{"guid": "ad58fc40-1b95-4301-a662-bcaa4f5e0aa2:e4a9691d-dd03-49c5-a7b1-41df99543e03", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1115213386.2", "spisova_znacka": "9Co/118/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/118/2023 z 30. 4. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2025, sp. zn. 9Co/118/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1115213386.2", "identifikacne_cislo": "1115213386", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Magdaléna Floreková", "sudca_id": 160, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-magdalena-florekova-160", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4a9691d-dd03-49c5-a7b1-41df99543e03", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1115213386.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1115213386.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1115213386.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n9Co/118/2023\n1115213386\n30. 04. 2025\nJUDr. Magdaléna Floreková\nECLI:SK:KSBA:2025:1115213386.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov\nsenátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : A.. L.. J. Ď., nar. XX.\nX. XXXX, bytom P. XX, L., zastúpený : JUDr. Libuša Dočkalová, advokátka, AK Lachova 32, Bratislava,\nproti žalovanému : Petit Press, a.s., Lazaretská 12, Bratislava, IČO : 35 790 253, zastúpený : Advokátska\nkancelária Paul Q, s.r.o., Karadžičova 2, Bratislava, IČO : 35 906 464 a Advokátska kancelária Tomáš\nKamenec, s.r.o., Špitálska 43, Bratislava, IČO : 36 855 995, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej\nujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku (bývalého) Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. 4. 2023\nč.k. B1 - 5C/69/2015 - 718, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie\nz a s t a v u j e.\nŽalovaný\nmá\nvoči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v\nrozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému\ndomáhal, aby súd rozsudkom konštatoval, že žalovaný uverejnením článku s názvom „Jánošovia v\npolitike“ dňa 12. 3. 2015 v denníku R. neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu (i), ďalej, aby\nžalovanému uložil povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do jeho osobnostných práv ( ii ), ďalej\naby uložil žalovanému povinnosť uverejniť v denníku R. v rubrike Názory na rovnakom mieste a rovnakej\nploche a/ text „Ospravedlnenie J. Ď.“, a to rovnakým typom a veľkosťou písma, ako bol uverejnený text\n„Jánošovia v politike“ a b/ text : „Vydavateľ denníka R., Petit Press, a.s., so sídlom Lazaretská 12, 811 08\nBratislava 1 sa ospravedlňuje A.. L.. J. Ď. za to, že uverejnením článku s názvom „Jánošovia v politike“\nv denníku R. dňa 12. 3. 2015 neoprávnene zasiahla do jeho osobnostných práv, a to rovnakým typom a\nveľkosťou písma, ako bol uverejnený článok pod titulom „Jánošovia v politike“ v denníku R. zo dňa 12. 3.\n2015 ( iii ); ďalej aby uložil žalovanému povinnosť uverejniť na hlavnej internetovej stránke denníka SME\nW..R..sk počas nasledujúcich 30 dní text : „Ospravedlnenie J. Ď.. Vydavateľ denníka SME, Petit Press,\na.s., so sídlom Lazaretská 12, 811 08 Bratislava 1 sa ospravedlňuje A.. L.. J. Ď. za to, že uverejnením\nčlánku s názvom „Jánošovia v politike“ v denníku R. dňa 12. 3. 2015 neoprávnene zasiahla do jeho\nosobnostných práv ( iv ); ďalej aby uložil žalovanému odstrániť článok s názvom „Jánošovia v politike“,\nz internetovej adresy P.V.:/..R..R.-Y.-J..P. ( v ); ďalej aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi\nnemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 30.000 € ( vi ) a napokon, aby priznal žalobcovi náhradu trov\nprávneho zastúpenia. Žalobca poukazoval na to, že uvedeným článkom žalovaný hrubo zasiahol do\njeho osobnostných práv; v článku bol označený plným menom, priezviskom aj príslušnosťou k strane,\nsú v ňom uvedené informácie týkajúce sa jeho osobného života. Článok ho bezdôvodne zosmiešňoval\na ponižoval, hoci na politickej scéne už niekoľko rokov nepôsobí. Skutky pripisované žalobcovi nemajú\nnič spoločné so skutkami spájanými s p. E., osobitne s témou domáceho násilia. Žalovaný medializuje\nstaré a odložené prípady žalobcu bez akýchkoľvek súvislostí s prípadom exposlanca E..