{"guid": "ae285c06-b235-4eaf-aca1-616fe0c03763:38f20128-b1ec-4a3e-992a-06c69954b694", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6120345003.1", "spisova_znacka": "3Co/57/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/57/2024 z 30. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. júla 2024, sp. zn. 3Co/57/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:6120345003.1", "identifikacne_cislo": "6120345003", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Bolebruch", "sudca_id": 215, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-bolebruch-215", "datum_vydania": "2024-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/38f20128-b1ec-4a3e-992a-06c69954b694", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6120345003.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6120345003.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6120345003.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/57/2024\n6120345003\n30. 07. 2024\nJUDr. Roman Bolebruch\nECLI:SK:KSBA:2024:6120345003.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr.\nPatricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: Z.. W. A., Q.. X.X.XXXX, U. K. XXXX/XX,\nŠ., zast. G. X. H.. R. U., Y..N..K.., Z.: XX XXX XXX, J. E. X, U., proti žalovanému: Y. N., Q.. XX.X.XXXX,\nW. U. H. XX, U., zast. H.. Y. Y., G. Y. Y. R. XX, Q. M., o zaplatenie 20.000 eur s príslušenstvom, na\nodvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 17.1.2024, č. k.\nB5-42C/64/2020-147, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III.\n\np o t v r d z u j e.\n\nII. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku sumu 20.000 eur (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a\nžalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83 % (výrok III.).\n2. Rozhodnutie s odkazom na ust. § 657 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „OZ“), § 191 CSP odôvodnil tým, že žalobca preukázal oprávnenosť žalovaného\nnároku predložením zmluvy o pôžičke, z ktorej vyplynulo, že dňa 29.3.2019 bola medzi sporovými\nstranami uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako veriteľa poskytnúť\nžalovanému ako dlžníkovi peňažnú sumu a záväzok dlžníka túto vrátiť. Žalobca poskytol žalovanému na\nzáklade tejto zmluvy v hotovosti sumu 20.000 eur, čo žalovaný potvrdil podpisom zmluvy o pôžičke. Túto\npôžičku sa žalovaný zaviazal vrátiť do decembra 2019 s dohodnutým úrokom vo výške 0 %. Žalovaný\nv konaní nespochybnil prijatie peňazí, bránil sa tým, že pôžičku vrátil v dvoch splátkach po 10.000\neur s tým, že pri odovzdávaní peňazí mal byť prítomný svedok T. X.. Svedeckú výpoveď T. X. však\nprvoinštančný súd nevyhodnotil ako dôveryhodnú, nakoľko svedok nevedel o čom je predmet sporu,\nnetrafil sa ani do obdobia kedy malo dôjsť k pôžičke, hovoril o nesúvisiacich veciach, ktoré sa týkali\nskôr jeho podnikateľských aktivít so žalovaným a následne ich platieb. Nakoniec vo výpovedi aj uviedol\nže nebol svedkom odovzdania peňazí žalobcovi zo strany žalovaného. Po vykonanom dokazovaní\npreto dospel preto k záveru, že žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal vrátenie\npredmetnej pôžičky. Ako nedôvodnú zamietol žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania s poukazom\nna to, že zmluvné strany si v zmluve o pôžičke vyslovene dohodli, že úroky z omeškania budú vo výške 0\n%. Uviedol, že strany sporu si mali byť vedomé na čom sa dohodli a podľa toho sa aj riadiť. O nároku na\nnáhradu trov konania rozhodol podľa zásady pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP\nv spojení s § 262 CSP. Bol toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách konania je nevyhnutné zohľadniť\ncelý žalobcom uplatnený nárok ku dňu rozhodnutia vo veci, t. j. nielen istinu v požadovanej výške, ale\naj príslušenstvo prislúchajúce k istine, nakoľko ak žalobca okrem istiny žiadal od žalovanej priznať aj\n\npríslušenstvo, na ktoré nemal nárok, bol v tejto zamietajúcej časti neúspešný. Zohľadniac výšku úroku\nz omeškania ku dňu rozhodovania súdu (5 % zo sumy 20.000 eur od 1.1.2020 do 17.1.2024), ktorá\npredstavuje 4.000 eur, úspech žalobcu určil na 83 %. Podporne poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa\n1MCdo/1/2004 zo dňa 27.4.2004.