{"guid": "d75160fa-575a-428c-b92e-214a03c39fc0:bcd164c6-b3e1-46a0-b632-2df494fc7334", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1114224499.3", "spisova_znacka": "6Co/1/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/1/2023 z 6. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. augusta 2025, sp. zn. 6Co/1/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1114224499.3", "identifikacne_cislo": "1114224499", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Renáta Janáková", "sudca_id": 230, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-janakova-230", "datum_vydania": "2025-08-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bcd164c6-b3e1-46a0-b632-2df494fc7334", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1114224499.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1114224499.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1114224499.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Co/1/2023\n1114224499\n06. 08. 2025\nJUDr. Renáta Janáková\nECLI:SK:KSBA:2025:1114224499.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a sudkýň\nJUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: CBCI, spol. s r.o., so\nsídlom: Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 31 376 444, zastúpený ŠTEPANOVSKÝ & Partners, s.r.o.,\nŽellova 6, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: E. C., G.. XX.XX.XXXX, K.: P. XXXX/XX, XXX XX K.,\nzastúpený AK Antol, s.r.o., so sídlom: Kupeckého 2542/72, 902 01 Pezinok, o zaplatenie 4.152,47 eur\ns príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I č.k.\n7C/7/2015-363 zo dňa 15.02.2022, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (bývalého Okresného súdu Bratislava I) č.k.\n7C/7/2015-363 zo dňa 15.02.2022 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\nIII. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo\nvýške 4.152,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 2% ročne zo sumy 301,67 eur od 10.03.2010\ndo zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 2% ročne zo sumy 3.850,80 eur od 7.9.2010 do\nzaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n2. V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby,\nv zmysle ktorej je žalobca výlučným vlastníkom nebytového priestoru nachádzajúceho sa na 1.\nnadzemnom podlaží budovy súp. č. XXXX na V. F. Č.. XX Z. K., kat. úz. Bratislava - A. M., zapísanej\nna liste vlastníctva č. XXXX. Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom dňa\n01.12.2008 zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len „nájomná zmluva“), v ktorej sa zaviazal\nprenechať žalovanému do užívania priestor vymedzený v čl. I bod 1 nájomnej zmluvy a žalovaný\nsa zaviazal uhrádzať žalobcovi nájomné a náklady za služby spojené s nájmom, a to najneskôr\ndo 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca na základe žalobcom vystavenej faktúry v lehote jej\nsplatnosti. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX na nájomné a náklady za služby spojené s\nnájmom a faktúru č. XXXXXX na nedoplatok z vyúčtovania skutočných nákladov za služby súvisiace s\nnájmom, ktoré žalovaný čiastočne uhradil. Z faktúry č. XXXXXX vystavenej dňa 23.02.2010, splatnej dňa\n09.03.2010, na sumu 1.501,67 eur, uhradil žalovaný k 27.08.2014 sumu 1.200 eur a k úhrade zostala\nsuma 301,67 eur a z faktúry č. XXXXXX vystavenej dňa 23.08.2010, splatnej dňa 06.09.2010, na sumu\n\n7.136 eur, žalovaný k 27.08.2014 uhradil sumu 3.285,20 eur a k úhrade zostala suma 3.850,80 eur,\nt.j. spolu žalovaný neuhradil sumu 4.152,47 eur titulom nájomného a nákladov za služby spojené s\nnájmom. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania podľa ust. čl. V, bod 3 nájomnej zmluvy a to 2,00 %\nročne z dlžnej istiny od prvého dňa omeškania po splatnosti jednotlivých častí žalovanej sumy, nakoľko\nsa žalovaný dostal do omeškania s úhradou žalovanej sumy. Žalobca uviedol, že žalovaný uhrádzal\nv priebehu konania postupne sumu z faktúry č. XXXXXX, naposledy žalovaný uhradil dňa 18.04.2012\nsumu 200 eur a v zmysle § 407 ods. 1 a ods. 3 Obchodného zákonníka žalovaný uznal aj zvyšok\nsvojho záväzku, pričom začala plynúť nová 4 ročná premlčacia doba. Ďalej uviedol, že žalovaný odoberal\nelektrinu od žalobcu a samostatne aj od ZSE, pričom odber od žalobcu bol za spotrebu vzťahujúcu sa\nna klimatizáciu a vzduchotechniku, a ostatný odber na inom merači platil žalovaný priamo ZSE. Uviedol,\nže súhrnný odber na oboch meračoch zodpovedal približne aj spotrebe, ktorú mal nasledovný nájomca\npredmetného priestoru.\n3. Žalovaný nárok žalobcu neuznal vzhľadom na to, že žalobcom vystavená faktúra\nč.\nXXXXXX podľa žalovaného neobsahovala vyčíslenie skutočných nákladov a právny dôvod, pre ktorý\nby mal uvedené náklady znášať, resp. spôsob výpočtu faktúry. Namietal, že všetky odôvodnené nároky\nžalobcu do dňa podania žaloby zaplatil. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania a to vzhľadom\nna skutočnosť, že podľa čl. V bodu 5 nájomnej zmluvy sa stala istina žalobcu splatnou v roku 2009\na 2010 (31.05.2009 a 31.05.2010) a faktúra č. XXXXXX bola splatná dňa 09.03.2010. Nárok žalobcu\npovažoval za nedôvodný, keďže žalobca s ním uzatvoril dohodu o skončení nájmu a dohodu o spôsobe\núhrady záväzku. Navyše žalovanému nebolo zrejmé, ako bola započítaná zložená kaucia na nároky\nžalobcu. Spochybnil aj podpísanie zmluvy o započítaní pohľadávok zo 14.7.2011. Žalovaný nepovažoval\nza dôvodné dodatočné náklady, ktoré mu boli fakturované za rok 2008. Poprel iba nárok žalobcu\nna zaplatenie sumy 3.747,47 eur predstavujúcej náklady za elektrickú energiu, pretože si jej odber\nzabezpečoval sám na základe zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie zo dňa 2.2.2009. Pred\nuvedeným dátumom žalovaný odoberal elektrickú energiu na základe zmluvy o dodávke elektrickej\nenergie uzatvorenej dňa 27.08.2007 so spoločnosťou CAFE 002 s.r.o. Namietal tiež, že uznanie dlhu\nje neúčinné, pretože ide o neexistujúci dlh.