{"guid": "6f03d757-7015-4eb1-8eef-02a721c54c61:a729c2bc-07d3-41f7-9d66-fe302597772e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1117205544.2", "spisova_znacka": "2Cob/52/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/52/2025 z 25. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. novembra 2025, sp. zn. 2Cob/52/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1117205544.2", "identifikacne_cislo": "1117205544", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nora Vladová", "sudca_id": 1157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-vladova-1157", "datum_vydania": "2025-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-2", "nazov": "§ 261 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-6", "nazov": "§ 261 ods. 6 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-261.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-676.odsek-1", "nazov": "§ 676 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-676.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-676"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-676.odsek-2", "nazov": "§ 676 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-676.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-676"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-261", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-676", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a729c2bc-07d3-41f7-9d66-fe302597772e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1117205544.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1117205544.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1117205544.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/52/2025\n1117205544\n25. 11. 2025\nJUDr. Nora Vladová\nECLI:SK:KSBA:2025:1117205544.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek\nsenátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: AA257 s.r.o., so sídlom\nSv. Vincenta 5849/2, 821 03 Bratislava, IČO: 52 788 831 zastúpeného: JUDr. Ing. Miroslav Čipák,\nadvokát so sídlom Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, IČO: 34 856 820, proti žalovanému: Hlavné mesto\nSlovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481\nzastúpenému: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35\n905 832, v konaní o nahradenie prejavu vôle súdnym rozhodnutím a o návrhu na vydanie neodkladného\nopatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-35Cb/47/2017 - 585\nzo dňa 7.10.2024 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-35Cb/47/2017 - 585 zo dňa\n7.10.2024 v celom rozsahu p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. B1-35Cb/47/2017 - 585 zo dňa\n7.10.2024 rozhodol vo výroku I tak, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, vo výroku II žalobu\nzamietol, vo výroku III priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100% a vo výroku IV súd neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I\nč. k. 35Cb/47/2017-57 zo dňa 12.4.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.\n3Cob/1/2018-91 zo dňa 31.1.2018 zrušil.\n2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal,\naby súd určil, že doba trvania Zmluvy o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného\nbremena, č. 08-83-0232-07-00/2899 uzavretej medzi žalobcom, obchodnou spoločnosťou INTERMONT\na.s., so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica 974 01, IČO: 30 840 198 ako nájomcom a žalovaným,\nHlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. č. 1, 814 99 Bratislava,\nIČO: 00 603 481 ako prenajímateľom dňa 13.04.2007, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.01.2010 a\nv znení Dodatku č. 08-83-0232-07-02/2899 zo dňa 25.11.2010 (ďalej aj ako „Zmluva o nájme“), sa\npredlžuje o obdobie odo dňa nadobudnutia účinnosti Odstúpenia od Zmluvy o nájme pozemku a o\nbudúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 08-83-0232-07- 00/2899 zo dňa 13.06.2012, t.j. odo\ndňa 25.06.2012 do dňa nadobudnutia právoplatnosti vo veci samej a nahradil prejav vôle žalovaného,\nže ako prenajímateľ uzatvára so žalobcom ako nájomcom Dodatok č. 3 k Zmluve o nájme pozemku a\no budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, č. 08-83-0232-07-00/2899 uzavretej medzi žalobcom,\nobchodnou spoločnosťou INTERMONT a.s., so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica 974 01, IČO:\n30 840 198 ako nájomcom a žalovaným, Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom\n\nPrimaciálne nám. č. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 ako prenajímateľom dňa 13.04.2007, v\nznení Dodatku č. 1 zo dňa 26.01.2010 a v znení Dodatku č. 08-83-0232-07-02/2899 zo dňa 25.11.2010,\nktorého plné znenie je obsahom žaloby. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.4.2007 bola medzi žalobcom obchodnou spoločnosťou INTERMONT a.s., a žalovaným ako prenajímateľom uzavretá vyššie uvedená\nZmluva o nájme, v zmysle ktorej prenajímateľ ako vlastník nehnuteľností - pozemkov v Bratislave,\nprenechal nájomcovi do nájmu, za podmienok stanovených v Zmluve o nájme určené nehnuteľnosti.\nÚčelom Zmluvy o nájme v zmysle ust. čl. II ods. 2 je realizovanie výstavby na Kamennom námestí\na prevádzkovanie verejných podzemných garáží na Kamennom námestí, a s tým spojené uloženie,\nvedenie a prekládka inžinierskych sietí a následná revitalizácia Kamenného námestia. V zmysle ust.\nčl. III ods. 1 Zmluvy o nájme sa zmluvné strany dohodli na dobe trvania nájmu na dobu určitú, a to 10\nrokov, ktorá sa počíta odo dňa podpísania Zmluvy o nájme, t.j. od 13.4.2007 do 13.4.2017. Nájomné\nbolo stanovené dohodou zmluvných strán vo výške 1.023,37 Eur/ročne. Nájomné sa žalobca v zmysle\nust. čl. IV ods. 4 Zmluvy o nájme zaviazal žalovanému uhrádzať v pravidelných štvrťročných splátkach\nvždy do 15. dňa prvého mesiaca príslušného kalendárneho štvrťroka. Podaním zo dňa 13.6.2012\nžalovaný žalobcovi oznámil, že odstupuje od Zmluvy o nájme v zmysle ust. čl. III. ods. 3, písm. a)\nZmluvy o nájme z dôvodu nezaplatenia splatného nájomného za II. kvartál roku 2012, ktoré nebolo\nuhradené ani v dodatočnej 30-dňovej lehote. Predmetné Odstúpenie žalobca prevzal dňa 25.6.2012.\nOkresný súd Bratislava I určil, že Odstúpenie od Zmluvy o nájme pozemku a o budúcej zmluve o\nzriadení vecného bremena uzavretej dňa 13.4.2007 medzi žalobcom a žalovaným v znení Dodatkov k\nZmluve o nájme, vykonané žalovaným písomným oznámením zo dňa 13.6.2012 je neplatné a neúčinné.\nNásledkom predmetného úkonu žalovaného - neplatného a neúčinného Odstúpenia od Zmluvy o nájme\nbolo žalobcovi zásadným spôsobom znemožnené realizovať účel Zmluvy o nájme, t.j. výstavbu a\nprevádzkovanie verejných podzemných garáží na Kamennom námestí, a s tým súvisiace úkony riadne,\nv súlade so Zmluvou o nájme. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalovaný nebol od Zmluvy o nájme\nneplatne a neúčinne odstúpil, žalobca by projekt realizoval, pričom je dôvodné predpokladať, že projekt\nby bol riadne a včas dokončený, t.j. v termíne dojednanom v čl. III. ods. 1 Zmluvy o nájme do 13.4.2017.