{"guid": "a5a4a3b3-3998-4f92-8a31-907147a4da1f:ec9ef51b-7a43-4b11-9de6-c73f8d9a2097", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1111214998.2", "spisova_znacka": "10Co/35/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/35/2024 z 26. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2025, sp. zn. 10Co/35/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1111214998.2", "identifikacne_cislo": "1111214998", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Kučerová", "sudca_id": 622, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-kucerova-622", "datum_vydania": "2025-06-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Nájom a podnájom nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "nazov": "§ 123 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-123", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-123"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-125", "nazov": "§ 125 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-123", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-125", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec9ef51b-7a43-4b11-9de6-c73f8d9a2097", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1111214998.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1111214998.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1111214998.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n10Co/35/2024\n1111214998\n26. 06. 2025\nJUDr. Zuzana Kučerová\nECLI:SK:KSBA:2025:1111214998.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov\nJUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: CITY PRESSBURG,\ns.r.o., IČO: 35 822 414, so sídlom: Jégeho 16999/8, 821 08 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska\nkancelária Chabadová, s.r.o., so sídlom: Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, IČO: 36 866 733, proti\nžalovanému: V.. B.. Ľ. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom: M. XX, XXX XX K., právne zastúpený: JUDr. Milan\nFulec, advokát, so sídlom: Živnostenská 2, 811 06 Bratislava, o uloženie povinnosti strpieť nerušený\nvýkon nájomného práva a uloženie povinnosti vydať kľúče, na odvolanie žalobcu proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava IV, č.k. B1-4C/69/2011-427 zo dňa 17.10.2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku o trovách konania mení tak, že žalovanému\nsa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.\nŽiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (I.), žalovanému priznal náhradu trov\nkonania proti žalobcovi v rozsahu 100% (II.); o výške náhrady trov konania si vyhradil rozhodnúť po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (III.).\n2/ Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku zhrnul, že návrhom podaným dňa 10.05.2011\nna Okresný súd Bratislava I sa žalobca domáhal proti žalovanému nariadenia predbežného opatrenia,\nktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa rušivých zásahov do realizácie práva nájmu\nžalobcu, vydať navrhovateľovi kľúče a umožniť vstup do nehnuteľnosti - nebytových priestorov\nnachádzajúcich sa v K., na M. F. č. XX, zapísanej na LV č. XXXX, v katastrálnom území A. M.,\nobec K. - m.č. A. M., okres K. T., ako aj vydať hnuteľné veci navrhovateľa, ktoré sa v predmete\nnájmu nachádzajú. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 24.05.2011 zobral svoj návrh na nariadenie\npredbežného opatrenia späť v časti uloženia povinnosti žalovanému vydať žalobcovi hnuteľné veci, ktoré\nsa nachádzajú v predmete nájmu. Súd o uvedenom návrhu rozhodol uznesením zo dňa 30.05.2011,\nč.k. 4C 69/2011-57 tak, že uložil žalovanému, aby sa zdržal rušivých zásahov do realizácie práva\nnájmu žalobcu, aby vydal žalobcovi kľúče a umožnil vstup do nehnuteľnosti - nebytových priestorov\nnachádzajúcich sa v K., na M. F. Č.. XX, zapísanej na LV č. XXXX, v katastrálnom území A. M., Obec\nK. - m.