{"guid": "de86a122-510d-4f0a-8e3c-f21286956d6c:402c026e-0719-463b-aba6-8d5c91609e92", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1115215334.4", "spisova_znacka": "5Co/113/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/113/2024 z 16. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. decembra 2025, sp. zn. 5Co/113/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1115215334.4", "identifikacne_cislo": "1115215334", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Považan", "sudca_id": 9, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-povazan-9", "datum_vydania": "2025-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/402c026e-0719-463b-aba6-8d5c91609e92", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1115215334.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1115215334.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1115215334.4/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/113/2024\n1115215334\n16. 12. 2025\nJUDr. Juraj Považan\nECLI:SK:KSBA:2025:1115215334.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu\nJUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcu: SONaP Sečovce s. r. o., so sídlom\nKochanovská 327, Sečovce, IČO: 36 583 995, právne zastúpeného: Mgr. Peter Hargaš, advokát, so\nsídlom Košická 56, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Špitálska 4-6, Bratislava, IČO: 00 681 156, právne zastúpenému: Martin Pavle s. r.\no., advokátska kancelária so sídlom Pribinova 4, Bratislava, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy,\nna odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-17C/112/2015-1118 zo dňa\n14. mája 2024, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .\nII. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100\n%.\nodôvodnenie:\n1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči\nžalovanému určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku\nč. Z2711023056701 zo dňa 20.8.2010, ktoré žalovaný realizoval listom č. IA/PRJ/2015/2392-0073 zo\ndňa 25.2.2015.\n2. Tomuto rozsudku predchádzalo konanie, v ktorom súd prvej inštancie rozsudkom č. k.\n17C/112/2015-707 zo dňa 23. októbra 2018 žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil naliehavý\nprávny záujem na určení neplatnosti odstúpenia. V poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie bol\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/221/2019-967 zo dňa 25. februára 2020 potvrdený.\nNa dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 9Cdo/7/2021 zo dňa 14. apríla 2021 rozsudok\nodvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd považoval za nelogické závery\nnižších súdov, že pokiaľ by bolo rozhodnuté v zmysle žalobného petitu a bola by určená neplatnosť\nodstúpenia, nevyriešilo by sa úplne právne postavenie strán, keďže v skutočnosti je to presne naopak takýmto rozhodnutím by boli vzťahy medzi stranami definitívne vyriešené, nakoľko by nebol daný žiadny\nnárok žalovaného na vrátenie NFP. Následne odvolací súd uznesením č. k. 5Co/80/2021-1079 zo dňa\n22. novembra 2021 zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\npridržiavajúc sa pri tom záverov Najvyššieho súdu SR.\n3. Svoj rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 2 a 3 zákona č. 136/2001\nZ. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.\n347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 136/2001 Z. z.) a § 14 ods. 2 písm. a)\n\na § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho\nspoločenstva (ďalej len zákon č. 528/2008 Z. z.). Z dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi mal\nza preukázané, že z obsahu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (NFP) zo dňa\n20.8.2010 uzatvorenej medzi žalovaným ako poskytovateľom v zastúpení Sociálnou implementačnou\nagentúrou a žalobcom ako prijímateľom vyplýva dohoda o poskytnutí NFP na realizáciu aktivít projektu,\nktorý je predmetom schválenej žiadosti o NFP s názvom SLZA - Motorcycle´s Pub - investície do\nskvalitnenia a rozšírenia prevádzky zariadenia cestovného ruchu, miesto realizácie projektu: Košický\nkraj, č. výzvy: DOP 2010-SIP 005, a to podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb., podľa §\n15 ods. 1 zákona č. 527/2008 Z. z. a podľa § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. za účelom\nspolufinancovania schváleného projektu prijímateľa poskytnutím NFP z prostriedkov pre operačný\nprogram zamestnanosť sociálna inklúzia pri spolufinancovaní Európskym sociálnym fondom. Žalovaný\nako poskytovateľ sa zaviazal, že na základe zmluvy poskytne NFP prijímateľovi v súlade so zmluvou,\nso všetkými dokumentami, na ktoré zmluva odkazuje, a platnými a účinnými všeobecne záväznými\npredpismi SR a právnymi aktmi Európskych spoločenstiev. Prijímateľ sa zaviazal prijať poskytnutý NFP\na použiť ho v súlade s podmienkami stanovenými v zmluve a projekt realizovať riadne a včas, avšak\nnajneskôr v termíne ukončenia realizácie aktivít projektu, t. j. do 30.11.2011. Od Zmluvy o poskytnutí NFP\nodstúpil žalovaný listom zo dňa 25.2.2015 (č. l. 263 až 272), pričom ako dôvod uviedol neposkytnutie\npravdivých, úplných a správnych informácií v procese žiadania o NFP, nedodržanie podmienok zmluvy\ntýkajúcich sa prepojenosti podnikov, nedodržania podmienok zmluvy týkajúcich sa rastu zamestnanosti\na nedodržania povinností ohľadom doručenia monitorovacích správ k projektu. Žalobca všetky tieto\ntvrdenia žalovaného rozporoval a tvrdil, že odstúpenie od zmluvy je neplatné.\n4. Súd prvej inštancie sa predovšetkým zaoberal námietkou premlčania práva na odstúpenie od\nzmluvy uplatnenou žalobcom, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca tvrdil, že nárok žalovaného\nna odstúpenie od zmluvy podlieha premlčaniu, pričom v zmysle § 397 Obchodného zákonníka je\npremlčacia doba 4 roky a táto začala plynúť od momentu, keď mal žalobca podľa žalovaného uviesť\nvo vyhlásení nepravdivé informácie o tom, či je prepojeným podnikom. Keďže toto čestné vyhlásenie\nžalobca podľa žalovaného poskytol dňa 28.4.2010, došlo k odstúpeniu až po uplynutí štvorročnej\nsubjektívnej premlčacej lehoty. Podľa súdu prvej inštancie právo žalovaného odstúpiť od zmluvy trvalo\npočas celej doby účinnosti Zmluvy o poskytnutí NFP. V zmysle článku 3.6 zmluvy žalobca ako prijímateľ\nberie na vedomie, že NFP je poskytovaný zo štátneho rozpočtu, pričom využitie týchto prostriedkov\npodlieha kontrole zo strany štátnych orgánov. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a\npodpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, v súlade s ktorým bol NFP poskytnutý, je\nriadiaci orgán oprávnený v konaní o žiadosti zistiť splnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory pri\nvýzve, pričom prijímateľ je podľa § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. povinný spĺňať tieto podmienky\npočas platnosti a účinnosti zmluvy, inak je riadiaci orgán oprávnený od zmluvy odstúpiť. Žalovaný\nmá tak právo odstúpiť od zmluvy počas celej doby jej trvania, a to vždy ak zistí, že neboli dodržané\npodmienky poskytnutia pomoci. Keďže medzi stranami nebolo sporné, že zmluva trvala minimálne v\ndruhej polovici roka 2011, bez ďalšieho možno uzavrieť, že premlčacia doba na odstúpenie od zmluvy\npred 25.2.2015 uplynúť nemohla. Navyše podľa článku 2.7 všeobecných zmluvných podmienok, ktoré\nboli súčasťou Zmluvy o poskytnutí NFP, bol žalovaný oprávnený od zmluvy odstúpiť od momentu, keď sa\no porušení zmluvy zo strany žalobcu dozvie; premlčacia lehota tak začína plynúť až týmto momentom.\nJe tak vylúčené, aby právo žalovaného odstúpiť od Zmluvy o poskytnutí NFP bolo v čase odstúpenia\npremlčané.\n5. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal jednotlivými dôvodmi odstúpenia žalovaného od zmluvy.\nMedzi stranami nebolo sporné, že žalobca pri žiadosti o NFP uviedol, že je samostatným podnikom,\na nie prepojeným podnikom. Taktiež nebolo sporné, že súčasťou dokumentácie pri podaní žiadosti\nbola aj Užívateľská príručka, ktorá slúži na všeobecnú orientáciu podnikateľov pri uplatňovaní definície\nmalých a stredných podnikov, pričom jej prílohou č. II bolo Odporúčanie komisie 2003/361/ES zo dňa\n6.5.2003 (č. l. 636 až 644). Toto odporúčanie obsahuje v článku 3 odsek 3 definíciu prepojených\npodnikov. Žalobca argumentoval, že podľa definície nejde medzi žalobcom a spoločnosťou SONaP\nspol. s r.o. o prepojené podniky, pretože tieto nepodnikajú na rovnakom relevantnom trhu. V zmysle\nsúdom prvej inštancie citovaných ustanovení zákona č. 136/2001 Z. z. a 528/2008 Z. z. (pozri 2. odsek\nodôvodenia rozhodnutia odvolacieho súdu) dospel prvoinštančný súd k záveru, že obe spoločnosti v\ndanom čase podnikali na rovnakom relevantnom trhu, pretože podľa výpisu z Obchodného registra\nmala spoločnosť SONaP spol. s r.o. zapísaných 14 predmetov podnikania, pričom všetkých týchto 14\npredmetov podnikania mal v Obchodnom registri zároveň zapísaný aj žalobca. Spoločnosť SONaP spol.\n\ns r.o. tak nemohla vykonávať žiadne podnikanie bez toho, aby toto podnikanie bolo realizované na\nrovnakom relevantnom tovarovom trhu. Je potom už bez významu, že žalobca mal zapísané aj ďalšie\npredmety podnikania, ktoré so spoločnosťou SONaP spol. s r.o. už neboli zhodné. Aj keby existovali\npochybnosti o podnikaní oboch spoločností na rovnakom tovarovom trhu, v danom prípade súd prvej\ninštancie nepokladal výlučne formalistický výklad Odporúčania komisie za správny, a to s ohľadom\nna skutočnosť, že žalobca a spoločnosť SONaP spol. s r.o. boli celkom zjavne komplexne prepojené\nvo všetkých ostatných ohľadoch. Obe spoločnosti mali identické sídlo, obchodné meno s rovnakým\nzákladom, a boli personálne prepojené rovnakými spoločníkmi a rovnakými konateľmi - C. L. K. D. L.O..\nSúd prvej inštancie sa stotožnil so žalovaným, že v takom prípade nie je na mieste formalistický výklad\nOdporúčania, a je potrebné postupovať v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-110/13 zo dňa 27.