{"guid": "cc7d9d24-ab26-4e30-825e-0c8c957c6988:bcec9ec7-1c51-49a8-9779-d0f33acde1f4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6122333982.1", "spisova_znacka": "4Cob/113/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/113/2023 z 12. 12. 2024", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. decembra 2024, sp. zn. 4Cob/113/2023, ECLI:SK:KSBA:2024:6122333982.1", "identifikacne_cislo": "6122333982", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Dana Šiffalovičová", "sudca_id": 903, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dana-siffalovicova-903", "datum_vydania": "2024-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-409.odsek-1", "nazov": "§ 409 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-409.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-409"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-409.odsek-2", "nazov": "§ 409 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-409.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-409"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-1", "nazov": "§ 369 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-2", "nazov": "§ 369 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-369.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-369"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-409", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-369", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bcec9ec7-1c51-49a8-9779-d0f33acde1f4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6122333982.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6122333982.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6122333982.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Cob/113/2023\n6122333982\n12. 12. 2024\nJUDr. Dana Šiffalovič\nECLI:SK:KSBA:2024:6122333982.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu\nJUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: Sepre s.r.o., Kráľová pri\nSenci 576, 900 50 Kráľová pri Senci, IČO: 51 553 163, zast. JUDr. Alexandra Machanová, advokátka,\nMierové námestie 19, 903 01 Senec, proti žalovanému: A. S., K.. XX.XX.XXXX, O. Q. Q. XXX, XXX\nXX Q. (predtým s miestom podnikania Malá Maňa 114, 941 45 Maňa, IČO: 30 992 044), zast. JUDr.\nIng. Kristína Rakická - Decsi, PhD., advokátka, Pri Gymnáziu 22, 940 01 Nové Zámky, o zaplatenie\n3.875,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k.\n5Cb/51/2022-369 zo dňa 1. júna 2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5Cb/51/2022-369 zo dňa 1. júna\n2023 potvrdzuje.\nII. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej\nrozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 3.875,48 eur s\núrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 459,36 eur od 1.12.2021 do zaplatenia, vo výške\n8,00 % ročne zo sumy 497,28 eur od 10.4.2022 do zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.201,04\neur od 11.4.2022 do zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.678,39 eur od 10.4.2022 do zaplatenia,\nvo výške 8,00 % ročne zo sumy 39,41 eur od 10.4.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v\nrozsahu 100 %.\n2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.05.2022 domáhal\nvoči žalovanému zaplatenia sumy 3.875,48 eur spolu s príslušenstvom a trov konania titulom\nneuhradených faktúr za dodaný tovar.\n3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy, a to kúpnej ceny\nza jednotlivé dodávky tovaru fakturované nasledovnými faktúrami:\n- č. 2021302, splatná dňa 30.11.2021, vystavená na sumu 1.248,44 eur, po čiastočnej úhrade zostatok\nneuhradenej časti je v sume 459,36 eur,\n- č. 202278, splatná dňa 09.04.2022, vystavená na sumu 497,28 eur,\n- č. 202279, splatná dňa 10.04.2022, vystavená na sumu 1.201,04 eur,\n- č. 202280 splatná dňa 09.04.2022, vystavená na sumu 1.678,39 eur,\n- č. 202281 splatná dňa 09.04.2022, vystavená na sumu 39,41 eur.\n\nUviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovanému bol dodaný tovar, ktorý mu bol vyššie\nuvedenými faktúrami fakturovaný, uvedené preukazujú aj dodacie listy priložené k týmto faktúram.\nZ uvedeného je zrejmé, že žalobca bol v pozícii dodávateľa tovaru a žalovaný v pozícii odberateľa.\nDodaním objednaného tovaru vznikol medzi stranami sporu zmluvný vzťah. Tento zmluvný vzťah\nmedzi stranami sporu, na základe ktorého sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy, súd posúdil\nako obchodnoprávny v zmysle ustanovenia § 1 a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže\núčastníci zmluvného vzťahu sú v pozícii podnikateľských subjektov. Žalovaný sa v konaní bránil tým,\nže pohľadávka žalobcu neexistuje, že faktúry boli vystavené nesprávne, že žalobca v rozpore so\nvzájomnou dohodou vo faktúrach nezohľadnil, že žalovaný mal nárok na 10 %-nú zľavu pri všetkých\ndodávkach tovaru a že z fakturovanej ceny mu v zmysle existujúcej vzájomnej dohody uzatvorenej na\nzačiatku spolupráce, neodrátal províziu, na ktorú mu vznikol nárok za ním sprostredkované obchody.\nSvoj nárok na zľavu a aj províziu žalovaný zdôvodnil a vyčíslil najmä v písomnom podaní zo dňa\n25.02.2023. Žalobca však tvrdenia žalovaného o uzavretí konkrétnej dohody, s konkrétnym obsahom,\nči už o poskytnutí zľavy ku všetkému dodanému tovaru alebo o poskytnutí provízie, v konaní poprel.\n4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, 2,\n§ 642, § 643, § 644, § 647 ods. 1, § 650, § 652 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 324 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1, 2\nzákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 251, § 255 ods. 1, § 262\nods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n5. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dodával žalovanému tovar a že mu dodal aj\ntovar, ktorý mu fakturoval vyššie uvedenými faktúrami, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha. Nebolo\nsporné, že jednu z faktúr už žalovaný čiastočne uhradil, jedná sa o faktúru z r. 2021, ostatné sú z\nroku 2022. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v prípade žalovanej\nsumy uzatvorili strany sporu 5 samostatných kúpnych zmlúv, a to v ústnej forme. Na základe týchto\nkúpnych zmlúv žalobca dodal žalovanému tovar, cenu ktorého mu vyfakturoval vyššie uvedenými\nfaktúrami. Kúpna cena na základe týchto kúpnych zmlúv predstavuje spolu sumu 3.875,48 eur. Súd\nprvej inštancie zmluvný vzťah medzi stranami sporu vyhodnotil ako obchodnoprávny, a to s poukazom\nna § 1 Obchodného zákonníka a kúpne zmluvy s poukazom na § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka\nposudzoval v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd teda tieto zmluvy vyhodnotil ako\nkúpne zmluvy, pričom mal preukázané, že žalobca ako dodávateľ tovaru si svoju povinnosť z nich\nsplnil, tovar žalovanému dodal. Naopak, súd nemal preukázané, že aj žalovaný si povinnosť z týchto\nkúpnych zmlúv voči žalobcovi splnil v celom rozsahu. Kúpna cena dodaného tovaru, ktorú žalovaný\ndoposiaľ žalobcovi neuhradil, predstavuje teda sumu 3.875,48 eur a žalovanému bola fakturovaná\nfaktúrami uvedenými vyššie. Súd prvej inštancie mal teda preukázané a medzi stranami to ani nebolo\nsporné, že strany sporu uzatvorili v roku 2021 až 2022 viacero kúpnych zmlúv, v zmysle ktorých bol\nžalovanému dodávaný tovar v rôznych časových obdobiach na základe viacerých dodacích listov (tento\nsi žalovaný objednával po výstavách v Poľsku). Žalovaný v konaní tvrdil, že žalovaný nesprávne, resp.\nv rozpore s ich vzájomnou dohodou vyfakturoval faktúrami, ktorých zaplatenia sa domáha žalovanému\nkúpnu cenu, resp. že vychádzajúc z dohody uzavretej stranami sporu, je to práve on, kto je dlžný\nžalovanému. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že mu žalobca v rozpore so vzájomnou dohodou\nnezapočítal, resp. nezohľadnil vo fakturácii kúpnych cien jeho nárok na 10 % zľavu z kúpnej ceny pri\nvšetkom dodanom tovare a nezarátal, resp. nezapočítal voči svojej pohľadávke jeho nárok na províziu zo\nsprostredkovania obchodov. Ako bolo uvedené vyššie, súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru,\nže strany sporu uzatvorili v rokoch 2021-2022 viacero samostatných kúpnych zmlúv, nešlo len o jednu\nkúpnu zmluvu. A vykonaným dokazovaním mal zistené, že pri niektorých z týchto kúpnych zmlúv\nžalobca skutočne žalovanému zľavu z kúpnej ceny poskytol. To znamená, že podmienky každej kúpnej\nzmluvy boli dojednávané zvlášť, súdu nebola predložená žiadna rámcová zmluva, prípadne iná dohoda\nv písomnej forme, ktorá by žalovaným tvrdenú dohodu o zľave na všetok tovar preukazovala. Preto\nbolo povinnosťou žalovaného existenciu takejto dohody nad všetku pochybnosť preukázať. T.j. bolo\npovinnosťou žalovaného preukázať tvrdenia o tom, že buď na začiatku spolupráce, alebo pri každej\njednej kúpnej zmluve bola dojednaná zľava 10 %. Žalovaný to síce v konaní tvrdil, t.j. tvrdil, že sa so\nžalobcom na podmienkach spolupráce dohodol vopred a že súčasťou tejto dohody bola aj dohoda o\nposkytnutí zľavy na všetok tovar, jedná sa však len o tvrdenie žalovaného, ktoré žalobca poprel. V\nkonaní síce bola vypočutá ako svedkyňa p. P. S., dcéra žalovaného, ktorá uviedla, že takáto dohoda so\nžalobcom bola uzavretá, že jej (svedkyni) dal žalovaný túto zľavu. V tejto súvislosti však súd podotkol,\nže svedkyňa nebola účastníčka zmluvného vzťahu, jednalo sa o dcéru žalovaného, ktorá sa vo svojej\nsvedeckej výpovedi vyjadrovala v tom zmysle, akoby ani nebol zmluvnou stranou žalobcu žalovaný, ale\n\nsvedkyňa. Počas výsluchu sa vyjadrovala, že ona kúpi, ona zoberie tovar, jej bude poskytnutá zľava,\nprovízia, ona sprostredkovala svoje klientky.... Z jej výpovede teda vôbec nebolo preukázané, že by\nnejaké podmienky so žalobcom reálne dohodol žalovaný ako podnikateľský subjekt, ktorý je účastníkom\ntohto konania. Jej výpoveď súd prvej inštancie vyhodnotil ako nie dostatočne nestrannú, keďže sa\njednalo o blízku príbuznú žalovaného (dcéru), z ktorej vyjadrení vyplynulo, že výsledok sporu má význam\naj pre ňu samú, keď sama svedkyňa uviedla, že ona podnikať ako opatrovníčka nemôže, takže živnosť\nzaložila na mamičku a súčasne z jej vyjadrení vyplynulo, akoby podnikateľskú činnosť realizovala ona\nsama a nie jej mama (žalovaný). Keďže na túto svedeckú výpoveď súd z uvedeného dôvodu neprihliadol,\nbolo povinnosťou žalovaného inými dôkazmi preukázať svoje tvrdenia o existencii tvrdenej dohody\nupravujúcej spoluprácu strán sporu, t.j. aj tvrdenia o dohode, na základe ktorej mala byť žalovanému\nposkytnutá zľava z ceny všetkého tovaru. Právny zástupca žalovaného síce navrhol na poslednom\nkonaní vypočuť aj žalovaného, súd už vzhľadom na koncentráciu civilného sporového konania, v čase\nkedy už boli vykonané výsluchy svedkov, tento dôkaz nepripustil. Dohoda o akejsi 10 % zľave na všetok\ndodávaný tovar do budúcna nebola preukázaná ani výsluchom svedkyne p. S. (manželka konateľa\nžalobcu). Svedkyňa S. sa k obchodnej spolupráci vyjadriť nevedela, uviedla, že všetky podmienky\nobchodu dojednával jej manžel, t.j. konateľ žalobcu. Takisto svedkyňa G. S. uviedla, že nemá vedomosť\no obchodných podmienkach dohodnutých medzi žalobcom a žalovaným. Ani táto svedkyňa nevedela\njednoznačne potvrdiť existenciu dohody o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným, t.j. ani jej výsluchom\nnebolo preukázané tvrdenie žalovaného v tomto konaní, že sa na začiatku obchodnej spolupráce so\nžalobcom dohodol na tom, že mu bude pri každom dodaní tovaru, t.j. pri každej kúpnej zmluve poskytnutá\nzľava 10 % z ceny. Skutočnosť, že žalobca v niektorých prípadoch, t.j. pri niektorých kúpnych zmluvách\nuzavretých v roku 2021 poskytol zľavu z kúpnej ceny súd vyhodnotil ako individuálne dojednanú zľavu\npri tej-ktorej kúpnej zmluve a jej dojednanie preukazuje uvedenie tejto skutočnosti aj na tom-ktorom\ndodacom liste, prípadne faktúre. Skutočnosť, že v prípade niektorých faktúr, resp. niektorých kúpnych\nzmlúv žalovanému zľava poskytnutá bola, podľa súdu dostatočne nepreukazuje, že existovala dohoda,\nže zľava má byť poskytnutá na všetok tovar. Naopak, tomuto odporujú medzi stranami praktizované\npostupy, kedy pri kúpnej zmluve, pri ktorej bola zľava poskytnutá, tak to bolo uvedené aj v dodacom\nliste, resp. faktúre. Ak zľava poskytnutá nebola, žalovaný aj tak faktúru uhradil, teraz tvrdiac, že veď\nsa mali vysporiadať dodatočne. Takéto tvrdenie žalovaného podľa názoru súdu prvej inštancie postráda\nlogiku, nie je zrejmé, prečo faktúru uhradil, keď bola kúpna cena fakturovaná podľa neho nesprávne,\nveď pokiaľ by mala byť skutočne podľa nejakej už vopred uzavretej dohody na kúpnu cenu tovaru\nposkytnutá zľava, fakturovaná mala byť cena po zľave, a preto nebol dôvod, aby ju žalovaný hradil\ncelú. Preto súd túto obranu žalovaného, v rámci ktorej poukazoval na akúsi dohodou o spolupráci,\nktorej súčasťou mala byť aj dohoda o zľave na všetok tovar, ale ktorej uzavretie v konaní preukázané\nnebolo, vyhodnotil ako