{"guid": "df15e9df-ef0b-4be7-aa2d-b30df870eb3a:e99c6b20-04ae-45b4-90e3-760a77f1f6bb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6120380265.4", "spisova_znacka": "3Cob/39/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/39/2024 z 2. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. októbra 2024, sp. zn. 3Cob/39/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:6120380265.4", "identifikacne_cislo": "6120380265", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lea Gubová", "sudca_id": 1206, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lea-gubova-1206", "datum_vydania": "2024-10-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e99c6b20-04ae-45b4-90e3-760a77f1f6bb", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6120380265.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6120380265.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6120380265.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/39/2024\n6120380265\n02. 10. 2024\nJUDr. Lea Gubová\nECLI:SK:KSBA:2024:6120380265.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členov senátu\nMgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu THERMALPARK DS, a. s.,\nGabčíkovská cesta 237/38, Dunajská Streda, IČO: 31 450 920, práv. zast. Mgr. Eva Gulyášová Advokátska kancelária, s.r.o., Alžbetínske nám. 328, Dunajská Streda, IČO: 47 251 166, proti žalovanej\nS.J. M., L.. XX.XX.XXXX, P. J. B. XXX/XX, M. o zaplatenie 1.016,44 EUR a o odvolaní žalovanej proti\nrozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C/38/2020-191 zo dňa 13.3.2023 jednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12C/38/2020-191 zo dňa\n13.3.2023 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 24Co/25/2022 nepriznáva.\nIII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 3Cob/39/2024 v celom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Odvolaním napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie prvým výrokom uložil\nžalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.016,44 EUR s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy\n918,90 EUR od 16.4.2019 do zaplatenia, zo sumy 52,40 EUR od 15.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 21,46\nEUR od 3.9.2019 do zaplatenia, zo sumy 23,68 EUR od 29.11.2019 do zaplatenia, a druhým výrokom\npriznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84%.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.9.2020 domáhal\nzaplatenia žalovanej istiny titulom neuhradených faktúr spojených s nájmom nebytového priestoru a\ndodávkou tovaru. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou (ďalej aj „žalovaným“) uzavreli dňa 24.4.2017\nZmluvu o nájme nebytového priestoru v znení jej dodatku zo dňa 1.4.2018, na základe ktorej od mája\ndo septembra 2019 žalovanej prenajímal ako samostatne zárobkovo činnej osobe predajné stánky v\nareáli termálneho kúpaliska. Podľa zmluvy bola povinná žalovaná uhradiť ročné nájomné 2.400,- EUR\nza letnú sezónu a k tomu ročný servisný poplatok za každú pokladňu používanú so systémom Noris\nvo výške 80,- EUR. Ďalej bola žalovaná povinná uhradiť cenu spotrebovanej vody a elektrickej energie\npodľa podružného merania zisteného vždy k poslednému dňu mesiaca. Žalovaná bola podľa zmluvy\npovinná zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 100,- EUR v prípade uskutočnenia predajných transakcií\nmimo pokladničného systému Noris a za odmietnutie platieb na čipové náramky. V súlade so zmluvou\nvystavil žalovanej postupne nasledovné faktúry: (I.) č. 18OPX80022 na sumu 100,- EUR so splatnosťou\nk 13.9.2018 (z ktorej zostáva uhradiť 88,30 EUR); (II.) č. 19FVO70104 na sumu 2.496,- EUR so\nsplatnosťou k 15.4.2019 (z ktorej zostáva k úhrade 918,90 EUR); (III.) č. 19FVT40131 na sumu 21,46\nEUR so splatnosťou k 2.9.2019; (IV.) č. 19FVO70362 na sumu 52,40 EUR so splatnosťou k 14.9.2019\n\na (V.) č. 19FVO70495 na sumu 23,68 EUR so splatnosťou k 28.11.2019. Žalovaná sa odporom proti\nplatobnému rozkazu zo bránila tým, že faktúra I. bola vystavená neoprávnene, umelo vykonštruovaná,\nbez akýchkoľvek dôkazov, faktúry IV. a V. boli vystavené neoprávnene, keď opakovane upozorňovala\nna nekalé praktiky zo strany žalobcu a elektromer, a vodomer neboli nijakým spôsobom zabezpečené,\nani zapečatené a mal k nim ktokoľvek prístup, faktúru III. kompenzovala pohľadávkou voči žalobcovi, z\nktorej jej žalobca dlhuje ešte 133,52 EUR a faktúra II. bola uhradená čiastočne z dôvodu, že nájomca\n(zrejme prenajímateľ) nedodržal zmluvné podmienky.