2018), avšak tento na žiadosť\nžalovaného žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca až dňa 02.02.2018, v slovenskom jazyku dňa\n05.02.2018, upovedomil prostredníctvom e-mailu žalovaného o skutočnosti, že spoločnosť WB Plast\nGmbH podala proti EPR riadny opravný prostriedok - odpor, pričom žiadal stanovisko žalovaného, či\ntento navrhuje začať sporové konanie. Žalovaný prostredníctvom e-mailu zo dňa 28.02.2018 uviedol,\nže nemá záujem o zastupovanie zo strany žalobcu, ani o právne zastupovanie advokáta v Nemecku.\nŽalovanému preto nie je zrejmé, aký právny úkon bol vykonaný žalobcom v konaní o vydanie EPR. Ak\nby aj žalovaný udelil plnú moc advokátovi v Nemecku, vznikol by mandátny vzťah medzi žalovaným,\nako klientom a predmetným splnomocneným advokátom. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno\ntvrdenia, že by žalobcom označený advokát v Nemecku vykonal akýkoľvek právny úkon. Súčasne v\nzmysle uzatvorenej poistnej zmluvy v žiadnom prípade žalobcovi nevyplýva právny titul uplatňovaného\nnároku, teda v zmysle poistnej zmluvy žalobcovi nevyplýva nárok na úhradu nákladov voči žalovanému\nsúvisiacich s vymáhaním pohľadávok žalovaného. V zmysle faktúry č. 18TDL046 zo dňa 26.04.2018\nsi žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok, ktorý predmetom znie: „Fakturujeme Vám odmenu za\nprávne služby podľa nižšie uvedené rozpisu: (...) Právne zastupovanie v konaní o vydanie EPR“.\nŽalovaný opätovne poukázal na predmet nároku vyššie citovanej faktúry, a to na skutočnosť, že žalobca\nnie je v žiadnom prípade oprávnený poskytovať na území Slovenskej republiky právne služby, ani\nprávne zastupovanie. Teda nie je možné, aby žalobca fakturoval právne služby, ktoré nie je oprávnený\nposkytovať a ktoré žalovanému nikdy neposkytol. Súčasne v zmysle uvedenej faktúry nie je zrejmé,\nna základe akej skutočnosti bola vyčíslená výška uplatňovanej pohľadávky žalobcom voči žalovanému.\nVýška pohľadávky 1.521,60 eur v žiadnom prípade nepredstavuje zákonné trovy právneho zastúpenia\nv zmysle nemeckých právnych predpisov, nakoľko, ako sám uviedol počas predmetného sporového\nkonania, údajné trovy právneho zastúpenia, ktoré uhradil právnemu zástupcovi v Nemecku tvorili výšku\n1.268 eur. Hodnota 1.521,60 eur je už žalobcom navýšená o základnú sadzbu DPH podľa § 27 ods. 1\nzákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalobcom predložená\nnepodpísaná a nedatovaná plná moc, v žiadnom prípade nemôže preukazovať a zakladať skutočnosť,\nže plná moc spoločnosti Gräf&Centorbi zo strany žalovaného udelená bola. Žalovaný k nevykonaniu\ndôkazu predpisom „Act on the Remuneration of Lawers“ poukázal na koncentráciu konania a skutočnosť,\nže súd prvej inštancie nemôže suplovať povinnosť žalobcu pri preukazovaní svojho tvrdenia. Je predsa\npovinnosťou žalobcu dôkazy predkladať, mal by tak konať v jazyku konania, prípadne v jazyku, ktorému\nstrany sporu jednoznačne rozumejú. Žalobcom predložený nemecký právny predpis bol v anglickom\njazyku, v počte 28 listov. Žalobca nepreukázal doručenie faktúry žalovanému, nepreukázal doručenie\nžiadnych opakovaných výziev zasielaných žalovanému pred začatím súdneho konania, nepreukázal\ntak, že pohľadávka žalobcu sa dostala do dispozície žalovaného. K otázke odmeny a toho, kto má\npodľa odvolateľa znášať náklady, resp. otázky dôvodu, prečo žalovaný nemusí platiť za služby, ktorý\nsi preukázateľne objednal, upozornil, že v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy platil poistné a teda\nžiadne služby, ak boli nejaké žalobcom poskytnuté, žalovaný nikdy nemal zadarmo. Žalobca nepreukázal\ndôvodnosť a právny dôvod uplatňovaného nároku voči žalovanému, čím neuniesol dôkazné bremeno\nžiadneho svojho tvrdenia v predmetnom sporovom konaní. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý\nrozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n14. Žalobca v odvolacej replike upozornil, že žalovaný priznal, že žalobcovi udelil písomný súhlas na\ndoplnenie návrhu na vydanie EPR, čím žalobcu na tento úkon riadne poveril, pričom doplnenie návrhu\nza žalobcu uskutočnila nemecká advokátska kancelária na základe pokynu žalobcu. Zo strany nemeckej\nadvokátskej kancelárie skutočne došlo k prevzatiu právnej veci a k doplneniu návrhu na vydanie EPR,\nv opačnom prípade by bol tento návrh predsa odmietnutý a v konaní by sa ďalej nepokračovalo.\nNárok žalobcu spočívajúci vo vzniknutých nákladoch za vymáhanie pohľadávky za žalovaného je\nopodstatnený, nakoľko vychádza z riadneho vykonania služby, konkrétne poskytnutia úkonov právnej\nslužby, za ktoré patrí zákonná odmena odvíjajúca sa od hodnoty sporu. Žalovaný bol o predpokladaných\nnákladoch na súdne vymáhanie, vrátane odmeny advokáta, riadne informovaný, čo vyplývalo aj z emailovej komunikácie. Až následne, po podaní odporu zo strany dlžníka žalovaného, kedy žalobca\nopätovne vyčíslil žalovanému predpokladané náklady na pokračovanie v konaní, žalovaný odmietol\npokračovať v predmetnom konaní. V tomto smere teda nemôže v žiadnom prípade obstáť tvrdenie\nžalovaného, že mu nie je zrejmé, aký právny úkon bol vykonaný žalobcom v konaní o vydanie EPR.\nŽalobca popísal, že informoval žalovaného o konaní. Žalobca svoje tvrdenia riadne preukázal priložením\ndôkazov, ktoré však súd nevykonal nie z dôvodu ich vyhotovenia v inom ako slovenskom jazyku, ale\n\nz dôvodu, že podľa názoru súdu nemali uvedené dôkazy pre posúdenie veci samej žiadnu relevanciu,\nčo považoval za nesprávny postup. Konanie žalovaného, ktorý udelil plnú moc a nechal sa v súdnom\nkonaní právne zastúpiť, čo nebolo sporné a následne bez opodstatneného dôvodu odmieta uhradiť\nzákonnú odmenu za poskytnuté právne služby, ktorá je premietnutá do nákladov, ktoré vznikli žalobcovi,\nnemôže v žiadnom prípade požívať právnu ochranu. Refaktúrovanie uvedených nákladov spočívajúcich\nv úkonoch právnych služieb bolo žalovanému vopred známe, bol s ním oboznámený a uvedené náklady\nje povinný znášať, pokiaľ by ich mal totiž znášať žalobca, hoci právne služby boli vykonané v prospech\nžalovaného, znamenalo by to bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. S uvedenou otázkou sa\nsúd prvej inštancie absolútne nevysporiadal.\n15. Žalovaný v odvolacej duplike opätovne poukázal na znenie faktúry a na skutočnosť, že žalobca nie\nje v žiadnom prípade oprávnený poskytovať na území Slovenskej republiky právne služby, ani právne\nzastupovanie a v tejto súvislosti poukázal na § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z.. Žalobca, ako inkasná\nagentúra, v žiadnom prípade nie je oprávnený akokoľvek poskytovať právne služby. Žalovaný služby\nuvádzané vo faktúre žalovanému nikdy neposkytol. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdených\nskutočností o aktivite v konaní o vydanie EPR, a to z dôvodu, že z predmetnej e-mailovej komunikácie,\nktorú do konania predložil žalobca, nie je v žiadnom prípade od 03.10.2017 až do 05.02.2018 jasne\nuvedená odpoveď zamestnanca žalobcu, v akom stave sa konanie voči WB Plast GmbH nachádza,\nči vôbec boli, a aké úkony boli v danom konaní uskutočnené, prípadne potvrdenie o ich vykonaní.\nDo 05.02.2018 nemal žalovaný žiadne informácie, o stave a priebehu konania o EPR. Žalovaný\npoukázal na skutočnosť, že žalobca sa odvolával na plnú moc, ktorú udelil žalovaný právnemu\nzástupcovi v Nemecku, Graf&Centorbi, avšak predmetnú plnú moc predložil ako dokaz konajúcemu\nsúdu bez dátumu a podpisu. Žalobca jednoznačne nepreukázal, že žalovaný udelil plnú moc na právne\nzastupovanie uvedenému advokátovi a kedy sa tak malo uskutočniť. Žalovaný sa preto stotožnil s\nnázorom konajúceho súdu o nevykonaní dôkazu vo forme nepodpísanej a nedatovanej plnej moci.