č. A. M., Okres K. T.. Súd zároveň uložil žalobcovi povinnosť do 30 dní odo dňa doručenia\nuznesenia podať návrh o uloženie povinnosti žalovanému strpieť nerušený výkon nájomného práva\nžalobcu a o náhradu škody vzniknutej v súvislosti s rušivými zásahmi žalovaného do realizácie práva\nnájmu žalobcu k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. Súd konanie o nariadenie predbežného opatrenia\nv časti uloženia povinnosti žalovanému vydať navrhovateľovi hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú v\npredmete nájmu zastavil. Uvedené uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 5Co 339/11-121 zo dňa 22.08.2011 a dovolanie žalovaného bolo uznesením Najvyššieho súdu\nSR č.k. 5Cdo 78/2013 zo dňa 20.01.2014 odmietnuté. Súd prvej inštancie ďalej zhrnul, že žalobca sa\nžalobou vo veci samej domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti strpieť nerušený výkon nájomného\n\npráva žalobcu v nebytových priestoroch nachádzajúcich sa v K. na M. ul. č. XX, zapísané na LV č. XXXX,\nkat. územie A. M., obec K. - m.č. A. M., okres K. T., vydať žalobcovi kľúče od predmetných nebytových\npriestorov, zaplatiť žalobcovi náhradu škody vzniknutej v súvislosti s rušivými zásahmi žalovaného do\nrealizácie práva nájmu žalobcu a zaplatiť bezdôvodné obohatenie. Uznesením č.k. 4C 69/2011-172 zo\ndňa 25.09.2012 bolo konanie v časti žalobného návrhu o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu\nspäťvzatia zastavené; uznesením č.k. 4C 69/2011-224 zo dňa 01.07.2014 bol žalobný návrh v časti o\nzaplatenie náhrady škody z dôvodu neodstránenia jeho vád v súdom stanovenej lehote odmietnuté.\n3/ Súd prvej inštancie ďalej zhrnul skutkové zdôvodnenie žaloby, podľa ktorého žalobca dňa 16.11.2006\nuzatvoril s majoritnými spoluvlastníkmi nebytových priestorov (s výnimkou žalovaného) zmluvu o nájme\nnebytových priestorov s dobou nájmu na dobu určitú do 15.09.2016 (správne 30.11.2016, poznámka\nodvolacieho súdu). Uzatvorenie zmluvy nikto nerozporoval, nikto sa nedomáhal vyslovenia platnosti/\nneplatnosti zmluvy súdnou cestou, rovnako zmluvu nikto nevypovedal, ani iným spôsobom neukončil.\nŽalovaný je minoritným spoluvlastníkom predmetných nebytových priestorov. Napriek vedomosti\no platne uzatvorenej nájomnej zmluve a napriek nariadenému predbežnému opatreniu žalovaný\nznemožňuje žalobcovi predmet nájmu riadne užívať, pričom podľa vyhlásení žalovaného je predbežné\nopatrenie nevykonateľné, nakoľko si v čase rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia\nnahlásil v nebytových priestoroch trvalý pobyt, čím sa stali nebytové priestory jeho obydlím požívajúcim\nvyššiu právnu ochranu ako domnelé práva súkromnej spoločnosti. Žalobca mal za to, že nájomnú zmluvu\nje potrebné, až do prípadného súdneho rozhodnutia, považovať za platnú. Zo skutkových okolností je\nzrejmé, že podstata sporu je v nezhodách spoluvlastníkov o tom, ako hospodáriť so spoločnou vecou,\nčo však nemôže byť na škodu tretiemu subjektu, ktorý vystupuje voči podielovým spoluvlastníkom\nnavonok. V zmysle § 139 ods. 1 Obč. Zák. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení\na povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Pri rozhodovaní o spoločnej veci platí tzv.\nväčšinový princíp. Žalobca uzatvoril nájomnú zmluvu s podielovým spoluvlastníkom, ktorého výška\nspoluvlastníckeho podielu je majoritná, preto z tohto úkonu sú zaviazaní všetci podieloví spoluvlastníci\nspoločne a nerozdielne, teda sú povinní strpieť za odplatu užívanie predmetu nájmu a do tohto práva\nnezasahovať. Pokiaľ ide o trvalý pobyt, žalobca bol toho názoru, že nahlásenie trvalého pobytu nemôže\nzakladať žiadne osobitné práva k budove a teda nemôže oprávňovať vlastníka, resp. spoluvlastníka ako\nprenajímateľa k tomu, aby svojvoľne zasahoval do práva nájmu navrhovateľa a znemožňoval nájomcovi\nužívať prenajatú vec.\n4/ Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku tiež uviedol, že žalovaný dňa 26.03.2015\npožiadal o zrušenie predbežného opatrenia podľa § 77 ods. 2 OSP nariadeného uznesením č.k.\n4C/69/2011-57 zo dňa 30.05.2011 dôvodiac absenciou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca je\nsíce nájomca, ale so žalovaným nemá žiadny zákonný ani zmluvný vzťah. Je pravdou, že z právnych\núkonov sú zaviazaní všetci spoluvlastníci, avšak žalovaný bol vylúčený z rozhodovania o spoločnej\nveci, nebol prítomný pri rozhodovaní. Je pravdou, že súd doposiaľ neurčil neplatnosť zmluvy, preto\nsi musí túto otázku vyriešiť ako predbežnú. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn.\n33Odo 1125/2004, z ktorého vyplýva, že pre spoluvlastníka neexistujú žiadne práva a povinnosti voči\nnájomcovi z právneho vzťahu, ktorého nebol účastníkom. Zároveň uviedol, že žalobca, resp. p. C., má\numožnený vstup do nehnuteľnosti a môže sa tam pohybovať. Predmetný návrh žalovaného súd prvej\ninštancie pre nedôvodnosť zamietol. Skonštatoval, že uzavretie nájomnej zmluvy nevyžadovalo účasť\nvšetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, t.j. účastníkov zmluvy, ktorá sa týkala spoločnej veci, nemuseli\nbyť všetci spoluvlastníci, pre jej platnosť postačilo, ak zmluva bola uzatvorená a podpísaná majoritným\nspoluvlastníkom v súlade s väčšinovým princípom uplatňovaným pri nakladaní so spoločnou vecou.