\n3. Proti výrokom I. a III. rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 20.000 eur a žalobcovi\npriznal nárok na náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý z odvolacích\ndôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej\nčasti zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku sa mu javí, že konajúci súd vyhodnotil dôkazy\njednostranne, v prospech žalobcu. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že sa so žalovaným osobne stretol\nv období, v ktorom malo podľa žalovaného dôjsť k splateniu pôžičky. K hodnoteniu výpovede v konaní\nvypočutého svedka uviedol, že z jeho výsluchu na pojednávaní bolo zrejmé, že kvôli časovému odstupu\nsi nepamätá na veľa podrobností, avšak svedok uviedol, že si síce nepamätá či bol osobne pri vrátení\npôžičky, ale mal vedomosť o tom, že žalovaný vrátil žalobcovi finančné prostriedky tvoriace predmetnú\npôžičku. Skutočnosť, že sa pomýlil iba v datovaní obdobia, ohľadne ktorého bol vypočúvaný, je podľa\nžalovaného bezpredmetná a nemôže zakladať nedôveryhodnosť svedka nakoľko v rokoch uvedených\nsvedkom (2000- 2001) mal žalobca 20 rokov, so žalovaným sa nepoznal a keďže v tom čase mal žalobca\nlen dva roky po skončení strednej školy, s najväčšou pravdepodobnosťou v tomto období nedisponoval\nsumou 20.000 eur, ktorú by bezúročne požičal žalovanému, je zrejmé, že svedok bol v strese z toho,\nže bude vypovedať pred súdom (čo je typickou reakciou osoby na osobnú účasť na pojednávaní) a aj\nnásledkom stresu došlo k tomu, že svedok uviedol, že nevie, o čom je predmet sporu, pričom dodal,\nže sa jedná o pôžičku medzi žalobcom a žalovaným, ergo svedok mal vedomosť o predmete sporu.\nŽalovaný bol toho názoru, že svedok pod vplyvom stresu nepochopil otázku zo strany súdu (resp. svedok\nmal zrejme pocit, že vie o predmete sporu menej, ako mal na mysli konajúci súd, inak si to žalovaný\nnevie vysvetliť). Zároveň dodal, že práve spôsob výpovede svedka predpokladá, že svedok nebol nikým\novplyvňovaný ohľadne svojej výpovede, ktorá skutočnosť automaticky zvyšuje jeho dôveryhodnosť.\nZhrnul, že podľa neho žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil dôkaz, ktorým by\nvyvrátil tvrdenie svedka, že došlo k vráteniu pôžičky, najmä keď žalobca uznal, že sa osobne stretával\nso žalovaným v období, v ktorom malo dôjsť osobne zo strany žalovaného k jej vráteniu.\n4. Proti výroku III., ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote\nodvolanie žalobca, ktorý z odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) CSP žiadal v\nnapadnutom výroku rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd žalobcovi prizná nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie nemal pri rozhodovaní o trovách\nkonania prihliadať na úspech žalovaného v časti príslušenstva pohľadávky a nemal uplatnený úrok z\nomeškania pre tieto účely kapitalizovať. Podľa neho pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci\npomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, nakoľko úrok z omeškania žalobca\nv žalobe nevyčíslil. Príslušenstvo pohľadávky tak nebolo uplatňované ako kapitalizovaná hodnota a\nsamostatná vec. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (t. j. veci hlavnej) podľa § 121 ods.\n3 OZ a znášajú osud hlavnej veci, a preto ak sú uplatnené s istinou, netvoria osobitný predmet konania\na nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí. Podporne poukázal na obdobné závery vyslovené\nNS SR v rozhodnutí sp. zn. 6Obo/243/2007, sp. zn. 2MCdo/13/2014, rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici sp. zn. 41Co/1/2018, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/11/2019. Aj s odkazom\nna označené rozhodnutia žalovaný bol toho názoru, že súdom prvej inštancie uvádzané rozhodnutie NS\nSR sp. zn. 1MCdo/1/2004 bolo prekonané. Tým, že prvoinštančný súd z tohto aspektu neposudzoval\nskutkový stav veci v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu v\nzmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP.\n5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne,\nv súlade so skutkovým a právnym stavom prejednávanej veci. Žalobca dostatočne preukázal poskytnutie\npôžičky v sume 20.000 eur na základe zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami dňa 29.3.2019.\nŽalovaný odovzdanie pôžičky v konaní nespochybnil a nepreukázal tvrdenie, že by predmetnú pôžičku\nvrátil, a to ani výsluchom svedka Z.. T. X., R.., ktorý sám uviedol, že nebol svedkom odovzdania peňazí\nžalobcovi zo strany žalovaného. To, že svedok počul, že pôžička bola vrátená, nepreukazuje jej skutočné\nvrátenie. Výroky I. a II. napadnutého rozsudku preto žiadal ako vecne správne potvrdiť a žalobcovi\npriznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n\n6. Žalovaný sa k odvolaniu protistrany nevyjadril a rovnako v súdom stanovenej lehote odvolaciu repliku\nnedoručil.\n7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok súdu\nprvej inštancie, prejednal odvolanie sporových strán bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385\nods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd\nprvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rovnako ako\nnedôvodné vyhodnotil aj odvolanie žalobcu čo do rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania.\n8. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti\na dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza (rovnako ako právna úprava\nObčianskeho súdneho poriadku účinná do 30. júna 2016) zo zásady voľného hodnotenia dôkazov,\nvyplývajúcej z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada, vychádzajúca z čl. 15 základných\nprincípov CSP a normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z\nvykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového\npostupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti\na zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú\na teleologickú zhodu s priebehom konania (porov. Š., J.., A., Y.., U., H.., J., Y.., U., H.., W.K., J..,\na kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729). Vnútorné\npresvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa tak malo vytvárať na základe starostlivého\nuváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z\npravidiel formálnej logiky. Citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také\nskutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal\ndo úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak\nnevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi\npreukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej\ninštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení\ndôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z\nhľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok\nhodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných\nustanovení týkajúcich sa dokazovania.\n9. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil žiadnu vadu v hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie,\nktoré vychádzalo výlučne zo skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, a ktoré súd prvej inštancie\nvyhodnotil racionálne a logicky, rešpektujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 CSP). Skutkový\nzáver o tom, že žalobcom poskytnutá pôžička v sume 20.000 eur nebola žalovaným riadne a včas\nvrátená zodpovedá vykonaným dôkazom, predovšetkým výpovedi svedka X., ako jedinému dôkaznému\nprostriedku, ktorý označil žalovaný na preukázanie jeho obrany, že pôžičku žalobcovi vrátil. Odvolací\nsúd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že z výpovede svedka nevyplynulo vrátenie peňazí,\nkeď svedok výslovne ne otázku uviedol, že nebol svedkom odovzdania označenej sumy žalovanému.