{"guid": "4398f162-3739-410c-8e5e-036eca27320c:1382238c-841e-4b86-b029-115f69d6e5dd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1117222433.2", "spisova_znacka": "7Cob/214/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/214/2024 z 29. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2025, sp. zn. 7Cob/214/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1117222433.2", "identifikacne_cislo": "1117222433", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Marián Degma", "sudca_id": 138, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-marian-degma-138", "datum_vydania": "2025-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "nazov": "§ 379 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-379", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-379"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "nazov": "§ 380 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-380.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-380"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-34", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-379", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-380", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1382238c-841e-4b86-b029-115f69d6e5dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1117222433.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1117222433.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1117222433.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7Cob/214/2024\n1117222433\n29. 10. 2025\nMgr. Marián Degma\nECLI:SK:KSBA:2025:1117222433.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu\nJUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v spore žalobcu: Poľnohospodárske družstvo\nSiladice, so sídlom Siladice 310, 920 52 Siladice, IČO: 00 208 230, zastúpený: JUDr. Peter Peružek,\ns. r. o., o sídlom: Hollého 20/57, 920 01 Hlohovec, IČO: 47 256 371, v mene ktorej koná: JUDr.\nPeter Peružek, konateľ a advokát, adresa na doručovanie: Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec, proti\nžalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792\n752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava\n- mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 516, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková, konateľka a\nadvokátka, o zaplatenie 199,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu\nBratislava I č. k. 34Cb/140/2017-222 zo dňa 09.12.2022 v spojení s opravným uznesením Mestského\nsúdu Bratislava III č. k. B1-34Cb/140/2017-258 zo dňa 16.07.2024, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/140/2017-222 zo dňa\n09.12.2022 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-34Cb/140/2017-258\nzo dňa 16.07.2024 potvrdzuje.\nII. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1.1. Okresný súd Bratislava I (od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava III, ďalej aj „súd prvej inštancie“)\nrozsudkom č. k. 34Cb/140/2017-222 zo dňa 09.12.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu\nžalobcu a žalovanému priznal voči zˇalobcovi na´rok na na´hradu trov prvoinštančného a odvolacieho\nkonania v rozsahu 100%.\n1.2. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil spor podľa ustanovení § 1 ods. 1, § 261 ods. 1, §\n387 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný\nzákonník“), § 39, § 53 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej\naj „Občiansky zákonník“), § 204, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej\naj „CSP“).