{"guid": "99861dc9-73dd-4f33-a3ee-a23a8421e8fb:e4e0fe16-34a6-4221-ab4d-617a5236ef82", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1107229124.1", "spisova_znacka": "7Co/109/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/109/2022 z 27. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. februára 2025, sp. zn. 7Co/109/2022, ECLI:SK:KSBA:2025:1107229124.1", "identifikacne_cislo": "1107229124", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Adela Unčovská", "sudca_id": 364, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-adela-uncovska-364", "datum_vydania": "2025-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Záložné právo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4e0fe16-34a6-4221-ab4d-617a5236ef82", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1107229124.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1107229124.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1107229124.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Co/109/2022\n1107229124\n27. 02. 2025\nMgr. Adela Unčovská\nECLI:SK:KSBA:2025:1107229124.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek\nsenátu Mgr. Niny Dubovskej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: 1/ A. B., nar. X.XX.XXXX,\nbytom C. XX, D., 2/ E. A., nar. XX.X.XXXX, C. XX, D., 3/ F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. H. XX, I.,\n4/ J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., 5/ K. D., L. A., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, H., 6/ K. A.,\nnar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., všetci zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Silvia Predná s.r.o.,\nIČO: 36 859 044, so sídlom Gercenova 6, Bratislava, proti žalovanému: DOLPHINS CORPORATION\nLtd., so sídlom Suite 13, prvé poschodie, Oliaji Trade Centre, Francis L. D., K., H., D. L., zastúpený:\nVRBA & PARTNERS s.r.o., IČO: 35 918 225, Sliezska 9, Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú\nzaťažené záložným právom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa\n31.5.2022, č.k. 5C/106/2008-227, takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.\nŽalobcom 2/, 3/, 5/ a 6/ sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho\nkonania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti, a to pozemok, parc. č. XXX, v\ncelkovej výmere 579 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a rodinný dom, súp. č. 359, ktorý je\npostavený na parc. č. XXX, v celkovej výmere 579 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, obe\nnehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území D., obec: Stupava, okres: H., zapísané na Liste\nvlastníctva č. XXXX, ktorý vedie Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor, nie sú zaťažené záložným\nprávom, ktoré je zapísané na tomto Liste vlastníctva č. XXXX, v časti C Ťarchy, ktorý vedie Okresný\núrad Malacky, katastrálny odbor pre katastrálne územie D., obec: Stupava, okres: H., zapísané pod RIII\nXXXX/XX na pozemok par. č. XXX a stavbu s. č. XXX na par. č. XXX zo Záložnej zmluvy č. 2 zo dňa\n23.6.1992 v prospech DOLPHINS CORPORATION LTD., so sídlom: Suite 13, Oliaji Tade Centre, First\nFloor, Francis Rachel Street, Victoria, Mahé, SEYCHELLES, podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo\ndňa 5.3.2009-Z-696/09-862/09 (výrok I.). Žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100%, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).\n2. Rozhodnutie vo veci právne zdôvodnil ust. § 8 ods. 1 a 2, § 9, § 27 ods. 1, § 28, § 39, § 123, § 136\nods. 1, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1 a 2, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky\nzákonník“), § 151a ods. 1, § 151b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 23.6.1992,\n§ 31 ods. 1 a 2, zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o rodine“), § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne\ntým, že v posudzovanom prípade dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcov na podanej\nžalobe je daný, keďže žalobcovia 1/ až 6/ žiadali, aby súd určil, že nehnuteľnosť v ich vlastníctve nie je\n\nzaťažená záložným právom zriadeným v prospech žalovaného, pričom na základe takéhoto rozhodnutia\nsúdu bude žalobcom poskytnutá ochrana ich práv tým, že kataster vymaže sporné záložné právo na\ndotknutom liste vlastníctva, ktoré tam bolo zapísané na základe neplatnej zmluvy. K hmotnoprávnej\nstránke veci súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanom prípade bolo zriadené záložné právo na\ncelú vec, celú nehnuteľnosť, ktorá je v súčasnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ až 6/.\nKeďže išlo o zriadenie záložného práva, ktoré sa týkalo nehnuteľnosti, ktorá je predmetom podielového\nspoluvlastníctva (a bola aj v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v spoluvlastníctve) konštatoval, že ide\no právny úkon, ktorý nie je bežným hospodárením so spoločnou vecou a preto sa na neho nevzťahuje\nprávna úprava obsiahnutá v § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd uviedol, že ak\nje zmluvou zriaďované záložné právo k nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve zaťažujúce celú\nnehnuteľnosť, potom účastníkmi zmluvy musia byť všetci spoluvlastníci, pretože ide o dispozíciu s\nnehnuteľnosťou predstavujúcu výkon vlastníckeho práva a každý zo spoluvlastníkov s ňou tak môže\ndisponovať len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, nie v rozsahu spoluvlastníckych podielov\nostatných spoluvlastníkov. Po oboznámení s vyhlásením žalobkyne 2/ zo dňa 17.6.1992, podľa ktorého\nčestne vyhlásila, že „dovoľuje svojmu otcovi J. A., aby sa zaručil rodinným domom v D., M. C. XXX/XX,\np.