{"guid": "19fd753f-895e-457f-b403-9ded30f961d5:4dbdb966-1f3e-4fae-93f8-a529430debec", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6122460189.1", "spisova_znacka": "7Cob/108/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/108/2024 z 18. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 18. júna 2024, sp. zn. 7Cob/108/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:6122460189.1", "identifikacne_cislo": "6122460189", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Marián Degma", "sudca_id": 138, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-marian-degma-138", "datum_vydania": "2024-06-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4dbdb966-1f3e-4fae-93f8-a529430debec", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6122460189.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6122460189.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6122460189.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Cob/108/2024\n6122460189\n18. 06. 2024\nMgr. Marián Degma\nECLI:SK:KSBA:2024:6122460189.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu\na členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej ml. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v sporovej veci žalobcu:\nQ. Q., so sídlom XXX XX Y. č. XXX,\nH.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Lukáš Svetlík, advokát, so sídlom Vysoká 14,\n811 06 Bratislava, proti žalovanému: NATURFARM, spol. s r. o., so sídlom Nad Lúčkami 3060/53, 841\n05 Bratislava, IČO: 46 346 953, právne zastúpený: Advokátska kancelária JANČO a PARTNERI, s. r.\no., Štúrova 13, 811 02 Bratislava, IČO: 36 367 524, o zaplatenie 1 644 eur s príslušenstvom, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B4-14Cb/4/2023-76 zo dňa 18. októbra\n2023, takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu\nBratislava III č. k. B4-14Cb/4/2023-76 zo dňa 18. októbra 2023 o d m i e t a .\nKrajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%.\nodôvodnenie:\n1. Dňa 18.10.2023 Mestský súd Bratislava III (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k.\nB4-14Cb/4/2023-76 (ďalej len napadnutý rozsudok) rozhodol rozsudkom pre zmeškanie tak, že zaviazal\nžalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.644 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy\n1.644 eur od 16.09.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a\nto všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania\nvo výške 100%.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou\ndomáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1.644,- eur s príslušenstvom,\nz titulu neuhradenia ceny za poskytnuté služby súvisiace so starostlivosťou, tréningom, prepravou na\ndostihy a podkúvaním 4 koní, fakturovanej faktúrou č. 2022027, splatnou dňa 15.09.2022.\n3. Na pojednávanie konané dňa 18.10.2023 o 10:00 hod. sa nedostavil žalovaný ani jeho právny\nzástupca, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania, pričom\npredvolanie spolu s poučením o tom, že v prípade, ak sa na pojednávanie nedostaví, resp. neospravedlní\nsvoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa\n§ 274 Civilného sporového poriadku (CSP), mu bolo doručené dňa 22.09.2023.\n4. Vzhľadom na neprítomnosť právneho zástupcu žalovaného a žalovaného, žalobca na pojednávaní\ndňa 18.10.2023 navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.\n5. Právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu prvej inštancie emailom dňa 18.10.2023 o\n11:21 hod. oznámil súdu, že žalovaný ho 18.10.2023 informoval o tom, že je práceneschopný, pričom\nklient sa mal sám zúčastniť pojednávania bez účasti právneho zástupcu, preto nemohol reagovať na\nvzniknutú situáciu skôr. Za vzniknutú situáciu sa ospravedlnil.\n\n6. Podľa § 274 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), na pojednávaní rozhodne súd o žalobe\npodľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak\na) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní\nna pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku\npre zmeškanie a\nb) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.\n7. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu\nprocesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.\n8.Podľa § 92 ods. 2 CSP, splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi\nnemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky\núkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.\n9. Keďže sa právny zástupca žalovaného nedostavil na pojednávanie dňa 18.10.2023, svoju neúčasť\nvčas neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania, hoci bol poučený o následkoch\nnedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalobca\nna pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, súd prvej inštancie v zmysle\ncitovaného ustanovenia zákona rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.\n10. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že eviduje email doručený právnym zástupcom žalovaného\npo vyhlásení rozsudku dňa 18.10.2023 o 11:21 hod, v ktorom sa ospravedlnil za vzniknutú situáciu,\nže sa na pojednávanie nedostavil on, ani žalovaný, keďže tento mu s oneskorením oznámil, že je\npráceneschopný. Súd prvej inštancie však na danú skutočnosť prihliadnuť nemohol, nakoľko oznámenie\nbolo súdu doručené až po vyhlásení rozsudku a zároveň je to práve právny zástupca, advokát, ktorý\nje splnomocnený na všetky úkony žalovaného, aj na účasť na pojednávaní, pričom toto splnomocnenie\nnie je možné v zmysle cit. ust. zákona obmedziť. Súd navyše nebol právnym zástupcom či žalovaným\nvopred nijak informovaný o tejto skutočnosti, rovnako tak o prípadnom odvolaní či výpovedi plnej moci,\nktorá by znamenala, že sa strana sporu musí na pojednávaní zúčastniť sama.\n11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal\nvo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.\n12. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný odvolanie zo dňa 27.11.2023 a to proti všetkým výrokom\na v celom ich rozsahu a navrhol, aby odvolací súd, po oboznámení sa so spisovým materiálom a po\nprávnom posúdení veci zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil v zmysle ustanovenia § 356 písm.\nb) CSP, nakoľko neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného.\n13. Žalovaný uviedol, že súdu prvej inštancie v rámci doterajšieho priebehu konania predložil dve\npísomné vyjadrenia vo veci samej. Prvé z nich bolo obsiahnuté v odpore voči platobnému rozkazu.\nDruhé, zo dňa 22.03.2023, bolo súdu doručené dňa 03.04.2023. Žalovaný v rámci oboch podaní poprel\ndôvodnosť žalobcom uplatneného nároku, predložil vecnú argumentáciu na podporu svojho právneho\nnázoru ako aj dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Nebolo teda v žiadnom prípade možné\nhovoriť o pasivite žalovaného. Jeho neospravedlnená neprítomnosť na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa\n18.10.2023, nebola motivovaná úmyslom akýmkoľvek spôsobom brániť v priebehu konania. Napadnutý\nrozsudok v zmysle formalistického výkladu ustanovenia § 274 CSP bol preto v hrubom rozpore s\nprezentovaným účelom rozsudku pre zmeškanie, s princípom spravodlivého súdneho procesu a úlohou\nsúdov pri ochrane ohrozených a náprave porušených subjektívnych práv strán sporu.\n14. Mal za to, že je nevyhnutné zohľadniť samotný účel inštitútu rozsudku pre zmeškanie, pričom\npoukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 329/08 publikovaný v Zbierke nálezov\na stanovísk Ústavného súdu ČR pod číslom N 118/61 SbNU 717. Bol si vedomý skutočnosti, že právna\núprava inštitútu rozsudku pre zmeškanie obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku a v Občanském\nsoudním rádu je odlišná. Ústavnoprávne východiská, najmä právo na spravodlivý proces, sú však\nrovnaké na Slovensku i v Českej republiky, a preto bol názoru, že nižšie citované úvahy sú v plnej\nmiere použiteľné i v prejednávanej veci: „O ochrane Ize v pravém slova smyslu hovoriť pouze tehdy,\npokud civilní proces umožňuje prosadit skutečné existující, a nikoliv fiktivní subjektivní soukromá práva\na povinnosti. V rozsahu, v jakém se civilní právo procesní od tohoto cíle vzdaluje, je popírána nejen\nochranná funkce civilního práva procesního, ale též smysl soukromoprávní regulace; v konečném\ndôsledku je potom významné narušena právní jistota. Jinak rečeno, civilní právo procesní je účinné\njenom v té míre, v níž je zpusobilé poskytnout ochranu skutečným subjektivním hmotným právum. Tím\nprirozené nemá být rečeno, že v konkrétních prípadech nemohou existovat rozsudky, které se rozcházejí\nse skutečnými hmotnéprávními poméry, jako tomu muže být u rozsudku založených na pravidlech o\ndukazním bremenu. Koncepčné by však právní úprava méla smérovat k tomu, aby ochrannou funkci\ncivilního procesu - coby poskytování ochrany skutečným subjektivním hmotným právum - respektovala.\n\nTo je úkolem nejen zákonodárce, ale také aplikační praxe, která se v současné dobé musí vyporádat s\nmnohdy značné neuspokojivým znéním občanského soudního rádu, popr. dalších procesních predpisu.\nJednotlivé instituty občanského soudního rádu a jiných procesních predpisu je proto nutno upravit, a\núpravu interpretovat a aplikovat tak, aby - pri zachování ostatních základních princípu a východisek\ncivilního procesu - odpovídaly ochranné funkci civilního práva procesního.“\n„Uvedený požadavek je obecný, a lze jej proto vztáhnout i na všechny instituty sloužící k urychlování\ncivilního rízení soudního, a to včetné rozsudku, jež reagují na zmeškání účastníka. Funkcí kontumačního\nrozsudku není jakkoliv urychlit rízení, ale urychlit rízení za pomoci uplatnení skutkové domnénky\nnepríznivé tomu, vuči nemuž je rozsudek pro zmeškání vynesen.“\n„Rozsudek pro zmeškání z tohoto pohledu, jak konstatuje prof. Macur (Macur, J. Rozsudek na základé\nfikce uznání nároku podle ustanovení § 114b o. s. r. Bulletin advokacie, 2002, č. 2, s. 32), \"není\nzaložen na néjakých fikcích či na pouhém úsilí o ukončení jednání za každou cenu, ale opírá se o\ndlouhodobe osvedčenou skutkovou domnenku, podle níž je vysoce pravdepodobné, že strana, která\nžádným zpusobem tvrzení druhé procesní stany nezpochybňuje, ač má k tomu všechny možnosti,\nneučiní žádná skutková tvrzení ani dukazní návrhy a k narízenému prvnímu ústnímu soudnímu jednání\nse nedostaví, nemá ve skutečnosti žádné argumenty ani dukazy proti správnosti skutkových tvrzení\ndruhé procesní strany.“\n„Procesní aktivita žalovaného totiž bezpochyby muže nastoupení uvedené skutkové domnenky vyloučit;\nvynesení kontumačního rozsudku by za takového stavu bylo v rozporu nejen s účelem tohoto institutu,\nale i s účelem civilního procesu.“\n15. Napriek skutočnosti, že zo znenia ustanovenia § 274 CSP by sa mohlo pri použití výlučne\ngramatického výkladu javiť, že je striktne daná povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v\nprípade, ak sú splnené predpoklady uvedené v predmetnom ustanovení, s takýmto zužujúcim výkladom\nnie je možné súhlasiť. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že súd nie je bezvýhradne viazaný doslovným\nznením zákona, práve naopak, je povinný ho vykladať v súlade s jeho účelom. K uvedenému záveru\nsa vo svojej rozhodovacej činnosti prihlásil i Ústavný súd Slovenskej republiky, napríklad v náleze sp.\nzn. I. ÚS 689/2014 a II. ÚS 675/2016, pričom vyjadril nasledujúci právny názor: „Právne normy totiž\ntreba vykladať tak, aby plnili svoju funkciu spočívajúcu v rozumnom a spravodlivom vyriešení problému\nv tom zmysle, aby obstálo pred meradlom tzv. zdravého rozumu a v spoločností panujúcich predstáv\no spravodlivosti\".\n„...ústavný súd považuje za žiaduce tiež pripomenúť, že vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje\nmateriálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo\nzmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska\nvšeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, I. ÚS 57/07, IV. ÚS 182/07).“\n16. Aplikujúc uvedené na skúmaný prípad, v rámci uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS\n233/2019-22 zo dňa 04.06.2019 boli podrobnejšie špecifikované limity rozhodovania tzv. kontumačným\nrozsudkom: „Nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné dať do pozornosti, obdobne\nako je citované zo sťažnosti v bode 6.2.1, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd\nvždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom\npre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu,\nvo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný\na súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba\nnávrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP\nposudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP\nby pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie\nmohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto\nformalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok\n(odvolanie vo veci samej).