Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Cob/214/2024 z 29. 10. 2025 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2025, sp. zn. 7Cob/214/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1117222433.2 Krajský súd Bratislava | 7Cob/214/2024 | ECLI:SK:KSBA:2025:1117222433.2 | 2025-10-29 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 34 CSP, § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1382238c-841e-4b86-b029-115f69d6e5dd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1117222433.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Krajský súd Bratislava 7Cob/214/2024 1117222433 29. 10. 2025 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2025:1117222433.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v spore žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Siladice, so sídlom Siladice 310, 920 52 Siladice, IČO: 00 208 230, zastúpený: JUDr. Peter Peružek, s. r. o., o sídlom: Hollého 20/57, 920 01 Hlohovec, IČO: 47 256 371, v mene ktorej koná: JUDr. Peter Peružek, konateľ a advokát, adresa na doručovanie: Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 516, v mene ktorej koná JUDr. Andrea Cviková, konateľka a advokátka, o zaplatenie 199,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/140/2017-222 zo dňa 09.12.2022 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-34Cb/140/2017-258 zo dňa 16.07.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/140/2017-222 zo dňa 09.12.2022 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-34Cb/140/2017-258 zo dňa 16.07.2024 potvrdzuje. II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1.1. Okresný súd Bratislava I (od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava III, ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 34Cb/140/2017-222 zo dňa 09.12.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal voči zˇalobcovi na´rok na na´hradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. 1.2. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil spor podľa ustanovení § 1 ods. 1, § 261 ods. 1, § 387 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 39, § 53 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej aj „Občiansky zákonník“), § 204, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). 1.3. Z vykonane´ho dokazovania a z nesporny´ch tvrdeni´ stra´n sporu mal su´d prvej inštancie v konani´ za preuka´zane´, zˇe zˇalobca na za´klade pi´somne´ho pokynu zˇalovane´ho zo dnˇa 27.05.2015 zrazil zo mzdy svojho zamestnanca pa´na G. sumu 199,16 eur (2 x 99,58 eur) z do^vodu, zˇe medzi zˇalovany ´m a pa´nom G. bola dohodnuta´ dohoda o zra´zˇkach zo mzdy zo dnˇa 11.07.2006 ako su´cˇastˇ zmluvy o revolvingovom u´vere. Z listu adresovane´ho zˇalobcovi vyplynulo, zˇe ta´to dohoda je absolu´tne neplatna´, cˇo potvrdil aj fakt, zˇe zˇalovany´ ukoncˇil vyma´hanie pohlˇada´vky vocˇi pa´novi G. (ďalej aj „zamestnanec žalobcu“) ku dňu 24.09.2015, pricˇom ta´to skutocˇnostˇ medzi stranami nebola sporna ´. Sporny´m medzi stranami zostalo to, cˇi dosˇlo u zˇalovane´ho prijati´m plnenia v podobe zra´zˇok zo mzdy zamestnanca žalobcu k bezdo^vodne´mu obohateniu a cˇi zˇalobcom uplatneny´ na´rok nebol premlcˇany´. 1.4. V predmetnom prípade došlo k plneniu zo strany žalobcu, kedy tento žalovanému poukázal sumu 199,16 eur titulom dohody o zrážkach zo mzdy jeho zamestnanca, pričom táto dohoda bola vyhodnotená, ako absolútne neplatná v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskym zákonníkom, pričom tento právny úkon sa považuje za absolútne neplatný ex tunc (od počiatku). Uvedená skutočnosť medzi stranami nebola sporná, nakoľko žalovaný na základe oznámenia žalobcu ukončil vymáhanie pohľadávky ku dňu 24.09.2015. 