\nŽalobca sa v tomto konaní domáha, aby konajúci súd svojím rozhodnutím odstránil nepriaznivý stav,\nktorý žalobcovi vzhľadom na neoprávnené konanie žalovaného vznikol, a rozhodol o nahradení prejavu\nvôle žalovaného upraviť obsah Zmluvy o nájme a predĺžiť dobu trvania Zmluvy o nájme najmenej o\nobdobie, o ktoré žalovaný svojím konaním znemožnil žalobcovi účel Zmluvy o nájme riadne realizovať.\nK dôvodom preukazujúcim potrebu nahradenia vôle žalovaného súdnym rozhodnutím žalobca uviedol,\nže doručením Odstúpenia zo strany žalovaného žalobcovi záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami\nzanikol a žalobca stratil akúkoľvek možnosť naplniť dojednaný účel Zmluvy o nájme a uskutočniť\nvýstavbu plánovaného projektu. Žalobca sa tak bez vlastného zavinenia ocitol v situácii, kedy plnenie\nzo Zmluvy o nájme nebolo možné uskutočniť, a to aj napriek tomu, že Odstúpenie od Zmluvy o nájme\nje v súčasnosti možné s najväčšou pravdepodobnosťou považovať za neúčinné a neplatné. V tomto\nprípade je zrejmé, že v súvislosti s konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda, ktorú je možné okrem\niného definovať aj za určitú „zmarenú investíciu“, a ktorej náhrady sa môže následne od žalovaného v\nsúdnom konaní domáhať. Žalobca mal za to, že súčasný právny poriadok v určitých prípadoch pripúšťa\ningerenciu súdu do súkromnoprávneho úkonu, za ktorý je možné považovať aj uzavretie Zmluvy o nájme.\nPod pojmom zásah, resp. ingerencia súdu v takomto prípade je možné považovať akúkoľvek situáciu,\npri ktorej súd, realizujúc svoju právomoc zasiahne do súkromnoprávneho vzťahu, teda posúdi jeho\nplatnosť, interpretuje ho, určí jeho následky resp. ho aj nahrádza. V tomto prípade nie je podľa názoru\nžalobcu povinnosťou súdu držať sa dispozitívnych noriem, ale má predovšetkým zohľadniť rozumné\nusporiadanie právneho vzťahu medzi stranami sporu tak, aby obsah právneho úkonu bol zo strany súdu\nkonštruovaný spravodlivo a je oprávnený v určitých prípadoch nahradiť prejav vôle účastníka zmluvného\nvzťahu, a tento určitým spôsobom dopĺňať, modifikovať a podobne. Ďalej uviedol, že potrebu úpravy\nzmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným za účelom riadneho naplnenia účelu Zmluvy o nájme\nokrem iného odôvodňuje aj skutočnosťou, že výstavbu projektu, t.j. podzemných parkovacích garáží na\nKamennom námestí možno označiť ako „Verejnoprospešnú stavbu“. S prihliadnutím na samotnú povahu\nveci vyplýva, že realizácia účelu Zmluvy je okrem iného predovšetkým vo verejnom záujme, ktorý je v\ndanom prípade presvedčivo odlíšený od súkromného záujmu žalobcu.\n3. Uznesením č. k. 35Cb/47/2017-304 zo dňa 27.5.2022 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania na\nstranu žalobcu vstúpila spoločnosť AA257 s.r.o., so sídlom Sv. Vincenta 5849/2, 821 03 Bratislava, IČO:\n52 788 831 na miesto pôvodného žalobcu Advisors k.s., so sídlom kancelárie Dolná 6, 974 01 Banská\nBystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu INTERMONT a.s., v konkurze, so sídlom Kukučínova 20,\n974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 840 198.\n\n4. K podanej žalobe sa v rámci procesnej obrany vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že k ukončeniu nájmu\nprišlo ku dňu 13.4.2017 a nedisponuje podaniami od žalobcu, ktorý by sa snažil dohodnúť na modifikácií\npodmienok Zmluvy o nájme, najmä na predĺžení doby trvania nájmu. Uviedol, že nájom dohodnutý na\ndobu určitú možno obnoviť aj po skončení nájmu, pričom poukázal na ust. § 676 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb.\nObčianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Zo strany žalobcu sú v podanom žalobnom návrhu uvádzané\niba nepriame a nepodložené informácie o finančných prostriedkoch, ktoré údajne boli vynaložené do\npredmetu nájmu zo strany žalobcu. K žiadnym stavebným, či technickým úpravám predmetu nájmu zo\nstrany žalobcu neprišlo a neboli uvedené ani čísla projektov či rozhodnutí správnych orgánov, ktoré by\nsa týkali predmetu nájmu. Z uvedeného vyplýva, že ak nebola zo strany žalobcu ako nájomcu splnená\nprvá a základná aktívna podmienka pre možnosť obnovenia nájmu zo zákona, nemôže ani reálne prísť\nk naplneniu zákonných podmienok pre obnovenie nájmu. S poukazom na uvedené žalovaný zastáva\nnázor, že nájom skončil dňa 13.4.2017 a k jeho obnoveniu nie sú splnené zákonné dôvody. Ďalej uviedol,\nže žalobca sa žalobou vo veci samej domáha nahradenia prejavu vôle smerujúcej k uzatvoreniu dodatku\nč. 3 k Zmluve o nájme, ktorá de facto skončila. Po právnej stránke nemožno zo strany žiadneho subjektu\npristúpiť k uzatvoreniu dodatku k zmluve, ktorá bola skončená. Teda samotná žaloba týmto stráca\nakýkoľvek právny základ. Žalovaný poukázal na to, že medzi stranami sporu neboli uzatvorené žiadne\nzmluvy, ktoré by zaväzovali žalovaného uzatvoriť dodatok k Zmluve o nájme a neexistuje ani zákonné\nustanovenie na základe, ktorého by bol žalovaný povinný pristúpiť k zmluvnému vzťahu so žalobcom.\nS ohľadom na to, že nie sú dané žiadne zákonné, či zmluvné dôvody pre uzatvorenie právneho vzťahu\na takáto povinnosť ani nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, nie je ani daná súdu možnosť,\naby nahradil neexistujúcu vôľu žalovaného. Podaný žalobný návrh vo veci samej považuje žalovaný za\nzmätočný a nepodložený. V prvom bode petitu sa žalobca domáha určenia doby trvania Zmluvy o nájme\na v druhom bode splnenia povinnosti nahradenia vôle. Ide o dva druhy žalôb podľa § 137 písm. a) a c)\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“). Nie je právne možné najskôr sa\ndomáhať určenia doby trvania Zmluvy o nájme a následne požadovať plnenie od žalovaného.\n5. Žalobca na toto vyjadrenie reagoval tým, že v prílohe priložil vyčíslenie nákladov, ktoré boli\npôvodným žalobcom vynaložené na predmet nájmu, ako aj ďalšie doklady preukazujúce ich vynaloženie.\nOhľadom uskutočnených krokov pri realizácii projektu uviedol, že od uzavretia Zmluvy o nájme\npostupoval v zmysle Zmluvy o nájme a zabezpečoval všetky potrebné doklady a dokumenty pre jej\nnaplnenie. Uskutočnil viaceré aktivity za účelom realizovania projektu, konkrétne si mimo iného dal\nvypracovať (Územno-plánovaciu informáciu č.: MGS ORM 29437/2007/478421, vydanú dňa 19.9.2007;\nUrbanisticko-architektonickú a dopravnú štúdiu bloku č. 17/9 zóny Dunajská Bratislava 12/2007;\nDopracovanú dopravnú štúdiu zo 17.3.2009 spracovateľa - PUDOS PLUS a ALFA 04 z 01/2009;\nDokumentáciu na územné rozhodnutie z mája 2011; pôvodný žalobca si ďalej zadovážil aj projektovú\ndokumentáciu, ktorá bola žalovanému odovzdaná a následne vrátená žalobcovi, stavebné rozhodnutia,\nako aj stanoviska príslušných úradov/inštitúcií, napr. vyjadrenie Ministerstva obrany zo dňa 09. februára\n2012 a vyjadrenie Transpetrol a.s. zo dňa 14. februára 2012). O všetkých vyššie uvedených aktivitách,\nresp. dokumentoch mal Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy vedomosť. Žalobca uskutočnil\nkroky k realizácii projektu. Pôvodný žalobca už v čase neplatného odstúpenia od Zmluvy o nájme\ndisponoval s urbanisticko-architektonickými a dopravnými štúdiami, s projektovou dokumentáciou,\nstavebnými rozhodnutiami a stanoviskami príslušných inštitúcii. K dôvodnosti nahradenia prejavu vôle\nžalovaného uviedol, že, súčasný právny poriadok v určitých prípadoch pripúšťa ingerenciu súdu do\nsúkromnoprávnych zmluvných vzťahov, súkromnoprávnych úkonov, akým je aj Zmluva o nájme. V\nzmysle § 229 CSP môže konajúci súd vyhlásiť rozsudok, ktorým nahradí prejav vôle žalovaného.