{"guid": "8a74350d-93d2-40fd-8a04-37f9cef193ca:551ab4bd-d880-4944-8de2-0659c1e220e5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6121338338.2", "spisova_znacka": "4CoCsp/31/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoCsp/31/2023 z 27. 11. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. novembra 2024, sp. zn. 4CoCsp/31/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:6121338338.2", "identifikacne_cislo": "6121338338", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-157", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-1", "nazov": "§ 536 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-2", "nazov": "§ 536 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-3", "nazov": "§ 536 ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-1", "nazov": "§ 261 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-261"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-536", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-261"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/551ab4bd-d880-4944-8de2-0659c1e220e5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6121338338.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6121338338.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6121338338.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4CoCsp/31/2023\n6121338338\n27. 11. 2024\nJUDr. Valéria Kleinová, st.\nECLI:SK:KSBA:2024:6121338338.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a\nčlenov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: Z. G., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom F., podnikajúci pod obchodným menom Z. G., s miestom podnikania Č. K. XXX,\nP., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: Mgr. Štefan Slováčik, advokát, so sídlom Palánok 3, Nitra, proti\nžalovanému: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, F. - C. P., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát\nso sídlom Farská 40, Nitra, v konaní o zaplatenie 4 090 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 16Csp/31/2022-175 zo dňa 29. marca 2023 takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu (I. výrok), ktorou sa voči\nžalovanému domáhal zaplatenia sumy 4 090 eur s príslušenstvom a žalovanému proti žalobcovi priznal\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd\npo právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (II. výrok).\n2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcom tým, že na základe ústnej objednávky vykonal\npre žalovaného sadrokartonárske práce spočívajúce v dodávke a montáži protipožiarneho sadrokartónu,\ndodávke a montáži izolácie, reflexnej fólie, vyrezaní otvorov a uchytení izolácie. Žalobca následne\nuvedené práce žalovanému fakturoval faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 3.11.2017, splatnou dňa 17.11.2017,\nvystavenou na sumu 9 690 eur. Žalovaný vykonal čiastočné úhrady faktúry dňa 31.3.2019, kedy uhradil\n300 eur, dňa 30.4.2019, kedy uhradil 300 eur a dňa 30.6.2019, kedy uhradil 5 000 eur. Do dňa podania\nžaloby žalovanému zostáva uhradiť z predmetnej faktúry sumu 4.090 eur, ktorú napriek opakovaným\nvýzvam žalobcu neuhradil.\n3. Okresný súd v Nitre vydal platobný rozkaz zo dňa 10.2.2022, pričom žalobe v plnom rozsahu\nvyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný včas vecne odôvodnený odpor, v ktorom\nnesúhlasil s nárokom žalobcu, čo do dôvodu a výšky. Nestotožnil sa s tvrdením, že neuhradil vystavenú\nfaktúru. Uvedené ani nebolo možné, pretože mu žiadna faktúra ani nebola doručená. Žalobca k\nsvojej žalobe nepripojil žiadny doklad, ktorým by preukázal, že by mu doručil predmetnú faktúru. Je\npreto možné konštatovať, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by mu doručil predmetnú\nfaktúru, alebo aspoň ju dostal do sféry jeho dispozície. Žalobca nepriložil žiadny dôkaz, ktorým by bolo\npreukázané, že by si od žalobcu objednal práce za vykonanie ktorých si nárokuje zaplatenie žalovanej\nsumy. Poprel, že by niekedy bola uskutočnená ústna objednávka na práce, aké boli konkretizované v\nznení faktúry. Namietal, že žaloba nespĺňa všeobecné náležitosti podania, pričom neboli naplnené ani\n\nintencie ustanovenia § 132 CSP. Je pravdou, že v minulosti pre neho vykonal nejaké práce, avšak nikdy\nmu nevystavoval faktúry. Za predmetné práce mu jednoducho zaplatil prevodom na jeho účet, resp. účet\njeho priateľky, tým bola vec ukončená. Uvedené dokladujú aj jednotlivé platby vo výške 2 x 300 eur a 5\n000 eur, ktoré boli žalobcovi, respektíve na účet jeho priateľky vyplácané jednotlivo, to znamená, že za\nkaždú samostatne vykonanú prácu. Nie je pravdou, že by išlo o čiastkové splácanie sumy uvedenej v\npredmetnej faktúre za tam uvedené práce, keďže nemal vedomosť o faktúre, prvýkrát sa s ňou oboznámil\naž po doručení žaloby. Poprel, že by platby, ktoré uskutočnil, mali byť čiastkovými platbami domnelého\nnároku žalobcu, ktorý si uplatnil voči jeho osobe titulom predmetnej faktúry. Ak mal žalobca v minulosti\nvoči jeho osobe nejaké pohľadávky, tieto boli v plnom rozsahu uhradené, a to prevodmi, ktoré uviedol\nsám žalobca. Mal za to, že medzi ním a žalobcom neexistujú ku dňu podania žaloby a odporu žiadne\ndlhy, ani záväzky. Žalobca nepreukázal vyhotovenie prác, ktoré si uplatňuje. Nie je mu zrejmé, z akého\ndôvodu zaradil žalobca úhrady, ktoré uskutočnil na účet jeho priateľky do svojho účtovníctva. Namietal,\nže faktúra nie je podpísaná a nemá vierohodný pôvod. Upriamil pozornosť na jeho oddĺženie. Keďže v\nzmysle zákona o konkurze sa nejedná o pohľadávku oddĺžením nedotknutú, podľa jeho názoru ide o\nprávne nevymožiteľnú pohľadávku, čo platí pre prípad, ak by mala žalobcom uplatnená žalobca reálne\nopodstatnenie. Vzniesol tiež námietku premlčania podľa § 101 Občianskeho zákonníka.\n4. Žalobca na pojednávaní uviedol, že medzi žalobcom ako fyzickou osobou - podnikateľom v postavení\nzhotoviteľa a žalovaným ako fyzickou osobou - podnikateľom v postavení objednávateľa došlo ku\nkonkludentnému uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie sadrokartonárskych prác\nv subdodávke na rodinnom dome v H.. Žalobca predmetné práce v zmysle dohody vykonal, v dôsledku\nčoho následne vystavil faktúru č. XXXXXXX. Z tejto faktúry žalovaný uskutočnil čiastkové úhrady a to\ndňa 31.3.2019, kedy uhradil 300 eur, dňa 30.4.2019 uhradil 300 eur a dňa 30.6.2019 uhradil 5 000\neur. Žalovaný v čase vykonania diela a následne aj čiastkovými úhradami uznal podľa neho svoj dlh\nvoči nemu, pričom vykonané práce v danom čase nijakým spôsobom nenamietal, ani nereklamoval. Z\nuvedeného mal za to, že žalobcovi riadne vykonaním diela vznikol nárok na úhradu plnej fakturovanej\nsumy, k čomu však aj napriek opakovanej snahe žalobcu o mimosúdne vyriešenie veci a opakovaných\nprísľuboch žalovaného na úhradu dlžných súm do dnešného dňa neprišlo.