{"guid": "03c17655-e2d5-4a65-af4c-29dc33fd8c18:81fe2acf-3af2-4db1-a92a-f00aadc83654", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1117224508.2", "spisova_znacka": "4Co/111/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/111/2024 z 28. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2025, sp. zn. 4Co/111/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1117224508.2", "identifikacne_cislo": "1117224508", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-157", "datum_vydania": "2025-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81fe2acf-3af2-4db1-a92a-f00aadc83654", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1117224508.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1117224508.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1117224508.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n4Co/111/2024\n1117224508\n28. 05. 2025\nJUDr. Valéria Kleinová, st.\nECLI:SK:KSBA:2025:1117224508.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej, st. a členov\nsenátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobcov: 1/ H..\nA.. E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, Z., 2/ L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, Z., zastúpenej\nžalobcom 1/ proti žalovaným: 1/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR,\nso sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, 2/ Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom\nRačianska 71, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/\nproti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-12C/61/2017-238 zo dňa 2. júla 2024 a uzneseniu\nč. k. B1-12C/61/2017-173 zo dňa 24.11.2023 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd odvolanie žalobcov 1/ a 2/ podané proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k.\nB1-12C 61/2017-173 zo dňa 24.11.2023 o d m i e t a .\nNapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. B1-12C 61/2017-238 zo dňa 2. júla 2024 v celom rozsahu\npotvrdzuje.\nŽalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom č. k. B1-12C/61/2017-238 zo dňa 2. júla 2024 súd prvej inštancie žalobu\nžalobcov 1/ a 2/, ktorou sa voči žalovaným 1/a 2/ domáhali nemajetkovej ujmy, zamietol a žalovaným\n1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby žalobcami 1/ a 2/, domáhajúcimi pôvodne voči\nžalovanému 1/ náhrady nemajetkovej ujmy v sume 10.000 Eur pre každého zo žalobcov, tým, že\nsvojvoľnými aktivitami Ministerstva spravodlivosti SR prostredníctvom zamestnanca H.. X. S. bolo\nopakovane a neprípustne výraznou mierou zasiahnuté do výsostne osobnostných práv žalobcov aj pred\ntretími osobami, intenzívny zásah do ich práva na česť a dôstojnosť, do práva na pokojný stav, do\npráva na súkromie a pokojný rodinný život mal za následok vyvolanie stavu ich utrpenia a poníženia,\na to jednak kriminalizáciou, ako aj šírením nepravdivej informácie o tom, že rodina žalobcov dlhuje\nadvokátovi E.. H.. F. cca 5 miliónov Sk, čomu sa v čase vymysleného trestného stíhania žalobcu 1/\nza aktívnej účasti Ministerstva spravodlivosti SR, vystupujúceho ako údajný poškodený, sa nemohli\núčinne brániť, keďže k týmto útokom do ich integrity došlo v čase vymysleného trestného stíhania\nžalobcu 1/ po podaní obžaloby na neho prokurátorkou Krajskej prokuratúry v Bratislave na Okresnom\nsúde Bratislava I. Konanie vedené proti nemu pod sp. zn. 5T/52/2009 bolo právoplatne ukončené dňa\n21.04.2016 oslobodením v celom rozsahu spod vykonštruovanej obžaloby rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 2To/135/2015 zo dňa 21.04.2016 postavenej na výpovedi psychicky nemocného\n„korunného“ svedka - advokáta E.. H.. F.. V uvedenom trestnom konaní zastupoval Ministerstvo\n\nspravodlivosti SR jeho zamestnanec H.. X. S., ktorý zápisnicu obsahujúcu nepravdivé, citlivé a na\ncti utrhávajúce informácie a krimi informácie zneužitím práva sprístupňoval tretím osobám a šíril ju\naj v občianskoprávnych konaniach pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 14C/114/2007 a sp.\nzn. 11C/135/2011, v ktorých žalobcovia neboli účastníkmi konania. Žalobcovia dotknutí opakovaným\na svojvoľným neoprávneným zásahom do ich práva na česť a dôstojnosť, do ich práva na súkromie\nkonaním zástupcu Ministerstva spravodlivosti SR, boli pred účastníkmi týchto občianskoprávnych konaní\nohovorení, zneuctení, ponížení a negatívne vykreslení ako údajní dlžníci advokáta E.. H.. F., čo malo\nza následok zásah do ich integrity vo veľkom rozsahu, keďže postupom Ministerstva spravodlivosti SR\ndošlo k zneužitiu informácií získaných z trestného konania voči ním, a to opakovane v úmysle poškodiť\nich ako účastníkov konaní, ale aj ako bezúhonných občanov. Týmto konaním Ministerstva spravodlivosti\nSR zneužitím práva, a teda nesprávnym úradným postupom za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. (§\n9 ods. 1, ods. 2) bolo opakovane zasiahnuté do práva na česť a dôstojnosť poškodených. Žalobcovia\nformou predbežného nároku požiadali listom zo dňa 05.03.2017 o odškodnenie nemajetkovej ujmy\nv sume 10.000 Eur pre každého. Mali za to, že v právnom štáte nie je dovolené a ani prípustné,\naby „údajný poškodený“ v trestnom konaní (za daného skutkového stavu Ministerstvo spravodlivosti\nSR) do právoplatného rozhodnutia trestného súdu o vine a nevine žalobcu 1/ zneužíval informácie\nzískané z trestného konania (teda aj zápisnicu o výsluchu svedka zo dňa 31.01.2008) k poškodzovaniu\nžalobcov, a to opakovane pred tretími osobami, a tým neoprávnene ponižujúco zasahoval do ich integrity.