\nS poukazom na vyššie uvedené má žalobca za to, že je nútený domáhať sa ochrany svojich práv\ncestou súdu tak, aby tento nahradil chýbajúci prejav vôle žalovaného v zmysle ustanovenia § 229 CSP.\nŽalobca má za to, že aj keď paragrafové znenie zákona výslovne neustanovuje možnosť súdu nahradiť\nprejav vôle žalovaného rozsudkom ako následok neplatného odstúpenia od zmluvy žalovaným, výklad\nustanovenia § 229 CSP, jeho zmysel, resp. účel a rozhodujúce skutočnosti prejednávanej veci je práve\nv kompetencii konajúceho súdu zmierniť tvrdosť zákona a vyniesť rozsudok, ktorým súd vyhovie žalobe\nžalobcu.\n6. V priebehu konania následne obe strany sporu produkovali viaceré vyjadrenia, keď sa žalovaný\nvyjadril, že tvrdenia žalobcu o tom, že pôvodný žalobca vynaložil značné náklady za účelom realizácie\nprojektu v tomto konaní do dnešného dňa neboli preukázané. Na tejto skutočnosti nie je spôsobilé\nnič zmeniť ani predložené predbežné vyčíslenie nákladov na projekt Kamenné námestie, ktoré nie\n\nje dôkazom, ale len ďalším skutkovým tvrdením žalobcu. Žalovaný poukázal aj na obsah zmluvy\no predaji časti podniku z 4.1.2021, konkrétne na čl. I ods. 2, z ktorého vyplýva, že nehmotný\nmajetok - projekt Kamenné námestie bol ocenený a predaný za sumu 10.000,- Eur. Tento majetok\nbol do všeobecnej podstaty doplnený až dodatočne, pričom informácia o doplnení súpisu majetku\nvšeobecnej podstaty o túto položku bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 28/2020, deň vydania\n11.2.2020. Aj v tejto informácii sa ako hodnota tohto majetku uvádza suma 10.000,- Eur. Javí sa, že\nžalobca je tzv. projektovou spoločnosťou, ktorá však nevznikla za účelom realizácie projektu, ale za\núčelom špekulatívneho nadobudnutia pozície pôvodného žalobcu v súdnom spore voči žalovanému a\nformálneho vytvorenia podmienok pre pokračovanie v blokovaní nakladania s majetkom žalovaného a v\nbránení plneniu jeho verejných funkcií a uskutočňovaní činností vo verejnom záujme. Jediným nákladom,\nktorý žalobca v tejto súvislosti mohol vynaložiť, o ktorom však ani neúčtuje, je suma 10.000,- Eur za\n„projekt Kamenné námestie v Bratislave spolu s právnou a zmluvnou agendou“, ktorý však vynaložil\nna vlastné riziko, pravdepodobne vo viere a snahe o vytvorenie si vyjednávacej alebo inej pozície voči\nžalovanému ako hlavnému mestu Slovenskej republiky. Samotný žalobca súčasne za celé viac ako\ndva roky od nadobudnutia časti podniku od pôvodného žalobcu žalovaného dodnes nekontaktoval,\nneprezentoval žiadne svoje predstavy v súvislosti s prípadnou realizáciou projektu, nepredložil žiadnu\naktualizovanú dokumentáciou a neprejavil záujem ani o plnenie žiadnej zo svojich povinností zo Zmluvy\no nájme. Pôvodný žalobca ani žalobca si však povinnosti zo Zmluvy o nájme dlhodobo neplnia. Ďalej\nžalovaný k dôvodnosti nahradenia prejavu vôle poukázal na to, že v tomto prípade vecná legitimácia\nžalobcu, vyplývajúca či už zo zákona alebo z právneho úkonu, neexistuje, nebola preukázaná a žalobca\njej existenciu dokonca ani netvrdí a naopak jej absenciu sám potvrdzuje. Táto skutočnosť je sama osebe\ndôvodom na zamietnutie žaloby. Vyhovenie žalobe v akomkoľvek žalobcom požadovanom rozsahu\nby predstavovalo neprípustný zásah súdu do zmluvnej slobody strán, odporovalo by vôli žalobcu ako\nvlastníka pozemkov, ako aj zneniu Zmluvy o nájme a zákona (§ 676 ods. 1 OZ), a došlo by ním k\nporušeniu Ústavou SR garantovaného vlastníckeho práva žalovaného a k jeho nútenému obmedzeniu.\n7. Žalobca ďalej v konaní zotrval na argumentácii, že žalobca a tretie subjekty do realizácie projektu\ninvestovali, pričom hrozí zmarenie tejto investície. Zotrval na tom, že konaním žalovaného, a to\nneplatným odstúpením od zmluvy vznikla žalobcovi škoda, pričom sa nedomáha jej náhrady, ale má\nzáujem realizovať účel nájomnej zmluvy v zmysle dojednaných podmienok. Ku kúpnej cene vo výške\n10.000,- Eur, za ktorú bol predmetný nehmotný majetok nadobudnutý uviedol, že nie je vo vzťahu\nk určeniu vynaložených nákladov na realizáciu projektu relevantná, resp. nedeterminuje ich výšku.\nŽalobca kúpil nehmotný majetok za kúpnu cenu, ktorá bola stanovená správcom Advisory k.s. a suma,\nna ktorú bola predmetná časť podniku ohodnotená a za ktorú bola nadobudnutá bola znížená práve\nz dôvodu existencie súdneho sporu medzi pôvodným žalobcom a žalovaným a z toho vyplývajúcej\nneistoty. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca neúčtuje vo svojej účtovnej závierke za rok 2021 o časti\npodniku, ktorý nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 4.1.2021 od pôvodného\nžalobcu uviedol, že tento stav bol spôsobený chybou vo výkazníctve. Ďalej žalobca uviedol, že tvrdenie,\nže pôvodný ani terajší žalobca si neplnia svoje povinnosti zo zmluvy je pravdivé, keďže žalovaný svojím\nprotiprávnym konaním porušil práva nájomcu, čím zmaril účel zmluvy a tým pádom aj možnosť žalobcu\nplniť si svoje zmluvné povinnosti. Žalobca bol toho názoru, že nakoľko nikdy nedošlo k zániku zmluvy o\nnájme, táto je naďalej platná a účinná a žalobca má právo domáhať sa náhrady prejavu vôle žalovaného\nsúdom. K namietanej existencii dvoch žalobných petitov žalobca uviedol, že aj keď jeden je určovacou\nžalobou a druhý žalobou na plnenie, vzájomne sa nevylučujú, ale práve naopak, vzájomne na seba\nnadväzujú. Žalovaný sa k tomuto podaniu žalobcu vyjadril, keď má za to, že predmetné vyjadrenie\nneobsahuje žiadne nové relevantné skutočnosti podstatné pre prejednanie a rozhodnutie veci, pričom\nžalobné návrhy žalobcu naďalej považuje za zmätočné a vecne nesprávne a žalobu ako celok za\nnemajúcu oporu v zákone a nedôvodnú. K žalobcom predloženým príjmovým a výdavkovým dokladom\nuviedol, že z obsahu kópií príjmových a výdavkových dokladov predložených žalobcom nie je vôbec\nzrejmé, čoho sa týkajú. Naopak je z nich zrejmé, že boli vystavené v rokoch 2004 a 2005, Zmluva\no nájme však bola uzavretá až 13.4.2007. Tieto výdavky tak s Projektom žalobcu zjavne nesúvisia.\nOhľadom zmätočnosti petitov žalovaný zopakoval, že zo zákona ani zo Zmluvy o nájme nevyplýva\nhmotnoprávna povinnosť žalovaného urobiť prejav vôle, ktorým by došlo k predĺženiu doby trvania nájmu\nani hmotnoprávne oprávnenie žalobcu domáhať sa nahradenia takého prejavu vôle rozhodnutím súdu.