\nTýmto spôsobom potom následne došlo k vzniku solidárneho záväzku podielových spoluvlastníkov voči\ndruhému účastníkovi zmluvy (v tomto prípade žalobcovi), pričom každý zo spoluvlastníkov bol povinný\nrešpektovať a plniť záväzky vyplývajúce z takto uzavretej zmluvy. Žalovaný navyše nepreukázal tvrdenia\nohľadom jeho vylúčenia z rozhodovania o spoločnej veci, naopak, žalobca predložil viaceré dôkazy\npreukazujúce, že žalovaný sa zúčastnil rokovaní ohľadom nakladania so spoločnou vecou (záznam zo\nspoločného stretnutia spoluvlastníkov domovej nehnuteľnosti na M. ul. č. XX zo dňa 02.11.2006, výpoveď\nžalovaného zachytená v zápisnici z pojednávania zo dňa 05.06.2012 v konaní vedenom na Okresnom\nsúde Bratislava II, č.k. 13C 21/2012), ako aj dôkaz preukazujúci, že žalovaný považuje nájomnú zmluvu\nza platnú a účinnú, keďže sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, č.k. 21C 135/2011\ndomáhal (ako žalobca) zaplatenia nájomného z predmetnej zmluvy; (medzičasom pohľadávku, ktorá\nbola predmetom uvedeného súdneho sporu postúpil na ďalšie subjekty). Z uvedeného potom vyplýva, že\nv konaní doposiaľ nebol preukázaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a zistený skutkový\nstav je postačujúci na účely ponechania nariadeného predbežného opatrenia, pričom otázka platnosti\nsamotnej nájomnej zmluvy bude predmetom preskúmania vo veci samej ako otázky predbežnej. Na\n\nzáver súd prvej inštancie skonštatoval, že rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo 1125/2004 sa týka právne\na skutkovo odlišnej veci ako je prejednávaná vec, a preto ho nemožno aplikovať. Pokiaľ išlo o tvrdenia\nžalovaného, že žalobca, resp. p. C., má umožnený vstup do nehnuteľnosti a môže sa tam pohybovať,\npodľa súdu prvej inštancie tieto žalovaný nepreukázal. Ďalej súd prvej inštancie poznamenal, že na\npojednávaní konanom dňa 17.10.2023 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že trvá na žalobe, hoci si\nje vedomá skutočnosti, že v priebehu konania nájom zanikol, avšak jej klient trvá na tom, aby sa vo\nveci rozhodlo, keďže počas celého konania a účinnosti nájomnej zmluvy je toho názoru, že mu právo\n(vec užívať na základe nájomnej zmluvy) patrilo. Žalovaný toto právo nerešpektoval a konal v rozpore\ns nariadeným neodkladným opatrením, pričom v zásade sa svojho práva, aj napriek podanej žalobe a\nprávoplatnému a účinnému neodkladnému opatreniu žalobca nedomohol. Trvala na žalobe z dôvodu\nmorálnosti, nakoľko žalované právo malo byť žalobcovi právoplatne priznané. Zhrnul aj vyjadrenie\nprávneho zástupcu žalovaného, ktorý akcentoval, že ak by aj nájomný vzťah, resp. nájomná zmluva,\nbola platne dojednaná, tento nájomný vzťah bol ukončený v roku 2016. Povinnosť žalovaného strpieť\nnerušený výkon nájomného práva, ako aj jeho povinnosť vydať kľúče od predmetu nájmu, sa odvíjajú od\nexistencie a platnosti nájomného vzťahu, a keďže tento zanikol, zanikla aj akákoľvek hypotetická vecná\nlegitimácia žalobcu v tomto konaní, čo je bez ďalšieho dôvodu na zamietnutie žaloby. Preto navrhol\nsúdu, aby žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n5/ Právne odkazujúc na § 123, § 125 Obč. Zák., § 3, § 9 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb., § 127\nCSP súd prvej inštancie uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca dňa\n16.11.2006 uzatvoril s majoritnými spoluvlastníkmi nebytových priestorov zmluvu o nájme s dohodnutou\ndobou nájmu na dobu určitú od 10. 11. 2006 do 30. 11. 2016. Zmluva upravovala užívacie vzťahy\nmedzi prenajímateľmi 1/ - 4/ a nájomcov v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti - nebytových priestorov\nnachádzajúcich sa v K., na M. F. č. XX, zapísanej na LV č. XXXX, v katastrálnom území A. M., obec\nK. - m.č. A. M., okres K. T.. Podanou žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému\nstrpieť nerušený výkon nájomného práva žalobcu vo vyššie označených nebytových priestoroch, ako\naj uloženia povinnosti vydať žalobcovi kľúče od predmetných nebytových priestorov. Medzi stranami\nnebolo sporné, že nájomný vzťah bol ukončený v roku 2016, právo strpieť nerušený výkon nájomného\npráva ako aj vydanie kľúčov od predmetu nájmu, ktorých sa domáhal žalobca v tomto konaní, sa odvíjajú\nod existencie a platnosti nájomného vzťahu. Keďže tento nájomný vzťah zanikol 30. 