nedôvodnú, resp. nepreukázanú. Taktiež čo sa týka tvrdenia žalovaného, že na\nfaktúru č. 2021302 pôvodne fakturovaná na sumu 1.248,44 eur, už uhradil sumu 789,08 eur, ale že\nju uhradil v hotovosti, pričom mu žalobca nevydal doklad o úhrade, aj túto obranu súd vyhodnotil ako\ndostatočne nepreukázanú. Len skutočnosť, že v inom prípade jej takúto obdobnú úhradu akceptoval\npredsa automaticky neznamená, že to bolo aj v prípade tejto faktúry. K tomuto svojmu tvrdeniu síce\nnavrhol vypočuť svedkyne: p. J. W. a Q. Z., na poslednom pojednávaní vo veci sa však jeho právny\nzástupca vyjadril, že tieto osoby sa priamo odovzdania peňazí nezúčastnili a o úhrade mali len informáciu\nod P. S.. Vzhľadom na uvedené, keďže nešlo o priame svedectvo, t.j. priame potvrdenie alebo vyvrátenie\nnejakých tvrdených skutkových okolností, skutkového deja, súd ani tento dôkaz nepripustil. Súd ďalej\nnepripustil ani výsluch svedkýň, ktoré žalobca navrhol vypočuť v súvislosti s okolnosťami uzatvorenia\ndohody o spolupráci, na základe ktorej mali byť žalovanému poskytované provízie, a to tiež z toho\ndôvodu, že žalovaný, resp. jeho právny zástupca aj v tomto prípade uviedol, že tieto osoby neboli\nkonkrétne pri akte, kde sa dohadovala provízia, len o nej vedeli. Ani v tomto prípade by nešlo o svedectvo\nosôb, ktoré boli prítomné pri uzatváraní zmluvy o spolupráci prípadne inej dohody o províziách.\n6. Žalovaný tiež tvrdil, že na základe vzájomnej dohody so žalobcom, ktorú mali uzavrieť na začiatku\nich spolupráce, mu vznikol nárok na množstvo provízií za to, že v rokoch 2021 až 2022 sprostredkoval\npre žalobcu uzatváranie viacerých kúpnych zmlúv s viacerými osobami. Predmetné provízie žalovaný\nvyčíslil a zdôvodnil v podaní zo dňa 25.02.2023. Žalobca však toto tvrdenie žalovaného v konaní poprel\na tvrdil, že keď mu poskytol nejakú províziu, bolo jeho slobodné rozhodnutie, nešlo o žiadnu vzájomnú\ndohodu. Žalobca uviedol, že takto vzhľadom na úspešnú spoluprácu poskytol žalovanému províziu\n2.330 eur, a to za spoluprácu v r. 2021. Spôsob uhradenia tejto provízie žalobca popísal v podaní\nzo dňa 17.03.2023. Súd sa teda musel vysporiadať s tým, či došlo k uzavretiu platnej dohody, na\nzáklade ktorej vznikol žalovanému nárok na provízie a akej konkrétnej. Dospel k záveru, že žalovaným\n\npopisovaný obsah dohody o spolupráci a spôsob, ako mala spolupráca prebiehať nezodpovedá zmluve o\nsprostredkovaní upravenej v § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, ale zodpovedá zmluve o obchodnom\nzastúpení uzavretej podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. V prípade sprostredkovateľa sa jedná\no jednorazovú záležitosť, u obchodného zástupcu ide o dlhodobejšiu sprostredkovateľskú činnosť, za\nväčšie časové obdobie, medzi rôznymi osobami, ktorý sa týka viacerých zmlúv. Sám žalovaný vo svojich\npísomných vyjadreniach uvádza, že sprostredkoval viacero obchodov, vo väčšom časovom období,\nmedzi žalobcom a viacerými osobami, tieto obchody podrobne opisuje a aj ich vydokladoval faktúrami a\nďalšími dokladmi preukazujúcimi, že medzi žalobcom a tými ďalšími osobami došlo k uzavretiu viacerých\nkúpnych zmlúv. Jedná sa o kúpne zmluvy, ktoré žalobca podľa tvrdení žalovaného uzatvoril s S.Í. Š., Q.\nZ., A. F., A. V.K., Q. F., A. D., pričom medzi žalobcom a týmito osobami bolo uzavretých viacero kúpnych\nzmlúv. Z uvedeného je teda zrejmé, že nešlo o jednorazové sprostredkovanie nejakej jednej konkrétnej\nzmluvy, resp. jedného zmluvného vzťahu, t.j. nemohlo dôjsť k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní. T.j,\naj keby bolo v konaní preukázané, že nejaká takáto dohoda medzi stranami uzavretá bola, nemohla\nby byť podľa obsahu posudzovaná ako zmluva o sprostredkovaní, ale súd by ju musel posudzovať\nako zmluvu o obchodnom zastúpení. Podľa tvrdení samotného žalovaného malo ísť o sprostredkovanie\nviacerých obchodov, vo väčšom časovom období, s viacerými osobami, síce kúpnych zmlúv, ale vždy\ns iným obsahom. Túto zmluvu by teda musel súd posudzovať podľa obsahu podľa ustanovení §\n652 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. ako zmluvu o obchodnom zastúpení. Pre platnosť takejto\nzmluvy sa však zo zákona vyžaduje písomná forma, a to podľa § 652 ods. 4 Obchodného zákonníka.\nTakáto písomná zmluva však uzavretá nebola. T.j. platné uzavretie zmluvy o obchodnom zastúpení, na\nzáklade ktorej by za splnenia aj ďalších podmienok mohol byť žalovanému súdom priznaný nárok na\nprovíziu však preukázané nebolo. Okrem uvedeného, obdobne ako pri údajnej dohodnutej zľave z kúpnej\nceny, aj v tomto prípade vôbec nie je zrejmé a dostatočne preukázané, že by akékoľvek podmienky\no províziách dojednával žalovaný ako zmluvný partner žalobcu a v konaní nebolo preukázané ani to,\nže by na uzavretie takejto dohody žalovaný kohokoľvek právne relevantným spôsobom splnomocnil.\nTu súd opäť poukázal, že v konaní vypočutá svedkyňa P. S. vo svojej výpovedi rozprávala o ,,jej\nprovízii, jej obchod, jej bývalých, ňou žalobcovi sprostredkovaných klientkach“. Teda ani z výsluchu tejto\nsvedkyne, ktorú navyše súd nepovažoval za dostatočne nestrannú, nebolo jednoznačne a nad všetku\npochybnosť preukázané, že bola dohodnutá provízia pre žalovaného, resp. nebolo ani preukázané, že\nby žalovaný vôbec nejaké obchody žalobcovi „sprostredkoval“, pretože aj samotná svedkyňa uviedla,\nže to ona obchody sprostredkovala, že vlastne išlo o jej bývalé klientky a nie klientky žalovaného.\nVzhľadom na vyššie uvedené súd aj túto obranu žalovaného vyhodnotil ako nedostatočnú, nedôvodnú\na nepreukázanú.\n7. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že je pravda, že žalobca v konaní uviedol, že žalovanému\nposkytol nejaké provízie za r. 2021. Súd to bral ako nejakú žalobcom akceptovanú prax, ktorá môže byť\nmedzi stranami realizovaná, pokiaľ ju strany dobrovoľne akceptujú. Ak však dôjde k sporu, súd rozhoduje\nna základe zisteného skutkové stavu, ktorý následne právne posúdi. V tomto prípade išlo o obchodnozáväzkový vzťah a pokiaľ žalobca poskytol žalovanému niečo nad rámec toho, čo bolo preukázané\npred súdom, je to jeho slobodná vôľa tento nárok, resp. toto plnenie, pokiaľ ho strany nerozporujú,\nnemá žiaden vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci o otázkach, ktoré sú medzi stranami sporné. Pokiaľ\nsi strany niečo vzájomne plnia a vzájomne si to nerozporujú, je to vecou zmluvných strán, do ktorej\nsúd zasahovať nemá dôvod. Na druhej strane, ak je nejaká skutočnosť medzi stranami sporná, súd\nje viazaný pred súdom zisteným skutkovým stavom, ako je to uvedené vyššie. To znamená, že súd\nnemohol akceptovať nárok žalovaného na nejakú províziu, keď mu na základe zisteného skutkového\nstavu, na ktorý aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, takýto nárok platne nevznikol.