\n1.3. Z vykonane´ho dokazovania a z nesporny´ch tvrdeni´ stra´n sporu mal su´d prvej inštancie v konani´\nza preuka´zane´, zˇe zˇalobca na za´klade pi´somne´ho pokynu zˇalovane´ho zo dnˇa 27.05.2015 zrazil\nzo mzdy svojho zamestnanca pa´na G. sumu 199,16 eur (2 x 99,58 eur) z do^vodu, zˇe medzi zˇalovany\n´m a pa´nom G. bola dohodnuta´ dohoda o zra´zˇkach zo mzdy zo dnˇa 11.07.2006 ako su´cˇastˇ zmluvy\no revolvingovom u´vere. Z listu adresovane´ho zˇalobcovi vyplynulo, zˇe ta´to dohoda je absolu´tne\nneplatna´, cˇo potvrdil aj fakt, zˇe zˇalovany´ ukoncˇil vyma´hanie pohlˇada´vky vocˇi pa´novi G. (ďalej aj\n„zamestnanec žalobcu“) ku dňu 24.09.2015, pricˇom ta´to skutocˇnostˇ medzi stranami nebola sporna\n´. Sporny´m medzi stranami zostalo to, cˇi dosˇlo u zˇalovane´ho prijati´m plnenia v podobe zra´zˇok\n\nzo mzdy zamestnanca žalobcu k bezdo^vodne´mu obohateniu a cˇi zˇalobcom uplatneny´ na´rok nebol\npremlcˇany´.\n1.4. V predmetnom prípade došlo k plneniu zo strany žalobcu, kedy tento žalovanému poukázal sumu\n199,16 eur titulom dohody o zrážkach zo mzdy jeho zamestnanca, pričom táto dohoda bola vyhodnotená,\nako absolútne neplatná v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskym\nzákonníkom, pričom tento právny úkon sa považuje za absolútne neplatný ex tunc (od počiatku).\nUvedená skutočnosť medzi stranami nebola sporná, nakoľko žalovaný na základe oznámenia žalobcu\nukončil vymáhanie pohľadávky ku dňu 24.09.2015.\n1.5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému\nobohateniu, kedy získal majetkový prospech na úkor žalobcu, a to z neplatného právneho úkonu. Druhou\nskutocˇnostˇou, ktoru´ su´d v predmetnom spore posudzoval bola ota´zka insˇtitu´tu premlcˇania, a to\nvo vztˇahu k u´prave v Obcˇianskom za´konni´ku alebo Obchodnom za´konni´ku. Su´d prvej inštancie\npo vyhodnoteni´ vsˇetky´ch relevantny´ch skutocˇnosti´ dospel k za´veru, zˇe v predmetnom pri´pade je\npotrebne´ aplikovatˇ vo vztˇahu k uplatnenej na´mietke premlcˇania u´pravu obsiahnutu´ v Obcˇianskom\nza´konni´ku.\n1.6. V prejedna´vanom spore mal za nepochybne´, zˇe k za´va¨zku zˇalovane´ho na vydanie\nbezdo^vodne´ho obohatenia nedosˇlo v su´vislosti s podnikatelˇskou cˇinnostˇou stra´n sporu, a preto su\n´d prvej inštancie aplikoval ustanovenia Obcˇianskeho za´konni´ka, konkre´tne ustanovenie § 107 ods.\n1, v zmysle ktore´ho sa pra´vo na vydanie plnenia z bezdo^vodne´ho obohatenia premlcˇi´ za dva roky\nodo dnˇa, kedˇ sa opra´vneny´ dozvie, zˇe dosˇlo k bezdo^vodne´mu obohateniu a kto sa na jeho u´kor\nobohatil.\n1.7. Z vykonane´ho dokazovania bolo podľa súdu prvej inštancie nesporne´, zˇe zˇalobca sa o\nskutocˇnosti, zˇe dosˇlo k bezdo^vodne´mu obohateniu a kto sa na jeho u´kor obohatil, dozvedel z listu\njeho zamestnanca pa´na G. dnˇa 27.08.2015. Subjekti´vna lehota na uplatnenie si pra´va na vydanie\nbezdo^vodne´ho obohatenia teda podľa súdu prvej inštancie zˇalobcovi uplynula dnˇa 27.08.2017,\npricˇom zˇaloba bola su´du prvej inštancie dorucˇena´ dnˇa 31.08.2017, teda po uplynuti´ subjekti\n´vnej premlcˇacej doby. Pokialˇ ide o subjekti´vnu premlcˇaciu lehotu, ta´ mo^zˇe zacˇatˇ plynu´tˇ\nkedykolˇvek pocˇas plynutia objekti´vnej premlcˇacej lehoty. Na´sledkom uplynutia premlcˇacej lehoty\nsa oprávnenie žalobcu oslabilo o zložku právneho nároku, pričom uplatnením námietky premlčania zo\nstrany žalovaného a konštatovaním, že námietka premlčania bola uplatnená dôvodne, znamená, že\nsúd prvej inštancie nemohol žalobcovi premlčané právo priznať. Súd prvej inštancie tak na základe\nvyhodnotenia vykonaných dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a zohľadnení\nvyjadrení strán sporu konštatoval, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný, a preto žalobu zamietol.\n1.8. O trova´ch konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP a\nzˇalovane´mu, ktory´ mal vo veci plny´ u´spech, priznal vocˇi zˇalobcovi na´hradu trov konania vo vy\n´sˇke 100 %.\n2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal\nnapadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n%. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm. h/ CSP).