\n\n2/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nemal dôvod pochybovať o postoji žalobcu,\nktorý dával najavo, že sa cíti byť článkom „Jánošovia v politike“ dotknutý. Pre posúdenie veci však boli\npodstatné zistenia, že sa článok nezaoberal súkromím žalobcu s výnimkou neurčitého poukazu na jeho\nmajetkové pomery v čase jeho politického pôsobenia. Aj majetkové pomery žalobcu boli predtým v r.\n1999 medializované, na čo poukazoval aj svedok H. F. vo svojej výpovedi. Článok odkazoval vo vzťahu k\nžalobcovi predovšetkým na jeho trestné stíhania, ktoré aj skončili právoplatnými odsúdeniami, čo bolo v\nčase uverejnenia článku verejne známe. S ohľadom na časovú súvislosť žalobcovho pôsobenia v politike\na času páchania týchto skutkov súd prvej inštancie nepovažoval za neprípustné, aby sa na túto trestnú\nčinnosť poukazovalo ako na negatívny jav aj s istým časovým odstupom, hoci s postupujúcim časom\nby bolo možné očakávať oslabovanie útočného štýlu. Súd prvej inštancie považoval za nepodstatné\npoukazy žalobcu na drobné nepresnosti v článku pri popise jeho skutkov. Hoci bol článok nepopierateľné\npísaný ostrým štýlom a obsahoval aj hyperboly, neprekročil medze, ktoré musí bývalý politik zniesť.\nPodľa súdu nedošlo v článku k obvineniam žalobcu zo skutkov, ktorých sa mal dopúšťať poslanec E.,\nani k pripisovaniu mu psychickej choroby, ako tvrdil žalobca. Podľa súdu tak nedošlo k neoprávnenému\nzásahu do žalobcovej osobnosti a kritika smerujúca aj voči žalobcovi súd vyhodnotil ako prípustnú. Preto\npo zistení, že nedošlo k neoprávnenému zásahu do žalobcových osobnostných práv, bolo z povahy veci\nvylúčené, aby súd uplatneným nárokom žalobcu vyhovel, preto žalobu v plnom rozsahu zamietol. Po\nprávnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 11 a nasl. Obč. zák. v spojení s čl. 26 ods. 1, ods. 2, ods.\n4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t.j.\nvychádzal z toho, že predmetný spor je výsledkom konfliktu medzi právom na slobodu prejavu a slobodu\ninformácií a medzi právom na ochranu osobnosti.\n3/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému\npriznal voči žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania.\n4/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho\nzrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil žalobca tým, že\nsúd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej, že konanie má inú vadu,\nktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; tiež, že súd prvej inštancie nevykonal\nnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; ďalej, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal procesný postup vo veci zákonného sudcu\npo jeho zmene ( jeho „aktualizáciu predbežného právneho posúdenia veci“ ), rozsudok podľa názoru\nžalobcu nemá náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, z rozsudku nie je jasné, akými úvahami sa\nsúd prvej inštancie v rámci voľného hodnotenia dôkazov riadil, rozsudok je tak nepreskúmateľný. Trval\nna tom, že uverejnením nepravdivých, neúplných a pravdu skresľujúcich informácií v namietanom\nčlánku, vykonštruovanými falošnými premosteniami a spodobovaním žalobcu s exposlancom E., či\nich zjednocovaním v jeden prototyp politika, verejnosť vyburcovaná medializovaním kauzy exposlanca\nE. nemohla vnímať žalobcu inak, ako negatívne a nemohla si utvoriť ani vlastný názor. Komentár\nzaložený na vykonštruovaných obvineniach devastuje žalobcu v očiach verejnosti, žalobca bol tak\nosočený aj zo skutkov prisudzovaných exposlancovi E.. Verejnosť si nemala možnosť overiť hodnotiace\núsudky komentátora, a preto ich bezpochyby všetky vnímala ako pravdivé a aktuálne. Zverejnením\ndifamujúcich informácií o žalobcovi došlo k neoprávnenému zásahu do viacerých aspektov práva na\nochranu osobnosti Uverejnené informácie, viažuce sa k osobe exposlanca E., zasiahli do mimoriadne\ncitlivej oblasti života žalobcu, nakoľko spoločnosť veľmi citlivo reaguje na informácie takého druhu a\nmorálne odsudzuje páchateľov trestných činov a tyranov obzvlášť a dištancuje sa od nich. Žalobca\nosobitne namietal, že súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy - znalecké dokazovanie - na zistenie\nrozhodujúcich skutočností.