{"guid": "128aa1cd-1f7f-4e1c-95e9-027e7ecda0ae:e6ad5ba0-fc1d-4a1e-87f6-b3f27ab21710", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1116203102.2", "spisova_znacka": "3Cob/119/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/119/2024 z 12. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. novembra 2025, sp. zn. 3Cob/119/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1116203102.2", "identifikacne_cislo": "1116203102", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Štefan Zelenák", "sudca_id": 336, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-stefan-zelenak-336", "datum_vydania": "2025-11-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6ad5ba0-fc1d-4a1e-87f6-b3f27ab21710", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1116203102.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1116203102.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1116203102.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3Cob/119/2024\n1116203102\n12. 11. 2025\nMgr. Štefan Zelenák\nECLI:SK:KSBA:2025:1116203102.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov\nsenátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu FACTOR ASSET\nMANAGEMENT GROUP, a.s., Čelakovského 2, 811 03 Bratislava, IČO: 35 851 996, práv. zast. JUDr.\nPeter Kubík, advokát, s. r. o., Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 47 233 931, proti\nžalovanému: JUDr. Katarína Valová, PhD, Palisády 26, 811 06 Bratislava, notár, sídlo notárskeho úradu:\nPribinova 10, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 813 852, práv. zast. STANĚK\nVETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Dunajská 15, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795\n038, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Pribinova 19,\n811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy 24.615,77 EUR s\nprísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-25Cb/22/2016 - 401 zo\ndňa 21.12.2023, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-25Cb/22/2016 - 401 zo dňa\n21.12.2023 v napadnutom výroku I. a II. potvrdzuje.\nII. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nIII. Intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu žalobcu\nzamietol, druhým výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100% a tretím výrokom nepriznal nárok na náhradu trov konania intervenientovi voči žalobcovi.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou\nsúdu dňa 12.2.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalovanú istinu na tom skutkovom základe, že žalovaný ako notár, prevzal dňa 23.1.2014 do notárskej\núschovy č. N 51/2014, U 4/2014 sumu 24.471,41 EUR a do notárskej úschovy N 52/2014, U 5/2014\nsumu 14.376,41 EUR od zložiteľa Slovenská sporiteľňa, a.s, (ďalej aj „SLSP“). Právnym dôvodom\nvloženia predmetných súm do notárskej úschovy bola skutočnosť, že dňa 27.11.2013 sa konala\ndobrovoľná dražba na nehnuteľnosti dlžníka O.. Ľ. T. A., O.: XX XXX XXX (ďalej aj „dlžník“), v\nrámci ktorej boli speňažené nehnuteľnosti dlžníka v k.ú. H., okres Martin, pričom výťažok z predaja\nnehnuteľností prevyšoval zabezpečenú pohľadávku prednostného záložného veriteľa a navrhovateľa\ndražby, ktorým bola SLSP. Z uvedeného dôvodu SLSP vložila do notárskej úschovy v súlade s ust. §\n151ma ods. 5 Občianskeho zákonníka prevyšujúce sumy výťažku po odpočítaní nákladov v súvislosti s\nvýkonom záložného práva v prospech ostatných záložných veriteľov. Na majetok dlžníka bol Okresným\nsúdom Žilina zo dňa 18.3.2014 vyhlásený konkurz uznesením sp. zn. 3K/23/2013. Účinky vyhlásenia\n\nkonkurzu nastali zverejnením v Obchodnom vestníku č. 59 dňa 26.3.2014. Za správkyňu konkurznej\npodstaty bola ustanovená JUDr. Gabriela Birošová, advokátka. Žalovaný výťažok z dražby patriaci do\nkonkurznej podstaty nevydal správkyni konkurznej podstaty, ale s predmetom notárskych úschov naložil\nnasledovne:\n- prvú časť sumy vo výške 14.232,13 EUR vydal dňa 16.6.2014 Daňovému úradu Žilina, časť sumy vo\nvýške 1.095,13 EUR vydal dňa 16.6.2014 JUDr. Márii Krasňanovej, súdnemu exekútorovi, ktorý zriadil\npre oprávneného E. U., Púchov, exekučné záložné právo EX 2/2012,\n- druhú časť sumy vo výške 2.319,64 EUR vydal dňa 16.6.2014 JUDr. Petrovi Matejovie, súdnemu\nexekútorovi, ktorý zriadil pre oprávneného VšZP exekučné záložné právo EX 31/2012,\n- tretiu časť sumy vo výške 1.095,62 EUR vydal dňa 14.7.2014 Mestu Martin, pre ktoré bolo zriadené\ndaňové záložné právo rozhodnutím 3 ZP/2012 na zabezpečenie daňovej pohľadávky,\n- štvrtú časť sumy vo výške 5.728,92 EUR vydal dňa 15.7.2014 JUDr. Kamilovi Liškovi, súdnemu\nexekútorovi, ktorý zriadil pre oprávneného Eni Slovensko, exekučné záložné právo EX 4901/2011.\nExekútor JUDr. Liška Líška peniaze neprijal a vrátil, následne tú istú sumu poukázal žalovaný 16.12.2014\npriamo spoločnosti Eni Slovensko,\n- piatu časť sumy vo výške 7.188,25 EUR vydal dňa 15.7.2014 JUDr. Kamilovi Liškovi, súdnemu\nexekútorovi, ktorý zriadil pre oprávneného Eni Slovensko, exekučné záložné právo EX 4901/2011.\nExekútor JUDr. Liška peniaze neprijal a vrátil, následne tú istú sumu poukázal žalovaný 16.12.2014\npriamo spoločnosti Eni Slovensko,\n- šiestu časť sumy vo výške 7.188,25 EUR vydal dňa 4.7.2014 spoluvlastníčke - záložcovi I. T..\n3. Žalobca tvrdil, že žalovaný nakladal s výťažkom dražby z nehnuteľnosti, ktoré podliehajú konkurzu\npodľa § 67 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“) v prípade úpadcu Ľ.\nT. podľa § 67 ods. 1 písm. c) ZKR v prípade záložcu I. T., v období jún - júl 2014, ako keby konkurz\nnebol vyhlásený. Prostriedky vložené SLSP do notárskych úschov boli výťažkom z dražby majetku,\nktorý podlieha konkurzu. Jediným oprávneným na dispozíciu, teda bola správkyňa a bolo povinnosťou\nžalovaného tieto prostriedky správkyni vydať. Svoje konanie žalovaný odôvodňoval poukazom na ust.