\nSúd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobca dostatočne preukázal, že mu vznikol\nnárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom kúpnych zmlúv a žalovaný súčasne dostatočne nepreukázal,\nže tento jeho nárok nejakým právne relevantným spôsobom, či už splnením alebo započítaním, prípadne\niným spôsobom, zanikol. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej istiny\n3.875,48 eur. Žalovaný je s úhradou kúpnej ceny v omeškaní, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti\nfaktúr. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania 8 % ročne od začatia omeškania s úhradou faktúr, a to do\nich zaplatenia. Súd mu tieto úroky z omeškania priznal, a to podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka.\nV konaní bol úspešný v celom rozsahu žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania\nvoči neúspešnému žalovanému, a to v rozsahu 100 %.\n8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil tým,\nže súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, súd prvej inštancie dospel\n\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n9. Žalovaný videl zásadné pochybenie prvoinštančného súdu v tom, že tento nesprávne ustálil výšku\na dôvodnosť žalovaného nároku, keď žalobcovi priznal nárok na žalovanú sumu v celom rozsahu tak,\nako ju žalobca žiadal priznať, a to aj napriek tomu, že v rámci konania bolo bez pochýb preukázané\nsamotným vyhlásením (uznaním) žalobcu na pojednávaní dňa 26.01.2023, že žalovanému (a nie\nnikomu inému) žalobca priznal provízie za rok 2021 vo výške 2.233 eur a z predložených dôkazov\nnachádzajúcich sa v spise vyplýva, že k ich náležitému odrátaniu z dlhu žalovaného nedošlo, hoci sám\nžalobca vyhlásil, že provízie v uznanej výške zo záväzku žalovaného voči žalobcovi odrátané boli, a tak\nsa dopracoval i k výške žalovanej sumy. Rovnako tak súd žiadnym spôsobom nezohľadnil ani žalobcom\n(opäť vyhlásením samotného konateľa žalobcu na pojednávaní dňa 26.01.2023) priznané zľavy,\nminimálne z faktúr č. 2021275 zo dňa zo dňa 24.09.2021, č. 2021321 zo dňa 13.10.2021, č. 2021400 zo\ndňa 03.12.2021. Uvedené zľavy žalobca žalovanému výslovne priznal (viď zápisnicu z pojednávania zo\ndňa 26.01.2023 v časti odpovedí konateľa žalobcu na otázky právneho zástupcu žalovaného). Dôvod,\nprečo faktúry uhradil v plnej nesprávne vystavenej výške vo svojich vyjadreniach v konaní náležite\nvysvetlil a poukázal na skutočnosť, že omylom neodrátané zľavy mali byť v zmysle dohody strán\n(pre eliminovanie účtovných komplikácií) odrátané následne spolu s dohodnutými províziami z ešte\nneuhradených faktúr za tovar dodaný žalovanému. Skutočnosť, že žalobca nesprávne vystavené faktúry\n(nie len čo sa týka poskytnutých zliav vo výške 10 %, ale aj nesprávne vyfakturovanej položky „anjel“\nvo výške 76,30 eur) neopravil, ale poskytnuté zľavy mal odrátavať z dlžnej sumy žalovanej, potvrdzuje\naj ním samotným predložený výpočet žalovanej istiny vo vyjadrení zo dňa 17.03.2023. Pokiaľ by aj súd\ndospel k záveru, že žalovaný dostatočným spôsobom nepreukázal, že mal nárok na dohodnuté zľavy z\nfaktúr za rok 2022 (s čím ale žalovaný nesúhlasil), tak určite preukázal, že mu vznikol nárok na dohodnuté\nzľavy z faktúr č. 2021275, č. 2021321, č. 2021400 (spolu s týmito to boli všetky vystavené faktúry za\nrok 2021 plošne), a tieto mali byť žalobcom riadne zohľadnené pri výpočte žalovanej istiny, resp. súd\nmal s ohľadom na uvedené znížiť nárok žalobcu a nepriznať mu ho bez akýchkoľvek korekcií v celosti\ntak, ako si ho v žalobe uplatnil. S týmito skutočnosťami sa však súd žiadnym spôsobom nevysporiadal.\nŽalovaný nesúhlasil ani so záverom, že súd nemohol akceptovať nárok žalovaného na nejakú províziu.\nPokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaná suma bola vypočítaná tak, že žalobca žalovanému zohľadnil ním\npriznané provízie a zľavy oproti neuhradeným faktúram za žalovanému dodaný tovar, mal podľa názoru\nžalovaného súd zisťovať, či žalovaná suma bola žalobcom vyčíslená správne, a či mu skutočne vznikol\nnárok na zaplatenie sumy vo výške 3.875,48 eur, tak ako mu ju súd priznal. Pokiaľ by súd postupoval\nsprávne, musel by dospieť k záveru, že žalobca si nesprávnym spôsobom vyčíslil žalovaný nárok, a\ntento by mu nemohol byť v celej výške priznaný. K záveru o nesprávnosti výšky žalovanej sumy bolo\nnutné dospieť jednak z dôvodu preukázaných a neodrátaných zliav minimálne z troch faktúr, ale tiež\naj z dôvodu, že celkový žalovaný nárok pozostával z dlžnej sumy 459,36 eur za rok 2021, vyčíslenej\nžalobcom spôsobom ako bolo vyššie uvedené (vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.03.2023), hoci žalobca\nžiadnym spôsobom v rámci konania nepreukázal, že mu voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie\nsumy vo výške 1.243,69 eur (za tovar údajne dodaný žalovanému, ktorého dodanie ale žalovaný v celom\nrozsahu namietal, jeho skutočné dodanie žalobcom a prijatie žalovaným nie je preukázané, neexistuje\nk nemu ani vystavená faktúra), a od ktorej sumy následne odrátaval priznané nároky žalovanému.\n10. V konaní bolo podľa žalovaného nesporné, že žalobca žalovanému predal tovar a zároveň je\nnesporné, že rovnako od žalovaného prijal služby spočívajúce v tom, že sprostredkoval obchodné\nkontakty, resp. príležitosť uzatvoriť kúpne zmluvy, za čo mu (žalovanému a nie nikomu inému) žalobca\npriznal provízie vo výške 2.233 eur. Žalovaný preto nesúhlasil so závermi prvoinštančného súdu, ktorý\nžiadnym spôsobom mu priznané a žalobcom výslovne uznané provízie nezohľadnil a žalobcovi priznal\nžalovanú sumu v celom rozsahu. Čo sa týka sumy 789,08 eur na úhradu faktúry č. 2021302 z roku\n2021, ktorá je predmetom tohto konania, žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, z akého dôvodu najprv\nsúd v napadnutom rozhodnutí (bod 10.) konštatuje, že čiastočná úhrada sumy vo výške 789,08 eur\nna predmetnú faktúru je v tomto konaní nesporná, avšak následne (v tom istom bode napadnutého\nrozhodnutia) uvádza, že čo sa týka tvrdenia žalovaného, že na faktúru č. 2021302 pôvodne fakturovaná\nna sumu 1.248,44 eur už uhradil sumu 789,08 eur, ale že ju uhradil v hotovosti, pričom mu žalobca\nnevydal doklad o úhrade, tak aj túto obranu súd vyhodnotil ako dostatočne nepreukázanú. Žalovaný\n\nnerozumel tejto časti odôvodnenia v tom, prečo súd, keď čiastočnú úhradu považuje za nespornú,\nnásledne vyhodnocuje argumentáciu žalovaného za nepreukázanú.