\n3. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 27.7.2021 tak, že žalobe vyhovel v\nčasti o zaplatenie sumy 1.016,44 EUR, vo zvyšku na nároku o zaplatenie zmluvnej pokuty 88,30 EUR\nzamietol. Na odvolanie žalovanej odvolací súd uznesením č.k. 24Co/25/2022-165 zo dňa 16.11.2022\nrozsudok prvoinštančného súdu vo vyhovujúcom výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie s poukazom na nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď znemožnil\nžalovanej uskutočňovať jej patriace procesné práva, nakoľko pojednával v neprítomnosti žalovanej, hoci\nna to nemal splnené podmienky. Výrok o zamietnutí časti žalobného nároku nebol zo strany žalobcu\nnapadnutý, v tejto časti rozsudok prvoinštančného súdu nadobudol právoplatnosť (dňa 3.9.2021). V\nďalšom konaní preto súd preskúmaval oprávnenosť nároku žalobcu uplatneného sumou 1.016,44 EUR\ns príslušenstvom.\n4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovanou ako\nnájomníčkou Zmluvu o nájme nebytového priestoru č. 2017/15, predmetom ktorej bol nájom predajnej\njednotky na dobu určitú od 1.5.2017 do 30.9.2019, počas letnej sezóny od 15.5. do 15.9. každého roka.\nNájomné strany dohodli na 2.400,- EUR bez DPH za jednu letnú sezónu so splatnosťou do 30.4. v\nprvom roku vopred a do 15.4. v ďalších rokoch vopred. V bode III.1 nájomníčka potvrdila, že predmet\nnájmu je spôsobilý na dohodnutý účel užívania a nemá také vady, ktoré by jeho užívaniu na dohodnutý\núčel bránili. Žalovaná sa zaviazala realizovať všetky predajné transakcie prostredníctvom zavedeného\npokladničného systému Noris a akceptovať platbu, okrem hotovosti aj čipovými náramkami termalparku,\nktoré mala zúčtovať vždy v pondelok po dosiahnutí celkového obratu minimálne 100,- EUR s tým, že v\nznení bodu IX.8 uskutočnenie predajných transakcií mimo pokladničného systému Noris a neakceptácia\nplatieb na čipové náramky sa považuje za vážne porušenie zmluvy a môže mať za následok uloženie\npokuty vo výške 100,- EUR za každý prípad porušenia. V bode IX.9 sa žalovaná zaviazala hradiť ročný\nservisný poplatok za každú pokladňu používanú so systémom Norris 80,- EUR bez DPH so splatnosťou\nspolu s nájomným. Okrem nájomného sa žalovaná v bode II.7 zmluvy zaviazala hradiť prenajímateľovi\naj cenu spotrebovanej vody a elektrickej energie zistenú podružným meraním, keď odčítanie vodomeru\na elektromeru sa malo uskutočniť vždy za účasti zástupcov oboch zmluvných strán na začiatku nájomnej\ndoby a k poslednému dňu každého mesiaca, počas trvania nájomnej doby, pričom na prevádzkové\nnáklady mala žalovaná uhradiť ročnú zálohu 100,- EUR.\n5. Žalovaná na pojednávaní dňa 13.3.2023 k veci predniesla, že so žalobcom zmluvu o nájme\nnebytových priestorov uzavrela v apríli 2017 opakovane, zo strany žalobcu neboli podmienky zo zmluvy\ndodržané, keď mal predmet nájmu poskytnúť žalovanej od 15.5., k dispozícii jej ho poskytol až od 1.7.,\nčím ju na jej príjme z podnikateľskej činnosti poškodil o sumu 6.673,- EUR oproti roku 2018, v ktorom\nju rovnako obmedzil o 21 dní podnikania. Poukázala na to, že pokiaľ nájomca môže nebytový priestor\nužívať obmedzene pre neplnenie povinnosti zo zmluvy zo strany prenajímateľa, má nájomca nárok na\npomernú zľavu z nájomného, o čo žiadala ústnou formou žalobcu, ktorý nereagoval. Z toho dôvodu\nzaplatila vopred predpokladanú sumu adekvátnu nájmu. Aj po otvorení prevádzky 1.7. ju žalobca ďalej\nobmedzoval v podnikaní, keď neodstránil neprehľadnú bariéru - prenosný plot, čím znemožnil prístup\npotencionálnych zákazníkov k jej prevádzke, čo trvalo takmer dva mesiace. K spotrebe vody a elektrickej\nenergie upozorňovala opakovane žalobcu, že vodomer ani elektromer nie sú nijakým spôsobom\nchránené, merače neboli nejakým spôsobom zaplombované. Navrhla, aby žalobca preukázal za roky\n2017 a 2018 započítanie 100,- eurovej zálohy na energie, tu jej spôsobil žalobca škodu ďalších 200,EUR. Každý odpočet dodávaných energií vždy namietala. K poplatku za prevádzkovanie a servisovanie\npokladne Noris uviedla, že sa až dodatočne dozvedela, že servis nevykonával zamestnanec kúpaliska,\nale externý zamestnanec, pričom žalovaná súhlas k poskytnutiu jej osobných údajov tretej osobe nedala.