\n§ 48 a 51 ZKR, pričom podľa názoru žalovaného sa v tomto prípade výťažok mal vyplatiť veriteľovi\nzabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky ako keby konkurz nebol vyhlásený.\nPodľa žalovaného boli veritelia z titulu exekučných záložných práv v postavení veriteľov zabezpečených\npohľadávok a konal v mylnom presvedčení, že uspokojuje zabezpečených veriteľov v zmysle § 51\ndruhá veta ZKR. Veritelia nemali toto postavenie a exekučné záložné právo zriadené na majetku\núpadcu pred vyhlásením konkurzu nie je zabezpečovacím právom podľa § 8 ZKR. Žalobca poukázal\nna uznesenie NS SR 5 Obdo 22/2012 a zdôraznil, že žalovaný v rámci svojej neoprávnenej dispozície\ns výťažkom dražby poukázal aj sumu 7.188,25 EUR pôvodnej spoluvlastníčke I. T., pričom uvedená\nosoba nebola v postavení veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Súčasťou konkurznej podstaty teda bol\nnárok na zaplatenie vyššie uvedených súm. Nakoľko táto pohľadávka nebola žalovaným dobrovoľne\nuhradená, správkyňa konkurznej podstaty v rámci speňažovania konkurznej podstaty pristúpila k predaju\ntýchto pohľadávok. Časť sumy vo výške 24.615,77 EUR bola zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa\n2.12.2015 postúpená na žalobcu.\n4. Žalovaný na svoju obranu uviedol, že dňa 27.11.2013 sa na návrh prednostného záložného veriteľa\nSLSP uskutočnila úspešná dobrovoľná dražba, predmetom ktorej boli založené nehnuteľnosti vo\nvlastníctve dlžníka. Dňa 23.1.2014 prijal žalovaný, ako notársky úrad od zložiteľa SLSP do notárskej\núschovy sumu 24.471,41 EUR a sumu 14.376,49 EUR, pričom prijaté peňažné prostriedky predstavovali\nzvyšok výťažku z dobrovoľnej dražby po odpočítaní uspokojenej pohľadávky prednostného záložného\nveriteľa SLSP a po odpočítaní nákladov vynaložených v súvislosti s výkonom záložného práva\nformou dobrovoľnej dražby. Zložiteľ uložil žalovanej osobitný príkaz, aby s peňažnými prostriedkami\ntvoriacimi predmet notárskej úschovy naložila podľa § 151ma Občianskeho zákonníka, v zmysle\nktorého podľa odsekov 3 až 5 platí, že notár vydá predmet notárskej úschovy záložným veriteľom\npodľa poradia rozhodujúceho ich záložných práv a po ich uspokojení sa zostatok predmetu notárskej\núschovy vydá záložcovi. Po vyhlásení konkurzu pod sp.zn. 3K/23/2013 (s právnymi účinkami ku\ndňu 26.3.2014) žalovaný vydal predmet notárskej úschovy záložným veriteľom, ktorí boli ku dňu\nudelenia príklepu na dobrovoľnej dražbe v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv za\nzložiteľom a prednostným záložným veriteľom SLSP. Po uspokojení záložných veriteľov vydal zostatok\npredmetu notárskej úschovy záložcovi. Právny nárok žalobcu považoval žalovaný v celom rozsahu\nnedôvodný. Pohľadávka medzi žalobcom a žalovaným nikdy nevznikla, stranám sporu neprináleží\nvecná legitimácia a žalovaný pri vydaní peňažných prostriedkov z notárskej úschovy postupoval plne\n\nv súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca skutkové tvrdenie o existencii svojej\npohľadávky voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 2.12.2015, ktorou\nmalo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Pohľadávka dlžníka voči žalovanému nikdy nevznikla, nakoľko\nmedzi dlžníkom a žalovaným nikdy nevznikol záväzkový vzťah. Vzhľadom na neexistenciu pohľadávky\npovažoval Zmluvu o postúpení pohľadávky medzi správcom konkurznej podstaty konajúcim po vyhlásení\nkonkurzu za dlžníka a žalobcom za absolútne neplatný právny úkon v zmysle príslušných ustanovení\nObčianskeho zákonníka. Z opísaného skutkového stavu vyplýva, že nehnuteľnosť dlžníka bola ešte\npred vyhlásením konkurzu speňažená v rámci výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej\ndražbe. Speňažením nehnuteľnosti patriacej úpadcovi sa sledovalo naplnenie uhradzovacej funkcie\nzáložného práva, to znamená prioritné uspokojenie pohľadávky SLSP ako prednostného záložného\nveriteľa a následne uspokojenie pohľadávok ostatných záložných veriteľov v súlade s § 151ma\nObčianskeho zákonníka. Za tým účelom SLSP v súlade s § 151ma ods. 5 Občianskeho zákonníka\npo svojom uspokojení zložila do notárskej úschovy peňažné prostriedky predstavujúce zvyšok výťažku\nz dobrovoľnej dražby. V tejto súvislosti žalovaný poznamenal, že zloženie peňažných prostriedkov\ndo notárskej úschovy nemalo solučné účinky, t.j. splnenie dlhu dlžníkom. Účelom úschovy peňažných\nprostriedkov u žalovaného notárskeho úradu bolo zabezpečiť ich vydanie určenému príjemcovi podľa\npríkazu zložiteľa.\n5. Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 285/2006. Zo zhodných skutkových tvrdení\nstrán sporu je podľa žalovaného zrejmé, že všetky peňažné prostriedky zložené do notárskej úschovy\nžalovaný notársky úrad vydal v súlade s § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka záložným veriteľom\ndlžníka a v súlade s § 151ma ods. 4 Občianskeho zákonníka aj záložcovi. Medzi stranami je sporné,\nči mal veriteľom peňažné prostriedky vydať priamo notár alebo, či mal notár vydať peňažné prostriedky\nnajprv správcovi konkurznej podstaty a až ten by ich následne rozvrhol medzi veriteľov. Notárom a\nsprávcom konkurznej podstaty môžu pri výkone ich funkcií vznikať oprávnenia nakladať s majetkom\ntretích osôb, ale nikdy nevstupujú do subjektívnych majetkových práv tretích osôb a nie sú ich nositeľmi.\nPoukázal na uznesenie Najvyššie súdu ČR sp. zn. 1OCdo/1981/2002 zo dňa 26.11.2003, podľa ktorého\n„notár, ktorý prijal do úschovy peniaze za účelom ich predania určitej osobe, nie je dlžníkom tejto\nosoby. Prijatím peňazí do notárske úschovy vzniká právny vzťah iba medzi notárom a zložiteľom...\" Z\nvyššie uvedenej právnej argumentácie je tak zrejmé, že žalovaný nie je v konaní vecne legitimovaný.\nNedostatkom vecnej legitimácia navyše trpí aj žalobca, ktorý svoj právny nárok odvíja od absolútne\nneplatného postúpenia neexistujúcej pohľadávky voči žalovanému. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003\nZ.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej aj „zák. č. 514/2003 Z.z.“) je\nštát výlučným subjektom zodpovedajúcim za škodu. Podľa Notárskeho poriadku je notár štátom určená\nosoba na vykonávanie notárskej činnosti a ďalšej činnosti podľa Notárskeho poriadku. Žalovaný uviedol,\nže výkonom verejnej moci bola aj činnosť žalovaného pri prijatí a vydaní výťažku predmetnej dobrovoľnej\ndražby z notárskej úschovy. Vychádzajúc z tejto skutočnosti zastáva názor, že žalovaný notársky úrad\nby nemohol byť pasívne vecne legitimovaný ani v prípade, ak bol by predmetom postúpenia na žalobcu\nškodový nárok, pretože tento sa môže uplatniť jedine voči SR, nie voči žalovanému. Súčasne v zmysle\n§ 4 ods. 1 a § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. platí, že škodový nárok musí najprv predbežne prerokovať\nMinisterstvo spravodlivosti SR a iba ak nedôjde k jeho úplnému uspokojeniu v rámci tohto predbežného\nprerokovania, môže sa poškodený obrátiť na súd. To znamená, že ak by si žalobca uplatňoval v tomto\nsúdnom konaní škodový nárok voči notárovi, ktorý spadá pod úpravu zák. č. 514/2003 Z.z., tak žaloba\nby bola podaná predčasne, pretože jej malo predchádzať predbežné prerokovanie na Ministerstve\nspravodlivosti SR. Nič to však nemení na skutočnosti, že pasívne vecne legitimovaným môže byť výlučne\nSlovenská republika a nie žalovaný ako notár. Žalovaný má za to, že judikát Najvyššie súdu SR sp. zn.\n5Obdo 22/2021 nemožno aplikovať na danú vec. V prípade predmetnej notárskej úschovy totiž na rozdiel\nod prípadu posudzovaného Najvyšším súdom SR nešlo o situáciu, keď exekučné záložné práva zanikli\ndôsledkom vyhlásenia konkurzu, ale o situáciu, keď k zániku exekučných záložných práva došlo ešte\npred vyhlásením konkurzu, a to ex lege k okamihu udelenia príklepu licitátora na dobrovoľnej dražbe v\nzmysle § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 27ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.\nZ dikcie citovaných zákonných ustanovení možno odvodiť, že výkonom záložného práva SLSP ako\nprednostného záložného veriteľa a prechodom vlastníctva k draženej nehnuteľnosti na vydražiteľa,\nzanikli všetky záložné práva dovtedy zaťažujúce nehnuteľnosť dlžníka, ktorú vydražiteľ nadobudol bez\ntiarch okamihom udelenia príklepu licitátora. Vzhľadom na skutočnosť, že k udeleniu príklepu licitátora na\ndobrovoľnej dražbe a zaplateniu ceny dosiahnutej vydražením došlo ešte pred vyhlásením konkurzu, čo\nžalobca nespochybňuje, právny stav exekučných záložných práv a na to nadväzujúci postup pri vydávaní\npeňažných prostriedkov oprávneným záložným veriteľom podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie\n\nich záložných práv je potrebné posudzovať z hľadiska § 151ma ods. 3 Občianskeho zákonníka a §\n27 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, teda k okamihu udelenia príklepu na dobrovoľnej dražbe.\nŽalovaný teda postupoval pri vydávaní predmetu notárskej úschovy správne, keď sa spravoval tou\nčasťou druhej vety § 51 ZKR, ktorá nasleduje za bodkočiarkou a vraví, že „ak je navrhovateľom dražby\nveriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho\nzabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.\" Keďže všetky záložné práva udelením\npríklepu už raz zanikli, nemožno predsa tvrdiť, že zanikli aj druhý krát vyhlásením konkurzu, a to dokonca\nv situácii dražby iniciovanej záložným veriteľom, kedy je vyhlásenie konkurzu bez právnych účinkov (§\n51 ZKR). Do pozornosti súdu dal žalovaný, že § 51 ZKR používa vo svojom texte pojem „výťažok dražby\"\na nie pojem „zvyšok výťažku dražby\".\n6. Žalovaný ďalej uviedol, že ak sa žalobca domáha zaplatenia z titulu pohľadávky vzniknutej pri úkonoch\nspojených s notárskou úschovou, nemôže mať v konaní úspech, ak svoj nárok uplatňuje voči fyzickej\nosobe žalovanému a voči notárskemu úradu, ktorého právomoc žalovaný vykonáva. Žalovaný nemôže\nbyť nositeľom povinností, ktorej splnenia sa žalobca domáha a poukázal na ust. § 3 ods. 1, 40 ods. 1,\n70 ods. 1 Notárskeho poriadku. Poukázal, že osobitným zákonom v tomto prípade je zákon č. 514/2003\nZ.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Je zjavné, že Notársky úrad JUDr.\nKataríny Valovej PhD., vykonával vo veci notárskej úschovy verejnú moc. Zodpovednosť za takéto\núkony prevzal štát. Vo svojej replike žalobca konkretizoval, že záväzkový vzťah medzi žalovaným a\ndlžníkom vznikol na základe § 75 ods. 4 ZKR a z uvedeného ustanovenia vyplýva, že povinnosť vydať\nmajetok spadajúci do konkurznej podstaty nevzniká ex lege okamihom vyhlásenia konkurzu, ale až na\npísomnú výzvu správcu konkurznej podstaty. Domnelá povinnosť plniť do konkurznej podstaty mohla\nteda žalovanému vzniknúť až dňom doručenia výzvy, a to je deň 18.5.2015. Ku dňu doručenia výzvy, už\nnotársky úrad nedisponoval predmetom notárskej úschovy.\n7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozsudkom č.k. B1-25Cb/22/2016-222 zo\ndňa 8.11.2019 (v poradí prvým) žalobu zamietol a žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %. Na základe podaného odvolania žalobcu, odvolací súd rozsudok súdu\nprvej inštancie uznesením č.k. 3Cob/125/2021 zo dňa 26.7.2023 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že v danom\nspore sa nejedná o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. ako uzavrel súd prvej inštancie, ale v\nzmysle podanej žaloby sa žalobca domáha vydania veci správcovi konkurznej podstaty podľa ust. § 75\nods. 4 ZKR, ako pohľadávky zostatku výťažku dražby z predaja nehnuteľnosti dlžníka. Odvolací súd\nsúhlasil s vyjadrením žalobcu, že daný právny vzťah - právo správkyne požadovať zaplatenie peňažnej\nsumy do konkurznej podstaty a povinnosť notára ho zaplatiť, nie je náhradou škody spadajúcou pod\npredmet úpravy zákona č. 514/2003 Z.z., ale vzťah medzi správkyňou a žalovaným notárom bol výlučne\ndaný ust. § 75 ZKR. Odvolací súd zdôraznil, že v prípade, ak ide o nárok na vydanie veci (peňazí) podľa\n§ 126 Občianskeho zákonníka, žalobca sa môže domáhať vydania veci len voči osobe, ktorá má vec u\nseba. Odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil pasívnu legitimáciu žalovaného\nna základe zák. č. 514/2003 Z.z. a uviedol, že uplatnený nárok je potrebné posúdiť ako nárok na vydanie\nveci podľa § 126 Občianskeho zákonníka.