č. XXX“ a vyhlásením žalobkyne 3/ zo dňa 17.6.1992, podľa ktorého čestne vyhlásila, že „súhlasí ako\nspoluvlastníčka rodinného domu v Stupave, parc. č. XXX v 1/5 s tým, aby jej otec J. A. dal uvedenú\nnehnuteľnosť ako zálohu“ súd prvej inštancie vyvodil, že tieto čestné vyhlásenia nemôžu nahradiť to, že\nžalobkyne 2/ a 3/ neboli účastníkmi zmluvy, ktorou sa zriaďovalo záložné právo. Naviac tieto vyhlásenia\npovažoval za neurčité, keď napr. žalobkyňa 3/ v čestnom vyhlásení uviedla nesprávne parcelné číslo\nnehnuteľnosti (uviedla parc. č. XXX). Súd prvej inštancie konštatoval, že v čase uzatvárania záložnej\nzmluvy medzi VÚB, a.s., pobočka Bratislava – vidiek a J. A. D. boli jeho maloleté deti A. B. (A.),\nnar. X.XX.XXXX a J. A., nar. XX.XX.XXXX spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX\nOkresného úradu Malacky, katastrálneho odboru. Dospel k záveru, že je bez akýchkoľvek pochybností,\nže otec pôvodných žalobcov 1/ a 4/ nebol oprávnený disponovať so spoluvlastníckymi podielmi svojich\nneplnoletých detí s poukazom na § 28 Občianskeho zákonníka. Z dokladov, ktoré boli v konaní\npredložené, je zrejmé, že nebol schválený právny úkon na také nakladanie s majetkom žalobcov 1/ a 4/,\nktoré bolo predmetom zmluvy uzavretej dňa 23.6.1992 označenej ako Záložná zmluva č. 2 a uzavretá\nmedzi VÚB, a.s., pobočka Bratislava – vidiek a J. A. st.. Podľa názoru súdu prvej inštancie je takýto\nprávny úkon absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže svojim\nobsahom aj účelom odporuje zákonu a nepochybne sa tiež prieči dobrým mravom. Pokiaľ žalovaný\ntvrdil, že nie je preukázaná skutočnosť, že pôvodný žalobcovia 1/ a 4/ boli skutočne spoluvlastníkmi\nnehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zálohu, súd prvej inštancie uviedol, že táto skutočnosť nepochybne\nvyplýva z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva Bratislava – vidiek sp. zn. D851/87 zo dňa 20.8.1987.\nVzhľadom na uvedené dôvody súd prvej inštancie žalobe po zmene petitu vyhovel, pričom sa nestotožnil\ns právnym názorom žalovaného, že zmluva, ktorá bola základom sporu, je platná čiastočne. O trovách\nkonania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na plný úspech žalobcov im priznal voči\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.\n3. Proti rozhodnutiu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa §\n365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, že v predmetnom prípade došlo k\nnaplneniu podmienok § 137 písm. c) C.s.p., a to najmä podmienky naliehavého právneho záujmu.\nUviedol, že v predmetnom spore neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej\nzmluvy v dôsledku predbežného charakteru takéhoto určenia. Určovacia žaloba nie je opodstatnená, ak\nmá charakter len tzv. predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právny vzťah je alebo nie je. Zároveň\nodkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/89/2007, v zmysle ktorého aj keby záložná\nzmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu\nprávnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Žalovaný ďalej konštatoval, že súd\nprvej inštancie sa síce zaoberal posúdením naliehavého právneho záujmu, no samotné jeho zhrnutie\nnepovažoval žalovaný za dostatočné, preto žiadal odvolací súd, aby sa vysporiadal aj s prípadnou\notázkou nedostatočného odôvodnenia otázky naliehavého právneho záujmu. Žalovaný mal za to, že súd\nprvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď síce aplikoval správnu právnu normu, no nesprávne\nju interpretoval a následne použil na daný prípad, keď rozhodol, že žalobcovia preukázali splnenie\npodmienky preukázania naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby. Ďalej namietal, že súd prvej\ninštancie dostatočne neodôvodnil to, prečo bola uzatvorená záložná zmluva neplatná, nakoľko jedinou\nčasťou odôvodnenia rozsudku, ktorá sa týka tejto časti, je bod 37. rozsudku, v rámci ktorého na margo\n\nneplatnosti záložnej zmluvy uviedol, že „podľa názoru súdu čestné vyhlásenia nemôžu nahradiť to,\nže žalobkyne 2/ a 3/ neboli účastníkmi zmluvy, ktorou so zriaďovalo záložné právo“. Prvoinštančný\nsúd ale ďalej neodôvodnil to, na základe akej právnej normy (a jej interpretácie) dospel k tomuto\nzáveru. Žalovaný poukázal na to, že vo viacerých písomnostiach počas konania uvádzal, že sa podľa\njeho názoru má na daný problém aplikovať § 41 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého by mala\nbyť platná minimálne časť záložnej zmluvy, prvoinštančný súd sa však touto argumentáciou a ani s\nprávnou normou žiadnym spôsobom nevysporiadal. Rovnako sa nevysporiadal ani s otázkou aplikácie\n§ 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase od 1.1.1992 do 31.12.1992). Vo vzťahu k\núdajnej neurčitosti čestného vyhlásenia žalobcu 3/ žalovaný uviedol, že v tomto prípade súd prvej\ninštancie postupoval príliš formalisticky, keďže je zjavné, že žalobca 3/ mal na mysli práve sporné\nnehnuteľnosti, o to viac, že žalobca 3/ podpísal dve čestné vyhlásenia s tým, že v jednom z nich\nuviedol označenie nehnuteľností správne. Pokiaľ ide o otázku platnosti záložnej zmluvy vo vzťahu k\nžalobcom 1/ a 4/, ktorí boli v čase uzatvárania záložnej zmluvy maloletí, k tejto časti sa žalovaný\nnevyjadril, nakoľko netvrdil platnosť záložnej zmluvy ako celku (teda vo vzťahu k žalobcom 1/ a 4/).\nNakoľko argumentácia súdu k otázke neplatnosti záložnej zmluvy v podstate absentuje, žalovaný uviedol\nsvoje vlastné vysvetlenie toho, prečo považuje záložnú zmluvu za z časti platne uzatvorenú. Pokiaľ\nide o otázku platnosti uzatvorenia záložnej zmluvy vo vzťahu k záložcovi, žalovaný trval na svojich\nargumentoch, v zmysle ktorých sa záložná zmluva musí posudzovať ako platne uzatvorená a účinná,\nminimálne vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu záložcu, podporne aj vo vzťahu k spoluvlastníckemu\npodielu žalobcu 2/ a 3/ (spoluvlastnícky podiel po zosnulom J. A. o veľkosti 1/5 sa rozdelil medzi 5/\nA. K. v podiele 1/30 o 6/ A. K. v podiele 5/30.) Žalovaný mal za to, že na daný prípad sa má použiť\n§ 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je neplatná len časť právneho úkonu, je právny úkon\nneplatný len v tejto časti. Žalobcovia túto skutočnosť namietali ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia,\nale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým\nprejavom. Žalobcovia ďalej tvrdili, že vôľa strán smerovala k tomu, aby bolo záložné právo zriadené\nna nehnuteľnostiach ako celok. Toto tvrdenie žalovaný nerozporoval a tvrdil, že to bola pôvodná vôľa\nstrán. Mal však za to, že ak vôľou strán bolo založenie nehnuteľnosti ako celku, je nepochybné, že\nvôľou strán bolo založenie nehnuteľností čo i len v ich časti (spoluvlastníckych podieloch), ktoré tvoria\nsúčasť všetkých nehnuteľností (logicky, stále pri použití § 41, keď ostáva v platnosti len časť právneho\núkonu, bola pôvodná vôľa strán iná, nakoľko ostala v platnosti len časť mieneného právneho úkonu).