{"guid": "5a527dc1-c342-43b5-8286-dda245fe301f:ef03170b-1a3e-4501-b1fa-1726bd65f03a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6120313322.2", "spisova_znacka": "16Co/122/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/122/2023 z 29. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. novembra 2024, sp. zn. 16Co/122/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:6120313322.2", "identifikacne_cislo": "6120313322", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ivana Štiftová", "sudca_id": 1233, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-stiftova-1233", "datum_vydania": "2024-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef03170b-1a3e-4501-b1fa-1726bd65f03a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6120313322.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6120313322.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6120313322.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n16Co/122/2023\n6120313322\n29. 11. 2024\nJUDr. Ivana Štiftová\nECLI:SK:KSBA:2024:6120313322.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov\nJUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: LexCreditor k. s., Laurinská 3/\nA, Bratislava, IČO: 47 245 913, správca konkurznej podstaty úpadcu: Silicon Reality, s. r. o. v likvidácii,\nPalárikova 31, Bratislava, IČO: 31 697 780, zastúpeného: SMOLAK HLAVATÁ advokátska kancelária s.\nr. o., Laurinská 3, Bratislava, IČO: 47 254 432, proti žalovanému: Z. D., E.. XX.X.XXXX, B. XXXX/XX,\nI., o zaplatenie 109.989,32 eura, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.\nk. B1-22C/54/2021-248, zo dňa 23.6.2023 takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému nárok na náhradu trov\nkonania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v rámci upomínacieho konania vedeného na\nOkresnom súde Banská Bystrica návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal proti žalovanému\nzaplatenia 109.989,32 eura titulom náhrady škody na tom skutkovom základe, že žalovaný v dňoch\nod 23.11.2000 do 27.2.2001 v Bratislave, predovšetkým v hoteloch Danube, Bratislava, Devín a\nFórum, vystupujúc ako zástupca spoločnosti NHC - Noble House Consulting, International, s.r.o.,\npo predchádzajúcej vzájomnej dohode v úmysle neoprávnene získať finančné prostriedky, vylákal\nod zástupcu spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. finančné prostriedky, a to pod prísľubom, že uvedenej\nspoločnosti zabezpečí úver vo výške 1,5 milióna USD. Žalovaný 30.12.2000 vylákal od predmetnej\nspoločnosti 3.690,- USD ako poplatok na vyhotovenie finančnej analýzy a posúdenia verifikácie\npodnikateľského plánu, dňa 23.11.2000 vylákal 7.500,- USD ako poplatok v zmysle mandátnej zmluvy,\nnásledne získal 41.351,- USD ako poplatky určené pre garanta úveru, sumu vo výške 2.428,- USD ako\nprovíziu, sumu vo výške 2.610,- USD a sumu 235.000,- Sk ako poplatok za účelom prevodu úveru na\nspoločnosť Silicon Reality, s.r.o. a nakoniec finančné prostriedky vo výške 70.000,- ATS za urýchlenie\nprevodu úveru a finančné prostriedky vo výške 150.000,- Sk. Tvrdil, že žalovaný nikdy nemal v úmysle\nreálne zabezpečiť dojednaný úver, a preto bola spoločnosti Silicon Reality s.r.o. spôsobená škoda vo\nvýške 109.989,32 eura. Zo strany spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. prišlo k uplatneniu nároku na náhradu\nškody v uvedenej výške v rámci trestného konania voči žalovanému vedeného na Okresnom súde\nBratislava I pod sp. zn. 4T/42/2013 s tým, že hoci žalovaný bol odsúdený, spoločnosť Silicon Reality,\ns.r.o. bola so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.\n2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie\nz vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn.\n4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019 (bod 9.1 rozsudku) uznaný vinným okrem iného pre pokračovací trestný\n\nčin podvodu spolupáchateľstvom, pretože od spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. vylákal spolu s pánom D.\nZ. W. W. (ako zástupcovia spoločnosti NHC - Noble House Consulting, International, s.r.o.) v období od\n23.11.2000 do 27.2.2001 finančné prostriedky v celkovej výške 109.989,32 eura za účelom vybavenia\núveru, ktorý však nikdy nemali v úmysle zrealizovať. Poškodená spoločnosť si uplatnila nárok na náhradu\nškody v trestnom konaní, so svojím nárokom však bola odkázaná na civilné konanie. Medzi stranami\nnebolo sporné, že spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. bola úmyselným trestným činom spôsobená škoda v\nžalovanej sume, ani skutočnosť, že žalovaný bol za trestný čin podvodu odsúdený. Žalovaný v priebehu\nkonania vzniesol námietku premlčania tvrdiac, že okrem 10-ročnej objektívnej premlčacej doby je nutné\nskúmať aj plynutie 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá s poukazom na zápisnice o výsluchu\nsvedkov - konateľov spoločnosti, podľa neho uplynula ešte v roku 2004. Zároveň nesúhlasil ani s\noznačením žalovaného, keď mal za to, že v čase spáchania skutku jednak vystupoval v mene právnickej\nosoby - spoločnosti NHC - Noble House Consulting, International, s.r.o., jednak finančné prostriedky od\nkonateľov spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. nikdy neprevzal.