\n8. Po vrátení veci, súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.)\nnariadil pojednávanie dňa 24.10.2023 a dňa 23.11.2023. Dňa 16.11.2023 oznámila spoločnosť Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., vstup do konania ako intervenient na strane žalovaného. Súd prvej inštancie\naplikoval na daný spor ust. § 2 ods. 3, § 3 ods. 1 písm. c), § 4 ods. 4, § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku,\n§ 51, § 75 ods. 4 ZKR, § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a v zmysle záverov odvolacieho súdu\nposudzoval predmetný uplatnený nárok ako nárok na vydanie veci podľa § 126 Občianskeho zákonníka.\nSúd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalovaného o absencii pasívnej legitimácie v spore. V\nbode 62. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol záver, že žaloba smerovala proti žalovanému ako\nfyzickej osobe a notársky úrad nemá vlastnú právnu subjektivitu. Súd prvej inštancie zároveň ustálil,\nže peniaze zložené do úschovy nepredstavujú druhovo zastupiteľnú vec, ale majú povahu predmetu\núschovy. Pri zložení peňazí do úschovy nedochádza k zmiešaniu s ostatnými finančnými prostriedkami\nzloženými u notára resp. s jeho vlastným majetkom. Notárovi k nim vzniká len povinnosť nakladať s nimi\nv zmysle pokynu zložiteľa a nie je oprávnený z nich uspokojovať nároky tretích osôb. Súd prvej inštancie\nvyjadril názor, že takto zložené peniaze nie je možné nahradiť inými peniazmi nachádzajúcimi sa na účte\nnotára, nedochádza k zmiešaniu uvedených finančných prostriedkov. Z uvedeného dôvodu súd zamietol\n\nnávrh na dokazovanie predložením všetkých výpisov z účtov žalovaného (v podrobnostiach body 63. 66. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).\n9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa môže úspešne domáhať vydania veci len\nod osoby u ktorej sa vec nachádza. Medzi stranami nebolo sporné, že správca konkurznej podstaty\nvyzval písomne notára na plnenie do konkurznej podstaty úpadcu listom zo dňa 14.5.2015. Nespornou\nskutočnosťou bolo, že 15.7.2014 bola vydaná posledná suma výťažku tretej osobe. Súd prvej inštancie\nustálil, že ku dňu doručenia výzvy žalovanej na plnenie do konkurznej podstaty už nemohla takáto\npovinnosť žalovanému vzniknúť, pretože nemal u seba v držbe žiadny majetok podliehajúci konkurzu.\nVzhľadom na nespornú skutočnosť, že suma výťažku bola prevedená na tretie osoby a ku dňu 15.7.2014\nsa už výťažok u žalovaného nenachádzal, nenachádza sa ani v čase rozhodovania súdu, súd prvej\ninštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s\npoukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na dosiahnutý plný procesný úspech žalovaného\nvo veci samej, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd v zmysle\nzásady hospodárnosti nepriznal intervenientovi na strane žalovaného náhradu trov konania napriek jeho\núspechu v spore, pretože mu žiadne trovy nevznikli.\n10. Proti výrokom I. a II. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa\nust. § 365 ods. 1 písm. e), h) C.s.p. a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žalobe v plnom\nrozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca poukázal na veľmi\nstručné právne zdôvodnenie, najmä na bod 61. odôvodnenia rozhodnutia a v ňom uvedenú zrejmú\nfaktickú nesprávnosť tvrdenia súdu v rozsahu „15.07.2014 sa už výťažok u žalovaného nenachádzal“.\nZároveň poukázal na bod 57. odôvodnenia, v ktorom súd prvej inštancie citoval list žalovaného zo dňa\n19.12.2014, podľa ktorého sa platby z výťažku vo výške 5.728,92 EUR a 7.188,25 EUR, spolu teda viac\nnež polovica žalovaného nároku, uskutočnili dňa 16.12.2014. Z uvedeného je zrejmé, že dňa 15.7.2014\nsa nepochybne u žalovaného nachádzala minimálne viac ako polovica výťažku a nachádzala sa u neho\naj v deň, kedy správkyňa oficiálne požiadala žalovaného o súčinnosť v danej veci. Podľa žalobcu súd\nsíce správne konštatoval v bode 60. odôvodnenia, že uplatneným nárokom zo strany správkyne je\npohľadávka, ktorá je postúpiteľná na inú osobu, ale následne túto pohľadávku na zaplatenie peňažnej\nsumy súd právne kvalifikoval akoby šlo o nárok na vydanie veci od toho „u koho sa vec nachádza“\npodľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka. Vytýkal súdu prvej inštancie, že formalisticky a mechanicky\nskonštatoval, že „vec“ sa u žalovaného nenachádza a preto nie je splnená podmienka úspešnosti\nreivindikačnej žaloby. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie pochybil v redukovaní nároku na vydanie\nmajetku podľa ust. § 75 ods. 4 ZKR. Zdôraznil, že nematerializované peniaze existujúce v podobe\ndigitálneho záznamu preto nie sú „vecou“ v právnom zmysle, pokiaľ ich takto osobitný právny predpis\nneoznačí, a v tejto súvislosti odkázal na oblasť trestného práva ako aj na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu ČR z 30.1.2004, sp. zn. 11 Tdo 40/2004. Na rozdiel od osobitnej úpravy Trestného zákona, v\nobčianskom a obchodnom práve nie je ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné subsumovať peňažné\nprostriedky existujúce v dematerializovanej podobe na účte pod právnu úpravu nároku na vydanie veci.