\n5/ Na odvolanie sa písomne vyjadril žalovaný tak, že jednak namietal oneskorené podanie odvolania\nžalobcom, t.j. po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, poukazujúc na to, že rozsudok bol právnej\nzástupkyni žalobcu podľa údajov v elektronickom súdnom spise doručený dňa 31. 5. 2023, takže\n15-dňová odvolacia lehota uplynula žalobcovi dňom 15. 6. 2023; žalobca však odvolanie podal až\ndňa 19. 6. 2023, t.j. štyri dni po uplynutí zákonnej lehoty. Navrhoval preto z tohto dôvodu odvolanie\nžalobcu odmietnuť ako oneskorene podané ( § 386 písm. a/ CSP ). V prípade, ak by sa odvolací\nsúd nestotožnil s dôvodmi na odmietnutie odvolania, žalovaný napadnutý rozsudok označil za vecne\nsprávny, zákonný a presvedčivo odôvodnený. Napadnutý rozsudok nie je prekvapivým rozhodnutím,\nkeď podstatou rozhodnutia súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania a\nargumentácie oboch strán sporu prezentovaných vo vyjadreniach pred súdom. Žalobca\n( rovnako\naj žalovaný ), mal možnosť reagovať na všetky prednesené argumenty a navrhnúť dôkazy na podporu\n\nsvojich tvrdení. K výhradám žalobcu smerujúcim k určitej korekcii pôvodného predbežného právneho\nposúdenia novým zákonným sudcom žalovaný uviedol, že neskôr ustanovený zákonný sudca nie je\nv rámci rozhodovania viazaný predbežným právnym názorom predchádzajúceho zákonného sudcu;\nnavyše žalobca zastúpený právnou zástupkyňou mal opakovane možnosť a priestor reagovať na\nkorekciu predbežného právneho posúdenia zo strany zákonného sudcu, pričom tento aj reálne využili. Ak\nsúd nerozhodol podľa predstavy žalobcu, tento mohol byť v konečnom dôsledku z rozsudku prekvapený,\navšak nejde o prekvapivé rozhodnutie, ktoré by bolo popretím práva na spravodlivý proces.\n6/ Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že sa autor článku kriticky zamýšľal nad celkovým výberom kandidátov\nna funkciu poslancov NS SR, a to najmä s ohľadom na ich osobnostnú výbavu. Žalobca bol v\nčase zverejnenia sporného článku opakovane právoplatne odsúdený za ekonomickú a násilnú trestnú\nčinnosť. Značnú časť trestnej činnosti žalobca spáchal verejne, mimoriadne pohoršujúcim spôsobom\na navyše sčasti v čase, kedy vykonával mandát poslanca NS SR, príp. mandát poslanca mestského\nzastupiteľstva. Samotným výkonom verejných funkcií v spojení so spáchanou trestnou činnosťou sa zo\nžalobcu stala osoba verejného záujmu a tohto statusu sa žalobca nezbavil a ani zbaviť nemôže Médiá\nako aj široká verejnosť poznajú minulosť žalobcu, nakoľko jeho trestné kauzy boli široko medializované.\nV čase zverejnenia článku aj sám žalobca dobrovoľne a z vlastnej iniciatívy opakovane poskytoval\nmediálne vyjadrenia; žalobca tak dlhodobo aj vlastným konaním vytváral podnety na ďalšiu medializáciu\njeho osoby, následkom čoho jeho osoba zostávala témou verejnej diskusie. Ako žalobca tak aj Y. E. boli\ntrestne stíhaní za ekonomickú a násilnú trestnú činnosť, páchanú najmä v čase, kedy obaja zastávali\nverejné funkcie. Trestné skutky v prípade žalobcu a poslanca E. síce neboli totožné, avšak ich jednotiacu\nparalelu predstavovala skutočnosť, že politicky činné osoby sa namiesto úcty k zákonom a k rešpektu k\nzákladným spoločenským normám, opakovane dopúšťali páchania závažnej trestnej činnosti. Žalovaný\nnaďalej odmietal tvrdenie žalobcu, že by sporný článok zasiahol do súkromia a dôstojnosti žalobcu;\nzverejnenie celého mena a priezviska žalobcu ako bývalého politika je bežnou novinárskou praxou,\nktorá neodporuje objektívnemu právu. Žalovaný doplnil, že sa na neho ako vydavateľa periodickej\ntlače v zmysle § 12 ods. 3 Obč. zák. vzťahuje aj tzv. spravodajská licencia, ktorá ho oprávňuje\ninformovať verejnosť o skutočnostiach týkajúcich sa žalobcu, vrátane jeho mena a priezviska. Žalovaný\nsíce v spornom článku informoval o žalobcovi kriticky, avšak predmetná kritika bola vecná, primeraná a\nvychádzala z pravdivých a overených informácií a nepresiahla prípustnú mieru intenzity v takej miere,\nktorú by už v demokratickej spoločnosti nebolo možné akceptovať. Navrhoval napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\n7/ Na vyjadrenie žalovaného podal žalobca odvolaciu repliku (č.l. 750 a nasl. spisu). Žalobca trval na\ntom, že odvolanie proti rozsudku podal riadne a včas v 15 dňovej lehote po prevzatí rozsudku dňa\n8. 