\n4. Okresný súd Bratislava I po vykonanom dokazovaní rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k.\n7C/7/2015-153 zo dňa 29.05.2017 tak, že žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu istiny v\nsume 4.152,47 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania v plnej výške. Krajský súd v Bratislave ako\nodvolací súd na základe odvolania žalovaného rozsudkom č.k. 6Co/170/2018-208 zo dňa 22.02.2019\nrozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení skonštatoval, že\nnapadnutý rozsudok je zmätočný, nekonzistentný, nepresvedčivý, v dôsledku čoho je v rozpore s §\n220 ods. 2 CSP. V ďalšom konaní mal súd prvej inštancie postupovať v zmysle § 220 ods. 2 CSP\na vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia, za aké obdobie požadoval žalobca úhradu za dodávku\nelektrickej energie, ktorými konkrétnymi faktúrami bola žalovanému táto úhrada vyúčtovaná, resp.\nčím bolo preukázané, že žalovaný skutočne odoberal elektrickú energiu v cene 3.757,47 eur a kto\nbol v zmluvnom vzťahu k dodávateľovi elektrickej energie v žalovanom období. Uviedol, že ak došlo\nmedzi stranami k zápočtom, je potrebné jasne a jednoducho vysvetliť, ako sa dotýkajú nároku, ktorý\nje predmetom konania, pričom ide o dôkazné bremeno žalobcu, ktorý je povinný v konaní preukázať\nskutočnosti, z ktorých ním uplatnený nárok vyplýva. Taktiež odvolací súd uviedol, že je potrebné jasne\na stručne vysporiadať sa s obranou žalovaného. Záverom zdôraznil, že v odôvodnení rozhodnutia má\nsúd uviesť stručne a jasne predovšetkým zistený skutkový stav, právne posúdenie skutkového stavu a\nvysporiadanie sa s obranou protistrany.\n5. Súd prvej inštancie po opätovnom prejednaní veci vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je\nvlastníkom (okrem iných priestorov) aj nebytového priestoru na 1. nadzemnom podlaží v budove na V.\nF. Č.. XX Z. K., ktorý bol predmetom zmluvy a žalovaný podnikal pod obchodným menom E. C. - E.\nod 1.7.2006 okrem iného v oblasti pohostinskej činnosti, pričom v čase do 17.2.2010 mal evidovanú\nprevádzkareň na adrese V. XX Z. K.. Z výpisu zo živnostenského registra mal súd prvej inštancie\npreukázané, že žalovaný mal výkon činnosti pozastavený od 24.2.2010 do 24.2.2015. Zo zmluvy o nájme\nnebytových priestorov uzavretej dňa 1.12.2008 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným,\nvystupujúcim pod obchodným menom E. C. - TOMI ako nájomcom, bol predmetom nájmu nebytový\npriestor na V. F. Č.. XX Z. K., na 1. nadzemnom podlaží, s výmerou 135,08 m2. Súd prvej inštancie mal\nz faktúry č. XXXXXX zo dňa 23.2.2010 preukázané, že žalobca vyúčtoval žalovanému nájom a služby\nza mesiac február 2010 v celkovej výške 1.501,67 eur s lehotou splatnosti do 09.03.2010 a faktúrou\n\nč. XXXXXX zo dňa 23.8.2010 žalobca vyúčtoval žalovanému skutočné náklady za služby spojené s\nnájmom nebytových priestorov za obdobie od 1.12.2008 do 19.2.2010 v celkovej výške 7.136 eur s\nlehotou splatnosti do 06.09.2010. Ďalej zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému náklady za služby za\nobdobie 12/2008 až 2/2010 listom zo dňa 14.07.2011, informoval ho o výške skutočných súvisiacich\nnákladov a o spôsobe ich výpočtu. Podľa Vyúčtovacej tabuľky ako prílohy listu náklady žalovaného\nza obdobie 1.12.2008 do 31.12.2009 na elektrickú energiu predstavovali sumu 3.747,47 eur, a to na\nzáklade spotreby na elektromere č. XXXXXX, spotrebovanom množstve 20.478 kWh a cene 0,183 eur\nza 1 kWh. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru a príslušenstva zo dňa 1.12.2008\nmedzi odovzdávajúcim CBCI spol. s r.o. a preberajúcim E. C. - TOMI súd prvej inštancie zistil, že pri\npreberaní nebytového priestoru bol pri vzniku nájmu stav elektromeru č. XXXXXX: XX.XXX,- C.. Zo\nzmluvy o vzájomnom zápočte pohľadávok ďalej zistil, že žalobca a žalovaný sa dohodli na zápočte\nžalovaným zloženej kaucie uhradenej v zmysle nájomnej zmluvy v sume 2.989,21 eur proti pohľadávke\nžalovaného z faktúry č. XXXXXX vo výške 7.136 eur za vyúčtovanie služieb od 1.12.2008 do 19.2.2010\ns tým, že zvyšnú sumu 4.146,79 eur uhradí žalovaný na účet žalobcu. Podľa zmluvy o vzájomnom\nzápočte pohľadávok zo 14.07.2011 sa žalobca a žalovaný dohodli na zápočte pohľadávky žalovaného\nv sume 295,99 eur za opravu ZD (základu dane) vyúčtovania služieb od 1.1.2010 do 19.02.2010 proti\npohľadávke žalobcu vo výške 4.146,79 eur z faktúry č. XXXXXX s tým, že zvyšnú sumu vo výške\n3.850,80 eur sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi na jeho účet. Dňa 10.02.2010 žalobca ako veriteľ,\nžalovaný ako dlžník 1 a Q. L. ako dlžník 2 uzavreli Dohodu o spôsobe úhrady záväzku vyplývajúceho\nzo zmluvy o nájme predmetného nebytového priestoru uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom\na CAFE 002 s.r.o. ako nájomcom dňa 01.08.2007. Dohodou o ukončení nájmu zo dňa 10.2.2010 sa\nžalobca so žalovaným dohodli na ukončení nájmu vzniknutého na základe zmluvy o nájme zo dňa\n1.12.2008 s tým, že žalovaný odovzdá predmet nájmu do 19.02.2010. Odovzdávacím a preberacím\nprotokolom z 19.2.2010 došlo medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom k\nodovzdaniu a prevzatiu nebytového priestoru, ktorý bol predmetom Nájomnej zmluvy, pričom v protokole\nbol uvedený stav elektromeru č. XXXXXX: XXXXX C.. Ďalej mal z výpisov z účtu žalobcu v období\nod 17.10.2011 do 18.4.2012 preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi celkom 1.200 eur s uvedením\nvariabilného symbolu jednotlivých platieb: XXXXXX a osobou dlžníka E. C.. Zo zmluvy o združenej\ndodávke elektriny zo dňa 