\nIde naopak o iné právo - konkrétne o právo na zaplatenie peňažnej sumy, teda peňažnú pohľadávku - §\n5 písm. a) zákona o bankách (č. 483/2011 Z. z.) podľa ktorého sa vkladom rozumie zverenie peňažných\nprostriedkov, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu. Žalobca zároveň vytýkal súdu\nprvej inštancie, že nesprávne posúdil otázku okamihu vzniku povinnosti tretích osôb vydať majetok\npatriaci do konkurznej podstaty správcovi a uviedol, že deň nastania účinkov vyhlásenia konkurzu\n(26.3.2014) došlo ex lege k zmene oprávnených osôb (veriteľa) tak, že oprávnenou osobou na vydanie\nprostriedkov zložených do notárskej úschovy sa stala správkyňa. Nestotožnil sa so záverom súdu\nv rozsahu, že povinnosť vydať prostriedky úschovy správkyni vznikla až 14.5.2015, pretože v tento\ndeň nastala splatnosť pohľadávky voči správkyni, pričom povinnosť plniť správkyni vznikla ex lege už\n26.3.2014. Z uvedeného vyplýva, že v čase vzniku povinnosti vydať majetok správkyni, ním žalovaný\nnedisponoval. Žalobca poukázal aj na protiprávne konanie žalovaného v zmysle § 75 ods. 4 ZKR a\nporušenie zásady ex iniuria ius non oritur (právo nevzniká z bezprávia). K záveru súdu prvej inštancie,\nže peniaze zložené do úschovy nepredstavujú druhovo zastupiteľnú vec, ale majú povahu predmetu\núschovy, žalobca poukázal na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR a uviedol, že peniaze\nprechádzajú do majetku banky, notár má pohľadávku voči banke a oprávnená osoba má pohľadávku voči\nnotárovi. V tomto prípade od 26.3.2014 bola oprávnenou osobou správkyňa a od 2.12.2015 (postúpenie\npohľadávky) je oprávnenou osobou žalobca. Neoprávnené dispozície žalovaného v júni až decembri\n2014 na osobe oprávneného, výške pohľadávky, ani trvaní záväzku nič nezmenili. Účet úschov je vždy\nvedený na meno notára a ako súd správne konštatuje, notársky úrad nemá vlastnú právnu subjektivitu,\n\nide o právnu konštrukciu vytvorenú zákonom. Práva k peniazom na účte sú teda pohľadávkou fyzickej\nosoby - notára voči banke (§ 5 písm. a) zákona č. 483/2011 Z. z. o bankách). V prípade, ak by sa na účte/\núčtoch fyzickej osoby žalovaného (osobných alebo úradných) nenachádzala čiastka zodpovedajúca\nžalovanej sume a to práve vzhľadom k druhovej zameniteľnosti peňazí ako „veci“. Z uvedeného je\nnepochybné, že bez vykonania navrhovaného dôkazu oboznámením sa so stavom na bankových účtoch\nžalovaného v rozhodnom období, súd nemohol dôjsť k záveru, že vec sa u žalovaného nenachádzala.\nŽalobca taktiež vytýkal súdu prvej inštancie extrémne formalistický a „otrocký“ výklad ustanovenia § 126\nObčianskeho zákonníka, ktorý vedie k absurdným dôsledkom vo vzťahu k povinnosti podľa § 75 ods. 4\nZKR. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. I ÚS351/2010, III.\nÚS274/2007, III. ÚS 341/2007) a vytkol súdu prvej inštancie absenciu riadneho zdôvodnenia o nepoužití\n„korektívu“ v podobe teleologického a systematického výkladu k § 126 Občianskeho zákonníka. V závere\nodvolania poukázal na protiprávnosť konania žalovaného a neoprávnenú dispozíciu s cudzím majetkom.\nV takom prípade by bol povinný rovnakú sumu nahradiť z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú\nporušením právnej povinnosti. Mal za to, že z odôvodnenia rozsudku sa nedá zistiť, aké úvahy viedli súd\nku konštatovaniu neexistencie nároku na zaplatenie žalovanej sumy a to ani vo vzťahu k deliktuálnej\nzodpovednosti za škodu.\n11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý považoval napadnuté rozhodnutie za vecne\nsprávne a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npotvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. K žalobcom namietanému posúdeniu\nnároku na vydanie veci podľa § 126 Občianskeho zákonníka uviedol, že z bodov 21., 24. a 25.\nodôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že odvolací súd nárok\nsprávcu podľa § 74 ods. 5 ZKR po jeho postúpení posudzoval v občianskoprávnej rovine podľa §\n126 Občianskeho zákonníka, čo vylučuje pochybenie súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacieho\ndôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Poukázal na skutočnosť, že medzi stranami nebolo sporné,\nže ku dňu doručenia výzvy správkyne (14.5.2015) žalovaný nemal u seba v držbe žiadny majetok\npodliehajúci konkurzu, ktorý by mohol správkyni vydať a poukázal na závery súdu prvej inštancie v\nbodoch 61., 62. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V prípade odvolacej námietky o nevykonaní\ndôkazu oboznámením sa so stavom bankových účtov žalovaného, ktorý bol vznesený žalobcom na\npojednávaní dňa 24.10.2023 žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením súdu v bodoch 63.\n- 66. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pretože nie je možné stotožňovať predmet notárskej\núschovy pri výkone notárskej činnosti s peňažnými prostriedkami na súkromnom účte žalovaného ako\nfyzickej osoby. Žalovaný uviedol, že žalobca opomenul tú skutočnosť, že výťažok z dražby nehnuteľností\nvydával z notárskej úschovy na príkaz záložného veriteľa a nie zo svojho osobného bankového účtu.\nŽalovaný nesúhlasí ani s odvolacími argumentami žalobcu vo vzťahu k deliktuálnej zodpovednosti\nškodu. Uviedol, že žalobca si žalobný nárok neuplatnil ako nárok na náhradu škody, vznik škody začal\ntvrdiť až v priebehu konania, po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu. V tejto časti žalovaný zotrval\nna svojej argumentácii, ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe. Podľa žalovaného správkyňa nesprávne\nzapísala postúpenú pohľadávku do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu podľa OV č. 99/2015, deň\nvydania 27.5.2015, pretože v čase zápisu táto pohľadávka neexistovala. Následné postúpenie takejto\npohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom, žalobca preukázateľne nenadobudol ani škodový\nnárok, pretože v predmete postúpenia pohľadávky takýto právny titul uvedený nie je. V súvislosti s\nodvolacou argumentáciou žalobcu o peniazoch ako druhovo zameniteľnej veci, sa žalovaný v plnom\nrozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie.\n12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril intervenient na strane žalovaného, ktorý uviedol, že súd prvej\ninštancie správne posúdil prejednávanú vec a vo veci tak dospel k správnemu právnemu rozhodnutiu,\npričom pri svojom rozhodnutí postupoval plne v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu.\nPodľa názoru intervenienta neobstojí tvrdenie žalobcu vyjadrené v odvolaní, že súd postupoval\nnesprávne, keď na uvedený nárok aplikoval zákonné podmienky platné pre žalobu podľa ust. § 126\nObčianskeho zákonníka a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny potvrdil.\n13. Žalobca následne v odvolacej replike zotrval na svojich odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní.\nPodľa žalobcu peniaze v dematerializovanej forme nie sú vecou v právnom zmysle, nárok na ich vydanie\nnie je reivindikačnou žalobou, a preto nemožno na takýto nárok aplikovať ust. § 126 Občianskeho\nzákonníka. Zdôraznil, že odvolací súd nie je viazaný svojim prechádzajúcim právnym názorom. V\nprípade ak odvolací súd zotrvá v právnom názore o potrebe aplikovať ust. § 126 Občianskeho\n\nzákonníka, bude potrebné vykonať dokazovanie o tom, či sa v rozhodnom období na účtoch žalovaného\npríslušná suma, prípadne jej časť, nachádzala. Ohľadom deliktuálnej zodpovednosti žalovaného žalobca\nuviedol, že žalovaný pri prvých platbách, ktorými neoprávnene previedol peniaze patriace do konkurznej\npodstaty tretím neoprávneným osobám, by sa ešte dalo prijať vysvetlenie opomenutím a porušením\nodbornej starostlivosti. Pri platbách pôvodne vrátených exekútorom JUDr. Liškom však následná\nneoprávnená dispozícia bola nielen protiprávna ale aj vedomá a úmyselná. K námietke žalovaného\ntýkajúcej sa „nesprávneho zápisu“ pohľadávky v súpise konkurznej podstaty a tvrdeného následného\n„absolútne neplatného právneho úkonu“ prevodu pohľadávky žalobca zotrval na tvrdení, že ide o\nextrémne formalistický výklad právnych úkonov v rozpore s prejavenou vôľou konajúcich strán. Obsahom\n(prejavenou vôľou) právneho úkonu zápisu pohľadávky do podstaty bol zápis pohľadávky na peňažné\nplnenie 24.615,77 EUR voči dlžníkovi - žalovanému, u ktorého sa predmetná suma patriaca do\nkonkurznej podstaty pôvodne nachádzala titulom notárskej úschovy a následne bola aj riadne postúpená\nna žalobcu zmluvou postúpení pohľadávky so zhodným obsahom. Skutočnosť, že žalovaný protiprávne\npreviedol majetok na tretiu osobu preto neznamená ani zánik pohľadávky, ani neplatnosť zmluvy o jej\npostúpení.\n14. Žalovaný v rámci svojej odvolacej dupliky zotrval na doterajších argumentoch a nestotožnil sa\ns tvrdeniami, ktoré žalobca uviedol vo svojej odvolacej replike. Zdôraznil, že dňa 2.12.2015, t.j. v\nčase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky medzi správkyňou konkurznej podstaty a žalobcom,\nneexistovala postúpená pohľadávka z tzv. vydávacieho nároku podľa § 75 ods. 4 ZKR, pričom správkyňa\npísomne vyzvala žalovaného na vydanie majetku vo forme výťažku z dražby do konkurznej podstaty\nna základe listu zo dňa 14.5.2015. V čase doručenia výzvy žalovaný už nedisponoval touto vecou,\nteda tzv. vydávací nárok v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 2.12.2015 neexistoval.\nV súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu o potrebe vykonať dokazovanie v rozsahu, či sa v\nrozhodnom období na účtoch žalovaného nachádzala príslušná suma, resp. jej časť, žalovaný zotrvala\nna argumentácii uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu.\n15. Intervenient na strane žalovaného sa k odvolacej replike žalobcu, ktorá mu bola doručená, nevyjadril.\n16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /\nďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.11.2025. Po oboznámení\nsa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného a\nintervenienta na strane žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému\nrozsudku vo výrokoch I. a II. nie je možné vyhovieť.\n17. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n18. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a\nodvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na\nzáklade vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,\nsvoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.\nSúd prvej inštancie správne ustálil, že žalobca sa domáhal vydania veci (peňazí) od žalovaného podľa\nust. § 75 ods. 4 ZKR z dôvodu, že žalovaný (notár) nevydal správkyni konkurznej podstaty výťažok\ndražby, ktorý podľa SKP patril do konkurznej podstaty. Nespornou skutočnosťou je, že sa nejedná o\nnárok náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Z obsahu spisu odvolací súd mal preukázané, že\nžalovaný ako notár prevzal do úschovy od zložiteľa SLSP peniaze a zložiteľ dal notárovi osobitný príkaz,\naby sa s peniazmi naložilo podľa § 151ma Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 14.5.2015 správkyňa\nkonkurznej podstaty vyzvala žalovaného na plnenie do konkurznej podstaty úpadcu, pričom na základe\nnesporných skutkových tvrdení strán sporu posledná suma výťažku z dražby nehnuteľnosti bola notárom\n\nvydaná tretej osobe dňa 15.7.2014. Správkyňa konkurznej podstaty na základe oznámenia o postúpení\npohľadávky zo dňa 2.12.2015 postúpila svoj nárok voči žalovanému na žalobcu, ktorý nemá postavenie\nsprávcu podľa ZKR (nebolo sporné). Na takto skutkovo zistenom základe súd prvej inštancie správne\nvyhodnotil, že žalobca ako tretia osoba sa podanou žalobou domáhal nároku na vydanie veci podľa §\n126 Občianskeho zákonníka a nie podľa § 75 ods. 4 ZKR, keďže nemá postavenie správcu konkurznej\npodstaty podľa ZKR.\n20. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho\nvlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju\nneprávom zadržuje.