6. 2023, nesúhlasil preto s návrhom žalovaného, aby odvolací súd jeho odvolanie ako oneskorene\npodané odmietol. Problém, na ktorý žalovaný upozorňuje, spočíva v pochybení súdu pri doručovaní\nrozsudku sporovým stranám pre nedoručenie notifikácie ako podmienky úspešného doručenia úradného\ndokumentu. Tento nedostatok a údaje v doručenke založenej v elektronickom súdnom spise žalobca\nnamietal v osobitnom podaní zo dňa\n30. 10. 2023. porovnaním dvoch doručeniek\nod právnych zástupcov sporových strán nachádzajúcich sa v elektronickom súdnom spise je zrejmé,\nže údaje o doručení rozsudku sú identické, čo je z technického hľadiska vylúčené a matematická\npravdepodobnosť zhody údajov doručenia sa v tomto smere rovná nule. Je tak nevyhnutné, aby sa k\nveci vyjadril aj správca servera príslušného súdu a vysvetlil, z akého dôvodu nebola doručená právnej\nzástupkyni žalobcu notifikácia a až po tomto zistení zvoliť ďalší postup pri odstraňovaní závady v\ndoručení. Znamená to, že k platnému doručeniu rozsudku nedošlo a možno sa domnievať, že sa tak\nstalo nielen z právneho zástupcu žalobcu ale aj u žalovaného. Zopakoval, že názor žalovaného, podľa\nktorého neskôr ustanovený zákonný sudca nie je viazaný v rámci rozhodovania predbežným právnym\nnázorom pôvodného zákonného sudcu, je samoúčelný, nemá oporu v žiadnom ustanovení CSP, naopak\nodporuje ust. § 181 ods. 2 CSP, § 215 CSP, § 217 ods. 1 CSP, čl. 15 CSP, čl. 16 ods. 1 a ods. 2 CSP ako aj\nzásade iura novit curia. Pokiaľ by sa pripustila teória žalovaného, že čo sudca, to iný právny názor na tú\nistú právnu vec v tom istom štádiu konania, znamenalo by to prehlbovanie stavu právnej neistoty v štádiu\npo vyslovení predbežného právneho posúdenia. Žalovaný neprimerane nafukuje a zovšeobecňuje staré\nkauzy, keď trestné konania týkajúce sa žalobcu boli v čase publikovania komentára dávno skončené\na ohľadom skutkov týkajúcich sa exposlanca Jánoša sa v čase publikovania komentára viedlo len\nvyšetrovanie, teda platila zásada prezumpcie neviny, pričom neskôr bol exposlanec E.Á. v celom rozsahu\nspod obžaloby oslobodený. Žalovaný raz tvrdí, že bolo vylúčené, aby cieľom autora článku bolo hanenie\nžalobcu a že nepredstavuje kritiku žalobcu, na druhej strane volí až expresívne prostriedky na to, aby\nvšetky dostupné informácie negatívneho charakteru použil voči žalobcovi za účelom kritiky jeho osoby\na naviac všetky prekrucuje a zveličuje. Žalovaný tvrdí, že označenie žalobcu za „negatívny príklad“ je\n\nlegitímne a že požíva ochranu ako sloboda prejavu. Avšak komentár s rovnakým nadpisom za rovnakých\nokolností by pociťovala ako zásah do svojich osobnostných práv akákoľvek osoba a žalovaný je v plnom\nrozsahu zodpovedný za jeho uverejnenie. Keďže nejde o spravodajstvo, ale len o komentár jednotlivca,\nna zverejnenie mena a priezviska ako aj ďalších údajov o osobe žalobcu sa nevzťahuje spravodajská\nlicencia, a teda ich použitie v komentári nebolo legitímne. Súd prvej inštancie nevyhodnotil zásadnú\nokolnosť, a to zistenie, že exposlanec E. bol oslobodený spod všetkých skutkov obžaloby. Stalo sa\ntak až po podaní žaloby a tento medzník je pre prijatie záverov v tomto konaní veľmi dôležitý. Teda,\nak bol exposlanec E. následne spod obžaloby oslobodený, neexistoval žiadny legitímny dôvod pre\nvyslanie negatívneho signálu do spoločnosti na nastolenie verejnej diskusie, kritika žalobcu v bulvárnom\nformáte bola neopodstatnená, neaktuálna, nemiestna. Medzi dvomi exposlancami neexistovali žiadne\nparalely ani kauzálna súvislosť, a preto komentár preukázateľne stratil akúkoľvek silu a význam, ktoré mu\npripisuje žalovaný. To tiež znamená, že tieto informácie neboli relevantné ani v čase jeho uverejnenia,\npre ich šírenie do spoločnosti. Žalobca vníma komentár ako akt pomsty aj za to, že jeho pričinením\nsa bývalý svokor autora článku A. M. nedostal do vrcholovej politiky. Komentár plný vykonštruovaných\ninformácií vyvolal vo vtedajšej atmosfére u žalobcu strach a obavy z možných nenávistných prejavov\nvoči jeho osobe a jeho rodinným príslušníkom. Žalobca trval na podanom odvolaní a navrhoval, aby\nodvolací súd jeho odvolaniu vyhovel v plnom rozsahu.