\nNa danú vec je potrebné podľa názoru žalovaného použiť logický argument ,,argumentum a maiori ad\nminus\". Žalovaný uviedol, že vôľou záložcu bolo založiť celú vec, a teda inými slovami, jeho vôľou bolo\nzaložiť všetky spoluvlastnícke podiely. Ak však časť spoluvlastníckych podielov maloletých detí založiť\nnemohol, v tejto časti bol jeho právny úkon neplatný. Vo zvyšku bol však právny úkon platný podľa ust.\n§ 41 Občianskeho zákonníka. Okrem toho žalovaný uviedol, že pochybenie, ktoré spôsobilo rozpor s\npôvodnou vôľou záložného veriteľa založiť nehnuteľnosti ako celok, nastalo práve na strane záložcu\n- právneho predchodcu žalobcov a z tohto dôvodu došlo k oslabeniu práv záložného veriteľa v časti\nzáložného práva na spoluvlastnícky podiel žalobcov 1/ a 4/. Ak by súd rozhodol o neplatnosti záložnej\nzmluvy ako celku, došlo by podľa názoru žalovaného k nedôvodnému a ešte výraznejšiemu zásahu do\npráv žalovaného, pričom takýto zásah by bol v rozpore so zásadou spravodlivosti a súdnej ochrany.\nĎalej poukázal na to, že založiť svoj spoluvlastnícky podiel mohol záložca aj bez súhlasu ostatných\npodielových spoluvlastníkov. Zaťažením spoluvlastníckeho podielu záložným právom nie sú ostatní\nspoluvlastníci vo svojich právach nijako dotknutí. Na založenie spoluvlastníckeho podielu nie je potrebný\nsúhlas ostatných spoluvlastníkov (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 2Cdon/339/1997). Zriadenie\nzáložného práva na spoluvlastnícky podiel nepredstavuje teda hospodárenie so spoločnou vecou v\nzmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka (judikát Rc 12/2000). Za hospodárenie so spoločnou\nvecou totiž nie je možné považovať prípad, keď spoluvlastník disponuje svojim podielom. Z tohto\ndôvodu teda podľa názoru žalovaného nič nebráni tomu, aby bola záložná zmluva minimálne v časti\nzaloženia spoluvlastníckeho podielu záložcu platná. Žalovaný zároveň poukázal na znenie § 151d ods.\n1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992, podľa ktorého ,,ak niekto dá do\nzálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so\nzáložným právom, vznikne záložné právo, len ak so vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme\ndobromyseľne, že záložca je oprávnený vec založiť. V prípade pochybností platí, že záložný veriteľ\nkonal dobromyseľne.\" Žalovaný uviedol, že v zmysle citovaného ustanovenia bolo možné, aby niekto\ndal do zálohu aj cudziu vec, na čo sa vyžadoval súhlas vlastníka veci. Takýto názor vyjadril aj Najvyšší\nsúd SR v uznesení zo dňa 29.3.2017, sp.zn. 1Obo/12/2016, v ktorom okrem iného uviedol, že ,,takýto\nsúhlas bolo možné dať aj ústne, konkludentne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o\n\ntom, čo chcel vlastník prejaviť.\" Na základe uvedeného žalovaný vyvodil, že na platnosť záložnej zmluvy,\nktorým záložca dáva do zálohu spoluvlastnícky podiel vo vlastníctve tretej osoby sa nevyžaduje, aby\ntáto tretia osoba bola účastníkom záložnej zmluvy a na vznik záložného práva sa vyžaduje iba jej súhlas,\nktorého formu zákon bližšie nešpecifikuje. V prejednávanom prípade bol účastníkom záložnej zmluvy\nzáložný veriteľ a záložca. Skutočnosť, že žalobca 2/ a 3/ neboli účastníkmi záložnej zmluvy nezakladá\njej neplatnosť ako celku (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 29Odo/1180/2006). Žalobca 2/ dňa\n17.6.1992 spísal pred Obvodným úradom v Stupave vyhlásenie, v ktorom uviedol: ,,Vyhlasujem na svoju\nčesť, že dovoľujem svojmu otcovi J. A., aby sa zaručil rodinným domom v Stupave, ulica Nová 935/28\np.č. XXX.“ Žalobca 3/ dňa 17.6.1992 spísal pred Obvodným úradom v Malackách čestné prehlásenie,\nv ktorom uviedol: ,,Dovoľujem svojmu otcovi J. A., aby sa zaručil rodinným domom v D., M. C. XXX/\nXX p.č. XXX. \" Okrem toho spísal aj ďalšiu listinu označenú ako vyhlásenie v znení: ,,Vyhlasujem na\nsvoju česť, že súhlasím ako spoluvlastníčka rodinného domu v Stupave parcela č. XXX v 1/5 s tým,\naby môj otec J. A. dal uvedenú nehnuteľnosť ako zálohu. \" (išlo o dom parc.č.XXX s výmerou 579,\nktorá chyba je nepatrná a je jednoznačné, čo mala úmysel vyhlásením vyjadriť). Na základe vyššie\nuvedeného mal žalovaný za to, že súhlas žalobcov 2/ a 3/ bol daný. Z uvedených vyhlásení jednoznačne\nvyplýva ich vôľa so založením nehnuteľnosti. Okrem toho žalovaný poukázal na skutočnosť, že súhlas\nna založenie nehnuteľnosti bol daný ústne. Písomné vyhlásenia boli iba formálnym vyjadrením toho,\nna čom sa vopred dohodli ústne. Drobné nedostatky uvedené v týchto vyhláseniach vyplývajú len z\nnedostatočnej znalosti práva žalobcov 2/ a 3/, no podľa názoru žalovaného nespôsobujú ich neplatnosť,\nnakoľko ich úmysel bol zrejmý. Okrem toho mal žalovaný za to, že súhlas so založením nehnuteľnosti\nvyplýva aj zo skutočnosti, že záložné právo bolo platne registrované Štátnym notárstvom Bratislava vidiek dňa 23.6.1992 pod č. Rlll 1683/92-449/95. Žalobcovia 2/ a 3/ mali vedomosť o tejto skutočnosti,\nno napriek tomu tento stav po dobu viac ako 15 rokov akceptovali. Týmto taktiež vyjadrili svoj\nkonkludentný súhlas. Ak by žalobcovia s právnym stavom nesúhlasili, mohli sa návrhom na začatie\nkonania obrátiť na súd. Preto v tomto prípade by sa mala podľa názoru žalovaného jednoznačne\nuplatniť zásada ochrany dobromyseľného nadobúdateľa záložného práva ako aj princíp právnej istoty.\nV súvislosti s uvedeným poukázal žalovaný aj na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, vyjadrenú aj\nv rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Sžf/65/2011. Žalovaný ďalej uviedol, že ak by aj súhlas\nvlastníka spoluvlastníckeho podielu v tejto veci nebol daný, záložné právo by vzniklo aj napriek tomu.\nV zmysle § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 do 31.12.1992 sa\nna vznik záložného práva vyžadovali dve podmienky - odovzdanie veci záložnému veriteľovi a jeho\ndobromyseľnosť. Žalovaný mal za to, že obe podmienky boli splnené. Odovzdanie veci sa vykonalo\nregistráciou záložného práva na štátnom notárstve (rozhodnutia NS ČR sp.zn. 29Cdo/2512/2000, sp.zn.