Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/104/2023 z 30. 5. 2024
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. mája 2024, sp. zn. 3Co/104/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:6121403552.1
Krajský súd Bratislava | 3Co/104/2023 | ECLI:SK:KSBA:2024:6121403552.1 | 2024-05-30 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Poistenie
Citované ustanovenia: OZ, § 797 OZ, § 788 ods. 1 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff0d5924-bb28-429f-9e7a-526e35fa7b61
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6121403552.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Krajský súd Bratislava
3Co/104/2023
6121403552
30. 05. 2024
Mgr. Patricia Skotnická
ECLI:SK:KSBA:2024:6121403552.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: L. X., J. XXX, W. B. T.,
zastúpeného H.Á. W. V. - V. U..G..C.., N.: XX XXX XXX, J. J. XX, Ž.N., proti žalovanému: W. L., H..U..
P. N. R., N.: XX XXX XXX, Š. X, X., zastúpeného advokátom Y.. X. T., P. XX, X., o zaplatenie 2.516,94
eura, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 23.06.2023, č.k.
B1-12C/48/2021-189, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23.06.2023, č.k. B1-12C/48/2021-189, uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2.516,94 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu
zo dňa 24.06.2021 podaného v rámci upomínacieho konania domáhal voči žalovanému zaplatenia
istiny 2.516,94 eura titulom poistného plnenia. Dôvodil, že dňa 21.07.2011 uzavrel so žalovaným
poistnú zmluvu L. Č.. XXXXXXXXXX (ďalej len „poistná zmluva z 21.07.2011“), ktorej predmetom bolo
poistenie zodpovednosti za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb. V priebehu mesiaca
február 2019 žalobca spôsobil pri vykonávaní čistiacich prác na vstupnom portáli predajne B. F. v
nákupnom centre C. S. Z. P. Z., Č. G. (ďalej len „vstupný portál“) škodu spoločnosti N. X. H..U.. (ďalej
aj ako „poškodený“), tak, že jeho zamestnanci pri čistení tento vstupný portál poškodili. Žalobca na
základe predloženej cenovej ponuky na opravu a faktúry za opravu uhradil poškodenej spoločnosti dňa
20.12.2020 (správne má byť 20.12.2019 - pozn. odvolacieho súdu) náklady na opravu v celkovej sume
65.315,80 Kčs (2.566,94 eura podľa kurzu NBS ku dňu 20.12.2019, 1 euro = 25,445 Kčs). Žalovaný mu
vyrozumením k oznámeniu škodovej udalosti zo dňa 13.08.2020 oznámil ukončenie šetrenia poistnej
udalosti vysloviac názor, že z obsahu poskytnutých informácií nebolo zrejmé, čo bolo príčinou vzniku
škodovej udalosti, nebola preukázaná príčinná súvislosť s vykonávaním dokončovacích a čistiacich prác
a vznikom škodovej udalosti; z uvedených dôvodov mu neposkytol náhradu. Následným emailom zo dňa
11.02.2021 žalovaný zotrval na tom, že žalobca ako poistený za škodu nezodpovedá, keďže škodová
udalosť nie je poistnou udalosťou a jemu ako poisťovni nevznikla povinnosť poskytnúť poistné plnenie.
Žalobca, nesúhlasiac so stanoviskom žalovaného, ho vyzval dňa 30.04.2021 na vyplatenie poistného
plnenia, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval. Žalobca považoval spôsob likvidácie poistnej udalosti
zo strany žalovaného za nesprávny a odmietnutie poistného plnenia za nedôvodné a neoprávnené, s
poukazom na článok II., body 1 a 8 Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“) a § 797 ods. 4

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), keďže v priebehu šetrenia
a likvidácie poistnej udalosti postupoval v súlade s poistnou zmluvou a pokynmi poisťovateľa, poskytol
žalovanému všetky ním požadované informácie a podklady a riadne preukázal vznik škody, ako i svoju
zodpovednosť za jej vznik. Škodovú udalosť hodnotil ako poistnú udalosť, na základe ktorej mu patrí
poistné plnenie vo výške zodpovedajúcej nákladom na opravu poškodení spôsobených pri výkone jeho
podnikateľskej činnosti, po odpočítaní zmluvne dohodnutej spoluúčasti 50 eur (2.566,94 - 50 = 2.516,94
eura). Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 13.08.2020, pričom so zreteľom na 15- dňovú
lehotu na poskytnutie poistného plnenia sa v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka dostal s
plnením počnúc od 29.08.2020 do omeškania. Žalobca pritom v elektronicky podanej žalobe žiadal ako
druh nároku len zaplatenie istiny 2.516,94 eura, t.j. bez príslušenstva.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, zdôrazňujúc, že likvidáciu poistnej udalosti
č.