27.08.2007 uzatvorenej medzi CAFE 002 s.r.o. ako odberateľom so ZSE\nEnergia, a.s. ako dodávateľom s miestom spotreby V. XX, K., číslo miesta spotreby: XXXXXXXXXX\nsúd prvej inštancie zistil, že žalovaný následne ako odberateľ uzatvoril na uvedené miesto spotreby\na číslo miesta spotreby zmluvu o združenej dodávke elektriny dňa 2.2.2009, pričom zmluvný vzťah\nžalovaného trval do 01.03.2010. Ďalej zistil, že ZSE Energia, a.s. faktúrou zo dňa 04.03.2010 vyúčtovala\nžalovanému za odber energie sumu 341,77 eur za obdobie od 1.1. do 1.3.2010, pričom od 4.2.2010\ndo 22.3.2010 ZSE voči žalovanému evidovala 3 neuhradené faktúry v celkovej sume 959,04 eur. Z\ntzv. opravnej faktúry ZSE Energia a.s. zo dňa 12.4.2010 súd prvej inštancie zistil, že žalovanému bol\nvyúčtovaný preplatok vo výške 397,97 eur za obdobie od 1.1.2010 do 1.3.2010 podľa spotreby na prístroji\nč. XXXXXX. Faktúra bola vystavená z dôvodu ukončenia zmluvy č. XXXXXXXXXX. Z odovzdávacieho\na preberacieho protokolu uzatvoreného medzi žalobcom ako preberajúcim a Walker s Street s.r.o. ako\nodovzdávajúcim z 09.10.2012 ďalej zistil stav elektromeru č. XXXXXXX: XXXXXX C. a stav elektromeru\ngaráž č. XXXXX: XXXXX C..\n6. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 15.02.2022 nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom,\nktorý navrhoval doplniť dokazovanie pripojením faktúr od ZSE Energia, a.s., a to za fakturačný elektromer\nv garáži, ktorú užíval žalobca za účelom preukázania, že zaplatil dodávateľovi elektrickej energie\nvyššiu sumu ako tá, ktorá je predmetom konania, nakoľko mal za to, že táto spotreba pozostávala zo\nspotreby klimatizácie a vzduchotechniky žalovaného a zvyšok pripadal na osvetlenie garáže a garážovú\nbránu. Súd prvej inštancie skonštatoval, že vykonaním predmetného dôkazu by sa mohla preukázať\niba skutočnosť, že žalobca odoberal a prípadne uhrádzal elektrickú energiu spotrebovanú v garáži,\nktorú sám užíval, nepreukázal by však prepojenie so sporným elektromerom, ktorý mal merať elektrickú\nenergiu spotrebovanú žalovaným, a preto s poukazom na zásadu hospodárnosti konania a nedôvodnosť\nuvedeného dôkazu súd prvej inštancie uvedený dôkaz nevykonal.\n7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 261 ods. 1, § 323 ods. 1, § 369 ods.\n1, ods. 2, § 397, § 407 ods. 1, ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 391 ods. 2 CSP\na dospel súd k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku. Poukázal na to, že žalobca ako\nprenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 1.12.2008 zmluvu o nájme nebytových priestorov, na\nzáklade ktorej mal žalovaný v nájme nebytový priestor na 1. nadzemnom podlaží na V. F. XX Z. K.. Nájom\n\ntrval do 19.02.2010, žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX zo dňa 23.2.2010 za nájom a\nslužby za mesiac február 2010 v celkovej výške 1.501,67 eur s lehotou splatnosti 09.03.2010 a faktúru č.\nXXXXXX zo dňa 23.8.2010, ktorou žalovanému vyúčtoval skutočné náklady za služby spojené s nájmom\nnebytových priestorov za obdobie od 1.12.2008 do 19.2.2010 v celkovej výške 7.136 eur s lehotou\nsplatnosti 06.09.2010. Vzhľadom na to, že uvedená nájomná zmluva bola uzatvorená medzi právnickou\nosobou podnikateľom (žalobcom) a fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie (žalovaným) pri výkone\nich podnikateľskej činnosti, súd prvej inštancie vyhodnotil vzťah sporových strán ako podnikateľský podľa\n§ 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb.\n8. Žalovaným vznesenú námietku premlčania, že žalobca si mal svoje nároky v zmysle čl. V bodu 5\nnájomnej zmluvy uplatniť do 31.05.2010, súd prvej inštancie posudzoval vo vzťahu k nároku žalobcu z\nkaždej z faktúr osobitne. Uviedol, že z faktúry č. XXXXXX si žalobca uplatnil zaplatenie sumy 301,67 eur\na celková hodnota faktúry bola 1.501,67 eur. Súd prvej inštancie považoval pre posúdenie premlčania\nza rozhodujúcu skutočnosť, že žalovaný splácal fakturovanú sumu viacerými čiastkovými plneniami,\nv ktorých uviedol číslo predmetnej faktúry, ako aj osobu dlžníka. Žalovaný uhradil poslednú čiastkovú\nplatbu dňa 18.04.2012 a celkom spolu vo výške 1.200 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru,\nže poskytnutím čiastočnej úhrady na faktúru č. XXXXXX žalovaný podľa § 407 ods. 3 Obchodného\nzákonníka uznal aj zvyšok istiny faktúry a zaplatením uvedenej poslednej platby mu začala podľa §\n407 ods. 1 Obchodného zákonníka plynúť nová všeobecná štvorročná premlčacia doba, ktorá plynula\nod 18.4.2012 do 18.04.2016. S poukazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie\nustálil, že žalovaný si bol vedomý toho, že má voči veriteľovi väčší záväzok, ktorého časť platil a tým\nuznal celý zvyšok záväzku. Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/7/2019 zo\ndňa 05.03.2019. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žaloba bola podaná na súd dňa 28.08.2014, t.j.\npred uplynutím premlčacej doby. Ďalej uviedol, že z faktúry č. XXXXXX si žalobca uplatnil zaplatenie\nsumy 3.850,80 eur. Súd prvej inštancie považoval pre posúdenie premlčania za rozhodujúcu skutočnosť\nvyhlásenie žalovaného o úhrade tejto sumy v zmluve o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa\n14.07.2011, ktorú vyhodnotil ako uznanie záväzku podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže\nzáväzok žalovaného bol jednoznačne špecifikovaný a bezvýhradný. Uviedol, že žalovaný explicitne\nsvoj podpis na zmluve nepoprel a ani nijakým spôsobom nepreukázal, že zmluvu nepodpísal. Súd\nprvej inštancie dospel k záveru, že došlo k pretrhnutiu štvorročnej premlčacej doby, ktorá odo dňa\nuznania záväzku začala plynúť znova, a ktorá by uplynula dňa 14.07.2015 a vzhľadom na to, že žaloba\nbola podaná na súd dňa 28.08.2014, bola podaná pred uplynutím premlčacej doby, preto námietku\nžalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.