{"guid": "162806da-0600-4c74-a514-8519faf1c193:fbf64bfc-d819-43f4-bb57-1ff9ef097fde", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6121387130.1", "spisova_znacka": "14CoCsp/17/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14CoCsp/17/2024 z 29. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2024, sp. zn. 14CoCsp/17/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:6121387130.1", "identifikacne_cislo": "6121387130", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Krajčová", "sudca_id": 1198, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-krajcova-1198", "datum_vydania": "2024-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "nazov": "§ 219 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbf64bfc-d819-43f4-bb57-1ff9ef097fde", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6121387130.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6121387130.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6121387130.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14CoCsp/17/2024\n6121387130\n29. 10. 2024\nJUDr. Michaela Krajčová\nECLI:SK:KSBA:2024:6121387130.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia\nsenátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Branislav Král, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,\nIČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava-Petržalka, zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53\n255 739, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: W. T., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XX, A., o\nzaplatenie 522,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava\nV č.k. 6Csp/178/2021-117 zo dňa 12.01.2023, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod\nsp. zn. B5-6Csp/178/2021, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 6Csp/178/2021-117\nzo dňa 12.01.2023, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn.\nB5-6Csp/178/2021, p o t v r d z u j e.\nII. Žalovanému nepriznáva proti žalobcovi nárok náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 6Csp/178/2021-117 zo dňa 12.01.2023, teraz vec vedená\nna Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B5-6Csp/178/2021, zamietol žalobu a žalovanému proti\nžalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 522,89 Eur, úrokov z omeškania a náhrady\ntrov konania. Žalobca uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a\nnasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 14.12.2020 medzi postupcom Slovenská\nSporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca“) a žalobcom,\npostúpil postupca na žalobcu pohľadávku proti žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky,\nnapriek písomnej výzve postupcu, v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného\nzáväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 22.3.2019\nZmluvu č. 5156231430, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich\ndodatkov, na základe čoho poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný napriek opakovaným\nvýzvam postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy\na tak postupca podaním zo dňa 11.09.2019 znížil celkový úverový rámec na nulu a vypovedal zmluvu.\nPohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 672,90\nEur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 522,89 Eur, z riadneho úroku vo výške 55,- Eur, z úroku z\nomeškania vo výške 2,01 Eur a z poplatkov vo výške 93,- Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení\npohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej\nprílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia\npohľadávky. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 522,89 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej\n\nistiny úveru vo výške 522,89 Eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 150,01 Eur, ktorá pozostáva z\nneuhradeného riadneho úroku vo výške 55,- Eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 2,01 Eur\na z neuhradených poplatkov vo výške 93,- Eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.\n3. Žalovaný sa napriek výzve súdu prvej inštancie k žalobe nevyjadril, v konaní ostal nečinný.\n4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na termín 12.01.2023 o 13:00 hod. Právny zástupca\nžalobcu sa podaním zo dňa 09.01.2023 ospravedlnil z pojednávania s tým, že súhlasil s rozhodnutím bez\njeho účasti. Vychádzajúc z listín založených v spise a postupom podľa ust. § 204 CSP súd prvej inštancie\nzistil nasledovný skutkový a právny stav: Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka uzatvorila so žalovaným\nzmluvu o kreditnej karte (spotrebiteľský úver). Žalovaný bol bankou vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy\nvýzvou zo dňa 10.09.2020. Adresa trvalého pobytu žalovaného v registri obyvateľov a rovnako aj v\nzmluve o úvere je Haanova 35, Bratislava. Výzva banky však bola na adresu Bystrická 34, Pezinok. K\ndanej výzve chýbala doručenka, tak súd nemal preukázané, že výzva bola vôbec doručovaná a aj keby\ntúto skutočnosť mal preukázanú, tak bez potvrdenia o prijatí tejto zásielky by ani nemal preukázané, že\nna danej adrese sa mohla zásielka dostať do sféry vplyvu žalovaného, nakoľko v žalobe ani v priložených\ndôkazoch sa súdu nepodarilo prepojiť osobu žalovaného s danou adresou.