\nTo, že zároveň uviedol, že mal bližšie neobjasnenú vedomosť o vrátení peňazí je z pohľadu tohto\nskutkového záveru irelevantná, nakoľko svedok nevedel túto skutočnosť potvrdiť na základe vlastného\nvnímania, čo je nakoniec účelom svedeckej výpovede, a nepamätal si rozhodné skutočnosti ohľadom\nvrátenia požičaných peňazí žalobcovi, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne uzavrel, že jeho\nvýpoveď nemala výpovednú dôkaznú hodnotu. Na skutočnosť, že svedok bol pod vplyvom stresu pri\nvýpovedi pred súdom, a že aj pod vplyvom času si nepamätal podrobnosti a časové súslednosti, možno v\nkomplexnom hodnotení výpovede svedka v spojení s inými dôkazmi prihliadnuť, avšak v danom prípade\nje rozhodujúce, že svedok vo výpovedi vyslovene uviedol, že nevie potvrdiť skutočnosti, za účelom\nktorých ho ako svedka označil žalovaný, a to vrátenie pôžičky 20.000 eur v dvoch splátkach v decembri\n2019 a januári 2020 žalobcovi a nakoľko žalovaný, ktorého v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno,\nohľadom tohto tvrdenia nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy, prvoinštančný súd dospel k správnemu\nzáveru o nepreukázaní vrátenia žalovanej sumy poskytnutej žalovanému titulom pôžičky. Bolo v záujme\nžalovaného, aby si pre prípad súdneho sporu už pri ním tvrdenom odovzdávaní peňazí zabezpečil\nnepochybné a plynutiu času nepodliehajúce dôkazy (napr. písomné potvrdenie žalobcu či prítomných\nsvedkov, príp. vrátenie pôžičky prostredníctvom peňažného ústavu a pod.), a to aj vzhľadom na značnú\nvýšku poskytnutej pôžičky. Neobstojí ani žalovaným označený odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1\n\npísm. h) CSP, keď správne skutkové závery, ku ktorým súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním\ndospel, posúdil správne aj po právnej stránke, keď ich substancoval pod príslušné ustanovenia zákona\n(§ 657 OZ), ktoré správne vyložil a na vec správne aplikoval.\n10. Žalobcom napadnutým výrokom III. prvoinštančný súd s odkazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a právne\nzávery vyslovené NS SR v rozhodnutí sp. zn. 1MCdo/1/2004 žalobcovi priznal nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 83 %. Prihliadal pritom aj na neúspech v časti zamietnutého úroku z omeškania\n(rozhodnutie súdu je v tejto časti právoplatné), keď žalobca požadoval zaplatenie 20.000 eur s úrokom\nz omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 01.01.2020 do zaplatenia, ktorý ku dňu\nvyhlásenia napadnutého rozsudku predstavoval sumu 4.000 eur. Žalobca v odvolaní žiadal na neúspech\nv časti úroku z omeškania neprihliadať, nakoľko tento v žalobe nevyčíslil, úroky z omeškania sú len\npríslušenstvom pohľadávky, znášajú jej osud a netvoria osobitný predmet konania. Podporne poukázal\nna rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Obo/243/2007, 2MCdo/13/2014, Krajského súdu Banská Bystrica sp.\nzn. 41Co/1/2018 a Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/11/2019, ktorými bol prekonaný právny záver\nNS SR v rozhodnutí sp. zn. 1MCdo/1/2004, na ktoré poukazoval prvoinštančný súd. Odvolací súd ani\nžalobcom podané odvolanie nevyhodnotil ako dôvodné zdieľajúc názor prvoinštančného súdu, že pre\núčely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania je potrebné prihliadnuť aj na neúspech v časti\npríslušenstva žalovanej pohľadávky, ktoré v danom prípade predstavovalo nezanedbateľných 20 % zo\nžalovanej istiny. Na zdôraznenie vecnej správnosti tohto záveru a v súvislosti s odvolacou argumentáciou\nodvolací súd dopĺňa nasledovné.\n11. Sporové strany znášajú plnú procesnú zodpovednosť za obsah žalobnej požiadavky, čo sa v záujme\nnaplnenia princípu všeobecnej spravodlivosti a objektívneho určenia úspechu v konaní musí nevyhnutne\nprejaviť aj v rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania. V súdnej praxi nie sú nezvyčajné prípady,\nkedy príslušenstvo pohľadávky vo vzťahu k istine nielenže jej výškou konkuruje, ale ju aj značne\nprevyšuje a niektoré pohľadávky sa tak stávajú zaujímavé práve z hľadiska ich príslušenstva. Na\nuvedenom nič nemení ani akcesorický vzťah úrokov z omeškania ako príslušenstva k istine pohľadávky\na ďalšie hmotnoprávne súvislosti vzájomného vzťahu pohľadávky a jej príslušenstva, ktoré treba\ndôsledne rozlišovať od procesnoprávnych aspektov. Nakoniec úspech žalobcu v predmetnom konaní\nohľadom žalovanej istiny nevyústil aj do jeho úspechu v časti uplatnených úrokov z omeškania (ani\nv hmotnom práve