11. 2016, zanikla\naj vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní, čo je bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie žaloby.\n6/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Uzavrel,\nže žalovaný mal v konaní plný úspech, preto zaviazal žalobcu k náhrade trov konania žalovanej\nstrane v rozsahu 100%. Podľa § 262 ods. 2/ CSP si o výške náhrady trov konania vyhradil rozhodnúť\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n7/ Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a napadol ním výrok o trovách\nkonania. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že k náhrade trov\nkonania zaviaže žalovaného. Dôvodil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Konkrétne\nargumentoval tým, že v konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko žalobca bol počas\ntej časti súdneho konania, kedy sa aktívne vo veci konalo, úspešný jednak pokiaľ ide o úkony, ktoré\nvykonával vo vzťahu k neodkladnému opatreniu a to nielen v prvoinštančnom, ale aj v odvolacom\nkonaní. Má za to, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné prihliadať aj na osobitosti\ndaného prípadu zohľadniac, že žalovaný sa počas celého konania správal arogantne a rozhodnutie\nsúdu - nariadené neodkladné opatrenie - ignoroval. Úkony, ktoré žalobca vykonával v čase, keď súd vo\nveci aktívne konal, boli dôvodné, pričom konajúci súd niekoľko krát vyslovil predbežný právny názor, z\nktorého možno usudzovať, že ak by konanie prebehlo bez zbytočných prieťahov, žalobca by bol vo veci\núspešný. Podľa žalobcu treba zohľadniť, že bol úspešný vo vzťahu k návrhu žalovaného na zrušenie\nneodkladného opatrenia, ktorý súd zamietol. Nie je preto súladné s ust. § 255 CSP, ani spravodlivé,\naby za tieto úkony, v ktorých bol žalobca úspešný, bol zároveň povinný nahrádzať trovy konania\nneúspešnému žalovanému. Po zániku nájomnej zmluvy uplynutím doby nájmu, t.j. 30.11.2006, čo bol\njediný dôvod zamietnutia žaloby, sa vo veci vôbec nekonalo, prebehlo iba jediné pojednávanie, a to 12\nrokov a 5 mesiacov po podaní žaloby - dňa 17.10.2023. Nejde pritom o vec zložitého právneho významu,\nnaviac predbežne bola vec právne posúdená už pri nariadení neodkladného opatrenia v roku 2011. V\nodôvodnení rozsudku súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že nájomná zmluva upravovala užívacie\nvzťahy medzi stranami sporu od 10.11.2006 do 30.11. 2016. Súd prvej inštancie teda právo žalobcu v\nčase vedeného súdneho konania potvrdil. Dôvodom zamietnutia žaloby je tak výlučne skutočnosť, že\npočas súdneho konania doba nájmu uplynula. Žalobca už v počiatkoch súdneho konania zobral späť\nnávrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj zámerne neodstránil vady podaného návrhu v časti\n\nnávrhu o zaplatenie náhrady škody. Žalobca takto postupoval práve z dôvodu, aby eliminoval všetky\nsvoje nároky, ktoré by boli časovo náročné na dokazovanie. Prakticky v začiatku konania sa malo\nkonať o tom, čo bolo predbežne posúdené súdom prvej inštancie a potvrdené odvolacím súdom - o\npráve nájmu žalobcu. Žalobca na poslednom pojednávaní svoje nároky, pokiaľ sa týka rozhodnutia o\ntrovách konania, uplatnil a navrhol, aby mu bola, vzhľadom na osobitosti prípadu, respektíve s ohľadom\nk tomu, že pokiaľ ide o predbežné opatrenie a zamietnutia návrhu žalovaného na jeho zrušenie, priznaná\nnáhrada trov konania, čo vyplýva zo zápisnice, resp. z protokolácie, zo dňa 17.10.2023. Súd prvej\ninštancie uvedené vôbec nevzal v úvahu. Ako výsmech pre žalobcu, pokiaľ ide o ochranu jeho práv z\nnájomnej zmluvy, ktorých sa za 12 a pol roka nedomohol, vyznieva neprimeraná otázka kolegyne, ktorá\nprišla za konajúcou sudkyňou po pojednávaní do pojednávacej miestnosti s otázkou „Tak čo, zobrali\nto späť“? Pre žalobcu to bol dôkaz toho, že úmyslom žalovaného bolo naťahovať čas až dovtedy, kým\njeho právo nezanikne uplynutím času, t.j. nebude už dôvodné o ňom rozhodnúť. Vzhľadom na uvedené\nžalobca navrhuje odvolaciemu súdu, aby s prihliadnutím k pomeru úspechu žalobcu v konaní (§ 255\nCSP), ako aj s ohľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP), rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovaného zaviaže k povinnosti nahradiť\ntrovy konania žalobcovi v plnom rozsahu. Zároveň si žalobca uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho\nkonania v plnom rozsahu.