\nVykonával prácu pre žalovaného, ktorý mu následne nezdvíhal telefóny a nezaplatil faktúru, ktorú\nvystavil. Vyhotovil aj splátkový kalendár, ktorý však žalovaný nepodpísal, ale realizoval čiastkové úhrady,\nktoré prišli na účet priateľky, pričom účet bol podnikateľským účtom. Na predmete diela sa dohodli v\ndome žalovaného v P., práce realizoval a tieto aj vyfakturoval. Boli to práce na rodinnom dome, kde\nbol vyhotovovaný sadrokartón. Práce na dome vykonával aj žalovaný, oni tam prišli, keď už bol dom\npostavený, žalovaný na dome vyhotovoval fasády a omietky. Žalovaný bol pri prácach, nenamietal\nkvalitu vykonaných prác, dohodli sa, že mu túto prácu zaplatí. Okrem prác, ktoré sú predmetom\nsporu, vykonával pre žalovaného aj iné práce. Ďalšie práce vykonal pre žalovaného asi v roku 2015,\nbolo to kasíno. Po vykonaní prác v H. už pre žalovaného nevykonal žiadne ďalšie práce. Práce boli\nuskutočňované v H. pre žalovaného, pričom sám žalovaný tam vykonával práce ako živnostník. Žiadne\nzmluvy nerobili, dohodli sa vždy ústne a písomne cez sms. Doklad o tom, že sa dohodol so žalovaným\nna realizácii prác je v sms, ktorá bola predložená súdu. Žalobu podal neskôr z toho dôvodu, že žalovaný\nmu sľuboval, že mu uhradí predmetnú sumu, čo sa však nestalo.\nŽalovaný uviedol, že samotná faktúra nebola ani len doručená klientovi, preto nemal vedomosť o\ndomáhaní sa zaplatenia nejakej sumy od žalobcu. Čo sa týka ďalších dôvodov, žalobca vo svojej\nžalobe uvádza nejaké čiastkové úhrady faktúry, avšak pri platbách, ktoré uvádza v sumách 300 eur,\n300 eur a 5 000 eur, ktoré boli žalobcovi, resp. na účet jeho priateľky vyplácané jednotlivo, tak tieto boli\nkaždá samostatne za vykonanú prácu, to znamená, že sa nemôže jednať o čiastkové úhrady faktúry,\nktorá bola priložená k samotnej žalobe. Čo sa týka nejakej fakturácie zo strany žalobcu žalovanému,\ntak aj v minulosti spolupracovali, avšak nikdy si žiadne faktúry nevystavovali. K náležitostiam faktúry\nuviedol, že táto nie je podpísaná v zmysle § 10 ods.1 písm. f/ zákona 431/2002 Z.z. o účtovníctve,\npričom faktúra nemá vierohodný pôvod, pretože vo faktúre nie je uvedená totožnosť osoby, ktorá\nvyhotovila faktúru, nakoľko na nej nie je žiadny podpis, ani pečiatky teda nespĺňa zákonom vyžadované\nnáležitosti. Ďalej opätovne poukázal na jeho oddlženie, ako aj už vznesenú námietku premlčania.\nŽalovaný na pojednávaní nenamietal, že žalobca vykonával pre neho nejaké práce, zákazky mu však\nvšetky zaplatil. Čo sa týka predmetnej faktúry, táto je vymyslená, čo je zjavne viditeľné. Spochybnil\nfaktúru, predovšetkým v časti dodávky materiálu, pretože sám platil dodávku materiálu. O predmetnej\nfaktúre ani nevedel, žalobca dobre vedel kde býva, viackrát bol u neho, avšak účelovo faktúru zaslal na\nadresu na ktorej sa nezdržuje. Je pravdou, že žalobcovi posielal peniaze, avšak nemá to nič spoločné s\nfaktúrou, ktorá je predmetom sporu. Nepamätá si účel platieb, teda popis transakcií, ale vie, že žalobcovi\n\npožičiaval na nájom, pretože žil u priateľky. V minulosti požiadal žalobcu o vykonanie prác. Poskytoval\nslužby žalobcovi aj na jeho dome, a to ako fyzická osoba, rovnako ako aj žalobca v pozícii fyzickej osoby.\nFušky, ktoré boli realizované u žalobcu, boli realizované bezodplatne, pretože boli na kamarátskej báze.\nNikdy si medzi sebou nevystavovali faktúry. Bolo to tak, že zadal objednávku a žalobca práce realizoval.\nNenamietal, že žalobca vykonal pre neho sadrokartonárske práce v H., o čo ho požiadal, vybavil materiál\nna jeho zľavu, ktorý on sám zaplatil a to v P. v F.. Nevie presne uviesť ako dlho žalobca pracoval na\nuvedenej stavbe, bolo to pravdepodobne asi 7 dní. Žalobca vykonával sadrokartonárske práce na dome,\nnevedel presne uviesť rozsah prác, asi to bolo na celom dome. Vždy dostal žalobca peniaze v hotovosti,\nčo bola dohoda o odmene. On sám sa stavbe vykonával práce, boli to dokončovacie práce. Sumy, ktoré\nuhradil žalobcovi sa netýkali prác, ktoré boli realizované v H.. Po zákazke v H. žalobca ešte pre neho\nasi robil nejaké práce, avšak už si nepamätá. Dohodli sa, že vykoná nejaké práce, pretože mal zľavu\nna materiál. Vo vzťahu k jednotlivým položkám faktúry uviedol, že práce boli vykonané, ale dodávka\nmateriálu realizovaná nebola. Dohadovali sa na prácach v H., avšak suma bola určená za m2. Pred\nžalobcovým kolegom musel platiť inú sumu ako v skutočnosti, pričom dôvod vystavenia faktúry je z toho\ndôvodu, že sa schovával pred kolegom. Žiadne potvrdenie o tom, že uzavreli zmluvu, nevyhotovovali.\nNa stavbe v H. vystupoval ako živnostník, bolo to ústne dohodnuté.\n5. Svedok D. T. uviedol, že prijali objednávku od pána T., bolo to v H.. Nejaké zálohy im vyplatil, bolo to\nza materiál, práce sa realizovali. Následne im sľuboval, že im doplatí aj zvyšok, k tomuto však neprišlo.\nUvedenú situáciu riešili aj s právnikmi, objavil sa aj splátkový kalendár, boli vyplatené dve splátky po 300\neur. Potom sa im pán T. vyhýbal. Na doplňujúce otázky uviedol, že mali realizovať práce, jednalo sa o\npodkrovie rodinného domu, montáž sadrokartónov a dokončovacie práce. Čo sa týka dohody ohľadne\nceny prác, ktoré mali realizovať, bolo to okolo 10 000 eur, z ktorých bolo uhradených 5 000 eur a dve\nsplátky po 300 eur. Všetky uvedené práce vo faktúre boli uskutočnené, žalovaný nemal žiadne námietky,\nnebolo však vyplatené to, čo malo byť. Na uvedenej stavbe vystupoval ako spolupracovník pána G..\nPrebehla ústna dohoda, pričom bol prítomný, pán G. sa dohodol s pánom T. o cene za m2, čo vychádza\naj z výšky vyfakturovanej sumy. Pred pojednávaním bol v kontakte so žalobcom. O splátkovom kalendári\nvie, pretože boli do toho zainteresovaní aj právnici, meno už nevie uviesť, jedna splátka vo výške 300\neur bola vyplatená právnikovi a druhú splátku vo výške 300 eur si rozdelili napoly, teda po 150 eur so\nžalobcom. Peniaze, ktoré dlhuje žalovaný sú z časti aj jeho. Pán G. realizoval väčšiu časť zákazky a\non len pomáhal, pričom sa ústne dojednali o vzájomnom vyrovnaní. O splátkovom kalendári vie z toho\ndôvodu, že volali spolu pán T. a pán G. a jednalo sa o splátky. Dielo sa dohadovalo na stavbe v H.,\nmohli sa medzi sebou dohodnúť aj v dome v P. a potom to znovu prebehnúť na predmetnej stavbe.\nPredmetná zmluva sa dojednávala niekedy na jar 2017, možno že aj na začiatku leta 2017. Bolo to asi\n16 eur za m2, pričom celkovo to vychádzalo okolo 9 500 eur až 10 000 eur. Najskôr bola zaplatená\nzáloha, po dokončení stavby mal byť vyplatený zvyšok, pričom bola vystavená faktúra. Čas splatnosti\nnebol určený, ale dohodli sa, že to bude po dokončení stavby. Takmer polovicu cca 2 000 eur, resp. 2\n300 eur z uvedenej sumy, ktorú žalovaný dlží je aj jemu.