nepôsobí táto závislosť vyplývajúca z akcesority obojsmerne). Z rovnakého dôvodu\nnie je možné v prospech nezohľadňovania neúspechu v časti úroku z omeškania prihliadať na právnu\núpravu verejnoprávneho predpisu- zák. o súdnych poplatkoch, ktorý pre celkom iné účely pracuje so\nzohľadňovaním/nezohľadňovaním príslušenstva pohľadávky pri výpočte súdneho poplatku a rovnako\npodzákonného predpisu- vyhl. č. 655/2004 Z.z. Možno tiež doplniť, že pokiaľ vyhláška ako právny\npredpis nižšej právnej sily nereflektuje vo svojich ustanoveniach na procesné dôsledky rozhodovania o\ntrovách konania plynúce z ustanovení CSP (pokiaľ sa týka výpočtového základu advokátskej odmeny),\nje úlohou zákonodarcu na tieto nadviazať, a pokiaľ tomu tak nie je, nemožno tomu prispôsobovať a\npodriaďovať rozhodovanie o trovách konania.\n12. Z procesnoprávneho hľadiska je podľa odvolacieho súdu pre účely rozhodovania o nároku na\nnáhradu trov konania podstatná komparácia žalobnej požiadavky a výroku meritórneho rozhodnutia\n(obdobne viď napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2004, sp. zn. 6MCdo/19/2010), a to vrátane\núroku z omeškania ako ďalšieho majetkového benefitu, ktorý si žalobca žalobou, príp. následnými\nprocesnými úkonmi uplatňuje, a za priznanie/nepriznanie ktorého musí niesť aj procesnú zodpovednosť.\nPrekážkou pre túto komparáciu nie je ani skutočnosť, že úroky z omeškania sú uplatnené od určitého\nokamihu do zaplatenia, nakoľko sa jedná o objektívne určiteľný a kvantifikovateľný výpočet úrokov\nz omeškania a vzhľadom na viazanosť súdu stavom v čase rozhodovania sa pre účely zistenia\núspechu/neúspechu žalobcu v konaní javí ako vhodné kvantifikovanie úrokov z omeškania ku dňu\nvyhlásenia prvoinštančného rozsudku. Podľa odvolacieho súdu niet žiaden rozumný dôvod diferencovať\nrozhodovanie o nároku na náhradu trov konania podľa toho, či žalobca príslušenstvo pohľadávky v\nžalobe kapitalizoval alebo nie, a pokiaľ žalovaný je s plnením peňažnej pohľadávky v omeškaní aj pri\npodaní žaloby, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu žalobcu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov\nkonania. Záver o tom, že v sporovom konaní sa na účely rozhodnutia o procesnoprávnom nároku na\nnáhradu trov konania pri žalobe na plnenie zohľadňuje aj neúspech v časti príslušenstva, bol vyslovený\naj v publikácii: Š., J.. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: Nakladatelství C. H. Beck,\n2016, str. 926 a v aktuálnej rozhodovacej činnosti ÚS SR. Vo veci vedenej na ÚS SR pod sp. zn.\nIII. ÚS 591/2021 bol predmetom odvolacieho prieskumu rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa\n\n26.8.2020, sp. zn. 4Co/252/2019 v časti výroku o trovách konania, keď Krajský súd v Bratislave potvrdil\nprvoinštančné rozhodnutie v časti, v ktorej žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %, nezohľadniac jeho neúspech v časti príslušenstva (čo do istiny bol plne úspešný, v časti úroku\nbolo priznané namiesto 9,5 % len 8,5 % a za kratšie ako uplatnené obdobie). Ústavnou sťažnosťou\nžalovaný namietal, že pri rozhodovaní o trovách konania sa má prihliadnuť na každý neúspech sporovej\nstrany v konaní, t. j. aj v časti príslušenstva. ÚS SR v predmetnom rozhodnutí konštatoval porušenie\npráva na spravodlivé súdne konanie napadnutým rozhodnutím o trovách konania. Uviedol, že ak nejde\no prípad, kedy sa žalobe celkom vyhovie, musí byť náhrada trov pomerne rozdelená podľa § 255 ods. 2\nCSP a je potrebné určiť pomer úspechu oboch strán. Konštatoval, že v takýchto prípadoch je potrebné\nzistiť pomer priznanej pohľadávky s príslušenstvom a nepriznaného príslušenstva v čase rozhodnutia\nsúdu. V predmetnej veci osciloval úspech a neúspech žalobcu približne v polovici, v dôsledku čoho\noznačil priznanie nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % za ústavne neudržateľné. Uznesením\nzo dňa 4.8.2021, sp. zn. I. ÚS 320/2021 zas odmietol ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu, v ktorom\nkonajúci súd zohľadnil pri rozhodovaní o náhrade trov konania neúspech v časti nepriznaného úroku\nz omeškania (predmetom konania bol nárok na poistné plnenie z poistenia zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatnený spolu s úrokmi z omeškania, ktoré neboli\npriznané vôbec s odkazom na to, že úroky podľa zák. o PZP prináležia len za nesplnenie nepeňažnej\npovinnosti), a v ktorej sťažovateľ žiadal pre účely rozhodovania o trovách konania nezohľadňovať\nneúspech v časti príslušenstva, pokiaľ toto nie je samostatným predmetom konania. ÚS SR sťažnosť\nv tejto časti nevyhodnotil ako dôvodnú a uzavrel, že napadnuté rozhodnutie, v ktorom súd aplikujúc\nzásadu úspechu vo veci porovnal žalobný petit a výrok rozhodnutia, nevykazuje znaky svojvôle, keď\nodvolací súd rozhodol v intenciách zákona, t. j. spôsobom, ktorý nesignalizuje žiaden závažný exces.\nObdobne ústavnú sťažnosť odmietol aj uznesením zo dňa 3.9.2015, sp. zn. II. ÚS 535/2015, v ktorom\nvyslovil záver, že ak všeobecné súdy pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnili aj neúspech\nsťažovateľky, pokiaľ ide o úrok z omeškania (úrok z omeškania bol priznaný za obdobie o 10 rokov\nkratšie ako bolo požadované), ktorý je pri jeho kapitalizovaní porovnateľný so žalovanou istinou, a ktorý\nnebol sťažovateľke priznaný vôbec, nemožno rozhodnutie považovať za extrémne nespravodlivé či\ntaké, ktoré by porušilo princípy spravodlivého súdneho konania alebo bolo príliš formalistické, právne\nnázory odvolacieho súdu nevybočujú z medzí pravidiel ústavne konformnej aplikácie jednoduchého\npráva. V náleze zo dňa 4.2.2021, sp. zn. III. ÚS 475/2018 obiter dictum povedal, že pri rozhodovaní o\nnároku na náhradu trov konania sa zohľadňuje každý neúspech, vrátane neúspechu v časti príslušenstva\npohľadávky. Predmetné aktuálne rozhodnutia ÚS SR tak podporujú Najvyšším súdom SR skôr v\nrozhodnutiach sp. zn. R 34/2005 (1MCdo/1/2004), 6MCdo/19/2010 vyslovené právne závery, v zmysle\nktorých neúspech v časti príslušenstva nemožno nezohľadňovať pri rozhodovaní o náhrade trov konania\na ani ho nemožno považovať za neúspech v nepomernej časti podľa ustanovení OSP; základným\nmeradlom pre rozhodovanie v sporovom konaní je meradlo úspechu vo veci a plný úspech vo veci\nmožno konštatovať len v prípade, ak sa zhoduje žalobný petit a výrok rozhodnutia, inak je potrebné\npomerovať priznanú pohľadávku s nepriznaným príslušenstvom v čase rozhodovania. Odvolací súd\npodporne tiež poukazuje na viaceré rozhodnutia krajských súdov, v ktorých bolo zhodne potvrdené\nzohľadnenie príslušenstva pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania: napr. rozsudok Krajského\nsúdu Košice zo dňa 17.9.2020, sp. zn. 1Co/221/2019 (ústavná sťažnosť odmietnutá), Krajského súdu\nBratislava zo dňa 25.4.2018, sp. zn. 4Co/367/2016, Krajského súdu Prešov zo dňa 28.2.2013, sp. zn.\n7Co/23/2013, zo dňa 28.3.2014, sp. zn. 1CoCsp/27/2023, Krajského súdu Žilina zo dňa 31.1.2018, sp.\nzn. 10Co/217/2017, Krajského súdu Nitra zo dňa 23.7.2015, sp. zn. 25Co/149/2015, Krajského súdu\nTrenčín zo dňa 28.10.2020, sp. zn. 6Co/49/2020, zo dňa 17.3.2012, sp. zn. 5Co/71/2020. Okrajovo\nmožno poukázať aj na rozhodovaciu prax ÚS ČR, NS ČR v prospech zohľadňovania neúspechu v časti\npríslušenstva pohľadávky: v náleze zo dňa 30.8.2010, sp. zn. I. ÚS 2717/2008 sa ÚS SR stotožnil\ns postupom odvolacieho súdu, ktorý pri rozhodovaní o trovách konania zohľadňoval výšku úrokov z\nomeškania, ktorých sa žalobca domáhal, vedomý si toho, že sa vyskytuje v tejto otázke aj rozdielny\nprávny názor (Chalupa, L. Náklady řízení a příslušenství pohledávky nebo práva. Právni radce č. /2005,\ns. 22). Dôraz ÚS SR kládol na predmet sporového konania ovládaného prejednacou zásadou a účinkami\nmedzi rozhodnutím súdu a vymedzením žalobnej požiadavky; ak by súd nerozhodol o príslušenstve,\npochybil by, lebo by nevyčerpal celý predmet konania a pochybenie zakladá aj nezohľadnenie predmetu\nkonania v podobe úrokov z omeškania, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli kvantifikované; irelevantná\nje úprava zák. o súdnych poplatkoch a advokátska tarifa, ktoré predstavujú špecifické úpravy týkajúce\nsa iných oblastí; pokiaľ sú úroky vymedzené od určitého dátumu do zaplatenia, jedná sa o určité\nvymedzenie a pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania je potrebné vychádzať z ich výšky ku dňu\nvyhlásenia rozhodnutia. Na tieto závery ÚS ČR potom plne nadviazal NS ČR v uzneseniach zo dňa\n\n3.12.2015, sp. zn. 23Cdo/2585/2015, zo dňa 25.9.2017, sp. zn. 32Cdo/1492/2017 a zo dňa 28.3.2018,\nsp. zn. 33Cdo/1357/2017.