{"guid": "7ed59346-799b-4b8b-8d41-fdc019ed997c:e94ff60d-daf8-4151-9f6c-2dd3df119584", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6123345894.1", "spisova_znacka": "2Cob/120/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/120/2024 z 15. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 15. augusta 2024, sp. zn. 2Cob/120/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:6123345894.1", "identifikacne_cislo": "6123345894", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nora Vladová", "sudca_id": 1157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-vladova-1157", "datum_vydania": "2024-08-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Zabezpečovacie opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-1", "nazov": "§ 343 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-343"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-2", "nazov": "§ 343 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-343"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-3", "nazov": "§ 343 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-343.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-343"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-343"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e94ff60d-daf8-4151-9f6c-2dd3df119584", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6123345894.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6123345894.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2024:6123345894.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/120/2024\n6123345894\n15. 08. 2024\nJUDr. Nora Vladová\nECLI:SK:KSBA:2024:6123345894.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu\nJUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: KJmont, s.r.o., so sídlom\nJasenovská 467, 029 57 Oravská Lesná, IČO: 47 076 313, zastúpený: Advokátska kancelária MAJLING\n& NINČÁK, s. r. o., so sídlom Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, proti žalovanému: IN\nDESIGN DUBNICA, s. r. o., so sídlom Bajkalská 9/A, 831 04 Bratislava, IČO: 53 987 217, zastúpený:\nAdvokát CIBULKA, s.r.o., so sídlom Hodžova 1488/53, 911 01 Trenčín, IČO: 55 673 121, v konaní o\nnávrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu\nBratislava III č. k. 66Cb/46/2023 - 87 zo dňa 27.11.2023 takto\nrozhodol:\nKrajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 66Cb/46/2023 - 87 zo dňa\n27.11.2023 p o t v r d z u j e .\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim uznesením č. k. 66Cb/46/2023\n- 87 zo dňa 27.11.2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) zamietol návrh žalobcu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia.\n2. Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že sa svojim návrhom\nvo veci samej voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 25.185,30 Eur s príslušenstvom, titulom\nnezaplatenia 4 faktúr za zrealizované objednané práce. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci\nplatobný rozkaz sp. zn. 38Up/1116/2023 zo dňa 14.7.2023, ktorým žalovaného zaviazal zaplatiť žalovanú\nsumu spolu s príslušenstvom a trovami konania. Voči tomuto platobnému rozkazu žalovaný podal\nodpor, v zmysle ktorého je možné podľa žalobcu dospieť k záveru, že žalovaný nepoprel objednávku,\nzhotovenie a rozsah diela, t. j. zrealizovaný poter a izoláciu a ani jeho cenu, s výnimkou dvoch faktúr,\nkedy spochybnil vyplatenie zádržného, pri tretej faktúre nespochybnil nič, len prehlásil, že ju uhradí a\npri štvrtej faktúre spochybnil iba jej doručenie. Je teda zrejmé, že medzi účastníkmi sporu nie je sporné\nsamotné zhotovenie diela vo fakturovanom rozsahu.\n3. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ďalej uviedol, že z konania\nžalovaného je úplne zrejmé, že naťahuje čas, aby sa vyhol svojej povinnosti zaplatiť predmetné\nfaktúry za zrealizované práce. Žalobca z verejne dostupných informácií zistil, že žalovaný je vlastníkom\nviacerých nehnuteľností v katastrálnom území I. P. J. a J. U.. Žalobca súdu prvej inštancie preto predložil\nlisty vlastníctva, z ktorých má byť zrejmé, že žalovaný sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku napriek\nvedomosti o svojom dlhu a prebiehajúcom súdnom spore, pričom si neplní svoje povinnosti uhradiť\nsvoje podlžnosti voči jednotlivým dodávateľom prác, ktoré si objednal. Žalobca dodal, že okrem toho,\nže žalovaný si neplní svoje povinnosti voči žalobcovi, tak voči žalovanému je vedená aj exekúcia, ktorú\nvedie súdny exekútor JUDr. Ivan Lutter na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 45Ek/1993/2023,\ndátum vydania poverenia 18.10.2023 v prospech oprávneného WOODCOTE GROUP a.s. Žalobca má\npreto pochopiteľne dôvodnú obavu, že podlžností žalovaného je viacero, a žalovaný si neplní svoje\n\npovinnosti, napriek tomu, že existuje minimálne jeden exekučný titul a vedená exekúcia. Z predložených\nlistov vlastníctva podľa žalobcu vyplýva, že vo vlastníctve žalovaného je ešte zopár nehnuteľností\n(2 byty a 2 nebytové priestory), pri ktorých neprebieha aktuálne predaj a teda prevod vlastníckeho\npráva v prospech tretej osoby. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia treba rešpektovať zásadu a\npožiadavku proporcionality. Žalobca uviedol, že nebytový priestor č. 12 (LV XXXX) a č. 3 (LV XXXX)\nsú však podľa zápisu - druh nebytového priestoru 8, čo značí, že sú to len skladové priestory vo\nveľmi malej výmere a tak zriadenie záložného práva na nich by bolo zjavne nedostatočné vzhľadom\nk zabezpečovanej pohľadávke, ktorá sa ku dnešnému dňu spolu s príslušenstvom a trovami konania\npohybuje na úrovni 30 tisíc Eur. Na základe uvedeného preto žalobca zastáva názor, že je potrebné\nzriadiť záložné právo na niektorý z bytov, ktoré ešte vo vlastníctve žalovaného ostali, pričom ide o byty\nč. 33 (LV XXXX) a č. 43 (LV XXXX). Žalobca z tohto dôvodu navrhuje zriadiť záložné právo na byt č.\n33 (LV XXXX), ktorý má menšiu podlahovú plochu, ako byt č. 43 (LV XXXX). Ako žalobca doplnil, z\nwebových stránok žalovaného však vyplýva, že aj uvedené byty sú „predané\", alebo „rezervované\" a\nvšetky ostatné sú predané, preto je potrebné konať bezodkladne a to preto, aby aj tieto posledné 2\nbyty vedené vo vlastníctve žalovaného nezmenili vlastníka a nezačalo konanie na katastri o povolenie\nvkladu vlastníckeho práva v prospech tretej osoby. Ku dňu podania návrhu na súd prvej inštancie, je\nzápis vlastníckeho práva v katastri k týmto dvom bytom v prospech žalovaného a nevedie sa katastrálne\nkonanie. Na základe uvedených skutočností preto v zmysle § 343 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok (ďalej len „CSP“) existuje dôvodná obava, že budúca exekúcia, ktorá bude realizovaná\nna základe vydaného rozsudku súdu v tomto konaní, ako exekučného titulu, bude ohrozená. Tým pádom\nje na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa voči žalovanému dlžníkovi nevyhnutné\nzriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného zabezpečovacím opatrením.\n4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 343 ods. 1, § 344, § 324 ods. 1 a ods. 3, § 325 ods. 1\na ods. 2, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 CSP a uviedol, že návrhom na nariadenie zabezpečovacieho\nopatrenia sa žalobca domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v petite, ktorá\nje vo vlastníctve žalovaného. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s týmto návrhom a po preskúmaní\nlistinných dôkazov predloženými žalobcom k návrhu dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, nakoľko\nneboli osvedčené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V napadnutom\nuznesení ďalej konštatoval, že mal zo žalobcom predložených listinných dôkazov osvedčené, že žalobca\nso žalovaným uzatvorili dohodu, na základe ktorej žalobca pre žalovaného vykonal práce spočívajúce\nvo vykonaní anhydridového poteru a tepelnej izolácie, za čo žalovanému vystavil faktúry. Uvedenú\nskutočnosť má súd prvej inštancie potvrdenú aj tým, že žalovaný dve zo štyroch vystavených faktúr\nuhradil, avšak iba čiastočne. Podľa žalobcu tým žalovaný uznal pohľadávku čo do dôvodu a výšky. K\nuvedenej skutočnosti súd prvej inštancie uviedol, že čiastočným zaplatením vystavených faktúr nedošlo\nk automatickému uznaniu celej žalobcovej pohľadávky čo do výšky a dôvodu, nakoľko k uznaniu záväzku\nmôže v zmysle § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka dôjsť iba písomne\na tak, že dlžník uzná svoj záväzok, čo predpokladá jeho existenciu v čase jeho uznania. Samotná\nčiastočná úhrada vystavených faktúr tieto účinky nemá, pričom žalovaný, ako žalobca uviedol, pri dvoch\nfaktúrach spochybnil vyplatenie zádržného. K uvedenému žalobca dodal, že zádržné bolo už dávno\nsplatené, keďže dielo bolo zo strany žalobcu zhotovené, a malo byť aj skolaudované, čo potvrdzuje aj\nto, že byty a nebytové priestory sú už buď predané alebo sa dopredávajú. Z uvedených skutočností\nmal súd prvej inštancie preto osvedčenú existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému.\nV tejto súvislosti však súd poukázal na to, že skutočnosť, že na účely rozhodovania o návrhu na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca osvedčil existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť\nochrana, teda osvedčil existenciu dlhu žalovaného voči žalobcovi, bez osvedčenia ostatných základných\npredpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 ods. 1 CSP, nie je dôvodom\npre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\n5. Ďalším predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie dôvodnej\nobavy z budúceho marenia exekúcie žalovaným ako dlžníkom. Po posúdení návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia, ako aj žalobcom predložených listinných dôkazov, súd prvej inštancie\ndospel k záveru, že žalobca neosvedčil také konanie žalovaného, z ktorého by vyplývalo, že\npohľadávka žalobcu bude v prípade jej právoplatného judikovania nevymožiteľná a je daná obava\nz budúceho marenia exekúcie. Vo vzťahu k pohľadávke žalobcu voči žalovanému vo výške cca\n25.000,- Eur s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr za vykonané dielo súd prvej inštancie\npoukazuje na skutočnosť, že samotná existencia dlhu nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že nebolo osvedčené také\n\nkonanie žalovaného, odôvodňujúce záver o tom, že by prípadný výkon rozhodnutia vo veci samej bol\nohrozený. Samotná skutočnosť, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade splatných záväzkov voči\nžalobcovi, bez ďalšieho neosvedčuje také konanie žalovaného, ktoré odôvodňuje obavu zo zmarenia\nexekúcie v prípade, že pohľadávka žalobcu bude žalobcovi voči žalovanému právoplatne priznaná v\nsúdnom konaní. Pokiaľ žalobca videl potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v tom, že žalovaný\npredáva časť jemu patriacich nehnuteľností, súd uvádza, že týmto konaním žalovaný realizuje svoje\nprávo disponovať so svojím majetkom, pričom nebolo nijako osvedčené, že by tento úkon vykonal\nv úmysle zmariť budúcu exekúciu pohľadávky žalobcu. Zároveň nebolo zo strany žalobcu nijako\nosvedčené, že by sa žalovaný účelovo zbavoval svojho majetku, ktorý pravdepodobne nadobudol v\nsúvislosti so svojou stavebnou činnosťou, čo vyplýva z výpisu obchodného registra. Súd prvej inštancie v\ntejto súvislosti poukazuje na fakt, že samotným predajom nehnuteľného majetku patriaceho žalovanému\nnedochádza k zmenšeniu celkového majetku, ale iba k jeho transformácii z pasív (nehnuteľnosť) na\naktíva (hotovosť), čo bez ďalšieho neznamená ohrozenie výkonu exekúcie, nakoľko je predpoklad, že\nžalovaný bude disponovať finančnými prostriedkami z predaja predmetných nehnuteľností. Žalobca\ntak neosvedčil to, že žalovaný sa predajom uvedených nehnuteľností snaží ohroziť výkon budúceho\nrozhodnutia.\n6. Akékoľvek ďalšie alebo iné konanie žalovaného, ktoré by mohlo viesť k záveru o úmyselnom\nzbavovaní sa majetku žalovaného na úkor žalobcu ako jeho veriteľa, nebolo v konaní nijakým spôsobom\nosvedčené. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ani listinnými dôkazmi k nemu\npredloženými reálne ohrozenie alebo hrozbu ohrozenia prípadnej exekúcie voči žalovanému neosvedčil\na neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, že vo fáze exekúcie žalovaný nebude mať\nrelevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť žalobca uspokojiť. K uvedenému súd prvej inštancie dopĺňa,\nže žalobca súdu nepreukázal existenciu iných exekúcií vedených voči žalovanému, na ktoré poukázal\nv návrhu. Žalobca tiež v konaní neosvedčil úmyselné zbavovanie sa majetku žalovaným, pričom ani\nskutočnosť, že žalovaný predáva časť svojho nehnuteľného majetku bez ďalšieho neznamená, že v\nprípade budúcej existencie exekučného titulu, bude jeho výkon ohrozený, nakoľko na jeho posúdenie by\nbolo potrebné poznať celkovú finančnú situáciu žalovaného, avšak ani tá nie je nemenná. S poukazom\nna vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu dôvodnej\nobavy, že budúca exekúcia môže byť ohrozená a v konaní preto neboli rozhodujúce skutočnosti\nosvedčené žalobcom dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonných\npodmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva v\nprospech žalobcu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného špecifikovanej v návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval s\npoukazom na § 262 ods. 1 CSP.