\nAk by udelil plnú moc advokátovi v Nemecku, vznikol by mandátny vzťah medzi žalovaným, ako\nklientom a predmetným splnomocneným advokátom. Náklady právneho zastúpenia je oprávnený si voči\nklientovi z titulu právneho zastúpenia uplatňovať výlučne advokát. Žalovaný sa stotožnil s názorom\nsúdu prvej inštancie o nevykonaní dôkazov. Žalovaný opätovne poukázal na neexistenciu zmluvného\nvzťahu medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého by bol žalovaný zmluvne zaviazaný a povinný\nplatiť za právne služby priamo žalobcovi. V uzatvorenej zmluve absentuje akékoľvek ustanovenie o\nskutočnosti, že je žalobca oprávnený na náhradu akýchkoľvek nákladov voči žalovanému a taktiež\nabsentuje ustanovenie, že je žalobca oprávnený na refinancovanie nákladov za dojednanie právneho\nzastupovania. Žalovaný zopakoval, že v zmysle uzatvorenej zmluvy platil poistné a teda žiadne služby,\nak boli nejaké žalobcom poskytnuté, žalovaný nikdy nemal zadarmo, čím jednoznačne nemohlo dôjsť\nk bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného.\n16. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj\niné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.\n17. Vzhľadom na to, že v písomnom vyhotovení v záhlaví rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.\nk. 25Cb/22/2019-175 zo dňa 05.05.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava\nII č.k. 25Cb/22/2019-233 zo dňa 18.01.2023 v časti označenia právneho zástupcu žalovaného došlo\nk zrejmej nesprávnosti, keď súd prvej inštancie nesprávne označil právneho zástupcu žalovaného ako:\n„...Okenica & Co. s. r. o...“, keď v čase vyhláseného rozsudku ku dňu 05.05.2022 má obchodné meno\nprávneho zástupcu žalovaného správne znieť:„...Okenica Šula & Co. s. r. o. ...“. Odvolací súd túto zrejmú\nchybu opravil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.\n18. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania\na odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n19. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké\nskutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril\nžalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné\nskutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré\ndôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n\n20. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že podľa písm. d) konanie má inú\nvadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa písm. e) súd prvej inštancie\nnevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa písm. f) súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa písm. h)\nrozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n21. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú\nprocesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť\nnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n23. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n24. Podľa čl. 15 ods. 1 a ods. 2 CSP súd dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí podľa svojej úvahy v\nsúlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.\n25. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä\nskutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k\nnávrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n26. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností\nmôže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.\n27. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú\nza nesporné. Podľa ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,\nuvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n28. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené\nvčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a\nhospodárnosť konania. Podľa ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,\nktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho\npojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa ods. 3 ak súd na prostriedky procesného\nútoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci\nsamej.\n29. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.\n30. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu, odvolací súd konštatuje\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného\nskutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku\na svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne a\ndostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý\nmyšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom\npremietnutým do výrokovej časti napadnutého zamietajúceho výroku rozsudku, keď skonštatoval, že\nžalobca nepreukázal vznik nároku na refinancovanie nákladov v zmysle uzatvorenej zmluvy podľa\nčl. 4 za dojednanie právneho zastúpenia v konaní pred súdom v Nemecku, ako aj opodstatnenosť\nsamotnej výšky žalobcom vyfakturovanej peňažnej sumy. Súd prvej inštancie sa v podstatnom\nrozsahu dostatočne zaoberal aj procesným útokom žalobcu, keď identifikoval, že v danom súdnom\nkonaní sa žalobca domáhal, že ako poskytovateľ informačných služieb a ako inkasná agentúra mal\n\nv zmysle čl. 4 zmluvy súdne vymáhať pohľadávku poistenú poisťovateľom v súdnom konaní pred\nnemeckým súdom voči spoločnosti WB Plast GmbH, avšak dojednaná zmluva nespresnila, akým\nspôsobom je žalobca oprávnený na vymáhanie pohľadávok, ani či žalobcovi v súvislosti s vymáhaním\npohľadávok vzniknú náklady, ktoré by bol povinný uhradiť žalovaný. V nadväznosti na uvedené\nsúd prvej inštancie správne posúdil, že vznik nároku a opodstatnenosť týchto nákladov žalobca\nnepreukázal. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že opodstatnenosť výšky predmetných nákladov\nv konaní nebola preukázaná v dôsledku absencie preukázania zastupovania žalovaného v spore\nvoči WB Plast GmbH konkrétne právnym zástupcom Gräf&Centorbi, keď žalobca nedoložil podpísanú\nplnú moc na zastupovania práve pre tohto splnomocnenca, ako aj následnú súvislosť medzi platbou\nspoločnosti Coface Debitorenmanagement GmBH a právnym zastupovaním, ktoré mala podľa tvrdení\nžalobcu vykonať spoločnosť Gräf&Centorbi (avšak nebolo preukázané, že predmetná spoločnosť aj bola\nsplnomocnená žalovaným na právne zastupovanie).\n31. Odvolací súd konštatuje, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou\nkontradiktórnosti civilného procesu, pričom nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali\nza následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa\nmal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi\nskutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením\nv plnej miere stotožnil. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd dopĺňa\nnasledovné dôvody v kontexte odvolacích dôvodov.\n32. Odvolací súd v prvom rade predovšetkým uvádza, že súdne konanie je ovládané zásadou iura novit\ncuria (súd pozná právo). Strany konania nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne\nkvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré\numožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či\ntvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto\nprávnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah\nalebo právo je, alebo nie je, alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené.\nAk strana konania uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu\nproti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym\nnázorom strany konania a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom\nzistený skutkový stav dopadajú (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn.\n5Cdo/196/2009).\n33. Predmet konania (resp. obsah žaloby) nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale\naj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi). Na základe\nžalobného návrhu a opísania skutkového deja možno individualizovať predmet konania. Súd je viazaný\npetitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými\ntvrdeniami žalobcu v spore. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.