\n5. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 132 ods. 1 a 3, § 153 a § 181 ods. 4 CSP,\n§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.\no bankách.\n6. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné\nbremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred\npostúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace\nskutkové tvrdenia veriteľa. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021, sp. zn.\n4Cdo/162/2020).\n7. Súd prvej inštancie uviedol, že pri každej podanej žalobe súd skúma aj otázku vecnej aktívnej\nlegitimácie žalobcu. Bez toho, aby ňou žalobca disponoval, nie je možné žalobe vyhovieť, nakoľko\nnemá súd preukázané, že nárok z príslušného vzťahu so žalovaným prináleží žalobcovi. V danom\nprípade pre pasivitu žalovaného vychádzal súd prvej inštancie len zo skutkových tvrdení žalobcu a ním\npredložených dôkazov. Je na ťarchu žalobcu, aby uviedol v dostatočnom rozsahu skutkové okolnosti a\ntie potom dôkazne podložil. Žalobca dôkazmi nepreukázal, že žalovaný bol písomne vyzvaný na úhradu\ndlžných splátok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, bez čoho banka nemohla postúpiť\nsvoju pohľadávku voči žalovanému. Súd prvej inštancie má teda za to, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno v preukázaní skutočnosti o postúpení pohľadávky od banky, a preto pre nedostatok aktívnej\nlegitimácie žalobu zamietol.\n8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania nepriznal, nakoľko uviedol, že žalovaný bol úspešný v celej žalovanej výške, avšak súd\nprvej inštancie nemal preukázané, že by mu v súvislosti s konaním vznikli trovy, preto nárok na ich\nnáhradu voči žalovanému (správne: žalobcovi - pozn. odvolacieho súdu) nepriznal.\n9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\nV prvom rade žalobca uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je prinajmenšom strohé s tým, že\nprávne závery v ňom uvedené nekorešpondujú s vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie poukázal\nna dôvody zamietnutia žaloby v podstate len v bode 13. odôvodnenia, ktoré má obsahovo prakticky\nna päť viet. Myšlienky uvedené v tomto bode však žiadnym spôsobom nerozvinul, pričom sa jedná o\notázky podstatné, na ktoré musí byť daná riadna vyčerpávajúca odpoveď. Žalobca sa teda môže len\ndomnievať, z akého dôvodu súd prvej inštancie napr. právne uzavrel, že žalobca nepreukázal platné\npostúpenie pohľadávky podľa zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej aj „ZoB“).\n\nVšeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na\njeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Za arbitrárny,\nresp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo\nvšetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).\nSlovné spojenie „do vlastných rúk“ pritom nie je hmotnoprávnym pojmom (aplikuje sa len v procese,\nnapr. nedoručenie do vlastných rúk pri platobnom rozkaze). Uvedené slovné spojenie nemá oporu v\nustanoveniach o doručovaní podľa Občianskeho zákonníka. Zároveň nemá oporu ani vo vykonanom\ndokazovaní. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo\n90/2013 zo dňa 22.08.2013 a rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL US 242/2007 zo dňa\n03.07.2009, IV. ÚS 214/04, IV. ÚS 123/08, IV. ÚS 313/08.\nK zásadám právneho štátu, ktorými je sudca viazaný, patrí aj princíp právnej istoty. Obsahom princípu\nprávneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní\nv rovnakých podmienkach dáva rovnakú odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99,\nIII. ÚS 356/06). Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatuje, že rešpektovanie princípu právnej istoty\nmusí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako\naj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne predovšetkým zakladá dôvera občanov,\nako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne\nodlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej\nskutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV.\nÚS 209/2010, m. n. PL ÚS 21/00, PL ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných\nsúdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter\nprecedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť\nidenticky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú\nk naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne\nnapr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Podobne ESĽP v rozsudku Beian proti Rumunsku konštatuje, že je v\nrozpore s princípom právnej istoty, ak súd v obdobných veciach rozhodne odlišne, pričom práve úlohou\nnajvyššieho súdu je usmerňovať takéto rozdielne rozhodnutia. Vychádzajúc z faktu, že princípy právneho\nštátu sú princípmi ústavnými a preto je súd (sudca) nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp\nprávnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti.\nV napadnutom rozsudku úplne absentuje vysporiadanie sa s jednotlivými dôkazmi a odôvodnenie\nkonkrétnych dôvodov, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na\nstrane žalobcu. Napadnutý rozsudok je s prihliadnutím na argumentáciu produkovanú žalobcom v konaní\n(podloženú relevantnými dôkazmi) absolútne nepredvídateľný a predčasný, pričom neobsahuje ani\nzásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci.\nŽalobca poukazuje aj na nepredvídateľnosť postupu súdu. Od vydania platobného rozkazu v konaní sa\nv podstate nič nezmenilo. Žalobca trval na svojom nároku v uplatnenej výške a žalovaný bol absolútne\npasívnou stranou sporu, žalobcove tvrdenia tak zostali nespornými počas celého konania (§ 151 ods.\n1 CSP), ako aj v čase vyhlásenia rozsudku.\nSúd prvej inštancie v konaní vyzýval žalobcu výzvou zo dňa 14.03.2022 na uvedenie, kedy a v akej\nvýške prišlo zo strany žalovaného k čerpaniu spotrebiteľského revolvingového úveru. Na túto výzvu\nžalobca reagoval doložením požadovaného. Na tomto mieste žalobca zdôrazňuje, že ak súd nemal v\ntomto momente pochybnosť o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu (a nemal ju ani konajúci súd pri vydaní\nplatobného rozkazu), potom žalobca dôvodne očakával, že táto skutočnosť je nesporná a preukázaná,\nna základe čoho z dôvodu hospodárnosti nadchádzajúce pojednávanie (12.01.2023) ospravedlnil a\nžiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Na základe uvedeného možno konštatovať, že súdu prvej\ninštancie nič nebránilo, ak vyzýval na doloženie špecifikácie, vyzvať žalobcu aj na preukázanie jeho\naktívnej vecnej legitimácie. Zároveň, vzhľadom na doterajší priebeh konania, nespornosť skutkových\ntvrdení, ako aj postup konajúceho súdu, nemohol žalobca žiadnym spôsobom očakávať zamietnutie\nžaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Na základe uvedeného žalobca považuje\nnapadnutý rozsudok za prekvapivý a nepredvídateľný, čím súd prvej inštancie nesprávnym procesným\npostupom porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.\nŽalobca po preštudovaní napadnutého rozhodnutia absolútne nerozumie dôvodom, pre ktoré sa\nsúd prvej inštancie nevysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom ohľadom riadneho doručovania\njednotlivých výziev a s tým spojenou aktívnou legitimáciou žalobcu. Pre vylúčenie pochybností žalobca\nuvádza, že ak žalobca určitý adresovaný právny úkon vykonal (o priložených výzvach niet pochýb),\nnapríklad žalovaného na niečo vyzval, je zrejmé, že tým tvrdí aj to, že zabezpečil, aby sa právny úkon\ndostal do sféry dispozície protistrany, napríklad oznámením v bezprostrednom styku alebo odoslaním\n\npoštovou alebo inou prepravou. Nemožno v tejto súvislosti zvoliť doktrinálne odmietnutý formalistický\nvýklad, nemožno prehliadnuť žalobcom priložené výzvy v konaní, ktoré nesporne vyhotovené a\nzasielané žalovanému boli. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave,\nsp. zn. 9CoCsp/81/2020 z 16.03.2021. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že v konaní bolo\npreukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči\npostupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (žalovaný bol v zmysle platobnej histórie úveru\na predložených výziev postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného\nzáväzku voči postupcovi opakovane, celkom jednoznačne po nepretržitom omeškaní s plnením čo len\nčasti záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, in concreto 538 dní) a zároveň bolo preukázané,\nže žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný, a to najmä: výzvou zo dňa 04.10.2019, výzvou zo dňa\n11.09.2019 označenou ako Zníženie Celkového úverového rámca na nulu a výpoveď Zmluvy o Kreditnej\nkarte, výzvou zo dňa 10.09.2020 (ku ktorej žalobca priložil poštovú obálku) a Oznámením o postúpení\npohľadávky zo dňa 22.12.2020 (ku ktorej žalobca priložil poštovú obálku).\nŽalobca pre vylúčenie pochybností poukazuje na to, že Zmluva poskytovala žalovanému len možnosť\nčerpania finančných prostriedkov formou čerpania z karty, pričom bolo na žalovanom, aby si sám stanovil\nkedy, v akej výške a či vôbec bude úverový rámec z karty čerpať. Z logiky veci zákonite vyplýva, že takého\ndojednanie poskytnutia úveru neumožňuje zmluvným stranám stanoviť termín a výšku pravidelných\nsplátok, splátky preto dohodnuté neboli a jediným možným spôsobom navodenia splatnosti dlhu je v\nsúlade s § 563 Občianskeho zákonníka výzva - požiadanie o plnenie.\nŽalobca pritom preukázal, a to aj priloženou poštovou obálkou, že výzvou zo dňa 10.09.2020 vyzval\n(požiadal) žalovaného na zaplatenie celej dlžnej sumy s tým, že ak k uvedenému nedôjde, je oprávnený\npostúpiť pohľadávku na tretiu osobu (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/64/2018 zo\ndňa 27.03.2019, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/2/2019 z 20.02.2020).\nZároveň žalobca na základe vyššie uvedeného poukazuje na platobnú históriu zmluvného účtu, pričom\nohľadom doručenia výziev je možné si tieto skutočnosti priamo overiť z výpisu z úverového účtu\n(Zmluvná pokuta za upomienky podľa sadzobníka).