\nŽalobca tvrdil, že vecná legitimácia na podanie žaloby mu vyplýva zo „základných právnych princípov\nnášho právneho poriadku“ a „vyzdvihuje základné zásady záväzkového práva a to zásadu rovnosti\nzmluvných strán, zásadu autonómie vôle, zásadu zákazu zneužitia subjektívnych práv a zásadu pacta\nsunt servanda.“ Žiadny z týchto princípov ani zásad nezakladá existenciu hmotnoprávneho oprávnenia\n\nžalobcu domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného s predĺžením doby trvania nájmu ani existenciu\ntomuto právu zodpovedajúcej povinnosti žalovaného, a teda nezakladá ani vecnú legitimáciu žalobcu\nna podanie žaloby.\n8. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 137 písm. a) a písm. d), § 164, § 217 ods. 1, § 229, §\n335 ods. 1 CSP, § 663 a § 676 ods. 1 a ods. 2 OZ v spojení s § 261 ods. 2 a ods. 6, § 289 ods. 1 a ods.\n2 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a uviedol, že žalobca je podnikateľom,\nktorý pri uzatvorení zmluvy o nájme so žalovaným sledoval svoj vlastný podnikateľský zámer, v rámci\nktorého chcel realizovať v súvislosti s projektom vlastnú podnikateľskú činnosť a dosahovať zisk.\nŽalovaný ako samosprávna územná jednotka vstupoval do záväzkového vzťahu so žalobcom sledujúc\nzabezpečenie verejných potrieb, keďže predmetom záväzkového vzťahu bolo realizovanie výstavby\nna Kamennom námestí a prevádzkovanie verejných podzemných garáží na Kamennom námestí a\nnásledná revitalizácia Kamenného námestia, ktoré mali slúžiť verejnosti. Vzhľadom na uvedené súd\nprvej inštancie konštatuje, že v prípade Zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ide\nbez ohľadu na znenie článku XI bod 8 Zmluvy o nájme o obchodný záväzkový vzťah, spravujúci sa\nustanoveniami § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 13.4.2007 a ustanoveniami\no nájomnej zmluve v Občianskom zákonníku.\n9. Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23.11.2017, sp. zn.\n9Co/205/2016 a jeho závery a uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný má\npovinnosť vyplývajúcu z právneho predpisu, zo zmluvy alebo z inej právnej skutočnosti prejaviť vôľu\ns určitým obsahom, čo však žalovaný neurobil. Žalobca tak bol povinný preukázať, že žalovaný bol\npovinný uzavrieť so žalobcom v zmysle konkrétneho zmluvného dojednania, konkrétneho zákonného\nustanovenia alebo inej konkrétnej právnej skutočnosti Dodatok č. 3 k Zmluve o nájme. Obsah budúcej\nzmluvy musí mať podklad v hmotnom práve, žalobca nemôže sám jednostranne meniť, alebo určovať\npodstatné náležitosti požadovanej zmluvy. Obsah budúcej zmluvy musí vyplývať z právneho predpisu,\nzmluvy uzavretej medzi stranami alebo z inej právnej skutočnosti. Žalobca podľa názoru súdu prvej\ninštancie v konaní nepreukázal, že by žalovaný mal právnu povinnosť uzavrieť so žalobcom Dodatok\nč. 3 k Zmluve o nájme.\n10. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ďalej uviedol, že po vykonanom dokazovaní\ndospel k záveru, že žalobca nedisponuje hmotnoprávnym podkladom, a to zmluvou uzavretou podľa\nustanovenia § 289 a nasl. ObZ, zákonným ustanovením alebo inou právnou skutočnosťou, z ktorého by\nvyplývala žalovanému povinnosť uzavrieť so žalobcom dodatok k Zmluve o nájme. Žalobca nedisponuje\nžiadnou zmluvou uzavretou medzi stranami, z ktorej by vyplývala žalovanému povinnosť uzavrieť\ndodatok k Zmluve o nájme. Z predloženej Zmluvy o nájme v znení jej dodatkov žalovanému nevyplýva\npovinnosť uzavrieť so žalobcom dodatok k Zmluve o nájme, ktorým by sa predĺžila doba, na ktorú\nbola Zmluva o nájme uzavretá. Žalobca zároveň v žalobe ani vo svojich vyjadreniach neoznačil žiadne\nzákonné ustanovenie, z ktorého by vyplývala žalovanému povinnosť uzavrieť dodatok k existujúcej\nZmluve o nájme, a takéto zákonné ustanovenie nie je súčasťou Obchodného zákonníka (ustanovení\n§ 289 a nasl.) a ani Občianskeho zákonníka (ustanovenia § 50a). Žalobcom požadované uzatvorenie\ndodatku k Zmluve o nájme zo strany žalovaného tak nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia.\nSúd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní argumentoval ustanovením § 229 CSP, avšak uvedené\nustanovenie je súčasťou procesného predpisu a nie je súčasťou hmotnoprávnej úpravy. Neupravuje\npreto hmotné práva a povinnosti subjektov právneho vzťahu. Za žiadnych okolností však z predmetného\nustanovenia nie je možné vyvodiť povinnosť subjektu uzatvoriť s iným subjektom zmluvu alebo dodatok\nk zmluve. Súd prvej inštancie preto nemá možnosť chýbajúci prejav vôle nahradiť. Z uvedeného vyplýva,\nže žalobca sa domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného, na prejavenie ktorej žalovaný nie je povinný.\nŽalobca nemôže jednostranne nanútiť žalovanému uzavrieť právny úkon, s obsahom, ktorý určil žalobca,\na s ktorým žalovaný nesúhlasí a na uzavretie ktorého mu nevyplýva povinnosť z existujúcej zmluvy, zo\nzákona, prípadne z inej právnej skutočnosti. Takéto jednostranné nanútenie prejavenia vôle požadované\nžalobcom nemôže žalovanému prikázať ani súd. Ďalej považoval súd prvej inštancie za potrebné\npoukázať na skutočnosť, že doba trvania Zmluvy o nájme bola dohodnutá na dobu určitú, a to 10 rokov\nodo dňa podpísania zmluvy (čl. III ods. 1 Zmluvy o nájme), t. j. do 13.4.2017, kedy predmetná zmluva\nzanikla uplynutím času. Žalobca sa žalobou domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného vo forme\nuzatvorenia Dodatku č. 3 k Zmluve o nájme. Súd prvej inštancie je však toho názoru, že dodatok k\nzmluve bez existencie samotnej zmluvy nie je možné uzavrieť. Dodatok k zmluve je možné uzavrieť\nlen k existujúcej zmluve. Táto podmienka nie je v prejednávanej veci splnená a žaloba žalobcu je tak\n\nnedôvodná. Z uvedených dôvodov považuje súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti o nahradenie\nprejavu vôle žalovaného za nedôvodnú a v celom rozsahu ju vo výroku II zamietol.\n11. Vo vzťahu k prvému navrhovanému petitu súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobu považuje za\nnedôvodnú aj v tejto časti. Žalobca v prvom petite žiada predĺžiť Zmluvu o nájme, ktorá zanikla ku dňu\n13.04.2017 uplynutím doby 10 rokov, na ktorú bol podľa zmluvy dohodnutý nájom pozemkov. Z dôvodu\nzániku Zmluvy o nájme ku dňu 13.4.2017 súd prvej inštancie nemôže deklaratórne určiť, že Zmluva o\nnájme trvá. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že zˇalobca v urcˇovacej zˇalobe tvrdi´ existenciu alebo\nneexistenciu urcˇite´ho pra´va, čo znamena´, zˇe vyhovuju´ci rozsudok vydany´ na jej za´klade bude matˇ\ndeklarato´rne u´cˇinky. Žalobca v prvom navrhovanom petite žaloby požaduje predĺženie doby trvania\nzmluvy. Nežiada tak potvrdenie existencie právnej skutočnosti, teda existencie Zmluvy o nájme, ale\nžiada, aby súd prvej inštancie konštitutívne založil trvanie predmetnej zmluvy. Z uvedeného hľadiska sa\nnemôže jednať o určovaciu žalobu, ktorá by inak bola žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137\npísm. d) CSP a v danom prípade ide o žalobu o splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP. Žalobca\nsa prvým petitom žaloby domáha obsahovo rovnakého nároku, ako v prípade druhého navrhovaného\nžalobného petitu, a to predĺženia Zmluvy o nájme odo dňa 25.6.2012 do dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi však ani v prípade prvého navrhovaného petitu nesvedčí aktívna\nvecná legitimácia na podanie žaloby, pretože v konaní žiadnymi dôkazmi nepreukázal, na základe\nakého zmluvného alebo zákonného základu sa domáha predĺženia doby trvania Zmluvy o nájme, resp.