\n13. Pokiaľ sa žalobca v prejednávanej veci odvolával na rozhodnutie NS SR sp. zn. 60bo/243/2007\nje potrebné uviesť, že sa jedná o ojedinelé rozhodnutie v rozhodovacej praxi NS SR, ktoré aj napriek\ntomu, že sa odkláňa od skôr vyslovených a odôvodnených právnych záverov v rozhodnutí sp. zn.\n1MCdo/1/2004 publikovanom pod R 34/2005, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie v napadnutom\nrozhodnutí, a ku ktorým sa priklonil NS SR aj v neskoršom rozhodnutí sp. zn. 6MCdo/19/2010, tento\nodklon presvedčivo neodôvodňuje, len stroho a bez ďalšieho konštatuje nemožnosť zohľadňovať\npríslušenstvo pre jeho nevyčíslenie v žalobe. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie NS SR sp.\nzn. 2MCdo/13/2014, uvedené rieši otázku výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta a nie\nprocesné otázky rozhodovania o náhrade trov konania v prípade neúspechu v časti príslušenstva\npohľadávky. Vo vzťahu k rozhodnutiu tunajšieho súdu sp. zn. 3Co/11/2019, na ktoré tiež žalobca\npodporne poukazoval, odvolací súd uvádza, že predmetné rozhodnutie bolo vydané dňa 19.12.2019\na svoj odklon od právnych záverov v ňom vyslovených odvolací súd riadne odôvodnil, a to aj s\nodkazom na neskôr vydané rozhodnutia ÚS SR, ktoré potvrdili ústavnú konformitu záveru, že pre účely\nrozhodovania o nároku na náhradu trov konania je potrebné zohľadňovať každý neúspech v konaní,\nvrátane neúspechu v časti uplatneného úroku z omeškania (aj nekapitalizovaného). Opakovane odvolací\nsúd zdôrazňuje, že žalobcu v sporovom konaní zaťažuje zodpovednosť za celý ním uplatnený predmet\nkonania, ktorý sa na základe jeho dispozície stáva predmetom prejednania súdom a predmetom obrany\nžalovaného. V danom prípade pritom úroky z omeškania ku dňu rozhodnutia prvoinštančného súdu\npredstavovali 20 % z výšky žalovanej istiny, v dôsledku čoho pri zohľadnení úspechu žalovaného\npredstavoval úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení 83 %.\n14. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre\nrozhodnutie vo veci, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, na zistený skutkový\nstav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a vec správne právne posúdil, odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie v oboch napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.\n15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu\nvyjadrenej v ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. Nakoľko odvolací súd neuznal za\ndôvodné ani odvolanie žalobcu a ani odvolanie žalovaného, t. j. každá zo strán bola čiastočne úspešná\nohľadom odvolania protistrany a čiastočne neúspešná ohľadom svojho odvolania, žiadnej zo strán nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "42C/64/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b275bee5-0174-4845-9569-67ce62945bde", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.591.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 591/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 591/2021 z 13. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.591.2021.1"}, {"guid": "ussr:3f8e5850-217b-4d8c-95a0-a539609f366e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.320.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 320/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 320/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.320.2021.1"}, {"guid": "ussr:3d851593-00a3-4eda-a66f-22e43da5b8bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 475/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 305, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.475.2018.1"}, {"guid": "ussr:7c54a1dc-022c-4186-b530-bfc6895c037b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.535.