\n6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi doloženými stranami sporu. Z faktúry\nč. XXXXXXX, vystavenej dňa 3.11.2017, s dátumom splatnosti dňa 17.11.2017 vyplýva, že žalobca\noznačený ako živnostník (s uvedením údajov v rozsahu IČO, DIČ a IČ DPH) vyfakturoval žalovanému,\noznačenému ako odberateľ s uvedením údajov ako IČO, DIČ a IČ DPH sumu 9 690 eur s DPH. V\npredmetne faktúry je uvedené, že žalobca žalovanému fakturoval predmetnú sumu za sadrokartonárske\npráce, a to dodávku a montáž protipožiarneho sadrokartónu, dodávku a montáž SDK GKFI, dodávku\na montáž izolácie 100 mm, dodávku a montáž izolácie 2 x 100 mm, dodávku a montáž reflexnej fólie,\nvyrezanie otvorov a uchytenie izolácie- drôt, s uvedením množstva. Podľa výpisu knihy pohľadávok v\nstave ku dňu 31.12.2019 je faktúra č. XXXXXXX evidovaná v účtovníctve žalobcu, s tým, že zostáva\nuhradiť sumu 4 090 eur zo sumy 9 690 eur. Úhrady na uvedenú faktúru sú evidované zo dňa 31.3.2019 na\nsumu 300 eur, dňa 30.4.2019 na sumu 300 eur, dňa 30.6.2019 na sumu 5 000 eur. Z odpovede na žiadosť\nOkresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24.5.2021 vyplýva, že spoločnosť ADVO INSOLVENCY, k.s.\nsúdu oznámila, že v Obchodnom vestníku č. 119/2018 zo dňa 21.6.2018 správca oznámil, že konkurz\nna majetok dlžníka končí po splnení rozvrhu výťažku. Týmto oznámením v Obchodnom vestníku sa\nkonkurz v zmysle ustanovenia § 167v ods. 1 ZKR zrušil. Dlžník (žalovaný) v zozname veriteľov neuviedol\nžiadnu fyzickú osobu ako veriteľa, teda ani fyzickú osobu Z. G., živnostník s miestom podnikania Č. K.\nXXX, P.. Z predloženej komunikácie vyplýva, že žalobca s osobou pod menom S. komunikoval len o\ntom, čo s peniazmi, na čo osoba pod menom S. (pravdepodobne žalovaný) odpovedal, že vybaví. Z\nrozhodnutia sp. zn. 27OdK/25/2018, vydaného dňa 7.2.2018 zverejneného v Obchodnom vestníku č.\n\n27/2018 vyplýva, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz (oddlženie konkurzom). Z listovej\nzásielky vyplýva, že žalobca zaslal žalovanému list, ktorý sa vrátil z dôvodu, že žalovaný zásielku\nneprevzal v odbernej lehote. Z dohody o urovnaní spísanej dňa 25.1.2019, nepodpísanou žiadnou\nstranou konania vyplýva, že jej predmetom malo byť splácanie pohľadávky žalobcu ako veriteľa proti\nžalovanému ako dlžníkovi a titulom pohľadávky vo výške 4 700 eur s príslušenstvom. Z listiny - vklad\nhotovosti v Slovenskej sporiteľni dňa 26.2.2019 vyplýva, že peňažné prostriedky vo výške 300 eur boli\nvložené na účet IBAN: J. s poznámkou pre príjemcu E. M., pôžička. Ďalšie peňažné prostriedky vo\nvýške 300 eur boli podľa listiny - vklad v hotovosti v Slovenskej sporiteľni dňa 1.4.2019 vložené na\núčet J. s poznámkou pre príjemcu E. M.. Z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 30.6.2017, s dátumom\nsplatnosti dňa 30.7.2017 vyplýva, že dodávateľ BEKWOODCOTE s.r.o. fakturoval žalobcovi sumu vo\nvýške 766,04 eura za materiál špecifikovaný v rozpise. Z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 31.5.2017 s\ndátumom splatnosti dňa 30.6.2017 vyplýva, že dodávateľ BEKWOODCOTE s.r.o. fakturoval žalobcovi\nsumu vo výške 1026,73 eura za materiál špecifikovaný v rozpise. Z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa\n19.5.2017, s dátumom splatnosti dňa 18.6.2017 vyplýva, že dodávateľ BEKWOODCOTE s.r.o. fakturoval\nžalobcovi sumu vo výške 1 034,76 eura za materiál špecifikovaný v rozpise. Z faktúry č. XXXXXXXXX\nzo dňa 12.5.2017, s dátumom splatnosti dňa 11.6.2017 vyplýva, že dodávateľ BEKWOODCOTE s.r.o.\nfakturoval žalobcovi sumu vo výške 216,46 eura za materiál špecifikovaný v rozpise.\n7. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1, 2 a 3, § 261 ods.\n1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. zák.“).\n8. Konštatoval, že Zmluva o dielo sa zaraďuje medzi tzv. relatívne obchody, je teda podriadená režimu\nObchodného zákonníka iba v prípade splnenia podmienok daných ustanovením § 261 ods. 1 a 2 Obch.\nzák. Zmluva o dielo je konsenzuálna zmluva, ktorá zakladá synalagmatický vzťah. Na jej platnosť zákon\nnevyžaduje písomnú formu, avšak v mnohých prípadoch, najmä v prípadoch zhotovovania stavby, sa\npísomná forma odporúča. Zmluva sa musí uzavrieť písomne len v prípade, ak jedna zo strán pri rokovaní\no uzavretí zmluvy požiada, aby zmluva mala písomnú formu, alebo požiadavka písomnej formy vyplynie\nz iných právnych predpisov, najmä z oblasti verejného práva. Obchodný zákonník ako súkromnoprávny\nkódex vychádza zo zásady zmluvnej voľnosti, ktorej prejavom je aj prevaha dispozitívnych ustanovení.\nPokiaľ ide o právnu úpravu zmluvy o dielo, táto obsahuje výlučne dispozitívne ustanovenia s výnimkou\n§ 536 Obch.zák. vymedzujúceho zmluvný typ, ktorého kogentná povaha vyplýva z § 263 ods. 2 Obch.\nzák. Legálna definícia zmluvy o dielo je obsiahnutá v ods. 1 komentovaného ustanovenia a podľa nej\nide o zmluvu, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť\ncenu za jeho vykonanie. Ak je predmetom prevažnej časti záväzku určitá činnosť alebo ak si splnenie\nzáväzku dodať hnuteľnú vec vyžaduje jej montáž, ide o zmluvu o dielo. Zhotovenie stavby alebo jej\nčasti (a tiež aj jej montáž, údržba, oprava alebo úprava) však bude dielom vždy, a to bez ohľadu na\npodiel zmluvných strán pri dodaní podstatnej časti vecí potrebných na jej vykonanie. Pri hodnotení\nprejavu vôle zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy v prípadnom súdnom spore môže byť relevantný\nnielen obsah písomnej zmluvy, ale aj to, či časť zmluvy nebola uzatvorená v ústnej podobe (Najvyšší\nsúd ČR sp. zn. 32 Cdo 3817/2013). Zmluvu o dielo je možné uzatvoriť v akejkoľvek forme, nie je\nvylúčené, aby bola sčasti uzatvorená písomne a sčasti ústne (Najvyšší súd ČR sp. zn. 29 Odo 14/2001).\nPodstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú 1/ určenie zmluvných strán, 2/ určenie diela, 3/ určenie\nzáväzku zhotoviteľa dielo vykonať, 4/ určenie záväzku objednávateľa zaplatiť cenu za vykonanie diela.\nOdplatnosť je pojmovým znakom zmluvy o dielo a jej podstatnou náležitosťou. Cena diela môže byť\nv zmluve určená jednak jej konkrétnym číselným vyjadrením, alebo môže byť dohodnutý spôsob jej\ndodatočného určenia. Zmluvné strany pri dojednávaní ceny musia rešpektovať ustanovenia platných\nvšeobecne záväzných cenových predpisov. Takýmto predpisom je zákon o cenách a na jeho základe\nvydané vykonávacie predpisy. Obchodný zákonník však pripúšťa uzavretie zmluvy o dielo aj bez dohody\no cene alebo o spôsobe jej určenia. V takom prípade je nevyhnutné, aby zmluvné strany v zmluve\nprejavili vôľu uzatvoriť zmluvu aj bez určenia ceny a objednávateľ bude povinný zaplatiť tzv. obvyklú\ncenu určenú podľa § 546 ods. 1 Obch. zák. (k cene diela ustanovenia § 546 až § 549 Obch. zák. a\nkomentár k týmto ustanoveniam).