\n8/ Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n9/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal\nnapadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia\npojednávania a dospel k záveru, že je z časti dôvodné.\n10/ Trovy konania predstavujú súčasť celého súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť\no veci samej, má aj povinnosť rozhodnúť o trovách konania. Právo na náhradu trov konania vzniká zo\nzákona, bez ohľadu na to, či ich strana sporu uplatnila (ustanovenia §§ 258 a 259 CSP tým nie sú\ndotknuté). Súd teda o nároku o náhrade trov konania rozhoduje ex offo. Z toho plynie, že súd rozhodujúci\no priznaní náhrady trov konania v zmysle 255 CSP je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov\nkonania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky\npre postup podľa 257 CSP. Nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení.\nJudikatúra týkajúca sa rozhodovania o náhrade trov konania podľa OSP v znení účinnom do 30.\nseptembra 2004 (napr. 5MCdo/21/2009) je pre totožnosť právnej úpravy použiteľná aj pre Civilný sporový\nporiadok (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/171/2023 zo dňa 28. novembra 2024).\n11/ Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom na vydanie predbežného opatrenia pred začatím\nkonania vo veci samej (§ 74 a nasl. OSP), domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi\n(žalovanému) povinnosť zdržať sa rušivých zásahov do realizácie práva nájmu navrhovateľa (žalobcu),\nvydať navrhovateľovi kľúče a umožniť mu vstup do nehnuteľnosti - nebytových priestorov nachádzajúcich\nsa v K., na M. ulici č. XX, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie A. M.. Súd prvej inštancie\ntomuto návrhu vyhovel a uznesením č.k. 4C 69/2011-57 zo dňa 30.05.2011 uložil žalovanému zdržať\nsa rušivých zásahov do realizácie práva nájmu navrhovateľa, vydať žalobcovi kľúče k nehnuteľnosti a\numožniť mu vstup do nej. Zároveň uložil navrhovateľovi (žalobcovi) povinnosť do 30 dní podať voči\nodporcovi (žalovanému) žalobu o uloženie mu povinnosti strpieť nerušený výkon nájomného práva\nnavrhovateľa a o náhradu škody vzniknutej v súvislosti s rušivými zásahmi odporcu do realizácie práva\nnájmu navrhovateľa k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo\npotvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co 339/11-121 zo dňa 22.08.2011. Následne\nžalobca (v zmysle pokynu súdu prvej inštancie uloženého v predbežnom opatrení) doručil súdu prvej\ninštancie dňa 29.06.2011 žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal: 1/ strpieť nerušený výkon\nnájomného práva v nebytových priestorov nachádzajúcich sa v K., na M. ulici č. XX, zapísanej na LV\nč. XXXX, katastrálne územie A. M., obec K. - m.č. A. M., okres K. T.; 2/ vydania kľúčov od nebytových\npriestorov nachádzajúcich sa v K. na M. ulici č. XX, zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie A.\nM., obec K. - m.č. A. M., okres K. T., 3/ zaplatenia škody, vr. úrokov z omeškania, vzniknutej v súvislosti\ns rušivými zásahmi odporcu do realizácie navrhovateľovho práva nájmu; 4/ zaplatenia bezdôvodného\nobohatenia, vrátane úrokov z omeškania. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.08.2012 vzal\nžalobca návrh v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému späť (č.l. 165). Konanie\nbolo v tejto časti zastavené uznesením č.k. 4C/69/2011-172 zo dňa 25.09.2012. Z obsahu spisu tiež\nvyplýva, že žalobca bol uznesením súdu prvej inštancie č.k. 4C 69/2011-171 zo dňa 25.09.2012 vyzvaný\nna odstránenie vád podania v časti požadovanej náhrady škody, ktorá nebola vyčíslená. Uznesením\nč.k. 4C 69/2011-224 zo dňa 01.07.2014 súd prvej inštancie žalobný návrh v časti o zaplatenie náhrady\nškody odmietol. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nebol úspešný ani v jednom zo štyroch ním\nnavrhovaných rozsudočných petitoch. V časti bolo konanie zastavené pre správanie samotného žalobcu\n\n(čiastočné späťvzatie časti žaloby v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia), v časti bola\nžaloba odmietnutá pre neodstránenie vád (vo vzťahu k návrhu na uloženie povinnosti na zaplatenie\nvzniknutej škody), vo zvyšných dvoch rozsudočných petitoch bola žaloba zamietnutá z dôvodu uplynutia\ndoby nájmu dojednaného na dobu určitú.