XXXXXXXXXX ukončil bez poskytnutia poistného plnenia, nakoľko žalobcovi nárok na poistné plnenie
nevznikol, keď výkon činnosti na území Českej republiky nebol krytý poistnou zmluvou. V pôvodnej
verzii návrhu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.06.2011 v bode 7 bolo uvedené v kolónke
„územná platnosť“ - územie SR, pričom v novej verzii poistnej zmluvy zo dňa 29.06.2013 (ďalej len
„poistná zmluva z 29.06.2013“) už táto kolónka nebola vyplnená, z čoho žalovaný i s poukazom na článok
V., VPP (606) dovodil, že poistenie sa týkalo len poistných udalostí, ktoré boli spôsobené a škoda vznikla
na území Slovenskej republiky, nakoľko v poistnej zmluve nebolo dohodnuté inak; územný koeficient
pritom podľa neho nebolo možné zamieňať s územnou pôsobnosťou poistnej zmluvy. Zároveň žalovaný
zdôraznil, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi jeho konaním a vznikom škody, keď z ním
predložených podkladov nebolo možné ustáliť, čo bolo príčinou vzniku škodovej udalosti, resp. súvislosť
s vykonávaním dokončovacích a čistiacich prác. Namietal tiež, že z jeho strany nedošlo k porušeniu §
797 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
4. Žalobca zotrval na tvrdení, že poistná zmluva pokrývala i činnosti vykonávané na území Českej
republiky; v opačnom prípade by žalovaný popieral závery, ku ktorým dospel v priebehu likvidácie
poistnej udalosti. Zdôraznil, že podľa smernice č. 08-12 Poistenie majetku a všeobecnej zodpovednosti
za škodu právnických osôb a podnikajúcich osôb Produkt 441-Profesionál (ďalej len „smernica“), bod
5.2.4. existuje medzi územnou pôsobnosťou zmluvy a koeficientom územia priamy vzťah, tieto sú
vzájomne prepojené a nie je ich možné od seba oddeliť. Každý koeficient tak predstavuje jednotlivé
územia, resp. jednotlivé územia majú pridelený vlastný koeficient, čo má následne vplyv na výšku
poistného. Pre územie Slovenskej republiky bol stanovený koeficient 1, pričom koeficient uvedený v
zmluve ako 1,1 zodpovedal územiu Slovenskej republiky plus susedné štáty, pričom týmto je i Česká
republika. Označený koeficient (1,1) pritom žalovaný započítal do výšky poistného, ktoré žalobca riadne
hradil, a preto mal za to, že predmetom poistenia bola i jeho zodpovednosť za škodu spôsobená
činnosťou na území Českej republiky.
5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a ustálil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu
na zaplatenie sumy 2.516,94 eura titulom nevyplateného poistného plnenia z poistenia zodpovednosti
za škodu právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb po poistnej udalosti vzniknutej v priebehu
mesiaca február 2019 pri vykonávaní čistiacich prác na vstupom portáli tak, že zamestnanci žalobcu
ho pri čistení poškodili. Mal za preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 21.07.2011 poistnú zmluvu
Profesionál pre poistenie podnikateľov - produkt 441 -KL na poistenie zodpovednosti za škodu na dobu
neurčitú, s limitom poistenia 99.600 eur, spoluúčasťou 50 eur, ročným poistným 220,77 eura, splatným
polročne, so začiatkom poistenia od 01.07.2011, nevyplnenou kolónkou ohľadne územnej platnosti
poistenia zodpovednosti. Návrhom poistnej zmluvy zo dňa 29.06.2013 s označením nová verzia, strany
rozšírili územnú platnosť poistenia zodpovednosti za škodu, keď ostal zachovaný limit poistenia (99.600
eur), spoluúčasť (50 eur), avšak ročné poistné bolo dohodnuté na sumu 242,85 eura, so začiatkom
poistenia 01.07.2013. I keď v tejto poistnej zmluve nebola vyplnená kolónka „územná platnosť“, v časti
predmet poistenia s názvom všeobecná zodpovednosť za škodu, bola v kolónke „územie koeficient“
uvedená hodnota 1,1. Keďže v zmysle článku V., VPP sa poistenie týka poistných udalostí spôsobených
a pri ktorých aj škoda vznikla na území Slovenskej republiky, pokiaľ sa v poistnej zmluve nedohodlo
inak, konajúci súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že v poistnej zmluve vyčíslený koeficient územia 1,1
v spojení so smernicou treba vnímať tak, že dojednané poistenie sa vzťahovalo i na škodu spôsobenú
nielen na území Slovenskej republiky, ale i susedných štátov, t.j. aj na území Českej republiky. Uvedenú
skutočnosť napokon uznal aj žalovaný v mailovej komunikácii so žalobcom zo dňa 04.11.2020.