\n3. V prvom rade súd prvej inštancie posúdil vznesenú námietku premlčania. Žalobca bol totiž názoru, že\nnárok na náhradu škody bol uplatnený v adhéznom konaní riadne a včas v rámci 10-ročnej objektívnej\npremlčacej doby, a to najneskôr v roku 2008 s tým, že počas trestného konania premlčacia doba\nspočívala. Zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného O.. O. T. zo dňa 29.4.2008 (bod 9.4 rozsudku)\npreukázal, že nárok na náhradu škody v žalovanej sume bol uplatnený 29.4.2008. Tvrdil, že sa\npoškodená spoločnosť, za ktorú v tom čase už konal správca konkurznej podstaty, dozvedela o tom, kto\nzodpovedá za škodu a v akej výške, až v uvedený deň. Tiež mal za to, že sa poškodená spoločnosť\nmohla hypoteticky dozvedieť o škode až v roku 2003, kedy však na majetok spoločnosti bol vyhlásený\nkonkurz.\n4. Súd prvej inštancie ozrejmil, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého\nsúdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych\nvzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania\nspôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti (nároku), v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať.\nZákladným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v\nprimeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby\nneboli po časovo neprimeranej dobe nútené plniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená\npremlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká povinnej\nosobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tým spôsobiť, že oprávnená osoba sa už nemôže s\núspechom domáhať na súde svojho práva. Tým, že oprávnená osoba vznesie námietku premlčania,\nvykonáva toto svoje oprávnenie.\n5. Občiansky zákonník pri práve na náhradu škody podľa ustanovenia § 106 rozoznáva kratšiu\nsubjektívnu a dlhšiu objektívnu premlčaciu dobu, ktoré je nevyhnutné rozlišovať, a to nielen z hľadiska ich\nzačiatku, či dĺžky, ale aj ich vzájomného vzťahu. Subjektívna premlčacia doba je v zmysle Občianskeho\nzákonníka dvojročná, teda právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený\ndozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Dozvedieť sa o škode znamená zistiť skutkové okolnosti,\nz ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne i jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne\nvýšku škody v peniazoch), pričom nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne\n(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR z 23.6.1981, č. j. 1 Cz 18/81). Počiatok subjektívnej premlčacej doby\nu práva na náhradu škody sa viaže na okamih, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť\no tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá, a nezávisí teda na tom, či a kedy si poškodený\nzabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to,\naby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR z 28.2.2011, sp. zn. 4 Cdo 152/2010). Objektívna premlčacia doba je v prípade\númyselne spôsobenej škody desaťročná, t. j. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať\nrokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej vznikla škoda. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený subjekt\nmôže uplatniť právo na náhradu škody najneskôr v posledný deň 10-ročnej objektívnej premlčacej doby,\navšak zároveň najneskôr v posledný deň 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá však nemôže\nuplynúť neskôr ako objektívna premlčacia doba. Ak časové okamihy začiatku plynutia subjektívnej a\nobjektívnej premlčacej doby sú totožné, potom sa právo poškodeného premlčí už márnym uplynutím\nsubjektívnej premlčacej doby, a to bez ohľadu na zvyšok objektívnej premlčacej doby. Vzájomný vzťah\npremlčacích dôb je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že\npoškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad, ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel\n\no škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v\nustanovení § 106 ods. 1 a škodca v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo,\naj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia\ndoba podľa ustanovenia § 106 ods. 2 (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.5.2010, sp. zn. 1 Cdo\n82/2009).