\n2.1. Bol toho názoru, že námietka premlčania je nedôvodná, nakoľko sa má aplikovať 4-ročná premlčacia\ndoba. Z tohto dôvodu podľa neho nie je možné, aby uplatňovaná suma bola premlčaná. Poukázal\nna to, že bezdôvodné obohatenie je inštitútom občianskeho práva a je upravené v Občianskom\nzákonníku, pretože v Obchodnom zákonníku jeho úprava absentuje. Inštitút bezdôvodného obohatenia\nupravuje Občiansky zákonník aj pre obchodné vzťahy a zároveň Občiansky zákonník upravuje aj\npremlčanie, dĺžku, začiatok, plynutie 2-ročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia.\nIde o subjektívnu lehotu. Obchodný zákonník takúto osobitnú úpravu premlčania nemá, avšak má\nosobitnú úpravu vo vzťahu k premlčaniu ako takému. Preto bolo podľa žalobcu potrebné pri súbehu\ndvoch takýchto zákonov využiť interpretačné pravidlo na riešenie vzťahu medzi Občianskym zákonníkom\na Obchodným zákonníkom a vychádzať zo zásady subsidiarity a na základe zásady, že osobitný\nzákon ruší všeobecný zákon, aplikovať na daný právny vzťah Obchodný zákonník. Aplikácia § 107\nObčianskeho zákonníka tu podľa neho nemala miesto.\n2.2. K premlčaniu pohľadávky žalobcu za aplikácie Obchodného zákonníka, a to štvorročnej premlčacej\ndoby, podľa žalobcu nedošlo, keďže uplatnil svoj nárok ešte pred uplynutím tejto zákonnej štvorročnej\npremlčacej doby v zmysle Obchodného zákonníka. Zároveň poukázal na to, že ak by sa malo postupovať\npodľa Občianskeho zákonníka, tak zásielka obsahujúca žalobu, bola podaná riadne a včas, a teda\n\n25.08.2017, a to zásielka I. triedou pod podacím číslom, a teda zásielka mala byť RE960304043SK. Z\nuvedeného dôvodu bola zásielka doručená nasledovný pracovný deň, t.j. 26.08.2017, a nie ako uviedol\nsúd prvej inštancie, t. j. 31.08.2017. Uviedol, že súd prvej inštancie konštatoval, že nárok bol dôvodný\na že neúspešný je žalobca len z dôvodu neskoršieho podania zásielky po aplikovaní ustanovenia § 107\nObčianskeho zákonníka.\n2.3. Mal za to, že vzhľadom k tomu, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola neplatná, žalobca\nposkytoval plnenie z neplatného právneho dôvodu, a tak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia\nje výslovne daný.\n3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že tvrdenie zˇalobcu o pouzˇiti´ ustanoveni´ Obchodne\n´ho za´konni´ka je nedo^vodne´, pretozˇe v sporovej veci nejde o zˇiadny za´va¨zkovy´ vztˇah ty´kaju\n´ci sa podnikatelˇskej cˇinnosti zˇalobcu a zˇalovane´ho. Preto nie je do^vod na pouzˇitie Obchodne´ho\nza´konni´ka. Zˇalovana´ suma predstavuje sumu zra´zˇky zo mzdy, ktoru´ zˇalobca pouka´zal na u´cˇet\nzˇalovane´ho nie na za´klade obchodno-pra´vneho vztˇahu medzi ni´m a zˇalovany´m, ale titulom za\n´konnej povinnosti podlˇa § 551 a nasl. Obcˇianskeho za´konni´ka. Tvrdenie o neplatnosti dohody o zra\n´zˇkach zo mzdy je vo vztˇahu k zˇalovanej sume pra´vne bezvy´znamne´, pretozˇe dohoda o zra´zˇkach\nzo mzdy nie je pra´vny titul plnenia, ty´m je u´verova´ zmluva.\n3.1. Poukázal na to, že na strane zˇalobcu nedosˇlo k zˇiadnemu ukra´teniu na jeho majetku, a\nteda zˇiadne bezdo^vodne´ obohatenie na jeho u´kor nikdy nevzniklo. Zˇalobca vznik bezdo^vodne´ho\nobohatenia odo^vodnˇoval ty´m, zˇe sumu zrazenu´ zamestnancovi C. G. (suma 99,58 Eur zrazena´ zo\nmzdy dnˇa 15.07. 2015 a dnˇa 14.08. 2015), ktoru´ vyplatil zˇalovane´mu, na´sledne vyplatil aj uvedene\n´mu zamestnancovi. Zo zˇalobcom opi´sany´ch skutocˇnosti´ vyply´va, zˇe zˇalobca mal sumu 199,16\neur zrazitˇ zo mzdy pa´na C. G. a na´sledne ju pouka´zatˇ veritelˇovi pohlˇada´vky. To znamena´, zˇe vy\n´platou sumy 199,16 eur zˇalobca splnil povinnostˇ jednak poskytnu´tˇ mzdu svojmu zamestnancovi a\nza´rovenˇ tu´to cˇastˇ mzdy pouka´zatˇ v zmysle § 551 Obcˇianskeho za´konni´ka a § 131 Za´konni´ka\npra´ce ako zra´zˇku zo mzdy opra´vnene´mu subjektu. Zˇalobca si teda vyplateni´m sumy 199,16 eur\nsplnil svoju za´konnu´ povinnostˇ vo vztˇahu k zamestnancovi vyplatitˇ mzdu. Na tom podľa žalovaného\nnič nezmenil fakt, zˇe zra´zˇka zo mzdy je cˇastˇou mzdy, a teda vyplateni´m zra´zˇky zo mzdy poskytol\npri´slusˇnu´ cˇastˇ mzdy.