\n11. Žalovaný namietal aj závery súdu prvej inštancie v súvislosti s vykonaným dokazovaním výsluchom\nsvedkyne P. S.. Keď súd nemal za preukázané, že pani P. S. by bola relevantným spôsobom žalovaným\nsplnomocnená na jeho zastupovanie vo vzťahu k žalobcovi, tak potom, keďže je zrejmé a preukázané,\nže obchody (nákup tovaru) od počiatku dojednávala výlučne pani P. S., tak ani tieto (rovnako ako to tvrdí\nsúd i v prípade dojednaných zliav a provízií dcérou žalovanej) neboli dojednané žalobcom priamo so\nžalovaným, žalovaného potom nemohli k ničomu zaväzovať a žaloba mala byť pre nedostatok pasívnej\nlegitimácie žalovanej zamietnutá. V opačnom prípade ide o zmätočné a dvojaké vyhodnocovanie\ndôkazov zo strany súdu. Namietal i to, že súd prvej inštancie nemal prihliadnuť na výpoveď svedkyne\nP. S.Č., keď podľa názoru odvolateľa sa jedná o kľúčového svedka, ktorý dokáže priamo a v potrebnom\nrozsahu potvrdiť a vysvetliť všetky skutočnosti ohľadne dojednávania nákupov tovarov od žalobcu pre\nžalovaného. Vo vzťahu k hodnoteniu uvedeného dôkazu svedeckej výpovede pani P. S., považoval\nza otázne, prečo keď súd spochybňuje výpoveď menovanej, tiež nespochybňuje aj výpoveď konateľa\nžalobcu, ktorý v rámci vyjadrenia k odporu najprv tvrdil, že žiadna spolupráca medzi žalobcom a\nžalovaným určite neexistovala, poprel akékoľvek tvrdenia žalovaného o dohodnutých províziách za túto\nspoluprácu, no následne začal svoje tvrdenia meniť. Podľa názoru žalovaného sa tiež prvoinštančný súd\nnedostatočne vysporiadal aj s dôkazmi - komunikáciami v aplikácii Whatsapp, ale i ďalšími listinnými\ndôkazmi, z ktorých jednak vyplývajú dohodnuté zľavy vo výške 10 % z tovaru plošne na všetok tovar\nminimálne za rok 2021 a tiež provízie v prospech žalovaného a ich postupné spisovanie v rozpore s\ntvrdeniami žalobcu, že žiadna dohoda o províziách neexistovala. Súd sa podľa žalovaného mal náležite\nvysporiadať aj so skutočnosťou, že keď boli žalovanému preukázateľne priznané žalobcom zľavy na\nvšetok tovar, všetky faktúry z roku 2021 (hoci ich následne žalobca v rozpore s dohodami neodrátal),\na tak bola preukázaná pravdivosť tvrdení žalovaného o plošnej dohode o zľavách, a tieto žalobca\nneuplatnil vo vzťahu k faktúram z roku 2022, prečo k takémuto ich neuplatneniu zo strany žalobcu došlo\na či na to mal relevantné dôvody.\n12. Odvolateľ zastával názor, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na vzťah\nmedzi žalobcom a žalovaným ohľadne sprostredkovania obchodníkov zo strany žalovaného pre\nžalobcu aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o obchodnom zastúpení. Mal za to,\nže sprostredkovateľský vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa nespravuje zmluvou o obchodnom\nzastúpení, pretože nie je splnený predpoklad sústavného charakteru sprostredkovateľskej činnosti, a\nzároveň tiež vzťah medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje ani prvok zastúpenia, t.j. konanie v mene\nzáujemcu (žalobcu). Pokiaľ by súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, musel by dospieť k\nzáveru, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní a v zmysle\nzákonných ustanovení upravujúcich zmluvu o sprostredkovaní nárok žalovanému na provízie riadne\nvznikol.\n13. Záverom žalovaný namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, keď mu súd prvej inštancie\nodoprel právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Napadnuté\nrozhodnutie považoval za riadne neodôvodnené a arbitrárne, pretože súd prvej inštancie dostatočným\na presvedčivým spôsobom nevysvetlil a neozrejmil svoje skutkové a právne závery, v dôsledku čoho je\nnapadnuté rozhodnutie nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Na základe uvedených skutočností žiadal\nodvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 03.08.2023. Uviedol, že\nje pravda, že žalovaný navrhoval výsluch aj ďalších svedkov, avšak sám jeho právny zástupca potvrdil,\nže tieto navrhované osoby neboli účastné žiadnych rokovaní a všetky skutočnosti, ktoré o veci vedia\nim oznámila výlučne pani P. S.Á., a preto sa priklonil k názoru súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení\npoukázal na túto skutočnosť a podrobne zdôvodnil, prečo výsluch týchto osôb nevykonal. Žalobca\ntrval na tom, že medzi stranami sporu neexistovali žiadne dohody, ktoré by oprávňovali žalovaného na\nzľavy, či akékoľvek provízie. Zdôraznil, že riadne dodanie fakturovaného tovaru zo strany žalobcu je\nnesporné a potvrdené oboma stranami sporu. Mal za to, že súd správne vyhodnotil výpoveď svedkyne\nP. S. ako nie dostatočne nestrannú. Uviedol, že žalovaným tvrdeným údajným dojednaniam o zľavách\na províziách odporuje aj jeho samotné konanie, ak zľava poskytnutá nebola, žalovaný aj tak faktúru\nuhradil a až neskôr v konaní pred súdom začal tvrdiť, že takéto nároky údajne mal. Súd sa v bode\n\n11. odôvodnenia vysporiadal s otázkou, či došlo k uzavretiu platnej dohody, na základe ktorej vznikol\nžalovanému nárok na provízie a akej konkrétnej. Mal preto za to, že súd správne zaviazal žalovaného na\núhradu žalovanej istiny. Z odvolania žalovaného je podľa názoru žalobcu zrejmé, že nedokáže preukázať\nsvoje tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde a preto odkláňa pozornosť súdov od merita veci. Mal\nza to, že súd trpezlivo vypočúval navrhovaných svedkov, odročoval pojednávania za účelom ďalšieho\ndokazovania, aby tak dal žalovanému dostatočný priestor na preukázanie jeho tvrdení, ktoré i napriek\nvšetkému poskytnutému priestoru zostali len v rovine tvrdení a neboli žiadnym spôsobom pred súdom\ndokázané. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval za presvedčivé a preskúmateľné. Vzhľadom\nna uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a priznal\nžalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n15. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 05.09.2023. Zotrval na\nsvojich tvrdeniach uvedených v odvolaní a poukázal na to, že žalobca vo svojom vyjadrení prevažne\niba reprodukuje časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, avšak nevyjadruje sa k argumentom\nžalovaného uvedeným v odvolaní, a ak áno, tak len veľmi okrajovo. Žalovaný zdôraznil, že sa svojich\nnárokov na provízie a zľavy domáhal už v rámci komunikácie so žalobcom cez aplikáciu Whatsapp,\na tiež si svoje nároky písomne uplatňoval ešte pred začatím súdneho konania v rámci odpovede na\npredžalobnú výzvu zaslanú žalobcom, na ktorú však žalobca žiadnym spôsobom nereagoval aj napriek\njeho prísľubu, resp. prísľubu jeho právneho zástupcu, a podal bez akejkoľvek ďalšej komunikácie žalobu.