{"guid": "29b8e392-2813-4ae0-bb63-3fb6285c537f:2782e589-e5a9-483f-97a7-fbcef375218e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1113207104.2", "spisova_znacka": "3Co/58/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/58/2024 z 30. 6. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. júna 2025, sp. zn. 3Co/58/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1113207104.2", "identifikacne_cislo": "1113207104", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Patricia Skotnická", "sudca_id": 1461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-patricia-skotnicka-1461", "datum_vydania": "2025-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/566", "nazov": "zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/566", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/566-2001"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2782e589-e5a9-483f-97a7-fbcef375218e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1113207104.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1113207104.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1113207104.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Co/58/2024\n1113207104\n30. 06. 2025\nMgr. Patricia Skotnická\nECLI:SK:KSBA:2025:1113207104.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov\nJUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: Centrálny depozitár cenných\npapierov SR, a.s., IČO: 31 338 976, ul. 29. augusta 1/A, Bratislava, proti žalovanému: A. A. B., C. D.\nX, E., o zaplatenie 10 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa\n03.07.2018, č.k. 9C/67/2014-51, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť\nzaplatiť žalobcovi sumu 10 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov\nkonania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV- pozn. odvolacieho súdu) rozsudkom\nzo dňa 03.07.2018, č.k. 9C/67/2014-51, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10 eur do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol (výrok II.) a\nžalovanému podľa pomeru úspechu v spore priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 74 % (výrok III.), o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí\nsamostatným uznesením súdny úradník (výrok IV.).\n2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.02.2013 domáhal voči žalovanému\nzaplatenia sumy 33,19 eura a náhrady trov konania dôvodiac, že v súlade s ustanoveniami zákona\nč. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon č. 566/2001 Z.z.“) vedie žalovanému účet majiteľa cenných papierov, za\nktorú službu „CD-55- vedenie účtu majiteľa“ (ďalej aj ako „služba CD-55“), mu patrí v zmysle § 99\nods. 8 citovaného zákona odplata stanovená cenníkom, schváleným v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi. Na základe uvedeného žalobca fakturoval žalovanému poplatok za vedenie účtu\nmajiteľa - služba CD-55, za rok 2008, v súlade s cenníkom platným ku dňu vystavenia faktúry.\n3. Žalobca po vydaní platobného rozkazu súdom prvej inštancie dňa 14.11.2014, č.k. 14Ro/57/2013-9,\nproti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor, písomným podaním zo dňa\n18.12.2013 zmenil žalobu a žiadal od žalovaného zaplatenie odplaty i za poskytnutie služieb CD-55\nza rok 2009 v sume 33,19 eura a za rok 2010 v sume 10 eur. Naviac doplnil, že bol oprávnený\nstanoviť odplatu na základe prevádzkového poriadku schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej\nlen „NBS“), ktorý je v zmysle § 103 ods. 6 zákona č. 566/2001 Z.z. záväzný tak pre neho, ako aj\npre žalovaného. Keďže podľa prevádzkového poriadku poskytuje svoje služby za cenu stanovenú\ncenníkom, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, mal za to, že cenník zaväzuje všetky\nfyzické a právnické osoby, vďaka čomu je tento systém transparentný. Medzi činnosti uvedené v\npovolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára, ktoré vykonáva za odplatu v zmysle § 99 ods. 8\nzákona č. 566/2001 Z.z., patrí i vedenie účtu majiteľa cenných papierov, a preto mu priamo zo zákona\nprislúcha právo na odplatu za vedenie takého účtu. Žalobca ďalej uviedol, že právna úprava účinná v\n\nčase zriadenia účtu majiteľa cenných papierov (rovnako ako aj v súčasnosti) nevyžadovala písomnú\nformu uzavretia zmluvy, a preto nebol povinný uzavrieť so žalovaným zmluvu o vedení účtu majiteľa.\nPrávny vzťah so žalovaným sa spravuje zákonom č. 566/2001 Z.z. a v otázkach ním neupravených\npodlieha ustanoveniam zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), v\ndôsledku čoho sa i na plynutie premlčacej doby aplikuje ustanovenie § 387 citovaného zákona; žalobou\nuplatnené právo preto nepovažoval za premlčané. Súd prvej inštancie pripustil zmenu žalobného návrhu\nuznesením zo dňa 21.05.2014, č.k. 9C/67/2014-34.