\n8/ Na č.l. 763 spisu sa nachádza pokyn zákonného sudcu na opätovné doručenie rozsudku súdu prvej\ninštancie zo dňa 12. 4. 2023 sp. zn. 5C/69/2015 - 718 právnej zástupkyni žalobcu ako aj právnemu\nzástupcovi žalovaného ( doručenky pripojené na č.l. 763 spisu ), a to z dôvodu závadného v poradí\nprvého doručovania predmetného rozsudku súdu. Na č.l. 766 spisu je potom založené odvolanie žalobcu\nproti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 12. 4. 2023 ( po jeho opätovnom doručení ), s identickým\nobsahom ako odvolanie, doručené súdu dňa 19. 6. 2023 ( č.l. 725 a nasl. spisu ). S poukazom na\nopätovné doručenie rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 12. 4. 2023 sp. zn. 5C/69/2015 - 718 ( spolu\ns vyjadrením žalobcu - replikou ) podal žalovaný písomné vyjadrenie ( č.l. 773 spisu ) - dupliku, v ktorej\nuviedol, že naďalej zotrváva na svojej námietke oneskorene podaného odvolania zo strany žalobcu,\npoukazujúc na skutočnosť, že podľa údajov v elektronickom súdnom spise bol rozsudok zo dňa 12. 4.\n2023 doručený právnej zástupkyni žalobcu dňa 31. 5. 2023, pričom žalobca podal odvolanie proti nemu\naž dňa 19. 6. 2023, t.j. po uplynutí odvolacej lehoty. Obdobne je po uplynutí odvolacej lehoty podané aj\ndruhýkrát podané odvolanie žalobcu zo dňa 24. 11. 2023. Podľa žalovaného nemôže súd bez ďalšieho\npristúpiť k opätovnému doručovaniu rozsudku zo dňa 12. 4. 2023 a tým de facto bez zákonného dôvodu\nprinavrátiť žalobcovi zmeškanú lehotu na odvolanie. K replike žalobcu žalovaný dodal, že zo trváva\nna všetkých svojich skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch. Žalobca v replike len zopakoval\ntvrdenia zo svojho odvolania. Žalovaný v doplnenom písomnom vyjadrení ( doručenom súdu dňa 2. 2.\n2024, č.l. 784 a nasl. spisu ) zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu v spore a doplnil, že hoci\nžalobca požaduje v konaní aj priznať mu relutárnu satisfakciu, v priebehu konania nikdy nešpecifikoval,\naké konkrétne následky na jeho osobnostných právach mu mal spôsobiť sporný článok žalovaného a\nv tomto smere ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, a to napriek tomu, že ho zaťažovalo bremeno\ntvrdenia ako aj dôkazné bremeno.\n9/ Odvolací súd v danej právnej veci skúmal včasnosť podania odvolania a v tejto súvislosti aj okolnosti\ndoručovania rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 12. 4. 2023 sp. zn. 5C/69/2015 - 718 stranám\nsporu, a teda aj potrebu opakovaného doručovania predmetného rozsudku. Zistil pritom ( v spolupráci\ns dozornou úradníčkou krajského súdu ), že v elektronickom registri v konaní sp. zn. 9Co/118/2023\nsú v elektronickom súdnom spise uložené doručenky z hybridného doručovania rozsudku právnym\nzástupcom strán sporu, ktorým predchádza informácia o prijatí správy na spracovanie zo dňa 30. 5.\n2023. Na oboch doručenkách ( ako právnej zástupkyne žalobcu tak aj právneho zástupcu žalovaného )\nje vyznačený dátum úspešného doručenia rozsudku dňa 31. 5. 2023 o 00.00 hod., čo sa javí ako vysoko\nnepravdepodobné. Práve v tomto období došlo k migrácii elektronických dát ( spisov ) na novovzniknuté\nsúdy z dôvodu súdnej mapy ( 31. 5. 2023 ); v tomto období sa vyskytovala rôzna chybovosť záznamov,\nstrata záznamov, duplicita a iné chyby v elektronických záznamoch, z ktorého dôvodu nemožno údaj o\ndoručení rozsudku dňa 31. 5. 2023 brať ako hodnoverný. Dozorná úradníčka ďalej zistila, že pokiaľ ide\no spôsob samotného doručovania, ak by išlo o úradnú zásielku, táto by bola označená v doručenke ako\n„úradný list - fikcia - úradná zásielka“. Keďže však spôsob doručovania bol označený ako „úradný list doporučene + doručenka“ a nebola vyznačená služba „do vlastných rúk“, nie je možné ju považovať za\nzásielku doručovanú do vlastných rúk, ktorú službu úradná zásielka obsahuje automaticky.\n10/ Z Predkladacej správy súdu prvej inštancie, ktorou bola odvolaciemu Krajskému súdu v Bratislave\npredložená predmetná vec na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozsudku zo dňa 12. 