\nfebruára 2014 (č. l. 645 až 651), ktorého právna veta znie nasledovne: „Článok 3 ods. 3 štvrtý pododsek\nprílohy odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a\nstredných podnikov, sa má vykladať v tom zmysle, že podniky možno považovať za „prepojené“ v zmysle\ntohto článku vtedy, keď z analýzy tak ich vzájomných právnych, ako aj hospodárskych vzťahov vyplýva,\nže prostredníctvom fyzickej osoby alebo skupiny fyzických osôb konajúcich spoločne predstavujú jeden\nhospodársky subjekt napriek tomu, že medzi sebou formálne neudržujú nijaký zo vzťahov uvedených v\nčlánku 3 ods. 3 prvom pododseku tejto prílohy. Za konajúce spoločne v zmysle článku 3 ods. 3 štvrtého\npododseku tejto prílohy sa považujú fyzické osoby, ktoré zosúlaďujú svoju činnosť s cieľom ovplyvňovať\nobchodné rozhodnutia dotknutých podnikov, čo vylučuje, aby tieto podniky mohli byť považované za\nhospodársky nezávislé jeden od druhého. Splnenie tejto podmienky závisí od okolností konkrétnej veci a\nnevyhnutne teda nepodlieha existencii zmluvných vzťahov medzi týmito osobami, ani zisteniu ich úmyslu\nobchádzať definíciu mikropodnikov, malých a stredných podnikov v zmysle tohto odporúčania.“ Súdnym\ndvorom konštatovaná potreba materiálneho výkladu definície prepojených osôb je v danom prípade\njednoznačne namieste, a to vzhľadom na stupeň personálneho prepojenia oboch spoločností. Vzhľadom\nna vyššie uvedenú úroveň prepojenia je zjavné, že nejde o dve nezávislé entity, ale o spoločnosti,\nktoré v praxi predstavujú takmer jeden a ten istý hospodársky subjekt. V takejto situácii ide o prepojené\npodniky, a to bez ohľadu na to, či v danom čase skutočne podnikali na tomu istom tovarovom trhu. Súd\nprvej inštancie pre úplnosť uviedol, že nie je rozhodujúce, že predmetný rozsudok Súdneho dvora je\naž z roku 2014, t. j. z obdobia potom, ako podal žalobca žiadosť o nenávratný príspevok, resp. bola\núčinná Zmluva o poskytnutí NFP. Uvedený rozsudok nepokladal za rozhodujúci alebo záväzný, súd prvej\ninštancie naň poukázal s ohľadom na autoritu Súdneho dvora ako na potvrdenie vlastných záverov o\nprepojenosti žalobcu a spoločnosti SONaP spol. s r.o. Súd prvej inštancie tak nepokladal za podstatné,\nže žalobca v konaní predloženými faktúrami preukazoval, že obe spoločnosti podnikali na rozdielnom\ntovarovom trhu. Naopak, žalobcom tvrdené skutočnosti podľa názoru súdu podporujú konštatovanie,\nže žalobca a spoločnosť SONaP spol. s r.o. sú prepojenými podnikmi. Žalobca vo svojom vyjadrení zo\ndňa 31.10.2017 uviedol, že z ním predložených faktúr vyplýva, že žalobca do 30.6.2010 nepodnikal v\noblasti textilnej výroby a nedodával žiadne typy odevov. Žalobca v roku 2009 poskytoval pre spoločnosť\nSONaP spol. s r.o. zariadenia a personálny substrát. Až od faktúry č. 100030 vystavenej dňa 7.7.2010\nzačal poskytovať služby a tovary podobné ako spoločnosť SONaP spol. s r.o., pričom táto spoločnosť\ntieto služby prestala poskytovať, resp. prestala vykonávať reálnu činnosť a nevystavila následne žiadnu\nfaktúru. Žalobca týmito tvrdeniami a dôkazmi preukazoval, že medzi oboma spoločnosťami nejde o\nprepojené podniky, pretože nepodnikali na rovnakom trhu. Podľa názoru prvoinštančného súdu však\npráve zo žalobcom tvrdených skutočností naopak jednoznačne vyplýva prepojenosť oboch podnikov,\nkeď došlo k presunu výroby a podnikania na tom istom relevantnom tovarovom trhu z jedného subjektu\nna druhý, pričom je zjavné, že sa tak stalo aj z dôvodu personálneho prepojenia oboch subjektov. Súd\nprvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalobca v čestnom vyhlásení priloženom\nk žiadosti o NFP neuviedol pravdivé skutočnosti, v dôsledku čoho porušil článok 6 odsek 6.6 Zmluvy\no poskytnutí NFP, v zmysle ktorého vyhlásil, že všetky vyhlásenia pripojené k žiadosti o NFP ako aj\nzaslané pred podpisom Zmluvy o poskytnutí NFP sú pravdivé a zostávajú účinné pri podpise zmluvy\nv nezmenenej forme. Nestotožnil sa však so žalovaným a túto skutočnosť samú osebe nepokladal za\npodstatné porušenie zmluvy podľa článku 9 ods. 2.4 písm. l) Všeobecných zmluvných podmienok k\nZmluve o poskytnutí NFP. Samotné neposkytnutie pravdivej informácie, že žalobca je prepojený podnik,\ntotiž nebolo pre uzatvorenie zmluvy rozhodujúce; túto skutočnosť potvrdil aj samotný žalovaný. Aj v\nprípade, ak by žalobca poskytol žalovanému pravdivé údaje o svojom prepojení so spoločnosťou SONaP\nspol. s r.o., mohol NFP získať. Skutočnosť, že túto informáciu neuviedol pravdivo, tak podľa názoru súdu\nprvej inštancie nie je podstatným porušením zmluvy.\n\n6. Súd prvej inštancie však skutočnosť, že žalobca a spoločnosť SONaP spol. s r.o. sú prepojenými\npodnikmi, považoval za relevantnú pri posudzovaní práva žalovaného od zmluvy odstúpiť pre ďalší ním\nuvedený dôvod, a to porušenie povinnosti žalobcu vytvoriť nové pracovné miesta. Žalobca sa v bode 10\npísm. a) a b) žiadosti o poskytnutie NFP zaviazal, že vytvorí 13 nových pracovných miest v zariadení\ncestovného ruchu. Ďalej sa v bode 10 písm. c) žiadosti zaviazal, že výber nových zamestnancov bude\nrealizovaný v spolupráci s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Nakoniec v časti 1.3 prílohy č. 1 k\nžiadosti o poskytnutie NFP uviedol, že cieľovou skupinou projektu sú 2 súčasní zamestnanci zariadenia\nSLZA a taktiež 13 novoprijatých zamestnancov. Novoprijatí zamestnanci budú z radov znevýhodnených\nzamestnancov na trhu práce. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Žalobca tieto záväzky\nnesplnil. Žalovaný predložil potvrdenia Sociálnej poisťovne (č. l. 221 až 233), z ktorých vyplývalo, že\npredmetných 13 zamestnancov, t. j. G. Č., Y. V., G. N., G. N., D. L., F. L.L., C. L. E., C. L. G., G.A. L., G.\nL., B. G.Q., G. D. K. C. E., ukončilo dňa 31.12.2010 pracovný pomer so spoločnosťou SONaP spol. s\nr.o. a od nasledujúceho dňa 1.1.2011 uzatvorili pracovný pomer so žalobcom. Žalobca túto skutočnosť\nnerozporoval. Z dokazovania tak bolo preukázané, že žalobca závažným spôsobom porušil svoje\nzáväzky zo Zmluvy o poskytnutí NFP. Žalobca nevytvoril žiadne pracovné miesta, nakoľko uňho došlo\nlen k presunu zamestnancov z jedného prepojeného podniku do druhého. Zároveň pri tomto presune\nnezamestnal znevýhodnených uchádzačov na trhu práce, keďže išlo o zamestnancov, ktorí boli deň\npred nástupom k novému zamestnávateľovi zamestnaní u prepojeného zamestnávateľa. Ak súd prvej\ninštancie na účely posudzovania porušenia povinností žalobcu pri neuvedení informácie o prepojených\npodnikoch postupoval v prospech žalobcu, a túto skutočnosť nepokladal za podstatné porušenie zmluvy,\npri vytváraní pracovných miest nepochybne ide o podstatné porušenie zmluvy, pretože vytvorenie\nnových pracovných miest tvorilo samotnú podstatu poskytnutia NFP, resp. bolo hlavným dôvodom na\nposkytnutie tohto príspevku. Žalobca však tieto pracovné miesta vytvoril iba fiktívne, a to ich presunom\nz jedného prepojeného podniku do druhého. Žalobca tak porušil článok 6 odseky 6.5 a 6.6 Zmluvy o\nposkytnutí NFP, resp. povinnosť uvedenú v § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z., v dôsledku čoho\nvzniklo právo žalovaného odstúpiť od Zmluvy o poskytnutí NFP v zmysle článku 9 ods. 2.4 písm.\nl) Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o poskytnutí NFP. Keďže žalovaný dňa 25.2.2015\ntoto právo z tohto dôvodu platne realizoval, prvoinštančný súd dospel k záveru, že žaloba na určenie\nneplatnosti odstúpenia nie je dôvodná a prvým výrokom tohto rozsudku ju v celom rozsahu zamietol.\nPre úplnosť doplnil, že realizáciou projektu nedošlo napriek záväzku žalobcu ani k rastu zamestnanosti.\nTúto skutočnosť tvrdil žalovaný na základe dokumentu Zistenia následnej finančnej kontroly č. 11/2014\n(č. l. 53 až 68), podľa ktorých nielenže nedošlo k rastu zamestnanosti, ale naopak došlo k poklesu počtu\no 7,9 zamestnancov prepojených podnikov. Toto skutkové tvrdenie žalovaného rozporoval žalobca len\ntým, že žalobca a spoločnosť SONaP spol. s r.o. nie sú prepojené podniky.\n7. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, že žalovaný porušil svoju povinnosť v\nzmysle § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka a od zmluvy neodstúpil bezodkladne potom, ako sa\ndozvedel o porušení zmluvy, pričom sa s ňou nestotožnil. Žalobca argumentoval, že žalovaný v liste\nzo dňa 14.5.2014 (č. l. 629) uviedol, že šetrenie u žalobcu vykonáva od roku 2013. Právo žalovaného\nodstúpiť nevychádza z ustanovení Obchodného zákonníka, ale je upravené v § 15 ods. 3 zákona č.\n528/2008 Z. z., ktorý predstavuje osobitnú úpravu voči Obchodnému zákonníku. Tento zákon neupravuje\npovinnosť štátu (riadiaceho orgánu) odstúpiť od zmluvy bezodkladne. V konaní bolo preukázané, že\nžalovaný závery o porušeniach Zmluvy o poskytnutí NFP čerpal z následnej finančnej kontroly, ktorá bola\nukončená Zisteniami následnej finančnej kontroly, ktoré boli adresované riaditeľke odboru implementácie\nImplementačnej agentúry ako príloha listu zo dňa 5.11.2014. Ak žalovaný následne odstúpil od zmluvy\nlistom zo dňa 25.2.2015, bol prvoinštančný súd toho názoru, že žalovaný vzhľadom na nevyhnutné\nprocesy na strane štátnych orgánov súvisiace s ukončením Zmluvy o poskytnutí NFP odstúpil od\nzmluvy dostatočne včas, a to aj keby súd na povinnosť žalovaného aplikoval analogicky ustanovenia\nObchodného zákonníka o bezodkladnom odstúpení od zmluvy. Súd prvej inštancie sa taktiež nestotožnil\ns argumentáciou žalobcu, že žalovaný v roku 2011 vedel, akých zamestnancov žalobca prijal, a napriek\ntomu ďalej financoval projekt, v dôsledku čoho podľa žalobcu došlo ku konkludentnej zmene zmluvy.\nŽalobca uviedol, že ak prijatie zamestnancov nebolo v súlade so Zmluvou o poskytnutí NFP, nemal\nžalovaný vyplácať žalobcovi žiadne ďalšie prostriedky a mal od zmluvy odstúpiť. Keďže tak nespravil,\ndošlo ku konkludentnej zmene zmluvy. V zmysle článku 5.16 Zmluvy o poskytnutí NFP sa strany\ndohodli, že akékoľvek zmeny zmluvy je možné realizovať iba v písomnej forme; zmluvu tak nebolo\nmožné meniť konkludentne len na základe toho, že žalovaný jej porušenie bezodkladne neriešil, pretože\ntakéto porušenie nemal potvrdené kontrolou. Súd prvej inštancie taktiež nepokladal za rozhodujúce, že\nžalovaný v liste zo dňa 6.10.2011 či v správe z kontroly na mieste zo dňa 2.7.2012 nekonštatoval, že\n\nžalobca a spoločnosť SONaP spol. s r.o. sú prepojené podniky. Z uvedených dokumentov tieto závery\nnevyplývajú, a navyše akékoľvek predchádzajúce závery žalovaného nemajú vplyv na skutočnosť, či\nžalobca v konečnom dôsledku porušil Zmluvu o poskytnutí NFP a či mal žalovaný na základe následnej\nfinančnej kontroly právo od zmluvy odstúpiť. Prvoinštančný súd sa už nezaoberal posledným dôvodom\nneplatnosti odstúpenia zo strany žalovaného, ktorým bolo neskoré predloženie monitorovacích správ\nzo strany žalobcu.