\n9. V konaní mal za nesporné, že obe strany sporu vystupovali v pozícií živnostníkov (čo možno\nzistiť aj z voľne dostupného výpisu živnostenského registra), ktorí obaja realizovali práce na dome v\nH., ktorý ani nebol v konaní špecifikovaný jeho lokalizáciou. V konaní však bolo sporné, či došlo k\ndohode o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, a či faktúra, ktorú vystavil žalobca žalovanému,\nmá podklad práve v zmluve o dielo, ktorú mali strany uzavrieť. Uviedol, že žalobca v žalobe len veľmi\n\nstručne prezentoval skutkové tvrdenia o tom, že na základe ústnej objednávky vykonal pre žalovaného\nsadrokartonárske práce, ktoré spočívali v dodávke a montáži protipožiarneho sadrokartónu, dodávke\na montáži izolácie, vyrezaní otvorov a uchytení izolácie. Následne za uvedené práce mal žalobca\nvyfakturovať žalovanému na základe faktúry č. XXXXXXX zo dňa 3.11.2017, ktorá bola splatná dňa\n17.11.2017 sumu vo výške 9 690 eur. Žalobca v tejto časti podľa neho neuniesol dôkazné bremeno,\npretože v samotnej žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o tom, kedy (uvedenie presného dátumu)\na kde mala byť zmluva o dielo uzavretá, rovnako ani to, aká bola cena predmetu diela, alebo akým\nspôsobom mala byť dohodnutá cena diela, či skutočnosť, kde malo byť dielo realizované (konkrétna\nadresa), v akom rozsahu, a nepredložil žiadne listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň\nnepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce úhrady žalovaného titulom vystavenej faktúry. S\npoukazom na ustanovenie § 132 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a právny\nnázor prezentovaný v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/13/2019 zo dňa 24.2.2010 na základe\nvykonaného dokazovania konštatoval, že žalobca mal v spore povinnosť tvrdenia - zodpovedajúcu\nhypotéze právnej normy, v danom prípade ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Až po\nunesení dôkazného bremena žalobcom sa prenáša dôkazné bremeno na žalovaného.\n10. V predmetnej veci však podľa súdu prvej inštancie zaťažovalo žalobcu preukázať vznik zmluvy\no dielo, konkrétne dohodu o podstatných náležitostiach tejto zmluvy, ako aj to, že vystavenie faktúry\nmalo svoj podklad práve v zmluve o dielo, zhotovenie ktorého si mal objednať ústne u žalobcu\nžalovaný. Žalobca v konaní dôkazne vôbec nepreukázal vznik záväzkového vzťahu medzi stranami,\nnepreukázal rozsah dojednaných prác, ani konkrétnu dohodu o cene za dielo, resp. presný spôsob\njej určenia (konkrétnu sumu za m2, preto považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, pričom\nžalobca neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho žalobu v celom rozsahu zamietol. Z vykonaného\ndokazovania však vyplynul aj zásadný rozpor, pretože žalobca uviedol, že na predmete diela sa dohodli\nv dome žalovaného v P.. Svedok T. však na pojednávaní uviedol, že dielo sa dohadovalo na stavbe\nv H., čo je v priamom rozpore s tým, čo uviedol žalobca, teda, že to bolo v dome žalovaného v P..\nCelkovo výpoveď svedka vôbec nepotvrdila skutočnosti, ktoré mali preukázať dohodu o podstatných\nnáležitostiach zmluvy o dielo, pretože menovaný svedok, ak by bol prítomný pri uzavretí zmluvy o dielo,\nv prvom rade by vedel, kde túto zmluvu strany uzavreli, ako aj to aká bola dohoda o cene diela alebo\nkonkrétny spôsob dojednania ceny diela. Dohoda o podstatných náležitostiach diela tak ani nemohla\nvzniknúť, keďže súd ani nezistil, že by sa strany platne dohodli na cene diela. Okrem toho, motivácia\nsvedka vypovedať v prospech žalobcu priaznivým spôsobom mala svoj podklad, podľa názoru v tom,\nže žalovaný by mal uvedenému svedkovi dlžiť asi polovicu zo žalovanej sumy. Súd prvej inštancie\nvyhodnotil výpoveď svedka ako nedôveryhodnú, pretože mal evidentný právny záujem na výsledku\nsporu. Žalobca ani nespochybnil skutkové tvrdenia žalovaného, ktoré boli uvedené v odpore, preto ich\npovažoval za nesporné, pretože žalobca sa k odporu žalovaného vôbec nevyjadril (absentovala replika),\nhoci mu súd uložil, aby v lehote 10 dní uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie\nsvojich tvrdení. Zákon používa pojmy „nesporné tvrdenia“ (§ 151) a „zhodné tvrdenia“ (§ 186 ods. 2).\nOba pojmy sú významovo totožné. Identifikácia, či je skutkové tvrdenie strany sporné alebo nesporné,\nsa vykoná podľa toho, či bolo tvrdenie účinne popreté protistranou. Iba účinne popreté skutkové tvrdenie\nsa považuje za sporné. Nespornosť skutkového tvrdenia je daná buď „de facto“, alebo „de iure“. „De\nfacto“ je skutkové tvrdenie nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak protistrana uvedie\nrovnaké skutkové tvrdenie. „De iure“ je skutkové tvrdenie nesporné, ak sa aplikuje právna domnienka\nuvedená v § 151 ods. 1. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana\nnepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo, ak ho síce poprela, avšak neúčinne\n(rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/111/2019 zo dňa 12.8.2020).\nPoznamenal, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita\na procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti\ndôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie\nskutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno\ntvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. Nie je ani na mieste, aby súd\nsuploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti\nzbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 CSP. Ďalej súd upriamuje pozornosť strán sporu, že nebol preto\ndaný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 CSP, teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia,\nkeďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Takisto nebol daný dôvod vyzývať\nžalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 CSP, keďže nedostatok spočívajúci v neuvedení\nrozhodujúcich skutočností nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale jej\nzamietnutie pre neunesenie bremena tvrdenia. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania\n\nsuplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu\nprincípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného. Ak by súd vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov\nna preukázanie jej skutkových tvrdení, hrubo by ho tým v konaní zvýhodnil a porušil by vyššie uvedenú\nzásadu rovnosti zbraní v konaní.\nK skutkovému tvrdeniu žalobcu, že doklad o tom, že sa so žalovaným dohodol o realizácií prác je v\nSMS, uviedol, že žiadne takéto vyjadrenie nevyplynulo z SMS komunikácie medzi stranami. Strany\nkomunikovali o vrátení peňazí, pričom vôbec nie je zrejmé, z akého titulu takéto plnenie žalobca v\nSMS požadoval. Čo sa týka samotnej dohody o urovnaní, k tejto uviedol, že dohoda nie je podpísaná\nstranami sporu, preto pre súd nebola hodnoverná. Takto predložená dohoda sa javí ako účelová,\npravdepodobne mohla byť vyhotovená aj pre účely tohto konania. Nepodpísaná dohoda o urovnaní\nnemá žiadnu právnu relevanciu, ani výpovednú hodnotu, keďže absentuje zhodný prejav vôle oboch\nstrán. Žalobca bol počas celého konania pasívny, dôkazne začal byť aktívny až po prvom pojednávaní,\nkeď poznal výpoveď žalovaného. Čo sa týka splátok vo výške 2 x 300 eur, ktoré mal žalovaný realizovať\nv prospech vystavenej faktúry žalobcom (ktorá mu ani nebola doručená pred podaním tejto žaloby).