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 535/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 535/2015 z 3. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.535.2015.1"}, {"guid": "018c6466-a91b-4330-92be-f22e8ceaea10:6a718eba-51ff-426a-a478-969f9b51bd2d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:5612207276.1", "spisova_znacka": "2MCdo/13/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/13/2014 z 28. 10. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-10-28", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:5612207276.1"}, {"guid": "b1491566-2b25-4110-af93-c4027d925c67:81e23fec-a9de-46ab-8e38-980d37a71354", "ecli": null, "spisova_znacka": "1CoCsp/27/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoCsp/27/2023 z 28. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-03-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b1491566-2b25-4110-af93-c4027d925c67:81e23fec-a9de-46ab-8e38-980d37a71354"}, {"guid": "48986a70-258e-4a48-b8ed-8c933cc82f4a:1f269370-b01b-4054-969e-45643907b338", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2021:3114223810.1", "spisova_znacka": "5Co/71/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/71/2020 z 16. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-03-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2021:3114223810.1"}, {"guid": "2236d33a-a3df-454b-8835-dae593480c83:3768f698-862f-498a-b839-6ecf6011fd26", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/49/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/49/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2236d33a-a3df-454b-8835-dae593480c83:3768f698-862f-498a-b839-6ecf6011fd26"}, {"guid": "7745bcbb-9b5c-405f-a1fe-8f40e0113648:b4e654bb-c5d0-45ad-be26-9fcc06cf8538", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:6117253374.1", "spisova_znacka": "1Co/221/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/221/2019 z 16. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-09-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:6117253374.1"}, {"guid": "89a7442f-3162-48d6-8c04-622aa44cb52d:0f5ddc83-f3f6-4c87-8831-147eac5cca7c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7117224385.1", "spisova_znacka": "3Co/11/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/11/2019 z 27. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7117224385.1"}, {"guid": "662fe1d3-4126-47a3-8353-b2dc153711bb:d6deb920-24de-4ae4-a687-eff16bd74551", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1414216929.1", "spisova_znacka": "4Co/367/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/367/2016 z 24. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1414216929.1"}, {"guid": "28386a77-8456-4819-874e-878dc5478c9c:f2a7b322-29de-4d5e-bc09-0f7c87f7d8c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6616211743.2", "spisova_znacka": "41Co/1/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Co/1/2018 z 24. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6616211743.2"}, {"guid": "3d6031ca-18e3-47b0-bf18-554a1c7f8882:6cbc6044-71a1-4367-a9e1-0f1544a6e23e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2513204729.2", "spisova_znacka": "10Co/217/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/217/2017 z 30. 10. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2513204729.2"}, {"guid": "c55819a1-b177-4aa2-bf1f-609e4f0c6b56:06886c2e-8d42-4ba8-a32f-083aad2ba52c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4114211494.1", "spisova_znacka": "25Co/149/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/149/2015 z 22. 7. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-07-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4114211494.1"}, {"guid": "f771c93a-4117-4be2-be70-ab17b3c7ebdf:2d1b3156-91c5-4a7f-b734-630ccfeae421", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8211200385.1", "spisova_znacka": "7Co/23/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/23/2013 z 27. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-02-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8211200385.1"}], "citovane_v": []}