\nPoprel, že by sa snažil účelovo vyhnúť svojej povinnosti zaplatiť za tovar.\n16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.09.2023, v ktorom sa\npridržal svojho vyjadrenia k odvolaniu žalovaného a poukázal aj na svoje písomné a ústne vyjadrenia\nv súdnom spise.\n17. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.\n18. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a\n§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s\n§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu\nv Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok č.k. 5Cb/51/2022-369 zo dňa 1. júna 2023 je\npotrebné potvrdiť ako vecne správny.\n19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n20. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5Cb/51/2022-369 zo dňa 1. júna 2023, pretože vo\nvýroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami\na dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej\ninštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v\nodvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie\nsprávnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:\n21. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.875,48 eur s\npríslušenstvom titulom neuhradených faktúr za dodaný tovar. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že\nžalobca dostatočne preukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom kúpnych\nzmlúv a žalovaný súčasne dostatočne nepreukázal, že tento jeho nárok nejakým právne relevantným\nspôsobom zanikol. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním.\n22. Úvodom odvolací súd podotýka, že žalovaný v odvolaní ako jeden z odvolacích dôvodov uviedol,\nže súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Takýto odvolací dôvod však\nzákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok nepozná. Skutočný stav veci je ako princíp materiálnej\npravdy vyhradený iným ako sporovým veciam - ide o mimospory normované v samostatnom kódexe.\nV civilnom sporovom procese však súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods.\n1 CSP), aplikujúc princíp dispozičný a prejednací, princíp kontradiktórnosti, princíp koncentrácie a\nprincíp formálnej pravdy. Pod legálnym termínom „zistený skutkový stav“ je potrebné vidieť potenciálne\n\nznačne zúžený skutkový základ v porovnaní s mimosporovým konaním. V klasickom sporovom konaní\nsúd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len\nz komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať\nskutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v\nmiere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového\nstavu nepokračuje - uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec\nrozhodne. Neúspešnej strane sa tak v konkrétnom prípade môže skutkový stav javiť ako zistený\nnedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako\ndôsledok nedostatočnej procesnej aktivity strany sporu. Súd teda rozhoduje na základe takého rozsahu\nskutkového stavu, aký je v konaní zistený v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v\nspore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa\ntejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil\nv jej prospech (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a\nkol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 796 - 797). Odvolací súd súčasne\npo preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru,\nže nie sú dané ani ďalšie žalovaným tvrdené odvolacie dôvody.\n23. Ako uviedol súd prvej inštancie, medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dodával žalovanému\ntovar a dodal mu aj tovar, ktorý žalovanému fakturoval faktúrami, ktorých zaplatenie je predmetom\ntohto konania. Súd prvej inštancie ustálil, že v prípade žalovanej sumy uzatvorili strany sporu päť\nsamostatných kúpnych zmlúv, a to v ústnej forme. Na základe týchto kúpnych zmlúv žalobca dodal\nžalovanému tovar, cenu ktorého mu vyfakturoval faktúrami, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha\npodanou žalobou. Kúpna cena na základe týchto kúpnych zmlúv predstavuje spolu sumu 3.875,48\neur. Hoci žalovaný v odvolaní spochybnil dodanie tovaru žalobcom, odvolací súd takémuto tvrdeniu\nrelevanciu nepriznal. V odpore voči vydanému platobnému rozkazu žalovaný uvedenú skutočnosť\nnenamietal, keď tvrdil, že skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným fungovala obchodná spolupráca\nje medzi stranami nesporná, žalovaný namietal len výšku žalobcom uplatňovaných nárokov brániac\nsa tým, že žalobca v rozpore so vzájomnou dohodou sporových strán neodpočítal nároky žalovaného\nvoči žalobcovi na províziu zo sprostredkovateľského uzatvorenia kúpnych zmlúv s tretími osobami,\nneodpočítal dohodnutú zľavu a neodpočítal ani ďalšie nároky žalovaného, o ktoré mal byť znížený nárok\nžalobcu voči žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny za žalobcom dodaný tovar. Samotné dodanie tovaru\nžalobcom v zmysle zmluvy nenamietal žalovaný ani vo vyjadrení zo dňa 16.11.2022, v ktorom uviedol, že\nsvoje nároky na započítanie uplatnil v rámci prostriedkov procesnej obrany. Ak žalovaný neskôr v konaní\n(vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.04.2023) začal sporovať dodanie tovaru dňa 21.09.2021, odvolací\nsúd konštatuje, že uvedený nárok si žalobca podanou žalobou neuplatnil. Odvolací súd zdôrazňuje, že\npredmetom konania je zaplatenie faktúr za rok 2022 (faktúry č. 202278, č. 202279, č. 202280, č. 202281),\nktorými žalobca fakturoval dodanie tovaru za rok 2022 a len jedna faktúra za rok 2021, konkrétne faktúra\nč. 2021302, splatná dňa 30.11.2021, vystavená na sumu 1.248,44 eur, neuhradená v časti sumy 459,36\neur, ktorú žalobca predložil súdu ako prílohu k žalobe spolu s dodacím listom zo dňa 05.10.2021, ktorý\nje podpísaný žalovaným. Ak žalovaný v odvolaní poukazoval na úhradu sumy 789,08 eur na faktúru\nč. 2021302, odvolací súd konštatuje, že uvedené vyplýva aj zo samotnej žaloby, keď žalobca uviedol,\nže žalovaný vykonal čiastočnú platbu vo výške 798,08 eur a jeho dlh titulom tejto čiastočne uhradenej\nfaktúry (č. 2021302) teda predstavuje sumu 459,36 eur. Žalovaný v tejto súvislosti dôvodne poukazoval\nna nedôslednosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v bode 10., uvedené však nemá vplyv na\nsprávnosť výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie, pretože žalovaným uhradená suma vo výške\n789,08 na faktúru č. 2021302 bola žalobcom odrátaná a v konaní si uplatnil len zvyšnú sumu takto\nžalovaným čiastočne uhradenej faktúry, t.j. 459,36 eur.