1.5. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, kedy získal majetkový prospech na úkor žalobcu, a to z neplatného právneho úkonu. Druhou skutocˇnostˇou, ktoru´ su´d v predmetnom spore posudzoval bola ota´zka insˇtitu´tu premlcˇania, a to vo vztˇahu k u´prave v Obcˇianskom za´konni´ku alebo Obchodnom za´konni´ku. Su´d prvej inštancie po vyhodnoteni´ vsˇetky´ch relevantny´ch skutocˇnosti´ dospel k za´veru, zˇe v predmetnom pri´pade je potrebne´ aplikovatˇ vo vztˇahu k uplatnenej na´mietke premlcˇania u´pravu obsiahnutu´ v Obcˇianskom za´konni´ku. 1.6. V prejedna´vanom spore mal za nepochybne´, zˇe k za´va¨zku zˇalovane´ho na vydanie bezdo^vodne´ho obohatenia nedosˇlo v su´vislosti s podnikatelˇskou cˇinnostˇou stra´n sporu, a preto su ´d prvej inštancie aplikoval ustanovenia Obcˇianskeho za´konni´ka, konkre´tne ustanovenie § 107 ods. 1, v zmysle ktore´ho sa pra´vo na vydanie plnenia z bezdo^vodne´ho obohatenia premlcˇi´ za dva roky odo dnˇa, kedˇ sa opra´vneny´ dozvie, zˇe dosˇlo k bezdo^vodne´mu obohateniu a kto sa na jeho u´kor obohatil. 1.7. Z vykonane´ho dokazovania bolo podľa súdu prvej inštancie nesporne´, zˇe zˇalobca sa o skutocˇnosti, zˇe dosˇlo k bezdo^vodne´mu obohateniu a kto sa na jeho u´kor obohatil, dozvedel z listu jeho zamestnanca pa´na G. dnˇa 27.08.2015. Subjekti´vna lehota na uplatnenie si pra´va na vydanie bezdo^vodne´ho obohatenia teda podľa súdu prvej inštancie zˇalobcovi uplynula dnˇa 27.08.2017, pricˇom zˇaloba bola su´du prvej inštancie dorucˇena´ dnˇa 31.08.2017, teda po uplynuti´ subjekti ´vnej premlcˇacej doby. Pokialˇ ide o subjekti´vnu premlcˇaciu lehotu, ta´ mo^zˇe zacˇatˇ plynu´tˇ kedykolˇvek pocˇas plynutia objekti´vnej premlcˇacej lehoty. Na´sledkom uplynutia premlcˇacej lehoty sa oprávnenie žalobcu oslabilo o zložku právneho nároku, pričom uplatnením námietky premlčania zo strany žalovaného a konštatovaním, že námietka premlčania bola uplatnená dôvodne, znamená, že súd prvej inštancie nemohol žalobcovi premlčané právo priznať. Súd prvej inštancie tak na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach a zohľadnení vyjadrení strán sporu konštatoval, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný, a preto žalobu zamietol. 1.8. O trova´ch konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP a zˇalovane´mu, ktory´ mal vo veci plny´ u´spech, priznal vocˇi zˇalobcovi na´hradu trov konania vo vy ´sˇke 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm. h/ CSP). 2.1. Bol toho názoru, že námietka premlčania je nedôvodná, nakoľko sa má aplikovať 4-ročná premlčacia doba. Z tohto dôvodu podľa neho nie je možné, aby uplatňovaná suma bola premlčaná. Poukázal na to, že bezdôvodné obohatenie je inštitútom občianskeho práva a je upravené v Občianskom zákonníku, pretože v Obchodnom zákonníku jeho úprava absentuje. Inštitút bezdôvodného obohatenia upravuje Občiansky zákonník aj pre obchodné vzťahy a zároveň Občiansky zákonník upravuje aj premlčanie, dĺžku, začiatok, plynutie 2-ročnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ide o subjektívnu lehotu. Obchodný zákonník takúto osobitnú úpravu premlčania nemá, avšak má osobitnú úpravu vo vzťahu k premlčaniu ako takému. Preto bolo podľa žalobcu potrebné pri súbehu dvoch takýchto zákonov využiť interpretačné pravidlo na riešenie vzťahu medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom a vychádzať zo zásady subsidiarity a na základe zásady, že osobitný zákon ruší všeobecný zákon, aplikovať na daný právny vzťah Obchodný zákonník. Aplikácia § 107 Občianskeho zákonníka tu podľa neho nemala miesto. 