\n4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania ustálil, že žalobca vedie žalovanému účet majiteľa\ncenných papierov v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. Žalobca faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa\n28.02.2009, fakturoval žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008\nv sume 33,19 eura, faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 15.02.2010, mu vyúčtoval poplatok za\nvedenie účtu v sume 33,19 eura a faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou dňa 28.02.2011, mu vyúčtoval\npoplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2010 v sume 10 eur, všetko v súlade s\ncenníkom, v znení dodatku platnom ku dňu vystavenia faktúr. Žalovaný vystavené faktúry neuhradil.\n5. Zhodnotiac vykonané dokazovanie zameral sa konajúci súd na právne posúdenie základného vzťahu,\nz ktorého uplatnený nárok medzi žalobcom ako depozitárom cenných papierov a žalovaným ako\nmajiteľom účtu cenných papierov vznikol, a to z hľadiska jeho charakteru. Nestotožnil sa pritom s\ntvrdením žalobcu, že v zmysle § 261 ods. 6, písm. c) Obchodného zákonníka v spojení s § 105 ods. 5\nzákona č. 566/2001 Z.z., treba právny vzťah medzi stranami sporu podriadiť ustanoveniam Obchodného\nzákonníka, keďže v prejednávanej veci nešlo o záväzok zo žiadneho takéhoto vzťahu, ale o záväzok\nzo vzťahu žalovaného ako majiteľa účtu cenných papierov, ktorý vedie žalobca ako centrálny depozitár.\nZákonné ustanovenie § 104 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. jednoznačne definuje pojem „člen“, a teda\nvymedzuje, kto ním môže byť, pričom žalobca, ani žalovaný nespĺňajú podmienky pre zaradenie do\ntejto definície. Súd prvej inštancie mal preto za to, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov v\nustanovení § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z., na základe ktorých by sa mali na vzťah medzi stranami\nsporu aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Podotkol, že pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle,\naby sa vzťah medzi žalovaným a žalobcom spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka v otázkach\nneupravených priamo v zákone č. 566/2001 Z.z., uviedol by to v ustanovení § 105 ods. 5 citovaného\nzákona; na daný vzťah preto nemožno aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ale zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).\n6. Po vyššie uvedenom zhodnotení konajúci súd uviedol, že žalovaný sa stal majiteľom zaknihovaných\ncenných papierov na základe kupónovej privatizácie v roku 1993, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi\nv zmysle § 56 ods. 1 písm. a) v spojení s § 57 a § 58 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných\npapieroch (účinného do 31.12.2001) povinnosť zriadiť žalovanému, ako majiteľovi cenných papierov,\nosobitný účet majiteľa cenných papierov; vedenie tohto účtu bolo do 01.05.2007 pre majiteľov cenných\npapierov bezplatné. I po prijatí zákona č. 566/2001 Z.z, ktorý zrušil a nahradil pôvodný zákon č. 600/1992\nZb. o cenných papieroch, viedol žalobca žalovanému účet majiteľa cenných papierov v zmysle § 105\na § 99 ods. 3 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z., pričom až na základe novely tohto zákona účinnej\nod 01.05.2007, ktorou bolo v zmysle § 99 ods. 8 citovaného zákona zavedené spoplatnenie vedenia\núčtu majiteľa zaknihovaných cenných papierov, odplatou určenou cenníkom žalobcu, vyfakturoval\nžalovanému faktúry za rok 2008 a 2009, v sume každá á 33,19 eura a následne i za rok 2010 v sume\n10 eur; z predmetných faktúr prináležalo žalobcovi právo len na zaplatenie faktúry č. XXXXXXXXXX,\nsplatnej dňa 28.02.2011, znejúcej na sumu 10 eur, za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok\n2010. Pokiaľ išlo o poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov uplatnený žalobcom za rok\n2008 a 2009, konajúci súd posúdil vznesenú námietku premlčania práva žalobcu na jeho zaplatenie za\ndôvodnú v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalobca podal žalobu na súd dňa\n27.02.2013, pričom jeho právo na zaplatenie poplatku za vedenie účtu za rok 2008 sa premlčalo v\ntrojročnej premlčacej dobe dňa 28.02.2012 a pokiaľ išlo o právo na zaplatenie poplatku za rok 2009, vo\nvzťahu ku ktorému žalobca rozšíril žalobu dňa 19.12.2013, jeho právo sa premlčalo dňa 15.02.2013.