\n9. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako sporný nárok žalobcu, ktorý si uplatňoval na základe faktúry č.\nXXXXXX, naopak, nárok žalobcu vo výške 301,67 eur vyplývajúci z faktúry č. XXXXXX, predstavujúci\nnájomné za prenajaté nebytové priestory za mesiac február 2010 a preddavok na náklady na služby\nspojené s nájmom za rovnaké obdobie vyhodnotil ako nesporný, a preto žalovanú sumu priznal žalobcovi\nv požadovanej výške. Vo vzťahu k nároku žalobcu, ktorý si uplatňoval voči žalovanému na základe\nfaktúry č. XXXXXX sumu 3.850,80 eur, žalovaný namietal, že predmetná faktúra bola vystavená\npo dobe určenej na vyúčtovanie a napokon poprel len nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.747,47\neur predstavujúcej náklady za elektrickú energiu, pretože si jej odber zabezpečoval sám na základe\nzmluvy o združenej dodávke elektrickej energie zo dňa 2.2.2009. Súd prvej inštancie ustálil, že zvyšok\nuvedeného nároku, t.j. 103,33 eur, nebol medzi stranami konania sporný. K námietke žalovaného, že\nžalobca si mal svoj nárok v zmysle čl. V. bodu 5 nájomnej zmluvy uplatniť do 31.5.2010, súd prvej\ninštancie uviedol, že z predmetného článku nájomnej zmluvy, ani z inej jej časti nevyplýva žiadna\nsplatnosť nárokov žalobcu voči žalovanému, iba povinnosť žalobcu vyčísliť skutočné náklady do 30.05.\nnasledujúceho kalendárneho roka, avšak nesplnenie tejto povinnosti zmluva ani zákon nepostihuje\nžiadnymi osobitnými právnymi dôsledkami, s výnimkou prípadného premlčania nároku, a preto uvedená\nnámietka nemala žiadny vplyv na žalobcom uplatnený nárok. Súd prvej inštancie poznamenal, že\nnájom sa skončil vo februári 2010, a teda žalobca v zmysle predmetného článku mohol svoj nárok\nvyčísliť do 30.5.2011, pričom uvedená faktúra bola vystavená 23.08.2010. Súd prvej inštancie viazaný\nprávnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP posudzoval, za aké obdobie požadoval\nžalobca úhradu za dodávku elektrickej energie, ktorými konkrétnymi faktúrami bola žalovanému táto\núhrada vyúčtovaná, čím bolo preukázané, že žalovaný skutočne odoberal elektrickú energiu v cene\n3.757,47 eur a kto bol vlastne v zmluvnom vzťahu k dodávateľovi elektrickej energie v žalovanom\nobdobí. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že predmetná faktúra v celkovej výške 7.136 eur\npredstavovala vyúčtovanie skutočných nákladov na služby spojené s nájmom predmetného nebytového\n\npriestoru za celé obdobie nájmu, t.j. od 1.12.2008 do 19.2.2010, teda aj úhradu za dodávku elektrickej\nenergie žalobca požadoval za uvedené obdobie. Dodal, že podľa vyúčtovacej tabuľky ako prílohy listu z\n14.07.2011 náklady žalovaného na elektrickú energiu za obdobie 1.12.2008 do 31.12.2009 predstavovali\nsumu 3.747,47 eur, a to na základe spotreby na elektromere č. XXXXXX.\n10. K námietke žalovaného, že predmetné náklady za elektrickú energiu sú nedôvodné, keďže elektrickú\nenergiu si platil sám, pričom preukázal, že dňa 2.2.2009 uzavrel so ZSE Energia, a.s. zmluvu o dodávke\nelektrickej energie do prenajatého priestoru na V. XX Z. K., súd prvej inštancie uviedol, že aj keď\nžalovaný preukázal samostatný odber elektrickej energie v prenajatom priestore od 02.02.2009 do marca\n2010, aj z faktúr, ktoré predložil za úhradu elektrickej energie za január až marec 2010 vyplýva, že\nelektrina mu bola vyúčtovaná podľa spotreby na prístroji č. XXXXXX, avšak v preberacom protokole\npri začiatku nájmu z 1.12.2008, ako aj v odovzdávacom protokole z 19.2.2010 je uvedený elektromer\nč. XXXXXX. Stotožnil sa tak s argumentáciou žalobcu, že elektrická energia v predmetnom priestore\nbola zabezpečovaná samostatne žalovaným cez jeho zmluvu s dodávateľom (cez elektromer XXXXXX\nuvedený vo faktúrach žalovaného), ale čo sa týka klimatizácie a vzduchotechniky, tu zabezpečoval\nelektrickú energiu žalobca a táto bola meraná meračom č. XXXXXX. Súd prvej inštancie vyhodnotil\nako účelovú obranu žalovaného, že vôbec od žalobcu nemal zabezpečenú elektrickú energiu, keď jej\nzabezpečenie k predmetnému nebytovému priestoru je výslovne obsiahnuté aj v čl. 1.2 a v čl. V. bod 4\nnájomnej zmluvy, ktorú žalovaný podpísal, tak ako aj pri preberaní a odovzdávaní nebytového priestoru\npodpísal vyššie uvedené odovzdávacie a preberacie protokoly, kde je jednoznačne špecifikovaný\nuvedený elektromer a jeho stav v čase prevzatia priestoru 1.12.2008 žalovaným bol XXXXX C., pričom\nv čase odovzdania priestoru žalovaným dňa 19.2.2010 bol vo výške 44448 kWh. Zároveň súd prvej\ninštancie poukázal aj na „Vyúčtovanie nákladov za služby za obdobie 12/2008 až 2/2010 zo dňa\n14.07.2011, kde bola jednoznačne uvedená časť sumy pripadajúca na elektrickú energiu a výška sumy,\nv ktorej bola obsiahnutá aj suma za elektrickú energiu bola jednoznačne uvedená v zmluve o vzájomnom\nzápočte pohľadávok, pričom všetky tieto dokumenty žalovaný riadne podpísal, pričom výhradu o tom,\nže si elektrickú energiu zabezpečoval len sám na základe zmluvy so ZSE Energia, a. s. vzniesol až\ntakmer po dvoch rokoch súdneho procesu a 6 rokoch od vzniku nároku. Uviedol, že argumentáciu\nžalobcu o dvoch elektromeroch potvrdzujú i doklady od nasledovného nájomcu predmetného priestoru,\na to odovzdávajúci a preberací protokol s Walker s Street s.r.o. z 09.10.2012, kde je uvedený aj stav\nelektromeru garáž č. XXXXXX a ďalšieho elektromeru č. XXXXXXX, a tiež vyúčtovania nákladov za\nslužby spojené s užívaním nebytového priestoru za r. 2013-2015 spoločnosti UNIM s.r.o. ako ďalšieho\nnájomcu uvedeného priestoru, z ktorých vyplýva, že aj tento nájomca uhrádzal žalobcovi v rámci\nvyúčtovania aj elektrickú energiu na podklade elektromeru č. XXXXXX, keď mal so ZSE Energia, a.s.