\nV súvislosti s predloženým podaním zo dňa 11.09.2019 označenou ako „Výpoveď zmluvy“ nie je\nžalobcovi zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie uvedené podanie nepovažoval za kvalifikovanú\nvýzvu banky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Obsahom podania zo dňa 11.09.2019 bolo viacero právnych\núkonov, okrem iného aj výzva postupcu, aby žalovaný uhradil dlžnú sumu. Žalobcovi teda nie je zrejmé,\nz akého dôvodu uvedenú výzvu postupcu súd prvej inštancie pri skúmaní splnenia podmienok ust.\n§ 92 ods. 8 ZoB nezohľadnil, resp. z akého právneho predpisu vychádzal. Aktuálna rozhodovacia\nprax Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 8Cdo/169/2020) pripúšťa, aby za výzvu na plnenie podľa § 92\nods. 8 ZoB bolo možné považovať aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti (v tomto prípade\nVýpoveď zmluvy), avšak iba za súčasnej podmienky, že jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie. Z\nuvedeného vyplýva, že oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti nemožno automaticky stotožňovať\ns písomnou výzvu banky podľa § 92 ods. 8 ZoB, pretože relevantným bude obsah predmetného\noznámenia o predčasnej splatnosti.\nVôbec však nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie nepovažoval za výzvu podľa § 92 ods.\n8 ZoB spomenutú výzvu zo dňa 10.09.2020, ktorá znela na plnú postupovanú sumu, kedy dlžník bol v\nomeškaní presahujúcom 90 dní a ktorej doručenie je riadne zdokladované a navyše nesporné (rozsudok\nKrajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17CoCsp/2/2022 z 28.07.2022, rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici, sp. zn. 11CoCsp/36/2021 z 30.11.2021).\nVzhľadom na vyššie uvedené žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnenej sumy,\nspolu s príslušným úrokom z omeškania. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu - predmetnú\nskutočnosť žalobca preukázal predloženými výzvami postupcu spolu s dôkazmi o ich doručovaní.\nŽalobca má za to, že v konaní preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu a súd prvej inštancie vec\nnesprávne právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\npokiaľ dospel k záveru o opaku a žalobu zamietol.\nNa základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu\npreskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 C.s.p. ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle\nustanovenia § 389 ods. 1 C.s.p. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie\n10. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, napriek jeho riadnemu doručeniu, nevyjadril.\n11. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380\nods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre\n\njeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný\nzáujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok\nverejne vyhlásil dňa 28. februára 2024; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a\nich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385\nods. 1 C.s.p.).\n12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný ako dlžník a Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ, uzatvorili\ndňa 22.03.2019 Zmluvu o kreditnej karte, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi spotrebiteľský\nrevolvingový úver (kreditnú kartu) s celkovým úverovým rámcom 600,- Eur, s premenlivou úrokovou\nsadzbou závislou od výšky čerpania úverového rámca ku koncu účtovného obdobia, s RPMN 36,68 %\np.a..\n13. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením o neexistencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu\nz dôvodu, že nedošlo k platnému postúpeniu danej pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na\nžalobcu, keď skonštatoval, že postúpenie pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom pre\njeho rozpor so zákonom a to z dôvodu absencie kvalifikovaného úkonu právneho predchodcu žalobcu písomnej výzvy na plnenie peňažného dlhu adresovanej a doručenej do dispozičnej sféry žalovaného.\nAdresa trvalého pobytu žalovaného v registri obyvateľov a rovnako aj v zmluve je Haanova 35, Bratislava.\nVýzva banky však bola na adresu Bystrická 34, Pezinok. Keďže k danej výzve chýbala doručenka,\ntak súd prvej inštancie nemal preukázané, že výzva bola doručovaná a aj keby túto skutočnosť mal\npreukázanú, tak bez potvrdenia o prijatí tejto zásielky by ani nemal preukázané, že na danej adrese sa\nmohla zásielka dostať do sféry vplyvu žalovaného, nakoľko v žalobe ani v priložených dôkazoch sa súdu\nnepodarilo prepojiť osobu žalovaného s danou adresou.\n14. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal\npriebeh konania, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré\naplikoval na posudzovanú vec a z ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie\njasne a výstižne vysvetlil prečo považoval žalobu za nedôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej\ninštancie tak nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\na odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C.s.p. Za porušenie\nzákladného práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie\nzjavne neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 5Cdo/165/2011).\n15. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,\nkonštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové\na právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými aspektmi\npredmetnej žaloby.