\n7. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa § 365\nods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP. Žalobca uviedol, že predložil súdu prvej inštancie dôkazy vo\nforme výpisov z listov vlastníctva, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalovaný postupne predáva všetky\nsvoje nehnuteľnosti, ktorých je vlastníkom a už žiadne ďalšie nehnuteľnosti nevlastní. Z uvedených\ndôkazov, preto podľa žalobcu, je jasné, že žalovaný sa napriek vedomosti o svojom dlhu a prebiehajúcom\nsúdnom spore zbavuje majetku a zároveň si neplní svoje povinnosti uhradiť svoje podlžnosti voči\njednotlivým objednávateľom prác, ktoré si objednal. Žalovaný svoje uznané dlhy zo získaného výťažku\nneplní a je preto možné uzavrieť, že ide o také konanie žalovaného, ktoré odôvodňuje záver o\ntom, že prípadný výkon rozhodnutia vo veci samej je ohrozený. Žalobca nevie uviesť, ako inak má\npreukázať existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, keďže dlh žalovaného existuje, žalovaný\nsvoj majetok preukázateľne predáva a napriek zinkasovaným peniazom si neplní dlh, ktorý sám uznal\na sľúbil, že ho zaplatí. Žalobca ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa mýli v prípade, keď uvádza, že\nžalovaný predáva iba časť nemu patriacich nehnuteľností a žalobca preukázal, že väčšina nehnuteľností\nžalovaného je predaná a to málo čo ostalo, sa aktívne predáva. Žalobca zastáva názor, že žalovaný\nčasom predá kompletne svoj majetok. Žalobca ďalej uviedol, že preukázanie úmyslu nie je zákonným\npredpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je potrebné preukázať iba existenciu obavy\nz budúceho zmarenia exekúcie. Z priameho konania žalovaného vyplýva aj takýto úmysel. V tejto\nsúvislosti žalobca poukázal na to, že žalobca nemusí preukazovať účelovosť, keďže táto nie je zákonným\npredpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, opäť stačí iba preukázať existenciu obavy\nz budúceho zmarenia exekúcie. Žalobca je presvedčený, že žalovaný iba naťahuje čas a vyhýba sa\nuhrádzaniu svojich záväzkov. Žalobca ďalej uviedol, že nesúhlasí s bodom 23 odôvodnenia napadnutého\nunesenia, keď znovu opakoval, že nevie ako má inak preukázať tú skutočnosť, že jeho návrh na\n\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia je oprávnený, keďže preukázal oprávnenosť svojej pohľadávky\nako aj to, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku a preto je žalobcova obava oprávnená, keďže\nhrozí bezprostredne. Súd prvej inštancie na jednej strane skonštatoval existenciu dlhu žalovaného\nvoči žalobcovi, žalobca nevie prečo má mať v takomto prípade prednosť ochrany vlastníckeho práva\nžalovaného pred ochranou oprávneného nároku žalobcu. Žiaden vážny zásah do práv žalovaného by\nsa nestal, ak by sa zablokovala primerane iba malá časť jeho majetku, v zmysle návrhu žalobcu, ktorý\nnavyše rešpektuje aj zásadu proporcionality. Žalobca dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojim\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože súd prvej inštancie sa nevyporiadal so všetkými\nrelevantnými skutočnosťami v konaní a porušil právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca\npreukázal skutočnosti, ktoré osvedčujú jeho nárok a osvedčujú aj správanie žalovaného, pričom súd\nprvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie a najmä to, že prečo aktívne kroky na predaj celého\nmajetku zo strany žalovaného a popri tomu neuhrádzanie svojho dlhu by nemal v žalobcovi vzbudzovať\nobavy z budúceho zmarenia exekúcie, že prečo zablokovaním len malej časti majetku žalovaného by\nsa nedokázala zabezpečiť oprávnená pohľadávka žalobcu, bez nejakej ujmy na právach a