\nV doklade - vklad hotovosti zo dňa 26.2.2019 v časti poznámka pre príjemcu je uvedené meno E. M.\n- pôžička, z ktorého dôvodu je celkom zrejmé, že toto plnenie bolo adresované úplne inej osobe ako\nžalobcovi, zrejmý je aj dôvod plnenia (pôžička). Druhý doklad - vklad v hotovosti vo výške 300 eur zo\ndňa 1.4.2019 takisto podľa názoru súdu prvej inštancie nesúvisí s predmetom sporu, pretože príjemcom\ntýchto peňažných prostriedkov mala byť práve E. M. (priateľka žalobcu), a nie žalobca. Splátky žalovaný\nteda preukázateľne nemohol plniť titulom návrhu dohody o urovnaní, kde bola uvedená suma 300\neur ako splátka. V tomto kontexte uviedol, že plnenia žalovaného, ktoré zaslal žalobcovi, nemožno\nchápať ako uznanie dlhu, keďže žalovaný neplnil dlh žalobcu titulom vystavenej faktúry, čo vyplynulo\naj z uvedených dokladov o vklade hotovosti (2x 300 eur). Žalovaný v odpore, ako aj na pojednávaní\nkonzistentne spochybnil pôvod faktúry, aj ako aj samotnú faktúru v časti dodávky materiálu. Stotožnil\nsa s námietkami žalovaného, že faktúra nemá vierohodný pôvod, pretože nie je vôbec podpísaná, čo\nje podstatnou náležitosťou každého účtovného dokladu, kde musí figurovať podpis zodpovednej osoby.\nPokiaľ nebola faktúra podpísaná, nie je opatrená ani odtlačkom pečiatky, je potom otázne, kto faktúru\nvystavil (aj napriek tomu, že súd tam uvedené identifikačné údaje žalobcu ako živnostníka) a na akom\nprávnom základe. V tejto časti žalobca takisto neuniesol dôkazné bremeno, pretože nie je možné ani\nverifikovať, aký právny titul bol podkladom pre vystavenie faktúry. Z obsahu faktúry vyplýva len uvedenie\n„fakturujeme Vám za sadokartonárske práce sumu dohodou“, z čoho vôbec nevyplýva, že túto faktúru\nmožno spojiť s prácami, ktoré boli vykonané v H.. Pokiaľ mal žalobca nejaké pohľadávky voči žalobcovi\n(takúto skutočnosť tvrdil žalovaný v odpore), potom mal skutkovo žalobu podať voči žalovanému z iného\nprávneho titulu, pretože v tomto spore neuniesol dôkazné bremeno. V danej veci je navyše otázne, či je\nžalobca vôbec aktívne vecne legitimovaný, keďže svedok D. T. na pojednávaní poznamenal, že žalovaný\ndĺži peňažné prostriedky aj jemu, teda je to asi 2 000 až 2 300 eur.\n11. K námietke žalovaného, podľa ktorého súd nemal žiadne dokazovanie vykonávať a mal konanie\nzastaviť, keďže bol na majetok žalovaného ako dlžníka vyhlásený konkurz, súd prvej inštancie uviedol,\nže neboli splnené procesné podmienky na takéto rozhodnutie. V tomto konaní skúmal, či došlo k\nuzavretiu zmluvy o dielo (k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo) a či faktúra nadväzuje\nna takto uzavretý zmluvný vzťah. Pokiaľ neprišlo k uzavretiu zmluvy o dielo, čo žalobca nepreukázal,\nnemôže mať faktúra základ v tomto zmluvnom vzťahu, preto je namieste konštatovať, že neexistuje\nžiadna pohľadávka, ktorú by mal žalobca voči žalovanému. Predmetom konkurzu však nemôže byť\npohľadávka, ktorá ani neexistuje a nevznikla. Konanie žalovaného, ktorý neuviedol v zozname veriteľov\nosobu žalobcu ako veriteľa, zodpovedá aj vykonanému dokazovaniu, pretože žalovaný logicky nemohol\nuvádzať žalobcu ako jeho veriteľa, keď tento voči nemu nemal žiadnu pohľadávku, ktorá skutočnosť\nbola zistená z dokazovania vo veci samej.\n12. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovaným v odpore, súd prvej inštancie uviedol, že\nvzhľadom na to, že dôvodom zamietnutia žaloby je neunesenie dôkazného bremena žalobcom, ktorý\nnepreukázal vznik záväzkového vzťahu medzi stranami sporu (t. j. dohodu o podstatných náležitostiach\nzmluvy o dielo), ani hodnovernosť vystavenej faktúry (navyše nepodpísanej), sa už ďalej z dôvodu\nhospodárnosti detailne nezaoberal námietkou premlčania. Nad rámec uvedeného už len poznamenal,\nže v prípade, ak by žalobca preukázal konsenzuálnu dohodu o podstatných náležitostiach zmluvy\no dielo a hodnovernosť vystavenej faktúry, ktorá mala byť vystavená titulom uvedeného právneho\nvzťahu, pohľadávka žalobcu by nebola premlčaná z dôvodu aplikácie 4 ročnej premlčacej doby (podľa\n§ 397 Obchodného zákonníka), keďže v danom prípade vystupovali strany sporu, ktorí sú živnostníci\n\n- podnikatelia. Premlčacia doba by tak uplynula dňa 18.11.2021 (začala plynúť deň nasledujúci po dni\nsplatnosti faktúry, t. j. 17.11.2017), avšak žaloba bola podaná na Okresnom súde Banská Bystrica dňa\n12.5.2021.\n13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1CSP a žalovanému,\núspešnému v konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %),\ns tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Uviedol, že nevzhliadol dôvody\nhodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, tieto netvrdili ani strany sporu.\n14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie\nžalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie, dôvodiac ust. § 365 ods. 1, písm. f/ a h/, keď súd prvej inštancie podľa neho dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Mal tiež za to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné,\na tým aj nezákonné. Nesúhlasil s názorom, že neuniesol dôkazné bremeno, keď podľa neho\npreukázal vznik záväzkového vzťahu súhrnom listinných dôkazov - predmetnou faktúrou, ktorú žalobca\neviduje v účtovníctve a v kontrolnom výkaze, faktúrami za nákup materiálu vystavených na žalobcu,\nktoré korešpondujú s vykonaným dielom v zmysle fakturovaných položiek, dohodou o urovnaní, s\nktorou korešponduje výška čiastočných úhrad, ktoré boli realizované sprostredkovane za žalovaného\nvkladmi na účet uvedený vo faktúre žalobcu, ktoré realizovala priateľka žalovaného E. M., ďalej\npísomnou komunikáciou, v ktorej sa nachádza fotografia vykonaného diela a prísľuby žalovaného, že\nzabezpečí financie na úhradu ceny diela, a tiež výsluchmi strán sporu a svedka D. T., ktorý potvrdil\nuzatvorenie ústnej zmluvy o dielo, rozsah prác, ako aj cenu diela. Napriek tomu, že všetky dôkazy\nvykonané pred súdom prvej inštancie vo svojom súhrne svedčili o tom, že medzi stranami došlo\nku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy o dielo ústnou formou, došlo k dohode o rozsahu a cene\ndiela, súd nepochopiteľne tieto dôkazy vyhodnotil nesprávne v neprospech žalobcu. Žalobca v tomto\nsmere poukázal predovšetkým na nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie.\nKonkrétne ide o výpoveď žalovaného, ktorý pred súdom na pojednávaní dňa 6.2.2023 jednoznačne\npotvrdil, že jednotlivé položky na faktúre boli zo strany žalobcu vykonané (popieral iba dodávku\nmateriálu, toto jeho tvrdenie je však v priamom protiklade s listinnými dokladmi - faktúrami za nákup\nmateriálu, ktoré boli vystavené žalobcovi), potvrdil tiež ústnu dohodu medzi stranami sporu (str. 6\nzápisnice z pojednávania zo dňa 6.2.2023), a tiež potvrdil, že žalobca pre neho vykonal sadrokartónske\npráce v H., o čo ho on požiadal (str. 5 zápisnice z pojednávania zo dňa 6.2.2023). Žalovaný taktiež\njednoznačne potvrdil, že „Žalobca realizoval práce, ktoré sú uvedené v faktúre, ale v živote sme si\nnefakturovali napríklad vyrezanie otvorov“ (str. 6 zápisnice z pojednávania zo dňa 6.2.2023), pričom\ndeklaroval aj sumu, za ktoré sa tieto práce mali vykonať. Žalovaný taktiež potvrdil, že peniaze žalobcovi\nposielal, aj keď tvrdil, že to nemalo nič spoločné s dohodou o urovnaní (str. 5 zápisnice z pojednávania\nzo dňa 6.2.2023). Tomuto tvrdeniu súd nesprávne uveril a následne ich pretavil aj do odôvodnenia\nrozhodnutia, keď v bode 34 v rozpore s listinnými dôkazmi (potvrdeniami o úhradách) a výpoveďami\nstrán sporu nesprávne uviedol, že plnenie bolo adresované úplne inej osobe ako žalobcovi (podľa názoru\nsúdu E. M., ktorá mala byť priateľkou žalobcu). Z uvedeného dôkazu však celkom jednoznačne vyplýva,\nže príjemcom peňažných prostriedkov vo výške 300 eur (suma zodpovedala tej, ktorá bola dohodnutá\nv nepodpísanej dohode o urovnaní) bol žalobca, keďže tieto peňažné prostriedky boli vložené na účet\nuvedený v predmetnej faktúre E. M., ktorá je priateľkou žalovaného, a nie žalobcu. Príjemcom týchto\npeňazí, ktoré boli vložené na podnikateľský účet žalobcu v zmysle faktúry, bol teda jednoznačne žalobca,\na nie E. M., ako nesprávne uvádza súd vo svojom rozhodnutí. Taktiež dôvod plnenia bol účelovo uvedený\npôžička. Tomuto ničím nepreukázanému tvrdeniu žalovaného naproti tomu súd prvej inštancie uveril,\njednoznačne zadefinoval aj dôvod plnenia, ktorým malo byť vrátenie peňazí. Žalovaný tvrdil, že faktúru\nnevidel a nikdy si so žalobcom faktúry nevystavovali, pričom je jednoznačne z predložených potvrdení o\nvklade preukázané, že faktúru vidieť musel, nakoľko dve splátky po 300 eur boli vložené na podnikateľský\núčet žalobcu uvedený vo faktúre, čo žalovaný sám potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa\n6.2.2023 (str. 5 zápisnice). Tvrdenie o tom, že táto úhrada nemá nič spoločné s predmetom sporu je\ntvrdenie absolútne nepreukázané a nepravdivé, nakoľko sumy 300 eur boli vložené na podnikateľský\núčet žalobcu (nie E. M. ako nesprávne uvádza súd) a ich výška korešponduje s tou ako bola uvedená\nv nepodpísanej dohode o urovnaní. Súd prvej inštancie v absolútnom protiklade s vyššie uvedenými\nskutkovými tvrdeniami dospel k názoru, že práce, ktoré žalobca preukázateľne vykonal na rodinnom\ndome v H., nemožno spojiť s predmetnou faktúrou, a to i napriek tomu, že uvedené jednoznačne potvrdil\n\nna pojednávaní dňa 6.2.2023 sám žalovaný. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa javí rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie ako nedostatočne odôvodnené, skutkové tvrdenia, ku ktorým zaujal súd prvej\ninštancie v odôvodnení rozhodnutia stanovisko, považoval žalobca za nesprávne. Nesprávne právne\nposúdenie súdu vychádza z premisy, že žalobca nepreukázal vznik záväzkového vzťahu, pričom už z\nvýpovede samotného žalovaného je zrejmé, že medzi stranami došlo k ústnej dohode, a to jednako\no druhu, rozsahu aj ceny za vykonané práce. Všetky žalobcom predložené listinné dôkazy vrátane\nvýsluchov strán sporu a svedka, na ktoré žalobca poukázal aj v tomto odvolaní, túto skutočnosť aj\njednoznačne preukazujú. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu v\ncelom rozsahu vyhovel.\n15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu nesúhlasil s jeho tvrdeniami a mal za to, že\nrozsudok, ako aj jeho odôvodnenie je vecne správne a plne s ním súhlasil, žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno, pretože všetky dôkazy ním predložené a vykonané na pojednávaní mali len účelový charakter\nbez objasnenia podstaty veci. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že preukázal vznik záväzkového vzťahu, či\nuž faktúrou, faktúrami za nákup materiálu, dohodou o urovnaní, s ktorou korešponduje výška čiastočných\núhrad, ktoré boli realizované vkladmi na účet, ako aj výsluchmi strán sporu a svedka D. T.. Uviedol, že\nnikdy si so žalobcom nevystavovali faktúry, vždy si dohodli cenu diela, za ktorú ho žalobca vykonal. Tieto\nskutočnosti uvádzal aj na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 6.2.2023. Faktúry za materiál, ktoré boli zo\nstrany žalobcu predložené, síce preukazujú, že boli vystavené na meno žalobcu, avšak zopakoval, že\ntoto nespochybňoval; od začiatku tvrdil, že boli vystavené na meno žalobcu, nakoľko tam mal lepšie ceny\na zľavy, avšak vyplatil to on sám v hotovosti. Faktúry za materiál tiež nepreukazujú ani tú skutočnosť,\nže to vyplatil žalobca, na faktúre absentuje jeho podpis. Zotrval na tom, že faktúry za materiál, ktoré\npredložil žalobca vyplatil v hotovosti on a nie žalobca. Za scestné považoval tvrdenie žalobcu, že sa\njedná z jeho strany o čiastočné úhrady (2x po 300 eur), pretože nemá vedomosť o dohode o urovnaní,\nani o samotnej vystavenej faktúre. Je nelogické, aby realizoval čiastočné úhrady faktúry formou splátok,\nkeď nemal absolútne vedomosť o vystavenej faktúre. Výsluch svedka D. T. namietal už priamo na\npojednávaní, nakoľko tento svedok bol v kontakte so žalobcom, a o danej veci sa rozprávali, takže\nvypovedal účelovo, nakoľko z jeho tvrdenia je zrejmé, že by sa malo jednať aj o nejakú časť (cca polovicu,\nako uviedol) finančných prostriedkov, ktoré sú žalované žalobcom. Tieto skutočnosti sú uvedené v\nzápisnici zo dňa 6.3.2023, kde to samotný svedok uvádza. Tak ako stále opakoval, či už v písomných\npodaniach, alebo aj na pojednávaní, žalobca práce vykonal, dostal za to v hotovosti vyplatené dohodnuté\npeňažné prostriedky, a je pravdou, že namietal dodávku materiálu, pretože pre to poslal svoje auto,\nnakoľko má stavebnú firmu. Tento materiál bol prevziať jeho zamestnanec, na jeho aute a vyplatil to\nvšetko v hotovosti, faktúra bola na meno žalobcu, lebo mal zľavu na materiál. Takýto istý materiál\non brával aj častejšie a tiež môže byť, že nebol použitý práve na realizáciu stavby v H., ale niekde\ninde. Nikde na faktúrach nie je uvedené, kam sa objednával materiál, či to išlo do H., alebo niekam\ninam, pretože realizoval aj viac stavieb naraz. Zle bolo zaprotokolovaná skutočnosť, ktorú uviedol na\npojednávaní dňa 6.2.2023, lebo na strane 6. zápisnice je uvedené, že si v živote nefakturovali napríklad\nvyrezávanie otvorov. Tieto tvrdenia, ako pasujú žalobcovi sú len veľmi chabým pokusom strany žalobcu\no zmätenie súdu, pretože týmto slovným spojením bolo len deklarované, že keď ešte