\n16. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie v nadväznosti na odvolacie\nnámietky žalobcu odvolací súd uvádza, že procesný úspech strany v konaní je podmienený unesením\ndvoch bremien, jednak ide o bremeno v danom prípade tvrdiť rozhodné skutočnosti pre priznanie\nuplatneného nároku a zároveň bremeno tvrdené skutočnosti preukázať (obdobne viď aj uznesenie\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 24.06.2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). Až na základe tvrdenia preukázaného\ndôkazmi môže protistrana poprieť tvrdenú a preukázanú skutočnosť prednesením procesnej obrany a\njej preukázaním. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu a dôsledkom\ntoho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe\nnavrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.\n17. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie ho vyzval výzvou zo dňa 14.03.2022 na\nuvedenie, kedy a v akej výške prišlo zo strany žalovaného k čerpaniu spotrebiteľského revolvingového\núveru. Na túto výzvu žalobca reagoval doložením požadovaného. Ak zároveň súd prvej inštancie\nmal pochybnosť o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, bolo na mieste, aby zároveň vyzval žalobcu na\ndoplnenie a preukázanie jeho aktívnej legitimácie. Keďže sa tak nestalo, žalobca dôvodne očakával, že\ntáto skutočnosť je nesporná a preukázaná, na základe čoho sa z dôvodu hospodárnosti nadchádzajúce\npojednávanie (12.01.2023) ospravedlnil a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na\n\npriebeh konania, nespornosť skutkových tvrdení, ako aj postup konajúceho súdu prvej inštancie,\nnemohol žalobca žiadnym spôsobom očakávať zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej\nvecnej legitimácie. Na základe uvedeného žalobca považuje napadnutý rozsudok za prekvapivý a\nnepredvídateľný, čím súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil právo žalobcu na\nspravodlivý súdny proces.\n18. Odvolací súd považuje za nedôvodnú a účelovú vyššie uvedenú námietka žalobcu, že súd prvej\ninštancie ho mal upovedomiť o tom, že uplatnenú pohľadávku považuje za spornú. Zo spisu vyplýva, že\nžalobca bol riadne predvolaný na termín pojednávania. Súd prvej inštancie ani nemal povinnosť vyzývať\nžalobcu na predloženie dokladu o doručení výzvy, ako namietal žalobca v odvolaní, pretože podľa §\n132 C.s.p. má žalobca, okrem iného, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a pripojiť dôkazy,\nktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Bolo teda povinnosťou\nžalobcu už spolu so žalobou predložiť alebo (aspoň) označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich\ntvrdení, pričom potreba predloženia listín na preukázanie splnenia predpokladov vyplývajúcich z ust. §\n92 ods. 8 zákona o bankách musela byť žalobcovi známa už v čase podania žaloby vzhľadom na priebeh\na výsledok mnohých iných prvoinštančných aj odvolacích konaní vedených na všeobecných súdov na\ncelom území Slovenskej republiky. Za daného stavu potom nemožno nepriaznivé následky neunesenia\ndôkazného bremena žalobcom pričítať súdu prvej inštancie, ktorý naviac v spore rozhodol až po tom,\nako vec prejednal na pojednávaní, na ktorom sa žalobca ani jeho právny zástupca nezúčastnili a ďalšie\ndôkazné návrhy neprezentovali.\n19. Žalobca sa totiž na pojednávanie nariadené na termín 12.01.2023 o 13:00 hod. nedostavil, pričom\npodaním zo dňa 09.01.2023 z pojednávania ospravedlnil s poukazom na ustanovenia § 150 ods. 1 a\n§ 151 C.s.p.. Odvolací súd poukazuje na to, že medzi porušenie práva na spravodlivý proces patrí aj\nodňatie možnosti konať pred súdom, ktorým sa rozumie nielen procesný postup súdu, ale aj rozhodnutie,\nv dôsledku ktorého strana sporu nemôže uplatniť svoje práva. V zmysle platnej právnej úpravy nesprávny\nprocesný postup súdu, priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu,\nktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej procesný predpis\npriznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov, je odňatím možnosti strany sporu\nkonať pred súdom. Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom\nbližšie nešpecifikuje; pod odňatím možnosti konať pred súdom je však potrebné vo všeobecnosti\nrozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu konkrétnych procesných práv a\nprávom chránených záujmov, priznaných jej Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich\npráv a oprávnených záujmov, ktoré by inak mohla pred súdom uplatniť a z ktorých bola v dôsledku\nnesprávneho postupu súdu vylúčená. Vždy ide o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv\n(napríklad môže ísť o právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy, zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať\nsa k veci, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k\nvykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k vykonanému\ndokazovaniu a právnej stránke veci, právo podávať opravné prostriedky). Odňatie možnosti konať pred\nsúdom nezakladá samo tvrdenie sporovej strany o existencii tejto procesnej vady; určujúcim je zistenie,\nže k vade tejto povahy skutočne došlo. Ak došlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom,\ntáto skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú odvolací súd napadnuté rozhodnutie zruší, pretože rozhodnutie,\nvydané v konaní, postihnutom touto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne.\nV danom prípade sa sám žalobca rozhodol pojednávania nezúčastniť a tak sám nevyužil priestor\nna to, aby sa po oboznámení s predbežným právnym posúdením súdu prvej inštancie mohol k veci\nvyjadriť a uplatniť prípadné prostriedky procesného útoku (za účelom preukázania jeho aktívnej vecnej\nlegitimácie). Prvoinštančný súd potom vo veci rozhodol na základe skutkových tvrdení žalobcu pri\nskúmaní jeho vecnej legitimácie a s ohľadom na procesné povinnosti žalobcu, pričom prvoinštančný súd\nnebol povinný suplovať jeho procesnú nedbalosť, keď v danom prípade ide o spotrebiteľský spor.\n20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech\nstrany v spore unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech\nv konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno\ntvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C.s.p. v spojení s § 185 C.s.p., podľa ktorého strany\nsporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia\ndôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje\ndôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.\nIniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy\n\npotrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia\nsúdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké\nnásledky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale\nhodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť\nskutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany\nsporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,\nže tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na\nzáklade navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu\nsporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a\npovinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje\nsporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako\naj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo\nmusí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Na základe\nuvedeného potom odvolací súd považoval odvolací dôvod žalobcu o tom, že zistený skutkový stav\nneobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného\nútoku, ktoré neboli uplatnené, za nedôvodný.\n21. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že súd prvej inštancie rozhodol spor v súlade s rozhodovacou\npraxou Najvyššieho súdu SR vyjadrenej v rozsudku zo dňa 27.10.2021, sp. zn. 4Cdo/162/2020, ktorý bol\nuverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 6/2022.\nNajvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí konštatoval, že právo na spravodlivý proces je naplnené tým,\nže všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú\ntak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie\nsú svojvoľné ani neudržateľné. V súvislosti s doručovaním písomnosti (výzvy banky dlžníka na splnenie\njeho záväzku pred postúpením pohľadávky) o ktorej žalobca tvrdil, že bola žalovanému riadne doručená\na žalovaný túto skutočnosť žiadnym kvalifikovaným spôsobom nepoprel (§ 151 ods. 1 v spojení s § 295\nC.s.p.); Najvyšší súd uviedol, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy,\nktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará\nalebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 C.s.p.). Zároveň je potrebné v individuálnych spotrebiteľských\nsporoch dôsledne aplikovať aj § 132 ods. 3 C.s.p., lebo nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca\nv žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného\ndeficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za\nspotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy\nvlastnou vinou. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-40/08, C-618/10, C-243/08) vyplýva, že v\nspotrebiteľských sporoch je revitalizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť\ntvrdenia. Toto pravidlo neplatí jedine vtedy, ak spotrebiteľ s takýmto postupom nesúhlasí, teda prejaví\nvôľu byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou naďalej viazaný (Š.C.,V., H., B.., A., Q.., V., B.., A., Q..,\nC.Y., V.. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 1030-1031 s.). Pasivita\nžalovaného v konaní nemôže mať za následok aplikáciou § 151 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. povinnosť\nvšeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 11. júna\n2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019). Jednou zo základných procesných povinností strán sporu, je povinnosť\ntvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno\ntvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie\npovinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality\npravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví\nv meritórnom rozhodnutí veci. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky\n(z úradnej povinnosti) (R 60/2018). V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu\nz úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej\nzákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ\nnepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.