4. 2023 ( č.l.\n777 ) plynie, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie doručoval stranám sporu\n\ndvakrát; prvýkrát bol rozsudok doručovaný nesprávnym spôsobom, len doporučene ako „úradný list doporučene + doručenka“ ( obe doručenky pripojené na č.l. 724 s dátumom doručenia dňa 31. 5. 2024\no 00.00 hod. ). K opakovanému doručeniu rozsudku právnym zástupcom strán sporu došlo už správnym\nspôsobom elektronicky do vlastných rúk, s potvrdením doručenia a úložnou lehotou ako „úradný list fikcia - úradná zásielka“ ( obe doručenky pripojené na č.l. 763 spisu ).\n11/ Odvolací súd v tejto súvislosti zistil, že žalobca podal odvolanie ešte dňa 19. 6. 2023 ( č.l. 725 a\nnasl. spisu ), t.j. po tom, ako sa dozvedel o tom, ako o jeho žalobe rozhodol súd na pojednávaní dňa\n12. 4. 2023, na ktorom bol žalobca osobne prítomný ( č.l. 708, 709 spisu ), teda, že jeho žaloba bola\nzamietnutá a žalovanému bol priznaný nárok na úplnú náhradu trov konania, pričom samotný rozsudok\nsúdu prvej inštancie zo dňa 12. 4. 2023 sp. zn. 5C/69/2015 - 718 mu bol účinne cestou jeho právnej\nzástupkyne doručený dňa 23. 11. 2023 ( doručenka na č.l. 763 spisu ). V danom prípade teda nastala\nsituácia, kedy bolo žalobcom podané odvolanie skôr, než mu bol rozsudok súdu prvej inštancie riadne\ndoručený, v súlade so zákonom.\n12/ Žalovaný navrhoval odvolanie žalobcu odmietnuť ako oneskorene podané, keď poukazoval na to,\nže podľa v spise založenej doručenky, bol predmetný rozsudok žalobcovi ( jeho právnej zástupkyni )\ndoručený dňa 31. 5. 2023, pričom odvolanie samotné bolo žalobcom podané na súde dňa 19. 6. 2023,\nt.j. štyri dni po márnom uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty. Avšak, vzhľadom na zistenie, že predmetný\nrozsudok nebol prvýkrát doručovaný obom stranám sporu elektronicky do vlastných rúk, bol postup súdu\nprvej inštancie, ktorý po tomto zistení pristúpil k opakovanému doručovaniu predmetného rozsudku,\nsprávny, a teda za deň účinného doručenia rozsudku súdu prvej inštancie žalobcovi je nutné považovať\ndátum 23. 11. 2023. Odvolanie, podané žalobcom dňa 19. 6. 2023, tak bolo podané v čase, kedy už\nsíce žalobca poznal, ako súd prvej inštancie rozhodol o jeho žalobe, avšak rozsudok mu ešte nebol\nriadne doručený, a teda odvolacia lehota ( § 362 ods. 1 prvá veta CSP ) mu ešte nezačala plynúť. V tejto\nsúvislosti súdna prax ustálila, že odvolanie, ktoré bolo podané po vyhlásení rozsudku, je účinné aj vtedy,\nak k nemu došlo ešte pred doručením rozsudku, a teda pred začiatkom behu odvolacej lehoty ( porovnaj\n1 Cz 84/73, Zborník IV ). K uvedenému záveru dospela súdna prax ešte za účinnosti predchádzajúcej\nprocesnej normy ( Občianskeho súdneho poriadku ), odvolací súd však nevidí dôvod, pre ktorý by\npredmetný záver nebolo možné akceptovať aj v podmienkach účinnosti aktuálnej procesnoprávnej\núpravy ( Civilného sporového poriadku ).\n13/ Odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo podané riadne a včas, a teda že tu nebol\ndaný dôvod na jeho odmietnutie ako oneskorene podané, v zmysle § 386 písm. a/ CSP, ako navrhoval\nžalovaný. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v predmetnej právnej veci stanovil termín verejného\nvyhlásenia rozsudku na deň 27. 3. 2025 o 9.45 hod., na ktorom však zistil, že žalobca v daný deň 27.\n3. 2025 ráno o 7.47 hod. doručil odvolaciemu súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu, bez uvedenia\nakýchkoľvek dôvodov. Po tomto zistení odvolací súd upustil od verejného vyhlásenia rozsudku v danej\nveci, keďže na postup v zmysle § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP neboli splnené podmienky.\n14/ Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.\n15/ Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov\nnesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie\nzastaví.\n16/ Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, spočívajúci v späťvzatí žaloby v celom rozsahu, odvolací\nsúd v zmysle citovaného ust. § 370 ods. 2 CSP vyzval žalovaného na vyjadrenie k späťvzatiu\nžaloby, t.j. či so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasí a pokiaľ nie, nech uvedie, z akých\ndôvodov. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 809, 810 spisu) so späťvzatím žaloby žalobcom\nnesúhlasil, navrhoval, aby odvolací súd späťvzatie žaloby nepripustil a aby následne vo veci rozhodol\ntak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí v celom rozsahu a žalovanému tiež prizná nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n17/ Dôvod svojho nesúhlasu so späťvzatím žaloby žalovaný videl v tom, že jednak žalovaný vo veci\nsamej uspel v konaní na súde prvej inštancie, čo je legitímny vážny dôvod jeho nesúhlasu sám\nosebe, ale tiež v tom, že žalobca ku späťvzatiu žaloby pristúpil až po tom, ako odvolací súd vo veci\nstanovil termín verejného vyhlásenia rozsudku, t.j. že žalobca konal účelovo a špekulatívne. Postup\nžalobcu považuje žalovaný za reakciu na skutočnosť, že odvolací súd mal zjavne v úmysle napadnutý\nrozsudok potvrdiť v celom rozsahu; žalobca sa tak cestou späťvzatia žaloby pokúša jednak odvrátiť\nneúspech v súdnom spore a zároveň dosiahnuť zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie. Osobitne\n\nžalovaný poukazoval na to, že v predmetnom spore sa rieši aj precedentná právna otázka, a síce\notázka tzv. práva na zabudnutie. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôraznil, že\nje právom médií informovať o trestnej činnosti žalobcu spáchanej počas ( prípadne krátko po skončení )\nvýkonu verejnej funkcie, a to aj po uplynutí dlhšieho časového obdobia od takýchto skutkov. Nevidel\nteda žiadny udržateľný dôvod na úplné obmedzenie práva médií pripomínať spätne trestnú činnosť\nbývalých verejných funkcionárov; prípadné obmedzenie základných práv žalovaného považoval súd\nprvej inštancie za neudržateľné a celkovo nelegitímne. Žalovaný dodal, že žalobca vedie väčší počet\nsúdnych sporov proti rôznym médiám, pričom v konaniach zhodne namieta, že médiá už údajne s\nväčším časovým odstupom nemajú právo pripomínať jeho trestnú činnosť. Prípadné právoplatné súdne\nrozhodnutie v tomto spore v neprospech žalobcu by tak v konečnom dôsledku mohlo byť ( z pohľadu\nžalobcu negatívnym ) precedensom aj pre iné súdne spory vedené žalobcom voči iným médiám.\nŽalovaný preto považuje tento súdny spor za dôležitý aj z hľadiska formovania ústavných limitov slobody\nprejavu.\n18/ V danom prípade došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom ( v celom rozsahu ) po tom, ako súd prvej\ninštancie svojím rozsudkom zo dňa 12. 4. 2023 žalobu žalobcu zamietol, pričom žalobca zamietajúci\nrozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním. Zákon vyžaduje v citovanom ust. § 370\nods. 2 CSP súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, keďže zákon počíta so situáciou, kedy s ohľadom\nna konkrétne okolnosti daného prípadu môže mať žalovaný záujem na autoritatívnom rozhodnutí súdu,\na teda so späťvzatím žaloby nemusí súhlasiť. Pokiaľ by súd tieto dôvody posúdil ako vážne, konanie by\nnezastavil. Dôkazné bremeno o existencie vážnych dôvodov v konaní nesie žalovaný. Samotný Civilný\nsporový poriadok pojem „vážne dôvody“ nevymedzuje, túto otázku nerieši; posudzovanie vážnosti\ndôvodov je tak výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie nemôžu byť svojvoľné,\npretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie zreteľ na jednotlivé skutkové okolnosti prípadu\na na povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z\nhľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami a dopad na postavenie strán, hlavne\nžalovanej strany, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov ( porovnaj\nnapr. uznesenie NS SR zo dňa 22. 9. 2010, sp. zn. 4Cdo/136/2010 ).\n19/ Odvolací súd posudzujúc otázku, či sú na strane žalovaného dané vážne dôvody jeho nesúhlasu so\nspäťvzatím žaloby žalobcom, dospel k záveru, že tieto nie sú dané, a preto podľa ust. § 370 ods. 1, ods.