\nŽalobcovia v súlade s rozhodovacou praxou súdov (najmä, ak agresorom a porušovateľom ich práva\nna česť a dôstojnosť, práva na súkromie podľa čl. 8 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd je Slovenská republika a Ministerstvo spravodlivosti SR) žiadali priznať odškodnenie\nnemajetkovej ujmy v sume po 10.000 Eur pre každého, ktorá je vzhľadom na okolnosti prípadu a intenzitu\nneoprávneného opakovaného zásahu zneužitím práva primeraná a spravodlivá.\n3. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení poukázal na ustanovenie § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.\nz., v zmysle ktorého poškodenému vznikajú nároky z tohto zákona výlučne vtedy, ak ide o škodu\nspôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Skutkové okolnosti opísané žalobcami v\nžalobe, od ktorých odvíjajú svoj nárok na odškodnenie - konanie povereného zamestnanca Ministerstva\nspravodlivosti SR ako zástupcu strany sporu v občianskoprávnych konaniach vedených na Okresnom\nsúde Bratislava I pod sp. zn. 14C/114/2007 a sp. zn. 11C/135/2011, spočívajúce v predkladaní\nzápisnice o výsluchu svedka v trestnom konaní vedenom proti žalobcovi 1/ ako dôkazu v týchto\nkonaniach, nespadajú pod úpravu zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko zastupovanie štátu v sporových\nkonaniach pred súdmi nie je výkonom verejnej moci v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona\nč. 514/2003 Z. z.. V oboch vyššie uvedených občianskoprávnych konaniach bol predmetom nárok\nna náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pričom v obidvoch konaniach bol žalovaným\nsubjektom štát - Slovenská republika, v mene ktorého konalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, a to prostredníctvom na to povereného zamestnanca ministerstva. V súdnych konaniach\nvedených podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, resp. podľa jemu predchádzajúceho zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, v ktorých je štát stranou sporu\n(účastníkom konania), má štát rovnaké procesné postavenie a z toho vyplývajúce práva a povinnosti,\nako majú všetky ďalšie sporové strany, respektíve účastníci konania. Preto žalobcami namietaný\nneoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov, ktorého sa mal dopustiť poverený zamestnanec\nministerstva spravodlivosti ako osoba konajúca za ministerstvo ako zástupcu žalovaného štátu v\nsporových konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I, nepochybne nemožno posudzovať\npodľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. a z konania povereného zamestnanca ministerstva pred\nsúdom vyvodzovať zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle\nuvedeného zákona. Pokiaľ sa teda žalobcovia mienia svojou žalobou domáhať odškodnenia za zásah\ndo ich osobnostných práv, ku ktorému malo dôjsť konaním povereného zamestnanca ministerstva\nspravodlivosti pri zastupovaní ministerstva v sporových konaniach, takýto nárok môže byť posúdený len\npodľa príslušných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov\no ochrane pred neoprávnenými zásahmi do osobnostných práv. Žalobcovia si podanou žalobou uplatnili\nprávo na zaplatenie odškodnenia - nemajetkovej ujmy v peniazoch (teda subjektívne právo), pričom za\nzodpovednostný subjekt (teda nositeľa právnej povinnosti zodpovedajúcej uplatnenému subjektívnemu\nprávu) označili Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.\nPasívnu vecnú legitimáciu žalovaného pre konanie odvodzujú z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.\nz., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej\nmoci. Keďže sa však na žalobcami uplatnený nárok predmetný zákon nevzťahuje, nemožno z neho\nvyvodzovať ani pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného Slovenskej republiky pre toto konanie. Zároveň\n\nplatí, že pokiaľ má byť žalobcami požadovaný nárok na odškodnenie posúdený podľa príslušných\nustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane pred neoprávneným zásahom do osobnostných práv\nžalobcov, Slovenská republika nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom pre uplatnenie takéhoto\nnároku žalobcov. Vo veciach ochrany osobnosti sú účastníkmi konania osoba, do ktorej práva na\nochranu osobnosti malo byť zasiahnuté (subjekt ochrany) a narušiteľ, teda fyzická alebo právnická\nosoba, ktorá mala neoprávnene zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti a je nositeľom povinnosti\nupustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, odstrániť následky zásahov\nalebo poskytnúť primerané finančné zadosťučinenie. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na\nochranu osobnosti je nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli\nporušené alebo ohrozené, ale rovnako zistenie, že žalovaný (fyzická alebo právnická osoba) sa dopustil\ntohto konania, ktoré žalobca v konaní považoval za zásah do jeho osobnostných práv a z ktorého\nvyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie je dôvodom\npre zamietnutie návrhu na začatie konania. Podľa tvrdení žalobcov k neoprávnenému zásahu do\nich osobnostných práv malo dôjsť konaním povereného zamestnanca ministerstva spravodlivosti ako\nzástupcu strany sporu v občianskoprávnych konaniach, spočívajúci v predkladaní zápisnice o výsluchu\nsvedka v trestnom konaní ako dôkazu v týchto konaniach, čím došlo k zneužitiu informácií získaných\nz trestného spisu a šírenia nepravdivej informácie zamestnancom ministerstva spravodlivosti. Žalobný\nnávrh žalobcov smeruje voči štátu - Slovenskej republike. Žalovaný Slovenská republika sa ale bez\npochyby konania, ktoré podľa žalobcami tvrdených skutkových okolností zasiahlo do ich osobnostných\npráv, nedopustil, a preto z hľadiska žalobou uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z\ntitulu neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nemôže byť považovaný za subjekt\nzásahu. Z hľadiska určenia subjektu zásahu do osobnostných práv chránených v zmysle § 11 a\nnasledujúcich Občianskeho zákonníka totiž nemožno štát (Slovenskú republiku) stotožňovať s odlišnými\nsubjektmi, ktoré majú samostatnú právnu subjektivitu a aj nesú vlastnú zodpovednosť za prípadné\nzásahy do osobnostných práv fyzických osôb. Ak by súd napriek uvedenej námietke jeho nedostatku\npasívnej vecnej legitimácie pre konanie dospel k záveru, že mu svedčí pasívna vecná legitimácia pre\nkonanie o žalobcami namietanom neoprávnenom zásahu do osobnostných práv žalobcov, poukázal na\nskutočnosť, že žalobcami uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je premlčaný. Zo\nskutkových okolností uvádzaných žalobcami vyplýva, že k zásahu do ich práv malo dôjsť neoprávneným\nšírením nepravdivých a klamlivých informácií o žalobcoch zamestnancom ministerstva spravodlivosti\npredložením zápisnice o výsluchu svedka v trestnom konaní. V konaní sp. zn. 14C/114/2007 bola\npredmetná zápisnica o výsluchu svedka predložená do konania dňa 24.10.2011 ako príloha k vyjadreniu\nzo dňa 21.10.2011. V konaní sp. zn. 11C/135/2011 bola rovnaká zápisnica predložená do konania dňa\n16.02.2012 ako príloha k vyjadreniu zo dňa 15.02.2012. Dňa 07.06.2012 bola Ministerstvu spravodlivosti\nSlovenskej republiky doručená sťažnosť žalobcu 1/ zo dňa 05.06.2012, ktorou žalobca namietal postup\npovereného zamestnanca ministerstva spravodlivosti v označených súdnych konaniach, spočívajúci\nv predložení predmetnej zápisnice o výsluchu svedka, čím podľa sťažovateľa (žalobca 1/) došlo k\nnenáležitej kriminalizácii a škandalizácii jeho osoby a neoprávnenému šíreniu predmetnej zápisnice s\nnásledkom ohrozenia práv sťažovateľa chránených podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného\nje zrejmé, že k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov a vzniku nemajetkovej ujmy\nmalo dôjsť najneskôr v deň doručenia sťažnosti zo dňa 05.06.2012 ministerstvu (07.06.2012), tento deň\nje potrebné považovať za deň, kedy žalobcovia mohli uplatniť svoje právo na náhradu nemajetkovej\nujmy a od tohto dňa je potrebné počítať i trojročnú premlčaciu dobu v zmysle § 101 Občianskeho\nzákona. Premlčacia doba troch rokov uplynula dňa 07.06.2015. Keďže žalobcovia svoj nárok uplatnili\nna súde po prvýkrát podaním žaloby dňa 02.10.2017, teda po uplynutí premlčacej doby, nárok žalobcov\nna náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je premlčaný. Vzhľadom na túto skutočnosť žalovaný 1/\nvzniesol námietku premlčania. Len na okraj poznamenal, že nárok žalobcov by bol premlčaný aj v\nprípade jeho posúdenia podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko v zmysle § 19 ods. 1\ncitovaného zákona by sa v takomto prípade uplatnila taktiež trojročná premlčacia doba, a to odo dňa, keď\nsa žalobcovia dozvedeli o vzniku škody následkom nesprávneho postupu - teda od momentu vedomosti\nžalobcu o predložení zápisnice o výsluchu svedka zamestnancom ministerstva v konaniach sp. zn.\n14C/114/2007 a sp. zn. 11C/135/2011, ktorý je nepochybne možné stanoviť najneskôr na deň podania\nsťažnosti na postup zamestnanca ministerstva zo dňa 05.06.2012. Vzhľadom na uvedené skutočnosti\nžalovaný 1/ žiadal žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/, ako aj z dôvodu\npremlčania uplatneného nároku, v celom rozsahu zamietnuť.\n4. Žalobcovia v podaní zo dňa 09.04.2018, doručenom súdu dňa 13.04.2018, vyjadrili názor, že žalovaný\n1/ sa riadne a včas v lehote stanovenej súdom nevyjadril k žalobnému návrhu, lehotu na vyjadrenie\n\nzmeškal a z uvedeného dôvodu žiadali rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým by súd žalobcom\npriznal žalobcami uplatnený nárok v plnom rozsahu. Namietli, že z vyjadrenia žalovaného, ktoré bolo\ndoručené žalobcom, nie je zrejmé, akým spôsobom bolo súdu doručené, nie je podpísané zástupcom\nžalovaného, a zároveň namietli aj dopísaný dátum na poverení zástupcu žalovaného.