\n24. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že mu žalobca v rozpore so vzájomnou dohodou nezapočítal,\nresp. nezohľadnil vo fakturácii kúpnych cien jeho nárok na 10 % zľavu z kúpnej ceny pri všetkom\ndodanom tovare a nezarátal mu, resp. nezapočítal voči svojej pohľadávke jeho nárok na províziu\nzo sprostredkovania obchodov. Na uvedenej argumentácii žalovaný zotrval aj v podanom odvolaní.\nNamietal, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil žalobcom priznané zľavy, minimálne z\nfaktúr č. 2021275 zo dňa 24.09.2021, č. 20211321 zo dňa 13.10.2021, č. 2021400 zo dňa 03.12.2023\nspolu vo výške 310,72 eur. V tejto súvislosti poukazoval na výpoveď konateľa žalobcu na pojednávaní\ndňa 26.01.2023. Tvrdil, že žalobca mal poskytnuté zľavy odrátavať z dlžnej sumy žalovaného. Čo sa\ntýka žalovaným tvrdeného nároku na 10 % zľavu z kúpnej ceny dodaného tovaru, súd prvej inštancie\nmal vykonaným dokazovaním zistené, že pri niektorých z týchto kúpnych zmlúv žalobca skutočne\n\nžalovanému zľavu z kúpnej ceny poskytol, čo znamená, že podmienky každej kúpnej zmluvy boli\ndojednávané zvlášť, súdu nebola predložená žiadna rámcová zmluva, prípadne iná dohoda v písomnej\nforme, ktorá by žalovanou tvrdenú dohodu o zľave na všetok tovar preukazovala. Preto uviedol, že bolo\npovinnosťou žalovaného existenciu takejto dohody nad všetku pochybnosť preukázať, keďže žalobca\npoprel, že by sa so žalovaným vopred dohodli na poskytnutí zľavy na všetok tovar. T.j. bolo povinnosťou\nžalovaného preukázať tvrdenia o tom, že buď na začiatku spolupráce, alebo pri každej jednej kúpnej\nzmluve bola dojednaná zľava 10 %. Žalovaný však v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Odvolací\nsúd prisvedčil názoru súdu prvej inštancie, ktorý skutočnosť, že žalobca v niektorých prípadoch, t.j.\npri niektorých kúpnych zmluvách uzavretých v roku 2021 poskytol zľavu z kúpnej ceny, vyhodnotil ako\nindividuálne dojednanú zľavu pri tej-ktorej kúpnej zmluve a jej dojednanie preukazuje uvedenie tejto\nskutočnosti aj na tom-ktorom dodacom liste, prípadne faktúre. Skutočnosť, že v prípade niektorých faktúr,\nresp. niektorých kúpnych zmlúv žalovanému zľava poskytnutá bola ani podľa názoru odvolacieho súdu\ndostatočne nepreukazuje, že existovala dohoda, že zľava má byť poskytnutá na všetok tovar. Naopak,\nsúd prvej inštancie dôvodne konštatoval, že tomuto odporujú medzi stranami praktizované postupy, kedy\npri kúpnej zmluve, pri ktorej bola zľava poskytnutá, tak to bolo uvedené aj v dodacom liste, resp. faktúre.\nSúd prvej inštancie v tejto súvislosti zároveň dôvodne podotkol, že z výpovede svedkyne P. S. vyplynulo,\nže žalobca mal túto zľavu poskytnúť jej (svedkyni), a teda z jej výpovede nebolo preukázané, že by\nnejaké podmienky so žalobcom reálne dohodol žalovaný ako podnikateľský subjekt, ktorý je účastníkom\ntohto konania. Konajúci súd taktiež poukázal na to, že ak mal žalovaný za to, že niektoré faktúry boli\nvystavené v nesprávnej výške, nie je zrejmé, prečo tieto faktúry uhradil. Odvolací súd naviac podotýka,\nže žalovaný vo vyčíslení 10 %-nej zľavy z faktúr č. 2021275, č. 2021321, č. 2021400 v celkovej sume\n310,72 eur, ktorú chcel započítať voči pohľadávke žalobcu, zahrnul aj 10 %-nú zľavu z faktúry č. 2021321\nvystavenej na sumu 1.123,20 eur vo výške 112,32 eur (č.l. 233), napriek tomu, že sám žalovaný uviedol,\nže túto faktúru uhradil čiastočne, a neuhradená zostala vo výške 83,20 eur (č.l. 231), čo vyplýva aj z\ntvrdení žalobcu (č.l. 317) a predložených dokladov o úhrade (č.l. 249).\n25. Odvolateľ ďalej namietal neprihliadnutie na výpoveď svedkyne P. S., tvrdiac, že sa jedná o kľúčového\nsvedka, ktorý dokáže priamo a v potrebnom rozsahu potvrdiť a vysvetliť všetky skutočnosti ohľadne\ndojednávania nákupov tovarov od žalobcu pre žalovaného, vrátane dojednaných zliav a tiež ohľadne\nsprostredkovania obchodných príležitostí pre žalobcu a dojednaných provízií. Odvolací súd považuje\nza potrebné pripomenúť, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán. Vierohodnosť\nkaždého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Zákon vychádza\nzo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl.\n46 Ústavy SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z\nhľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho\nlogického myšlienkového postupu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zvolil nevhodnú\nslovnú formuláciu, keď v bode 10. napadnutého rozsudku uviedol, že na výpoveď svedkyne p. P.\nS. neprihliadol. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že súd prvej inštancie na\nuvedenú svedeckú výpoveď prihliadol, avšak túto vyhodnotil ako nie dostatočne nestrannú vo vzťahu\nk preukázaniu tvrdenia žalovaného o údajnej dohode so žalobcom o poskytnutí zľavy na všetok tovar,\nkeďže sa jednalo o blízku príbuznú žalovaného (dcéru), z ktorej vyjadrení vyplynulo, že výsledok sporu\nmá význam aj pre ňu samú, keď sama svedkyňa uviedla, že ona podnikať ako opatrovníčka nemôže,\ntakže živnosť založila na mamičku a súčasne z jej vyjadrení vyplynulo, akoby podnikateľskú činnosť\nrealizovala ona sama a nie jej mama (žalovaný). Súd prvej inštancie dôvodne poukázal na to, že uvedená\nsvedkyňa nebola účastníčka zmluvného vzťahu, hoci sa vyjadrovala v tom zmysle, akoby ani nebol\nzmluvnou stranou žalobcu žalovaný, ale svedkyňa. Z uvedeného je zrejmé, že po vyhodnotení tejto\nsvedeckej výpovede aj z hľadiska vierohodnosti toho, kto ju podal, resp. (ne)zaujatosť svedkyne, ako aj\nprípadného dopadu výsledku sporu na záujem svedkyne, súd prvej inštancie svedeckú výpoveď p. P. S.\nvo vzťahu k preukázaniu tvrdenej dohody, na základe ktorej mala byť žalovanému poskytnutá zľava z\nceny všetkého tovaru, nepovažoval za dostatočne vierohodnú a nepriznal jej v tomto ohľade významnú\ndôkaznú silu. Z jej výpovedí teda súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by nejaké podmienky so\nžalobcom reálne dohodol žalovaný ako podnikateľský subjekt, ktorý je účastníkom tohto konania.