majetku\nžalovaného a prečo je v tomto prípade potrebné viacej chrániť práva dlžníka a prečo, keď dochádza\nk predaju majetku dlžníka, tak nie je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie, keďže vždy pôjde\nlen o zmenu majetku z pasív na aktíva a iné. Žalobca na záver dodal, že súd prvej inštancie na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nevidí naplnenie dôvodov\nnariadenia zabezpečovacieho nariadenia a taktiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nkeď žalobca považuje, že v danom prípade splnil všetky zákonom stanovené predpoklady. Na základe\nuvedeného žiada, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu žalobcu, zmenil napadnuté uznesenie a nariadil\nzabezpečovacie opatrenie v znení, v akom to navrhoval súdu prvej inštancie.\n8. Žalovaný sa k uvedenému odvolaniu žalobcu vyjadril, keď uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým\nuznesením súdu prvej inštancie a rovnako aj s podrobným a zrozumiteľným odôvodnením tohto\nuznesenia, a preto považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné. Odvolacie dôvody žalobcu nie sú\nspôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože odvolacie námietky žalobcu\nsú častokrát formulované ako rečnícke otázky a preto takéto námietky nepovažuje ani za právne\nkvalifikované odvolacie námietky. Ide prevažne o domnienky a ničím nepodložené špekulácie žalobcu.\nŽalovaný ďalej uviedol, že na jeho strane nedochádza k úbytku peňažného majetku získaného predajom\nnehnuteľností v jeho vlastníctve, pričom žalobca uvádza, že žalovaný používa peniaze z predaja na niečo\niné, avšak toto tvrdenie nijako nepreukazuje a žalovaný popiera toto tvrdenie žalobcu. Žalovaný ďalej\nuviedol, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný nemal peniaze na účte a žalovaný popiera nedostatok\npeňažných prostriedkov na vyplatenie žalobcu. Žalovaný hypoteticky dodáva, že ak subjekt má peniaze\na iba neplatí nejudikované splatné faktúry, tak to nie je dôvodom na vydanie zabezpečovacieho\nopatrenia. Žalovaný poukázal na argument žalobcu, ktorý opakovane upriamuje pozornosť na to, že\nžalovaný uznal dlh, tak toto tvrdenie je zjavne nesprávne a súd prvej inštancie dospel k správnemu\nprávnemu záveru, že čiastočným zaplatením vystavených faktúr nedošlo k automatickému uznaniu celej\nžalobcovej pohľadávky čo do výšky a dôvodu, nakoľko k uznaniu záväzku môže v zmysle § 323 ods.\n1 Obchodného zákonníka dôjsť iba písomne a tak, že dlžník uzná svoj záväzok, čo predpokladá jeho\nexistenciu v čase jeho uznania. Preto je táto odvolacia námietka žalobcu nedôvodná. Žalovaný znovu\npoukázal na tú skutočnosť, že sa nezbavuje majetku, ale ho transformuje, ako správne poznamenal\nsúd prvej inštancie, pričom tento jeho postup je úplne bežný a štandardný, keďže ide o developera,\nktorý postavil bytovku a následne predáva byty a teda vo svojej podstate nedochádza ani k znižovaniu\nhodnoty celkového majetku žalovaného. Žalovaný teda nepredáva nehnuteľnosti z dôvodu, že by\nsa chcel zbaviť celého svojho majetku, ako sa snaží žalobca účelovo navodiť odvolaním a teda z\ntohto je zrejmé, že žalovaný nekoná účelovo s cieľom zmariť prípadnú exekúciu. Vzhľadom na vyššie\nuvedené skutočnosti má žalovaný za to, že súd prvej inštancie procesne nepochybil, dospel k správnym\nskutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, v dôsledku čoho odvolanie žalobcu je nedôvodné.\nŽalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a uložil\nžalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania trov právneho zastúpenia.\n9. Na toto vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca, ktorý uviedol, že sa v plnej miere pridržiaval\nvšetkých podaní v tejto veci a najmä podaného odvolania. Žalobca v tomto vyjadrení zopakoval niektoré\nsvoje skutkové tvrdenia a už skôr produkované názory a argumenty, pričom nad rámec týchto už raz\nprezentovaných tvrdení uviedol, že z postupu žalovaného je jasné, že špekuluje a jeho správanie nie\nje v súlade so zákonom a ani poctivým obchodným stykom. Žalobca opakovane poukázal na to, prečo\n\nžalovaný v prípade predaja nehnuteľností neuhradil dlh, ktorý uznal a ani neuviedol, prečo tak nespravil.\nJe preto namieste obava, že síce sa majetok žalovaného nezmenšil, ale úhradami iných faktúr resp.