\n8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s\n§ 262 ods. 1 CSP a trovy konania priznal stranám podľa úspechu v konaní. V konaní bol plne úspešný\nžalovaný; súd prvej inštancie mu tak druhým výrokom rozsudku priznal nárok na náhradu trov konania\nvoči žalobcovi v rozsahu 100 %. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovanému nemožno\npriznať nárok na trovy konania z toho dôvodu, že ide o štátny orgán. Štátny orgán má rovnaké právo\nako akákoľvek iná strana byť v konaní zastúpený advokátom; táto skutočnosť platí osobitne konaniach,\nktoré nie sú skutkovo alebo právne triviálne, resp. ktorých predmet nie je vo finančnom vyjadrení\nzanedbateľný. Súd tak nevidel dôvod, aby žalovanému nárok na trovy konania nepriznal. K nálezom\nÚstavného súdu SR, na ktoré vo svojej argumentácii odkazoval žalobcu (napr. č. k. IV. ÚS 84/2014-31)\nsúd prvej inštancie uviedol, že z nich len vyplýva, že v konkrétnych prípadoch nemusia byť náklady\nna advokáta vynaložené štátnym orgánom účelné; v danom prípade ale nárok žalovaného na právne\nzastúpenie nepochybne existuje, a to práve s ohľadom na charakter sporu.\n9. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote\nodvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f) a h) CSP. Súd prvej inštancie sa\nsúčasne podľa žalobcu žiadnym spôsobom nevysporiadal s právnymi argumentmi žalobcu uvedenými v\nrámci súdneho konania, ktoré majú zásadný vplyv na rozhodnutie a jeho rozhodnutie je preto arbitrárne.\nPrvoinštančný súd interpretoval § 14 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. v priamom rozpore s jeho znením a\nnamiesto toho, aby v bode 13 rozsudku uviedol, že riadiaci orgán zistí a preverí pravdivosť dokumentov\nešte pred podpisom zmluvy o NFP, tak uviedol, že údajne tieto dokumenty „môže a nemusí“ preveriť,\npričom tak môže údajne urobiť aj dodatočne. Žalovaný bol povinný v zmysle zákona ešte pred podpisom\nzmluvy o NFP si preveriť pravdivosť predložených dokumentov. Ak už teda prišlo k schváleniu žiadosti o\nNFP a riadiaci orgán podľa § 14 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. (v znení od 1.4.2010 do 30.4.2011, čo\nsa vzťahuje aj na ďalšie odkazy na tento predpis) zistil splnenie podmienok a preveril súlad dokumentov,\ntak je možné od zmluvy o NFP odstúpiť podľa § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. iba v prípade zmeny\ndokumentov alebo podmienok stavu po schválení žiadosti o NFP. Súd prvej inštancie v žiadnom rozsahu\nneuviedol, ako sa zmenil stav dokumentov alebo vyhlásení, ktoré boli predmetom schvaľovania žiadosti\no NFP (pred podpisom zmluvy o NFP) po podpise zmluvy o NFP, t. j. súd neidentifikoval v žiadnom\nrozsahu dôvod na odstúpenie od zmluvy o NFP podľa § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. Súd prvej\ninštancie teda vychádzal výlučne z tvrdení žalovaného uvedených v liste na odstúpenie od zmluvy o\nNFP, t. j. z tvrdení ktoré bolo možné skontrolovať už v procese hodnotenia žiadosti o NFP, t. j. ešte pred\npodpisom zmluvy o NFP v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z., a teda z tvrdení, ktoré, ak sú\npravdivé v roku 2015, tak mali byť pravdivé aj v roku 2010 a mali byť dôvodom na nepodpísanie zmluvy o\nNFP. Ak teda súd prvej inštancie v rozsudku neidentifikoval zmenu skutkového stavu po podpise zmluvy\no NFP, tak nemohol ani rozhodnúť, že odstúpenie od zmluvy je platné. Ak žalovaný po štyroch rokoch\ntvrdí, že žalobca je prepojený podnik, tak v čase podpisu zmluvy o NFP konal zrejme nedbanlivostne\na musí zniesť zodpovednosť za svoje konanie, t. j. prijať zodpovednosť, že podpísal zmluvu o NFP\nnapriek tomu, že mal alebo mohol neschváliť žiadosť o NFP a nepristúpiť k podpisu zmluvy o NFP\nz dôvodov uvedených v odstúpení od zmluvy o NFP. Žalovaný teda nemôže disponovať oprávnením\nna odstúpenie od zmluvy o NFP, ak si sám dôsledne nesplnil svoje zákonné povinnosti podľa § 14\nods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z., a to za stavu, kedy žalobca sa môže dopustiť iba porušenia záväzku\nzo zmluvy o NFP a nie samotného zákona. Je evidentné, že ak súd prvej inštancie nedokázal uviesť,\nkedy mohol žalovaný zistiť prvýkrát údajné prepojenie podniku, tak vec právne neposúdil a teda vec\nje nepreskúmateľná, respektíve súd nemôže tvrdiť, že neprišlo k premlčaniu práva na odstúpenie od\nzmluvy o NFP, pretože neidentifikoval moment, kedy mohlo prísť prvýkrát k identifikovaniu údajného\nprepojenia podnikov. Žalovaný vychádzal výlučne z výpisu z obchodného registra, pričom ním uvádzane\nskutočnosti teda boli známe už v čase podávania žiadosti o NFP, a teda ak žalovanému tieto skutočnosti\nnebránili v schválení žiadosti o NFP a v podpísaní zmluvy o NFP, tak nemohli byť ani dôvodom na\nodstúpenie od zmluvy o NFP. Ako sa uvádza v liste žalovaného o odstúpení od zmluvy zo dňa 25.2.2015\nna strane 4 (druhý odsek), tak jediným dôvodom na odstúpenie od zmluvy o NFP bol výpis z ORSR, kde\n\nsú uvedené nie všetky, ale iba 14 rovnakých predmetov podnikania, pričom sa konštatuje akýsi rovnaký\ntrh výrobkov, ktorý ani nie vysvetlený, resp. identifikovaný.\n10. Ďalej žalobca vo svojom odvolaní dal do pozornosti, že súd prvej inštancie v celom rozsudku\nnedefinoval pojem „rovnaký alebo priľahlý trh“ z čoho vyplýva, že súd vôbec vec právne neposúdil,\npretože nie je možné zistiť, ako dospel k záveru, že žalobca bol údajne prepojeným podnikom, ak\nnedokázal uviesť, čo pod týmto pojmom rozumie. Žalobca nespĺňa definíciu podľa oznámenia komisie\no definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže spoločenstva č. 97/C 372/03 a nie je\nmožné jeho výrobky a služby zameniť alebo nahradiť s tovarmi a službami tretieho subjektu uvedeného\nv liste o odstúpení, o ktorom sa žalovaný domnieva, že je prepojeným podnikom. Pokiaľ žalovaný alebo\nsúd tvrdí, že žalobca poskytoval tovary a služby na rovnakom trhu ako tretí subjekt, tak je nutné, aby\nzdôvodnili toto tvrdenie v súlade s čl. III ods. 26 oznámenia komisie o definícii relevantného trhu na účely\npráva hospodárskej súťaže spoločenstva č. 97/C 372/03 a označili tovary a služby, ktoré považuje za\nzameniteľné. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 22 rozsudku považuje žalobcu za prepojený podnik na\nzáklade rozsudku Súdneho dvora EÚ C-110/13 zo dňa 27.2.2014, tak ide o neadekvátne aplikovanie\nrozhodnutia z roku 2014 na právne vzťahy z roku 2010 a 2011. V čase podania žiadosti o NFP (pred\npodpisom zmluvy o NFP) neexistovalo rozhodnutie C-110/13 zo dňa 27.2.2014, čiže v danom čase\nnebolo možné ani predpokladať, že k takémuto rozhodnutiu vôbec niekedy príde, a to s prihliadnutím\naj na skutočnosť, že spor, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie C-110/13, bol predložený Súdnemu\ndvoru až dňa 20.12.2012. Uvedené rozhodnutie je možné aplikovať výlučne na právne vzťahy, ktoré\ntu vznikli po 27.2.2014, pretože inak dochádza ku konfliktu so základným princípmi právneho štátu,\nkonkrétne do zásahu zákazu retroaktivity. Uvedené rozhodnutie by bolo možné aplikovať na tunajší\npredmet sporu, ak by žalovaný použil rovnakú právnu úvahu v čase posudzovania žiadosti o NFP,\nčo sa nestalo. Pokiaľ žalovaný odstúpil od zmluvy z dôvodu tohto rozhodnutia, tak v podstate vydal\nskoršie rozhodnutie o schválení žiadosti o NFP v priamom rozpore s uvedeným princípmi uvedenými v\nrozhodnutí C-110/13 zo dňa 27.2.2014 a v takom prípade nesie výhradnú zodpovednosť za podpísanie\nzmluvy o NFP a nemôže sa domáhať odstúpenia od zmluvy z dôvodu údajného porušenia princípov,\nktoré sám nevyhodnotil ako rozporné pre schválenie žiadosti o NFP. V tejto súvislosti je aplikovanie\nrozhodnutia C-110/13 zo dňa 27.2.2014 v priamom rozpore so základnými princípmi obchodného práva,\nnajmä v rozpore so zásadou, že zmluvy sa majú dodržiavať. Ak žalovaný súhlasil s podpísaním zmluvy\no NFP za určitých okolností, t. j. za stavu, že tu existujú dve spoločnosti s rovnakým personálnym\nsubstrátom, tak sa nemôže žalovaný následne domáhať toho, že zmluvu treba z tohto dôvodu zrušiť.\nZ tohto pohľadu je aj konštatovanie súdu v bode 23. rozsudku nespravodlivé v priamom rozpore so\nzáväzkovým právom a § 14 zákona č. 528/2008 Z. z., pretože sám žalovaný rozhodnutím, ktorým schválil\nžiadosť o NFP, túto prepojenosť nezistil. Žalobca má nárok na NFP na základe rozhodnutia o schválení\nžiadosti o NFP podľa § 14 zákona č. 528/2008 Z. z., a teda ak neprišlo k zmene okolností potom, ako\nbolo rozhodnutie o schválení žiadosti o NFP vydané, tak nemôže prísť ani k odstúpeniu od zmluvy\no NFP na základe okolností, ktoré tu pred podpisom zmluvy o NFP existovali. Ide o rovnaký princíp,\nako v prípade súdneho rozhodnutia, ktoré je záväzné pre strany sporu v čase jeho vyhlásenia, hoci\nargumentácia v ňom uvedená sa pri identickom prípade v budúcnosti môže absolútne líšiť. Aplikovaním\nrozhodnutia C-110/13 zo dňa 27.2.2014 dochádza k zásahu do zákazu retroaktivity, pričom žalovaný\nmohol predsa nevydať rozhodnutie o schválení žiadosti o NFP a nepodpísať zmluvu o NFP, ak považoval\nžalobcu za prepojený podnik v súlade s argumentáciou rozhodnutia C-110/13 zo dňa 27.2.2014. Pokiaľ\ntu existuje rozhodnutie o schválení žiadosti o NFP, ktoré rovnako bolo vydané za stavu existencie dvoch\nspoločností, ktoré majú rovnaký personálny substrát, tak žiadny súd nemôže konštatovať, že žalobca\nbol prepojeným podnikom na základe rozhodnutia C-110/13 zo dňa 27.2.2014 alebo konštatovať, že\nžalovaný, ktorý bol v zmysle zákona povinný overovať pravdivosť dokumentov, je oprávnený odstúpiť\nod zmluvy o NFP z dôvodu, ktoré neboli prekážkou pre vydanie rozhodnutia o schválení žiadosti o NFP\npodľa § 14 zákona č. 528/2008 Z. z. Kým nebude zrušené rozhodnutie žalovaného podľa § 14 zákona č.