\n30Cdo/2013/2002, sp.zn. 21Cdo/328/1999). Záložný veriteľ uzavrel záložnú zmluvu v dobrej viere,\nže záložca je oprávnený nehnuteľnosti založiť. Záložca záložnému veriteľovi uviedol, že má súhlasy\nvšetkých spoluvlastníkov so založením nehnuteľností. Na overenie tejto skutočnosti zákon nevyžadoval\nžiadne písomné dôkazy, nakoľko súhlas spoluvlastníka so zriadením záložného práva mohol byť daný\naj ústne. V prípade pochybností o dobromyseľnosti záložného veriteľa platí, že záložný veriteľ konal\ndobromyseľne. Žalovaný poukázal na to, že žalobcovia neuviedli doposiaľ žiadne relevantné skutočnosti,\nktorými by preukázali, že záložný veriteľ bol v čase uzatvárania záložnej zmluvy nedobromyseľný, pričom\ndôkazné bremeno je na strane žalobcu a mal za to, že žalobcovia ho neuniesli. Na základe uvedeného\nvyvodil, že záložná zmluva bola uzatvorená platne aj vo vzťahu k žalobcom 2/ a 3/. Žalovaný na záver\nuviedol, že podľa jeho názoru zo strany súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci z dôvodu,\nže na daný prípad neaplikoval správnu právnu normu, resp. opomenul aplikáciu správnej právnej normy,\na to konkrétne ust. § 41 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej ,,Ak so dôvod neplatnosti vzťahuje\nlen na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z\njeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť\nod ostatného obsahu\" a na daný prípad neaplikoval správnu právnu normu, resp. opomenul aplikáciu\nsprávnej právnej normy, a to konkrétne § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase od\n1.1.1992 do 31.12.1992), v zmysle ktorej ,,Ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka\nalebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo,\nlen ak so vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec\nzaložiť. V prípade pochybností platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne.\" Žalovaný tiež namietal,\nže súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vyhodnotil\nčestné vyhlásenia žalobcu 2/ a 3/ ako neurčité. Podľa názoru žalovaného tieto čestné vyhlásenia (spolu\ns ústnymi súhlasmi) splnili podmienky súhlasu vlastníka podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka\núčinného v čase od 1.1.1992 do 31.12.1992. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby súd vydal\nrozhodnutie, ktorým bude určené, že nehnuteľnosti, a to pozemok, parc.č. XXX, v celkovej výmere 579\n\nm2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom, súp.č. XXX, ktorý je postavený na\nparc.č. XXX, v celkovej výmere 579 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, obe nehnuteľnosti\nnachádzajúce sa v katastrálnom území D., obec: Stupava, okres: H., zapísané na Liste vlastníctva č.\nXXXX, ktorý vedie Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor, nie sú v časti spoluvlastníckych podielov\nspoluvlastníka - A. B. (A.) o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/5 a spoluvlastníka - A. J. o veľkosti\nspoluvlastníckeho podielu 1/5 zaťažené záložným právom, resp. na týchto spoluvlastníckych podieloch\nnie je záložné právo, ktoré je zapísané na tomto Liste vlastníctva č. XXXX, v časti ,,C\" ťarchy, ktorý\nvedie Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor pre katastrálne územie D., obec: Stupava, okres: H.,\nzapísané pod Rlll 1683/92 na pozemok parc.č.XXX a stavbu súp.č.XXX postavenej na parc.N.XXX zo\nzáložnej zmluvy č. 2 zo dňa 23.6.1992 v prospech DOLPHINS CORPORATION LTD. podľa Zmluvy o\npostúpení pohľadávok zo dňa 5.3.2009 - Z-696/09-862/09. V časti určenia neexistencie záložného práva\nk ostatným spoluvlastníckym podielom, tzn. k iným ako sú uvedené vo výroku I. rozsudku, zapísaným na\nListe vlastníctva č. XXXX, ktorý vedie Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor pre katastrálne územie\nD., obec Stupava, okres Malacky žiadal žalobu zamietnuť. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že\nžalovaný má voči spoločne a nerozdielne zaviazaným žalobcom 1/ až 6/ nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 20 %.\n4. Žalobcovia 1/ až 6/ sa k odvolaniu žalovaného vyjadrili podaním zo dňa 6.8.2022, v ktorom uviedli, že\npodľa ich názoru súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil, z akých dôvodov považuje Záložnú zmluvu\nč. 2 za absolútne neplatnú z dôvodu, že svojim obsahom a účelom odporuje zákonu a nepochybne sa\nprieči dobrým mravom. Žalobcovia sa plne stotožnili s odôvodnením, že účastníkmi Záložnej zmluvy č.2,\nktorou bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti – rodinnému domu, v podielovom spoluvlastníctve\nzaťažujúce celú nehnuteľnosť musia byť všetci spoluvlastníci a každý zo spoluvlastníkov s ňou tak môže\ndisponovať len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, nie v rozsahu spoluvlastníckych podielov\nostatných spoluvlastníkov. V prejednávanom spore však, v súlade s tým, čo konštatoval po vykonanom\ndokazovaní súd prvej inštancie, pri uzatváraní Záložnej zmluvy č. 2 disponoval záložca, neb. J. A.\nst., aj spoluvlastníckymi podielmi ostatných spoluvlastníkov, žalobcov 2/ a 3/, ako aj spoluvlastníkov\n1/ a 2/, pričom však k takejto dispozícii so spoluvlastníckymi podielmi nebol oprávnený. Žalobcovia\nnesúhlasili s tvrdením žalovaného, ktoré je založené na tom, že súd prvej inštancie údajne pristupoval\n„príliš formalisticky“ pri posudzovaní čestného vyhlásenia žalovaného 3/ a mali za to, že súd prvej\ninštancie vyložil správne, že vyhlásenia žalobcov 3/ a 4/ vyhodnotil ako neurčité. Uviedli, že nakoľko\nje zriadenie záložného práva formou obmedzenia práv vlastníka k veci, tak prípadné splnomocnenie\n(poverenie) udelené inej osobe na jeho zriadenie, musí byť nespochybniteľné, určité a zrozumiteľné,\npričom v prípade konania neb. J. A. st. tento nedisponoval takýmto oprávnením konať v mene žalobcov\n3/ a 4/ zriadiť záložné právo na ich spoluvlastnícke podiely. Žalobkyňa 2/ v čestnom vyhlásení uviedla,\nže súhlasí, aby sa nebohý J. A. ,,zaručil rodinným domom ......