\nuzatvorenia dodatku k Zmluve o nájme, ktorým by došlo k predĺženiu platnosti Zmluvy o nájme do dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd prvej inštancie tiež považuje za potrebné uviesť, že\naj v prípade, ak by žalobe žalobcu vyhovel a predĺžil by dobu trvania Zmluvy o nájme do právoplatnosti\nrozsudku súdu v tejto veci, resp. by nahradil prejav vôle žalovanému uzavrieť so žalobcom Dodatok č.\n3 k Zmluve o nájme v znení, ako ho žalobca uviedol v žalobe, takto predĺžená zmluva by zanikla deň\npo právoplatnosti rozsudku súdu uplynutím dojednanej doby, keďže žalobca požaduje predĺžiť platnosť\nZmluvy o nájme len do právoplatnosti rozhodnutia súdu v tejto veci. Je teda zrejmé, že za taký krátky\nčas by žalobca v žiadnom prípade nemohol Projekt zrealizovať a k naplneniu účelu Zmluvy o nájme by\nnedošlo ani v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu v tejto veci. Vyhovenie žalobe a nahradenie prejavu\nvôle žalovaného by preto nemalo pre žalobcu žiadny reálny význam. Nie je možné ani predpokladať, že\nžalovaný by vzhľadom na jeho explicitne vyslovený nesúhlas s predĺžením doby platnosti Zmluvy o nájme\nso žalobcom v deň právoplatnosti rozhodnutia súdu uzatvoril k Zmluve o nájme ďalší dodatok, ktorým\nby sa dohodol so žalobcom na opätovnom predĺžení Zmluvy o nájme. Zmluva by tak zanikla uplynutím\ndojednaného času deň po právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené sa súdu\nžaloba žalobcu javí ako účelová, bez možnosti naplnenia žalobcom tvrdenej realizácie Projektu.\n12. K rozhodnutiu súdu prvej inštancie, kedy zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania vznesený\nna pojednávaní dňa 7.10.2024 do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde\nBratislava I sp. zn. B1-26Cb/189/2016 je treba uviesť, že § 164 CSP, dáva súdu možnosť zvoliť si, či\npreruší konanie alebo urobí iné vhodné opatrenie. S ohľadom na dôvody, na základe ktorých dospel k\nzáveru, že žaloba nie je dôvodná, prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Mestskom\nsúde Bratislava III sp. zn. B1-26Cb/189/2016 nie je hospodárne a účelné a je bez právneho významu k\nposudzovanej veci, pretože súd nie je rozhodnutiam súdov v iných veciach viazaný a v konaní vedenom\nna Mestskom súde Bratislava III sp. zn. B1-26Cb/189/2016 sa neriešia otázky významné pre rozhodnutie\nsúdu v prejednávanej veci, ktoré by súd nebol oprávnený posúdiť sám.\n13. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol,\npričom zrušil výrokom IV napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením\n§ 335 ods. 1 CSP bez návrhu aj neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava\nI č. k. 35Cb/47/2017-57 zo dňa 12.4.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 3Cob/1/2018-91 zo dňa 31.1.2018. Zároveň konštatoval, že žalobcom navrhované dôkazy, a to\npripojenie súdneho spisu konkurzného konania sp. zn. 2K77/2018 súd nevykonal, pretože vykonanie\ntohto dôkazu nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za potrebné, keďže dospel k názoru, že žalobca\nnie je vo veci aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Vykonanie tohto dôkazu by preto bolo aj\nnehospodárne. Vzhľadom na uvedené právne závery, na základe ktorých dospel súd k nedôvodnosti\nžaloby, sa súd ďalšími tvrdeniami strán sporu nezaoberal, nakoľko tieto neboli pre rozhodnutie súdu\nvýznamné a spôsobilé ovplyvniť výsledok sporu.\n\n14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný\nbol v konaní v celom rozsahu úspešný, keďže súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a preto má\nžalovaný nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.\n15. Proti napadnutému rozsudku, v celom rozsahu, podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodňuje podľa\n§ 365 ods. 1 písm. e), písm. f) a písm. h) CSP a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §\n389 CSP v spojení § 391 ods. 1 CSP zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal\ndôkazy navrhnuté žalobcom, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Zároveň, na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež, že súd prvej inštancie\nnesprávne aplikoval právne normy na zistené skutkové okolnosti a preto je mylný záver súdu prvej\ninštancie o nedôvodnosti žaloby. Žalobca uviedol, že nesúhlasí a nestotožňuje sa so záverom súdu prvej\ninštancie, že by mu chýbala aktívna vecná legitimácia na uplatnenie nárokov uvedených v žalobnom\nnávrhu, keď má za to, že preukázal opak. Žalobca zopakoval, že realizáciu projektu podzemných\nparkovacích garáží je možné označiť ako „verejnoprospešnú stavbu“ v súlade so zákonom č. 50/1976\nZb a vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z. z. Žalobca je aj naďalej názoru, že aj napriek času, ktorý uplynul od\nneplatného odstúpenia, ako aj od podania žaloby v tomto konaní, je realizácia projektu nie len v záujme\nžalobcu, ale aj žalovaného a jeho obyvateľov. Žalobca zopakoval, že určitý zásah súdu do zmluvného\nvzťahu strán je v tomto prípade dostatočne odôvodnený a aj akceptovateľný. Ingerenciou súdu prvej\ninštancie tak nemôže dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd žalovaného a znovu poukázal na §\n229 CSP. Žalobca ďalej uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy a v konečnom\ndôsledku nevyužil svoju kompetenciu vo výnimočných prípadoch zmierniť, či odstrániť tvrdosť zákona\nv situácii, v ktorej by sa nevyhovenie požadovanému nároku žalobcu javilo krajne nespravodlivým.\nŽalobca je tiež presvedčený, že v dôsledku protiprávneho zásahu žalovaného do práv žalobcu a jeho\nnasledovného postupu smerujúcemu k zmareniu realizácie projektu, žalovaný koná v rozpore so svojimi\nzákonnými, ako aj zmluvnými povinnosťami a vytvára stav v rozpore s princípmi poctivého obchodného\nstyku. Zároveň poukázal na ustanovenia čl. I ods. 4 Dodatku č. 08-83-0232-07-02/2899 k zmluve nájme\npozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 08-83-0232-07-00/2899, pričom žalovaný\nsi neplnil povinnosť uvedenú v tomto článku a žalobca sa nikdy nemohol dostať do omeškania s plnením\nsvojich povinností. Žalobca je preto názoru, že nikdy nedošlo k zániku zmluvy o nájme, ktorá je aj\nnaďalej platná a účinná a prináleží žalobcovi právo domáhať sa náhrady prejavu vôle žalovaného súdom,\nnamieta, že v rámci konania opakovane preukázal existenciu nákladov vynaložených na naplnenie\núčelu zmluvy o nájme a tiež aj existenciu týchto nákladov v konaní na Okresnom súde Bratislava I\npod sp. zn. 35Cb/2/2013, ktoré tomuto konaniu predchádzalo