6. Žalobca vykonával na základe objednávky pre spoločnosť N. X., H..U.. v období od 01.09.2018
do 31.03.2019 HSV práce podľa jeho požiadaviek a potrieb stavby, a to v obchodnom centre S. N.
Z. - predajná pasáž a stravovacia zóna. Oznámením o vzniku škody zo dňa 10.06.2019 poškodený
N. X. H..U.. oznámil žalobcovi, že pri kontrole prevedených prác zistil poškodenie vstupného portálu
predajne B. F. a že toto poškodenie spôsobili jeho zamestnanci zrejme nedopatrením pri čistiacich
prácach, a preto na základe tohto zistenia dáva vypracovať cenovú ponuku na opravu vstupného portálu
a škodu spôsobenú jeho zamestnancami bude od neho žiadať uhradiť. Cenovou ponukou na opravu
poškodeného vstupného portálu od spoločnosti T. - I. U..G..C.. X. zo dňa 20.03.2019 žalobca preukázal,
že náklady na opravu poškodeného vstupného portálu, dodávka a inštalácia 2 ks, predstavovali 53.980,Kč bez DPH. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2019, splatnou dňa 19.12.2019, N. X. H..U..
vyúčtoval žalobcovi vykonanú opravu v sume 65.315,80 Kčs (53.980,-Kčs + DPH vo výške 11.335,80
Kčs), ktorú podľa výpisu z bankového účtu žalobca uhradil dňa 20.12.2019. Nebolo pritom sporné,
že poškodený opravu vstupného portálu vykonal tak, ako ju žalobcovi vyúčtoval, nebola sporná výška
vynaložených nákladov na túto opravu, ani to, že za opravu žalobca poškodenému zaplatil sumu
65.315,80 Kčs, zodpovedajúcu sume 2.566,94 eura; takto vzniknutú vecnú škodu žalobca oznámil
žalovanému dňa 17.01.2020, pričom nárok na jej náhradu si v rovnaký deň uplatnil aj poškodený.
Žalovaný podľa vyrozumenia k oznámeniu škodovej udalosti z poistnej zmluvy zo dňa 13.08.2020
žalobcovi oznámil ukončenie šetrenia škodovej udalosti dňom 13.08.2020, neposkytnúc mu žiadne
plnenie z dôvodu, že podľa obsahu poskytnutých informácii mu nebolo zrejmé, čo bolo príčinou jej vzniku;
nemal za preukázanú ani príčinnú súvislosť s vykonaním dokončovacích a čistiacich prác a vznikom
škodovej udalosti. Mailom zo dňa 04.11.2020 žalovaný žalobcovi vysvetlil, že podstatou riešenia tejto
poistnej udalosti bolo, že nemal za preukázanú jeho zodpovednosť za vznik škody. Poznamenal pritom,
že to by bol legitímny dôvod na neposkytnutie poistného plnenia, ale nateraz sa mu zdalo byť nemožné
ho uvádzať a obhájiť ako skutočný dôvod zamietnutia jeho žiadosti. Na základe sťažnosti žalobcu, resp.
žiadosti o prehodnotenie zamietnutia plnenia, žalovaný dňa 11.02.2021 zaslal žalobcovi elektronicky
konečné stanovisko ku škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX, majúc za to, že neboli splnené podmienky
pre posúdenie škody ako poistnej udalosti, a keďže nešlo o poistnú udalosť, on ako poistený za škodu
nezodpovedá a jemu ako poisťovni nevznikla povinnosť poskytnúť mu poistné plnenie.