\n5. K námietkam a k návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného 1/ tento uviedol,\nže na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie nie sú splnené zákonné podmienky. Civilný sporový\nporiadok umožňuje strane urobiť písomné podanie adresované súdu v listinnej podobe, ako aj v\nelektronickej podobe. Žaloba spolu s uznesením súdu, ktorým bol žalovaný 1/ vyzvaný na vyjadrenie\nk žalobe v lehote 15 dní, mu bola doručená dňa 19.12.2017. Vyjadrenie žalovaného 1/ k žalobe zo\ndňa 02.01.2018 bolo súdu doručené v rovnaký deň, teda dňa 02.01.2018 - 14. deň od doručenia\nuznesenia na vyjadrenie, a to prostredníctvom aplikácie pre doručovanie elektronických podaní do\nelektronickej schránky súdu v elektronickej podobe opatrené autorizáciou podľa osobitného predpisu\n- kvalifikovaným elektronickým podpisom osoby oprávnenej konať vo veci v mene žalovaného (H..\nK. J. podľa poverenia zo dňa 21.12.2017 doloženého ako príloha k vyjadreniu) na základe platného\nmandátneho certifikátu ako kvalifikovaného certifikátu pre elektronický podpis podľa § 8 zákona č.\n272/2006 Z. z. o dôveryhodných službách (podľa oprávnenia zapísaného v zozname oprávnení podľa §\n9 uvedeného zákona, vedenom Národným bezpečnostným úradom pod číslom XXXX). Na preukázanie\ndoručenia vyjadrenia do elektronickej schránky priložil k podaniu doručenku vygenerovanú v zmysle\n§ 30 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. elektronickou podateľňou. Vlastnoručný podpis podania v\nlistinnej podobe je pri elektronickej podobe podania nahradený kvalifikovaným elektronickým podpisom\n(prípadne kvalifikovanou elektronickou pečaťou). Túto skutočnosť reflektuje ustanovenie § 125 ods. 2\nCSP, v zmysle ktorého len podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa\nosobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe (samozrejme vlastnoručne podpísané).\nZ uvedeného je zrejmé, že vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 02.01.2018, doručené toho istého\ndňa, do elektronickej schránky súdu v elektronickej podobe opatrené autorizáciou podľa osobitného\npredpisu, spĺňa všetky náležitosti riadne a včas podaného vyjadrenia k žalobe podľa § 167 CSP, ako\ni všeobecné náležitosti podania podľa § 127 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k povereniu zo dňa 21.12.2017\nako listine osvedčujúcej oprávnenie príslušného zamestnanca ministerstva konať vo veci pred súdom\nv mene ministerstva žalovaný uviedol, že toto nevykazuje žiadne znaky zmätočnosti, neurčitosti alebo\nnezrozumiteľnosti. Z predmetného poverenia je zrejmé, kto poverenie udelil (ministerka spravodlivosti\nSR, ktorá v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej\nštátnej správy v znení neskorších predpisov riadi a zodpovedá za činnosť ministerstva), komu (H.. K. J.,\nštátny zamestnanec ministerstva spravodlivosti), v akej veci bolo udelené (zastupovanie ministerstva v\nkonaní o zaplatenie odškodnenia vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C/61/2017),\nje riadne datované a vlastnoručne podpísané tak osobou, ktorá poverenie udelila, ako aj osobou, ktorá\nho prijala.\n6. Pôvodne Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 12C/61/2017-99 zo dňa 12.11.2019 žalobu zamietol\nz dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie štátu. Proti rozsudku podali žalobcovia odvolanie.\nKrajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4Co/55/2020-132 zo dňa 31.05.2021 rozsudok súdu prvej\ninštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rámci odôvodnenia uznesenia odvolací súd uviedol,\nže zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verenej správy\nalebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovia síce svoje nároky na náhradu nemajetkovej ujmy\npodriaďujú pod ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. a ako žalovaného označili Slovenskú republiku v\nzastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, avšak zo skutkového vymedzenia ich žaloby vyplýva, že ich\nnárok, ktorý odôvodňovali tým, že skutkové okolnosti opísané žalobcami v žalobe, od ktorých odvíjajú\nsvoj nárok na odškodnenie - konanie povereného zamestnanca Ministerstva spravodlivosti SR ako\nzástupcu strany sporu v občianskoprávnych konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I pod\nsp. zn. 14C/114/2007 a sp. zn. 11C/135/2011 spočívajúce v predkladaní zápisnice o výsluchu svedka\nv trestnom konaní vedenom proti žalobcovi 1/ ako dôkazu v týchto konaniach, nespadajú pod úpravu\nzákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko zastupovanie štátu v sporových konaniach pred súdmi nie je výkonom\nverejnej moci v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. Každé podanie (vrátane žaloby)\nje súd povinný posudzovať podľa jeho obsahu (čl. 11 ods. 1, § 124 CSP), čo znamená, že označenie\nstrán sporu nemusí byť zreteľne oddelené od ďalších častí žaloby, a preto pokiaľ ide o zjavný rozpor\nskutkových tvrdení s označením žalovaného a právne posúdenie žalobného návrhu-nároku žalobcov, je\n\nnamieste postup podľa § 129 ods. 1 CSP a vecou súdu vyzvať žalobcov na odstránenie tohto rozporu.