\n3.2. Žalovaný mal za to, že ak podlˇa vlastne´ho tvrdenia dˇalej zˇalobca vyplatil na´sledne (fakticky\nesˇte raz) svojmu zamestnancovi sumu 199,16 eur ako nejaky´ „doplatok mzdy“, nesˇlo z pra´vneho\nhlˇadiska uzˇ o zˇiadnu mzdu cˇi splnenie povinnosti vyplatitˇ mzdu (zodpovedaju´cu sume vykonany\n´ch zra´zˇok zo mzdy zamestnanca), ale o bezdo^vodne´ plnenie zˇalobcu vo vztˇahu k zamestnancovi.\nZamestna´vatelˇ svoju povinnostˇ vyplatitˇ mzdu splnil ty´m, zˇe postupoval podľa § 130 a § 131 Za\n´konni´ka pra´ce, čím bola splnena´ povinnostˇ vyplatitˇ mzdu zamestnancovi. Ak tak zˇalobca spravil\na esˇte na´sledne vyplatil svojmu zamestnancovi sumu 199,16 eur, potom len tento ni´m oznacˇeny´\n„doplatok mzdy“ mo^zˇe matˇ podľa žalovaného charakter bezdo^vodne´ho obohatenia v neprospech\nzˇalobcu (na jeho u´kor) a v prospech zamestnanca (na jeho prospech). S poukazom na § 131 ods.\n2 (najmä písm, d/, e/, f)/, g/) Zákonníka práce bolo podľa žalovaného možné tvrdiť, že ani subjektívna\ndomnienka o nesprávne vykonanej zrážke zo mzdy v prospech tretieho subjektu nie je dôvodom k\ntomu, aby zamestnávateľ bol subjektom, ktorý má vykonať nejakú formu vyrovnania voči zamestnancovi\n(napríklad doplatkom mzdy). Ak si zamestnávateľ splnil svoju povinnosť vykonať a odviesť zo mzdy\nnejakú zrážku, potom vyporiadanie tejto zrážky s jej príjemcom patrí do kompetencie len zamestnanca\n(ten je v právnom vzťahu k príjemcovi zrážky), pretože vykonaná zrážka zo mzdy je fakticky aj právne\nčasťou mzdy zamestnanca.\n3.3. Ak teda žalobca, ako zamestnávateľ, poskytol svojmu zamestnancovi nejakú kompenzáciu alebo\ndoplatok mzdy (a o ktorej tvrdí, že ide o nesprávnu zrážku zo mzdy), potom jeho postup, podľa\nžalovaného, nezakladá voči príjemcovi zrážky oprávnenie požadovať ju späť.\n3.4. Aj z tohto dôvodu bola podľa žalovaného suma 199,16 eur od neho požadovaná neoprávnene a\nnie je pasívne legitimovaný v konaní. Bezdôvodné obohatenie môže vzniknúť len v prípade, ak ide o\nplnenie bez právneho dôvodu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, plnenie z nepoctivých zdrojov alebo\nz neplatného právneho dôvodu. Žalobca neposkytol žalovanému plnenie za situácie, v ktorých by bol\nsplnený ktorýkoľvek z uvedených prípadov skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Sumu, ktorú\nžalobca vyplatil žalovanému, mu vyplatil ako zrážku zo mzdy zamestnanca titulom svojej zákonnej\npovinnosti. Plnenie, ktoré žalovaný prijal, je teda plnením od zamestnanca - dlžníka, z jeho mzdy.\nNásledné usporiadavanie vzťahov žalobca - zamestnanec nemá na žalovaného žiadny právny účinok.\n3.5. Navrhol tak napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania\nvoči žalobcovi v rozsahu 100 %.\n\n4. Súd prvej inštancie opravným uznesením č. k. B1-34Cb/140/2017-258 zo dňa 16.07.2024 opravil\nv písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku výrokovú časť tak, že žalobu zamietol a žalovanému\npriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Opravil tiež odôvodnenie\nnapadnutého rozusdku v bode 27 tak, že o trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a\nžalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.