\n528/2008 Z. z. o schválení žiadosti o NFP, tak nie je možné tvrdiť, že žalobca bol prepojeným podnikom,\nrespektíve, že žalovaný mohol od zmluvy o NFP odstúpiť. V liste o odstúpení od zmluvy žalovaný uviedol,\nže žalobca neposkytol úplné, pravdivé a správne informácie v dokumente „Čestné vyhlásenie“ v zmysle\ntabuľky č. 17 žiadosti o poskytnutie NFP. V tejto súvislosti žalobca opakoval, že tento dôvod nie je možné\npoužiť ako dôvod odstúpenia od zmluvy o NFP a to preto, že čestné vyhlásenie sa vzťahovalo k procesu\nžiadosti o NFP podľa § 14 zákona č. 528/2008 Z. z.\n11. Pokiaľ bolo žalobcovi známe, tak zmluva o NFP neobsahuje záväzok vytvoriť pracovné miesta\nvýlučne zo znevýhodnených uchádzačov. Tento záväzok nevyplýval zo žiadneho zmluvného dojednania\n\nv rámci zmluvy o NFP, a teda nie je zrejmé, ako môže súd aplikovať žiadosť o NFP, ktorá bola\npodkladom pre rozhodnutie o schválení žiadosti o NFP, na zmluvu o NFP, ktorá neobsahovala takýto\nzáväzok. Opis projektu bol určený pre proces schvaľovania, pokiaľ žalovaný chcel, aby žalobca prijal do\nzamestnania výlučne znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, tak mal v zmluve takúto požiadavku\nimplementovať a jednoznačne uviesť. Z tohto pohľadu nemal súd prvej inštancie právny základ na to,\naby posudzoval naplnenie zmluvy cez žiadosť o NFP, pretože podľa bodu 3 prílohy č. 2 k zmluve o NFP\n(v znení dodatku č. 2 k zmluve o NFP (č. l. 149 až 160) bol cieľom projektu „špecifický cieľ projektu\n2: Vytvoriť 13 nových pracovných miest v zariadení cestovného ruchu“, pričom zmluva neuvádzala\nvyslovene záväzok, aby išlo o znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Žalobca nebol prepojeným\npodnikom a ani súd nedokázal právne argumentovať, prečo je žalobca prepojeným podnikom. Ak tu\nteda neexistoval zmluvný záväzok zamestnať znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a nebol ani\nprepojeným podnikom, tak potom žalobca v celom rozsahu naplnil cieľ zmluvy o NFP nebol tu dôvod na\nodstúpenie od zmluvy o NFP. Pokiaľ by tu aj existovala nutnosť zamestnať znevýhodnených uchádzačov\no zamestnanie, tak všetci prijatí zamestnanci splnili túto podmienku podľa § 8 ods. 1 zákona č. 5/2004\nZ. z., a teda tu ani z tohto pohľadu nie je dôvod na odstúpenie od zmluvy o NFP. Pokiaľ tu existuje aspoň\njeden zamestnanec, ktorý je považovaný za znevýhodneného zamestnanca podľa § 8 ods. 1 zákona č.\n5/2004 Z. z., napr. má viac ako 50 rokov alebo menej ako 25 rokov, tak tu nebol dôvod na odstúpenie od\ncelej zmluvy o NFP, ale mohol vzniknúť maximálne nárok na vrátenie nejakej časti NFP. Vzhľadom na to,\nže súd prvej inštancie vôbec neposúdil osoby uvedené v bode 28 zákona z pohľadu § 8 ods. 1 zákona\nč. 5/2004 Z. z., ak tvrdí, že neprišlo k prijatiu znevýhodnených zamestnancov, tak je zrejmé, že nemohol\ndospieť k záveru, že nešlo o znevýhodnených zamestnancovo. Z tohto pohľadu je rozhodnutie rovnako\nnezdôvodnené a nepreskúmateľné, pretože nie je možné zistiť ako súd dospel k tomu, že žalobca neprijal\nznevýhodnených zamestnancov. Rozhodnutie je nutné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.\n12. V súvislosti s včasnosťou odstúpenia od zmluvy o NFP žalobca vo svojom odvolaní namietal, že\njednotlivé aktivity projektu podľa zmluvy o NFP boli ukončené už dňa 31.12.2011, pričom k odstúpeniu\nod zmluvy o NFP prišlo až v roku 2015, čo považoval žalobca za neprijateľné. Žalobca preukázal svoje\ntvrdenie dodatkom č. 2 k zmluve o NFP, v ktorom je uvedený harmonogram jednotlivých aktivít. Z\nvyššie uvedených skutočností je nepochybné, že žalovaný neodstúpil od zmluvy o NFP bez zbytočného\nodkladu v zmysle § 344 a nasl. Obchodného zákonníka. Je teda nepochybné, že ak by tu aj bol nárok\nna odstúpenie od zmluvy z dôvodu porušenia zmluvných povinností, tak žalovaný od zmluvy odstúpil v\nneprimeranom čase a takéto odstúpenie od zmluvy nemôže požívať právnu ochranu a nie je na neho\nmožné prihliadať. Súd prvej inštancie však ani túto závažnú okolnosť neposúdil a neprihliadol na to,\nže zrealizované aktivity projektu boli v roku 2011, pričom žalovaný od zmluvy odstúpil až po štyroch\nrokoch od výplaty aktivít projektu. Pokiaľ súd prvej inštancie v bode 31 rozsudku argumentoval § 15\nods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z., tak ide iba o ďalší spôsob odstúpenia od zmluvy, pričom toto ustanovenie\nnevylučuje úpravu odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka, ale ho iba dopĺňa. Navyše\ndôvody uvedené v odstúpení od zmluvy spadajú výlučne pod úpravu Obchodného zákonníka, pretože §\n15 ods. 3 zákona č. 5/2004 Z. z. sa vzťahuje iba na prípad, ak by došlo k zmene spĺňania podmienok k\npodpisu zmluvy o NFP, t. j. ak by prišlo k zmene, ktorá by mohla mať vplyv na proces hodnotenia žiadosti\no NFP, čo v tomto prípade úplne absentuje. Rovnako nesprávne je tvrdenie, že odstúpeniu od zmluvy\nmôže predchádzať proces akejsi kontroly, pretože takáto požiadavka, ako predpoklad odstúpenia od\nzmluvy o NFP, nie je zmluvne upravená. Navyše výsledkom kontroly štátny orgánov je zvyčajne správne\nkonanie a nie rozhodnutie v rámci záväzkového práva, ktoré vedie napr. k odstúpeniu od zmluvy.\n13. Pokiaľ išlo o rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania, žalobca s\npoukazom na nález Ústavného súdu SR, č. k. II. ÚS 78/03-29 zo dňa 9. septembra 2004, rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 MCdo 16/2012 zo dňa 26. júna 2013 a nález Ústavného súdu SR\nč. k. IV. ÚS 84/2014-31 žiadal, aby súd nepriznal trovy právneho zastúpenia žalovanému. Žalobca\nnetvrdil, že žalovaný nemohol byť zastúpený advokátom, ale tvrdil, že trovy právneho zastúpenia sú\nneúčelné, pretože žalovaný disponuje množstvom právnikov, ktorí môžu na veci pracovať v rámci svojho\npracovného času.\n14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny a žiadal,\naby ho odvolací súd potvrdil. Uviedol, že samotná skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s právnym názorom\nsúdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia.\nDôvodnosť odstúpenia vyplýva zo skutočnosti, že žalobca podstatným spôsobom porušil Zmluvu o NFP\nnasledovne: a) žalobca porušil záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o NFP uvedením nepravdivých vyhlásení\n\no tom, že mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by ovplyvnili jeho oprávnenosť alebo oprávnenosť\nprojektu na poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“) v zmysle podmienok, ktoré\nviedli k schváleniu žiadosti na poskytnutie NFP pre projekt uvedený v článku 2 Zmluvy o NFP (čl. 9 bod\n2.4 písm. l) Všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o NFP ako jej\npríloha č. 1 (ďalej len „VZP“) v spojení s bodmi 6.5 a 6.6 Zmluvy o NFP); tieto skutočnosti sú súčasne\naj zákonným dôvodom na odstúpenie od Zmluvy o NFP a b) žalobca neposkytol informácie v súlade\ns podmienkami Zmluvy o NFP. Ktorákoľvek z týchto skutočností sama osebe odôvodňuje odstúpenie\nžalovaným. Zároveň je potrebné upozorniť aj na skutočnosť, že žalobca v bode 12. odvolania uvádza\nnepravdivé tvrdenie, že „je možné od zmluvy o NFP odstúpiť podľa § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. (v\nznení od 1.4.2010 do 30.4.2011) iba v prípade zmeny dokumentov alebo podmienok stavu po schválení\nžiadosti o NFP.“ Uvedené predmetná právna úprava neobsahuje a ani to z nej nie je možné žiadnym\nvýkladom vyvodiť. Požiadavka žalobcu, aby súd uviedol, v akom rozsahu sa zmenil stav dokumentácie\na vyhlásení po podpise Zmluvy o NFP preto nie je opodstatnená.\n15. Žalobca nepravdivo uviedol, že je samostatným podnikom a zatajil existenciu prepojeného podniku.\nŽalobca bol totiž bezprostredne prepojeným podnikom so spoločnosťou SONaP, spol. s r.o., a to\npersonálne - mali totožných spoločníkov a konateľov, lokálne - mali totožné sídlo a prevádzkarne a\nvykonávali rovnakú podnikateľskú činnosť - majú 14 rovnakých, resp. obdobných predmetov činnosti\n(dôkazy č. 2 a 3 k vyjadreniu žalovaného z 10.2.2017). Preto je celkom zjavne nepravdivé tvrdenie\nžalobcu o neexistencii prepojenia žalobcu a spoločnosti SONaP, spol. s r.o. Žalobca aj v odvolaní\nformalistickým spôsobom spochybňuje tieto zjavne preukázané skutočnosti ohľadom prepojenosti\ndaných podnikov a definovania pojmu relevantný trh. Táto argumentácia žalobcu neobstojí. V\nnadväznosti na Rozsudok C-110/13 žalovaný poukázal na skutkový stav veci nasledovne: Žalobca a\nSONaP, spol. s r.o. boli bezprostredne personálne a lokálne prepojené a mali rovnaký predmet činnosti\n(ako je špecifikované a dôkazmi doložené vo vyjadreniach žalovaného zo dňa 30.6.2015 a 10.2.2017).\nŽalobca a SONaP, spol. s r.o. konali v úzkej súčinnosti pri realizácii projektu v zmysle Zmluvy o NFP.\nTáto súčinnosť vyplýva z viacerých skutočností. Napríklad SONaP, spol. s r.o. dohodou ukončil pracovný\npomer s 12 zamestnancami (medzi nimi aj s vlastným konateľom, ktorý je zároveň konateľom žalobcu)\na následne ich žalobca prijal do zamestnania na účel realizácie Zmluvy o NFP (bližšie uvedenú situáciu\npopisuje žalovaný vo vyjadreniach zo dňa 10.2.2017 a 30.6.2015). Ďalej SONaP, spol. s r.o. ukončila\nsvoju činnosť (textilnú výrobu) ku dňu 30.6.2010 a presunula svojich zamestnancov a túto činnosť na\nžalobcu a týmto momentom začal žalobca vykonávať rovnakú činnosť ako predtým SONaP, spol. s r.o.\n(túto skutočnosť potvrdzuje priamo žalobca v bode 9. vyjadrenia žalobcu zo dňa 31.10.2017). Z toho\nvyplýva motív presunu zamestnancov a činnosti zo SONaP, spol. s r.o. na žalobcu, keďže v danom čase\nukončenia činnosti SONaP, spol. s r.o. mal žalobca podanú žiadosť o NFP a potreboval „vytvoriť“ 12\npracovných miest v rámci projektu podľa podanej žiadosti. Ďalšou skutočnosťou nasvedčujúcou veľmi\núzku spoluprácu oboch podnikov bol spoločný web http://www.sonap.sk/ a spoločný kontaktný mail\nsonap@sonap.sk. Napokon z mimoriadne úzkej spolupráce medzi žalobcom a SONaP, spol. s r.o. sa\nžalobca taktiež usvedčil aj sám, keď v tunajšom konaní predkladal dôkazy, z ktorých povahy vyplýva,\nže by ich nemohol mať k dispozícii, kedy veľmi úzko hospodársky nespolupracoval so spoločnosťou\nSONaP, spol. s r.o. - faktúry vystavené spoločnosťou SONaP, spol. s r.o. Rovnako tak žalobca predložil\nžalovanému 13 dohôd o skončení pracovného pomeru obsahujúcich aj osobné údaje zamestnancov\n(priložené k nášmu vyjadreniu zo dňa 10.02.2017), a to napriek tomu, že nebol ich pôvodcom. Medzi\noboma podnikmi bola teda preukázaná veľmi úzka súčinnosť, keď žalobca disponuje tak obchodne a\ninak citlivými informáciami a dokumentáciou spoločnosti SONaP, spol. s r.o., ku ktorým by nemal prístup\ninak, ako v prípade bezprostrednej prepojenosti.