“\n17. K obdobným záverom dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí vydanom v konaní vedenom pod\nsp. zn. 3Obdo/19/2022 dňa 25.10.2022: „Najvyšší súd v súvislosti s inštitútom rozsudku pre zmeškanie\npoukazuje na závery prijaté Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 4. júna 2019,\nč. k. I. ÚS 233/2019-22, v zmysle ktorých „formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd\nvždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom\npre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu,\nvo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný\na súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba\nnávrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP\nposudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP\n\nby pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie\nmohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto\nformalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok\n(odvolanie vo veci samej).“ Dovolací súd poznamenáva, že vzhľadom na obdobnú právnu úpravu\nrozsudku pre zmeškanie žalovaného zakotvenú v § 274 C. s. p. a rozsudku pre zmeškanie žalobcu\nzakotvenú v § 278 C. s. p., sú vyššie uvedené závery ústavného súdu aplikovateľné aj na rozsudok\npre zmeškanie žalobcu vydaný podľa § 278 C. s. p. S poukazom na uvedené závery Ústavného súdu\nSlovenskej republiky nepovažuje dovolací súd odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu rezultujúceho\ndo záveru, že „v zmysle § 278 C. s. p. je možné hovoriť pri vydaní rozsudku pre zmeškanie žalobcu\nako o sankcii za nedostavenie sa na termín pojednávania“ za súladné s účelom inštitútu rozsudku\npre zmeškanie. Vychádzajúc z názoru Ústavného súdu môže vyústiť postup konajúcich súdov, ktoré\nkonštatujúc formálne splnenie zákonných podmienok v zmysle § 278 C. s. p. bez ďalšieho zvolili\nrozhodnutie o merite veci skrátenou formou, teda rozsudkom pre zmeškanie, do odopretia strane sporu\npodať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).“\n18. Rovnaký právny názor prezentoval Najvyšší súd SR i v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cdo/217/2021,\nv rozhodnutí zo dňa 15.12.2022: „Pri rozhodovaní formou kontumačného rozsudku podľa § 274 a § 278\nCSP je potrebné vychádzať z kritérií, ktoré zohľadňujú predovšetkým individuálne procesné štádium\nsporu, stav a výsledky dokazovania a doterajšie správanie strany resp. jej zástupcu, v neprospech ktorej\nmá byť rozsudok pre zmeškanie vydaný. Tieto kritériá nemožno zovšeobecniť.“\n19. Taktiež je daný názor uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n31.03.2022, sp. zn. 7Cdo/326/2021: „Dovolací súd aj napriek uvedenému k veci uvádza, že tak\nvšeobecné súdy ako aj dovolací súd sú v zmysle čl. 2 a čl. 4 CSP povinné pri svojom rozhodovaní\nprihliadať na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, medzi ktoré patrí Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky, ktorý v uznesení zo dňa 04. júla 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 uviedol, že „formalistický\nvýklad § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených\nzákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie\", skutočne nie je žiaduci, najmä,\nak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný\nriadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie.\nPodľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších\nzákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek\nkogentnosti § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie\nrozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade\nv tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny\nopravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).\" (...) Podľa názoru dovolacieho súdu, ak sú splnené\nzákonné podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274, resp. § 278 CSP, nie je\npovinnosťou súdu rozhodnúť touto skrátenou formou, ale ide o fakultatívnu možnosť súdu. A teda v\nprípade splnenia zákonných podmienok podľa § 274, resp. § 278 CSP je súd vždy povinný pred vydaním\nrozsudku pre zmeškanie zobrať na zreteľ okolnosti konkrétneho sporu. Opačný, teda jazykový výklad\n§ 274, resp. § 278 CSP možno posudzovať ako príliš formálny, ktorý by mohol viesť k odmietnutiu\nspravodlivosti (denegatio iustitiae). Imperatívna dikcia „ Na pojednávaní rozhodne\" \" ustanovenia § 278\nCSP je obmedzená ústavne konformným výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, a to s prihliadnutím\nna uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04. júla 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 v druhovo obdobnej veci\ntýkajúcej sa ustanovenia § 274 CSP.“\n20. Zhrnúc vyššie uvedené, vo vzťahu k výkladu ustanovenia § 274 CSP a jeho praktickej aplikácii\nexistuje ustálená súdna prax najvyšších súdnych autorít. Samotná skutočnosť, že mohli byť naplnené\nformálne podmienky v zmysle ustanovenia § 274 CSP, nezakladá povinnosť súdu rozhodnúť vo veci\nsamej rozsudkom pre zmeškanie. Práve naopak, súd je povinný individuálne posúdiť doterajší priebeh\nkonania ako i správanie strán sporu a následne vyhodnotiť, či by bolo rozhodnutie kontumačným\nrozsudkom súladné s účelom daného inštitútu a s ústavou garantovanými právami strán sporu, najmä\nprávom na spravodlivý proces.\n21. V skúmanej veci je z obsahu týmto odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zrejmé,\nže súd prvej inštancie sa bez akéhokoľvek odôvodnenia od ustálenej rozhodovacej praxe odchýlil a vo\nveci nepostupoval spôsobom, ktorý bol v citovaných rozhodnutiach explicitne uvedený, nakoľko z jeho\nstrany došlo len k striktne formalistickej aplikácii § 274 CSP a podmienok v ňom obsiahnutých, pričom\nsa žiadnym spôsobom nevysporiadal s ústavnoprávnymi limitmi aplikácie daného inštitútu. Súd prvej\ninštancie sa vôbec nezaoberal doterajším priebehom konania ani procesnou aktivitou žalovaného. Ak by\nsúd prvej inštancie postupoval spôsobom, ktorý je súladný so zákonom a rozhodovacou praxou súdov\nvyššieho stupňa a ústavného súdu, pri zohľadnení doterajšieho priebehu konania a procesnej aktivity\n\nžalobcu by v žiadnom prípade nemohol dospieť k záveru, že sú dané podmienky na vydanie rozsudku\npre zmeškanie.