spolupracovali\nso žalobcom, tak si takéto veci medzi sebou neúčtovali, nakoľko ani z účtovníctva, ktoré mimochodom\nani nebolo doložené žalobcom, nie je zrejme, že by sme si medzi sebou vystavovali faktúry. Strana\nžalobcu predložila detail platby (2x 300 eur), o ktorých tvrdí, že sa jednalo o čiastočné úhrady faktúry\nna základe nepodpísanej dohody o urovnaní, pričom však od začiatku tvrdil, že sa jednalo o pôžičky (v\njednom detaile to je aj uvedené) pre žalobcu na nájom, lebo žil u svojej priateľky. Mal za to, že dohoda\no urovnaní bola vyhotovená až dodatočne, aby korešpondovali tieto platby nejako s dátumom vkladov,\nale aj výškou týchto vkladov. Nikdy netvrdil, že nezasielal alebo nevkladal peňažné prostriedky aj na\núčet žalobcu, predsa spolupracovali, a pokiaľ sa nestíhal stretnúť osobne so žalobcom, tak mu možno\nposielal alebo vkladal peňažné prostriedky aj na účet, takže tento účet mu bol známy, avšak nemá\nvedomosť o tomto účte z faktúry, ktorá bola podľa jeho názoru tiež vystavená spätne. Z opatrnosti dal\ndo pozornosti skutočnosť, ktorú namietal už v podanom odpore, že sa jedná sa o oddĺženie žalovaného\nformou konkurzu. Dňa 7.2.2018 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie Okresného súdu\nNitra sp. zn. 27Odk/25/2018, ktorým súd vyhlásil konkurz na jeho majetok, ustanovil správcu a vyzval\nvšetkých veriteľov, aby v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili\nsvoje pohľadávky postupom podľa § 1681 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej ako „zákon o konkurze a\nreštrukturalizácii“), pričom ma zároveň oddlžil tak, že ho súd zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť\nuspokojené iba v tom konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré\n\nsú vylúčené z uspokojenia. Žalobca, ako jeho údajný veriteľ, svoju pohľadávku v stanovenej lehote\nneprihlásil aj napriek tomu, že predmetná výzva bola uverejnená vo verejne prístupnom informačnom\nsystéme - Obchodnom vestníku. Nakoľko sa v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácií nejedná\no pohľadávku oddlžením nedotknutú, mal za to, že v tomto momente ide o právne nevymožiteľnú\npohľadávku, čo platí pre prípad, ak by mala žalobcom uplatnená žaloba reálne opodstatnenie. Preto\nna základe vyššie uvedeného v kontexte oddlženia jeho osoby formou konkurzu mal za to, že si svoju\npovinnosť splnil, vyplatil mu dohodnutú cenu za dielo, ktoré bolo zrealizované žalobcom, a pokiaľ\nžalobcovi nejaká pohľadávka vznikla, tak si ju mal prihlásiť do konkurzu.\nBol toho názoru, že tak dôkazy predložené stranou žalobcu, či už faktúra, faktúry vystavené za materiál,\nvýpoveď svedka D. T. nejako nepreukázali skutočnosť, že by mal byť dlžný nejaké peňažné prostriedky\nžalobcovi, nikdy nerozporoval, že pre neho žalobca na stavbe v H. vykonával nejaké práce, rozporoval\nvšak peňažné prostriedky, ktoré si uplatňuje, nakoľko si svoju povinnosť splnil a vyplatil mu ich v\nhotovosti, avšak žalobca žiadnym spôsobom nepotvrdil opak, že mu ich nevyplatil. Jediným dôkazom\nžalobcu je absolútne neplatná dohoda o splátkach, ktorá nie je ani podpísaná, ani datovaná, o ktorej\nnemal až do doloženia na súde vedomosť, ako aj vystavená faktúra, o ktorej existencii sa dozvedel až\npo doručení žaloby. Na základe uvedeného žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.\n16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§\n379, § 380 ods. 1 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý\nnepovažoval za potrebné doplniť ani znovu zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa\n§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods.\n3 CSP, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, ním uvedené odvolacie námietky\nvyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v\nnáslednom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.\n17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody.\n18. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP predovšetkým z úradnej povinnosti posudzoval, či\nkonanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných\npodmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo\nrozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd\nuvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389\nods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému\npostupu, ktorý znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n19. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie\ndostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil\nv súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver.\nSvoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací\nsúd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387\nods. 2 CSP) a vysporiadal sa s podstatnými tvrdeniami strán a odvolacími dôvodmi (§ 387 ods. 3 CSP).\n20. Predmetom konania je žalobcom uplatnený nárok na plnenie mu žalovaným v sume 4.090 eur,\nvyvodzovaný žalobcom z ústne uzavretej zmluvy o dielo ako medzi podnikateľmi, na základe ktorej sa\nmali dohodnúť na cene žalobcom vykonaných prác v celkovej sume 9 690 eur, z ktorej sumy mu mal\nuž žalovaný plniť platby 2x 300 eur a 5 000 eur.\n21. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“),\nzmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu\nza jeho vykonanie.\nPodľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá\npod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci\n\nalebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,\noprava alebo úprava stavby alebo jej časti.\nPodľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť\naspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto\nurčenia.\nPodľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi\npodnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich\npodnikateľskej činnosti.\n22. Zmluvu o dielo medzi podnikateľmi upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení\nneskorších právnych predpisov. Zmluvou o dielo sa rozumie obligačnoprávny vzťah, v rámci ktorého\nsa zhotoviteľ zaväzuje vyhotoviť určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť určitú cenu za jeho\nvykonanie. Zákon pod pojmom dielo rozumie zhotovenie určitej veci, montáž určitej veci, jej údržbu,\nvykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.\nPod pojmom dielo sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba alebo oprava stavby alebo jej časti.\nZmluva o dielo nemá predpísanú písomnú formu. Jej ustanovenia majú typickú, výlučne dispozitívnu\npovahu. To znamená, že všetky dojednania sú len vecou dohody zmluvných partnerov. Zmluvnými\nstranami sú objednávateľ - subjekt, ktorý dielo objednal a zaviazal sa zaplatiť dohodnutú cenu; a\nzhotoviteľ- subjekt, ktorý prevzal záväzok zhotoviť objednané dielo. Podstatnými náležitosťami zmluvy\no dielo sú predmet plnenia a cena. O cene vykonaného diela sa dohodnú zmluvné strany. Cena\nje vyjadrená buď určitou finančnou čiastkou alebo sa v zmluve vyšpecifikuje spôsob, akým sa cena\ndiela určí. Dohodnutú cenu je možné zmeniť len dohodou. Zmluva o dielo nemusí byť uzatvorená\npísomne, aby bola platná. Pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela a jej splatnosť je rozhodujúca\ndohoda zmluvných strán. Tie sa môžu dohodnúť na zaplatení ceny pred alebo po dokončení diela.