\nNavyše pri zásahu do registrovanej pokladnice jej zablokoval možnosť stornovania, čo zistila až po\nnáhodnej kontrole finančného úradu, ktorým jej bola udelená pokuta vo výške 200,- EUR, o ktorú sumu je\nzo strany žalobcu poškodená. K zmienenému zániku živnostenského oprávnenia uviedla, že predávala\ntovar cenovo nízko príjmový a musela sa obracať, aby v roku 2019 zarobila aspoň na ten čiastočný\n\nnájom, keďže žalobca ju o značnú časť príjmov nedodržaním zmluvy poškodil. Navrhla žalobu zamietnuť\nv plnej výške a žalobcu zaviazať k povinnosti zaplatiť jej 7.733,- EUR s úrokmi z omeškania, sumu 500,EUR za poškodzovanie dobrého mena a náhradu súdnych trov vo výške 100%.\n6. Súd prvej inštancie mal v danom prípade za nesporné, že strany sporu uzavreli zmluvu o nájme,\nčas nájmu a výška nájomného boli riadne určené v zmluve, pričom žalovaná ako nájomca sa\nzaviazala platiť aj servisný poplatok a náklady za spotrebovanú vodu a elektrinu. Súd vykonaným\ndokazovaním dospel k záveru, že preskúmavaný nárok žalobcu je oprávnený. Žalovaná v odpore\nsvojimi tvrdeniami síce sporovala jednotlivé čiastkové nároky uplatnené žalobcom, žiadne z týchto\ntvrdení však nepreukázala (predloženými, príp. navrhnutými) dôkazmi. K ňou tvrdenej kompenzácii\nnepreukázala „prejav smerujúci k započítaniu“ vzájomných pohľadávok voči žalobcovi, k fakturácii\nspotreby vody a elektriny nepreukázala nijakým spôsobom ňou tvrdené nekalé praktiky zo strany žalobcu\na takisto nepreukázala k vyúčtovanému nájomnému tvrdené nedodržanie zmluvných podmienok zo\nstrany prenajímateľa. Na nové tvrdenia a procesné návrhy žalovanej vo vyjadrení pred súdom dňa\n13.3.2023 súd neprihliadal, nakoľko neboli urobené (navrhnuté) včas. Vo zvyšku žalobného nároku\nbola tak žaloba podaná dôvodne, žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, a preto jej súd\nvyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že priznal nárok na náhradu trov žalobcovi\nako úspešnejšiemu účastníkovi konania voči žalovanej v rozsahu 84% (podľa pomeru úspechu žalobcu\na žalovanej 92%:8%).\n7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá namieta rozhodnutie súdu, nakoľko\nžalobca ju nedodržaním nájomnej zmluvy obmedzil v podnikaní. Ak nájomca môže nebytový priestor\nužívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo\npovinnosti ustanovené zákonom o nájme nebytových priestorov, má nájomca nárok na pomernú zľavu z\nnájomného. Žiadala ústnou formou žalobcu o adekvátne zníženie sumy nájomného, na čo nereagoval.\nKeďže nemohla otvoriť prevádzku k 15.5.2019, ale až k 1.7.2019, tak vopred zaplatila alikvotnú časť\nnájmu. Na celú sezónu, t.j. 123 dní, bol nájom dohodnutý na 2.400,- EUR. Na deň táto suma vychádzala\nna 19,50 EUR. To znamená, že za 77 dní užívania nájmu táto suma činila 1.500,- EUR od 1.7.2019\ndo konca sezóny. Prevádzku otvorila až 1.7.2019 a žiadnym spôsobom žalobcu nepoškodila. Naopak,\naj po otvorení prevádzky ju naďalej obmedzoval v podnikaní tým, že neodstránil nepriehľadnú bariéru\n(prenosný plot) v rámci prestavby kúpaliska, ktorá naďalej pokračovala približne do konca augusta\n2019. Tento bariérou znemožnil pristúp potencionálnym zákazníkom k prevádzke takmer na ďalšie dva\nmesiace. Nie je teda pravdou to, čo tvrdí žalobca, že predmet nájmu užívala v celom rozsahu, bez\nakýchkoľvek prekážok a problémov, a že žalobcovi nevytkla žiadne nedostatky. Čo sa týka spotrebovanej\nvody a elektrickej energie, upozorňovala žalobcu, ani nie raz, ani nie dvakrát, sú na to svedkovia, že\nvodomer a elektromer nie sú nijakým spôsobom chránené, mal k nim pristúp ktokoľvek a kedykoľvek.\nOdpočet energií vždy ústne namietala a mala výhrady, preto nemala dobré vzťahy so žalobcom. Voči\npokute vo výške 100,- EUR za porušenie nájomnej zmluvy v článku IX. bod č.7., sa 2 krát vyjadrila\npísomne, že žalobcom uvádzané skutočnosti sú podvodne, nepravdivé a zavádzajúce. Nemajú žiadny\nprávny základ ako aj mnoho iných podvodných skutočností, ktoré sa diali pod vedením žalobcu. Namieta\ntvrdenie, že porušila zmluvu akýmkoľvek spôsobom a pokuta je vyrubená bez právneho dôvodu.