\n22. Nad rámec uvedeného, žalovaný poukázal na ustanovenie § 217 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého\nje pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Postup súdu prvej inštancie, ktorý v rámci\nbodu 9 odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia) rozoberal skutkové\nokolnosti, ktoré nastali až po vyhlásení rozsudku, preto nemalo akúkoľvek oporu v právnom poriadku.\n23. S poukazom na všetko vyššie uvedené zastával žalovaný názor, podľa ktorého doslovný výklad\nsúčasnej právnej úpravy rozsudku pre zmeškanie, v zmysle ktorého sa neumožňuje prihliadať na\nakékoľvek vyjadrenia a dôkazy žalovaného, resp. žalobcu, ale súd je povinný buď vyhovieť žalobe,\nalebo ju zamietnuť, a to len na základe toho, že sa strana sporu nedostavila na pojednávanie, je v\nhrubom rozpore s prezentovaným účelom rozsudku pre zmeškanie, s princípom spravodlivého súdneho\nprocesu a úlohou súdov pri ochrane ohrozených a náprave porušených subjektívnych práv strán sporu.\nK uvedenému názoru dospeli i Ústavný súd Slovenskej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky,\npričom v rámci svojej rozhodovacej praxe zároveň poskytli súdom nižšej inštancie exaktný návod, ako\nv prípadoch tohto typu postupovať.\n24. Zmysel a účel civilného procesu je predovšetkým v tom, že slúži hmotnému právu, resp. že poskytuje\nochranu subjektívnym súkromným právam. Bez tohto funkčného vzťahu k hmotnému právu by civilný\nproces v podstate stratil všetok svoj význam. V zmysle článku 2 ods. 1 CSP: „Ochrana ohrozených alebo\nporušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený\nprincíp právnej istoty.“\n25. Ak by aj mal byť rozsudok pre zmeškanie chápaný ako sankcia za porušenie povinnosti zúčastniť sa\npojednávania (čo samo o sebe je v právne teórii sporné), jednalo by sa o celkom zjavne neprimeranú\nsankciu vo vzťahu k významu zabezpečovanej povinnosti.\n26. S poukazom na všetko vyššie uvedené, súd prvej inštancie nemal rozsudok pre zmeškanie\nžalovaného vydať, nakoľko jeho vydaním došlo k aplikácií práva spôsobom, ktorý je v hrubom rozpore so\nzákladnými princípmi vyplývajúcimi z Ústavy Slovenskej republiky ako aj Civilného sporového poriadku.\nŽalovaný mal za to, že v skúmanom prípade neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre\nzmeškanie.\n27. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 29.12.2023, pričom uviedol, že sa\nplne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. Procesné podmienky pre vydanie rozsudku\npre zmeškanie považoval za splnené, a preto v zmysle svojho nemenného právneho názoru a na\npojednávaní dňa 18.10.2023 navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie v konaní.\n28. Napriek tomu v odvolaní poukázal žalovaný na skutočnosť, že súd prvej inštancie mal podľa jeho\nnázoru pochybiť tým, že ,,Ak by súd prvej inštancie postupoval spôsobom, ktorý je súladný so zákonom\na rozhodovacou praxou údov vyššieho stupňa a ústavného súdu, pri zohľadnení doterajšieho priebehu\nkonania a procesnej aktivity žalobcu by v žiadnom prípade nemohol dospieť k záveru, že sú dané\npodmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.“, pričom na podporu svojich tvrdení priložil žalovaný\nvýňatky z nasledovných judikátov:\n- Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 329/08 - S uvedenou argumentáciou odkazujúcou\nna judikát vydaný vo vzťahu k neaktuálnej právnej úpravu v Českej republike, ktorá je odlišná od\naktuálneho Civilného sporového poriadku platného a účinného v Slovenskej republike nemožno súhlasiť.\n- Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 689/2014 - Predmetný nález sa vôbec\nnevzťahuje na procesné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie\n- Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 675/2016 - Predmetný nález sa vôbec\nnevzťahuje na procesné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie\n- Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 04.06.2019 na\nktorý odkazuje Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/19/2022 zo dňa\n25.10.2022, Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/217/2021 zo dňa\n15.12.2022 a Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/326/2021 zo dňa\n31.03.2022 - spoločným znakom všetkých (v tejto odrážke citovaných) rozhodnutí je, že sa odchyľujú\nod ,,formalistického výkladu ustanovenia § 274 CSP“ a to tým, že ,,súd vždy za kumulatívneho\nsplnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie ,,žalobe\nvyhovie“, skutočne nie je žiadúci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac\npojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch\nstrán vykonal rozsiahle dokazovanie.“ S poukazom na citované argumenty si dovolíme uviesť, že súd\nsám od seba nevydáva rozsudok pre zmeškanie a taktiež ho nevydáva ,,vždy“ ale iba v prípade, ak sú\nsplnené procesné podmienky pre jeho vydanie a strana sporu - žalobca, jeho vydanie navrhne - tj. ako\nsvoj dispozitívny úkon v konaní. Taktiež s ohľadom na uvedené citované rozhodnutia Ústavného súdu\n\nSlovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nutné uviesť, že uvedené rozhodnutia\nnemožno použiť na tento prípad. V tomto prípade totiž - konanie netrvá dlhšiu dobu, vo veci sa\nuskutočnilo iba jedno pojednávanie na ktoré sa Žalovaný nedostavil (hoci bol riadne predvolaný) a\nnedošlo k rozsiahlemu dokazovaniu. Nečinnosť Žalovaný odôvodňuje 2 podaniami vo veci samej nepodanie odporu voči platobnému rozkazu by malo samo o sebe kontumačný charakter rozhodnutia.\n29. Podľa § 274 CSP: ,,Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu\nrozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak\na) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní\nna pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku\npre zmeškanie a\nb) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.“\n30. Podľa § 275 CSP: ,,Odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu\nprocesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.“\n31. Civilný sporový poriadok neuvádza vo svojich ustanoveniach nemožnosť vydania rozsudku pre\nzmeškanie v prípade, ak by tvrdenia strany, v ktorej prospech má byť rozsudok pre zmeškanie vydaný\nboli rozporné. Ak by tomu ale aj tak bolo, § 275 CSP uvádza náležitosti odôvodnenia, medzi ktoré\nnepatrí vysporiadanie sa súdu so skutkovým stavom vo veci. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného je\nv tomto prípade kontumačným rozsudkom vydaným priamo na pojednávaní na návrh žalobcu, pričom\njeho kontumačný charakter spočíva v procesnej pasivite žalovaného - nezúčastnení sa na pojednávaní,\na to bez ohľadu na predchádzajúcu materiálnu procesnú obranu žalovaného.\n32. Žalobca poukázal na: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,\nTomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1540 s., konkrétne na\nstrane 1002: ,,Vo fáze pojednávania, ak žalobca za splnenia prezumovaných podmienok (§274) vydanie\nkontumačného rozsudku navrhne, súd možnosť takejto úvahy nemá a je povinný nasledovať prejav\ndispozičného princípu a žalobe kontumačným rozsudkom vyhovieť.“\n33. A konkrétny komentár k § 274 CSP na strane 1003 - 1004: ,,Rozsudkom pre zmeškanie podľa\ntohto ustanovenia môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď už nariadil vo veci samej pojednávanie a\nžalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil. Vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa tohto ustanovenia\nCivilného sporového poriadku tak pojmovo predpokladá, že postup podľa § 167 CSP bol dodržaný a\nžalovaný si tam uvedené povinnosti splnil - inak by súd kontumačným rozsudkom spravidla rozhodol už\nv tejto fáze konania (porovnaj Komentár k § 273 CSP). Výnimočne však je možné aj to, že súd napriek\nnesplneniu povinnosti žalovaného podľa § 167 nevydá kontumačný rozsudok už vo fáze doručovania\nžaloby a nariadi pojednávanie. V takomto prípade je však na procesnej ostražitosti žalobcu, aby navrhol\nvydanie kontumačného rozsudku - bez procesnej iniciatívy žalobcu nemožno k vydaniu tohto rozsudku\nprikročiť. Súd nie je oprávnený žalobcu o tejto možnosti poučiť, lebo by tým neprimerane znevýhodnil\njednu sporovú stranu (žalovaného), suplovaním aktivity druhej sporovej strany a porušil by tým princíp\nrovnosti zbraní (k tomu porovnaj článok 6 a 9 CSP). Podmienky normované v tomto ustanovení musia\nbyť splnené kumulatívne. Kontumačný rozsudok podľa § 274 prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú\nsúčasne splnené podmienky normované jeho hypotézou. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne,\nv rovnakom čase, čo však neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden určitý moment.\nRozsudkom pre zmeškanie tak súd môže rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú\nsúčasne splnené všetky podmienky. Nemusí ísť len o prvé pojednávanie vo veci samej.“\n34. Žalovaný podaním zo dňa 12.02.2024 zotrval na svojej argumentácii v podanom odvolaní, pričom\nosobitne dal do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/64/2019 zo dňa 11.12.2019,\nktoré hovorí o povinnosti rešpektovania ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, resp.\npovinnosti dôkladne a presvedčivo odôvodniť prípadný odklon a sp. zn. 4Cdo/236/2017, ktoré hovorí o\npredvídateľnosti súdnych rozhodnutí, čo smeruje k ochrane princípu právnej istoty.\n35. Žalobca v podaní zo dňa 14.03.2024 poukázal na svoje v konaní uvádzané konzistentné tvrdenia a\nstotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku.\n36. Ďalšie písomné vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepredložili.\n37. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal spor podľa § 378 ods. 1, § 379 a §\n380 CSP, a to bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie\n\ndospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, nie je možné mu vyhovieť a je potrebné ho\nodmietnuť (§ 386 písm. c/ CSP).\n38. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,\nak to zákon nevylučuje.\n39. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov\nodvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.\n40. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,\nproti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n41. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak:\na) bolo podané oneskorene,\nb) bolo podané neoprávnenou osobou,\nc) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo\n42. Podľa § 125 ods. 1 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej\npodobe.\n43. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.\n44. Podľa § 177 ods. 1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.\n45. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak\na) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a\nhodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,\nb) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo\nc) to ustanovuje tento zákon.\n46. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu\nrozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak\na) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní\nna pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku\npre zmeškanie a\nb) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.\n47. Predmetom odvolacieho konania bolo posu´denie vecnej a pra´vnej spra´vnosti napadnutého\nrozsudku su´du prvej insˇtancie, (rozsudok pre zmesˇkanie), ktorým bolo vyhovené žalobe a žalovaný\nbol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.644 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo\nsumy 1.644 eur od 16.09.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40\neur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a rozhodol, že žalobca má proti žalovanému\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n48. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku pre zmesˇkanie (kontumačný rozsudok) je pri\n´pustne´ jedine z do^vodu, zˇe neboli splnene´ zákonné podmienky na vydanie take´ho rozhodnutia. Z\nodvolania žalovaného opísaného v bodoch 7 až 21 tohto rozhodnutia vyplýva, že bolo podané z dôvodu,\nže žalovaný sa domnieval, že v konaní pred súdom prvej inštancie neboli splnené zákonné podmienky\nna vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP. Potom úlohou odvolacieho súdu je\nzistiť, či boli splnené zákonné podmienky pre to, aby súd prvej inštancie v predmetnom konaní mohol\nrozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie žalovaného a teda, či podané odvolanie proti napadnutému\nrozsudku súdu prvej inštancie bolo prípustné alebo nie.