\n21. Z hľadiska úspešného uplatnenia žaloby na vydanie veci v súdnom konaní možno vymedziť niekoľko\npredpokladov. Jedná sa o podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Prvou je preukázanie\nexistencie vlastníckeho práva k veci, ktorá je predmetom sporu. Druhou podmienkou je preukázanie\nskutočnosti, že vec sa nachádza vo faktickej moci subjektu, ktorý vlastníkovi bráni vo výkone jeho\nvlastníckeho práva tým, že mu odmieta vec vydať. Poslednou, treťou podmienkou je preukázanie\nneoprávneného zadržiavania veci (k tomu pozri aj Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko,\nTomašovič a kol. 2019, s. 888 - 889; Fekete 2015, s. 40).\n22. Súd prvej inštancie správne na základe vykonaných dôkazov ustálil a v bode 60. odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že pohľadávka správkyne konkurznej podstaty je\npostupiteľnou pohľadávkou. Taktiež správne ustálil a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že\nžalobca nemá postavenie správcu konkurznej podstaty podľa ZKR, a preto bolo potrebné posúdiť jeho\nnárok podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa v plnom rozsahu pridržiava svojho\npredchádzajúceho rozhodnutia v prejednávanej veci, t.j. zrušujúceho uznesenia č.k. 3Cob/125/2021 zo\ndňa 26.7.2023.\n23. Odvolací súd konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie aj v bode 62. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie správne posúdil otázku pasívnej legitimácie\nžalovaného, keď sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o absencii pasívnej legitimácie žalovaného\nvzhľadom na tú skutočnosť, že žaloba nemôže smerovať proti notárskemu úradu, keďže nemá vlastnú\nprávnu subjektivitu. Z predložených listinných dôkazov nebolo sporné, že prijatím peňazí do notárskej\núschovy vznikol právny vzťah medzi žalovaným a záložným zložiteľom pri výkone verejnej moci\n(notárska činnosť). Žalovaný ako notár vydal výťažok z dražby nehnuteľností dlžníka z notárskej úschovy\nv súlade s osobitným príkazom záložného veriteľa zložiteľa. Správkyňa konkurznej podstaty mala právo\nžiadať žalovaného (notára) o vydanie podľa § 75 ods. 4 ZKR. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že notár mal\npovinnosť vydať majetok spadajúci do konkurznej podstaty až na základe písomnej výzvy správkyne\nkonkurznej podstaty. V prejednávanom spore povinnosť žalovaného vydať uvedený výťažok nemohla\nvzniknúť, pretože v rozhodnom čase žalovaný (notársky úrad) nedisponoval predmetom úschovy, ktorý\nby žalovaný (notár) mohol vydať správkyni na základe písomnej žiadosti zo dňa 14.5.2015.\n24. Vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky medzi správkyňou konkurznej podstaty v právnom postavení\npostupcu a žalobcom v právnom postavení postupníka, odvolací súd konštatuje, že medzi správkyňou\na žalovaným vznikol vzťah len v rovine § 75 ods. 4 ZKR. Žalobca nemá postavenie správcu konkurznej\npodstaty, a teda nie je oprávnený žiadať od žalovaného úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom\nz dôvodu, že nie je možné stotožňovať predmet notárskej úschovy pri výkone notárskej činnosti\ns peňažnými prostriedkami na súkromnom účte žalovaného ako fyzickej osoby, nedochádza k ich\nzmiešavaniu, ale sú osobitnou vecou podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne\nposúdil právnu povahu predmetu notárskej úschovy, ako aj dôsledky jej vydania. Žalobou uplatnený\nnárok žalobcu na vyplatenie peňažných prostriedkov, ktoré boli predmetom notárskej úschovy, nemôže\nbyť úspešný, pokiaľ bola notárska úschova už vydaná. Notárska úschova podľa Notárskeho poriadku\npredstavuje osobitný právny inštitút, v rámci ktorého notár vykonáva zákonom zverenú činnosť verejnej\nmoci. Notár pri výkone úschovy nevystupuje ako súkromná osoba ani ako účastník záväzkového vzťahu,\nale ako nestranný depozitár, ktorý koná na základe a v medziach pokynov zložiteľa. Predmet notárskej\núschovy preto nemožno stotožňovať s peňažnými prostriedkami vedenými na súkromných účtoch notára\nako fyzickej osoby. Hoci sa v praxi prostriedky úschovy ukladajú na bankové účty vedené na meno\nnotára, ide o účty určené na výkon verejnej funkcie notára, ktoré sú zo zákona prísne oddelené od\nostatných finančných prostriedkov, ktorými notár disponuje. Právna individualita úschovy je zachovaná\n\nbez ohľadu na to, že peniaze majú dematerializovanú podobu, keďže práve právna úprava notárskej\núschovy určuje ich režim a vylučuje splynutie peňazí v notárskej úschove s inými prostriedkami notára.\nPo vydaní úschovy oprávnenej osobe úschova prestáva existovať a notár už nedisponuje žiadnym\npredmetom, ktorý by mohol byť následne vydaný inej osobe. V rozsahu odvolacej argumentácie\nžalobcu týkajúcej sa peňazí ako druhovo zameniteľnej „veci“ a podporenej rozhodovacou činnosťou\nNajvyššieho súdu Českej republiky, odvolací súd konštatuje, že nie je dôvod na zmenu právneho\nposúdenia vykonaného súdom prvej inštancie. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky sa venoval otázke, či rozhodnutia českých súdov spadajú pod pojem ustálená\nrozhodovacia prax, resp. ustálená rozhodovacia prax dovolacích súdov. Uviedol, že s prihliadnutím\nna čl. 3 C.s.p. do pojmu ustálená rozhodovacia prax slovenských súdov treba zahrnúť aj rozhodnutia\nÚstavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie.\nRozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod\ntento pojem nespadajú (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/129/2017 zo dňa 31. októbra\n2017). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé zmeniť skutkové\na právne závery súdu prvej inštancie.