\núverov a iných dlhov žalovaný tento svoj majetok zmenšuje a obava žalobcu, že výkon prípadného\nrozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený, stále existuje.\n10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.\n1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámením sa s\ndôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnuté\nuznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.\n11. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,\nprávach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,\nak je obava, že exekúcia bude ohrozená.\n12. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.\nZáložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.\n13. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka\nprávoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.\n14. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie\nopatrenie.\n15. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia\nsúdu prvej inštancie.\n16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n17. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n18. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom odvolaním\ndotknutého uznesenia súdu prvej inštancie, s obsahom odvolania žalobcu, odvolací súd konštatuje\nvecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu\nexistujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\n19. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá\nneprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a\npredbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu,\nkto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh\nsmeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017).\n20. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú :\na) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,\nb) spôsobilý predmet záložného práva,\nc) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky,\nd) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.\n21. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových\nokolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu,\nmusí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia\nrelevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia\npotrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie (Civilný sporový poriadok,\nkomentár 2. vydanie, 2022, s. 1297 - 1310, ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ, MESIARKINOVÁ,\nBAJÁNKOVÁ, TOMAŠOVIČ A KOL.).\n\n22. Zabezpečovacím opatrením sa dočasne a predbežne upravujú pomery sporových strán, pričom z\ncharakteru samotného zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je potrebné\nzisťovanie všetkých skutočností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy\ndodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň\nzákladné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia zabezpečovacieho\nopatrenia. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia\nzabezpečovacieho opatrenia by bola exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí\nbyť reálna a musí hroziť bezprostredne. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže\nvzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať\npovinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, otázka úmyselného\nzbavovania sa majetku na úkor veriteľa je otázkou subjektívnou a v danom prípade je potrebné preukázať\númysel, pričom obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že\nžalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane\nsporu.\n23. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom základe, že žalobca\nrelevantným spôsobom neosvedčil také konanie žalovaného, z ktorého by vyplývalo, že pohľadávka\nžalobcu bude v prípade jej právoplatného judikovania nevymožiteľná a je daná obava z budúceho\nmarenia exekúcie, tiež že nebolo osvedčené také konanie žalovaného, ktorým by bolo možné\njednoznačne dospieť k záveru, že by prípadný výkon rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený. Samotná\nskutočnosť, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade splatných záväzkov voči žalobcovi, bez ďalšieho,\npodľa súdu prvej inštancie, neosvedčuje také konanie žalovaného, ktoré odôvodňuje obavu žalobcu\nzo zmarenia exekúcie v prípade, že jeho pohľadávka bude voči žalovanému právoplatne priznaná v\nsúdnom konaní.