\nuzatvorenú aj samostatnú zmluvu na dodávku elektrickej energie (elektromer XXXXXXX). Zhrnul, že\nžalovaný nijako nepreukázal tvrdenie, že elektrotechnika kaviarne, ktorú prevádzkoval v uvedenom\nnebytovom priestore nebola napojená na elektromer žalobcu.\n11. K námietke žalovaného, že v preberacom protokole z 1.12.2008 je číslo elektromeru preškrtnuté\na nahradené číslom XXXXXX, pričom pri oprave nie je vyznačený jeho podpis, len podpis\nodovzdávajúceho a na odovzdávacom protokole je číslo elektromeru dopísané rukou, súd prvej inštancie\ns poukazom na argumentáciu žalobcu uviedol, že zrejme nebolo v čase prípravy protokolov známe\naktuálne číslo elektromera, tak bolo pri odovzdávaní 1.12.2008 opravené v zmysle aktuálneho stavu a z\ntohto dôvodu aj dopísané do protokolu z 19.2.2010. K námietke žalovaného týkajúcej sa nedôvodnosti\nnároku žalobcu aj z dôvodu, že s ním uzatvoril dohodu o skončení nájmu a dohodu o spôsobe úhrady\nzáväzku, súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dohoda o\nspôsobe úhrady záväzku a uznanie záväzku z 10.02.2010 sa vzťahovala na záväzok predchádzajúceho\nnájomcu CAFE 002 s.r.o., ktorý mu vznikol neuhradením skutočných nákladov na plnenie súvisiace\nz užívaním nebytového priestoru za rok 2008, ku ktorému žalovaný pristúpil dohodou o pristúpení k\nzáväzku.\n12. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca a žalovaný sa dohodli\nna základe zmluvy o zápočte pohľadávok na zápočte žalovaným zloženej kaucie uhradenej v zmysle\nnájomnej zmluvy v sume 2.989,21 eur proti pohľadávke žalovaného z faktúry č. XXXXXX vo výške\n7.136 eur za vyúčtovanie služieb od 1.12.2008 do 19.2.2010 s tým, že zvyšnú sumu 4.146,79 eur\nžalovaný uhradí na účet žalobcu. Ďalej uviedol, že ďalšou zmluvou o vzájomnom zápočte pohľadávok\nz 14.07.2011 sa žalobca a žalovaný dohodli na zápočte pohľadávky žalovaného v sume 295,99 eur\nza opravu ZD (základu dane) vyúčtovania služieb od 1.1.2010 do 19.02.2010 vyplývajúcej z faktúry\n\nXXXXXX proti pohľadávke žalobcu vo výške 4.146,79 eur z faktúry č. XXXXXX s tým, že zvyšnú\nsumu vo výške 3.850,80 eur sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi na jeho účet, ktorú sumu sa v\nkonaní domáhal na základe zmluvy č. XXXXXX žalobca. K námietke žalobcu, že nie je teda jasné,\nže v tejto dosiaľ neuhradenej sume sa skrýva celá spotreba elektriny predstavujúca 3.747,47 eur,\npričom táto sa podľa jeho názoru uhrádzala pomerne spolu s úhradou ostatných energií, súd prvej\ninštancie uviedol, že žalobca nijako presne nešpecifikoval, z akých zložiek a v akej výške po vykonaných\nzapočítaniach predmetná žalovaná suma pozostáva, pričom žalovaný vzniesol voči uplatnenej sume\nobranu vo výške pôvodne vyčíslenej sumy za elektrickú energiu. Zmluvu o vzájomnom zápočte zo\n14.07.2011 právne posúdil ako uznanie dlhu podľa § 323 Obchodného zákonníka a účinkom uznania\nzáväzku je predovšetkým vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že záväzok v čase uznania a v uznanom\nrozsahu trvá. Súd prvej inštancie mal za to, že dlžník (žalovaný) takéto dôkazné bremeno neuniesol,\navšak viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v bode 11. jeho zrušujúceho uznesenia\nč.k. 6Co/170/2018, ktorý uviedol, že je to žalobca, ktorý je povinný v konaní preukázať skutočnosti, z\nktorých ním uplatnený nárok vyplýva, skonštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, a preto mu\npriznal v plnej výške aj sumu nároku uplatnenú na základe faktúry č. XXXXXX vo výške 3.850,80 eur.\nSúd prvej inštancie tak zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi žalovanú sumu v súčte nárokov 3.850,80\neur a 301,67 eur sumu 4.152,47 eur.\n13. V súvislosti so žalobcom uplatnenými úrokmi z omeškania súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj\npríslušenstvo spočívajúce v úroku z omeškania v zmysle článku V.3 nájomnej zmluvy vo výške 2 % ročne\nzo sumy 301,67 eur od 10.3.2010 do zaplatenia a vo výške 2 % ročne zo sumy 3.850,80 eur od 7.9.2010\ndo zaplatenia. Zhrnul, že suma 301,67 eur bola žalobcom uplatnená na základe faktúry č. XXXXXX\nsplatnej 09.03.2010 a suma 3.850,80 eur bola uplatnená na základe faktúry č. XXXXXX splatnej\n06.09.2010, preto keďže žalovaný nezaplatil peňažný záväzok, dostal sa do omeškania nasledovným\ndňom po splatnosti uvedených súm. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie v zmysle § 369\nObchodného zákonníka žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške dohodnutej v článku V. 3 nájomnej\nzmluvy.\n14. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP tak, že\nžalobcovi, ktorý mal v konaní úspech voči žalovanému, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n15. Proti uvedenému rozsudku v celom rozsahu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol\nodvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil, žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu\ntrov konania. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Nestotožnil sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu bol dôvodný tvrdiac,\nže faktúra č. XXXXXX neobsahovala vyčíslenie skutočných nákladov, právny dôvod, pre ktorý by mal\nuvedené náklady znášať žalovaný a ani spôsob výpočtu týchto nákladov. Uviedol, že odôvodnené\nnároky žalobcu uhradil do podania žaloby. Mal za to, že v prípade zaplatenia žalobcom požadovaných\nsúm by došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal\nnajmä na skutočnosť, že v zápisnici o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru zo 04.12.2008\nje číslo elektromera XXXXXX preškrtnuté a nahradené číslom XXXXXX, pričom pri oprave nie je\nvyznačený podpis E. C., ale výlučne iba podpis odovzdávajúcej osoby. Uviedol, že na odovzdávacom a\npreberacom protokole z 19.02.2010 je číslo elektromeru dopísané rukou a je možné, že bolo doplnené\naž po podpise predmetného odovzdávacieho protokolu, preto nemôžu úplne preukázať skutkový stav.