\n26. Žalovaný nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorý neakceptoval nárok žalovaného\nna províziu a trval na tom, že mu vznikol nárok na provízie minimálne vo výške 2.233 eur, ktorý\npovažoval za nesporný a preukázaný. V tejto súvislosti odvolateľ poukazoval na vyhlásenie žalobcu na\npojednávaní dňa 26.01.2023 o priznaní provízií žalovanému za rok 2021 v uvedenej výške. Žalovaný\ntiež namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovaným\n\nohľadne sprostredkovania obchodníkov zo strany žalovaného pre žalobcu ako zmluvu o obchodnom\nzastúpení, keď podľa názoru odvolateľa sa daný vzťah spravuje zmluvou o sprostredkovaní. Ani s\nuvedenou argumentáciou žalovaného sa odvolací súd nestotožnil. Odvolací súd sa priklonil k právnemu\nnázoru súdu prvej inštancie, že žalovaným popisovaný obsah dohody o spolupráci a spôsob, ako\nmala spolupráca prebiehať, zodpovedá skôr zmluve o obchodnom zastúpení uzavretej podľa § 652 a\nnasl. Obchodného zákonníka, ako žalovaným tvrdenej zmluve o sprostredkovaní upravenej v § 642 a\nnasl. Obchodného zákonníka. Zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ\nzaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv, t.j. viacerých\nobchodov určitého druhu, alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet\na zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Odlišujúcim znakom od zmluvy\no obchodnom zastúpení je, že zmluva o sprostredkovaní sa nevzťahuje na sústavnú (pokračujúcu)\nčinnosť, ale jednorazovú príležitostnú, resp. opakovanú. Zároveň zmluva o obchodnom zastúpení\nobsahuje prvok zastúpenia (konanie v mene zastúpeného). Pod záväzok zo zmluvy o sprostredkovaní\nsa subsumujú činnosti príležitostných sprostredkovateľov často poverených „špecifickými transakciami“.\nAko dôvodne uviedol súd prvej inštancie, sám žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach uvádza, že\nsprostredkoval viacero obchodov, vo väčšom časovom období, medzi žalobcom a viacerými osobami,\ntieto obchody podrobne opisuje a aj ich vydokladoval faktúrami a ďalšími dokladmi preukazujúcimi, že\nmedzi žalobcom a tými ďalšími osobami došlo k uzavretiu viacerých kúpnych zmlúv. Jedná sa o kúpne\nzmluvy ktoré žalobca podľa tvrdení žalovanej uzatvoril s S. Š., Q. Z., A. F., A. V., Q. F., A. D., pričom medzi\nžalobcom a týmito osobami bolo uzavretých viacero kúpnych zmlúv. Vzhľadom na to, že takáto dohoda\nmedzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená v písomnej forme podľa § 652 ods. 4 Obchodného\nzákonníka, nebolo preukázané platné uzatvorenie zmluvy o obchodnom zastúpení, na základe ktorej by\nza splnenia ďalších podmienok mohol žalovanému vzniknúť nárok na tvrdenú províziu.\n27. Okrem toho súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že aj v tomto prípade nie je\nzrejmé a dostatočne preukázané, že by akékoľvek podmienky o províziách dojednával žalovaný ako\nzmluvný partner žalobcu a v konaní nebolo preukázané ani to, že by na uzavretie takejto dohody\nžalovaný kohokoľvek právne relevantným spôsobom splnomocnil. Na tomto mieste dôvodne konajúci\nsúd dôvodne poukázal na to, že v konaní vypočutá svedkyňa P. S. vo svojej výpovedi rozprávala\no ,,jej provízii, jej obchod, jej bývalých, ňou žalobcovi sprostredkovaných klientkach“. Odvolací súd\nsa preto stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že ani z výsluchu tejto svedkyne nebolo\njednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázané, že bola dohodnutá provízia pre žalovaného, resp.\nnebolo ani preukázané, že by žalovaný vôbec nejaké obchody žalobcovi „sprostredkoval“, pretože aj\nsamotná svedkyňa uviedla, že to ona obchody sprostredkovala, že vlastne išlo o jej bývalé klientky\na nie klientky žalovaného. Odvolací súd dodáva, že na rozdiel od neunesenia dôkazného bremena\nžalovaným ohľadne tvrdeného nároku na zľavu z ceny a nároku na provízie, ktorý chcel započítať voči\nžalobou uplatnenému nároku žalobcu, žalobca v konaní preukázal, že jeho zmluvným partnerom z\nuzavretých kúpnych zmlúv bol žalovaný, keď na preukázanie svojho nároku predložil faktúry a dodacie\nlisty adresované žalovanému a podpísané žalovaným.\n28. Súd prvej inštancie sa v bode 12. napadnutého rozsudku vysporiadal aj so skutočnosťou, že žalobca\nv konaní uviedol, že žalovanému poskytol nejaké provízie za r. 2021. Odvolací súd sa s takýmto\nodôvodnením stotožňuje a zároveň naň odkazuje. Súd prvej inštancie to bral ako nejakú žalobcom\nakceptovanú prax, ktorá môže byť medzi stranami realizovaná, pokiaľ ju strany dobrovoľne akceptujú.\nPokiaľ si strany niečo vzájomne plnia a vzájomne si to nerozporujú je to vecou zmluvných strán, do\nktorej súd zasahovať nemá dôvod. Na druhej strane, ak je nejaká skutočnosť medzi stranami sporná,\nsúd je viazaný pred súdom zisteným skutkovým stavom. Súd prvej inštancie preto nemohol akceptovať\nnárok žalovaného na nejakú províziu, keď mu na základe zisteného skutkového stavu, na ktorý aplikoval\npríslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, takýto nárok platne nevznikol.\n29. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že\nžalobca dostatočne preukázal, že mu vznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom kúpnych zmlúv\na žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že tento nárok žalobcu nejakým právne relevantným\nspôsobom, či už splnením, alebo započítaním, prípadne iným spôsobom, zanikol.\n30. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\n\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo\n16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).\n31. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k.\n5Cb/51/2022-369 zo dňa 1. júna 2023 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.\n32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1\nCSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n33. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote\ndo 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\n34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cb/51/2022", "guid": "d62f7fff-c490-44af-89af-09c981ff394a:c11ed809-fb1d-4154-ac69-a4e586f6660b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "cf87c6e1-cc0c-4151-9959-f752c359d158:dc3fe2c5-5ebe-4a2a-885d-c3fde8e93879", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cb/51/2022", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Komárno sp. zn. 5Cb/51/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cf87c6e1-cc0c-4151-9959-f752c359d158:dc3fe2c5-5ebe-4a2a-885d-c3fde8e93879"}], "citovane_v": []}