\n25. V reakcii na ďalšiu odvolaciu námietku žalobcu o založení deliktuálnej zodpovednosti za škodu,\nodvolací súd uvádza, že otázku prípadnej deliktuálnej zodpovednosti notára za porušenie povinností\npri výkone jeho verejnej funkcie nie je možné posudzovať vo všeobecnom súdnom konaní, a to ani\nako otázku prejudiciálnu. Základným východiskom pre tento záver je ústavný princíp vyplývajúci z\nčl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „štátne orgány môžu konať iba na základe\nústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Dohľad nad riadnym výkonom\nnotárskej činnosti a posudzovanie prípadných disciplinárnych alebo správnych deliktov je zverený\nosobitným orgánom, predovšetkým Notárskej komore Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti.\nRozhodovanie o existencii správneho deliktu je výkonom verejnej moci v oblasti správneho trestania,\nktorá je striktne oddelená od súdnej ochrany poskytovanej v sporoch o súkromnoprávne nároky.\nŽalobca sa svojou argumentáciou fakticky domáha, aby odvolací súd konštatoval porušenie zákonom\nuloženej povinnosti notára a z toho odvodil jeho deliktuálnu zodpovednosť za škodu. Takýto postup\nby však znamenal prekročenie zákonom vymedzenej právomoci civilného súdu a porušenie princípu\nvyplývajúceho z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Úvahy o tom, či sa notár dopustil nesprávneho úradného postupu\nalebo iného deliktu, môžu byť predmetom konania pred orgánmi na to určenými, nie však predmetom\ntohto súdneho konania.\n26. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie ani len netvrdil,\nže by ktorýkoľvek na to kompetentný orgán rozhodol o tom, že žalovaný sa dopustil správneho\ndeliktu alebo iného porušenia povinností pri výkone notárskej činnosti. Rovnako nepreukázal existenciu\nakéhokoľvek rozhodnutia orgánu dohľadu či disciplinárneho orgánu, ktoré by konštatovalo spáchanie\ndeliktu žalovaným. Táto absencia tvrdení a dôkazov ešte výraznejšie potvrdzuje, že žalobca sa domáhal,\naby súd v civilnom sporovom konaní suploval konanie orgánov verejnej moci, ktoré sú jedinými\npríslušnými posúdiť prípadné porušenie povinností notárom.\n27. Za situácie, keď žalobca neuviedol, že by existovalo rozhodnutie Notárskej komory SR, ministra\nspravodlivosti alebo iného zákonom ustanoveného orgánu, ktorým by bolo konštatované porušenie\npovinnosti žalovaným pri výkone notárskej činnosti, a keď takýto skutkový stav nepreukázal ani pred\nodvolacím súdom, nie je možné, aby civilný súd na základe vlastnej úvahy konštatoval existenciu\nsprávneho deliktu ako predpokladu deliktuálnej zodpovednosti žalovaného za škodu.\n28. Podľa § 185 C. s. p. môže súd vykonať len tie dôkazy, ktoré strany sporu navrhli, pričom je na\njeho úvahe, ktoré z týchto dôkazov vykoná. Ak súd niektorý z riadne navrhnutých dôkazov nevykoná,\nmusí túto skutočnosť v rozsudku presvedčivo a jasne odôvodniť, aby bolo zrejmé, z akých dôvodov\nnepovažoval vykonanie dôkazu za potrebné. V nadväznosti na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa\nnevykonania dôkazu - predloženia výpisov z bankových účtov žalovaného, navrhnutého na pojednávaní\ndňa 24.10.2023 - odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie túto otázku náležite odôvodnil. V odsekoch\n63. až 66. napadnutého rozhodnutia podrobne vysvetlil, prečo nepovažoval vykonanie predmetného\ndôkazu za relevantné pre posúdenie sporu. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s obranou žalovaného,\npodľa ktorej výťažok z dražby nebol vyplácaný z jeho osobného bankového účtu, ale z notárskej úschovy,\na to na základe príkazu záložného veriteľa. Za týchto okolností by výpisy z osobných účtov žalovaného\nani objektívne neboli spôsobilé preukázať tvrdenia žalobcu v rozsahu, v akom žiadal ich vykonanie.\n\nZ odvolacej argumentácie žalobcu navyše vyplýva, že naďalej uplatňuje svoj nárok voči žalovanému\npodľa § 75 ods. 4 ZKR, čo determinuje aj okruh relevantných skutkových okolností a dôkazov, na ktoré\nje potrebné prihliadať. Za tohto stavu odvolací súd nenašiel dôvod spochybňovať postup súdu prvej\ninštancie pri hodnotení navrhnutých dôkazov.\n29. Na základe uvedených skutočností sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku\nžalobcu súdom prvej inštancie a v podrobnostiach naň odkazuje. Odvolací súd dospel k záveru, že\nodvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. V\ndanom prípade žalobca nepreukázal naplnenie základných predpokladov pre vznik nároku na vydanie\nveci podľa § 126 Občianskeho zákonníka.\n30. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie\nv odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,\nstanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na\nzistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného\nsúdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo\nna to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s\njeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).\n31. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody\nneboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť\nskutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., ako vecne správny podľa § 387 ods. 1\na 2 C.s.p. potvrdil.\n32. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a\n§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom\nrozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Súd intervenientovi na strane žalovaného nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.\n33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá\nC.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Cb/22/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "cbfb711d-6a52-42fd-ab28-c6c4666cdac7:f0f13dde-5c58-44f5-95e1-9bae1eae5eb3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7110211278.1", "spisova_znacka": "5Obdo/22/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/22/2012 z 23. 10. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-10-23", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7110211278.1"}], "citovane_v": []}