7. Výsluchom svedkov P. W.Q., T. P., ako aj ich písomným vyjadrením zo dňa 06.04.2021, podľa ktorého
niekedy začiatkom februára 2019, ráno okolo 7 až 8 hod. vykonávali dokončovacie a čistiace práce v
obchodnom centre S. Z., pomocou špongií, handričiek a saponátovej vody a pritom nevedomky poškodili
vstupný portál, na ktorom boli kvapky od maľovania a tieto odstraňovali, domnievajúc sa, že ide o sklo,
nie plexisklo, v spojení s písomným vyjadrením poškodeného zo dňa 21.06.2023, podľa ktorého pri
preberaní vykonaného diela zistil poškodenie vstupného portálu, keď pracovníci žalobcu poškriabali sklo,
a preto si u žalobcu uplatnil vzniknutú škodu považujúc za nepochybné, že túto spôsobili jeho pracovníci,
nakoľko v čase jej vzniku sa na stavbe nenachádzal žiaden iný subdodávateľ alebo pracovník, ktorých
práce už boli na danej časti riadne dokončené, považoval súd prvej inštancie za preukázané, že
zamestnanci žalobcu vo februári 2019 pri vykonávaní čistiacich prác v prospech spoločnosti N. X. H..U..
v obchodnom centre S. N. Z. - predajná pasáž, poškriabali pri odstraňovaní maľovky plexisklo vstupného
portálu, keď ho čistili špongiou na riad, mysliac si, že ide o sklo. Keďže po vykonaní čistenia zanechali
čistenú plochu mokrú, poškodenie sa zistilo až dodatočne pri preberaní prác a na žiadosť žalovaného ho
žalobca fotograficky zdokumentoval. Na uvedenom základe dospel konajúci súd k záveru, že žalobca
zodpovedá za škodu vzniknutú N. X. H..U.. pri vykonávaní podnikateľskej činnosti, pre prípad ktorej
uzavrel poistnú zmluvu, a preto mu ako poistenému vzniklo v zmysle článku II., bod 1 a 8 VPP právo
na poistné plnenie a žalovanému povinnosť túto škodu uhradiť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
si svoju povinnosť nesplnil, konajúci súd ho za súčasnej aplikácie
§ 788 ods. 1, 797 ods.
1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviazal k tejto povinnosti. Poistné plnenie predstavovalo náklady
na výmenu poškriabaného vstupného portálu, ktoré uhradil žalobca poškodenému dňa 20.12.2019 v
sume 65.315,80 Kčs, na základe faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2019, splatnej dňa 19.12.2019,
zodpovedajúcej cenovej ponuke od spoločnosti T. - I. U..G..C.. X. zo dňa 20.03.2019, čo po prepočte
kurzom NBS, po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti 50 eur, zodpovedá sume 2.516,94 eura.
8. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. Nesúhlasil so závermi konajúceho súdu uvedenými v
odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré hodnotil ako nepresvedčivé, keď sa v ňom konajúci súd
nedokázal vysporiadať so všetkými jeho námietkami.
10. Žalovaný mal za to, že žalobca neuniesol procesnú zodpovednosť spočívajúcu v povinnosti
preukázať tvrdené skutočnosti, na základe ktorých si uplatňoval voči nemu nárok. Žalobca tvrdil, že
škodu spôsobil vo februári 2019, no žalovanému ako poisťovateľovi to oznámil až dňa 17.01.2020,
teda skoro rok po tvrdenej škode, pričom v samotnom oznámení o škode uviedol, že ku nej došlo
dňa 10.06.2019. Žalobca mal pritom v zmysle VPP povinnosť písomne a bez zbytočného odkladu
oznámiť, že nastala škodová udalosť a poškodený si voči nemu uplatnil právo na náhradu škody, so
súčasným vyjadrením sa k nej. Žalobca svojim konaním túto povinnosť porušil, čím zmaril možnosť
riadneho prešetrenia poistnej udalosti. Naviac, žalobca v rozpore s článkom VII., bod 4 VPP nebol
oprávnený bez predchádzajúceho súhlasu žalovaného úplne alebo čiastočne uznať alebo uspokojiť
nárok na náhradu škody. Žalobca najprv uspokojil nárok poškodeného a dňa 20.12.2019 mu zaplatil
škodu a až následne listom zo dňa 17.01.2020 mu oznámil vznik škody, ktorá naviac mala nastať dňa
10.06.2019. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že právny základ vzájomného vzťahu strán sporu bol
postavený na poistnej zmluve, ktorej súčasťou boli aj VPP, pričom predmetný vzťah sa spravoval aj
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Konajúci súd vec nesprávne právne posúdil, keď posudzoval
vzťah medzi sporovými stranami len podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a nie i v intenciách
poistnej zmluvy; išlo pritom o zmluvný vzťah medzi dvoma podnikateľmi, v ktorom mal žalobca povinnosť
konať s odbornou starostlivosťou.
11. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcom v konaní uplatnený nárok nebol predmetom šetrenia, a to len
z dôvodov na jeho strane, a preto bol toho názoru, že mu bolo odňaté zákonné právo, nakoľko žalobca
podal žalobu v čase, kedy nemal možnosť riadne prešetriť poistnú udalosť a škodu rozporovať. Na
uvedenom základe dovodil, že vo veci plnenia zo škodovej udalosti z mesiaca február 2019 žalobcovi
nevznikol nárok na poistné plnenie, nakoľko v súvislosti s touto udalosťou sa ani nezačalo poistné
šetrenie; žalobca mu nikdy riadne neoznámil vznik škody vzťahujúci sa k uvedenému dátumu. V
oznámení o vzniku škody zo dňa 17.01.2020 žalobca, rovnako ako aj poškodený, zhodne tvrdili, že ku
škode došlo dňa 10.06.2019, teda 71 dní po ukončení prác žalobcu; je teda nepochybné, že žalobca
v rámci šetrenia po celý čas tvrdil, že ku škode došlo dňa 10.06.2019. Vo väzbe na to žalovaný
vykonal šetrenie poistnej udalosti a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal príčinná súvislosť (zrejme
medzi škodou a konaním jeho zamestnancov - pozn. odvolacieho súdu). Za stavu, keď žalobca podľa
objednávky prác vykonával pre spoločnosť N. X., H..U.. dohodnuté práce v období od 01.09.2018 do
31.03.2019, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi údajnou škodou zo dňa 10.06.2019 a jeho konaním;
pritom v žalobe si uplatnil nárok na poistné plnenie z titulu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, uvádzajúc
dátum jej vzniku v mesiaci február 2019. Žalobca teda žaloval inú škodu než tú, ktorá bola predmetom
šetrenia ako poistná udalosť č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.06.2019. Žalovaný potom bol v konaní
sankcionovaný za síce správne vyhodnotenie poistnej udalosti, ale na základe nesprávnych podkladov
dodaných žalobcom, a preto nemohol ani dospieť k inému záveru, ako o zamietnutí poistného plnenia.
12. Súd prvej inštancie uskutočnil v konaní výsluch zamestnancov žalobcov, ktorí mali spôsobiť
poškodenia na vstupnom portáli, pričom žalobca predložil aj ich vyjadrenia zo dňa 06.04.2021, spísané
viac ako dva roky od škodovej udalosti. Táto listina podľa mienky žalovaného nemôže slúžiť ako dôkaz
preukazujúci poškodenie vstupného portálu svedkami, keďže tento dokument vopred pripravil žalobca
a svedkovia ho len podpísali. Svedok W. pritom vypovedal, že potom ako vykonali čistenie ostal vstupný
portál nepoškodený, oni vykonávali čistenie len zhruba a po nich prišla ešte ďalšia upratovacia čata,
ktorá to dala do poriadku. Svedok tiež sprvu uviedol, že vyjadrenie (zo dňa 06.04.2021) podpísal asi
pol dňa alebo na druhý deň po spôsobení škody a až po následnej konfrontácii svoje tvrdenie vzal
späť, prikloniac sa k tvrdeniam žalobcu, že ho podpísal dňa 06.04.2021. Na uvedenom základe mal
žalovaný za to, že žalobca preukázal príčinnú súvislosť len nepresvedčivou výpoveďou a vyjadrením
zamestnancov, ktoré nie je autentické a je v rozpore s tvrdeniami vo svedeckých výpovediach. Súd
prvej inštancie preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď
považoval za preukázané, že škoda vznikla konaním zamestnancov žalobcu.