2.2. K premlčaniu pohľadávky žalobcu za aplikácie Obchodného zákonníka, a to štvorročnej premlčacej doby, podľa žalobcu nedošlo, keďže uplatnil svoj nárok ešte pred uplynutím tejto zákonnej štvorročnej premlčacej doby v zmysle Obchodného zákonníka. Zároveň poukázal na to, že ak by sa malo postupovať podľa Občianskeho zákonníka, tak zásielka obsahujúca žalobu, bola podaná riadne a včas, a teda 25.08.2017, a to zásielka I. triedou pod podacím číslom, a teda zásielka mala byť RE960304043SK. Z uvedeného dôvodu bola zásielka doručená nasledovný pracovný deň, t.j. 26.08.2017, a nie ako uviedol súd prvej inštancie, t. j. 31.08.2017. Uviedol, že súd prvej inštancie konštatoval, že nárok bol dôvodný a že neúspešný je žalobca len z dôvodu neskoršieho podania zásielky po aplikovaní ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka. 2.3. Mal za to, že vzhľadom k tomu, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola neplatná, žalobca poskytoval plnenie z neplatného právneho dôvodu, a tak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je výslovne daný. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že tvrdenie zˇalobcu o pouzˇiti´ ustanoveni´ Obchodne ´ho za´konni´ka je nedo^vodne´, pretozˇe v sporovej veci nejde o zˇiadny za´va¨zkovy´ vztˇah ty´kaju ´ci sa podnikatelˇskej cˇinnosti zˇalobcu a zˇalovane´ho. Preto nie je do^vod na pouzˇitie Obchodne´ho za´konni´ka. Zˇalovana´ suma predstavuje sumu zra´zˇky zo mzdy, ktoru´ zˇalobca pouka´zal na u´cˇet zˇalovane´ho nie na za´klade obchodno-pra´vneho vztˇahu medzi ni´m a zˇalovany´m, ale titulom za ´konnej povinnosti podlˇa § 551 a nasl. Obcˇianskeho za´konni´ka. Tvrdenie o neplatnosti dohody o zra ´zˇkach zo mzdy je vo vztˇahu k zˇalovanej sume pra´vne bezvy´znamne´, pretozˇe dohoda o zra´zˇkach zo mzdy nie je pra´vny titul plnenia, ty´m je u´verova´ zmluva. 3.1. Poukázal na to, že na strane zˇalobcu nedosˇlo k zˇiadnemu ukra´teniu na jeho majetku, a teda zˇiadne bezdo^vodne´ obohatenie na jeho u´kor nikdy nevzniklo. Zˇalobca vznik bezdo^vodne´ho obohatenia odo^vodnˇoval ty´m, zˇe sumu zrazenu´ zamestnancovi C. G. (suma 99,58 Eur zrazena´ zo mzdy dnˇa 15.07. 2015 a dnˇa 14.08. 2015), ktoru´ vyplatil zˇalovane´mu, na´sledne vyplatil aj uvedene ´mu zamestnancovi. Zo zˇalobcom opi´sany´ch skutocˇnosti´ vyply´va, zˇe zˇalobca mal sumu 199,16 eur zrazitˇ zo mzdy pa´na C. G. a na´sledne ju pouka´zatˇ veritelˇovi pohlˇada´vky. To znamena´, zˇe vy ´platou sumy 199,16 eur zˇalobca splnil povinnostˇ jednak poskytnu´tˇ mzdu svojmu zamestnancovi a za´rovenˇ tu´to cˇastˇ mzdy pouka´zatˇ v zmysle § 551 Obcˇianskeho za´konni´ka a § 131 Za´konni´ka pra´ce ako zra´zˇku zo mzdy opra´vnene´mu subjektu. Zˇalobca si teda vyplateni´m sumy 199,16 eur splnil svoju za´konnu´ povinnostˇ vo vztˇahu k zamestnancovi vyplatitˇ mzdu. Na tom podľa žalovaného nič nezmenil fakt, zˇe zra´zˇka zo mzdy je cˇastˇou mzdy, a teda vyplateni´m zra´zˇky zo mzdy poskytol pri´slusˇnu´ cˇastˇ mzdy. 3.2. Žalovaný mal za to, že ak podlˇa vlastne´ho tvrdenia dˇalej zˇalobca vyplatil na´sledne (fakticky esˇte raz) svojmu zamestnancovi sumu 199,16 eur ako nejaky´ „doplatok mzdy“, nesˇlo z pra´vneho hlˇadiska uzˇ o zˇiadnu mzdu cˇi splnenie povinnosti vyplatitˇ mzdu (zodpovedaju´cu sume vykonany ´ch zra´zˇok zo mzdy zamestnanca), ale o bezdo^vodne´ plnenie zˇalobcu vo vztˇahu k zamestnancovi. Zamestna´vatelˇ svoju povinnostˇ vyplatitˇ mzdu splnil ty´m, zˇe postupoval podľa § 130 a § 131 Za ´konni´ka pra´ce, čím bola splnena´ povinnostˇ vyplatitˇ mzdu zamestnancovi. Ak tak