\n16. Žalobca nepravdivo uviedol, že v rámci realizácie projektu v zmysle Zmluvy o NFP vytvorí\nnové pracovné miesta pre znevýhodnených uchádzačov. V prípade 13 zamestnancov zamestnaných\nžalobcom v rámci projektu nedošlo k vytvoreniu nových pracovných miest, ale k zmene zamestnávateľa\nu daných zamestnancov z prepojeného podniku (spoločnosti SONaP, spol. s r.o.) na žalobcu. U\nvšetkých z daných zamestnancov došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou k 31.12.2010 u\nzamestnávateľa SONaP, spol. s r.o., následne plynulo začal nový pracovný pomer u žalobcu od\n1.1.2011. Predmetný skutkový stav vyplýva z dôkazu č. 8 doloženého k vyjadreniu žalovaného zo dňa\n30.6.2015 (dohody o skončení pracovného pomeru predmetných 12 zamestnancov), ktorý žalovaný\ndoplnil ďalšími dôkazmi (dôkazy č. 4 až 16 k vyjadreniu žalovaného z 10.2.2017) preukazujúcimi\npriebeh zamestnania daných zamestnancov v posledných rokoch podľa evidencie Sociálnej poisťovne\n(za obdobie od 1.1.2007 do septembra 2016). Práve spôsob, akým boli ukončené predchádzajúce\n\npracovné pomery predmetných zamestnancov, je pre splnenie kritéria novovytvorených pracovných\nmiest podstatný. V procese odborného hodnotenia žiadosti o NFP boli totiž zvýhodnené tie žiadosti o\nNFP, ktoré v rámci svojho projektu obsahovali vytvorenie pracovných miest pre tzv. znevýhodnených\nuchádzačov o zamestnanie. Teda nepostačovalo len vytvoriť nové pracovné miesta, ale tieto pracovné\nmiesta musel žalobca obsadiť znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie. K žiadnemu z uvedených\n13 zamestnancov žalobca nepreukázal, že by sa jednalo o znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.\nPredmetné pracovné miesta boli vytvorené len fiktívne, pričom zo strany žalobcu a SONaP, spol. s r.o.\ndošlo k obchádzaniu podmienok na poskytnutie NFP. Ak by žalobca nerealizoval projekt podľa Zmluvy\no NFP, tieto pracovné miesta by aj tak existovali v spoločnosti SONaP spol. s r.o. v rámci textilnej\nvýroby, ktorá bola presunutá na žalobcu (bod 9. vyjadrenia žalobcu zo dňa 31.10.2017). Teda tieto\npracovné miesta už vznikli a existovali aj bez realizácie z NFP podporeného projektu a neprestavujú\nčistý prírastok pracovných miest. Pre úplnosť žalovaný doložil k predmetnej otázke Metodický výklad\nCentrálneho koordinačného orgánu (§ 6 ods. 2 písm. e) zákona o pomoci a podpore) a Usmernenie\nv rámci postupov k posudzovaniu a overovaniu novootvorených pracovných miest u zamestnávateľa\nako dôkaz č. 5. a 6. k vyjadreniu zo dňa 9.11.2017. Neobstojí ani žalobcova argumentácia, že mu\nnie je známe ustanovenie Zmluvy o NFP, podľa ktorého mal záväzok vytvoriť pracovné miesta pre\nznevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Žalobca uviedol ešte v žiadosti o poskytnutie NFP,\nna základe ktorej bola uzatvorená Zmluva o NFP, že bude vytvorených 13 pracovných miest pre\nznevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, čo malo vplyv v procese odborného hodnotenia, aby daná\nžiadosť žalobcu bola schválená a následne na základe jej schválenia došlo k porušeniu čl. 6 ods. 6.5\nZmluvy o poskytnutí NFP (viď vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.6.2015 str. 5 a 6 a dôkazy č. 5 až 8 k\ntomuto vyjadreniu).\n17. K včasnosti odstúpenia žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že v zmysle § 15 ods. 3 zákona\n528/2008 Z. z. žalobca musí počas celej doby platnosti a účinnosti Zmluvy o NFP spĺňať podmienky\nposkytnutia NFP, inak je žalovaný ako riadiaci orgán oprávnený odstúpiť. To znamená, že žalovaný ako\nriadiaci orgán môže odstúpiť od Zmluvy o NFP kedykoľvek počas platnosti a účinnosti Zmluvy o NFP, ak\nžalobca v tomto čase nespĺňal podmienky poskytnutia NFP. Zmluva o NFP bola v čase odstúpenia platná\na účinná (bod 6.2. Zmluvy o NFP). V prípade nesplnenia podmienok na poskytnutie NFP k premlčaniu\npráva odstúpiť od Zmluvy o NFP teda nemôže dôjsť v čase platnosti a účinnosti Zmluvy o NFP, nakoľko\nopačný výklad by bol v rozpore s § 15 ods. 3 zákona. Zákon je lex specialis vzhľadom na Obchodný\nzákonník pri regulácii právnych vzťahov súvisiacich s poskytovaním NFP. Žalobca pri námietke\npremlčania uvádzal len jeden dôvod odstúpenia, avšak pri ďalších dôvodoch premlčanie tohto práva\nnenamieta. K námietke žalobcu, že k odstúpeniu nedošlo bezodkladne, odôvodnenej tým, že žalovaný v\npriebehu realizácie projektu podľa Zmluvy o NFP vedel, kto je zamestnaný u žalobcu na účely realizácie\ntohto projektu a napriek tomu od Zmluvy o NFP už skôr neodstúpil, žalovaný uviedol, že je irelevantná.\nSkutočnosť, že žalovaný vedel, kto je u žalobcu zamestnaný v rámci realizácie projektu, totiž nie je\nrozhodujúca; podstatným bolo až zistenie, kto bol predchádzajúci zamestnávateľ predmetných osôb (čo\nžalovaný zistil až na základe výsledkov následnej finančnej kontroly č. 11/2014, ako je popísané v časti\nI. ad 1) vyjadrenia žalovaného zo dňa 30.6.2015). Až v tomto momente žalovaný overil a zisteniami z\nvykonanej kontroly ustálil, že žalobca podstatným spôsobom porušil Zmluvu o NFP. Súčasne platí, že\nprávo žalovaného ako poskytovateľa odstúpiť od Zmluvy o NFP vzniká momentom, keď sa o podstatnom\nporušení žalovaný dozvie (čl. 9 ods. 2.7 VZP). Poskytovanie NFP je podmienené splnením celého radu\npodmienok daným prijímateľom. Splnenie všetkých podmienok sa nepreskúmava poskytovateľmi NFP\n(žalovaným) pri každom jednotlivom žiadateľovi o NFP, ale sa zabezpečuje prostredníctvom čestných\nvyhlásení týchto žiadateľov, ktorými potvrdzujú splnenie predmetných podmienok. Prijímatelia (t. j. aj\nžalobca) sú si zároveň vedomí, že podliehajú osobitnému režimu kontroly (bod 3.6. Zmluvy o NFP), ktorá\nmôže byť vykonávaná viacerými orgánmi, môže sa opakovať a môže sa uskutočniť počas, aj po realizácii\nprojektu (čl. 12 VZP). Uvedenému stavu zodpovedá aj nastavenie práv a povinností v Zmluve o NFP a\nzákone č. 528/2008 Z. z., kde prijímateľ (žalobca) garantuje splnenie časti podmienok na poskytnutie\nNFP prostredníctvom svojich vyhlásení a k reálnemu overeniu splnenia týchto podmienok nedochádza.\nV prípade dodatočného zistenia protiprávneho konania prijímateľa (napríklad nepravdivého vyhlásenia)\numožňuje zákon (§ 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z.) a Zmluva o NFP (čl. 9 bod 2.4 písm. l) VZP\nv spojení s bodmi 6.5 a 6.6 Zmluvy o NFP) vyvodiť voči prijímateľovi (žalobcovi) zodpovednosť, a to\nnapríklad v podobe odstúpenia od zmluvy o NFP a s tým spojenej povinnosti vrátenia NFP. Žalobca\nv konaní požadoval, aby ak súd posúdi konanie žalobcu (nevytvorenie nových pracovných miest) ako\nporušenie Zmluvy o NFP, tak vyhodnotil financovanie miest predmetných zamestnancov žalovaným\nako konkludentnú zmenu Zmluvy o NFP. Uvedená argumentácia žalobcu je v rozpore s právnym\n\nstavom veci a súčasne potvrdzuje opodstatnenosť odstúpenia. Vo všeobecnosti uzatváranie zmlúv a\nich zmien nie je možné konkludentným spôsobom (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluvu o\nNFP je možné meniť predovšetkým písomnou dohodou vo forme písomného dodatku k zmluve (čl. 8\nods. 1 VZP v spojení s bodom 5.16. Zmluvy o NFP). Žalobca je súčasne povinný oznámiť žalovanému\nvšetky skutočnosti, ktoré majú vplyv alebo súvisia s plnením Zmluvy o NFP (čl. 8 ods. 2 VZP). Žalobca\nmá okrem iného najmä bezodkladne oznámiť, ak sa dosiahnutá hodnota merateľných ukazovateľov\nvýsledku projektu znížila o viac ako 5 % oproti pôvodne dohodnutej hodnote (čl. 8 ods. 3 písm. d) VZP).\nJedným z merateľných ukazovateľov projektu bol aj počet novovytvorených pracovných miest (Príloha\nč. 2 Zmluvy o NFP, tabuľka č. 4 - dôkaz č. 1 k vyjadreniu zo dňa 10.2.2017). Teda žalobca mal oznámiť\nzníženie hodnoty merateľných ukazovateľov (o cca 92,31 %), pričom žalobca žalovanému túto značnú\nodchýlku neoznámil. Táto skutočnosť okrem dôvodov uvedených vo vyjadrení zo dňa 10.2.2017 taktiež\nodôvodňuje odstúpenie, nakoľko neposkytovanie informácii v súlade s podmienkami Zmluvy o NFP zo\nstrany žalobcu je podstatným porušením Zmluvy o NFP (čl. 9 ods. 2.4 písm. h) VZP).\n18. K odvolacím námietkam týkajúcim sa rozhodnutia o náhrade trov konania žalovaný uviedol, že\nneobstojí ani žalobcova interpretácia nálezu Ústavného súdu SR, č. k. II. ÚS 78/03. V tejto súvislosti\nžalovaný poukázal na neskoršie uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.6.2013, sp. zn. 2MCdo/16/2012,\nktoré sa s týmto nálezom vysporiadalo a v ktorom sa okrem iného uvádza: „Dôvody rozhodnutia\núčastníka nechať sa v konaní zastúpiť advokátom nemožno hľadať len v nedostatku jeho právneho\nvzdelania, ale napríklad aj vo väčšej miere objektivity zástupcu, jeho konkrétnej špecializácii na danú\nproblematiku a podobne. Účastník konania si musí byť vedomý toho, že v prípade neúspechu ponesie\nnáklady konania, prípadne aj náklady právneho zastúpenia protistrany. Poukázal tiež na aktuálne\nuznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. novembra 2023, sp. zn. 2Obdo/36/2023, podľa ktorého\nCivilný sporový poriadok a ani žiadny iný predpis neupravujú skutočnosť, že v prípade, ak by sa strana\nkonania, ktorá je orgánom verejnej správy dala v konaní zastúpiť právnym zástupcom, stratí nárok na\nnáhradu trov konania, a to bez ohľadu na to, či takýto orgán disponuje zamestnancami s právnickým\nvzdelaním.\n19. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca repliku, v ktorej uviedol, že pre posúdenie veci odkazuje\nv prvom rade na čl. II listiny zo dňa 25.2.2015, ktorou žalovaný odstúpil od zmluvy. V liste sa uvádza\n(čl. II ods. 1): „Keďže počas realizácie projektu vzniklo podozrenie, že Prijímateľ sa stal subjektom,\nktorý nesplnil podmienky,...