\n34. Z obsahu žaloby je zrejmé, že odvolateľ ako inkasná agentúra poskytujúca služby vymáhania\npoistených pohľadávok v zmysle čl. 4 poistnej zmluvy (Tradeliner č. 870001709) si uplatňoval nárok\nna základe objednávky žalovaného za „služby v súvislosti so zabezpečením právneho zastupovania\nv konaní o vydanie EPR voči spoločnosti WB Plast GmBH“, ktoré boli vyúčtované faktúrou č. 18TDL046\nna sumu 1.521,60 eur. Medzi stranami konania nebolo sporné, že žalovaný, ako poistník uzatvoril\nso spoločnosťou Compagnie francaise ďassurance pour le commerce extérieur, pobočka poisťovne z\niného členského štátu, ako poistiteľom Tradeliner zmluvu č. 870001709 zo dňa 30.04.2016 v zmysle\njej dodatkov č. 1 a č. 2, na základe ktorej mal poistiteľ poskytnúť žalovanému poistnú ochranu a v\nktorej žalobca vystupoval ako poskytovateľ informačných služieb a inkasná agentúra. Podľa žalobcu\nv zmysle čl. 4 za objednávku považoval ohlásenie o pohľadávke po splatnosti a písomný súhlas\nžalovaného s vykonaním súdneho vymáhania pohľadávky zo dňa 03.10.2017. V zmysle faktúry č.\n18TDL046 zo dňa 26.04.2018, si žalobca uplatnil nárok vo výške 1.536,60 eur, ktorý znel: „Fakturujeme\nVám odmenu za právne služby podľa nižšie uvedené rozpisu: (...) Právne zastupovanie v konaní\no vydanie EPR“. Na druhej strane spoločnosť Coface Debitorenmanagement GmbH, si uplatnila od\nžalobcu sumu 1.268 eur, ktorú žalobca uhradil dňa 05.05.2022. Z uvedeného, ako aj zo samotnej\nfaktúry č. 18TDL046, je preto zrejmé, že rozdiel medzi týmito sumami tvorí 20 % DPH, ktorú si\nrovnako tak za vykonanie predmetných služieb žalobca voči žalovanému uplatnil. Samotný žalobca\nv reakcii na odpor žalovaného uviedol, že „žalobca v postavení inkasnej agentúry tak vykonal súdne\n\nvymáhanie pohľadávok žalovaného poisteného spoločnosťou Compagnie“. Na pojednávaní konanom\ndňa 05.05.2022 žalobca opätovne zdôraznil, že „pokiaľ ide o faktúru, žalobca má v Nemecku rovnakú\npartnerskú agentúru a tá zazmluvneného advokáta na plnenie čl. 4 zmluvy“.\n35. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností a vymedzenia nároku samotným\nodvolateľom v žalobe a v priebehu súdneho konania, konštatuje správnosť právneho posudzovania\nsúdom prvej inštancie predmetného nároku v zmysle čl. 4 poistnej zmluvy a oprávnenosti vzniku\nnákladov vyplývajúcich práve zo základu tejto zmluvy. V dôsledku uvedeného odvolací súd konštatuje\naj nenaplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného pod § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Odvolateľ až v priebehu\nodvolacieho konania (napriek tomu, že samotný žalovaný na pojednávaní reagoval, že pokiaľ by\nžalovaný udelil plnú moc nemeckému advokátovi, vznikol by mandátny vzťah medzi advokátom\na klientom, pričom pokiaľ by žalobca uhradil tieto náklady, čo nepreukázal, mohlo by najviac vzniknúť\nbezdôvodné obohatenie na strane žalovaného) uviedol, že „konaním žalovaného mu vznikla škoda, ktorú\nzaplatil za žalovaného a žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil“. Predmetný nárok však nie je\nmožné vnímať cez prizmu skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, a to ani ako plnenie za iného,\nkeď podľa odvolateľa mal uhradiť žalovaným objednané služby právneho zastúpenia v konaní o vydanie\nEPR v Nemecku, a to práve z hľadiska vymedzeného nároku samotným žalobcom v súdnom konaní,\nkeď súd prvej inštancie s ohľadom na vyššie uvedený popis posudzoval predmetný nárok podľa čl. 4\nzmluvy. Obzvlášť za situácie, ak si samotný žalobca odvodzoval nárok zo zmluvy a faktúrou vyúčtoval\nnielen uhradené náklady spoločnosti Coface Debitorenmanagement GmbH, ale aj DPH za poskytnuté\nslužby žalobcom, pričom v tomto smere v žalobe, ale aj v priebehu súdneho konania, absentujú tvrdenia\ntýkajúce sa predpokladov naplnenia skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd preto\naj dopĺňa, že je v rozpore s vykonanými dôkazmi tvrdenie žalobcu, že suma 1.521,60 eur predstavuje\nzákonné trovy právneho zastúpenia v zmysle nemeckých právnych predpisov, keď samotný žalobca\nuhradil nemeckému partnerovi Coface Debitorenmanagement GmbH len sumu nákladov vo výške 1.268\neur, pričom vo faktúre č. 18TDL046 si vyúčtoval aj sumu 20 % DPH za poskytnuté služby právneho\nzastúpenia. Na pojednávaní konanom dňa 05.05.2022 v tomto smere právny zástupca žalobcu tvrdil,\nže „čo sa týka faktúry, u nás to funguje tak, že žalobca má v Nemecku rovnakú partnerskú agentúru\na tá má zazmluvneného nemeckého advokáta na plnenie čl. 4 zmluvy“. Argument odvolateľa, že súd\nprvej inštancie sa nevysporiadal s posudzovaním nároku ako bezdôvodného obohatenia je vzhľadom\nna vymedzenie nároku samotným žalobcom, nedôvodný.