a na ktoré toto konanie nadväzuje. Tiež\npreukázal vynaloženie investícií, ako aj imanentnú hrozbu zmarenia investícií a vzniku škody v prípade\nnevyhovenia žalobnému návrhu, na čo súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neprihliadol. Žalobca\nv odvolaní uviedol v odseku 21 konkrétny príklad rizika vzniku škody z dôvodu existencie pohľadávky\ninej spoločnosti voči žalobcovi a znovu zopakoval, že v súvislosti s konaním žalovaného - neplatné\nodstúpenie od zmluvy, vznikla žalobcovi škoda okrem iného definovaná ako zmarená investícia, pričom\nuviedol, že pred tým, ako došlo k neplatnému odstúpeniu od zmluvy, uskutočnil kroky k realizácii projektu\na poukázal na doklady a dokumenty, ktoré už predložil v konaní pred súdom prvej inštancie v podaní\nzo dňa 2.12.2022. V ďalšej časti žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz - pripojenie\ndôkazov zo súdneho spisu sp. zn. 2K/7/2018 vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica alebo\npripojenie tohto celého spisu do tohto konania. Návrhu súd prvej inštancie nevyhovel resp. sa s touto\nžiadosťou nevysporiadal a naplnil tak odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Žalobca na záver\nsvojho odvolania uviedol, že v konaní pretrváva potreba zachovať v platnosti a účinnosti neodkladné\nopatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/47/2017-57 zo dňa 12.4.2017\nv spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/1/2018-91 zo dňa 31.1.2018, keďže\nžalovaný porušoval a porušuje toto neodkladné opatrenie svojim konaním spočívajúcim v plánovaní\nvyužívania Kamenného námestia resp. dotknutých pozemkov.\n16. Na uvedené odvolanie žalobcu reagoval žalovaný, mal za to, že žalobca v odvolaní nepreukázal\nexistenciu žiadneho z ním uvádzaných odvolacích dôvodov a odvolanie preto považuje v celom jeho\nrozsahu za nedôvodné. Na základe uvedeného žiada žalovaný odvolací súd, aby napadnutý rozsudok\npotvrdil ako vecne správny a žalobcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného v\nplnom rozsahu. K jednotlivým odvolacím dôvodom uviedol, že podľa žalobcu sa súd prvej inštancie\nmal dopustiť pochybenia, keď nezabezpečil dôkazy zo súdneho spisu v konaní sp. zn. 2K/7/2018 resp.\nže tento spis nepripojil k súdnemu spisu tohto konania, hoci žalobca o to žiadal. Žalobca zároveň\n\nnamieta, že súd prvej inštancie sa s touto žiadosťou žalobcu ani len nevysporiadal. Žalobcom popísaný\npostup prvostupňového súdu však nie je možné považovať za naplnenie odvolacieho dôvodu podľa\n§ 365 ods. 1 písm. e) CSP a tento odvolací dôvod preto nie je daný. Otázku toho, či žalobca\nresp. jeho právny predchodca vynaložil náklady na realizáciu projektu podľa zmluvy, však súd prvej\ninštancie správne považoval za irelevantnú pre rozhodnutie vo veci. Prvostupňový súd sa pritom k\nnevykonaniu tohto dôkazu explicitne vyjadril v odseku 23 napadnutého rozsudku. Nevykonaním tohto\ndôkazu teda celkom zjavne nedošlo ku sťaženiu dôkaznej pozície žalobcu a súd sa týmto postupom\nani neodôvodnene nevzdialil od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu, keďže tento dôkaz\nbol pre rozhodnutie vo veci nepotrebný. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f)\nCSP žalovaný uviedol, že z odvolania nie je úplne zrejmé, ku ktorým nesprávnym skutkovým tvrdeniam\nmal súd prvej inštancie dôjsť, keďže odvolanie je v tomto rozsahu neurčité. V každom prípade, s\núdajnou existenciou odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa nie je možné stotožniť,\nkeďže súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel na základe vykonaného dokazovania ku\nsprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný poukázal na to, že žalobcom namietané nesprávne zistenia,\notázky toho, (i.) či bol projekt zrealizovaný vo verejnom záujme, (ii.) či tento projekt bol alebo nebol\nzrealizovaný z dôvodu protiprávneho konania žalovaného, ako aj otázku toho, (iii.) či žalobcovi (príp.\njeho právnemu predchodcovi) v súvislosti s projektom vznikla škoda, súd prvej inštancie celkom správne\nnepovažoval za dôležité pre rozhodnutie v tomto konaní, keďže konštatoval absenciu aktívnej vecnej\nlegitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby. Súd prvej inštancie sa preto týmito tvrdeniami žalobcu\nani nezaoberal a preto na ich preukázanie ani len nevykonal dokazovanie, nakoľko by bolo neúčelné a\nnehospodárne. Nie je preto možné konštatovať, že súd by dospel na základe vykonaného dokazovania\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže tieto otázky ani len neboli predmetom dokazovania. Žalobca\nnemôže ospravedlňovať neplnenie jeho povinností (resp. povinností jeho právneho predchodcu, kedy\nsa žalobca údajne nemohol dostať do omeškania s plnením jeho povinností podľa zmluvy, pretože\nžalovaný mal údajne porušiť svoju povinnosť majetkovoprávne vysporiadať pozemok) podľa zmluvy na\nzáklade týchto tvrdení, ktoré sú celkom zjavne účelové a nezodpovedajú realite. V prípade odvolacieho\ndôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaný uviedol, že bez ohľadu na zmätočnosť odvolania\nvo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nie je aj pri zohľadnení všetkých\ntvrdení žalobcu možné dospieť k záveru, že by napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho\nposúdenia. Žalobca však v odvolaní vôbec nevymedzuje, ktorú právnu normu súd prvej inštancie nemal\nvôbec aplikovať, ktorú nesprávnu právnu normu mal súd prvej inštancie aplikovať, obsah ktorej správne\nzvolenej právnej normy súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a ani to, ktorú správne zvolenú a\nsprávne interpretovanú právnu normu mal súd prvej inštancie nesprávne aplikovať. Žalovaný sa ďalej\nvyjadroval k jednotlivým skutkovým tvrdeniam žalobcu uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že\nprávne závery súdu prvej inštancie sú zároveň riadne odôvodnené a v potrebnom rozsahu podporené\ndoterajšou rozhodovacou praxou súdov. Žalovaný sa so všetkými týmito právnymi závermi súdu prvej\ninštancie stotožňuje, nakoľko ak by žalobe vyhovel, znamenalo by to, že by na seba prevzal právomoc,\nktorá mu nepatrí. Žalovaný tiež dodal, že pre posúdenie nároku žalobcu nie je dôležité, či žalobcovi\nv súvislosti s projektom nejaká škoda vznikla alebo nie, keďže na rozhodnutie o podanej žalobe\nexistencia údajnej škody, jej výška a skutočnosť, kto za túto škodu zodpovedá, nemá žiaden význam.\nKeďže predmetom žaloby zároveň nebol nárok na náhradu škody voči žalovanému, nebolo dôvodné a\nhospodárne sa otázkam škody v tomto konaní venovať. Na záver žalovaný poukázal na nedôvodnosť\na nezmyselnosť žiadosti žalobcu na zachovanie platnosti a účinnosti neodkladného opatrenia, ktoré\nsúd prvej inštancie nariadil po začatí konania vo veci samej, ktoré však bolo nariadené len na čas do\nrozhodnutia vo veci samej, a preto nie je možné a ani účelné, aby súd zachovával jeho platnosť resp.\núčinnosť po tom, ako rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť.\n17. Na toto vyjadrenie reagoval žalobca a nesúhlasil s tým, že by nebol v konaní naplnený odvolací\ndôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, pričom nie je možné akceptovať argumenty žalovaného týkajúce\nsa pripojenia súdneho spisu OS Banská Bystrica sp. zn. 2K/7/2018, keď vykonanie navrhnutého dôkazu\nbolo vo veci nevyhnutné a odôvodnené. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP\nuviedol, že vo svojom odvolaní dostatočne špecifikoval skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej\ninštancie a ktoré považuje za nesprávne a doplnil, že žalobca opakovane uvádzal, že k nerealizovaniu\nprojektu došlo v dôsledku neplatného a neúčinného odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného a\nžalobca sa tak bez vlastného zavinenia ocitol v situácii, kedy nemohol projekt objektívne realizovať. Ďalej\nzopakoval, že projekt je v zmysle právnych predpisov verejnoprospešnou stavbou a súd prvej inštancie\nmal nahradiť prejav vôle žalovaného a modifikovať ich zmluvný vzťah, avšak súd prvej inštancie sa týmto\nnezaoberal a obmedzil sa iba na pusté konštatovanie o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.\n\nVo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobca aj naďalej pretrváva na\nnázore, že záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je nesprávny a jeho argumentácia\njasne dokazuje jeho aktívnu vecnú legitimáciu.\n18. Žalovaný reagoval svojou odvolacou duplikou, v ktorej uviedol, že žalobca v odvolacej replike\nneuvádza žiadne nové skutočnosti resp. tvrdenia nad rámec obsahu odvolania relevantné pre\npreukázanie ktoréhokoľvek z nim označených odvolacích dôvodov pre podanie odvolania a poukazuje\nna svoje vyjadrenie k odvolaniu. Žalovaný je aj naďalej presvedčený, že žiadny z odvolacích dôvodov\nnie je daný. Nad rámec uvedeného žalovaný uviedol, že popiera že zmluvu by nebolo možné realizovať\nz dôvodu neplnenia jeho zmluvných povinností. Žalobca (resp. jeho právny predchodca) si nikdy svoje\nzáväzky vyplývajúce mu zo zmluvy v skutočnosti riadne neplnil, predmet nájmu nikdy neužíval, nesprával\nsa ako riadny užívateľ a s nehnuteľnosťami ani nijak nenakladal, pričom z jeho strany nikdy neprišlo ku\nžiadnym stavebným či technickým úpravám predmetu nájmu. Žalobca (resp. jeho právny predchodca)\nsi ďalej neplnil žiadne povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy týkajúce sa úpravy a údržby pozemkov\nresp. zelene a zimnej údržby. Všetky tieto činnosti na vlastné náklady vykonával žalovaný, hoci išlo o\nzmluvné povinnosti žalobcu. Žalobca (resp. jeho právny predchodca) teda napriek trvaniu zmluvy prvých\npäť rokov jej platnosti prakticky nevynaložil žiadnu aktivitu smerujúcu k realizácii projektu, avšak napriek\ntomu jediný dôvod, pre ktorý údajne nemal projekt zrealizovať, uvádza odstúpenie od zmluvy žalovaným.\nŽalovaný je v zmysle vyššie uvedeného presvedčený, že v prvostupňovom konaní dostatočne spochybnil\npredmetné tvrdenia žalobcu a jeho argumenty v odvolacej replike, že sa jedná o medzi stranami\nnesporené tvrdenia, preto nemôže za žiadnych okolností obstáť. V neposlednom rade, žalobca sa opäť\nv tejto časti Odvolacej repliky domáha nahradenia prejavu vôle súdom, avšak tak ako aj v konaní na\nsúde prvého stupňa, tak aj v odvolacom konaní nedokáže identifikovať, podľa ktorého zákonného príp.\nzmluvného ustanovenia by táto právomoc súdu mala prislúchať.\n19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1\nCSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín\nverejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na\nwebovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením\ndňa 11.11.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalobcu dospel\nodvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny.\n20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a\nodvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na\nzáklade vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil,\nsvoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje\ns napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho\npoukazuje.\n23. Žalobca sa domáhal určenia, že zmluva o nájme pozemku a o budúcej zmluve o zriadení vecného\nbremena uzavretá dňa 13. 4. 2007 medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným, trvá aj po uplynutí\ndoby, na ktorú bola uzavretá, a aby súd nahradil prejav vôle žalovaného na uzavretie dodatku č. 3 k\ntejto zmluve. Súd prvej inštancie žalobu zamietol s tým, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú, ktorá\nuplynula 13. 4. 2017, pričom žalobca nepreukázal právny základ, na základe ktorého by mal žalovaný\npovinnosť uzavrieť ďalší dodatok a súčasne rozhodol o trovách konania a zrušil neodkladné opatrenie.\nŽalobca napadol rozsudok v celom rozsahu a uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e), f)\na h) CSP a namietal, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnuté dôkazy, nesprávne zistil skutkový\nstav veci a nesprávne vec právne posúdil. Tvrdil, že projekt Kamenného námestia mal verejnoprospešný\ncharakter a súd mal prihliadnuť na zásady spravodlivosti a poctivosti (§ 3 OZ). Žalovaný navrhol potvrdiť\nrozsudok ako vecne správny, nakoľko zmluva zanikla uplynutím doby, zo žiadneho právneho predpisu\n\nnevyplýva povinnosť mesta uzavrieť dodatok a žalobca nepreukázal žiadny naliehavý právny záujem\nani právny titul na nahradenie vôle. Odkázal na zásadu zmluvnej autonómie a čl. 2 ods. 3 Ústavy SR.\n24. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súd\nvychádzal, akými úvahami sa riadil a aké závery zaujal k právnemu posúdeniu. V dôvodoch svojho\nrozhodnutia uvádza zhrnutie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov sporových strán,\njasne a zrozumiteľne vysvetľuje dôvody rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie\nnevyplýva nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Obsah spisu dáva podklad pre záver,\nže súd svoje rozhodnutie dostatočne a náležite odôvodnil.\n25. Za rešpektovania zásady viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcej z ustanovenia\n§ 380 CSP sa odvolací súd zaoberal žalobcom uvádzanými odvolacími dôvodmi a s tým\nsúvisiacou\nargumentáciou obsiahnutou v odvolaní. K odvolaciemu dôvodu žalobcu podľa\n§ 365 ods. 1 písm. e) CSP, kedy žalobca má za to, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy\nním navrhnuté (listiny z konkurzného konania, projektovú dokumentáciu), čím porušil zásadu\nkontradiktórnosti a jeho právo na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vykonal\nvšetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu. Opodstatnenosť tejto odvolacej námietky je podľa\nsúdnej judikatúry daná výlučne v prípade, ak súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nie je viazaný\nnávrhmi strán na vykonanie dokazovania, je na jeho úvahe, ktoré dôkazy vykoná a či vykoná všetky\ndôkazy, ktoré strany sporu navrhujú. Aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy,\nsúd nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal\n(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 205/2019). Súd môže nevyhovieť návrhu strany na\nvykonanie dokazovania len z dôvodu, že navrhnutý dôkaz: a) sa týka skutočnosti, ktorá je bez relevantnej\nsúvislosti s predmetom konania, b) nie je spôsobilý overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť a c) je\nvzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi nadbytočný. Súd prvej\ninštancie postupoval v súlade s § 185 ods. 1 CSP keď rozhodol, ktoré dôkazy vykoná a vysvetlil v\nodôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 23), prečo navrhnuté dôkazy nevykonal. Podľa odvolacieho\nsúdu súd prvej inštancie správne návrhom na vykonanie dokazovania nevyhovel, keďže tieto dôkazy\nneboli spôsobilé overiť tvrdenú skutočnosť a vzhľadom na výsledky dokazovania boli nadbytočné.