\n12/ Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je\ndoplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,\nktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri\nzastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie,\nči, a pokiaľ áno, ktorá zo sporových strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium\nprocesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým,\nčo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú\nžalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že\nspäťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom\nrozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť,\na teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v\ntakomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti,\nktorou je správanie strany sporu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (viď aj uznesenie\nNajvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010). Z ohľadom na uvedené je zrejmé, že to\nbol žalobca, ktorý svojím správaním - späťvzatím časti žaloby pred rozhodnutím súdu vo veci samej, bez\ntoho, aby tento procesný úkon bol podporený správaním žalovaného v zmysle jej žalobnej požiadavky,\nvzal žalobu späť. Obdobne z pohľadu procesného zavinenia možno posúdiť aj čiastočné odmietnutie\njeho žaloby pre neodstránenie vytknutých vád. Možno teda zhrnúť, že to bol žalobca, ktorý z procesného\nhľadiska zavinil zastavenie konania v tejto časti predmetu sporu (§ 256 ods. 1 CSP), a preto v danom\nrozsahu nemožno o aplikácii ust. § 257 CSP uvažovať.\n13/ Ústavný súd SR v náleze č.k. I. ÚS 387/2019-60 zo dňa 02.04.2020 (ods. 40 a nasl.) uviedol: „z\nustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou\ncivilného sporového konania, a ako také spadá pod č. 46 ods. 1 ústavy, prostredníctvom ktorého sa\nzaručuje každému základné právo na súdnu ochranu. Všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl.\n51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo strany sporu na súdnu ochranu. Či je základné právo na\nsúdnu ochranu naplnené reálnym obsahom, určuje zákonná úprava náhrady trov konania obsiahnutá\nv Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.06.2016, resp. v Civilnom sporovom poriadku od 1.\njúla 2016 (§ 255 a nasl.). Procesné predpisy, ktoré upravujú náhradu trov konania preto treba vykladať\nv súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Ústavný súd\nďalej uviedol „Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí\nbyť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých\nrelevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 CSP\na v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Uvedená právna úprava priamo\nvychádza z predchádzajúcej právnej úpravy zakotvenej v § 150 OSP. Hranice sudcovskej úvahy sú dané\núčelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len\nako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§\n255 ods. 1 CSP). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať\niba vo výnimočných prípadoch. Ak má súd v úmysle použiť moderačné právo alebo ak ho niektorá zo\nstrán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k nemu vyjadrila (k zámeru a k dôkazom). Existenciu\ndôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť\npretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle...“. V uznesení\nč.k. IV. ÚS 411/2024-13 zo dňa 27.08.2024 ústavný súd v ods. 16 uviedol: „strana, ktorá sa domáha\naplikovania výnimky zo všeobecných pravidiel pri rozhodovaní o trovách konania, v zásade musí nielen\ntvrdiť, ale aj preukazovať, že na jej strane nastali okolnosti hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP)“.