“ a nie, aby naň zriadil záložné právo\n(rozdiel: ručenie – záložné právo), naviac žalobkyňa 2/ mohla disponovať len svojim spoluvlastníckym\npodielom (nie udeľovať súhlas na nakladanie s celým rodinným domom). Z čestného vyhlásenia\nžalobkyne 3/ vyplýva, že súhlasila ,,ako spoluvlastníčka rodinného domu v Stupave parcela č. XXX\nv 1/5 s tým aby môj otec J. A. dal uvedenú nehnuteľnosť ako zálohu“ (rozdiel: parcela č. XXX –\nparcela č. XXX), pričom sa neuvádza parcela registra ,,C“ parc. č. XXX, na ktorej je skutočne rodinný\ndom postavený. Žalobcovia sa domnievali, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že v prípade nesprávne\nuvedeného označenia parcely je možné usudzovať len na „údajnú chybu v písaní“. Naviac predmetom\nzálohu bol rodinný dom (nie pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený), ktorý ani v jednom z\nčestných vyhlásení nie je identifikovaný súpisným číslom. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že údajne\nžalobca 3/ podpísal dve čestné vyhlásenia s tým, že v jednom z nich uviedol označenie nehnuteľnosti\nsprávne, žalobcovia upozornili na to, že takéto údajne existujúce čestné vyhlásenie nebolo predmetom\ndokazovania. Rovnako nemôže podľa ich názoru obstáť ani žalovaným uvádzané tvrdenie, že súhlas\nudelili na zriadenie záložného práva žalobcovia 2/ a 3/ ústne. Uviedli, že žalovaný opomenul uviesť, z\nktorého vykonaného dôkazu usudzuje takto zistený skutkový stav a poukázali na to, že z vykonaného\ndokazovania nevyplynul skutkový záver, ktorý by dovoľoval žalovanému tvrdiť, že súhlas na zriadenie\nzáložného práva na spoluvlastnícke podiely žalobcov 2/ a 3/ bol udelený ústne. Okrem toho považovali\nžalobcovia za podstatné zdôrazniť, že ani jedno z čestných vyhlásení sa netýkalo čo i len potenciálnej\nmožnosti zaťaženia záložným právom pozemku, na ktorom je rodinný dom postavený, pričom tento\npozemok je evidovaný na dotknutom liste vlastníctva, v časti ťarcha, ako zaťažený záložným právom,\npričom ako právny titul zápisu sa uvádza Záložná zmluva č. 2. Žalobcovia ďalej uviedli, že druhou\nzmluvnou stranou Záložnej zmluvy č. 2, záložným veriteľom, bola finančná inštitúcia, Všeobecná úverová\nbanka, a.s., pobočka Bratislava – vidiek a podľa ich názoru je možné sa oprávnene domnievať, že\n\nfinančná inštitúcia, ktorej predmetom činnosti bolo poskytovanie úverov, mala mať odbornú spôsobilosť\noveriť, kto je skutočným vlastníkom, resp. podielovým spoluvlastníkom rodinného domu a či bol záložca,\nneb. J. A. st. oprávnený disponovať celou nehnuteľnosťou. Ako vyplýva zo znenia Záložnej zmluvy č.\n2, časť prílohy, list vlastníctva bol prílohou k tejto Záložnej zmluve č.2. Záložný veriteľ – Všeobecná\núverová banka, a.s. si teda v čase uzavretia Záložnej zmluvy č.2 bola vedomá, resp. mohla si byť vedomá\ntoho, že neb. J. A. st. nemá oprávnenie založiť rodinný dom ako celok, nakoľko je len spoluvlastníkom\n1/5 z celku. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca teda mohol vedieť, že neb. J. A. st. nie je zjavne\noprávnený na založenie spoluvlastníckych podielov žalobcov 2/ a 3/, resp. ani žalobcov 1/ a 2/, resp. nie\nje oprávnený založiť rodinný dom ako celok. Podľa názoru žalobcov neobstojí dovolávanie sa §151d ods.\n1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Záložnej zmluvy č.2. Považovali za nedôvodné zo\nstrany žalovaného tvrdiť, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca, bol v čase uzatvárania Záložnej\nzmluvy 2 dobromyseľným. Dobromyseľnosť žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu nemohla\nbyť podľa názoru žalobcov v žiadnom prípade daná, nakoľko z listu vlastníctva, ktorý bol prílohou\nZáložnej zmluvy 2 mohol záložný veriteľ vedieť, že záložca, neb. J. A. st. zriaďuje záložné právo na\nspoluvlastnícke podiely na rodinnom dome, bez určitého a zrozumiteľného poverenia od žalobcov 2/ a\n3/, resp. že bez schválenia tohto úkonu súdom (teda v rozpore so zákonom) boli predmetom zálohu\naj spoluvlastnícke podiely maloletých detí, žalobcov 1/ a 2/. Nad rámec týchto zjavných skutočností,\ndobromyseľnosť žalovaného jednoznačne vylučuje aj to, že s jeho vedomím, od vzniku záložného práva\nje stále udržiavaný aj zjavný protizákonný stav, ktorý spočíva v tom, že pozemok, na ktorom je rodinný\ndom postavený, je evidovaný na liste vlastníctva, v časti ťarcha, ako zaťažený záložným právom, pričom\nako právny titul zápisu sa uvádza Záložná zmluva č. 2. Tento pozemok, na ktorom je rodinný dom\npostavený, nikdy nebol ako predmet zálohu označený v Záložnej zmluve č. 2 a teda ani hypoteticky k\nnemu nemohlo byť zriadené záložne právo. Žalobcovia poukázali na to, že podľa judikatúry „posúdenie\ntoho, či možno časť úkonu oddeliť od ostatného obsahu, úzko súvisí s jeho výkladom; uplatnia sa preto\ninterpretačné zásady, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 35 ods. 2 Obč. zák.“ (bližšie judikát č. Rč 44/1998).\nDomnievali sa, že nie je možné pripustiť čiastočnú neplatnosť Záložnej zmluvy č. 2, nakoľko z článku\nI. bod 1 Záložnej zmluvy č. 2 bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že vôľa oboch zmluvných strán\nsmerovala k tomu, aby bolo záložné právo zriadené na rodinný dom ako celok, keďže ako predmet\nzálohu bol určený rodinný dom a nielen spoluvlastnícky podiel neb. J. A. st., a tiež hodnota zálohu bola\nurčená vo výške 1 860 909 Kčs, tzn. hodnota rodinného domu ako celku. Navyše podľa ustanovenia\nčlánku I. bod 3. Záložnej zmluvy č. 2 „ak záloh stratí na cene tak, že zabezpečenie úveru sa stane\nnedostatočné záložca sa zaväzuje, že zabezpečenie úveru bez zbytočného odkladu primerane doplní.