\n22. Pokiaľ súd prvej inštancie pri posudzovaní žalobcom uplatneného nároku vychádzal z toho, že\npostupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný nielen tvrdiť, ale i preukázať, že\nriadne doručoval výzvu žalovanému a že na tam uvedenej adrese sa mohla zásielka dostať do sféry\nvplyvu žalovaného.(§ 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) a\nnepreukázanie tejto skutočnosti má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka\na to i v prípade, keď sa spotrebiteľ svojich práv výslovne nedovoláva, nakoľko v takom prípade sa §\n151 ods. 1 C.s.p. o nespornosti nepopretých skutkových tvrdení neuplatní a samotná pasivita žalovanej\n\nstrany v tomto smere nemôže viesť k aplikácii § 151 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a zakladať povinnosť súdu\npriznať akýkoľvek uplatnený nárok; založil svoje úvahy v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou\nnajvyšších súdnych autorít, a teda v súlade s princípom právnej istoty.\n23. Záverom odvolací súd uvádza, že v súvislosti s námietkou žalobcu, ktorá sa týka porušenia práva\nna spravodlivý proces, ktoré malo podľa žalobcu spočívať v tom, že súd prvej inštancie neprezentoval\npred stranami sporu žiadne skutočnosti ohľadom uplatneného nároku za sporné a nevyzval žalobcu\nna doplnenie dôkazov, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, konkrétne, v\nktorom súd prvej inštancie uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.01.2023 o 13:00 hod.,\npričom právny zástupca žalobcu sa podaním zo dňa 09.01.2023 ospravedlnil z pojednávania s tým, že\nsúhlasil s rozhodnutím bez jeho účasti a navrhol, aby v záujme hospodárnosti konania s prihliadnutím na\nskutkový a právny stav veci, aby súd prvej inštancie rozhodol o žalobe na základe predložených dôkazov\nbez účasti sporných strán, k čomu udelil súhlas. Riadnym doručením predvolania na pojednávanie\nmal žalobca vytvorenú procesnú možnosť zúčastniť sa pojednávania osobne alebo prostredníctvom\nprávneho zástupcu, reagovať na skutočnosti, ktoré súd na pojednávaní uviedol; žalobca však túto\nmožnosť nevyužil. V procesnom postupe súdu prvej inštancie nedošlo k žiadnemu pochybeniu, ktoré by\nnapĺňalo odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p..\n24. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov\na ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za\npredpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom\nomyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O arbitrárnosti\n(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v\nprípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06). Obsah práva na\nspravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich\ndiskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušujú ústavnoprávne\nprincípy (II. ÚS 85/06). Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces\na vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy\na svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 ods. 2 C.s.p.), pritom spravodlivo prihliada na všetko, čo\nvyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia\nmusí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane\na právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v\nodôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby jeho závery, ku\nktorým na základe zhodnotenia skutkového stavu veci dospel boli prijateľné, racionálne a v neposlednom\nrade aj spravodlivé a najmä presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú\nposkytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 332/09).\n25. Pokiaľ žalobca (až) v odvolacom konaní pripojil listinný dôkaz - doklad/obálka preukazujúci doručenie\nvýzvy žalovanému (avšak opätovne len s adresou Bystrická 34, Pezinok), odvolací súd uvádza, že\nide o uplatnenie novoty v odvolacom konaní. V zmysle § 366 písm. d) C.s.p. prostriedky procesného\nútoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie\nmožno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred\nsúdom prvej inštancie. Právo na uvedenie prípadných novôt je podmienené tým, že odvolateľ prostriedky\nprocesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené na súde prvej inštancie,\nnemohol uplatniť na súde prvej inštancie bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty\nodvolací súd nemôže prihliadnuť; na diskvalifikáciu novoty postačí opomenutie jej uvedenia a zavinenie\nz nedbanlivosti. Žalobcom uvádzaný dôvod uplatnenia novoty v odvolacom konaní - skutočnosť, že\nžalobca sa spoliehal na to, že bude súdom vyzvaný na predloženie dôkazov, resp. že súd prvej inštancie\nbude vychádzať z nespornosti skutkových tvrdení - je z hľadiska § 366 C.s.p., t.j. okolnosti, že takýto\ndôkaz nemohol predložiť bez svojho zavinenia, hoci s ním zjavne počas konania disponoval, bez právnej\nrelevancie. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo\nskutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak\n\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného\nodôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne\nposúdenie súdom prvej inštancie za správne.