\n24. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného Súdu SR zo dňa\n20.12.2017, č. k. II ÚS 741/2017, kde z jeho záverov možno konštatovať, že formulácia úmyselné\nkonanie žalovaného a zbavovanie sa majetku na úkor žalobcu nevyplýva z dikcie zákona, minimálne\nvšak musí byť osvedčené, že nakladanie s majetkom súvisí s rozhodnutím ako exekučným titulom a\ndlžník mení kvantitatívne alebo kvalitatívne hodnotu majetku z dôvodu, aby zhoršil exekúciu. Obavu z\nohrozenia exekúcie považuje súdna prax za osvedčenú, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje\npráva alebo faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie, pričom dôvodom je\naj takáto hrozba. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii\núkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka t.j. zmenšenie majetku, ale podľa\nokolností aj s kvalitatívnym dopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace\nvýrazné zníženie speňažiteľnosti.\n25. Odvolací súd v danom prípade vyhodnotil, že podaným návrhom žalobca základné predpoklady\nna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie\nmá za to, že zo strany žalobcu v danom prípade nebol osvedčený objektívny stav ohrozenia exekúcie,\nnakoľko nebolo preukázané, že žalovaný, ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti, realizuje faktické alebo\nprávne úkony smerujúce k jej úplnému zmareniu a ani k jej výraznému sťaženiu. Návrh žalobcu nebol\nosvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného a to zbavovanie\nsa jeho majetku na úkor žalobcu, ako jeho veriteľa. Skutočnosť, že žalovaný predáva jemu patriace\nnehnuteľnosti nemožno považovať za zbavovanie sa majetku za účelom zmarenia exekúcie, keď sa\nnavyše jedná v prípade žalovaného o developera, ktorý disponuje s majetkom, ktorý nadobudol v\nsúvislosti so svojou stavebnou činnosťou. Naopak, súd má za preukázané, že žalovaný sa aj naďalej\nvenuje obchodnej činnosti s cieľom dosiahnutia zisku. Ako už bolo raz vyššie uvedené, vo všeobecnosti\nplatí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom\nna exekvovateľný majetok dlžníka t. j. zmenšenie majetku, alebo podľa okolností aj s kvalitatívnym\ndopadom na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti.\nUvedené nemá odvolací súd za preukázané a to ani v žalobcovom odvolaní a preto sa plne stotožňuje\nso závermi súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, v ktorom konštatoval, že žalobca neosvedčil\nvyslovenú subjektívnu obavu z ohrozenia exekúcie a teda zo žiadneho žalobcom produkovaného\ntvrdenia nebolo preukázané, že by v danej veci bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu\nformou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca v predmetnom konaní neosvedčil, že by sa\n\nžalovaný správal tak, že by sa zbavoval majetku, resp. že by inak znižoval hodnotu svojho majetku, ktorý\nby bolo možné následnou exekúciou postihnúť a preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v konaní\nneosvedčil existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá je základnou podmienkou zriadenia\nsudcovského záložného práva.\n26. Po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel odvolací\nsúd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, t.j., že v preskúmavanej veci žalobca hodnoverným\nspôsobom nepreukázal dôvodnosť obavy z ohrozenia vymožiteľnosti svojho nároku, neosvedčil ani\nhrozbu zmarenia budúcej exekúcie, čím nedošlo k splneniu zákonných predpokladov pre nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia, preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcu na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, ako vo výroku vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1\nCSP).\n27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie\nkončí (§ 396 ods. 1 a § 262 CSP).\n28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "66Cb/46/2023", "guid": "61545c74-d829-42f8-83a8-284a6946c457:c848119b-1141-403b-8112-6916d8fce7c3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8321892a-2476-475b-882e-6feb48d4a460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 741/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.741.2017.1"}], "citovane_v": []}