13. A napokon žalovaný namietal i nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa
konajúci súd nevysporiadal s jeho argumentáciou, nedokázal uspokojivo a presvedčivo vysvetliť, prečo

neprihliadal na jeho námietky, a tým narušil i rovnosť strán v konaní. Neuviedol, aké skutočnosti
považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil; jeho odôvodnenie preto nemožno považovať za presvedčivé. Keďže právne závery
obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku nie sú podporené relevantnými ustanoveniami, nie
sú v súlade s ustálenou rozhodujúcou praxou súdnych autorít, nesie napadnuté rozhodnutie znaky
arbitrárnosti a je potrebné ho zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť, príp. napadnuté rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie.
14. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku,
ktorého odôvodnenie považoval za presvedčivé. Konajúci súd v ňom výstižne vysvetlil ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich
vyhodnotil a vec následne právne posúdil.
15. Žalovaný podľa mienky žalobcu v odvolaní uviedol novoty, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie
netvrdil, a preto sa k nim nemal možnosť vyjadriť a konajúci súd ich následne nemohol posúdiť. Takýto
postup žalovaného dokonale ilustroval jeho konanie počas likvidácie poistnej udalosti i v priebehu
súdneho sporu, keď menil dôvody odmietnutia poistného plnenia podľa toho, ako mu to vyhovovalo,
resp. v závislosti od reakcie žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nahlásil poistnú
udalosť po skompletizovaní všetkých potrebných podkladov dňa 17.01.2020, a to osobne na pobočke
žalovaného, kde predtým obdržal pokyny a inštrukcie ako postupovať, aké doklady zhromaždiť a priložiť
k písomnému oznámeniu poistnej udalosti. Žalovaný mu sám oznámil, že nevykoná šetrenie poistnej
udalosti v Českej republike s tým, že má zabezpečiť potrebnú fotodokumentáciu. Je pravdou, že dátum
vzniku škodovej udalosti „10.06.2019“ uviedol chybne, keď si neuvedomil, že ide o dátum písomného
oznámenia poškodeného o vzniku škody, avšak z jeho obsahu vyplýva, že ku škode došlo v mesiaci
február 2019; preto argumentačné konštrukcie žalovaného v tomto smere neobstoja. Poukazujúc na
ustanovenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka žalobca zdôraznil, že jeho cieľom je zabezpečenie
právnej istoty poisteného tým, že poisťovateľ nebude môcť dodatočne meniť a upravovať dôvody
odmietnutia poistného plnenia. V tejto súvislosti odkázal i na spoločnú správu výborov Národnej rady SR
č. 945a o prerokovaní vládneho návrhu zákona o dani z poistenia. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.
16. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní. Mal za to, že žalobca
tvrdenia o údajných pokynoch jeho zamestnanca na jednej z pobočiek, ktoré mali viesť k neskorému
nahláseniu poistnej udalosti, hodnoverne nepreukázal. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
skutočnosti, na základe ktorej si uplatňoval v prebiehajúcom konaní svoj nárok, keď tvrdil, že túto škodu
spôsobil v mesiaci február 2019, uplatnil si ju písomným oznámením dňa 17.01.2020, tvrdiac v ňom, že
ku nej došlo dňa 10.06.2019; tým žalobca porušil dojednania poistnej zmluvy, ktorými bol viazaný, najmä
článok VII., bod 4 VPP. Žalovaný zopakoval, že žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie zo škodovej
udalosti z februára 2019, nakoľko sa ani nezačalo jej šetrenie, keďže žalobca mu vznik tejto škody riadne
neoznámil, ale ho o nej informoval až v žalobe. So zreteľom na to, že žalobca spolu s poškodeným
zhodne tvrdili, že ku škode došlo dňa 10.06.2019, nemohol potom dospieť k inému záveru ako bolo
zamietnutie výplaty poistného plnenia. V ďalšom žalovaný zotrval na potrebe posudzovania vzájomného
vzťahu sporových strán nielen podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ale i podľa ustanovení poistnej
zmluvy, nakoľko išlo o zmluvný vzťah medzi dvoma podnikateľmi.
17. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výrokoch vecne správny. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.05.2024 (§ 378 ods. 1
C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).
18. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil
s odvolacou argumentáciou žalovaného o jeho nepreskúmateľnosti a o arbitrárnosti preskúmavaného
rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal na základe procesnej aktivity a uplatnených prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany dostatočné dokazovanie a na jeho základe, zohľadniac tak sporné
skutkové tvrdenia (vo vzťahu k existencii príčinnej súvislosti medzi škodou a konaním zamestnancov
žalobcu), ako aj tie nesporné (ohľadne výšky škody), ustálil skutkový stav, ktorý posudzoval nielen podľa
zmluvných dojednaní poistnej zmluvy, ale i v zmysle zodpovedajúcich ustanovení právnych predpisov

a dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie postačujúco
odôvodnil, keď sa v miere potrebnej vysporiadal s podstatnou, a tu treba zdôrazniť, pre vec významnou
a určujúcou argumentáciou sporových strán, vrátane tej uplatnenej zo strany žalovaného. Odvolaciemu
súdu pritom ani nie je zrejmé, s ktorou konkrétnou, pre vec rozhodujúcou argumentáciou sa konajúci
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nemal podľa žalovaného zaoberať, nakoľko žalovaný takú v
odvolaní bližšie skutkovo nešpecifikoval a neoznačil, keď v tomto smere uvádzal len všeobecné tvrdenia
(viď článok II. a VII. odvolania). Odvolaciemu súdu tiež nie je zrejmé, v čom konkrétne nemali byť právne
závery prijaté konajúcim súdom v rozpore s ustálenou praxou súdnych autorít, ktorú naviac žalovaný
ani bližšie neuviedol a necitoval.
19. Odvolací súd považuje na tomto mieste uviesť, že z pomerne bohatej a ustálenej judikatúry
Ústavného súdu SR, ako aj štrasburských orgánov ochrany práv, rezultuje jednoznačný záver, že
všeobecný súd je povinný v odôvodnení rozhodnutia dať jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky
kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; všeobecný súd
teda nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené procesnou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných jeho stranami (k tomu napríklad rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07, rozhodnutie ESĽP vo veci García Ruiz vs. Španielsko);
špecifická reakcia súdu sa teda žiada len vo vzťahu k takému argumentu, ktorý je pre rozhodnutie
podstatný a určujúci (k tomu rozhodnutie ESĽP vo veci Georiadis vs. Grécko, Higgins vs. Francúzsko).
20. V ďalšom, zdôrazňujúc viazanosť uplatnenými odvolacími dôvodmi a ich skutkovým vymedzením
tak, aby bolo dostatočne zrejmé, ktoré konkrétne pochybenie konajúceho súdu žalovaný ako odvolateľ
v opravnom prostriedku vytkol, odvolací súd udáva, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na výplatu
poistného plnenia z poistnej zmluvy uzavretej so žalovaným, keď za poistnú udalosť označil tú, vzniknutú
vo februári 2019 pri vykonávaní stavebných a dokončovacích prác jeho zamestnancami v obchodnom
centre Z., P. Č. G. v prospech spoločnosti N. X., H..U.. v sume 2.516,94 eura. Pokiaľ žalovaný túto
okolnosť v odvolaní spochybňoval, uvádzajúc, že predmetom jeho likvidácie bola škoda, ktorá mala
podľa oznámenia žalobcu zo dňa 17.01.2020 vzniknúť dňa 10.06.2019, a teda nie v mesiaci február
2019, a preto nárok žalobcu na poistné plnenie nebol predmetom jeho šetrenia, odvolací súd udáva,
že žalovaný tieto skutkové tvrdenia neuviedol v konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto uvádzané
skutočnosti netvorili obsah procesnej obrany žalovaného v prvoinštančnom konaní a keďže ich uviedol
prvý krát až v podanom odvolaní, odvolací súd ich posúdil ako tzv. novoty v zmysle § 366 C.s.p., na ktoré
nemohol prihliadať. Rovnaký záver bolo potrebné prijať i vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného ohľadne
porušenia povinností vyplývajúcich žalobcovi z VPP, najmä, že mu písomne nenahlásil škodovú udalosť
bez zbytočného odkladu po jej vzniku, pričom bez jeho predchádzajúceho súhlasu uznal a uspokojil
nárok poškodeného na náhradu škody; ani tieto okolnosti žalovaný neuviedol a nenamietal v konaní
pred súdom prvej inštancie. Naviac, v súvislosti s nimi ani neuplatnil žiadne významné skutkové tvrdenia