\n26. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za\nnerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď\nna každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo\nreagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04,\nIII. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť\nposúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v\nspojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. a čl. 4 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorému by inak\npatrila náhrada trov odvolacieho konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože\nmu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli (R 72/2018).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435\nC.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Csp/178/2021", "guid": "b663538e-5b06-46df-845b-cd479c162172:a930d46e-6414-47db-a5e3-8e3454376de0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ac8da5d-80cd-4e07-a5b4-e873ec10a3de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 246/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 z 11. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-11", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.246.2019.1"}, {"guid": "ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c06711a5-07d4-4d59-a0b1-aa1dfb60e09a"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60202cb3-51df-491a-824b-666ddbb0606c"}, {"guid": "ussr:ae252bb2-681b-4593-97e6-882e9864a9fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 313/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 313/08 z 10. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-10", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae252bb2-681b-4593-97e6-882e9864a9fa"}, {"guid": "ussr:0aa52ca7-9e21-4633-aeed-2cb35e97e556", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 123/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 123/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0aa52ca7-9e21-4633-aeed-2cb35e97e556"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:6bedbe36-fb0a-4725-a944-63f70d0b2b95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 85/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6bedbe36-fb0a-4725-a944-63f70d0b2b95"}, {"guid": "ussr:499f86e6-e72d-4d2a-9e13-71eda4ec9d18", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 356/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 356/06 z 10. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-10", "citacie_n": 581, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499f86e6-e72d-4d2a-9e13-71eda4ec9d18"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:516ef6bd-ef7c-42ac-936a-fc1f813ee427", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/99 z 18. 8. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-08-18", "citacie_n": 1187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.80.1999.1"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "ussr:3f982ccb-cb68-4e9b-bffe-f3fd20913c11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 87/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 87/93 z 23. 9. 1993", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1993-09-23", "citacie_n": 1236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.87.1993.1"}, {"guid": "16263992-4d28-490c-ba17-746382344dfe:ab5c8f5d-2e49-48a1-aae1-cd5864a5c587", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1", "spisova_znacka": "4Cdo/162/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 z 27. 10. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 582, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2514201031.1"}, {"guid": "c21061f4-35df-4ad5-85a4-5128476d6378:4dd4e774-04aa-4dbc-99a4-12009954d74b", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoCsp/36/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoCsp/36/2021 z 15. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-11-15", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c21061f4-35df-4ad5-85a4-5128476d6378:4dd4e774-04aa-4dbc-99a4-12009954d74b"}, {"guid": "68d3c238-8df0-41b7-a6cf-6179c9e7f897:93b2873e-fc74-4a37-a0af-6e65760c83a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "17CoCsp/2/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/2/2022 z 30. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2022-03-30", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/68d3c238-8df0-41b7-a6cf-6179c9e7f897:93b2873e-fc74-4a37-a0af-6e65760c83a9"}, {"guid": "7bf65bd3-a216-4846-b5d2-fa331cb28b58:2466a94f-5da9-4b6e-97a7-be6a201be285", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7618200126.1", "spisova_znacka": "9CoCsp/81/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoCsp/81/2020 z 24. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-02-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7618200126.1"}, {"guid": "c45bb411-701d-46f4-9394-a5d075159acb:80c081e9-b6be-4165-8005-4965e71e8eae", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3816216616.1", "spisova_znacka": "19Co/64/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/64/2018 z 26. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3816216616.1"}], "citovane_v": []}