“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaný žalobcu nepovažoval pred podpisom\nzmluvy o NFP za prepojený podnik a dokonca ani pri podpise zmluvy o NFP. Stať sa tak malo\npodľa slov žalovaného v liste až počas realizácie zmluvy, t. j. žalovaný mal v rámci súdneho konania\npreukázať moment, kedy sa žalobca stal prepojeným podnikom. Ak to žalovaný nepreukázal a súd sa\ntým nezaoberal, tak nie je možné tvrdiť, že žalobca bol prepojeným podnikom od začiatku, a to ešte\npred podpisom zmluvy o NFP a teda tvrdiť, že žalovanému vznikol nárok na odstúpenie od zmluvy.\nPokiaľ sa žalobca stal prepojeným podnikom až po podpise zmluvy o NFP, tak je nutné určiť, kedy sa\ntak stalo, pretože iba tak je možné preskúmať, či odstúpenie od zmluvy bolo alebo nebolo účinné. Pokiaľ\nsúd nedokázal určiť moment, kedy sa žalobca mal stať prepojeným podnikom, tak nemohol vec právne\nposúdiť a vyvodiť záver, že nárok na odstúpenie od zmluvy žalovanému vznikol. Navyše je nelogické\ntvrdiť, že žalobca a tretí subjekt sa stali v čase, konkrétne po podpise zmluvy o NFP, prepojeným\npodnikom, ak sa v ich personálnom substráte nič nezmenilo a nezmenili sa ani predmety podnikania.\nPrvoinštančný súd bol povinný skúmať odstúpenie od zmluvy o NFP v rozsahu listiny zo dňa 25.2.2015,\nktorou žalovaný odstúpil od zmluvy, čo sa však nestalo, a súd skúmal vec veľmi všeobecne, uviedol\niba všeobecné závery a z rozhodnutia nie je možné zistiť, kedy sa žalobca stal prepojeným podnikom\na navyše či súd skutočne posúdil nárok na odstúpenie od zmluvy v rozsahu uvedenom v danom liste.\nSamotný list zo dňa 25.2.2015, ktorým žalovaný odstúpil od zmluvy, narába s pojmom „relevantný trh“ a\n„susedný trh“, t. j. súd prvej inštancie mal rozhodnúť aj v rozsahu týchto pojmov, čo sa nestalo. Rozsah\ndôvodov na odstúpenie od zmluvy o NFP nie je možné v súdnom konaní rozširovať nad rámec uvedený v\nodstúpení od zmluvy a pokiaľ súd prvej inštancie neposúdil dôvody a ich zrozumiteľnosť v kontexte listiny\nzo dňa 25.2.2015, ktorou žalovaný odstúpil od zmluvy, tak nemohol vo veci rozhodnúť spravodlivo a\nzáväzne. Pokiaľ sa pozrieme na argumentáciu uvedenú v súdnom rozhodnutí, tak je diametrálne odlišná\nako argumentácia listiny zo dňa 25.2.2015, ktorou žalovaný odstúpil od zmluvy, čím je preukázané, že\nodstúpenie od zmluvy nebolo zrozumiteľné a teda súd bol povinný žalobe v celom rozsahu vyhovieť z\ndôvodu, že ak súd zistil nejaké dôvody pre dostúpenie od zmluvy o NFP, tak tie vôbec nie sú uvedené\nv odstúpení od zmluvy o NFP, a teda žalovaný nemohol od zmluvy o NFP účinne odstúpiť.\n\n20. K dôvodnosti odstúpenia žalobca vo svojej replike uviedol, že trvá na svojej interpretácii zákona,\npretože § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. hovorí iba o „podmienkach“, ktoré musí žalobca spĺňať,\npričom súlad dokumentov podľa § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 528/2008 Z. z. sa skúma iba jednorazovo\nv rámci konania o žiadosti. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný nemohol od zmluvy o NFP\nodstúpiť z dôvodu zmeny dokumentov, mohol tak urobiť maximálne z dôvodu nedodržania podmienok\npre poskytnutie pomoci a podpory. Žalovaný však z tohto dôvodu neodstúpil a nárok na odstúpenie\nod zmluvy mu ani vzniknúť nemohol. Súčasne čestné vyhlásenia sa dávajú k určitému dátumu a\nzaznamenávajú určitý právny alebo skutkový stav k času ich podpísaniu. Čestné vyhlásenie nemôže\nobsahovať osvedčenie stavu v budúcnosti, pretože ten sa môže zmeniť a osoba podpisujúca čestné\nvyhlásenie predsa nevie predpovedať budúcnosť. Aj z tohto dôvodu žalovaný nemohol odstúpiť od\nzmluvy, ak sa po jeho podpise zmenili okolnosti. Ak žalovaný tvrdil, že už v čase podpísania čestného\nvyhlásenia bolo toto vyhlásenie nepravdivé, tak žalovanému zrejme neprekážal faktický stav, ktorý mohol\nbyť odlišný aj od stavu zaznamenaného v čestnom vyhlásení. V takomto prípade navyše od predloženia\nčestného vyhlásenia uplynuli viac ako 4 roky a k odstúpeniu od zmluvy museli prísť z tohto dôvodu\nzjavne oneskorene, s čím je spojené právo žalobcu neprihliadať na takéto oneskorené odstúpenie od\nzmluvy. Žalovaný ani vo svojom vyjadrení nedokázal relevantne vysvetliť prepojenosť podniku v zmysle\ndefinícií na úrovni európskej legislatívy. Argumentáciu, že žalobcove tvrdenie, že nie je prepojeným\npodnikom, je nepravdivé, nie je možné považovať za osvedčujúce skutočnosť, že žalobca mal byť\nprepojeným podnikom. Žalobca navyše nemôže preukazovať niečo čím nie je. Keďže žalovaný a ani\nsúd prvej inštancie nedokázali v celom konaní definovať pojem „rovnaký alebo priľahlý trh“, vo vzťahu ku\nktorému sa mala skúmať prepojenosť podniku, tak je zrejmé, že prepojenosť podniku nebola preukázaná\na teda rozsudok súdu je nesprávny. V konaní podľa žalobcu nebolo preukázané, že žalobca nenaplnil\nciele výzvy na predkladanie žiadostí o NFP alebo že by žalobca nenaplnil ciele schválenej žiadosti o\nNFP, t. j. nebol tu dôvod na tvrdenie, že žalovanému vznikol nárok na odstúpenie od zmluvy z dôvodu\núdajného nezamestnania znevýhodnených uchádzačov. Pokiaľ by aj zmluva obsahovala takýto záväzok,\ntak v prípade nedodržania takéhoto záväzku nebol dôvod na odstúpenie od zmluvy, pretože takýto\nzáväzok mohol byť vždy napravený. Z tohto pohľadu nárok na odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu\nani vzniknúť nemohol. Účelom poskytovania NFP podľa bodu 2.2 zmluvy o NFP bola podpora tvorby\npracovných miest, čo bolo v tomto smere naplnené. Žalobca naplnil rast zamestnanosti (zamestnal\nnových zamestnancov) a teda ani z tohto pohľadu nemohol žalovanému vzniknúť nárok na odstúpenie\nod zmluvy. Zamestnanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie nebolo uvedené ako zmluvný\nzáväzok, a teda nemohlo ísť o podstatné porušenie zmluvy o NFP. Aj z tohto pohľadu teda nárok na\nodstúpenie od zmluvy nemohol vzniknúť. Ako to vyplýva z listiny zo dňa 25.2.2015, ktorou žalovaný\nodstúpil od zmluvy, tak žalovaný argumentoval v otázke znevýhodnených uchádzačov iba žiadosťou o\nNFP, avšak neuviedol žiadne konkrétne ustanovenie zmluvy o NFP, ktoré by žalobca mal alebo mohol\nporušiť. Ako to vyplýva z faktického stavu, tak žalobca vytvoril nové pracovné miesta, čím boli naplnené\nciele projektu ako aj zmluvy o NFP a nemohol tu teda vzniknúť nárok na odstúpenie od zmluvy. V konaní\nnebolo preukázané, že žalobca bol povinný zamestnať iba zamestnancov z radov znevýhodnených\nuchádzačov o zamestnanie, respektíve, že ich nezamestnanie je dôvodom na odstúpenie od zmluvy\no NFP.\n21. Záverom žalobca vo svojej replike uviedol, že namietol premlčanie pre odstúpenie od zmluvy ako\ncelku, čiže tvrdenie žalovaného, že údajne tak urobil iba pri jednom dôvode, je zavádzajúce. Hoci\nžalovaný hovorí o zákone č. 528/2008 Z. z. ako o lex specialis k Obchodnému zákonníku, tak mylne\ninterpretuje ustanovenia o odstúpení od zmluvy, ktoré dopĺňajú dôvody pre odstúpenie od zmluvy, avšak\nnenahrádzajú dôvody na odstúpenie od zmluvy uvedené v Obchodnom zákonníku a nenahrádzajú\nani ustanovenia o podstatnom a nepodstatnom porušení zmluvy. V tomto smere je potrebné právo\nna odstúpenie od zmluvy skúmať aj z pohľadu podstatného a nepodstatného porušenia zmluvy, čo\nsa nestalo. Žalovaným uvedené argumenty s ohľadom na odôvodnenie rozsudku iba potvrdzujú, že\nak aj išlo o porušenie zmluvy, tak išlo o nepodstatné porušenie zmluvy, s ktorým nevzniká právo na\nodstúpenie od zmluvy. Súd však nepodstatné porušenie zmluvy vôbec neskúmal, čo zakladá nutnosť\nzrušiť rozsudok a vrátiť ho na ďalšie konanie. V súvislosti s rozhodnutím o trovách konania žalobca\nuviedol, že neberie právo žalovanému byť zastúpený advokátom, avšak v sporoch so štátom vzniká\nznačná nerovnováha v prostriedkoch, ktorá sa odzrkadľuje aj tým, že štát nemusí platiť súdny poplatok.\nTáto značná nerovnováha musí byť kompenzovaná v otázke náhrady trov konania a teda je nutné aj\nv tomto prípade aplikovať nález ústavného súdu, ktorý nárok na náhradu trov právneho zastúpenia\npovažuje za nehospodárny.\n\n22. K replike žalobcu podal žalovaný dupliku. Uviedol, že žalobca prevažne opakoval predošlú\nargumentáciu založenú na vlastnej zavádzajúcej interpretácii odôvodnenia rozsudku, čím sa snažil\nvyvolať dojem jeho vadnosti. S poukazom na hospodárnosť konania žalovaný nechcel nadbytočne\nopakovať svoju argumentáciu a poukázal na jeho vyjadrenie zo dňa 23.7.2024, ako aj na predchádzajúcu\nargumentáciu v tunajšom konaní.\n23. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní neprodukovali.\n24. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.\n1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený\npodľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože\nsúd prvej inštancie správne zistil skutkový stav v zmysle § 215 ods. 1 CSP a vec tiež posúdil správne\npo právnej stránke.\n25. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP), pričom\nodvolacie námietky žalovaného nepovažoval odvolací súd za dôvodné.\n26. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. v platnom znení (ktoré bolo účinné aj v rozhodnom čase)\nriadiaci orgán v konaní o žiadosti a) zisťuje splnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory určené\nvo výzve, b) preverí súlad dokumentov predložených na základe výzvy s osobitnými predpismi.\n27. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. v platnom znení podmienky uvedené v § 14 ods. 2 musí\nprijímateľ spĺňať počas platnosti a účinnosti zmluvy, inak je riadiaci orgán oprávnený od zmluvy odstúpiť.\n28. Odvolací súd hneď úvodom zdôrazňuje, že súd (tak prvoinštančný, ako aj odvolací) vo svojom\nrozhodnutí nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strany na spravodlivé súdne konanie (napr.\nIV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd\npre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje\npodrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť\nna prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára\n1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994).