\n7. Vzhľadom na uvedené, za súčasnej aplikácie ustanovení § 57, § 58 ods. 5 zákona č. 600/1992 Zb. o\ncenných papieroch, § 99 ods. 1, ods. 8, § 104 ods. 1, § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z., § 261 ods.\n6 písm. c) Obchodného zákonníka a § 52 ods. 2 a § 101 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie\nvyhodnotil žalobu žalobcu za čiastočne dôvodnú, a to v časti zaplatenia sumy 10 eur, na ktorej zaplatenie\nžalovaného zaviazal a vo zvyšku žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n\n8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1 a\n2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že žalovanému, ktorý mal\nprocesný úspech vo veci čo do zaplatenia sumy 66,38 eura, čo predstavuje jeho úspech v rozsahu\n87 %, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý bol úspešný len v časti zaplatenia\nsumy 10 eur, čo predstavuje jeho úspech v rozsahu 13 %; celkový procesný úspech žalovaného potom\npredstavoval 74 % (87 % - 13 %). Z uvedeného dôvodu konajúci súd priznal žalovanému proti žalobcovi\nnárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %.\n9. Proti zaväzujúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie a výroku o náhrade trov konania podal\nv zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a žiadal ich zmeniť tak, že odvolací súd žalobu i v\ntejto časti zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania. Žalovaný konajúcemu súdu vytýkal,\nže odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti nespĺňa náležitosti uvedené v ustanovení § 220 C.s.p.,\nkeďže súd prvej inštancie v ňom nevysvetlil ako posúdil jeho právne argumenty uvedené v odpore proti\nplatobnému rozkazu, ako i na pojednávaní dňa 17.04.2018. Odôvodnenie napadnutého rozsudku preto\npovažoval za nepresvedčivé.\n10. Podľa mienky žalovaného nemohlo obstáť ani právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, nakoľko\nna vec aplikoval ustanovenie § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré v čase vyhlásenia napadnutého\nrozsudku odplatu za vedenie účtu neupravovalo. Žalovaný síce považoval za nesporné, že žalobca\neviduje i jeho cenné papiere na účte majiteľa cenných papierov, avšak nepreukázal, že tento účet viedol\nv rozhodujúcom čase oprávnene. Podotkol, že v zmysle § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z. patrí\nžalobcovi právo na odplatu len za výkon činností uvedených v povolení na jeho vznik a činnosť, ktoré\npovolenie žalobca v konaní nepredložil a ani nenavrhol vykonanie dôkazu takým dokumentom. Žalobca\ntak nepreukázal, že má povolenie na činnosť vedenia účtu majiteľa cenných papierov a že mu za túto\npatrí odplata.\n11. Pokiaľ išlo o samotnú výšku odplaty žalovaný uviedol, že konajúci súd len odkázal na cenník žalobcu,\npričom sa nezaoberal i otázkou, ktoré zákonné ustanovenie žalobcu oprávňovalo jednostranne určovať\ncenu tovaru a služby. Zákon č. 18/1996 Zb. o cenách pritom stanovuje, že cena sa tvorí dohodou a\nžalobca nepatrí medzi orgány pôsobiace v oblasti regulácie cien. Podľa mienky žalovaného nemôže\nobstáť žalobcov poukaz na prevádzkový poriadok schválený NBS, ktorý v konaní naviac nepredložil,\nani poukaz na jeho záväznosť v zmysle § 103 ods. 6 zákona č. 566/2001 Z.z., nakoľko je polemické, či\nprevádzkový poriadok, a napokon i cenník žalobcu, spĺňajú kritériá článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, podľa ktorého možno povinnosti ukladať zákonom, na základe zákona a v jeho medziach;\nžalovaný nemal vedomosť o takom zákonnom ustanovení, ktoré by ho zaväzovalo k povinnosti zaplatiť\nžalobcom stanovenú odplatu, príp. určovalo medze, v ktorých sa pri jej stanovení mohol pohybovať.\n12. Žalovaný v závere odvolania zdôraznil, že o službu, zaplatenia ktorej sa žalobca v konaní domáhal,\nosobne nikoho nepožiadal, nijako ju neužíval a neprinášala mu žiaden osoh; podľa neho išlo len o\ncelospoločenskú objednávku, a preto je na spoločnosti, aby za túto službu aj zaplatila, ak taká povinnosť\nvôbec zo zákona vyplývala. Žalobca jednostranne určil obsah záväzkového vzťahu, na ktorý nemal\nžiaden dosah, nemohol ho nijako meniť, pričom už v minulosti tak urobil v časti odplaty za vedenie účtu,\nbez zistenia jeho názoru, a preto vyhovením žalobe konajúci súd odignoroval ustanovenie § 2 ods. 2\nObčianskeho zákonníka.