\nAk tak neurobí, stane sa tá časť úveru, ktorá nie je zabezpečená, splatnou“. Teda ak by vôľa zmluvných\nstrán Záložnej zmluvy č. 2 smerovala k tomu, aby bol predmetom zálohu len spoluvlastnícky podiel\nneb. J. A. st., stal by sa úver poskytnutý vo výške 1 300 000 Kčs, ktorý bol zriadením tohto záložného\npráva zabezpečený, splatný vo veľkej časti automaticky v momente uzavretia záložnej zmluvy č. 2 (čo\nje ale zjavne v rozpore s logikou, keďže úverová zmluva, na základe ktorej bol poskytnutý predmetný\núver, bola uzavretá v ten istý deň ako záložná zmluva č. 2, t. j. dňa 23.6.1992). Žalobcovia mali za\nto, že § 41 Občianskeho zákonníka o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu nie je možné uplatniť,\nnakoľko prejav vôle účastníkov Záložnej zmluvy č. 2, ako aj okolnosti, za ktorých bola Záložná zmluva\nč. 2 uzavretá jednoznačne definujú úmysel zmluvných strán založiť rodinný dom ako celok, pričom ani\njedna zo zmluvných strán nebola uvedená do omylu ohľadom vlastníkov rodinného domu, ktorý bol\npredmetom zálohu. Výklad žalovaného spočívajúci na tvrdení, že ak záložca, neb. J. A. st., nezaložil\nrodinný dom, tak založil aspoň svoj spoluvlastnícky podiel, resp. konkrétne spoluvlastnícke podiely podľa\nnázoru žalobcov neobstojí, nakoľko je takýto výklad vôle v rozpore s jej jazykovým prejavom (§ 35\nods. 2 Občianskeho zákonníka) a mení skutočný prejav vôle, ktorý bol zmluvnými stranami vyjadrený\nv obsahu Záložnej zmluvy č.2. Pre úplnosť žalobcovia uviedli citáciu z rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSR, sp.zn. 3Cdo/81/2011, „....... Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa §35 ods. 2 Obč.\nzák. nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže\npoužitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného\nslovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval\nv čase ich zmluvného dojednania.......“. Žalobcovia mali za to, že z dôvodu, že v Záložnej zmluve č. 2\nnie je určený správne predmet zálohu – a teda len spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu, ktorým\nmohol disponovať záložca, neb. J. A. st., pričom určenie zálohu bolo podstatnou náležitosťou záložnej\nzmluvy (§151b ods. 4 Občianskeho zákonníka účinné v čase uzavretia Záložnej zmluvy č.2), nie je\nmožné interpretovať Záložnú zmluvu č. 2, že je právnym úkonom len čiastočne neplatným, nakoľko\npodstatnú náležitosť zmluvy nie je možné oddeliť od ostatnej časti zmluvy. Tento právny záver opreli\no citáciu z odbornej literatúry „v prípade, ak sa dôvod neplatnosti týka podstatnej náležitosti právneho\n\núkonu, bez ktorej právny úkon nemôže vzniknúť, je právny úkon neplatný v celom rozsahu“, resp. aj\no závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 8Co/483/2014, podľa ktorého\n„ .... podľa názoru odvolacieho súdu aj vzhľadom na povahu kúpnej zmluvy ako právneho úkonu,\npredmetom ktorej je odplatný prevod vlastníckeho práva, nemožno dohodu o kúpnej cene, ktorá je\npodstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, oddeliť od ostatného obsahu kúpnej zmluvy“. Podľa názoru\nžalobcov súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj existenciu naliehavého právneho záujmu. Stotožnili\nsa s konštatovaním súdu prvej inštancie, že na takomto určení majú naliehavý právny záujem, pretože\nrozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie výmazu záložného práva v katastri nehnuteľnosti\na bez takého rozhodnutia je právne postavenie žalobcov neisté v tom, či na ich nehnuteľnosti viazne\nzáložné právo žalovaného (rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 5Co/78/2018), zároveň sa odstráni\nstav neistoty medzi žalobcami a žalovaným. Právnu neistotu žalobcov podľa ich názoru umocňuje aj tá\nskutočnosť, že od vzniku záložného práva je žalovaným stále udržiavaný zjavný protizákonný stav, ktorý\nspočíva v tom, že pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený, je evidovaný na liste vlastníctva, v\nčasti ťarcha, ako zaťažený záložným právom, pričom ako právny titul zápisu sa uvádza Záložná zmluva\nč. 2. Tento pozemok, na ktorom je rodinný dom postavený nikdy nebol ako predmet zálohu označený v\nZáložnej zmluve č. 2 a teda ani hypoteticky k nemu nemohlo byť zriadené záložne právo. Napriek tomu,\nže žalovaný mal možnosť zhojiť tejto protiprávny stav, nepristúpil k tomu a naviac nezákonnosť zriadenia\nzáložného práva na pozemok pod rodinným domom ani nepripúšťa (čoho dôkazom je ním navrhovaný\ntext petitu). Na základe uvedeného navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.\n5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel\nk záveru, že odvolanie žalovaného nie je podané dôvodne.\n6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.).\n7. V záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.\n8. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou doručenou\ndňa 31.8.2007 domáhali (po zmene žaloby pripustenej uznesením zo dňa 25.2.2020) určenia, že\nnehnuteľnosti (pozemok a rodinný dom) špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia, nie sú\nzaťažené záložným právom zapísaným na liste vlastníctva na základe Záložnej zmluvy č. 2 zo dňa\n23.6.1992 v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom rozhodol, že Záložná\nzmluva č. 2 uzavretá dňa 23.6.1992 je neplatná a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy\nkonania. Na odvolanie žalovanej rozhodol Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa\n21.11.2018, č.k. 7Co/652/2015-171 tak, že uvedený rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z\ndôvodu, že súd prvej inštancie sa opomenul zaoberať otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcov\nna určení neplatnosti záložnej zmluvy.\n9. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen\npodľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie\nje v rozpore s jazykovým prejavom.\n10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n11. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,\nje neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za\nktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.\n12. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho\nvlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.\n13. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.\n\n14. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú\nna právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.\n15. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú\nspoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo\ndohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.\n16. Podľa § 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu 23.6.1992) záložné právo slúži na\nzabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je\nzáložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné právo sa vzťahuje na\nzáloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené.\n17. Podľa § 151b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu 23.6.1992) záložné právo\nvzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona. Na účinnosť záložnej\nzmluvy, ktorou sa zakladá nehnuteľnosť, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.\n18. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto dá do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka\nalebo osoby, ktorá má k veci iné vecné právo nezlučiteľné so záložným právom, vznikne záložné právo,\nlen ak sa vec odovzdá záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je oprávnený vec\nzaložiť. V prípade pochybností platí, že záložný veriteľ konal dobromyseľne.\n19. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o\na) splnení povinnosti,\nb) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami\nvyplýva z osobitného predpisu,\nc) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie\nje potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo\nd) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.\n20. V danom prípade prvoinštančný súd správne posúdil danosť naliehavého právneho záujmu na\npredmetnom určení. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že v prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú\nurčenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, teda žiadajú, aby sa určilo, že záložné\nprávo viaznúce na nehnuteľnostiach neexistuje, čo zodpovedá ustanoveniu § 137 písm. c) C.s.p., ktoré\nstanovuje procesnú prípustnosť takejto žaloby, ak je na takomto určení daný naliehavý právny záujem.\nPredpokladmi pre vyvodenie naliehavosti právneho záujmu sú popieranie existencie (neexistencie)\npráva žalovanými, či právneho pomeru u žalobcov, t.j. právo, resp. právny vzťah medzi stranami je\nsporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi stranami), existencia ohrozenia\npráva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť\ninak, len určovacím výrokom, existencia potreby odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo\nprávneho vzťahu. V prejednávanej veci je zrejmé, že právny vzťah medzi stranami založený zmluvou\no zriadení záložného práva je medzi zmluvnými stranami (a zároveň procesnými stranami) sporný,\nvlastnícke právo žalobcov je neisté v dôsledku zápisu ťarchy na liste vlastníctva, ktorý nemožno odstrániť\ninak ako určovacím výrokom súdu a potreba odstránenia tejto neistoty je v podobe začatia výkonu\nzáložného práva, ktoré bolo oznámené záložcovi. Na základe uvedeného možno konštatovať procesnú\nprípustnosť určovacej žaloby, keďže na určení, že tu právo nie je, je zároveň daný naliehavý právny\nzáujem.\n21. Pokiaľ ide o aplikáciu § 41 Občianskeho zákonníka a § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, odvolací\nsúd nepovažoval za potrebné uskutočniť postup v zmysle § 382 C.s.p., a teda nevyzýval sporové\nstrany, aby sa v stanovenej lehote vyjadrili k použitiu uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka,\nkeď vychádzal zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Obdo 1/2019,\nuverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020,\npod č. 48. Podľa neho nejde o postup odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 382 C.s.p., ak bez\nvýzvy stranám sporu použije vo svojom rozhodnutí iné ustanovenie právneho predpisu, ako súd prvej\ninštancie, ak už bolo predmetné ustanovenie aplikované v skoršom štádiu konania, alebo ak jeho možná\naplikácia bola posudzovaná v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. To platí aj v\nprípade, že pri svojom rozhodovaní odvolací súd použil iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho\n\npredpisu ako súd prvej inštancie, pričom sa jeho aplikácie v ktoromkoľvek štádiu sporu domáhala strana\nsporu a zároveň druhá strana mala procesnú možnosť sa k jeho použitiu vyjadriť. V danej veci sa\naplikácie uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka dovolával žalovaný v odvolacom konaní a\nžalobcovia sa mali možnosť k nemu vyjadriť v rámci vyjadrenia k odvolaniu.\n22. Odvolací súd konštatuje, že argumentácii žalovaného o čiastočnej neplatnosti záložnej zmluvy\nnie je možné priznať úspech. Berúc do úvahy znenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa\nktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale\nnajmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom,\nodvolací súd podrobil jazykové vyjadrenie právneho úkonu záložnej zmluvy výkladu, a to z pohľadu\ngramatického, logického aj systematického. Gramatickým výkladom článku I. záložnej zmluvy možno\ndospieť k záveru, že význam rozhodujúcich pojmov je jednoznačný. Zmluvné strany použili pojem\n„zriadenie záložného práva záložným veriteľom na zabezpečenie poskytnutého úveru v celkovej sume\n1 300 000,- na rodinný dom záložcu J. A. v Stupave, list vlastníctva č. XXXX, ktorý je ohodnotený\nna 1 860 909 Kčs“ a zároveň jednoznačne uviedli, že „Ak záloha stratí na cene tak, že zabezpečenie\núveru sa stane nedostatočné, záložca sa zaväzuje, že zabezpečenie úveru bez zbytočného odkladu\nprimerane doplní. Ak tak neurobí, stane sa tá časť úveru, ktorá nie je zabezpečená, splatnou.“ Logickým\nvýkladom (z hľadiska vzájomnej nadväznosti jednotlivých použitých pojmov) možno vyvodiť, že záložca\nJ. A. poskytol nehnuteľný majetok – rodinný dom v Stupave zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v\nhodnote 1 860 909 Kčs ako záloh na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi I. G.