\n29. V prípade, keď sa súd zaoberá otázkou platnosti právneho úkonu - odstúpenia od zmluvy, ktoré je\nskutkovo založené na viacerých dôvodoch, ktoré obstoja aj samostatne, je v zásade postačujúce, ak\nsa súd v prípade preukázania existencie určitého dôvodu vysporiada v odôvodnení svojho rozhodnutia\niba s jeho existenciou. Nič súdu neukladá podrobne a zo všetkých stránok analyzovať všetky dôvody\nuvádzané subjektom, ktorý od zmluvy odstúpil a ku každému z nich zaujať stanovisko. Súdne\nrozhodnutia majú prinášať praktické riešenie sporného právneho stavu medzi stranami, ich účelom nie\nje podávať komplexný odborný výklad posudzovanej veci v rozsahu, ktorý presahuje mieru nevyhnutnú\npre rozhodnutie. To sa vzťahuje aj na prípady, kedy strana v konaní nastoľuje otázky, ktoré s vecou síce\nsúvisia, ale ich zodpovedanie nie je pre rozhodnutie potrebné. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel\nk záveru (ktorý aj riadne odôvodnil) že odstúpenie od zmluvy z určitého dôvodu je platné, nemožno\nmu vyčítať, že neskúmal aj otázky, ktorých akékoľvek zodpovedanie by nebolo spôsobilé priviesť súd\nk inému rozhodnutiu vo veci.\n30. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako prijímateľom a žalovaným ako poskytovateľom bola\ndňa 20.8.2010 uzavretá Zmluva poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023056701 a\nže žalovaný listom č. IA/PRJ/2015/2392-0073 zo dňa 25.2.2015 od tejto zmluvy odstúpil. Odôvodnenie\nodstúpenia od zmluvy možno zhrnúť tak, že prijímateľ (žalobca) neposkytol pravdivé, úplne a správne\ninformácie v rámci žiadosti o poskytnutie NFP, nedodržal podmienky rastu zamestnanosti a nesplnil\n\npovinnosti doručovať monitorovacie správy k projektu. Súd prvej inštancie sa vyjadril k prvému dôvodu\n(neposkytnutie pravdivých, úplných a správnych informácií v rámci žiadosti o poskytnutie NFP), ale\nzameral sa na nedodržanie podmienky rastu zamestnanosti.\n31. Zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný vydal výzvu na\npredkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok s kódom výzvy DOP 2010-SIP005, ktorej\nrámcovou aktivitou bola podpora tvorby nových pracovných miest vrátane podpory vytvárania nových\npracovných miest v nových podnikoch a samozamestnania. Oprávnených aktivitami podľa výzvy\nboli tvorba nových pracovných miest, udržanie novovytvorených pracovných miest a vyškolenie\nzamestnancov, SZČO v nadväznosti na potreby pracovného miesta. Oprávnené cieľové skupiny boli\nokrem iného zamestnanci žiadateľa pracujúci na pracovnú zmluvu a zamestnanci, korí boli prijatí\nna novovytvorené miesta predovšetkým z radov uchádzačov o zamestnanie a znevýhodnených\nuchádzačov o zamestnanie. V žiadosti o NFP v bode 9 označenom ako Ciele projektu žalobca ako jeden\nz jeho cieľov uviedol vytvorenie 13 nových pracovných miest v zariadení cestovného ruchu. V bode\n12 označenom ako Hodnoty merateľných ukazovateľov je ako merateľný ukazovateľ uvedený počet\nnovovytvorených pracovných miest - 13. V prílohe č. 1 k žiadosti o NFP - Opis projektu, sa na str. 7\nuvádza, že realizáciou projektu bude vytvorených 13 nových pracovných miest z radov znevýhodnených\nuchádzačov o zamestnanie. Dojednaním v článku 2.4 Zmluvy o poskytnutí NFP sa žalobca zaviazal\nriadne a včas realizovať Projekt SLZA - Motorcycle's Pub - investície do skvalitnenia a rozšírenia\nprevádzky zariadenia cestovného ruchu. V rámci záverečných ustanovení zmluvy sa v článku 6.5\nžalobca vyhlásil, že mu nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by ovplyvnili jeho oprávnenosť alebo\noprávnenosť Projektu na poskytnutie NFP v zmysle podmienok, ktoré viedli k schváleniu žiadosti na\nposkytnutie NFP pre projekt uvedený v článku 2 Zmluvy o NFP a v článku 6.6 vyhlásil, že všetky\nvyhlásenia pripojené k žiadosti o NFP ako aj zaslané pred podpisom Zmluvy o poskytnutí NFP sú\npravdivé a zostávajú účinné pri podpise zmluvy v nezmenenej forme.\n32. Žalovaný v odstúpení od zmluvy zo dňa 25.2.2015 okrem iného uviedol, že prijímateľ (žalobca)\nCS (cieľovú skupinu) nevytvoril prijatím nových zamestnancov z radov znevýhodnených uchádzačov\no zamestnanie na úrade práce, ako to uviedol v žiadosti, ale v dvanástich prípadoch (čo neskôr v\nkonaní upravil na 13) ju vytvoril ukončením a následným uzavretím nových pracovných pomerov v rámci\npodnikov, ktoré sú prepojené, čím porušil výzvu na predkladanie žiadostí o NFP, nesplnil podmienky\noprávnenosti schémy podpory DM-3/2008 a nesplnil ciele projektu. Týmto konaním prijímateľa (žalobcu)\ndošlo k porušeniu čl. 6 ods. 6.5 Zmluvy o poskytnutí NFP. Odvolací súd rovnako ako súd prvej\ninštancie považuje za nesporné, že žalobca nevytvoril nové pracovné miesta. Je potom vedľajšie, že\nnové pracovné miesta, ktoré neboli vytvorené, ani logicky nemohli byť obsadené znevýhodnenými\nuchádzačmi. Nielen oprávnenou aktivitou v zmysle príslušnej výzvy, ale aj samotným žalobcom\ndeklarovaným cieľom projektu v zmysle žiadosti o NFP a jej prílohy č. 1 - Opis projektu, bolo vytvorenie\n13 nových pracovných miest (pričom ako už bolo uvedené, v rámci Opisu projektu sa navyše uvádza, že\nmajú byť obsadené znevýhodnenými uchádzačmi). Taktiež odvolací súd považuje za náležité skúmať\notázku vytvorenia nových pracovných miest z materiálneho hľadiska a nie z formálneho, resp. skôr\nformalistického, ako sa toho domáhal žalobca. Štát a Európske spoločenstvá prirodzene poskytovaním\nNFP nesledujú len formálne naplnenie deklarovaných cieľov, ale ich skutočné, efektívne a účinné\ndosiahnutie. K materiálnemu výkladu práva sa konštantne hlási aj Ústavný súd SR (napr. aktuálne\nuznesenie sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 zo dňa 18. novembra 2015, odsek 32.). Je bez ďalšieho zrejmé,\nže NFP na vytvorenie nových pracovných miest nie je určený na presun pracovných miest z jedného\npodniku do druhého, o to viac ak ide o podniky prepojené. Aj prepojenosť podnikov je potrebné vnímať\ncez prizmu materiálnosti a súd prvej inštancie správne vychádzal zo širšieho materiálneho výkladu, ktorý\ntomuto pojmu prisúdil tiež Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-110/13 zo dňa 27. februára 2014.\n33. Je nepochybné, že žalobca a spoločnosť SONaP spol. s r.o. sú materiálne prepojenými podnikmi, a\nto aj s poukazom na definíciu súdneho dvora, keďže v konaní podľa názoru odvolacieho súdu ani nebolo\nsporné, že tieto dva subjekty majúce totožných konateľov a spoločníkov, teda prostredníctvom skupiny\nfyzických osôb konajúcich spoločne, predstavujú jeden hospodársky subjekt. Ako uviedol tiež súd prvej\ninštancie, v konaní bolo toto spoločné konanie, a to aj samotným žalobcom, preukázané a na závery\nprvoinštančného súdu postačuje na tomto mieste odkázať. Dodať možno, že oba dotknuté podniky\nkonali zjavne zosúladene, keď SONaP spol. s r.o. ukončil pracovný pomer s trinástimi zamestnancami,\nktorí plynulo nasledujúceho dňa vstúpili do pracovného pomeru so žalobcom. Ak by tieto obchodné\nspoločnosti netvorili jeden ekonomický celok, ťažko by ustupujúci podnik na takýto prechod výkonu\n\npodnikateľskej činnosti pristúpil. Pokiaľ ide o žalobcom opakovane nastoľovanú požiadavku „definovať“\nrelevantný trh výrobkov a služieb, na ktorom mali žalobca a spoločnosť SONaP spol. s r.o. podnikať,\nsúd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na 14 zhodných predmetov podnikania u týchto subjektov,\nna základe čoho je vylúčené, aby takto prepojené podniky nepodnikali na rovnakom relevantnom\ntrhu výrobkov alebo služieb. Treba však zdôrazniť, že pri použití materiálneho výkladu prepojenosti\npodnikov je skúmanie tejto otázky v prípade podnikov fakticky predstavujúcich jeden hospodársky\nsubjekt nadbytočné, pretože v tejto situácií je bez významu, ako sa v danom prípade činnosť jednotlivých\nlen formálne oddelených subjektov (tvoriacich v skutočnosti jednu ekonomickú entitu) prelína.\n34. Nie je podstatné, že súdny dvor dospel k jeho definícií prepojených podnikov až v roku 2014,\npričom Zmluva o NFP medzi stranami je z roku 2010. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že\nsamotné neuvedenie pravdivej informácie o prepojenosti podnikov nie je podstatným porušením zmluvy.\nPrepojenosťou žalobcu a spoločnosti SONaP spol. s r.o. sa súd prvej inštancie zaoberal z materiálneho\nhľadiska v súvislosti so skúmaním projektu, resp. splnenia podmienok poskytnutia NFP. Aj v roku 2010\nmuselo byť každému subjektu konajúcemu v dobrej viere zrejmé, že projekt, v rámci ktorého má prísť\nlen k presunu zamestnancov z jednej obchodnej spoločnosti na inú, navyše personálne (spoločníkmi\na konateľmi) symetricky prepojenú, nie je projektom, ktorý spĺňa podmienky príslušnej výzvy, pretože\nním nedochádza k vytvoreniu akýchkoľvek nových pracovných miest. Súd prvej inštancie poukázal na\npredmetný rozsudok súdneho dvora na podporu svojej argumentácie o prepojenosti podnikov a potrebe\njej materiálneho skúmania, neaplikoval ho ako prameň práva, teda sa ani nemohol dostať do konfliktu\ns princípom zákazu retroaktivity. Pokiaľ Súdny dvor EÚ vysloví určitý právny názor, neznemená to, že\nrovnaký právny názor si nemôže osvojiť aj súd členského štátu zaoberajúci sa vecou, ktorá časovo\npredchádza rozhodnutiu súdneho dvora. Naopak takýto jednotný výklad práva je skôr žiadúci. Znamená\nto, že žalobca takýmto projektom (a jeho faktickou realizáciou) nesplnil podmienky poskytnutia pomoci\na podpory určené vo výzve (§ 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 528/2008 Z. z.). V zmysle vyššie uvedeného\nnezostáva než súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca porušil článok 6 odseky 6.5 a 6.6\nZmluvy o poskytnutí NFP, resp. povinnosť uvedenú v § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. (spĺňať\npodmienky uvedené v § 14 ods. 2 počas platnosti a účinnosti zmluvy), čím žalovanému podľa článku 9\nods. 2.4 písm. l) Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o poskytnutí NFP a zmieneného § 15\nods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. vzniklo právo odstúpiť od Zmluvy o poskytnutí NFP.