\nOpätovne zdôraznil, že žalovaný odoberal energiu od ZSE a sám si ju aj hradil vzhľadom na to,\nže elektrotechnika kaviarne nebola napojená na elektromer žalobcu, o čom svedčí technická správa\nvyhotovená Ateliérom verejného stravovania, ako aj účel kolaudácie. Uviedol, že predmetná prevádzka\nnemohla spotrebovať žalobcom tvrdené množstvo energie vzhľadom na to, že sa v nej podávali iba\nnápoje. Má za to, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že elektromer č. XXXXXX slúžil na meranie\nodberu elektrickej energie dodávanej žalovanému a spotrebovanej na prevádzku vzduchotechniky a\nklimatizácie. Nestotožnil sa preto s právnym záverom súdu prvej inštancie o spotrebe elektrickej energie\ndodávanej žalovanému a ani o povinnosti žalovaného zaplatiť túto údajnú spotrebu. Zároveň poukázal\nna skutočnosť, že prevádzka žalovaného nemohla teoreticky spotrebovať žalobcom tvrdené množstvo\nenergie vzhľadom na to, že sa v nej podávali iba nápoje a nie jedlá a súčet spotreby elektrických\nspotrebičov nemohol ani teoreticky spotrebovať žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie dlhu.\n\n16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne\nsprávne potvrdiť. Uviedol, že právnym dôvodom, pre ktorý je žalovaný povinný zaplatiť spornú sumu\n3.850,80 eur je zmluva o nájme uzatvorená medzi stranami sporu, preberacie protokoly z 01.12.2008\na z 19.02.2020, vyúčtovanie a zmluva o vzájomnom zápočte pohľadávok uzatvorená medzi žalobcom a\nžalovaným, ktorými strany sporu započítali proti pohľadávke žalobcu vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXX\npohľadávky žalovaného. Uviedol, že žalovaný uznal neuhradený zvyšok fakturovanej sumy a žalovaný\nsa výslovne zaviazal uhradiť zvyšok predmetnej faktúry. Skonštatoval, že uznaním dlhu prešlo dôkazné\nbremeno v spore o neexistenciu dlhu vyplývajúceho z faktúry č. XXXXXX na žalovaného. Žalobca však aj\nnad rámec svojho dôkazného bremena produkoval dôkazy, ktorými bol dlh žalovaného v celom rozsahu\npreukázaný. Mal za to, že vyčíslenie fakturovaných nákladov nemusí byť obsiahnuté priamo vo faktúre,\nale vo vyúčtovaní, ktoré je prílohou listu žalobcovi z 14.07.2011, a ktoré podrobne vyčísľuje výšku\nnákladov. Skutočnosť, že žalovaný v prenajatom priestore odoberal elektrickú energiu aj od žalovaného,\nktorej spotreba bola meraná meračom č. XXXXXX podľa žalobcu vyplýva zo zmluvy o nájme podľa\nčl. V. bodu 4, v ktorom je uvedená dodávka elektrickej energie súčasťou služieb spojených s nájmom,\nktoré zabezpečuje žalobca, ako aj z oboch protokolov podpísaných žalobcom a žalovaným, kde je\nuvedené číslo a stav elektromera. Uviedol, že žalovaný nespochybňoval dodávku elektrickej energie ani\npo prevzatí listu žalobcu, ako aj po prevzatí vyúčtovania. Navyše žalobca podpísal ďalšie preberacie\nprotokoly s osobami, ktorým predmetný nebytový priestor prenajímal po skončení vzťahu so žalovaným,\nkde je uvedený stav elektromera č. XXXXXX, pričom aj títo nájomcovia v danom nebytovom priestore\nodoberali elektrickú energiu sčasti od ZSE a sčasti od žalobcu. Dodal, že spotreba energie, ktorej úhradu\nžalobca požadoval od žalovaného je primeraná vzhľadom na to, že sa jednalo o plochu vyše 135 m2 s\npresklenou stenou a kapacitou desiatok návštevníkov, kde boli vysoké nároky na chladenie a výmenu\nvzduchu. Záverom uviedol, že pri započítaniach, ktoré boli predmetom zmlúv, strany neurčili, s ktorou\nčasťou celkovej fakturovanej sumy vo faktúre č. XXXXXX vystavenej žalobcom, resp. z vyúčtovania na\nsumu 7.136 eur sa započítavajú vzájomné pohľadávky žalovaného. Dodal, že strany neurčili, či sumy\n2.989,21 eur a 259,99 eur sa započítavajú na náklady na vodné a stočné, elektrickú energiu, teplo,\nosvetlenie spoločných priestorov, odvoz a likvidáciu odpadu, zimnú údržbu alebo DPH. Uzavrel, že\nzáväzky žalovaného majú rovnakú splatnosť. Skonštatoval, že započítavaná suma (2.989,21 eur a suma\n259,99 eur, t.j. spolu 3.850 eur) pripadla pomerne na všetky zložky fakturovaných nákladov. Neuhradený\nzvyšok fakturovanej sumy z faktúry č. XXXXXX predstavujúci sumu 3.850 eur zahŕňal nielen náklady na\nelektrickú energiu (53,96 % zo sumy 3.747,47 eur), ale aj vodné a stočné (53,96 % zo sumy 812,33 eur,\nteplo (53,96 % zo sumy 3.192,59 eur), osvetlenie spoločných priestorov (53,96 % zo sumy 107,28 eur),\nodvoz a likvidácia odpadu (53,96 % zo sumy 185,57 eur), zimnú údržbu (53,96 % zo sumy 11,98 eur) a\nDPH (53,96 % zo sumy 1.139,36 eur), pričom žalovaný namietal iba náklady na elektrickú energiu.\n17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas\n(§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§\n359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní,\nže odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v\nmedziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) postupom bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP)\ndospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodní obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n20. Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie po opätovnom\nprejednaní veci, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vykonal v dostatočnom rozsahu\ndokazovanie na objasnenie sporných skutočností a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca\nuniesol dôkazné bremeno svojho nároku a to žalovaným neuhradenú sumu vo výške 4.152,47 eur,\nktorá predstavovala vyúčtovanie skutočných nákladov na služby spojené s nájmom predmetného\nnebytového priestoru za obdobie trvania nájmu od 01.12.2008 do 19.02.2010, a ktorá skutočnosť bola\nv konaní preukázaná na základe faktúr č. XXXXXX a č. XXXXXX, vyplývajúca zo zmluvy o nájme\nnebytových priestorov z 01.12.2008, vyúčtovania nákladov za služby za obdobie 12/2008 až 02/2010\n\nzo 14.07.2011, faktúry XXXXXX k oprave základu dane za celkové vyúčtovanie, zmluvy o vzájomnom\nzápočte pohľadávok, dohody o spôsobe úhrady záväzku zo dňa 10.02.2010, dohody o ukončení nájmu z\n10.02.2010, odovzdávacieho a preberacieho protokolu z 19.02.2010, výpisov z účtu žalobcu vedeného\nv ČSOB, a.s. č. XX Q. XX/XXXX, výpisov z účtu žalobcu vedeného v Tatra banke, a.s. z 2.2. a 18.4.2012,\nzmluvy o združenej dodávke elektriny z 27.08.2007 a 2.2.2009, faktúry za odber elektriny odberateľovi\nUNIM s.r.o. z 04.01.2013, 31.12.2013, 7.11.2016, zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorená\nmedzi žalobcom ako prenajímateľom a UNIM s.r.o. ako nájomcom z 9.10.2012, situačného plánu\nnebytového priestoru, zmluvy o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru z 1.12.2008, faktúry od ZSE\nEnergia, a.s. z 12.04.2010 a z 04.03.2010, mailovej komunikácie zo 06.10.2016, výpisov z účtu žalobcu\nv ČSOB XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX k platbám spoločnosťou UNIM, s.r.o., vyúčtovania nákladov za\nslužby spojené s užívaním nebytových priestorov za r. 2013 až 2015 vystaveného žalobcom spoločnosti\nUNIM s.r.o., z rozpisu spotreby elektrickej energie žalovaným od 1.12.2008 do 12.2.2010 a spoločnosťou\nUNIM s.r.o. v predmetnom priestore, odovzdávacieho - preberacieho protokolu z 09.10.2012 a 6 ks\nfotografií nebytového priestoru.\n21. V konaní bolo teda preukázané, že faktúra č. XXXXXX na úhradu žalobcom požadovanej sumy\nvystavená v celkovej výške 7.136 eur, predstavovala vyúčtovanie skutočných nákladov na služby\nspojené s nájmom nebytového priestoru za obdobie od 01.12.2008 do 19.02.2010, teda aj náklady za\núhradu na dodanie elektrickej energie. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že elektrická\nenergia v nebytovom priestore bola zabezpečovaná zmluvným spôsobom samostatne žalovaným\ns dodávateľom (cez elektromer č. XXXXXX), ale aj žalobcom (cez elektromer č. XXXXXX). Súd\nprvej inštancie ďalej v súvislosti so započítaním pohľadávok žalobcu a žalovaného mal vykonaným\ndokazovaním preukázané, že žalobca a žalovaný sa dohodli na základe zmluvy o započítaní pohľadávok\nna zápočte kaucie žalovaného vo výške 2.989,21 eur proti pohľadávke žalobcu z faktúry č. XXXXXX\nvo výške 7.136 eur za vyúčtovanie poskytnutých služieb za obdobie od 01.12.2008 do 19.02.2010 a\nzostávajúcu časť na úhradu, t.j. sumu 4.146,79 eur, mal žalovaný uhradiť žalobcovi. Ďalej zmluvou o\nzapočítaní pohľadávok z 14.07.2011, ktorú súd prvej inštancie správne právne posúdil ako uznanie dlhu\npodľa § 323 Obchodného zákonníka, sa žalobca a žalovaný dohodli na zápočte pohľadávky žalovaného\nv sume 295,99 eur za vyúčtovanie služieb v období od 01.01.2010 do 19.02.2010 na základe faktúry\nč. XXXXXX proti pohľadávke žalobcu vo výške 4.146,79 eur z faktúry č. XXXXXX s tým, že zvyšnú\nsumu 3.850,80 eur mal žalovaný uhradiť na účet žalobcu. Vzhľadom na to, že v konaní nebol sporný\nžalobcom uplatnený nárok vyplývajúci z faktúry č. XXXXXX, ktorý predstavoval dlžné nájomné za\nprenájom nebytového priestoru za mesiac február 2010 a preddavok na náklady na služby spojené\ns nájmom za rovnaké obdobie, a to vo výške 301,67 eur, ktorý žalovaný uznal, správne postupoval\nsúd prvej inštancie, ak zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy vo výške 4.152,47 eur spolu so\nžalobcom uplatnenými úrokmi z omeškania. Námietku žalovaného týkajúcu sa žalobcom nepreukázanej\nspotreby elektrickej energie dodávanej žalovanému, s poukazom na vyššie uvedené v zhode s právnym\nnázorom súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, a to aj po zohľadnení námietky\nžalovaného vo vzťahu k odovzdávajúcemu a preberaciemu protokolu z 19.02.2010 a aj k zápisnici o\nodovzdaní a prevzatí nebytového priestoru a príslušenstva z 04.12.2008.\n22. Odvolací súd naviac dodáva, že žalovaný svoju odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k nesprávnemu\nprávnemu posúdeniu súdu prvej inštancie o spotrebe elektrickej energie dodávanej žalovanému\nžalobcom oprel o pre neho podstatné tvrdenie, že v zápisnici o odovzdaní a prevzatí nebytového\npriestoru z 04.12.2008 je číslo elektromera XXXXXX preškrtnuté a nahradené číslom XXXXXX, pričom\npri oprave nie je vyznačený podpis E. C., ale výlučne iba podpis odovzdávajúcej osoby, a že na\nodovzdávacom a preberacom protokole z 19.02.2010 je číslo elektromeru dopísané rukou, a preto mohlo\nbyť dopísané až po podpise tohto protokolu, z ktorého dôvodu neuznával údaje v ňom uvedené, t.j. číslo\na stav elektromera, preto nemôžu úplne preukázať skutkový stav.\n23. Z obsahu zápisu o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru a príslušenstva zo dňa 04.12.2008\nvyplýva, že v deň odovzdania nebytového priestoru bol stav odberného merača - elektromera č.\nXXXXXX C., ktoré číslo elektromera je napísané rukou a predtlačené číslo elektromera XXXXXX je rukou\nprečiarknuté, súčasne je k prečiarknutému číslu elektromera uvedená poznámka označená hviezdičkou,\nku ktorej je pripojený nečitateľný podpis, teda popis nejakej osoby, ktorá nie je identifikovaná a tento\npodpis sa nezhoduje ani s podpisom preberajúceho T.. P. V. a ani s podpisom odovzdávajúceho\nE. C., hoci žalovaný tvrdí, že sa jedná o podpis odovzdávajúcej osoby. Rovnako je do predtlačenej\nčasti rukou napísaný aj stav elektromera. Túto zápisnicu za preberajúceho podpísal T.. P. V.R. a za\n\nodovzdávajúceho E. C., hoci z úvodných informácií tohto zápisu vyplýva, že odovzdávajúcim je spol.\nCBCI spol. s.r.o. zastúpený prokuristom T.. P. V. a preberajúcim je E. C. - TOMI, zastúpený E. C.T..