\n49. Na prejednanie veci samej pred súdom prvej inštancie sa v zásade nariaďuje pojednávanie (§ 177\nods. 1 CSP). Ustanovenie § 177 ods. 2 CSP upravuje prípady, kedy pojednávanie nie je potrebné\nnariaďovať, pričom ide o vyjadrenie fakultatívnosti nariadenia pojednávania, kedy je na rozhodnutí\nkonajúceho súdu, či aj v prípade, ak je naplnený niektorý z predpokladaných dôvodov pre nenariadenie\npojednávania, pojednávanie nariadi.\n\n50. Na nariadenom pojednávaní prítomný žalobca môže navrhnúť konajúcemu súdu, aby vydal\nkontumačný rozsudok, ktorým sa žalobe vyhovie. Prvou podmienkou takéhoto návrhu je skutočnosť,\nže sa žalovaný nedostavil na predmetné pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný.\nDruhou podmienkou je, že bol žalovaný v predvolaní na toto pojednávanie poučený o následkoch\nnedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Treťou podmienkou je, že žalovaný\nneospravedlnil svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami. V prípade\nzistenia, že vyššie uvedené tri podmienky boli splnené, vzniká obligatórna povinnosť súdu (na rozdiel\nod rozsudku pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania podľa § 273 CSP) vyhovieť\nnávrhu na vydanie kontumačného rozsudku predneseného žalobcom na pojednávaní avšak len v\nprípade, ak konajúci súd dôjde k záveru, že vydanie kontumačného rozsudku žalovaného bude v danom\nkonkrétnom spore vychádzajúc z doterajšieho priebehu súdneho konania a správania sa žalovaného\nmožné takéto rozhodnutie považovať za zákonné a spravodlivé. Bude preto potrebné, aby konajúci\nsúd individuálne zohľadnil procesné štádium prebiehajúceho sporu, a to najmä z hľadiska rozsahu\nvykonaného dokazovania, dĺžky samotného vedenia sporu, počtu skôr uskutočnených pojednávaní a\naktivite žalovaného. Iba takto bude možné pokladať vydanie kontumačného rozsudku žalovaného v\nspore za súladné s účelom tohto inštitútu a nedôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n51. Rozsudok pre zmesˇkanie je osobitny´m typom su´dneho rozhodnutia, ktory´ predstavuje na´sledok\nprocesnej pasivity stra´n v sporovom konani´, nakolˇko v kontradikto´rnom procese maju´ bytˇ nositelˇom\nprocesnej iniciati´vy subjekty konania. Žalovaný, pokiaľ ma´ v spore procesne obsta´tˇ, musi´ vyvi´jatˇ\naktivitu vo forme svojej procesnej obrany.\n52. Medzi účastníkmi súdneho konania nebolo sporné, a táto skutočnosť vyplýva z obsahu súdneho\nspisu súdu prvej inštancie, že sa žalovaný, resp. jeho riadne splnomocnený právny zástupca (advokát)\nnedostavil na prvé nariadené pojednávanie v spore uskutočnené dňa 18.10.2023 o 10:00 hod.. Taktiež\nnebolo sporné, že bol žalovaný v predvolaní na toto pojednávanie poučený o následku nedostavenia\nsa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Predvolanie bolo riadne elektronicky doručené\nprávnemu zástupcovi žalovaného dňa 22.09.2023, pričom v predvolaní bolo uvedené, že konajúci súd\npovažuje strany sporu za potrebné vypočuť. Na riadne a zákonne uskutočnenom pojednávaní dňa\n18.10.2023 so začiatkom o 10:00 hod. s ukončením o 10:15 hod., ktoré skutočnosti vyplývajú z písomnej\nzápisnice z tohto pojednávania (čl. 73 - 75 súdneho spisu súdu prvej inštancie) bol prítomný žalobca ako\naj jeho právny zástupca, ktorý navrhol konajúcemu súdu vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie\nžalovaného podľa § 274 CSP.\n53. Ako ďalej vyplýva zo súdneho spisu v deň pojednávania - 18.10.2023 o 11:21 hod. bola odoslaná\nemailová správa od právneho zástupcu žalovaného adresovaná súdu prvej inštancie k spisovej\nznačke prejednávaného sporu, ktorá bola následne v ten istý deň o 11:30 hod. odoslaná emailom\nv spore konajúcemu sudcovi. Obsahom predmetnej správy bolo oznámenie neúčasti žalovaného na\npredmetnom pojednávaní odôvodnené nasledovne: „klient právneho zástupcu informoval o skutočnosti,\nže je práceneschopný a potvrdenie o tejto skutočnosti bude predložené súdu akonáhle bude predložené\nzo strany klienta. Na predmetnom pojednávaní sa mal klient zúčastniť bez účasti právneho zástupcu, a\npreto nemohol právny zástupca reagovať skôr.“\n54. Odvolací súd je názoru, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia\nsmerovať k spravodlivému výsledku. Súdu tiež prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická\na formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou,\nnemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol\na zvolil výklad v duchu zákona.\n55. Vychádzajúc z početnej judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR je vhodné\npripomenúť, že pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho\nhľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom\nprevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach\nmateriálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti,\nresp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS\n2048/2009). Podľa konštantnej judikatúry nemožno všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup,\npričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo, neznamená len vyhľadávať priame a\n\nvýslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov\n(napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09).\n56. Odvolací súd pripomína, že v zmysle čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné\nvykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva\ntento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred\nzákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým\nzreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.\n57. Vychádzajúc aj zo skutočnosti, že nariadenie pojednávania súdom nie je samoúčelným úkonom,\nale ide o úkon súdu smerujúci k rozhodnutiu vo veci, ergo k prisúdeniu práva a odstráneniu právnej\nneistoty strán sporu súdneho konania ale aj zo skutočnosti, že rozhodnutie predmetného sporu spočívalo\npredovšetkým na vyhodnotení pomerne rozsiahlych listinných dôkazov predložených oboma stranami\nsporu, ale aj výsluchu strán sporu a navrhovaných svedkov (oboma stranami sporu) je ustanovenie § 274\npísm. b) CSP uvádzajúce ako jeden z predpokladov pre vydanie kontumačného rozsudku, že žalovaný\nneospravedlnil svoju neprítomnosť vážnymi okolnosťami, potrebné vykladať tak, že pokiaľ ide o dôvody\nospravedlnenia, nemá ísť o akékoľvek tvrdenia o ľubovoľných prípadne banálnych dôvodoch osobnej\nneúčasti na súdom nariadenom pojednávaní, ale má ísť o ospravedlnenie z dôvodu reálne brániacemu\núčasti na pojednávaní účastníkovi na strane žalovaného alebo (za určitých už vyššie vymedzených\nokolností) jeho právneho zástupcu. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní nemôže byť považované\nza prostriedok obštrukcie, pokiaľ nie je zároveň dôvodom na odročenie pojednávania.\n58. Neurčitosť použitých výrazových prostriedkov vytvára v oblasti aplikácie práva priestor pre\nsudcovskú tvorbu práva a kladie zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byť\nekvivalentné povinnosti výkladu právnej normy ústavne konformným spôsobom ako jedného z\npredpokladov práva na spravodlivé súdne konanie.\n59. Podanie právneho zástupcu žalovaného doručené súdu prvej inštancie dňa 18.10.2023 opísané\nv bode 48 odôvodnenia tohto rozhodnutia možno s prihliadnutím kontextu jeho uskutočnenia, aj keď\nto v jeho obsahu nie je explicitne uvedené vyhodnotiť ako ospravedlnenie neúčasti žalovaného na\npredmetnom pojednávaní. Právny zástupca žalovaného v ňom uvádza dôvody, ktoré mali nastať priamo\nu žalovaného a ktoré žalovanému bránili v účasti na súdom vytýčenom pojednávaní. Predmetné podanie\nsa však netýka žiadosti o odročenie tohto pojednávania, ale len ospravedlnenia neúčasti žalovaného a\nzároveň právneho zástupcu žalovaného, ktorý sa na tomto pojednávaní nemal zúčastniť bez bližšieho\nvysvetlenia dôvodu svojej neúčasti. Z obsahu predmetného podania však nie je možné ho ani s\nprihliadnutím na šírku výkladu jeho obsahu logicky a jednoznačne identifikovať a označiť ako žiadosť o\nodročenie nariadeného pojednávania, bez meritórneho prejednania sporu, ale len ako ospravedlnenie\nneúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu na tomto pojednávaní.\n60. Právny zástupca žalovaného neprítomnosť žalovaného na nariadenom pojedna´vani´ ospravedlnil\nz do^vodu práceneschopnosti žalovaného. K svojej neprítomnosti na pojednávaní uviedol, že sa\nna pojednávaní mal zúčastniť len samotný žalovaný bez účasti právneho zástupcu. Z obsahu\nplnomocenstva udeleného dňa 25.11.2022 na zastupovanie žalovaného v predmetnom spore však\nžiadne obmedzenie z hľadiska účasti na súdom nariadených pojednávaniach v spore pre právneho\nzástupcu žalovaného nevyplýva.\n61. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný, resp. jeho právny zástupca nepredložil o svojich\ntvrdeniach (PN žalovaného) žiadne dôkazy. Takýmto dôkazom by bola napríklad listina potvrdzujúca\npráceneschopnosť žalovaného, resp. účasť na akútnom vyšetrení u lekára z dôvodu akútneho\nzhoršenia zdravotného stavu žalovaného a zároveň dohoda žalovaného s jeho právnym zástupcom\n(advokát) o tom, že napriek riadne udeleného plnomocenstvu právnemu zástupcovi žalovaného na\njeho zastupovanie v predmetnom spore, právny zástupca sa nezúčastní predmetného nariadeného\ntermínu pojednávania v spore a ani nezabezpečí za seba náhradu, napr. svojím koncipientom, príp.\niným advokátom. Keďže žalovaný súdu prvej inštancie takéto alebo obdobné dôkazy nepredložil, je\ntreba prijať záver, že neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Odvolací súd z týchto dôvodov\ntvrdenia žalovaného nemohol považovať za opodstatnené a nemohol akceptovať ani ospravedlnenie\njeho ako aj jeho právneho zástupcu neúčasti na predmetnom pojednávaní. Odvolací súd poukazuje na\nto, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto\n\nosoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, súd nie je povinný domýšľať dôvody, ktoré\npotvrdzujú účastníkom tvrdené, avšak na základe dôkazov nepreukázané skutočnosti.\n62. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce\nv rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (č. 6\nods. 1 CSP). Povaha prejednávanej veci nevyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať\nprirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.\n63. Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že predmetné podanie právneho zástupcu\nžalovaného bolo doručené emailom súdu prvej inštancie v deň konania pojednávania v čase po jeho\nreálnom skončení (o 11.21 hod.). Právny zástupca žalovaného, ako advokát, poznajúc systém práce na\nsúdoch a skutočnosť, že v pojednávací deň trávi asistentka samosudcu v pojednávacej miestnosti, má\nrozumne predpokladať, že sa v ten deň so zaslanou e-mailovou správou asistentka nemusí oboznámiť.\nTým, že nepodnikol adekvátne kroky, sám zavinil, že sa uvedená správa nedostala k samosudcovi včas.\nZároveň z podania právneho zástupcu žalovaného nie je možné hodnoverne zistiť, odkedy mala nastať\npráceneschopnosť žalovaného, či už trvala skôr, alebo až odo dňa nariadeného pojednávania a ani to,\nkedy žalovaný bol na lekárskom vyšetrení (v čase pred termínom konania nariadeného pojednávania\nalebo až po jeho skončení) a ani to, kedy túto skutočnosť právnemu zástupcovi dal vedieť a tento mohol\no tejto skutočnosti informovať konajúci súd.\n64. Uvedená skutočnosť však nemení nič na tom, že sa žalovaný a ani jeho zvolený právny zástupca\nnedostavil na predmetné nariadené pojednávanie bez ospravedlnenia vážnymi okolnosťami a pokiaľ\nide o samotný e-mail doručený súdu prvej inštancie dňa 18.10.2023 o 11.21 hod., tento nemôže byť\npovažovaný ani za podaný včas a nemožno ho ani vyhodnotiť ako žiadosť o odročenie pojednávania.\n65. K ďalšej v odvolaní žalovaného uvedenej argumentácii týkajúcej sa nesplnenia zákonných\npodmienok pre vydanie kontumačného rozsudku žalovaného z dôvodu preukázateľnej aktivity\nžalovaného v spore odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že žalovaný prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu uskutočnil dva úkony v spore, a to 1/ podanie odporu voči platobnému rozkazu,\nktorým bol zaviazaný uhradiť žalobcovi ním uplatnenú pohľadávku (istinu, príslušenstvo a trovy konania)\na 2/ písomné vyjadrenie zo dňa 22.03.2023 ako reakciu na vyjadrenie žalobcu k podanému odporu,\nobsahujúce mimo iných skutočností aj návrh na dokazovanie výsluchom svedkov. Odvolací súd\npoukazuje na to, že celý spor na súde prvej inštancie začal dňa 30.01.2023, kedy bol spor postúpený\nOkresným súdom Banská Bystrica, a to po vydaní platobného rozkazu zo dňa 15.11.2022 a podaní\nodporu žalovaným voči nemu. Odvolací súd uvádza, že konajúci súd má povinnosť individuálne\nv každom spore posudzovať splnenie zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie\nžalovaného. Treba prihliadať a vyhodnotiť celkovú dĺžku súdneho konania, skúmať, či bolo v konaní\nvykonané dokazovanie a v akom rozsahu a tiež dôvod neúčasti žalovaného na nariadenom pojednávaní.