\n14/ Pokiaľ ide o aplikáciu ust. § 257 CSP, žalobca použitie tohto zákonného ustanovenia v odvolaní\nodôvodňoval tým, že bol počas tej časti súdneho konania, kedy sa aktívne vo veci konalo úspešný,\njednak pokiaľ ide o úkony, ktoré vykonával vo vzťahu k neodkladnému opatreniu, a to nielen v\nprvoinštančnom, ale aj v odvolacom konaní. Rovnako bol úspešný aj vo vzťahu k návrhu žalovaného\nna zrušenie neodkladného opatrenia, ktorý súd zamietol. Má za to, že pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania je potrebné prihliadať aj na osobitosti daného prípadu zohľadniac, že žalovaný sa počas celého\n\nkonania správal arogantne a rozhodnutie súdu - nariadené neodkladné opatrenie - ignoroval. Namietal,\nže nie je súladné s ust. § 255 CSP, ani spravodlivé, aby za tieto úkony, v ktorých bol úspešný, bol zároveň\npovinný nahrádzať trovy konania neúspešnému žalovanému. Po zániku nájomnej zmluvy uplynutím\ndoby nájmu, t.j. 30.11.2016, čo bol jediný dôvod zamietnutia žaloby, sa vo veci nekonalo, prebehlo iba\njediné pojednávanie, a to dňa 17.10.2023. Poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie,\nv ktorom sa konštatovalo, že nájomná zmluva upravovala užívacie vzťahy medzi stranami sporu od\n10.11.2006 do 30.11.2016. Súd prvej inštancie teda právo žalobcu v čase vedeného súdneho konania\npotvrdil. Dôvodom zamietnutia žaloby bola výlučne skutočnosť, že počas súdneho konania doba nájmu\nuplynula.\n15/ V súvislosti s argumentáciou odvolateľa ohľadom existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa\n(§ 257 CSP), odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/102/2017 zo dňa 31.7.2017,\nv ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti\nza výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne\nneprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd\nnemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu,\nktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Keďže použitie tohto\nustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí\njeho aplikácia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný\ncharakter (viď napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257\nCSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné\nokolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto\npodmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2\nMCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za\nustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,\npodľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné\nosobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne\nprihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa\nna základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže\ndôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú,\na tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba\nskúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.\nNejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (viď nálezy\nÚstavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 a sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie,\nnie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257\nCSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález\nÚstavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je\nsolventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej\nprotistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na\ndosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok.\n16/ Zohľadniac vyššie uvedené zásady aplikácie ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania,\nodvolací súd sa stotožnil s argumentáciou odvolateľa, že súd prvej inštancie, pokiaľ ide o napadnutý\nvýrok, vec nesprávne právne posúdil. Naviac z odôvodnenia napadnutého výroku nie je zrejmé, či\no použití tohto zákonného ustanovenia vôbec uvažoval. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie\nodôvodnil len veľmi stručne, s odkazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP (viď ods. 22 odôvodnenia).\nSúdu prvej inštancie je potrebné vytknúť aj to, že vo výroku o trovách konania nezohľadnil už skôr\nzastavenú (resp. odmietnutú) časť sporu, a pokiaľ ide o túto časť už skončeného konania, výrok o\ntrovách konania absentuje.\n17/ Odvolací súd je názoru, že v prejednávanej veci je pri rozhodovaní o trovách konania použitie ust.\n§ 257 CSP namieste. Meritórne bola totiž žaloba skutočne zamietnutá len z dôvodu uplynutia času\ndoby trvania nájmu. Otázkou platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov sa súd prvej inštancie v\ndôvodoch napadnutého rozsudku síce osobitne nezaoberal, pokiaľ by však táto zmluva nebola v súlade\nso zákonom č. 116/1990 Zb. (t.j. súd by vzhliadol jej neplatnosť pre nedostatok písomnej formy alebo\njej podstatných náležitostí), navrhované predbežné opatrenie by nemohlo obstáť (pre neosvedčenie\ndanosti práva). Naviac, v konaní vedenom pred bývalým Okresným súdom Bratislava II sa žalovaný\ndomáhal voči žalobcovi dlžného nájomného titulom tejto nájomnej zmluvy, z čoho možno vyvodiť, že\n\nsám ju považoval za platne uzavretú. Keďže nájomný vzťah dojednaný na dobu určitú do 30.11.2016 už\nv čase rozhodnutia súdu prvej inštancie (17.10.2023) neexistoval, zanikol aj dôvod žaloby. Žalobca totiž\npo 30.11.2016 stratil vecnú legitimáciu v spore, avšak výlučne z dôvodu plynutia času. Ku dňu podania\nžaloby (29.06.2011) až do 30.11.2016 však jeho vecná legitimácia v spore nepochybne existovala.