\n24. Z odovzdávacieho a preberacieho protokolu nebytového priestoru zo dňa 19.02.2010 vyplýva, že\nstav odberného merača - elektromeru č. XXXXXX, ktoré číslo elektromerača je rovnako napísané\nrukou, bol XXXXX C. ku dňu 19.02.2010 a na konci tohto textu sú pripojené podpisy preberajúceho/\nprenajímateľa za spoločnosť CBCI spol. s.r.o. a odovzdávajúceho/nájomcu E.Q. C.Q..\n25. Ak teda dôvodom spochybňujúcim skutočný stav ohľadom čísla a stavu elektromera na\nodovzdávacom a preberacom protokole zo dňa 19.02.2010 a zápise o odovzdaní a prevzatí nebytového\npriestoru zo dňa 04.12.2008 je skutočnosť, že v protokole/v zápise absentuje údaj o čísle elektromeru\na na ňom vykazujúcu spotrebu elektrickej energie, potom žalovanému ako osobe spôsobilej na\nprávne úkony muselo byť zrejmé, že podpísaním preberacieho a odovzdávajúceho protokolu/zápisu\no odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru bez uvedenia údajov o čísle a stave elektromeru, týmto\nzobral na seba zodpovednosť za údaje uvedené v protokole/v zápise, ktoré aj na znak svojho súhlasu\npodpísal. Svojim podpisom teda potvrdil pravosť údajov v ňom uvedených. Tiež je potrebné dodať, že\nžalovaný svoje tvrdenie o nesprávnych údajoch ohľadom elektromera žiadnym dôkazným prostriedkom\nnepreukázal a jeho odvolaciu námietku je potrebné vyhodnotiť ako účelové tvrdenie v snahe vyhnúť sa\nsplneniu si svojej zmluvnej povinnosti voči žalobcovi.\n26. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti\npodanej žaloby, a to z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca\npreukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil\nproti uplatňovanému nároku. Správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných\nskutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové\nzistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré\nz vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyšli najavo, následne tieto v\nsúlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 v spojení s § 191 CSP) vyhodnotil legitímnym\nspôsobom vrátane žalobcom vznesenej námietky premlčania žalobou uplatneného nároku a dospel\ntak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, ktoré aj premietol\ndo svojho rozhodnutia. Súd prvej inštancie veľmi prehľadne uviedol, na základe akého právneho titulu\nžalobca uplatňuje nárok na úhradu dlžnej pohľadávky, a to na základe faktúr č. XXXXXX a č. XXXXXX\nvystavených žalobcom na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov a zrozumiteľne vysvetlil svoje\nprávne úvahy vedúce ho k záveru, že vo vzťahu k tomuto titulu žalobca dôkazné bremeno o splnení\nzákonných predpokladov pre priznanie tejto úhrady splnil. Jeho závery sú konzistentné a dostatočne\npreskúmateľné pre obe strany sporu a taktiež i pre odvolací súd.\n27. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza,\nže právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je\nomyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov\nide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis,\nnesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne\nzávery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, považuje odvolací\nsúd skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne. Odvolacie\nnámietky uplatnené žalovaným v podanom odvolaní nie sú dôvodné, nevyplývajú z obsahu spisu, o\ntakýchto okolnostiach nepredložil žiadne dôkazy a tak takéto námietky nie sú spôsobilé privodiť zmenu\nalebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Skutkové zistenia súdom prvej inštancie nie sú\nzaložené na chybnom hodnotení dôkazov, a preto sa v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP odvolací súd\ns napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu stotožňuje.\n28. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nZa odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým\n\nnemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý\nproces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)\npred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).\n29. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že obsah odvolania podaného žalovaným nebol spôsobilý\nspochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích\ndôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce\nskutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali\nsprávnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe\nuvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny\npotvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).\n30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal\nvoči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník,\nc) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\nd) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\ne) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase\nzačatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\n\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /\ndovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/7/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "6bc268f4-1534-4efe-b604-23c775873e8b:71b275bd-d6d4-4b25-b1fe-c3110afcc00f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2114210107.2", "spisova_znacka": "31Cob/7/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/7/2019 z 4. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-03-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2114210107.2"}, {"guid": "3033ef08-f774-4c5e-bfee-ca8f44796758:86c310c5-8916-4d1c-acda-37b9280f4a4e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5718201793.1", "spisova_znacka": "6Co/170/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/170/2018 z 30. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-07-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5718201793.1"}], "citovane_v": []}