\n6. Z listinných dôkazov - zápisníc o výsluchu svedkov - konateľov poškodenej spoločnosti Silicon Reality,\ns.r.o. a výpisu z obchodného registra uvedenej spoločnosti (odsek 9.2, odsek 9.3 a odsek 9.7 rozsudku)\nsúd prvej inštancie zistil, že obaja konatelia U.. Š. W. U.. L. zhodne potvrdili, že už v roku 2002 mali\nvedomosť o tom, že sumu peňazí, ktorú žalovanému a jeho spoločníkovi odovzdali, nedostanú naspäť,\nresp. úver, na vybavenie ktorého peniaze odovzdali, im nebude poskytnutý. Rovnako mali vedomosť o\ntrestnom stíhaní pána W. a zvažovali aj podanie trestného oznámenia. Rozhodli sa radšej podať návrh\nna likvidáciu spoločnosti a následne veritelia podali návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníka - spoločnosti\nSilicon Reality, s.r.o.. Uvedené tvrdenia mal súd prvej inštancie za preukázané aj z výpisu z obchodného\nregistra, z ktorého vyplýva, že o zrušení spoločnosti bolo rozhodnuté 15.8.2002 a obchodné meno s\ndodatkom „v likvidácii“ spoločnosť používa od 7.7.2003, kedy bol ako likvidátor zapísaný konateľ tejto\nspoločnosti - U.. M. Š., T... Konkurz na majetok dlžníka Silicon Reality, s.r.o. v likvidácii bol vyhlásený\nuznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4K/37/03 zo dňa 2.11.2004, uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť 30.11.2004. Z týchto skutočností považoval súd prvej inštancie za zrejmé a preukázané,\nže poškodená spoločnosť nadobudla vedomosť o tom, že vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá už v\nroku 2002, a to v čase rozhodnutia o zrušení spoločnosti, a nie v roku 2003, resp. 2008, ako tvrdil\nžalobca. Žalobca na preukázanie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby nepredložil žiadny\ndôkaz, nevyvrátil tak tvrdenie žalovaného o uplynutí subjektívnej premlčacej doby ešte pred rokom\n2008. Medzi stranami nebolo sporné, že v trestnom konaní poškodená spoločnosť uplatnila nárok na\nnáhradu škody v konkrétnej výške až dňa 29.4.2008, t. j. síce počas plynutia objektívnej premlčacej doby,\nale po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Žalovaný vzniesol námietku premlčania ešte pri prvom\núkone - v podanom odpore. Žalobca reagujúc na vznesenú námietku, poukázal na objektívnu premlčaciu\ndobu a na jej plynutie a spočívanie v priebehu adhézneho konania. Na obranu žalovaného vo vzťahu\nk márnemu uplynutiu subjektívnej premlčacej doby dostatočným spôsobom nereagoval a ani po výzve\nsúdu relevantným spôsobom netvrdil a nepreukázal opak, t. j. že by v danom prípade bola zachovaná\n2-ročná premlčacia doba.\n7. Pokiaľ ide o vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka - spoločnosti Silicon Reality, s.r.o. a ustanovenie\nsprávcu konkurznej podstaty, na čo poukázal žalobca, súd prvej inštancie uviedol, že síce v zmysle\nzákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu na\nmajetok spoločnosti Silicon Reality, s.r.o.) vyhlásením konkurzu prešlo oprávnenie nakladať s majetkom\npodstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, na správcu,\navšak zároveň úpadcovi vznikla povinnosť zostaviť a odovzdať správcovi zoznam svojich aktív a pasív\ns uvedením dlžníkov, veriteľov a poskytnúť potrebné vysvetlenia. Skutočnosť, že došlo k vyhláseniu\nkonkurzu a ustanoveniu správcu, nemá vplyv na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ktorú mal\nustrážiť samotný žalobca, resp. poškodená spoločnosť Silicon Reality, s.r.o.. Na začatie subjektívnej\npremlčacej doby nestačí, aby subjektívnu vedomosť nadobudla iná osoba než poškodený. Subjektívna\nvedomosť napríklad zákonného zástupcu, advokáta či osoby blízkej tak začatie plynutia premlčacej\ndoby nespôsobí, musí ísť preukázateľne o subjektívnu vedomosť poškodeného. Keďže súd mal z\nlistinných dôkazov za preukázanú vedomosť poškodenej osoby - spoločnosti Silicon Reality, s.r.o., resp.\njej konateľov o tom, že vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá ešte v roku 2002, teda pred tým, než by do\nfunkcie správcu konkurznej podstaty vstúpila tretia osoba, potom je bez právnej relevancie, kedy sa o\ntejto skutočnosti dozvedel priamo správca (takmer 4 roky po vyhlásení konkurzu).\n8. Považoval tiež za pravdivé, že ak poškodený uplatní v trestnom konaní nárok na náhradu škody\nspôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota sa zastaví\na v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu\npovinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej\ndoby pokračuje (R 31/1974). Súd však zistil, že u poškodenej spoločnosti začala plynúť subjektívna\npremlčacia doba ešte v roku 2002 a tá uplynula v roku 2004, t. j. skôr, ako si spoločnosť Silicon Reality,\ns.r.o. uplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nz 29.10.2008, sp. zn. 4 Cdo 237/2007 „ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje\npri práve na náhradu škody dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa\n\npoškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Poškodený sa dozvie o tom, kto\nza škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o okolnostiach vzniku škody,\nktoré mu pomôžu urobiť si dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu\nzodpovedá. ... Pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu zamietne aj v prípadoch, v\nktorých ešte nie preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody.“\n9. Pretože subjektívna premlčacia doba márne uplynula a žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd\nprvej inštancie žalobu podľa § 415, § 420 ods. 1, § 438 ods. 1, § 442 ods. 1, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1,\nods. 2, § 111, § 112 Občianskeho zákonníka, § 193 C. s. p., § 166c ods. 1 písm. d), § 14 ods. 1 písm.\na), § 17 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., zamietol.\n10. Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k pasívne vecne legitimovanému subjektu, súd prvej inštancie\nvychádzal z rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/42/2013 zo dňa 27.11.2019, ktorým\nbol žalovaný odsúdený za pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom. Hoci v zmysle tohto\nrozsudku žalovaný pri páchaní trestného činu nekonal sám a zároveň mal vystupovať ako zástupca\nspoločnosti NHC - Noble House Consulting, International, s.r.o., s poukazom na § 193 C. s. p. považoval\nza preukázané, že žalovaný spáchal trestný čin a poškodenej spoločnosti spôsobil škodu. Vzhľadom\nna uvedené sa žalobca dôvodne domáhal náhrady škody práve voči nemu, keďže sa žalovaný dopustil\nprotiprávneho konania, za ktoré bol odsúdený. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že finančné\nprostriedky od konateľov poškodenej spoločnosti neprevzal a následne nimi ani nedisponoval. Ak\npáchateľom trestného činu, resp. ak škodu mala spôsobiť aj ďalšia osoba, potom zodpovedajú za ňu\nspoločne a nerozdielne.\n11. Na záver, vo vzťahu k oddlženiu žalovaného v zmysle uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn.\n6OdK/127/2017 z 21.12.2017 súd prvej inštancie poznamenal, že podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona\nč. 7/2005 Z. z. je oddlžením nedotknutá pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví\nalebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, a preto sa vyhlásený\nkonkurz na majetok žalovaného nedotýka predmetného sporu.\n12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. s tým,\nže žalovaný bol v predmetnom konaní v plnom rozsahu úspešný z dôvodu zamietnutia žaloby. Keďže\nsi však žalovaný neuplatnil nárok na náhradu trov konania a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd\nprvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n13. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C. s. p. a\nžiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nPodstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.)\nbola námietka, že zo strany žalobcu prišlo k riadnemu uplatneniu škody v trestnom konaní, o čom musel\nmať žalovaný vedomosť. Zo strany žalobcu prišlo k uplatneniu nároku na náhradu škody najneskôr v roku\n2008, a to v rámci trestného konania vedeného voči poškodenému. Zároveň poukázal na skutočnosť,\nže v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do\n31.12.2004, oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s\nnakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Z uvedeného vyplýva, že konatelia odo dňa\nvyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti nemali právo uplatniť akékoľvek nároky voči žalovanému,\nvzhľadom na skutočnosť, že toto právo vyhlásením konkurzu prešlo na správcu. Správca sa reálne\ndozvedel o nároku voči žalovanému až v deň, kedy bol zo strany príslušného vyšetrovateľa zavolaný na\nvýsluch (na ktorom mu bola ozrejmená skutočnosť o prebiehajúcej trestnej veci), na ktorom si riadne a\nvčas uplatnil nárok spoločnosti na náhradu škody voči žalovanému. Mal za to, že v uvedenom prípade\nprišlo k spočívaniu premlčacej lehoty, resp. premlčacia lehota začala správcovi konkurznej podstaty\nplynúť až odo dňa, kedy sa reálne dozvedel o škode, ktorá spoločnosti vznikla a túto si v zákonom\nstanovenej lehote aj riadne uplatnil.\n14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávne podľa § 387 C. s. p. potvrdiť. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalobcu o spočívaní premlčacej\ndoby. Mal za to, že súd prvej inštancie sa dôkladne zaoberal otázkou posúdenia plynutia premlčacích\ndôb (objektívnej aj subjektívnej) a dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom toto rozhodnutie\nvychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Keďže žalobca v odvolaní argumentuje výlučne\nuvedeným spočívaním premlčacej doby, k iným skutkovým, ani právnym otázkam sa nevyjadril.\n\n15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie\nžalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa\nnejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie\npojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Rozsudok\nverejne vyhlásil dňa 29.11.2024 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).\n16. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v\nodôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú\nargumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k\nzamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie\nrelevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovaného prednesených na jeho obranu.\nZhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie\ndospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o premlčaní\nžalobcom uplatňovaného nároku, ktorého sa žalobca domáhal titulom náhrady škody.\n17. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové a\nprávne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal so všetkými\nprávne relevantnými aspektmi predmetnej žaloby.\n18. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav,\nopísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky\nvykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z\nktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva\njednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil\nprečo považoval žalobu za nedôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú\nv danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie\nodvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p. Za porušenie základného práva\nzaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 3.10.2011, sp. zn. 5 Cdo\n165/2011).\n19. Stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie preto odvolací súd už iba\ndodáva, že pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že z jeho strany prišlo k riadnemu uplatneniu náhrady\nškody v trestnom konaní, o čom musel mať žalovaný vedomosť, z odôvodnenia napadnutého rozsudku\nnevyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že žalobca si neuplatnil náhradu škody v trestnom\nkonaní, resp. že žalovaný by o tomto nemal vedomosť. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne\nuviedol, že nárok žalobcu na náhradu škody nebolo možné žalobcovi priznať z dôvodu premlčania v\n2-ročnej subjektívnej premlčacej dobe, nakoľko konatelia poškodenej spoločnosti mali už v roku 2002\n(najneskôr 15.8.2002, kedy bolo rozhodnuté o zrušení spoločnosti Silicon reality s.r.o.) vedomosť o tom,\nže sumu peňazí, ktorú žalovanému a jeho spoločníkovi odovzdali, nedostanú naspäť, resp. úver, na\nvybavenie ktorého peniaze odovzdali, im nebude poskytnutý. Dvojročná premlčacia doba na uplatnenie\nnároku na súde teda poškodenej spoločnosti uplynula najneskôr 15.8.2004. Pokiaľ žalobca namietal,\nže na poškodenú spoločnosť bol vyhlásený konkurz, z ktorého dôvodu konatelia odo dňa vyhlásenia\nkonkurzu na majetok spoločnosti nemali právo uplatniť akékoľvek nároky voči žalovanému, vzhľadom\nna skutočnosť, že toto právo vyhlásením konkurzu prešlo na správcu a správca konkurznej podstaty\nsa reálne dozvedel o nároku voči žalovanému až v deň, kedy bol zo strany príslušného vyšetrovateľa\nzavolaný na výsluch (na ktorom mu bola ozrejmená skutočnosť o prebiehajúcej trestnej veci), odvolací\nsúd v súlade s argumentáciou súdu prvej inštancie uvádza, že uvedená skutočnosť jednak nemá žiaden\nvplyv na začatie plynutia premlčacej doby a jednak v čase vyhlásenia konkurzu subjektívna premlčacia\ndoba na uplatnenie nároku na náhradu škody na súde už uplynula (konkurz na majetok dlžníka Silicon\nReality s.r.o. v likvidácii bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4K/37/03 zo dňa\n2.11.2004). K účinkom vyhlásenia konkurzu pritom nepatrí začatie plynutia novej premlčacej doby pre\n\nsprávcu konkurznej podstaty. Súčasne hodno dodať, že ak už v roku 2004 došlo k uplynutiu subjektívnej\npremlčacej doby, logicky takto uplynutá premlčacia doba nemohla žalobcovi neskôr, počas trestného\nkonania spočívať.\n20. Na uvedenom základe odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní\nneboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; odvolací súd\npreto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1C. s. p. potvrdil.\n21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní\nplný úspech priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1\nC. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22C/54/2021", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "8545b8ae-4317-40a9-b388-c81338e03a37:2bd3e1dd-c77f-4006-8b0a-ef87ba921809", "ecli": null, "spisova_znacka": "6OdK/127/2017", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 6OdK/127/2017 z 21. 12. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2017-12-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8545b8ae-4317-40a9-b388-c81338e03a37:2bd3e1dd-c77f-4006-8b0a-ef87ba921809"}], "citovane_v": [{"guid": "cc2bb12f-5d4e-4425-85e8-8a15d2f7d783:2efc4ccf-892c-47f5-9614-9f7962a828bf", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1003896475.4", "spisova_znacka": "4K/37/2003", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4K/37/2003 z 9. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-07-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1003896475.4"}]}