\n2 CSP späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Predmetom\nkonania bola žaloba žalobcu na ochranu osobnosti, t.j. súkromnoprávny spor, ktorý v štádiu konania\npred súdom prvej inštancie skončil zamietnutím žaloby žalobcu v plnom rozsahu. Bez toho, aby odvolací\nsúd prejudikoval svoje prípadné meritórne rozhodnutie v odvolacom konaní v danej veci, tak aj v prípade\nnepripustenia späťvzatia žaloby žalobcom a následného pre žalovaného priaznivého potvrdzujúceho\nrozhodnutia odvolacieho súdu, by taký výsledok konania nemal pre žalovaného pozitívnejšie právne či\niné dôsledky, než aké bude mať zastavenie konania. Žalovanému v konaní o ochranu osobnosti bol\nako úspešnej strane súdom prvej inštancie priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu;\nvzhľadom na okolnosť, že dôvodom zastavenia konania je späťvzatie žaloby žalobcom, ktorý je procesne\nzodpovedný za výsledok konania\n( ako bude bližšie rozvedené v texte nižšie ), žalovaný nebude\nukrátený ani na tomto nároku. Zastavenie konania nebude mať na právny či faktický stav žalovaného\nžiadne negatívne následky. Z uvedených dôvodov žalovaným prezentované dôvody jeho nesúhlasu so\nspäťvzatím žaloby odvolací súd nevyhodnotil ako vážne, bez ohľadu na to, že zastavenie konania bude\nznamenať, že sa odvolací súd nebude zaoberať riešením otázky tzv. práva na zabudnutie.\n20/ Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov\nkonania protistrane.\n21/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n22/ Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n23/ Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorá\nzo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie súd pritom posudzuje čisto z\nprocesného hľadiska ( t.j. podľa procesného výsledku ). Nárok na náhradu trov konania teda musí mať\noporu v ustanoveniach procesného práva, a nie hmotného. V tých prípadoch, kedy zastavenie konania\nzavinila strana sporu, prizná súd protistrane náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložila na uplatnenie\nalebo bránenie svojho práva.\n24/ Citované ust. § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej\nprocesný úkon mal za následok zastavenie konania. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie\nžaloby, platí, že žalobca nezavinil zastavenie konania vtedy, ak vzal späť žalobu, ktorá bola podaná\n\ndôvodne, pre správanie žalovaného; je tomu tak napr. vtedy, keď žalovaný po začatí konania zaplatil\nžalobcovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel dohodu a pod. Znamená to, že ak má správanie,\nktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť z procesného hľadiska o takú\nsituáciu, kedy sa žalovaný zachová v intenciách žalobného návrhu ( petitu ), t.j. nastane situácia, kedy\nbola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním sa ( konaním ) žalovaného, bez toho, aby o veci\nmeritórne rozhodol súd. V takýchto prípadoch má žalobca právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré\núčelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ o takýto prípad nejde, je nutné uzavrieť, že to\nbol žalobca, kto zavinil ( z procesného hľadiska ), že konanie muselo byť zastavené. Potom má naopak\nžalovaný právo, aby mu žalobca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva.\n25/ O náhrade trov celého ( prvoinštančného aj odvolacieho ) konania rozhodol odvolací súd tak, že\nžalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak\ns ohľadom na skutočnosť, že žalobca tým, že vzal žalobcu späť, nesie procesnú zodpovednosť za\nzastavenie konania v súlade s § 256 ods. 1 CSP, nakoľko dôvod späťvzatia žaloby žalobcom nespočíval v\ntom, že by sa žalovaný zachoval v zmysle požiadavky žalobcu ( nesplnil žiadny z nárokov uplatňovaných\nžalobcom v žalobnom petite ). Nemožno tak uzavrieť, že by žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. Potom\nprináleží žalovanému náhrada trov konania ako úspešnej strane sporu podľa § 396 ods. 1 v spojení s\n§ 256 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne vyšší súdny\núradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n26/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 10\nzák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,\n§ 393 ods. 2 CSP ).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods.2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\n\na/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods.1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/69/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}