\nSúd prvej inštancie takto nepostupoval, pričom sám v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že\nsa stotožnil s názorom žalovaného, že zastupovanie štátu v sporových konaniach pred súdmi nie je\nvýkonom verejnej moci v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. Keď súd prvej inštancie predtým,\nako sa zaoberal otázkou vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, pričom sám poukázal na rozpor medzi\nobsahom žalobného návrhu žalobcov a nesprávnym subsumovaním nároku žalobcov pod ustanovenia\nzákona č. 514/2003 Z. z., a v dôsledku toho nesprávneho označenia žalovaného, nevyzval žalobcov v\nzmysle § 129 ods. 1 CSP na odstránenie tohto rozporu s náležitým poučením, znemožnil žalobcom 1/ a\n2/ realizáciu ich procesných práv, ktoré im procesnoprávny predpis priznáva na účely ochrany ich práv a\nprávom chránených záujmov, čím došlo k zásahu do podstaty ich základného práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivé súdne konanie.\n7. Súd prvej inštancie (Okresný súd Bratislava I) v intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia\nodvolacieho súdu uznesením č. k. 12C/61/2017-166 zo dňa 08.03.2023, vydaným vyšším súdnym\núradníkom, vyzval žalobcov, aby jednoznačne označili žalovaného, t. j. subjekt, proti ktorému žaloba\nsmeruje, nakoľko išlo o zjavný rozpor medzi obsahom žalobného návrhu a subsumovaním nároku\nžalobcov pod ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobcovia prostredníctvom podania, doručeného\nsúdu dňa 17.04.2023, podali sťažnosť proti uzneseniu č. k. 12C/61/2017-166. Uviedli, že opakovane\ntvrdia, že sú obeťami konania Ministerstva spravodlivosti SR zneužitím práva, a teda jeho nesprávnym\núradným postupom za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobu považovali za zrozumiteľnú, dôvodnú\na zmysluplnú a žiadali jej vyhovieť. Napadnuté uznesenie považovali za zmätočné v úmysle vtiahnuť\nžalobcov do mylných predstáv súdu na podklade účelového nesprávneho právneho posúdenia veci.\nV prípade žalobcov bol šíriteľom informácii zamestnanec Ministerstva spravodlivosti SR na podklade\npoverenia udeleného ministrom, čo je rozdiel od prípadu, kedy by ministerstvo bolo zastúpené treťou\nosobou - advokátom. Boli zneužité citlivé informácie, s ktorými Ministerstvo spravodlivosti SR, a teda štát\nneoprávnene nakladal a zneužil ich voči dotknutým žalobcom. Žalobcovia z opatrnosti navrhli rozšírenie\nžaloby o žalovaného 2/ - Ministerstvo spravodlivosti SR.\n8. Súd prvej inštancie uznesením č. k. B1-12C/61/2017-173 zo dňa 24.11.2023 zamietol sťažnosť\nžalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 08.03.2023 a zároveň pripustil vstup\nMinisterstva spravodlivosti SR do konania, ktorý ďalej v konaní vystupoval ako žalovaný 2/.\n9. Žalovaný 2/ žiadal žalobu zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, keďže v\nkonaní sp. zn. 14C/114/2007 bola zápisnica o výsluchu svedka predložená dňa 24.10.2011 ako príloha\nk vyjadreniu zo dňa 21.10.2011. V konaní sp. zn. 11C/135/2011 bola rovnaká zápisnica predložená\ndňa 16.02.2012 ako príloha k vyjadreniu zo dňa 15.02.2012. Dňa 07.06.2012 bola ministerstvu\nspravodlivosti doručená sťažnosť žalobcu 1/ zo dňa 05.06.2012, v ktorej žalobca namietal (sťažoval sa\nna) postup povereného zamestnanca ministerstva spravodlivosti v konaniach vedených na Okresnom\nsúde Bratislava I pod sp. zn. 14C/114/2007 a sp. zn. 11C/135/2011, spočívajúci v predložení predmetnej\nzápisnice o výsluchu svedka v trestnom konaní sp. zn. 5T 52/2009 v týchto konaniach, čím podľa\nsťažovateľa (žalobcu 1/ v tomto konaní) došlo k nenáležitej kriminalizácii a škandalizácii jeho osoby\na neoprávnenému šíreniu predmetnej zápisnice s následkom ohrozenia práv sťažovateľa chránených\n§ 11 Občianskeho zákonníka. Ak konaním povereného zamestnanca ministerstva spravodlivosti\nnamietaným v tejto žalobe malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov a vzniku\nnemajetkovej ujmy, najneskôr deň doručenia sťažnosti zo dňa 05.06.2012 ministerstvu, teda 07.06.2012,\nje potrebné považovať za deň, kedy žalobcovia mohli uplatniť svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy,\na od tohto dňa je potrebné počítať i trojročnú premlčaciu dobu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka,\npričom je nepochybné, že žalobcovia o nimi tvrdenom konaní zamestnanca ministerstva mali vedomosť\nuž pred podaním predmetnej sťažnosti, a teda premlčacia doba v skutočnosti začala plynúť ešte skôr.