\nZákonná úprava vzniku nároku na zaplatenie dohodnutej ceny obvykle platí po vykonaní diela. Zmluvné\nstrany si však v zmluve môžu dohodnúť úpravu odlišnú od tejto zásady. Nárok na zaplatenie ceny\nza zhotovenie diela zhotoviteľovi vzniká prevzatím diela objednávateľom, pokiaľ neexistuje dohoda\nupravujúca splatnosť ceny odlišne od všeobecnej úpravy.\n23. Žalobca v žalobe, ako aj v konaní tvrdil, že na základe ústnej objednávky vykonal pre žalovaného\nsadrokartonárske práce spočívajúce v dodávke a montáži, ktoré práce mu vyfakturoval faktúrou č.\nXXXXXXX zo dňa 3.11.2017, splatnou dňa 17.11.2017 vystavenou na sumu 9 690 eur, z ktorej sumy\nžalovaný vykonal len čiastkové platby, keď dňa 31.3.2019 uhradil sumu 300 eur, dňa 30.4.2019 sumu\n300 eur a dňa 30.6.2019 sumu 5 000 eur a neuhradil mu zvyšnú sumu 4 090 eur.\n24. Dokazovanie je jeden zo základných inštitútov civilného procesu. Žalobca má v prvom rade\npovinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 CSP je žalobca povinný\noznačiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k\nžalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Zákonodarca v tejto úprave vychádza z\n§ 79 OSP. Podľa\n§ 185 CSP môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré\nz navrhnutých dôkazov vykoná. Formálnou pravdou (§ 185 CSP) sa rozumie, že súd pri rozhodovaní\nvychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu\npravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia\nstrany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán\nsporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na\nstrany sporu. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej súd vykonané procesné dôkazy hodnotí z\nhľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd hodnotí dôkazy v zmysle § 191 CSP podľa\nsvojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 191 ods. 2\nCSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.\nZákonodarca v tomto ustanovení nachádza materiálne ohnisko princípu voľného hodnotenia dôkazov.\nKaždý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany\nspochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti; žiaden dôkaz nedisponuje\npredpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.\n25. V prejednávanej veci tak bolo povinnosťou žalobcu na odporu jeho tvrdenia v zmysle § 132 CSP\noznačiť dôkazy a zároveň ich aj doložiť. Žalobca k žalobe pripojil ako dôkaz faktúru č. XXXXXXX\nvystavenú žalovanému dňa 3.11.2017 so splatnosťou dňa 17.11.2017na sumu 9 690 eur, na ktorej však\nabsentuje pečiatka a podpis a ktorej existenciu a doručenie žalovaný vyvracal, a ktorý dôkaz nebol\n\ntak presvedčivým dôkazom na preukázanie žalobcom tvrdeného nároku. Nie je dôvodná ani odvolacia\nnámietka žalobcu, že tento svoj nárok preukázal aj SMSM komunikáciou so žalovaným, pretože z tejto\nžiadne takéto vyjadrenie nevyplynuli. Aj keď žalobca so žalovaným komunikovali o vrátení peňazí, nie\nje zrejmé, z akého titulu takéto plnenie žalobca v SMS požadoval, z týchto nevyplýva, že by malo ísť\no komunikáciu ohľadom ním uplatňovaného nároku. Bolo treba tiež prisvedčiť súdu prvej inštancie a\nžalovanému, že tvrdenia žalobcu neboli preukázané ani výpoveďou svedka D. T. a išlo o nedôveryhodný\na nepresvedčivý dôkaz. Výpoveď svedka vôbec nepotvrdila skutočnosti, ktoré mali preukázať dohodu\no podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, pretože menovaný svedok, ak by bol prítomný pri uzavretí\nzmluvy o dielo, v prvom rade by vedel, kde túto zmluvu strany uzavreli, ako aj to aká bola dohoda o\ncene diela alebo konkrétny spôsob dojednania ceny diela. Nedôvodná bola aj námietka žalobcu, že\nsvoje tvrdenia a požadovaný nárok preukázal faktúrami za nákup materiálu vystavených na žalobcu,\nktoré korešpondujú s vykonaným dielom v zmysle fakturovaných položiek, pretože tieto nesvedčia o\ntom, kto materiál uhrádzal a ani to, že by išlo o materiál na práce na predmetnej stavbe v H.. Tiež\nžalobca nepreukázal svoj nárok ani dohodou o urovnaní, s ktorou podľa neho korešponduje výška\nčiastočných úhrad, ktoré boli realizované sprostredkovane za žalovaného vkladmi na účet uvedený vo\nfaktúre žalobcu, nakoľko táto nie je podpísaná a pokiaľ ide o čiastočné úhrady 2x 300 eur a 5000 eur,\ntiež nemožno vyvodiť, že išlo o splátky zo sumy 9 690 eur uvedenej žalobcom ako celkovej dohodnutej\nsumy za ním vykonané predmetné práce. Navyše v doklade - vklad hotovosti zo dňa 26.2.2019 v časti\npoznámka pre príjemcu je uvedené meno E. M. - pôžička, druhý doklad- vklad v hotovosti vo výške 300\neur zo dňa 1.4.2019 tiež nesúvisí s predmetom sporu, príjemcom týchto peňažných prostriedkov mala\nbyť práve E. M. (priateľka žalobcu), a nie žalobca. Splátky žalovaný teda preukázateľne nemohol plniť\ntitulom návrhu dohody o urovnaní.\n26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387\nods. 1 CS ako vecne správny potvrdil.\n27.\nO nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255\nods. 1 CSP a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nTento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného\nuznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ\ndomáha (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Csp/31/2022", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "80f7ce27-9cd5-4159-ae3d-7de433d8b547:84d5bcba-0ca2-43fb-96f1-22386d41d0d0", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:6118244941.4", "spisova_znacka": "3Co/111/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/111/2019 z 11. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-08-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:6118244941.4"}, {"guid": "6dd929d0-f3b9-46d8-8654-b60ec777a1dc:5491a0e4-f6ca-44b1-be64-44126c4ce06a", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Csp/31/2022", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 16Csp/31/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6dd929d0-f3b9-46d8-8654-b60ec777a1dc:5491a0e4-f6ca-44b1-be64-44126c4ce06a"}, {"guid": "590bfc56-e488-45d2-b995-75a697be3317:38827fc0-ac1b-4ab8-ab19-55fb19ee9242", "ecli": null, "spisova_znacka": "27OdK/25/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 27OdK/25/2018 z 31. 1. 2018", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2018-01-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/590bfc56-e488-45d2-b995-75a697be3317:38827fc0-ac1b-4ab8-ab19-55fb19ee9242"}], "citovane_v": []}