\n5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania\n(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP),\nvychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné\ndoplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3\nCSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n7. V prejednávanom spore je predmetom žaloby nárok žalobcu na zaplatenie sumy 199,16 eur, ktoru\n´ oznacˇuje za bezdo^vodne´ obohatenie a ktora´ by mala pozosta´vatˇ zo su´m zra´zˇok zo mzdy\nsvojho zamestnanca vykonany´ch dnˇa 15.07.2015 a dnˇa 14.08.2015. Medzi zˇalovany´m a jeho\nzamestnancom bola dohodnuta´ dohoda o zra´zˇkach zo mzdy zo dnˇa 11.07.2006 ako su´cˇastˇ zmluvy\no revolvingovom u´vere. Z listu adresovane´ho zˇalobcovi vyplynulo, zˇe ta´to dohoda je absolu´tne\nneplatna´, cˇo potvrdil aj fakt, zˇe zˇalovany´ ukoncˇil vyma´hanie pohlˇada´vky vocˇi zamestnancovi\nžalobcu ku dňu 24.09.2015, pricˇom ta´to skutocˇnostˇ medzi stranami nebola sporna´. Sporny´m bolo, cˇi\ndosˇlo u zˇalovane´ho prijati´m plnenia v podobe zra´zˇok zo mzdy zamestnanca žalobcu k bezdo^vodne\n´mu obohateniu a cˇi zˇalobcom uplatneny´ na´rok nebol premlcˇany´. Po preskúmaní obsahu spisu v\nrozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý\nrozsudok je vecne správny a odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať\nza následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku.\n8. Podľa ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov,\nobchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené\nv odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto\nustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto\npredpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento\nzákon.\n9. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej\ninštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd\nkonštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové\nzistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú\nv podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným\ndôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd\nvzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli,\nani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými\ndôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré\nsúd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v\nhodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli\nnajavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo\nak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z\nustanovení § 192 a § 193 CSP.\n9.1. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.\nNapadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z\nvykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,\nže by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo\nže by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov\nnezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP,\nalebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné\nustanovenia nesprávne vyložil.\n\n10. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365\nods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym\nprávnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu\nprávnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny\nprávny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil\nnesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových zistení vyvodil\nsúd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania\nnebola odvolacím súdom zistená.\n11. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného\nbezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia\nzískaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia\nvznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia\nna strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia , majetková\nujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním\nbezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto\npredpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.\n12. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom\nkonaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú\nlegitimáciu má tá strana sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom\nsubjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z\nhmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.