\nPremlčacia doba troch rokov odo dňa 07.06.2012 uplynula dňa 07.06.2015. Keďže žalobcovia svoj nárok\nuplatnili na súde po prvý krát podaním žaloby dňa 02.10.2017, teda po uplynutí premlčacej doby, a\nvoči žalovanému 2/ dokonca až ich podaním zo dňa 12.04.2023, ktorým po prvýkrát navrhli rozšírenie\nokruhu žalovaných o žalovaného 2/, nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je\npremlčaný. Bez významu je pre účel posúdenia vznesenej námietky premlčania spôsob i čas skončenia\ntrestného konania sp. zn. 5T 52/2009, na ktorý žalobcovia poukazujú - k namietanému zásahu do\nosobnostných práv malo dôjsť konaním zamestnanca ministerstva spravodlivosti v iných konaniach, nie\nv tomto trestnom konaní, pričom informácia obsiahnutá v zápisnici o výsluchu svedka z tohto trestného\nkonania, ktorú žalobcovia označujú v žalobe za nepravdivú (dlh žalobcov vo výške 5 miliónov Sk),\n\nnebola vôbec predmetom trestného konania, preto jeho skončenie je vo vzťahu k pravdivosti alebo\nnepravdivosti tvrdenia svedka uvedeného v predmetnej zápisnici bezpredmetným, a nie je pravdou, že\nby sa žalobcovia nemohli proti tomuto tvrdeniu brániť občiansko-právnou žalobou na ochranu osobnosti.\n10. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 11.12.2023, doručenom súdu dňa 26.02.2024, uviedli,\nže rozšírenie žaloby o žalovaného 2/ na podklade tzv. usmernenia odvolacieho súdu neznamená\nautomaticky oneskorené uplatnenie práva žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy každému zo\nžalobcov v sume po 10.000 Eur, keďže v prípade podania žaloby aplikáciou ustanovení zákona\nč. 514/2003 Z. z. aj na podklade výsledku trestného konania súd ako subjekt znalý práva koná\npriamo voči zodpovednému subjektu za neoprávnený zásah do osobnostných práv bez ohľadu na\nkonanie žalobcov, pričom nie je oprávnený v žiadnej forme neprípustným naoktrojovaním či už priamo\nalebo nepriamo vnútiť žalobcom, resp. primäť žalobcov, aby rozšírili už podanú žalobu o ďalšieho\nžalovaného podľa §-u 11 a nasl. OZ, resp. na zmenu petitu podľa nekalých a nedobromyseľných predstáv\nsúdu prvej inštancie, čo je aj tento prípad flagrantného porušenia princípu právnej istoty, legitímneho\nočakávania, porušenia princípu zdravého rozumu, o to viac, ak sa tu jedná o konanie o odškodnení\nžalobcami utrpenej nemajetkovej ujmy nesprávneho úradného postupu za účinnosti zák. č. 514/2003\nZ. z. v dôsledku konania zamestnanca Ministerstva spravodlivosti SR zneužitím informácií nezákonne\na úskočne získaných Ministerstvom spravodlivosti SR od vyšetrovateľov PPZ (na základe žiadosti MS\nSR ) z v danom čase z tzv. „živého trestného spisu“.\n11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zápisnica o výsluchu svedka zo\ndňa 31.01.2008, vyjadrenie MS SR v konaní sp. zn. 14C/114/2007 doručené súdu dňa 24.10.2011,\nprvá strana rozsudku KS v BA, sp. zn. 2To/135/2015, prvá strana vyjadrenia MS SR v konaní sp. zn.\n11C/135/2011, doručeného súdu dňa 16.02.2012, žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na\nnáhradu škody, doručená MS SR dňa 08.03.2017, prvá strana rozsudku OS BA I, sp. zn. 11C/135/2011\nzo dňa 16.09.2013, sťažnosť na Mgr. Ondruška doručená MS SR dňa 07.06.2012.\n12. Konštatoval, že v konaní Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 14C/114/2007 (žalobca: VENUS\nPROJECT Slovakia s.r.o. c/a žalovaný: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti\nSR) bolo zo strany žalovaného dňa 24.10.2011 doručené súdu vyjadrenie, prílohu ktorého tvorila\nzápisnica o výsluchu svedka E.. H. F. zo dňa 31.01.2008 v trestnom konaní na Prezídiu PZ, Úradu\nboja proti korupcii. V konaní Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11C/135/2011 (žalobca: A.. O. H. c/a\nžalovaný: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR) bolo zo strany žalovaného\ndňa 16.02.2012 doručené súdu vyjadrenie, prílohu ktorého podľa zhodného vyjadrenia strán rovnako\ntvorila zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 31.01.2008.\nŽalobcovia 1/ a 2/ dňa 08.03.2017 doručili Ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o predbežné\nprerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000 Eur pre každého zo žalobcov z\ndôvodu šírenia zápisnice o výsluchu svedka povereným zamestnancom Ministerstva spravodlivosti SR\nH.. X. S. v konaniach Okresného súdu Bratislava I. Dňa 07.06.2012 žalobca 1/ doručil Ministerstvu\nspravodlivosti SR sťažnosť na zamestnanca Mgr. Norberta Ondrušku, ktorý v konaniach sp. zn.\n14C/114/2007 a 11C/135/2011 neoprávnene šíril zápisnicu o výsluchu svedka E.. H. F. zo dňa\n31.01.2008.\nŽalobca 1/ (zároveň splnomocnený zástupca žalobkyne 2/) v priebehu konania uviedol, že v súlade\ns rozhodovacou praxou súdov, ako aj medzinárodných súdov, rozhodnutiami, ktorými je Slovenská\nrepublika viazaná, každý nezákonný zásah do základných práv a slobôd poškodenej osoby by mal byť v\nzásade odškodnený v súlade s čl.11 ods. 1, čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny, pričom k odškodneniu možno pristúpiť\naž potom, ako je možné vec posúdiť ako celok, čiže čl. 35 ods. 1 Dohovoru. Z toho aj vyplýva nárok na\nnáhradu nemajetkovej ujmy, ktorý vznikol dotknutej osobe alebo osobám v súvislosti s trestným konaním,\nktoré sa ukázalo nezákonné, je možno spoľahlivo uplatňovať až po právoplatnom skončení takéhoto\nkonania na vnútroštátnej úrovni. P. S. zastupoval Slovenskú republiku v konaní sp. zn. 14C/114/2007 a\nsp. zn. 11C/135/2011, pričom v konaní sp. zn. 11C/135/2011 prešlo aj Ústavným súdom SR, kde tento\nsúd skonštatoval, že postupy Okresného súdu Bratislava I, Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho\nsúdu SR boli v rozpore s dohovorom až právoplatným skončením. Teda, ak bola podaná sťažnosť\nsmerujúca k Mgr. Ondruškovi listom zo dňa 05.06.2012, doručená Ministerstvu spravodlivosti SR dňa\n07.06.2012, tak túto sťažnosť nie je možné kvalifikovať ako uplatnenie nároku na odškodné v súlade s\nust. § 15, 16, 17 zákona č. 514/2003 Z. z., jedná sa o sťažnosť, ako súčasť preventívneho prostriedku.