\n36. Odvolací súd k namietanému tvrdeniu odvolateľa o nesprávnom skutkovom závere súdu prvej\ninštancie, ktoré má napĺňať odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že žalobcom uplatnený\nnárok zo zmluvy nevyplýva, uvádza nasledovné. Súd prvej inštancie správne vysvetlil, že aj keď v zmysle\nčl. 4 poistnej zmluvy mal žalobca oprávnenie vykonať súdne vymáhanie poistených pohľadávok, zmluva\nďalej nespresňuje, akým spôsobom bol žalobca oprávnený vykonávať toto vymáhanie pohľadávok,\nani to, či je oprávnený na náhradu akýchkoľvek nákladov, ktoré by mu v súvislosti s vymáhaním\npohľadávok mohli vzniknúť. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že\nopodstatnenosť nároku na úhradu nákladov za vymáhanie pohľadávok z predmetnej zmluvy nevyplýva.\nPredmetná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu totiž neuvádza žiadne ustanovenie, na základe\nktorého bol žalobca oprávnený a mal nárok aj na refinancovanie nákladov voči žalovanému v prípade,\nak inkasná agentúra na vymáhanie pohľadávok v zmysle čl. 4 zmluvy využije služby právneho zástupcu.\nV tomto smere nebolo medzi stranami jasne dojednané, že predmetné náklady nie sú zahrnuté\nv úhrade poistného, prípadne či si takéto náklady hradí poistený sám a nad rámec uhradeného\npoistného, alebo či inkasnej agentúre patrí za vymáhanie poistených pohľadávok prostredníctvom\nprávneho zástupcu úhrada takto poskytnutých služieb v rámci poistnej zmluvy. Na danom mieste\nodvolací súd pripomína, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný splnomocnil na zastupovanie\nv konaní pred nemeckými súdmi spoločnosť Gräf&Centorbi, keďže plná moc doložená do konania nebola\ndatovaná a ani podpísaná, pričom v konaní napriek rozporovaniu zo strany žalovaného nebolo ani\nnásledne preukázané, aké úkony právnej služby mal nemecký právny zástupca poskytnúť. Žalovaný\nsíce nesporoval, že súhlasil s poskytnutím právnym služieb sprostredkovanou nemeckou advokátskou\nkanceláriou, ale v tomto smere absentovalo účinné tvrdenie žalobcu o akú konkrétnu advokátsku\nkanceláriu sa malo jednať, a preto nebolo možné ustáliť túto skutočnosť len na základe tvrdení\nstrán konania. V tomto smere nie je ani správne a vyplývajúce z ustálenia skutkových okolností\nkonštatovanie žalobcu, že v konaní nebolo sporné, že spoločnosť Gräf&Centorbi poskytovala právne\nslužby žalovanému. Žalobca v priebehu súdneho konania skutočnosť, že spoločnosti Gräf&Centorbi\nbola udelená plná moc žalovaným konkrétne ani netvrdil, vyjadril sa len vo všeobecnosti, že žalovaný\n\nbol zastúpený nemeckým zástupcom. Následne na pojednávaní konanom dňa 05.05.2022 uviedol, že\nz priloženej plnej moci (zrejme právny zástupca žalobcu myslel z nepodpísanej plnej moci spoločnosti\nGräf&Centorbi) vyplýva udelenie súhlasu na zastupovanie a že tento zmluvný nemecký advokát bol\nsplnomocnený konať vo veci vydania EPR. Na uvedené však reagoval žalovaný, ktorý poprel existenciu\nzmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ako aj spochybnil udelenie plnej moci nemeckému\nadvokátovi, keď uviedol, že pokiaľ by žalovaný udelil plnú moc, vznikol by mandátny vzťah medzi týmto\nadvokátom a žalovaným ako jeho klientom, avšak žalobca nepreukázal, že by uhradil takéto náklady,\nani neuniesol dôkazné bremeno, že by ním označený nemecký advokát akýkoľvek úkon vykonal.\n37. Súd prvej inštancie preto aj správne skonštatoval, že doloženie nepodpísanej plnej moci nemôže\npreukazovať ani to, či bol žalovaný skutočne v konaní pred nemeckým súdom právne zastúpený.