\nŽalobca neoznačil žiadny taký nevykonaný dôkaz, ktorý by mohol mať vplyv na výsledok konania a preto\npostup súdu nemožno považovať za procesnú chybu.\n26. K odvolacej námietke žalobcu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP - nesprávne skutkové\nzistenia, odvolací súd upriamuje predovšetkým pozornosť na skutočnosť, že z dokazovania vyplynulo,\nže predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú (10 rokov). Jej zánik uplynutím doby vyplýva priamo\nz § 676 ods. 1 OZ. Ani v prípade, ak by odstúpenie žalovaného bolo neúčinné, zmluva uplynutím\ndoby už zanikla a teda nie je možné nahradiť prejav vôle žalovaného vo forme uzatvorenia dodatku\nk zmluve o nájme, ktorá už neexistuje. Nájom bol dohodnutý na určitý čas, skončí sa uplynutím tejto\ndoby a to nezávisle od vôle prenajímateľa či nájomcu. Predĺžiť dobu určitú trvania nájmu možno iba\ndohodou prenajímateľa a nájomcu. Odvolací súd preto opätovne zdôrazňuje, že k ukončeniu nájmu\ndošlo uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý zmluvou uzavretou na dobu určitú, medzi stranami\nsporu neboli uzatvorené žiadne zmluvy, ktoré by zaväzovali žalovaného uzatvoriť dodatok k Zmluve\no nájme a neexistuje ani zákonné ustanovenie na základe, ktorého by bol žalovaný povinný pristúpiť\nk zmluvnému vzťahu so žalobcom. S ohľadom na to, že nie sú dané žiadne zákonné, či zmluvné\ndôvody pre uzatvorenie právneho vzťahu a takáto povinnosť ani nevyplýva zo žiadneho zákonného\nustanovenia, nie je ani daná súdu možnosť, aby nahradil neexistujúcu vôľu žalovaného. Žalobca v\nkonaní neoznačil žiadne zákonné ustanovenie, alebo právnu skutočnosť, z ktorej by vyplývala povinnosť\nžalovaného uzavrieť dodatok k zmluve a teda neexistuje hmotnoprávny základ, z ktorého by vyplývala\ntakáto povinnosť žalovanému a žalobca v tomto prípade nemôže nanútiť žalovanému uzavrieť zmluvu.\nTakéto nahradenie prejavu vôle, na ktoré žalovanému z ničoho nevyplýva povinnosť a nemá právny\nzáklad, nemôže uskutočniť autoritatívne ani súd. Zároveň však k uvedenému odvolaciemu dôvodu je\npotrebné uviesť, že z odvolania nie je úplne zrejmé, ku ktorým nesprávnym skutkovým tvrdeniam mal\nsúd prvej inštancie dôjsť, keďže odvolanie je v tomto rozsahu neurčité, avšak napriek tomu s existenciou\nodvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa odvolací súd nestotožnil, súd prvej inštancie v\nnapadnutom rozsudku dospel na základe vykonaného dokazovania ku správnym skutkovým zisteniam.\nOtázky, či bol projekt zrealizovaný vo verejnom záujme, či tento projekt bol alebo nebol zrealizovaný z\n\ndôvodu protiprávneho konania žalovaného, ako aj otázku či žalobcovi v súvislosti s projektom vznikla\nškoda, správne súd prvej inštancie nepovažoval za dôležité pre rozhodnutie v tomto konaní, keďže\nkonštatoval absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby. Súd prvej inštancie\nsa preto týmito tvrdeniami žalobcu ani nezaoberal a preto na ich preukázanie ich ani len nevykonal\ndokazovanie, nakoľko by bolo neúčelné a nehospodárne.\n27. S odvolacím dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP - nesprávnym právnym posúdením sa\nodvolací súd nestotožnil, nakoľko má za správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nemá povinnosť\nuzavrieť dodatok k zmluve a že súd nemôže nahradiť jeho prejav vôle, nakoľko takýto zásah by bol v\nrozpore so zásadou autonómie vôle a čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Argumentácia žalobcu o verejnom záujme\nnemá právny základ. K uvedenému odvolaciemu dôvodu žalobcu je však potrebné dodať, že žalobca\nv odvolaní ani nekonkretizuje, ktorá právna norma nemala byť súdom prvej inštancie aplikovaná, ktorú\nnesprávnu právnu normu mal súd prvej inštancie aplikovať, obsah ktorej správne zvolenej právnej normy\nsúd prvej inštancie nesprávne interpretoval a ani to, ktorú správne zvolenú a správne interpretovanú\nprávnu normu mal súd prvej inštancie nesprávne aplikovať. Z uvedeného dôvodu tento odvolací dôvod\nbol posúdený ako neopodstatnený.\n28. K zrušeniu neodkladného opatrenia odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie podľa §\n335 ods. 1 CSP bol správny, keďže zanikol dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené.\nVzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel\nk záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný\nodvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.\n1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania\npodľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "35Cb/47/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "31767a7b-518b-42b4-934c-2b69c0603e24:b562a072-465c-4da6-980e-14d036775a31", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8717209621.1", "spisova_znacka": "3Cob/1/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/1/2018 z 29. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-01-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8717209621.1"}, {"guid": "c9fa24ba-81c1-473f-9d16-493df179a0c0:0b042da1-80a6-4cca-9bf5-adae28c99e55", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4413208684.1", "spisova_znacka": "9Co/205/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/205/2016 z 30. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-10-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4413208684.1"}, {"guid": "fb820c17-541a-4ce9-a622-960f1aefc1a3:1f9e7d62-b794-4ea6-8056-7058f2610d3d", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/189/2016", "nazov": "Platobný rozkaz Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/189/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fb820c17-541a-4ce9-a622-960f1aefc1a3:1f9e7d62-b794-4ea6-8056-7058f2610d3d"}, {"guid": "e590b2ca-8e85-4220-8aca-d9127ef1a846:3ec224e1-93d8-441e-9902-5be27042496c", "ecli": null, "spisova_znacka": "35Cb/2/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Cb/2/2013 z 11. 2. 2013", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2013-02-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e590b2ca-8e85-4220-8aca-d9127ef1a846:3ec224e1-93d8-441e-9902-5be27042496c"}], "citovane_v": []}