\nA. I. vo výške 1 300 000,-. Systematickým výkladom (z hľadiska radenia pojmov v štruktúre celého\nprávneho úkonu) je potrebné dospieť k záveru, že prejav vôle zmluvných strán smeroval k zabezpečeniu\npohľadávky záložného veriteľa vo výške 1 300 000,-, v prospech ktorého bolo zriadené záložné\nprávo na nehnuteľnosť – rodinný dom v hodnote 1 860 909,- Kčs, pričom v prípade nedostatočného\nzabezpečenia pohľadávky sa stáva nezabezpečená časť pohľadávky splatnou. Odvolací súd konštatuje,\nže výklad právneho úkonu zriadenia záložného práva, ktorému odvolací súd podrobil jazykový prejav\nzachytený v záložnej zmluve, plne zodpovedá zneniu § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výklad\nprávneho úkonu totiž možno vykonať podľa vôle toho, kto právny úkon urobil iba v prípade, ak táto\nvôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Obsah záložnej zmluvy možno za použitia zákonom\nstanovených interpretačných pravidiel vykladať, nie však nahrádzať alebo dopĺňať vôľu, ktorú zmluvné\nstrany pri jej uzavieraní nemali, alebo ktorú síce mali, ale neprejavili ju. Na podklade výkladu jazykového\nprejavu nemožno v prejednávanej veci dospieť k záveru, že záložnou zmluvou bolo zriadené záložné\nprávo len na časť nehnuteľnosti, a to v rozsahu vlastníckeho podielu záložcu, príp. v rozsahu ďalších\nspoluvlastníckych podielov. Takáto vôľa zmluvných strán prejavená nebola, a to aj s ohľadom na\nabsenciu určenia výšky jednotlivých spoluvlastníckych podielov a ich hodnoty a tiež s ohľadom na účel\nzriadenia záložného práva (zabezpečenie pohľadávky vo výške primeranej k hodnote nehnuteľnosti a\nnásledkov jej nedostatočného zabezpečenia). Za danej situácie potom nemožno dospieť k záveru, že\nzáložná zmluva je čiastočne platná v časti zriadenia záložného práva na spoluvlastnícky podiel záložcu,\nprípadne aj na spoluvlastnícke podiely ďalších spoluvlastníkov (žalobcov 2/ a 3/).\n23. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa aplikácie § 151d ods. 1\nObčianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia záložnej zmluvy. Pre vznik záložného práva k cudzej\nveci bez súhlasu jej vlastníka sa podľa uvedeného ustanovenia vyžadovala okrem odovzdania veci aj\ndobromyseľnosť záložného veriteľa v tom, že záložca je oprávnený vec založiť. Z verejne dostupných\núdajov katastra nehnuteľností bolo zrejmé, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom záložného práva,\nje v spoluvlastníctve záložcu, jeho dvoch plnoletých detí a dvoch neplnoletých detí. Vo vzťahu k\nneplnoletým deťom je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že záložca nebol oprávnený nakladať\nso spoluvlastníckymi podielmi svojich maloletých detí, nakoľko na takéto nakladanie nebolo dané\nschválenie súdu v zmysle § 28 Občianskeho zákonníka. Aj záver súdu prvej inštancie o neurčitosti\nvyhlásení plnoletých detí záložcu možno považovať za správne. V oboch vyhláseniach je uvedený\nsúhlas vo vzťahu k celému rodinnému domu (nie k spoluvlastníckemu podielu), pričom v jednom\nvyhlásení je súhlas, aby sa záložca „zaručil“ rodinným domom a v druhom vyhlásení je uvedené\nnesprávne parcelné číslo, na ktorom je dom postavený. Je potrebné súhlasiť s tvrdením žalobcov,\nže vzhľadom k tomu, že zriadenie záložného práva je formou obmedzenia práv vlastníka k veci,\nmusí byť prípadné splnomocnenie (poverenie) udelené inej osobe na jeho zriadenie nespochybniteľné,\nurčité a zrozumiteľné. Uvedené prehlásenia spoluvlastníkov (žalobcov 2/ a 3/) nespĺňajú kritérium\nurčitosti a zrozumiteľnosti. Na základe uvedeného nemožno vyvodiť, že záložca disponoval oprávnením\nv mene žalobcov 2/ a 3/ zriadiť záložné právo na ich spoluvlastnícke podiely. Za danej situácie,\n\nkeď záložca nemal na nakladanie so spoluvlastníckymi podielmi žalobcov 1/ a 4/ schválenie súdu\na nedisponoval zrozumiteľnými a určitými súhlasmi na nakladanie so spoluvlastníckymi podielmi\nžalobcov 2/ a 3/, nemohol byť záložný veriteľ dobromyseľný v tom, že záložca je oprávnený vec\nzaložiť. Zároveň je potrebné konštatovať, že tvrdenia žalovaného o ústnom súhlase so založením\nspoluvlastníckych podielov žalobcov 2/ a 3/ a existencia ďalšieho písomného súhlasu žalobcu 3/ nemajú\noporu vo vykonanom dokazovaní, preto súd na ne nemohol prihliadať. Pre úplnosť odvolací súd\nkonštatuje, že vzhľadom na právny záver o nemožnosti vyvodenia čiastočnej platnosti záložnej zmluvy,\nje výsledok hodnotenia vzniku záložného práva podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu\nk spoluvlastníckym podielom žalobcov 2/ a 3/ prakticky nepodstatná.\n24. Odvolací súd vo svetle vyššie uvedeného právneho posúdenia dospel k záveru, že ak prvoinštančný\nsúd určil, že nehnuteľnosti (rodinný dom ako aj pozemok parc.č. 692, ktorý vôbec nebol predmetom\nzáložnej zmluvy) nie sú zaťažené záložným právom, rozhodol správne.\n25. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vo vzťahu\nk určeniu, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v rozsahu spoluvlastníckych podielov\nžalobcov 2/, 3/, 5/ a 6/) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.\n26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1\na § 396 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcom 2/, 3/, 5/ a 6/ proti neúspešnému žalovanému nárok na plnú\nnáhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npodľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktorý vydá súdny úradník.\n27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 C.s.p.).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.\n1 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom\n(§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/106/2008", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "124848ec-f044-4d75-bce3-c3cdda95d120:31accaa1-d77c-4b3b-92e5-fe44e25b7159", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:4609200342.1", "spisova_znacka": "3Obdo/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2019 z 25. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:4609200342.1"}, {"guid": "cef280e3-3574-4297-a4ba-041e6183a3f4:8ebc4378-7d7a-46ef-8899-18be3c6cf1c9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7095899708.1", "spisova_znacka": "1Obo/12/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/12/2016 z 28. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7095899708.1"}, {"guid": "baef009d-cd1a-4289-99af-70c07263b604:a23b0d5a-1cc6-4089-ab9a-4898aa1a1b98", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1415210612.1", "spisova_znacka": "5Co/78/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/78/2018 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1415210612.1"}, {"guid": "c6fefa59-46c9-4ac5-bf81-dc5e4b873866:be3f0877-3c7b-4f19-8d03-2597b3f08fe7", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1414208228.1", "spisova_znacka": "8Co/483/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/483/2014 z 14. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-08-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1414208228.1"}], "citovane_v": []}