\nV žiadnom prípade nebolo možné ani uvažovať, tak ako sa nesprávne domnieval odvolateľ, že „v\nkonaní bolo dokázané, že žalobca uhradil spoločnosti Coface Debitorenmanagement GmbH náklady\nza právne služby žalovaného, ktorý ich následne len refaktúroval“. V tomto smere súd prvej inštancie\nsprávne poukázal na tú skutočnosť, že medzi platbou spoločnosti v Coface Debitorenmanagement\nGmbH a právnym zastupovaním Gräf&Centorbi neexistuje súvislosť. Predmetnú spojitosť nepreukazuje\nani e-mail s tabuľkou z roku 2018 o úhrade spoločnosti Coface Debitorenmanagement GmbH, či\noznačenie platby pre spoločnosť Coface Debitorenmanagement GmbH (č.l. 172-173), obzvlášť za\nsituácie, ak v konaní žalobca nepreukázal, že spoločnosť Gräf&Centorbi bola priamo splnomocnená\nžalovaným na zastupovanie v konaní o vydanie EPR pred nemeckým súdom. Súd prvej inštancie\npreto správne uzavrel, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal ani opodstatnenosť nároku a výšky\nuplatnenej a vyfakturovanej peňažnej sumy žalobcom. Len pre doplnenie na danom mieste odvolací súd\nuvádza, že tvrdenie žalobcu o tom, že mu patrila aspoň obvyklá odmena, ak súd považoval predmetnú\nvýšku za nepreukázanú, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie zamietol žalobu nielen\nz dôvodu nepreukázanej výšky a jej opodstatnenosti, keď nemal preukázanú súvislosť medzi právnym\nzastupovaním Gräf&Centorbi a platbou spoločnosti žalobcu v Coface Debitorenmanagement GmbH,\nale aj z dôvodu nepreukázania samotného zastupovania žalovaného spoločnosťou Gräf&Centorbi, ako\naj nepreukázaním vzniku nákladov v zmysle čl. 4 zmluvy, ktoré by mal hradiť podľa zmluvy žalovaný\ns ohľadom na neexistenciu takéhoto ustanovenia. Okrem uvedeného, je možné skonštatovať, že\nv prípade žalobcovho tvrdenia, že predmetný nárok je obvyklou odmenou, je treba skonštatovať, že ide\no neprípustnú novotu, keďže v súdnom konaní žalobca len tvrdil, že suma trov právneho zastúpenia sa\nzastavila na sume 1.521,60 eur, čo predstavuje zákonné trovy v zmysle nemeckých právnych predpisov,\nktoré sú vopred známe a vyčísliteľné (žalobca netvrdil a nepreukazoval obvyklú výšku odmeny, keďže sa\nnedomáhal nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia). Odvolací súd však dáva za pravdu žalobcovi,\nak tvrdil, že pre uplatnenie predmetného nároku na súde, nebol povinný zasielať žalovanému výzvu na\nzaplatenie. Uvedené však nemá vplyv na posúdenie predmetného odvolania.\n38. V kontexte odvolateľovej námietky, že je v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným\nstykom, že sa žalovaný udelením plnej moci nechal zastupovať, pričom odmieta uhradiť primeranú\nsumu, odvolací súd upozorňuje, že ide o prostriedok procesnej obrany, ktorý žalobca v konaní pred\nsúdom prvej inštancie neuplatnil, napriek tomu, že tak v zmysle § 154 CSP mohol urobiť, a preto ide\no tzv. neprípustnú novotu v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, ktorú nie je možné použiť, keďže\nnebola naplnená ani jedna z výnimiek, ktoré zákon v zmysle § 366 CSP pod písm. a) až d) pripúšťa.\nOdvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že v zmysle § 384 ods. 3 CSP, môže odvolací súd doplniť\ndokazovanie za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolací súd dáva v tomto smere do pozornosti\nzásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „práva patria len\nbdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu\na výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou\na predvídavosťou (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/169/2020).\n39. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že „súd prvej inštancie v bode 24 odôvodnenia uviedol, že je\nnesporné, že žalobca mal podľa zmluvy vymáhať pohľadávku pre žalovaného“, dáva do pozornosti\nznenie celého bodu tohto odôvodnenia, keď súd prvej inštancie dodáva, že zmluva nespresňuje spôsob,\nakým mal žalobca oprávnenie vymáhať tieto pohľadávky, ani to, či je oprávnený na náhradu akýchkoľvek\nnákladov, ktoré mu v súvislosti s vymáhaním pohľadávok mohli vzniknúť. Uvedená námietka je tak bez\nrelevancie v predmetnom konaní.\n\n40. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie\nrozhodujúcich skutočností v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP. V súvislosti s týmto uplatneným odvolacím\ndôvodom žalobca poukázal na plnú moc, ktorú mal udeliť žalovaný spoločnosti Gräf&Centrobi, napriek\ntomu, že udelenie plnej moci nebolo sporné a bolo preukázané, že žalovaný e-mailom odvolal plnú\nmoc na zastupovanie. Žalobca namietal aj nevykonanie dôkazu predpisom „Act on the Remuneration of\nLawyers“, nakoľko podľa súdu prvej inštancie tento predpis nemal pre posúdenie danej veci relevanciu.\nŽalovaný v tomto smere okrem iného namietal, že predmetné dokumenty neboli do spisu založené\nv slovenskom jazyku.\n41. „Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,\npodľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez\nrelevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti\ntvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec\ntretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo\nvyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo\nvyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná\nvada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre\nnedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť“ ( bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR\nz 31.03.2021, sp. zn. 5Cdo/107/2019).\n42. V prvom rade odvolací súd upozorňuje, že aj keď nebolo sporné, že žalovaný súhlasil s právnym\nzastupovaním nemeckého právneho zástupcu, v konaní absentovali skutkové tvrdenia žalobcu, akému\nkonkrétnemu právnemu zástupcovi bolo toto plnomocenstvo udelené, teda, že išlo o nemeckého\nprávneho zástupcu Gräf&Centrobi s ohľadom na absenciu podpísanej plnej moci udelenej žalovaným,\nako aj spochybnenie žalovaného na pojednávaní dňa 05.05.2022 o udelení plnej moci nemeckému\nadvokátovi (vyjadrené slovami „pokiaľ žalovaný udelil plnú moc...“) a námietky, či označený nemecký\nadvokát akýkoľvek úkon vykonal. Žalobca ani nevysvetlil, prečo do konania nedoložil podpísanú (a\ndatovanú) plnú moc udelenú tomuto právnemu zástupcovi. Absentujúce skutkové tvrdenia nie je možné\nnahrádzať odkazom na listinný dôkaz, či domnievať sa, že tieto skutkové tvrdenia si súd dotvorí\nsám. Nie je následne možné, argumentovať povinnosťou súdu vykonať dôkaz, ktorý nemá žiadnu\nrelevanciu k danému sporu, keďže na predloženej plnej moci absentovali podpisy splnomocnenca\na splnomocniteľa. Vo vzťahu k nevykonaniu listinného dôkazu - nemeckému právnemu predpisu\na odôvodneniu súdu prvej inštancie o jeho irelevantnosti, odvolací súd považuje za potrebné poukázať\nna bod 27. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca\nnepreukázal akúkoľvek súvislosť medzi platbou spoločnosti v Coface Debitorenmanagement GmbH\na právnym zastupovaním spoločnosti Gräf&Centorbi, ako aj oprávnenosť refinancovania nákladov tohto\nprávneho zastúpenia žalobcovi zo strany žalovaného na základe čl. 4 zmluvy. Následne ani vykonanie\npredmetného dôkazu na účely len zistenia prípadnej výšky vyúčtovania trov právneho zastúpenia\nspoločnosťou Gräf&Centorbi, nie je relevantným pre posúdenie danej veci. Odvolací súd konštatuje, že\naž následne, po vyhodnotení relevantnosti predmetných listinných dôkazov, by bol súd prvej inštancie\npovinný zabezpečiť preklad do slovenského jazyka.\n43. Odvolací súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom\nnie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto podľa § 387 ods.\n1, 2 CSP odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.\n44. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §\n255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nvoči žalobcovi vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.\n45. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.\n757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť\nprávneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d), e) CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/22/2019", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}