majúce špecifický význam pre výsledok sporu, napríklad v podobe oprávnenia znížiť poistné plnenie
v zmysle § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak malo vedomé porušenie povinností
uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu
následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv
malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
21. Odvolací súd vo vzťahu k vyššie uvedenému uvádza, že z obsahu listinných dôkazov predložených
žalobcom k žalobe, ktoré nepochybne tvorili súčasť likvidačného spisu žalovaného, vyplýva, že žalobca
mu oznámil dňa 17.01.2020 vznik škody z poistenia zodpovednosti, pripojac i doklad o uplatnení nároku
na náhradu škody zo strany poškodeného popisujúci vznik škody, datovaný dňom 10.06.2019. Z jeho
obsahu je zrejmé, že v ňom poškodený popisoval okolnosti škodovej udalosti, ku ktorej malo dôjsť vo
februári 2019 a mala byť spôsobená zamestnancami žalobcu; tieto boli predmetom následného šetrenia
žalovaným. Vzhľadom na to, že žalovaný v priebehu konania spochybnil predpoklady vzniku nároku
žalobcu na poistné plnenie, keď namietal existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou spočívajúcou
v poškodení skla, resp. plexiskla vstupného portálu a konaním zamestnancov žalobcu tak ako boli
popísané v oznámení o vzniku škody a pripojených dokladoch, správne sa konajúci súd zameral na
zistenie jej danosti. Vychádzal pritom nielen z písomného vyjadrenia svedkov W. H. P. zo dňa 06.04.2021,
ktoré v odvolaní namietal žalovaný ako žalobcom spísané vopred a predložené svedkom viac ako 2 roky
od škodovej udalosti, ale i z výsluchu týchto svedkov a napokon i z písomného potvrdenia poškodeného
zo dňa 21.06.2023; vyjadrenie svedkov zo dňa 06.04.2021 teda nepochybne nepredstavovalo jediný

dôkaz, ktorého vyhodnotením mal konajúci súd za preukázanú dejovú líniu a súvislosť medzi čistením
plexiskla, jeho poškriabaním a vzniknutou škodou. Obsah tohto vyjadrenia pritom nemôže spochybniť
len samotný poukaz žalovaného na nezrovnalosti týkajúce sa dátumu jeho podpisu, ktoré zmienil
svedok W.. Treba zdôrazniť, že svedok v rámci svedeckej výpovede uviedol, že s odstupom času si
už viaceré skutočnosti týkajúce sa udalostí z roku 2019 presne nepamätá, a preto i opravu pôvodného
tvrdenia ohľadne konkrétneho času podpisovania dokumentu zo dňa 06.04.2021 nemožno hodnotiť
ako spochybnenie jeho svedeckej výpovede, resp. ním podpísaného a vopred prečítaného vyjadrenia.
Svedok pritom vo svojej výpovedi netvrdil, že by vstupný portál ostal po ich práci nepoškodený, keďže
ho čistili len „zhruba“, ako nesprávne argumentoval v odvolaní žalovaný; uviedol len, že on sám si
v tom čase na ňom nič nevšimol, konštatujúc súčasne, že čistiacu plochu zanechali po práci mokrú.
Poškriabanie plexiskla vstupného portálu pritom potvrdil vo výpovedi svedok T. P., pričom jeho existenciu
deklaroval i poškodený v písomnom stanovisku zo dňa 21.06.2023; vyhodnotenie týchto dôkazných
prostriedkov žalovaný nijako nenamietal a ničím nespochybnil. Na uvedenom základe mal odvolací súd
za to, že žalovanému sa pomocou ním uvádzaných tvrdení nepodarilo spochybniť správnosť záverov, ku
ktorým dospel konajúci súd v rámci komplexného posúdenia a vyhodnotenia vykonaného dokazovania
ohľadne príčinnej súvislosti medzi konaním zamestnancov žalobcu zakladajúcim zodpovednosť žalobcu
a škodou; tieto napokon nemohol zvrátiť len všeobecný poukaz žalovaného na neautentičnosť vyjadrenia
svedkov zo dňa 06.04.2021 a nepresvedčivosť výpovede svedka W..
22. So zreteľom na vyššie uvedené možno potom uzavrieť, že žalovaný v odvolaní neuviedol
také rozhodujúce skutočnosti, ktorými by relevantne spochybnil správnosť skutkových a na nich
nadväzujúcich právnych záverov súdu prvej inštancie a ktoré by mali za následok zmenu napadnutého
rozhodnutia. Na uvedenom základe preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa zásady úspechu v
zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní
plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému, ktorý úspech nemal, plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

iné podania dovolateľa

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).