\nIba samotná skutočnosť, že boli v spore formálne naplnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku\npre zmeškanie, nedáva súdu zákonite povinnosť rozhodnúť spor takouto formou, ale súd musí skúmať\nsplnenie zákonných podmienok v každom spore individuálne tak, aby rozhodnutie formou kontumačného\nrozsudku bolo v súlade s účelom tohto inštitútu. V danom spore sa súd prvej inštancie podľa názoru\nodvolacieho súdu neodchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe súdov slovenskej republiky. Nie je možné\nkonštatovať, že by žalovaný bol v spore pasívny, avšak v spore neprebehlo žiadne dokazovanie\n(oboznamovanie s listinnými dôkazmi, výsluchy strán sporu, navrhovaných svedkov), spor netrval dlhšiu\ndobu (na konajúci súd prvej inštancie bol upomínacím súdom postúpený 30.01.2023), v spore bolo\nnariadené prvé pojednávanie, ktorého sa žalovaný, resp. jeho právny zástupca nezúčastnili, svoju\nneprítomnosť neospravedlnili včas, uvádzaný dôvod neprítomnosti nijako ani dodatočne nepreukázali a\nzároveň ani nepožiadali o odročenie tohto pojednávania. Potom možno jednoznačne uzatvoriť, že nebol\nna strane súdu prvej inštancie žiadny zákonný dôvod nerozhodnúť tento spor rozsudkom pre zmeškanie\nžalovaného tak, ako to aj uskutočnil.\n66. Záverom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri posúdení sporu nevybočil z medzí\nspravodlivého súdneho procesu. Procesné práva žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie\nnepovažoval za porušené, pričom žalovaný tým, že nedôsledne uplatňoval svoje procesné práva, sám\nzapríčinil svoj neúspech v konaní v podobe kontumačnej straty sporu. Odvolací súd zdôrazňuje, že\nbenevolencia k procesným povinnostiam žalovaného by mu priznávala viac práv, ako by mu vzhľadom\n\nna okolnosti prípadu patrilo a zároveň by viedla k porušeniu rovnosti účastníkov konania v neprospech\nžalobcu a v rozpore so základným princípom formulovaným v čl. 6 CSP.\n67. Na základe vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k za´veru, zˇe odvolanie zˇalovaného\nnebolo do^vodne´ a su´d prvej insˇtancie napadnuty´m rozsudkom rozhodol spra´vne, nakolˇko boli\nsplnene´ vsˇetky za´konne´ podmienky na vydanie napadnute´ho kontumacˇne´ho rozsudku. Preto\npodané odvolanie odmietol v zmysle § 387 ods. 1 CSP.\n68. O trova´ch odvolacieho konania rozhodol odvolaci´ su´d podlˇa § 396 ods. 1 CSP v spojeni´ s § 255\nods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, zˇe zˇalobcovi u´spesˇne´mu v odvolacom konani´ priznal na´rok\nna na´hradu trov odvolacieho konania v plnej vy´sˇke s ty´m, zˇe v súlade s § 262 ods. 2 CSP o vy´sˇke\ntejto na´hrady rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti tohto rozsudku samostatny´m uzneseni\n´m, ktore´ vyda´ su´dny u´radni´k.\n69. Toto rozhodnutie bolo prijate´ sena´tom Krajske´ho su´du v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393\nods. 2 veta druha´ CSP v spojeni´ s § 3 ods. 9 za´kona cˇ. 757/2004 Z. z. o su´doch a o zmene a doplneni\n´ niektory´ch za´konov v zneni´ neskorsˇi´ch predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie\nsa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu\nna súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od\ndoručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania\ndovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Cb/4/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b4d5a704-17ad-40ca-adae-d0279076cba2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 233/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.233.2019.1"}, {"guid": "ussr:9f9d18f3-42bc-445a-be96-a2f016793041", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-12", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1"}, {"guid": "ussr:3bece740-895e-4d73-9802-fa878c7a87ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.689.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 689/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 689/2014 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.689.2014.1"}, {"guid": "ussr:ce34ee7b-aaa5-4e69-ba9a-6230600a50d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 329/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 329/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ce34ee7b-aaa5-4e69-ba9a-6230600a50d1"}, {"guid": "ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/07 z 29. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-29", "citacie_n": 289, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdeb7e69-a521-43d5-9a77-1f3c6d08d22d"}, {"guid": "ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 57/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 57/07 z 31. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-31", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6a87c3-62be-4aa9-b347-c39fb45de2e2"}, {"guid": "ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb0b68ca-a66e-4ab4-b48b-f4621ee131e7"}, {"guid": "4721e435-5d3f-4105-a93b-bed63868e878:40dd6027-43c8-42fb-a359-66b429a6d0bf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8419201914.1", "spisova_znacka": "5Cdo/217/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/217/2021 z 15. 12. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-12-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8419201914.1"}, {"guid": "db15a7b4-4f51-4242-b6d3-83fa9329b639:89a242d8-a7e6-47e5-aae7-f5f7a6c98dbc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1116226202.1", "spisova_znacka": "7Cdo/326/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/326/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1116226202.1"}, {"guid": "24ec0a84-c0dc-4e69-a6fb-180ba1d8a00a:41b6c416-2432-4bfa-a9a0-3d9a1b321b66", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7216213898.1", "spisova_znacka": "3Obdo/64/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/64/2019 z 11. 12. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-12-11", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7216213898.1"}], "citovane_v": []}