zˇalobca spravil a esˇte na´sledne vyplatil svojmu zamestnancovi sumu 199,16 eur, potom len tento ni´m oznacˇeny´ „doplatok mzdy“ mo^zˇe matˇ podľa žalovaného charakter bezdo^vodne´ho obohatenia v neprospech zˇalobcu (na jeho u´kor) a v prospech zamestnanca (na jeho prospech). S poukazom na § 131 ods. 2 (najmä písm, d/, e/, f)/, g/) Zákonníka práce bolo podľa žalovaného možné tvrdiť, že ani subjektívna domnienka o nesprávne vykonanej zrážke zo mzdy v prospech tretieho subjektu nie je dôvodom k tomu, aby zamestnávateľ bol subjektom, ktorý má vykonať nejakú formu vyrovnania voči zamestnancovi (napríklad doplatkom mzdy). Ak si zamestnávateľ splnil svoju povinnosť vykonať a odviesť zo mzdy nejakú zrážku, potom vyporiadanie tejto zrážky s jej príjemcom patrí do kompetencie len zamestnanca (ten je v právnom vzťahu k príjemcovi zrážky), pretože vykonaná zrážka zo mzdy je fakticky aj právne časťou mzdy zamestnanca. 3.3. Ak teda žalobca, ako zamestnávateľ, poskytol svojmu zamestnancovi nejakú kompenzáciu alebo doplatok mzdy (a o ktorej tvrdí, že ide o nesprávnu zrážku zo mzdy), potom jeho postup, podľa žalovaného, nezakladá voči príjemcovi zrážky oprávnenie požadovať ju späť. 3.4. Aj z tohto dôvodu bola podľa žalovaného suma 199,16 eur od neho požadovaná neoprávnene a nie je pasívne legitimovaný v konaní. Bezdôvodné obohatenie môže vzniknúť len v prípade, ak ide o plnenie bez právneho dôvodu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, plnenie z nepoctivých zdrojov alebo z neplatného právneho dôvodu. Žalobca neposkytol žalovanému plnenie za situácie, v ktorých by bol splnený ktorýkoľvek z uvedených prípadov skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Sumu, ktorú žalobca vyplatil žalovanému, mu vyplatil ako zrážku zo mzdy zamestnanca titulom svojej zákonnej povinnosti. Plnenie, ktoré žalovaný prijal, je teda plnením od zamestnanca - dlžníka, z jeho mzdy. Následné usporiadavanie vzťahov žalobca - zamestnanec nemá na žalovaného žiadny právny účinok. 3.5. Navrhol tak napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 4. Súd prvej inštancie opravným uznesením č. k. B1-34Cb/140/2017-258 zo dňa 16.07.2024 opravil v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku výrokovú časť tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Opravil tiež odôvodnenie napadnutého rozusdku v bode 27 tak, že o trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. V prejednávanom spore je predmetom žaloby nárok žalobcu na zaplatenie sumy 199,16 eur, ktoru ´ oznacˇuje za bezdo^vodne´ obohatenie a ktora´ by mala pozosta´vatˇ zo su´m zra´zˇok zo mzdy svojho zamestnanca vykonany´ch dnˇa 15.07.2015 a dnˇa 14.08.2015. Medzi zˇalovany´m a jeho zamestnancom bola dohodnuta´ dohoda o zra´zˇkach zo mzdy zo dnˇa 11.07.2006 ako su´cˇastˇ zmluvy o revolvingovom u´vere. Z listu adresovane´ho zˇalobcovi vyplynulo, zˇe ta´to dohoda je absolu´tne neplatna´, cˇo potvrdil aj fakt, zˇe zˇalovany´ ukoncˇil vyma´hanie pohlˇada´vky vocˇi zamestnancovi žalobcu ku dňu 24.09.2015, pricˇom ta´to skutocˇnostˇ medzi stranami nebola sporna´. Sporny´m bolo, cˇi dosˇlo u zˇalovane´ho prijati´m plnenia v podobe zra´zˇok zo mzdy zamestnanca žalobcu k bezdo^vodne ´mu obohateniu a cˇi zˇalobcom uplatneny´ na´rok nebol premlcˇany´. Po preskúmaní obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny a odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. 8. Podľa ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 9. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. 9.1. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 10. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových zistení vyvodil súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 11. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia , majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. 12. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá strana sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. 13. Žalobca vznik bezdôvodného obohatenia odôvodňoval skutočnosťou, že sumu zrazenú zamestnancovi C. G. (suma 99,58 eur zrazená zo mzdy dňa 15.07.2015 a dňa 14.08.2015), ktorú vyplatil žalovanému, následne vyplatil aj uvedenému zamestnancovi. Je potrebné rozlíšiť plnenie, ktorým bol výkon zrážok zo mzdy, kedy tieto zrážky boli poukázané na účet žalovaného a plnenie ako sumu, ktorú žalobca vyplatil svojmu zamestnancovi. Zo žalobcom opísaných skutočností vyplýva, že žalobca mal sumu 199,16 eur zraziť zo mzdy pána C. G. a následne ju poukázať veriteľovi pohľadávky. To znamená, že výplatou sumy 199,16 eur žalobca splnil povinnosť jednak poskytnúť mzdu svojmu zamestnancovi a zároveň túto časť mzdy poukázal ako zrážku zo mzdy oprávnenému subjektu. V prípade, že žalobca vyplatil po zrazení mzdy svojho zamestnanca a poukázaní na účeť žalovaného opätovne svojmu zamestnancovi sumu 199,16 eur, nešlo už o splnenie povinnosti vyplatiť mzdu zodpovedajúcu sume vykonaných zrážok zo mzdy zamestnanca, ale o bezdôvodné plnenie žalobcu vo vzťahu k zamestnancovi. 14. Na strane zˇalobcu nedosˇlo k zˇiadnemu ukra´teniu na jeho majetku. Subjektívna domnienka o nesprávne vykonanej zrážke zo mzdy v prospech tretieho subjektu nie je dôvodom k tomu, aby zamestnávateľ bol subjektom, ktorý má vykonať nejakú formu vyrovnania voči zamestnancovi, napríklad doplatkom mzdy. V prípade, ak si zamestnávateľ splní svoju povinnosť vykonať a odviesť zo mzdy nejakú zrážku, potom na vyporiadanie tejto zrážky s jej príjemcom je oprávnený len tento zamestnanec, nakoľko ten je v právnom vzťahu k príjemcovi zrážky, pretože vykonaná zrážka zo mzdy je fakticky aj právne časťou mzdy zamestnanca. Žalovaný tak nie je pasívne legitimovaný v spore. Odvolací súd poukazuje na už vyššie uvedené prípady vzniku bezdôvodného obohatenia, a to v prípade, ak ide o plnenie bez právneho dôvodu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, plnenie z nepoctivých zdrojov alebo z neplatného právneho dôvodu. Žalobca neposkytol žalovanému plnenie za situácie, v ktorých by bol splnený ktorýkoľvek z uvedených prípadov skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia. Sumu, ktorú žalobca vyplatil žalovanému, mu vyplatil ako zrážku zo mzdy zamestnanca titulom svojej zákonnej povinnosti, čo nemení ani prípadné nesprávne vykonanie zrážky. Plnenie, ktoré žalovaný prijal, je teda plnením od zamestnanca - dlžníka, z jeho mzdy. Následné plnenie medzi žalobcom a jeho zamestnancom a ich usporiadavanie vzťahov nemá na žalovaného právny účinok. 15. Nakoľko na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, mohlo ísť len o prípadné bezdôvodné obohatenie na úkor jeho zamestnanca, čím žalovaný v spore nie je pasívne legitimovaným subjektom, žalobu treba zamietnuť. S odvolacou námietkou týkajúcou nesprávneho posúdenia námietky premlčania, ktorá tvorí prevažnú časť odvolania, sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko nemala vplyv na právne posúdenie. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie spolu s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody a stotožnil sa s tým, že žalobu treba ako nedôvodnú zamietnuť, aj keď z iných dôvodov. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný. 17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).