\nZ tohto dôvodu by bolo z pohľadu žalobcu neprimerane tvrdé a najmä nespravodlivé uzavrieť, že v\ntejto časti konania ide o jeho neúspech v spore, naviac sankcionovaný povinnosťou nahradiť trovy\nkonania žalovanému. Práve stratu vecnej legitimácie v spore výlučne pre uplynutie času (s ohľadom\nna neprimeranú dĺžku trvania súdneho konania na súde prvej inštancie) je možné považovať za dôvod\nhodný osobitého zreteľa, a teda dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP.\n18/ Odvolací súd z dôvodu celkovej dĺžky trvania súdneho sporu (14 rokov) už rozsudok súdu prvej\ninštancie v odvolaním napadnutej časti nerušil a vo veci rozhodol sám. V zmeňujúcom rozhodnutí\nzohľadnil, že napriek procesnému zavineniu žalobcu za čiastočné zastavenie konania a za odmietnutie\nčasti žaloby (§ 256 CSP), žalovanému v týchto častiach trovy konania nevznikli (trovy by mu teda\nneboli z dôvodu procesnej ekonómie priznané) a pokiaľ ide o ostávajúcu časť predmetu sporu (o ktorej\nbolo meritórne rozhodnuté), je namieste o trovách konania rozhodnúť tak, že sa žalovanému nárok\nna ich náhradu nepriznáva (z dôvodu dôvodnosti použitia ust. § 257 CSP). Posudzujúc trovy konania\nkomplexne, odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (§\n388 CSP) tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva (§ 256 ods. 1, § 257 CSP).\n19/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 2 CSP a vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v odvolacom konaní (žiadal priznať trovy konania\nv rozsahu 100%) rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal.\n20/ Záverom odvolací súd v súvislosti s vydaným predbežným opatrením dáva do pozornosti súdu prvej\ninštancie ust. § 336 ods. 1, 4 v spojení s § 335 ods. 1 CSP.\n21/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nstrana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nc) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nd) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\n\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia\nodvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/69/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:82617d28-bf64-4fc8-a1e8-214802fa5ac9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.411.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 411/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 411/2024 z 27. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.411.2024.1"}, {"guid": "ussr:4d625653-20f8-4033-b2c3-f85a5a229a9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 387/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 387/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.387.2019.1"}, {"guid": "ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 292/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 292/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 345, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a034a32-4b8d-4a4d-a746-80593d2b7f28"}, {"guid": "305f1990-92ab-41f9-b79f-16e5c7c44334:c92e5245-669a-4a4d-8b21-21b0bfbf15f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1", "spisova_znacka": "3MCdo/46/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/46/2012 z 8. 1. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-01-08", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5104899253.1"}], "citovane_v": [{"guid": "16f778ba-1ca9-4fe6-bbea-7c5f3e7972f2:73e78e1b-8fd8-45a6-b9e7-3f10a2d317e3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6122376886.1", "spisova_znacka": "2Cdo/127/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/127/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6122376886.1"}, {"guid": "8e5812b9-5366-48e2-96b4-097207b4def5:9b34a972-e9d6-4f00-84ea-bdbb65843b21", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125361992.2", "spisova_znacka": "1Ek/2011/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/2011/2025 z 8. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-04-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125361992.2"}]}