\n13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovanému zriadil účet majiteľa cenných\npapierov zo zákona, na základe skutočnosti, že sa žalovaný stal majiteľom zaknihovaného cenného\npapiera na základe privatizácie s použitím investičných kupónov v zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 600/1992\nZb. o cenných papieroch; vzťah medzi nimi mal pritom charakter obchodnoprávny. Právo na odplatu\nza vedenie účtu majiteľa cenných papierov mu vyplývalo zo skutočnosti, že je riadnou obchodnou\nspoločnosťou, zapísanou v Obchodnom registri, ktorá poskytuje svojim klientom služby, pričom svoju\nčinnosť uskutočňuje za účelom dosiahnutia zisku, čo napokon vyplýva i z ustanovenia § 99 ods. 8\nzákona č. 566/2001 Z.z., podľa ktorého vykonáva činnosti uvedené v povolení za odplatu. Do rámca\njeho činností pritom patria tie činnosti uvedené v rozhodnutí Úradu pre finančný trh zo dňa 28.08.2003,\nktoré je stále platné a účinné s poukazom na § 173y ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. Žalobca mal právo\njednostranne určovať cenu poskytovaných tovarov a služieb, nakoľko podľa ustanovenia § 1 ods. 3\nzákona č. 18/1996 Z.z. o cenách sa tento zákon na cenné papiere nevzťahuje. Cena za poskytované\n\nslužby bola transparentne zverejnená v cenníku na jeho webovej stránke. Vzhľadom na to, že nebol\nmonopolným poskytovateľom uvedenej služby mal za to, že žalovaný sa mohol (a môže) kedykoľvek\nrozhodnúť využiť služby iného subjektu.\n14. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že nikdy nespochybňoval právo žalobcu na odplatu za\nposkytované služby, ktoré mu vyplýva z ustanovenia § 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z. Nepatrí\nmu však odplata za činnosť - vedenie účtu majiteľa cenných papierov, nakoľko túto nemal uvedenú v\npovolení na vznik a činnosť. V tomto smere podotkol, že v označenom povolení sa nachádza viacero\nčinností, ktoré predpokladajú vedenie účtov majiteľom cenných papierov, avšak samotné vedenie účtu\nmajiteľov cenných papierov ako činnosť nie je v povolení obsiahnutá. Žalovaný mal tiež za to, že žiadne\nzákonné ustanovenie mu neukladalo povinnosť zaplatiť žalobcovi požadovanú odplatu a nestanovilo\nani jej výšku, na ktorej určenie nebol zmocnený ani samotný žalobca. Ak sa žalobca domnieval, že ako\nposkytovateľ služby – vedenie účtu majiteľa cenných papierov, mal právo stanoviť cenu za túto službu,\nžalovanému patrilo neodňateľné právo takto stanovenú cenu buď prijať alebo ju odmietnuť; toto právo\nmu napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie odňal.\n15. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 27.05.2021, sp. zn. 3Co/46/2020, rozsudok súdu prvej inštancie v\nnapadnutom zaväzujúcom výroku a výroku o náhrade trov konania potvrdil, pričom žalobcovi nepriznal\nproti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Konštatoval, že konajúci súd v miere\npostačujúcej uviedol, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a argumenty strán, ktoré skutočnosti\nmal vykonaným dokazovaním za preukázané a z ktorých vychádzal, pričom ozrejmil svoje úvahy\npri hodnotení dôkazov a následne vyjadril ako vec posúdil po právnej stránke. Súd prvej inštancie\npritom správne aplikoval na vec sa vzťahujúce ustanovenia právnych predpisov, pričom sa neopomenul\nzaoberať i námietkami vznesenými zo strany žalovaného, ktoré, v časti premlčania nároku žalobcu na\nzaplatenie sumy 66,38 eura, vyhodnotil ako dôvodné a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. Odvolací\nsúd sa stotožnil s právnym posúdením tohto vzťahu konajúcim súdom a v zhode s ním zastával názor,\nže na neho dopadajú ustanovenia Občianskeho, a nie Obchodného zákonníka. Napokon, uvedené\nvyplývalo i z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 677/2017, v ktorom tento\nakceptoval názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku vo veci sp. zn. 1Obdo\n42/2015. Najvyšší súd Slovenskej republiky využil priestor obiter dictum v uznesení o odmietnutí\ndovolania podaného z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom a uviedol, že v týchto veciach sa\njedná o záväzok zo vzťahu majiteľa účtu a žalobcu, vzniknutý ex lege, a teda nie o záväzok zo vzťahu\nuvedenom v § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Keďže ustanovenie § 105 ods. 5 zákona č. 566/2001\nZ.z. presne určuje okruh vzťahov, ktoré sa subsidiárne podriaďujú Obchodnému zákonníku, nie je\nprípustné analogické použitie takéhoto odkazu na vzťahy, ktoré podmienky určené zákonom nespĺňajú.\nPokiaľ neexistuje v osobitnom predpise pre určitý okruh vzťahov priamy odkaz na právny predpis (ako je\nto v § 105 zákona č. 566/2001 Z.z.), je potrebné subsidiárne aplikovať všeobecný predpis občianskeho\npráva, teda výlučne Občiansky zákonník, pokiaľ nejde o relatívny obchod. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v uvedenom uznesení tiež uviedol, že z povahy záväzku, ktorý nespĺňa podmienky relatívneho,\nani absolútneho obchodného záväzkového vzťahu podľa ustanovenia § 261 ods. 1 až 3, resp. § 261 ods.\n6 písm. c) Obchodného zákonníka, keďže nevznikol na základe zmluvy, ale zo zákona, ako aj z povahy\nžalovanej strany ako subjektu bez podnikateľského charakteru vyplýva, že na daný vzťah nemožno\naplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Vzhľadom na tieto skutočnosti následne i Ústavný\nsúd Slovenskej republiky dospel k názoru, že vzťah medzi žalobcom ako centrálnym depozitárom a\nžalovaným ako majiteľom účtu cenných papierov je nepochybne vzťahom spotrebiteľským, na ktorý\ndopadajú ustanovenia Občianskeho zákonníka.\n16. Odvolací súd sa v ďalšom stotožnil i s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého pokiaľ\nžalobca viedol pre žalovaného účet majiteľa cenných papierov v špecifikovanom období roku 2010,\nbol oprávnený stanoviť si za túto činnosť odplatu. Žalovaný sa stal majiteľom zaknihovaných cenných\npapierov na základe privatizácie s použitím investičných kupónov, vo vzťahu ku ktorým mu Stredisko\ncenných papierov v súlade s § 58 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch zriadilo účet, bez\nosobitnej žiadosti. Následne, po nadobudnutí účinnosti zákona č. 566/2001 Z.z. viedol a stále vedie účet\nmajiteľa zriadený podľa doterajších predpisov centrálny depozitár, t.j. žalobca, pričom tento sa v zmysle §\n164a ods. 3 citovaného zákona považuje za evidenciu podľa § 99 ods. 3 citovaného zákona; túto žalobca\nvedie za odplatu. Žalobca teda vykonáva činnosť stanovenú zákonom č. 566/2001 Z.z. (vedenie účtu\nmajiteľov cenných papierov) a túto vykonáva v súlade so zákonom za odplatu. V tomto smere odvolací\nsúd vo väzbe na § 366 C.s.p. neprihliadal na námietku žalovaného, ktorou spochybnil dovtedy nespornú\n\nexistenciu povolenia žalobcu na výkon činnosti centrálneho depozitára cenných papierov, nakoľko išlo\no neprípustnú novotu.\n17. Pokiaľ išlo o výšku poplatku za poskytovanú službu, ktorú žalovaný neakceptoval, odvolací súd\npoukázal na vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.12.2013 (č.l. 26), v ktorom tento ozrejmil, že odplatu\nza činnosti, ktoré vykonával, vrátane vedenia účtu majiteľa cenných papierov, bol oprávnený určiť\nna základe prevádzkového poriadku schváleného NBS; žalovaný tieto tvrdenia nerozporoval, a teda\nnenamietal, že prevádzkový poriadok upravoval postup a spôsob pri vykonávaní jednotlivých činností\nžalobcu, vrátane vedenia účtu majiteľa cenného papiera, pričom tento podlieha(l) schváleniu zo strany\nNBS. Na jeho základe, t.j. na základe zmocňovacieho splnomocnenia v prevádzkovom poriadku bol\npotom žalobca oprávnený stanoviť odplatu za poskytované služby, ktorej výška bola vyjadrená v cenníku.\nKonkrétna výška poplatku za vedenie účtu majiteľa cenného papiera v kalendárnom roku 2010 bola\nstanovená cenníkom v závislosti od objemu cenných papierov, minimálne v sume 10 eur; žalobca\nnebol povinný výšku poplatku žalovanému osobitne oznamovať, príp. žiadať o jeho súhlas s ňou,\na pri jej stanovení sa nedopustil porušenia § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Postup vyhotovenia\ncenníka, ktorý bol súčasťou prevádzkového poriadku, žalobca z dôvodu transparentnosti sprístupnil i\nverejnosti. Žalobcom takto určený poplatok, resp. jeho výška potom nemohla byť predmetom dohody so\nžalovaným, nepodliehala ani súdnej kontrole (v zmysle kontroly spotrebiteľských zmluvných podmienok\npodľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže išlo o cenu predmetu plnenia v právnom vzťahu strán\nsporu, pričom táto bola stanovená dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne a nebola rozporná s dobrými\nmravmi). Stanovenie výšky poplatku za vedenie účtu majiteľa cenných papierov, ani spôsob jej výpočtu\nnespadalo pod právnu úpravu zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách.\n18. Na dovolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 28. mája 2024, sp.\nzn. 6Cdo/145/2022, zrušil rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 27.05.2021, sp. zn. 3Co/46/2020, a vrátil\nmu vec na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.\n19. Dovolací súd považoval za rozhodujúce v danej veci posúdiť, o aký druh sporu sa v prejednávanej\nveci jedná, t.j. či ide o spor s ochranou slabšej strany alebo o spor civilný, pričom v tomto smere poukázal\nna uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 677/2017, a rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Obdo/42/2015, na ktorého závery sa odvolával v odôvodnení svojho\nrozhodnutia i odvolací súd. Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k názoru, že ustanovenie § 105\nods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. (bez ohľadu na intertemporalitu) neobmedzuje pôsobnosť Obchodného\nzákonníka, ale len uvádza (zvýrazňuje), kedy ide o obchodnoprávny vzťah; v takom prípade sa použije\nustanovenie § 261 ods. 6 písm. c) Obchodného zákonníka, nakoľko ide o odplatnú zmluvu týkajúcu\nsa cenného papiera, aj keď vznikla pôvodne prevzatím investičných kupónov privatizácie. Ide však o\nspotrebiteľský vzťah, na ktorý treba aplikovať Občiansky zákonník. Súčasne vyslovil, že by bolo potrebné\nvykonať kontrolu neprijateľných podmienok, vrátane zmeny vzťahu. V tomto je zahrnutá otázka kontinuity\npozícií z kupónovej privatizácie a náhlej zmeny cenníka v roku 2008. Z uvedených argumentov potom\nvyplynul záver i o aplikácii trojročnej premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.\n20. So zreteľom na spotrebiteľský vzťah strán, a tým i spotrebiteľskú povahu predmetu sporu, dovolací\nsúd odvolaciemu, a rovnako i prvoinštančnému súdu, vytkol, že na námietku žalovaného nezisťovali,\nči žalobca disponoval povolením na výkon činnosti vedenia účtu majiteľa cenných papierov. Touto\nnámietkou, ktorá nemala charakter novoty v zmysle § 366 C.s.p. v odvolacom konaní, žalovaný pritom\nreagoval nielen na obsah repliky žalobcu k odvolaniu, ale i na vady v konaní na súde prvej inštancie; na\ntieto mal odvolací súd prihliadať, pričom v tomto smere mohol, rovnako ako súd prvej inštancie, vykonať\ndôkaz, resp. dôkazy i bez návrhu, a to práve z dôvodu, že išlo o spor s ochranou slabšej strany. Odvolací\nsúd potom nezistil, či žalobca poskytuje služby (vedenie účtu majiteľa cenných papierov) v súlade so\nzákonom, či v rozhodujúcom období roku 2010 mal rozhodnutie na vykonávanie činnosti, a tým, či bola\ndôvodná námietka žalovaného o absencii správneho rozhodnutia národného regulátora. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky poznamenal, že jedna vec je zákonné oprávnenie určitú činnosť vykonávať, druhá\nje forma a právny rámec realizácie oprávnenia, ktorými sa odvolací súd nezaoberal, neprihliadajúc pritom\nna to, že spotrebiteľský vzťah vzniká až uzavretím zmluvy.\n21. Pokiaľ išlo o samotnú odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov a jej výšku bol dovolací\nsúd toho názoru, že z oboch rozhodnutí súdov nebolo zrejmé ustálenie základného zákonného\nrámca žalobcom požadovanej odplaty, t.j. na základe ktorých ustanovení mohol žalobca určiť výšku\n\nodplaty, resp. jej rozsah, nakoľko táto nebola v zákone č. 566/2001 Z. z. priamo stanovená. Odplata\nstanovená žalobcom podlieha regulácii NBS, tak ako činnosť iných finančných inštitúcií, ktoré majú\noprávnenie podnikať na regulovaných trhoch s cennými papiermi a na finančných trhoch podľa §\n103 zákona č. 566/2001 Z.z.; žalobca pritom výšku odplaty za poskytnutú službu (plnenie) stanovil\ncenníkom (interným predpisom podliehajúcim regulácii národnej autority) a táto nemala charakter vopred\nurčeného správneho poplatku, pretože nešlo o platbu za služby štátu. Žalobca je podnikateľský subjekt,\nktorý vykonáva určité činnosti na základe zákonného oprávnenia, po vydaní príslušného správneho\nrozhodnutia, pričom pokiaľ tieto ponúka i fyzickým osobám/nepodnikateľom, musí pri týchto činnostiach\nrešpektovať právnu úpravu o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou\nžalobcu, podľa ktorej bol oprávnený stanoviť odplatu za vedenie účtu na základe prevádzkového\nporiadku schváleného NBS, mal postupovať v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 C.s.p. a nariadiť\npojednávanie.\n22. Dovolací súd pre účely ďalšieho konania uložil súdom posúdiť a vysvetliť, či posudzovaný vzťah\nžalobca vs. žalovaný vznikol zo zákona alebo zo zákona vzniklo len oprávnenie žalobcu podnikať\naj v oblasti vedenia účtov pre majiteľov zaknihovaných cenných papierov a aký charakter mal vzťah\nsporových strán, ak zmluvu neuzavreli. Nadväzne na to vysvetliť, z akého titulu žalobca vystavil daňový\ndoklad - faktúru č. XXXXXXXXXX za vedenie účtu majiteľa, kód CD - 55, keď z druhej vety článku VI.\nbod 1 cenníka žalobcu účinného od 01.01.2010, vyplýva, kedy žalobca nemal oprávnenie fakturovať\nodplatu/cenu za vedenie účtu; relevantné potom bolo i to, či označený článok cenníka bol v súlade\nso zákonom č. 566/2001 Z.z. a prevádzkovým poriadkom schváleným NBS. Dovolací súd považoval\nza potrebné zaoberať sa i otázkou, že pokiaľ zákon č. 566/2001 Z.z. nestanovil výšku protihodnoty\nza poskytnuté služby za vedenie účtu majiteľa zaknihovaných cenných papierov priamo v zákone,\nči uplatnený žalobný nárok, aj bez uzavretia zmluvy so žalovaným, reflektuje dostatočne na právo\nžalovaného ako spotrebiteľa a na jeho právnu ochranu.