\n13. Žalobca vznik bezdôvodného obohatenia odôvodňoval skutočnosťou, že sumu zrazenú\nzamestnancovi C. G. (suma 99,58 eur zrazená zo mzdy dňa 15.07.2015 a dňa 14.08.2015), ktorú\nvyplatil žalovanému, následne vyplatil aj uvedenému zamestnancovi. Je potrebné rozlíšiť plnenie,\nktorým bol výkon zrážok zo mzdy, kedy tieto zrážky boli poukázané na účet žalovaného a plnenie ako\nsumu, ktorú žalobca vyplatil svojmu zamestnancovi. Zo žalobcom opísaných skutočností vyplýva, že\nžalobca mal sumu 199,16 eur zraziť zo mzdy pána C. G. a následne ju poukázať veriteľovi pohľadávky.\nTo znamená, že výplatou sumy 199,16 eur žalobca splnil povinnosť jednak poskytnúť mzdu svojmu\nzamestnancovi a zároveň túto časť mzdy poukázal ako zrážku zo mzdy oprávnenému subjektu. V\nprípade, že žalobca vyplatil po zrazení mzdy svojho zamestnanca a poukázaní na účeť žalovaného\nopätovne svojmu zamestnancovi sumu 199,16 eur, nešlo už o splnenie povinnosti vyplatiť mzdu\nzodpovedajúcu sume vykonaných zrážok zo mzdy zamestnanca, ale o bezdôvodné plnenie žalobcu vo\nvzťahu k zamestnancovi.\n14. Na strane zˇalobcu nedosˇlo k zˇiadnemu ukra´teniu na jeho majetku. Subjektívna domnienka\no nesprávne vykonanej zrážke zo mzdy v prospech tretieho subjektu nie je dôvodom k tomu, aby\nzamestnávateľ bol subjektom, ktorý má vykonať nejakú formu vyrovnania voči zamestnancovi, napríklad\ndoplatkom mzdy. V prípade, ak si zamestnávateľ splní svoju povinnosť vykonať a odviesť zo mzdy\nnejakú zrážku, potom na vyporiadanie tejto zrážky s jej príjemcom je oprávnený len tento zamestnanec,\nnakoľko ten je v právnom vzťahu k príjemcovi zrážky, pretože vykonaná zrážka zo mzdy je fakticky\naj právne časťou mzdy zamestnanca. Žalovaný tak nie je pasívne legitimovaný v spore. Odvolací súd\npoukazuje na už vyššie uvedené prípady vzniku bezdôvodného obohatenia, a to v prípade, ak ide o\nplnenie bez právneho dôvodu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, plnenie z nepoctivých zdrojov alebo\nz neplatného právneho dôvodu. Žalobca neposkytol žalovanému plnenie za situácie, v ktorých by bol\nsplnený ktorýkoľvek z uvedených prípadov skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Sumu, ktorú\nžalobca vyplatil žalovanému, mu vyplatil ako zrážku zo mzdy zamestnanca titulom svojej zákonnej\npovinnosti, čo nemení ani prípadné nesprávne vykonanie zrážky. Plnenie, ktoré žalovaný prijal, je\nteda plnením od zamestnanca - dlžníka, z jeho mzdy. Následné plnenie medzi žalobcom a jeho\nzamestnancom a ich usporiadavanie vzťahov nemá na žalovaného právny účinok.\n15. Nakoľko na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, mohlo\nísť len o prípadné bezdôvodné obohatenie na úkor jeho zamestnanca, čím žalovaný v spore nie\nje pasívne legitimovaným subjektom, žalobu treba zamietnuť. S odvolacou námietkou týkajúcou\n\nnesprávneho posúdenia námietky premlčania, ktorá tvorí prevažnú časť odvolania, sa odvolací súd\nnezaoberal, nakoľko nemala vplyv na právne posúdenie. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací\nsúd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť\nnapadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie spolu s opravným uznesením\npodľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody a stotožnil\nsa s tým, že žalobu treba ako nedôvodnú zamietnuť, aj keď z iných dôvodov.\n16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný.\n17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta\ndruhá CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých\ndôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428\nCSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "34Cb/140/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}