\nŽiadnemu hosťovi termálneho kúpaliska nebolo odmietnuté platiť čipovým náramkom v prevádzke, a to\nani v uvedený deň 21.8.2018, o čom svedčia pokladničné doklady prevádzky preukazujúce prípadné\nplatby čipovými náramkami, ktoré vždy akceptovali v zmysle zmluvných podmienok. Túto povinnosť\nmala zakotvenú v zmluve a plne ju dodržiavala. V záujme objasnenia odlišných právnych názorov\ntrvala na tom, aby tento počin žalobca preukázal existujúcim videozáznamom, keďže presne predmet\nprenájmu snímala kamera, ktorá bola priamo namontovaná v týchto priestoroch. Až po jej vyjadrení zo\ndňa 7.9.2018 jej bol zo strany žalobcu doručený akýsi písomný záznam, ktorý vraj podpísal sťažovateľ\nspolu s oznámením, že žalobca naďalej trvá na zaplatení pokuty.\n8. Žalovaná v odvolaní ďalej uviedla, že k poplatku za prevádzkovanie a servisovanie pokladne NORIS,\nsa až v roku 2023 dozvedela, že tento servis nevykonával zamestnanec kúpaliska, ale že túto činnosť\nvykonával externý zamestnanec, ktorý v tom čase pracoval na zmluvu pre žalobcu. Po zistení tejto\nskutočnosti podala trestné oznámenie na žalobcu. Má za to, že konanie má vadu, ktorá má za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, na základe čoho navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej\ninštancie\n\n9. Žalobca k odvolaniu žalovanej uviedol, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel\nk správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, a preto v celom rozsahu sa stotožňuje\ns rozsudkom a s jeho odôvodnením. Žalobca má za to, že žalovaná predmet nájmu mala k dispozícii\nna užívanie a prevádzkovanie v súlade s ustanoveniami Zmluvy v celom rozsahu, bez akýchkoľvek\nprekážok a problémov. Žalovaná až v priebehu tohto súdneho konania tvrdila prvýkrát, že „nájomca\nnedodržal zmluvné podmienky“, ktoré svoje tvrdenie konkretizovala za na poslednom pojednávaní\nv tom zmysle, že predmet nájmu v roku 2019 mala k dispozícií až od 1.7.2019. Žalovaná svoje\ntvrdenie v konaní nepreukázala žiadnymi dôkazmi, pričom jej dodatočná reklamácia žalobcom nebola\nakceptovaná. Žalovaná vo svojom odvolaní uvádza, že ročný servisný poplatok vyúčtovaný Faktúrou\nč. 19FVO70104 neuhradila preto, lebo v súvislosti so servisom pokladne vybavenej so systémom\nNorris boli porušené predpisy GDPR a vonkajším zásahom došlo k zablokovaniu možnosti stornovania.\nŽalovaná svoje tvrdenie v konaní nepreukázala žiadnymi dôkazmi, pričom jej dodatočná reklamácia\nžalobcom nebola akceptovaná. Žalovaná uvádza, že cenu spotrebovanej vody a elektrickej energie\nvyúčtovanú faktúrami č. 19FVO70362 a č. 19FVO70495 neuhradila preto, lebo poddružné merače\nvody a elektrickej energie neboli podľa jej názoru dostatočne chránené a zabezpečené. Žalovaná\nsvoje tvrdenie v konaní nepreukázala žiadnymi dôkazmi, pričom jej dodatočná reklamácia žalobcom\nnebola akceptovaná. Poznamenal, že žalovaná v rokoch 2017, 2018 a v období od mája do júl 2019\nriadne uhradila žalovanému cenu spotrebovanej vody a elektrickej energie, pričom podružné merače\nvody a elektrickej energie vždy boli odpočítané za jej prítomnosti a žalovaná, až do súdneho konania\nnenamietala spôsoby merania spotreby ani odčítané údaje, a to ani v mesiacoch august a september\n2019.\n10. Na vyjadrenie žalobcu žalovaná poukázala na to, že v predošlých zmluvách sa totiž spotreba vody,\nelektriky nekonala na základe odpisu meračov, ale hradila sa ako prevádzkové náklady. Už v odpore\nzo dňa 10.11.2020 namietala čiastočnú úhradu nájmu z dôvodu nedodržania zmluvných podmienok\nnájomcom. Právny zástupca žalobcu je povinný oboznámiť sa s celým spisom a nie písať v námietkach\nfabulácie vo vyjadreniach. Nemala priestor na obhajobu, nakoľko sudkyňa rozhodla v jej neprítomnosti.\nPredvolanie na pojednávanie jej bolo doručené až po pojednávaní. Ako náhle dostala priestor na svoju\nobhajobu na pojednávaní, tak ústne zopakovala tvrdenie, že nájomca nedodržal zmluvné podmienky.\n11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 18.9.2024.\nPo oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovanej, vyjadreniami\nv odvolacom konaní, dospel súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n12. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n13. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n14. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom súd prvej inštancie správne\nvyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný\ndôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný\nskutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Súd prvej\ninštancie sa podrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými spornými\nskutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené\nv súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil\nžiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.\nNa zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní\nodvolací súd dopĺňa nasledovné:\n\n15. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah zo Zmluvy o nájme\nnebytového priestoru zo dňa 24.4.2017 v znení jej dodatku. Žalovaná sa ako nájomca zaviazala platiť\nnájomné 2.400,- EUR, servisný poplatok a náklady za spotrebovanú vodu a elektrinu.\n16. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom preskúmaval oprávnenosť uplatneného nároku\nžalobcu v sume 1.016,44 EUR s príslušenstvom, pričom žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojich\ntvrdení, a teda žalobcom podaná žaloba je dôvodná.\n17. Žalovaná poskytla prvoinštančnému súdu a odvolaciemu súdu rozsiahle skutkové tvrdenia, avšak\nnenavrhla potrebné dôkazy na preukázanie pravdivosti skutkových tvrdení. Iba na základe jej skutkových\ntvrdení nebolo možné v konaní preukázať ich pravdivosť.\n18. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, že žalobca nedodržaním nájomnej\nzmluvy obmedzil žalovanú v podnikaní. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v odseku 18.\ndostatočne vyhodnotil a ustálil, že žalovaná svoje tvrdenia nepreukázala, či už predloženými listinami\nalebo navrhovanými dôkazmi. Žalovanej teda nevznikol nárok na zľavu z nájomného.\n19. Žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia ohľadom spotrebovanej vody a elektrickej energie.\nNepredložila listinné dôkazy, že vodomer a elektromer nie sú nijakým spôsobom chránené a teda ich\nnehodnovernosť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že strany sporu sú povinné označiť\nskutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, súd následne\nrozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Vzhľadom na uvedené nepreukázal nesprávnosť\nspotreby vody a elektrickej energie, ani nároku na zaplatenie.\n20. Súd zásadne nevykonáva dokazovanie bez návrhu, s výnimkou prípadov podľa § 185 ods. 2 a 3\nC.s.p.. Medzi základné práva a povinnosti strán sporového konania teda patrí tvrdiť skutkové okolnosti,\nz ktorých strana odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce\npreukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností (povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť). Strana sporu\nmusí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia). Povinnosť tvrdenia je\núzko spojená s dôkazným bremenom. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie\nvo veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť strany v spore. Samotná\nskutočnosť, či strana sporu vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na\njeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia.\nRozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi sporovými stranami v spore závisí na tom,\nako právna norma vymedzuje práva a povinnosti sporových strán. Obvykle platí, že žalobca je v zásade\npovinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp.\nprávom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a\npreukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie\nnepreukázala skutočnosti, ktoré by teda právo žalobcu na zaplatenie sumy vylučovali.\n21. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná vedela, čo je predmetom sporu a mala dostatok času, aby\nuplatnila prostriedky procesnej obrany, pričom sa nejedná o spor skutkovo ani právne zložitý, ktorý by\nsi vyžadoval ďalší časový priestor na prípravu procesnej obrany. Na žalovanou uvedené tvrdenia na\npojednávaní konanom dňa 13.3.2023 súd prvej inštancie správne neprihliadal, keďže tie neboli urobené\nvčas. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd SR, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „účelom\nsudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť\ntak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich\nnové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v\nskoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v\nkonaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ (Uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. k. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019).\n22. Žalovaná v odvolaní namietala doručovanie predvolania na pojednávanie konané dňa 13.3.2023. K\nuvedenému odvolací súd dodáva, že predvolanie bolo žalovanej doručované prostredníctvom OO PZ\nDunajská Streda, ktoré si prevzala dňa 1.3.2023 (č.l. 180), čo potvrdila svojim vlastnoručným podpisom\nna doručenke. Dňa 13.3.2023 bolo žalovanej doručené predvolanie na pojednávanie (elektronická\ndoručenka č.l. 182), o ktorom však už mala vedomosť, a to dňa 1.3.2023. Nie je preto dôvodná jej\nnámietka, že si predvolanie prevzala po skončení pojednávania.\n\n23. S nárokom na zmluvnú pokutu sa súd prvej inštancie právoplatne vysporiadal vo výroku II. skoršieho\nrozsudku zo dňa 27.7.2021 tak, že žalobu zamietol a poukázal na skutočnosť, že žalovaná nepreukázala\nzapočítací prejav smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok voči žalobcovi. V časti o zaplatenie\n88,30 EUR preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (č. l. 114). V tejto časti rozsudok nadobudol\nprávoplatnosť 3.9.2021.\n24. V postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nevzhliadol porušenie práva žalovanej na spravodlivý\nproces, keďže súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými\npodstatnými námietkami žalovanej, ktoré mohli mať vplyv na meritórne rozhodnutie súdu. Samotná\nskutočnosť, že žalovaná nie je spokojná s výsledkom konania ako aj právnym posúdením predmetu\nsporu prvoinštančným súdom neznamená, že došlo k porušeniu jej procesných práv, a teda práva na\nspravodlivý proces. Žalovaná mala vytvorený dostatočný časový priestor na predloženie skutkových\ntvrdení a na ich preukázanie predložením, či navrhnutím príslušných dôkazov.\n25. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovanou uplatňované odvolacie dôvody\nneboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť\nskutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., potvrdzuje.\n26. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako správny aj pokiaľ ide o príslušenstvo\nuplatňovanej pohľadávky, napriek tomu, že odvolanie konkrétne odvolacie námietky proti príslušenstvu\nneobsahuje.\n27. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako správny v časti nároku na náhradu trov\nkonania vo výroku II. napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie správne nárok posúdil podľa\nzásady úspechu v konaní.\n28. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,\nale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP\") vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho\nchápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť\nrozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre\nrozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára\n1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.\n29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 3 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že odvolací súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania sp. zn. 3Cob/39/2024 v celom rozsahu voči žalovanej, nakoľko bol v tomto odvolacom konaní\nplne úspešný.\n30. Odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania sp. zn. 24Co/25/2022 nepriznal,\nnakoľko bola v rozsahu podaného odvolania úspešná z dvoch výrokov iba v jednom, čiže v odvolacom\nkonaní boli strany sporu úspešné 50% a teda nemožno ani jednej z nich nárok priznať a ani jej žiadne\ntrovy nevznikli (čl. 17 CSP, č. l. 203). O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne\npodľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým\nsa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.\n31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/38/2020", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}