\n23. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal opätovne\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku a súvisiacom výroku o náhrade trov\nkonania, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.\na contrario) a zohľadniac i právny názor dovolacieho súdu vyjadrený v odôvodnení uznesenia zo dňa\n28.05.2024, sp. zn. 6Cdo 145/2022, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné zrušiť.\n24. Odvolací súd v prvom rade ozrejmuje, že so zreteľom na rozsah podaného odvolania, bol predmetom\nodvolacieho konania (len) nárok žalobcu na zaplatenie sumy 10 eur ako poplatku za vedenie účtu\nmajiteľa cenných papierov za rok 2010. V ďalšom udáva, že zotrváva na svojom názore vyjadrenom\nuž v pôvodnom rozsudku zo dňa 27.05.2021, sp. zn. 3Co/46/2020, v rámci ktorého vyhodnotil vzťah\nmedzi žalobcom a žalovaným ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý dopadajú ustanovenia Občianskeho\nzákonníka. Správnosť prezentovaného právneho názoru napokon potvrdil i dovolací súd v uznesení\nzo dňa 28.05.2024, sp. zn. 6Cdo 145/2022, akcentujúc i na procesný postup súdov podľa ustanovení\n§ 290 a nasl. C.s.p., t.j. vzťahujúcich sa na spory s ochranou slabšej strany. V uvedenom kontexte\nsa potom odvolací súd zaoberal i odvolacou námietkou žalovaného, ktorou konajúcemu súdu vytýkal\nnielen nedostatočné a nepresvedčivé zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré by dalo postačujúce\nodpovede na ním namietané skutočnosti týkajúce sa najmä oprávnenia žalobcu na výkon činnosti\nvedenia účtu majiteľa cenného papiera, za ktorý by mu prináležala odplata, a jej výšky, ale i opomenutie\nvykonania dôkazu takým oprávnením a prevádzkovým poriadkom, na ktorý sa žalobca odvolával v\nsúvislosti s opodstatnenosťou jeho práva stanoviť odmenu za vykonávanú činnosť v zmysle cenníka.\n25. Zohľadniac i stanovisko, ktoré v tomto smere prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení\nzo dňa 28.05.2024, sp. zn. 6Cdo 145/2022 (viď body 31. až 33.), odvolací súd musel priznať úspech\nnámietke žalovaného, že v odôvodnení rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobcovej\nžalobe, absentovalo vysporiadanie sa s otázkou základného zákonného rámca ním požadovanej\nodplaty za vedenie účtu majiteľa cenných papierov za rok 2010, a tiež výšky tejto odplaty, ktorá nie je\nstanovená priamo v zákone č. 566/2001 Z.z., ale podlieha regulácii NBS prostredníctvom schválenia\nprevádzkového poriadku a jeho zmien. Zodpovedanie tejto otázky je pritom nevyhnutne späté s pre\nspor podstatnou skutočnosťou, a to, na základe čoho vznikol posudzovaný vzťah sporových strán (zo\nzákona alebo na základe zmluvy) a či žalobca v rozhodnom období disponoval povolením vykonávať\nčinnosť – vedenie účtu majiteľov cenných papierov, za ktorú by mu podľa jeho tvrdení patrila v zmysle\n§ 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z. účinného v rozhodnom čase odmena. Túto okolnosť konajúci\n\nsúd nezisťoval, a to i napriek tomu, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.12.2013 argumentoval tým, že\nza odplatu vykonáva len tie činnosti uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára,\nzaraďujúc pritom vedenie účtu majiteľa pod platenú činnosť v zmysle § 99 ods. 4 písm. h) zákona\nč. 566/2001 Z.z. Súd prvej inštancie bol pritom oprávnený vykonať dôkaz rozhodnutím/povolením na\nvykonávanie predmetnej činnosti i bez návrhu žalovaného (§ 295 C.s.p.), keďže išlo o dôkaz nevyhnutný\npre rozhodnutie o veci. Konajúci súd sa v okolnostiach veci rovnako nezaoberal spôsobom, akým\nžalobca stanovil odmenu za službu CD-55 a jej výšku, ktorý spochybňoval žalovaný dôvodiac, že so\nžalobcom neuzatvoril žiadnu zmluvu, ktorej obsahom by bol jeho záväzok zaplatiť mu požadovanú sumu\na pokiaľ túto žalobca určil cenníkom, tento nepredstavuje všeobecne záväzný právny predpis. I keď v\ntejto súvislosti žalobca ozrejmoval, že odplatu za vedenie účtu majiteľa cenných papierov bol oprávnený\nstanoviť na základe prevádzkového poriadku schváleného NBS, a teda v jeho zmysle poskytoval služby\nza cenu určenú cenníkom, na podporu svojich tvrdení nezaložil do súdneho spisu ním označený\ndokument (prevádzkový poriadok) ako správne namietal v odvolaní žalovaný. Z konajúcim súdom\nkoncipovaného odôvodnenia potom nie je poznateľné, na základe