\n35. Nie je možné sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že žalovaný nebol oprávnený od zmluvy\nodstúpiť, pretože ak podľa § 14 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. zistil splnenie podmienok poskytnutia\npomoci a podpory určených vo výzve a rozhodol o pridelení NFP, tak by mohol odstúpiť od zmluvy\npodľa § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. iba v prípade zmeny dokumentov alebo podmienok stavu po\nschválení žiadosti o NFP. Tomuto názoru žalobcu chýba akýkoľvek právny podklad. To, že žalovaný v\nzmysle § 14 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. zisťuje (nie „zistí“, ako uvádza žalobca) splnenie podmienok,\nneznamená, že ak v konaní o žiadosti o poskytnutie NFP nezistí porušenie podmienok a NFP poskytne,\nje týmto svojim zistením (resp. jeho absenciou) viazaný a že nesmie uplatniť právo na odstúpenie od\nzmluvy, ak sa dodatočne zistí nesplnenie týchto podmienok. Spod účinkov ustanovenia § 15 ods. 3\nzákona č. 528/2008 Z. z. nie sú vyňaté prípade porušenia podmienok, ktoré boli prítomné od začiatku,\nresp. skôr, než bolo rozhodnuté o poskytnutí NFP. Naopak pokiaľ je možné do zmluvy odstúpiť pre\ndodatočne vzniknuté neplnenie podmienok, tým viac je to možné pre ich vo svoje podstate závažnejšie\nneplnenie od počiatku. Žalovaný prijal NFP s tým, že akceptoval, že ako prijímateľ prostriedkov zo\nštátneho rozpočtu a rozpočtu ES, môže byť objektom kontroly (článok 3 ods. 3.6. Zmluvy o poskytnutí\nNFP).\n36. V súvislosti s včasnosťou postupu žalovaného pri uplatnení práva odstúpiť od zmluvy je potrebné\nuviesť, že žalovaného odstúpenie od zmluvy možno podradiť pod článok 9 ods. 2.2 a ods. 2.4 písm. l)\nv spojení s ods. 2.7 VZP. Toto jeho oprávnenie vychádza súčasne z § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z.\nz. a možno doplniť, že súčasne zo všeobecného ustanovenia § 344 Obchodného zákonníka. Obchodný\nzákonník obsahuje ucelenú úpravu inštitútu odstúpenia do zmluvy v prípade porušenia zmluvných\npovinností, ktorá má súčasne ale dispozitívnu povahu. Naopak ustanovenie § 15 ods. 3 zákona č.\n528/2008 Z. z. má kogentnú povahu. V posudzovanej veci bolo v rámci VZP podrobne upravené právo\nzmluvných strán odstúpiť od zmluvy rešpektujúc ustanovenie § 15 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z.,\npričom v ustanovení článok 9 ods. 2.7 VZP je právo odstúpiť od zmluvy časovo limitované iba tým, že\noprávnená strana je v prípade podstatného porušenia zmluvnej povinnosti oprávnená odstúpiť od zmluvy\nokamžite, len čo sa o tomto porušení dozvedela. Zánik práva odstúpiť od zmluvy uplynutím určitého času\n\nmedzi stranami dojednaný nebol. Strany sa teda odchýlili od dispozitívnej úpravy odstúpenia od zmluvy\nobsiahnutej okrem iného v § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka a nahradili ju článkom 9 ods. 2.7 VZP;\nmožnosť uplatniť právo odstúpiť od zmluvy tak, ako je upravená v § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka,\nteda iba bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení odstupujúci subjekt dozvedel, medzi\nstranami dojednaná nebola. Z týchto dôvodov nebol dôvod skúmať dodržanie povinnosti odstúpiť\nod zmluvy bez zbytočného odkladu, hoci sa možno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že z\nčasových súvislostí tak, ako vyplynuli z vykonaného dokazovania, možno mať za to, že žalovaný odstúpil\nod zmluvy vzhľadom na bežné trvanie procesov v štátnej správe bez zbytočného odkladu (zistenia\nnáslednej finančnej kontroly boli adresované riaditeľke odboru implementácie Implementačnej agentúry\nako príloha listu zo dňa 5.11.2014 a žalovaný odstúpil od zmluvy listom zo dňa 25.2.2015). V tejto\nsúvislosti je vhodné ešte uviesť, že strany sa taktiež v článku 9 ods. 2.4 VZP dohodli na tom, že\nporušenie článku 6 bod 6.5 a 6.6 zmluvy sa považuje za podstatné porušenie zmluvnej povinnosti. O\ntom, že nevytvorenie nových pracovných miest a tým nesplnenie základného účelu a zmyslu výzvy, je\npodstatným porušením zmluvy, čo konštatoval aj súd prvej inštancie, napokon ani nemôžu byť rozumné\npochybnosti.\n37. Vo vzťahu k premlčaniu práva na odstúpenie do zmluvy žalobca vo svojom odvolaní namietal, že\nak súd prvej inštancie nedokázal uviesť, kedy mohol žalovaný zistiť prvýkrát údajné prepojenie podniku,\ntak (...) súd nemôže tvrdiť, že neprišlo k premlčaniu práva na odstúpenie od Zmluvy o NFP, pretože\nneidentifikoval moment, kedy mohlo prísť prvýkrát k identifikovaniu údajného prepojenia podniku. Ako\nuž bolo uvedené, súd prvej inštancie odvodzoval svoj záver o platnosti odstúpenia od zmluvy od\nskutočnosti, že žalobca porušil článok 6 bod 6.5 a 6.6 zmluvy tým, že nedodržal podmienky rastu\nzamestnanosti (nevytvoril nové pracovné miesta), nie od toho, že žalobca uviedol nepravdivý údaj o\nneprepojenosti podniku. Odvodzovať začatie plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie práva odstúpiť\nod zmluvy od času, kedy prvýkrát mohol žalovaný zistiť prepojenosť podniku vo vzťahu k dôvodu\nodstúpenia, ktorý za relevantný považoval súd prvej inštancie, preto nie je možné a námietku premlčania\nvznesenú žalobcom tak bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú.\n38. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie v časti trov konania, súd prvej inštancie správne uzavrel, že\nneobstojí názor žalobcu, že žalovaný ako štátny orgán zamestnávajúci osoby s právnickým vzdelaním\nnemá mať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Na doplnenie možno uviesť, že k nálezu\nÚstavného súdu SR, č. k. II. ÚS 78/03-29 zo dňa 9. septembra 2004 a nálezu č. k. IV. ÚS 84/2014-31,\nna ktoré poukazoval v tejto súvislosti žalobca, sa výslovne vyjadril Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn.\n2Obdo/36/2023 zo dňa 30. novembra 2023, na ktorý poukázal v rámci svojho odvolacieho vyjadrenia\naj žalovaný, pričom dospel vo svojej podstate k záveru, že z týchto rozhodnutí ústavného súdu záver o\ntom, že by štátny orgán disponujúci v rámci svojho personálneho substrátu právnym aparátom nemal\nnárok na náhradu trov konania, nevyplýva. Súčasne sa Najvyšší súd SR pridržal svojich skorších\nrozhodnutí sp. zn. 2MCdo/16/2012 zo dňa 26. júna 2013 (na ktoré paradoxne poukazoval aj žalobca)\na sp. zn. 4MCdo/16/2014 zo dňa 29. septembra 2015, v ktorých bolo okrem iného uvedené, že pojem\n„účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním,\npred nadbytočnými, či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a\nprípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo\nna právnu pomoc nie je možné prostredníctvom termínu (neúčelne vynaložené náklady konania)\nvymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie,\na tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov\nju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov\nzodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám. Uplatňovanie názoru\nsúdov (o tom, že účastník konania disponujúci právnym oddelením alebo zamestnávajúci zamestnancov\ns právnickým vzdelaním nemá nárok na náhradu trov konania za právne zastupovanie v konaní) by de\nfacto znamenalo, že nárok na náhradu trov za právne zastupovanie v konaní nemajú všetky fyzické\nosoby s právnickým vzdelaním, množstvo korporácií, obchodných spoločností, družstiev, štátnych\ninštitúcií a organizácií a podobne, čo by viedlo k ich diskriminácii a nerovnému postaveniu v konaní.\nJudikatúra najvyšších súdnych autorít je teda ustálená v tom, že neexistuje žiadna paušálna zákonná\nprekážka, ani iný dôvod, pre ktorý by v konaní úspešný štáty orgán hoci aj zamestnávajúci osoby s\nprávnickým vzdelaním, nemal nárok na náhradu trov konania pre ich údajnú neúčelnosť. Prirodzene\ntento záver nevylučuje individuálny prieskum účelnosti trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia,\nv rámci rozhodovania o výške náhrady trov konania.\n\n39. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil,\npretože je vo výrokovej časti vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).\n40. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 453 ods. 3 v\nspojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom a tým aj v celom konaní bol plne úspešný\nžalovaný, preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v\nrozsahu 100 %. Odvolací súd pre účely svojho rozhodnutia o náhrade trov konania taktiež poukazuje\nna vyššie uvedené závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/36/2023 zo\ndňa 30. novembra 2023. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60\ndní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\n\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/112/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f70c4b43-78a0-46fa-a6bf-5d80e5e9ee6c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.5.2015.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 5/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 5/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.5.2015.1"}, {"guid": "ussr:6fd390c5-d359-492f-aa12-966fd1189444", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/2014 z 23. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-23", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6fd390c5-d359-492f-aa12-966fd1189444"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "a946cb36-715f-4f3e-b64c-362fe151d377:14dc095c-5b0b-455b-93be-ecd31d0e352f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2015:4107208719.1", "spisova_znacka": "4MCdo/16/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/16/2014 z 28. 9. 2015", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2015-09-28", "citacie_n": 270, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2015:4107208719.1"}, {"guid": "341990dd-8f99-480e-9b29-e346d9d8775c:c07ea749-2005-4d0a-82ee-2cd812b42440", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:4607204460.1", "spisova_znacka": "2MCdo/16/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/16/2012 z 25. 6. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-06-25", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:4607204460.1"}, {"guid": "60401441-441f-4859-ba36-4095994fcca4:b52b99a1-70ad-4f59-85af-0de691d9a229", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7517217873.1", "spisova_znacka": "5Co/221/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/221/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7517217873.1"}], "citovane_v": [{"guid": "438a9655-e70e-4a5f-94ab-378e0e56f7fe:899ad688-9ae0-4519-aeef-d5bd42c419c2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:0021203947.2", "spisova_znacka": "5Co/103/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/103/2025 z 11. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:0021203947.2"}]}