akých dôkazov a ich vyhodnotenia\ndospel k záveru, že žalobcovi prináleží za jeho činnosť – vedenie účtu majiteľa cenného papiera odplata,\nani to, ako sa vysporiadal s procesnou obranou žalovaného spochybňujúcou jej zákonný rámec a jej\nvýšku. Judikatúra vyšších súdnych autorít pritom ustálila potrebu zaoberať sa a vysporiadať sa so\nvšetkými pre vec rozhodujúcimi skutočnosťami a argumentmi strán a nadväzne sa s nimi stotožniť,\ntieto vyvrátiť príp. spochybniť. Iba takýto prístup môže zodpovedať kritériám riadneho odôvodnenia\nrozhodnutia ako jedného zo základných atribútov spravodlivého procesu. Možno potom konštatovať, že\nkonajúcim súdom koncipované odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavku dostatočne\nodôvodneného súdneho rozhodnutia, v ktorom by sa tento v miere potrebnej vysporiadal nielen s\nargumentáciou, na ktorej žalobca založil oprávnenosť jeho žaloby o zaplatenie odplaty za službu\nCD-55 za rok 2010, ale i s procesnou obranou žalovaného, v rámci ktorej namietal nielen absenciu\ndôkazu preukazujúceho oprávnenie žalobcu vykonávať činnosť vedenia účtu majiteľa cenných papierov,\nale i zákonný rámec žalobcom požadovanej odmeny a jej výšky. Súd prvej inštancie tým znemožnil\nžalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces.\n26. So zreteľom na vyššie označené pochybenie a nedostatky v odôvodnení rozhodnutia konajúceho\nsúdu, ktoré nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej\ninštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 389\nods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom\nodvolacieho, rovnako ako i dovolacieho súdu (viď bod 41. veta druhá uznesenia Najvyššieho súdu SR,\nsp. zn. 6Cdo 145/2022) ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Súd prvej inštancie vec opätovne\nprejedná, pričom sa bude prvotne zaoberať a vysvetlí, na základe čoho vznikol posudzovaný vzťah medzi\nžalobcom a žalovaným (zo zákona alebo na základe zmluvy) a aký mal tento charakter, pokiaľ títo zmluvu\nneuzavreli. Bude skúmať, či žalobca v rozhodnom období disponoval povolením vykonávať činnosť\n– vedenie účtu majiteľov cenných papierov, za ktorú mu podľa jeho tvrdení patrila odmena v zmysle\n§ 99 ods. 8 zákona č. 566/2001 Z.z. účinného v rozhodnom čase, a teda, či bola dôvodná námietka\nžalovaného o absencii, resp. o existencii príslušného správneho rozhodnutia národného regulátora; ako\nv tomto smere poznamenal i Najvyšší súd Slovenskej republiky, jedna vec je zákonné oprávnenie určitú\nčinnosť vykonávať, druhou je forma a právny rámec realizácie oprávnenia, ktoré konajúci súd neskúmal.\nSúd prvej inštancie sa bude zaoberať i základným zákonným rámcom žalobcom požadovanej odplaty,\nt.j. titulom, na základe ktorého žalobca vystavil žalovanému daňový doklad – faktúru č. XXXXXXXXXX\nza službu CD-55, a tiež výškou odplaty, ktorá nie v zákone č. 566/2001 Z.z. priamo stanovená. V\ntakom prípade je potrebné zodpovedať otázku, že pokiaľ zákon č. 566/2001 Z.z. nestanovil výšku\nprotihodnoty (odmeny) za poskytnuté služby priamo v jeho ustanoveniach, či uplatnený žalobný nárok,\naj bez uzavretia zmluvy so žalovaným, reflektuje dostatočne na právo žalovaného ako spotrebiteľa a\nna jeho právnu ochranu a tiež i tým, či bol článok VI. Cenníka žalobcu (v znení účinnom v roku 2010)\nv súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. Pri zodpovedaní na uvedené otázky súd prvej inštancie bude\nprihliadať na to, že v danej vec ide o spor s ochranou slabšej strany, v rámci ktorého je oprávnený\nvykonať dôkaz/dôkazy i bez návrhu žalovaného, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie o veci. Súd prvej\ninštancie ním zistené skutkové a následne i právne závery odôvodní zrozumiteľným a presvedčivým\nspôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p., tak, aby bolo v plnej miere naplnené právo strán sporu\nna spravodlivé súdne konanie.\n\n27. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho a dovolacieho\nkonania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nC.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/67/2014", "guid": "31242366-08ae-479d-bd00-f668ad78148b:67e7a519-ce0d-420b-9558-71006f42c6bf", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a65ddce-9540-4792-b6ba-276b2d64a929", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.677.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 677/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 677/2017 z 10. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-10", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.677.2017.1"}], "citovane_v": []}