\nTo nie je uplatnenie nároku a prerokovanie odškodnenia, k tomuto mohlo dôjsť až po oslobodení spod\nobžaloby. Na základe rozsudku konečného súdu bolo možné uzatvoriť, že táto zápisnica bola získaná\n\nnezákonne a hľadí sa na ňu ako na nezákonne získaný dôkaz. O to viac, že p. S. zastupoval Slovenskú\nrepubliku, resp. údajne poškodenú, v tomto prípade udavača v trestnej veci, Ministerstvo spravodlivosti\nSR vedelo, že je povinné sa zdržať akéhokoľvek vynášania informácií o prebiehajúcom trestnom konaní\na ich sprístupňovania tretím osobám, pričom tento zákaz trval až do 21.04.2016. Konanie ministerstva\nnie je v žiadnom prípade možné považovať za výkon subjektívneho práva, čiže je to nutné hodnotiť\nako exces. V zásade platí, že keďže došlo k porušeniu čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru, ergo do zásahu práv\nna súkromie žalobcov, do práva na ich pokojný rodinný a citový život, tak je tu dôkazné bremeno na\nžalovanom. V prípade, že súd sa s týmto právnym názorom nestotožňuje a zastáva právny názor, že\nžalobe nie je možné podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vyhovieť, tak poukázal na to, že súd pozná právo,\na preto je potrebné prijať účinné opatrenia, aby táto žaloba, ktorá je dôvodná a zmysluplná, o to viac,\nže sa jednalo o opakované útoky do integrity žalobcov konaním ministerstva spravodlivosti tak, aby\nsúd našiel riešenie, pretože nie je na mieste túto žalobu zamietnuť. V rámci záverečnej reči uviedol,\nže sa nestotožňuje s uplatnenou námietkou premlčania, v tomto prípade trojročná premlčacia doba\nneprichádza do úvahy. Vzhľadom na to považoval žalobu za dôvodnú a žiadal jej vyhovieť.\n13. Žalovaní 1/ a 2/ považovali akékoľvek tvrdenia a vyjadrenia žalobcov vo vzťahu k dôvodnosti\na priebehu trestného konania, prípadne postupu OČTK v tomto konaní za irelevantné. Vo vzťahu k\nnamietanému zásahu do osobnostných práv žalobcov konaním zamestnanca MS SR mali za to, že aj\nodvolací súd v jeho zrušujúcom uznesení ustálil, že v prípade tohto konania zamestnanca nejde o výkon\nverejnej moci, preto tento nárok nie je možné subsumovať pod ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z.,\nčo vylučuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/. Zároveň trvali na vznesenej námietke premlčania\nnároku podľa § 101 OZ, keďže už z doposiaľ predložených a vykonaných dôkazov, predovšetkým z\nodpovede na sťažnosť žalobcu zo dňa 05.06.2012 je zrejmé, že najneskôr k tomuto dňu žalobcovia\nmali vedomosť o nimi tvrdenom zásahu, keďže k nemu namietali, resp. podávali sťažnosť, avšak nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy zdôvodnením takýmto zásahom si uplatnili až žalobou na súde prijatou\ndňa 02.10.2017, teda celkom zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby pre jeho uplatnenie. Vo\nvzťahu k samotnej skutočnosti, ktorou malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcov, zdôraznili, že\nžalovaný 2/ mal postavenie poškodeného v trestnom konaní, zápisnicu mal k dispozícií legálnou cestou\na túto nijakým spôsobom nepublikoval verejne alebo širšiemu okruhu osôb, ale iba v rámci procesnej\nobrany v súdnom konaní. Preto mal za to, že nie je splnený ako predpoklad prípadného neoprávneného\nzásahu a už vôbec nie je ničím preukázaná ujma na právach žalobcov, za ktorú by mala každému z nich\npatriť peňažná náhrada žalobou požadovanej sumy.\n14. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovení § 1 písm. a/, § 2 písm. a/, § 3\nods., 1 písm. a/ a d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci a o zmene niektorých zákonov, § 11, § 13 ods. 1,2, § 101Občianskeho zákonníka.\n15. Uviedol, že žalobcovia svoj nárok vymedzili ako náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 10.000\nEur pre každého z nich na tom skutkovom základe, že zamestnanec Ministerstva spravodlivosti SR\nv konaniach Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14C/114/2007 a sp. zn. 11C/135/2011 predložil ako\ndôkaz zápisnicu o výsluchu svedka E.. H. F. zo dňa 31.01.2008 majúcu obsahovať nepravdivé tvrdenia\no dlhu žalobcu 1/, čím malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcov. V označených konaniach\nvystupovala na strane žalovaného Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR.\nŽalobcovia uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy subsumovali pod ustanovenia zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom pôvodne\nžaloba smerovala iba proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR. Súd prvej\ninštancie v poradí prvým rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie\nštátu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že zastupovanie štátu v sporových konaniach pred súdmi nie\nje výkonom verejnej moci. V označených civilnoprávnych konaniach štát vystupoval ako strana sporu,\nkedy má štát rovnaké procesné postavenie a z toho vyplývajúce práva a povinnosti, ako majú všetky\nďalšie sporové strany. S uvedeným názorom sa stotožnil aj odvolací súd, ktorý v zrušujúcom uznesení\nč. k. 4Co/55/2020-132 uviedol, že zastupovanie štátu v sporových konaniach pred súdmi nie je výkonom\nverejnej moci v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.\n16. Konštatoval, že v zmysle záverov uznesenia Ústavného súdu Českej a Slovenskej federatívnej\nrepubliky z 9. júna 1992 sp. zn. I. ÚS 191/92 „verejnú moc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom\norgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môže vykonávať aj\nprostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom na určenie, či aj iný subjekt koná ako orgán verejnej\n\nmoci, je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a tieto\nrozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, alebo či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať.\nOrgánom v právnom slova zmysle je právnická osoba, vykonávajúca svoju činnosť ako povinnosť alebo\nkompetenciu a je zriadená k trvalému a opakujúcemu sa výkonu činnosti“. Za výkon verejnej moci je\nnutné považovať rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených\nzáujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Z legálnej definície výkonu verejnej\nmoci tak možno vyvodiť záver, že úradným postupom orgánov verejnej moci je len taký postup, kedy\npríslušný orgán koná voči fyzickým a právnickým osobám navonok, pričom v rámci jeho vymedzených\nprávomocí vydávaním právnych aktov vykonáva verejnú moc a prostredníctvom tohto výkonu realizuje\nfunkcie štátu. Ministerstvo spravodlivosti SR vystupovalo v civilných sporových konaniach (sp. zn.\n14C/114/2007 a sp. zn. 11C/135/2011) ako orgán konajúci v mene štátu, t. j. ako strana sporu, kedy\nmalo rovnaké procesné postavenie ako protistrana, a teda svojím konaním nerealizovalo výkon verejnej\nmoci, výsledkom ktorého by bolo rozhodnutie o právach alebo povinnostiach fyzických alebo právnických\nosôb, ktoré by bolo vynútiteľné štátnou mocou. Keďže Ministerstvo spravodlivosti SR (orgán konajúci\nv mene štátu) ako strana sporu predložením dôkazu v súdnom konaní nevykonávalo verejnú moc,\nvýsledkom ktorej by bolo vydanie štátom vynútiteľného rozhodnutia voči fyzickej alebo právnickej osobe,\nkonaním ministerstva nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle zákona č. 514/2003\nZ. z. Uviedol, že v súdnych konaniach vykonáva verejnú moc jedine súd, a nie akýkoľvek iný orgán\nverejnej moci, ktorý vystupuje v súdnom konaní ako strana sporu s rovnakými právami a povinnosťami\nako iný účastník, ktorý nie je orgánom verejnej moci. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie\nk záveru, že na nárok uplatnený žalobcami nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z.\nKeďže Ministerstvo spravodlivosti SR prostredníctvom svojho zamestnanca pri predložení zápisnice o\nvýsluchu svedka ako dôkazu v súdnych konaniach Okresného súdu Bratislava I (sp. zn. 14C/114/2007\na sp. zn. 11C/135/2011) nevykonávalo verejnú moc, nie je daná pasívna vecná legitimácia štátu, a preto\nrozhodol, že žalobe vo vzťahu k Slovenskej republike (žalovanému 1/) nebolo možné vyhovieť.\nŽalobcovia uvádzali, že konaním zamestnanca Ministerstva spravodlivosti SR došlo\nk zásahu\ndo ich výsostne osobnostných práv aj pred tretími osobami, bolo intenzívne zasiahnuté do ich práva na\nčesť a dôstojnosť, do práva na pokojný stav, súkromie a pokojný rodinný život, čo malo za následok\nvyvolanie stavu utrpenia a poníženia. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu o nemožnosti\naplikácie ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. na prejednávaný prípad, podľa názoru súdu prvej inštancie\nje potrebné nárok žalobcov posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti,\nv zmysle ktorých má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej\ncti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho\nzákonníka).\n17. Vo vzťahu k otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ súd prvej inštancie uviedol, že k zásahu\ndo osobnostných práv žalobcov malo dôjsť konaním povereného zamestnanca žalovaného 2/, ktorý v\nrámci civilných súdnych konaní predložil listinný dôkaz - zápisnicu o výsluchu svedka z trestného konania\nvedeného proti žalobcovi 1/. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti neobsahujú\nosobitnú úpravu o zodpovednosti za zásah do osobnostných práv fyzických osôb. Pokiaľ zákon nejakú\nproblematiku neupravuje, môže odkázať na podobné (analogické) použitie inej normy na daný prípad.\nPrávna teória pripúšťa v občianskom práve analógiu zákona, aj keď tak zákon výslovne neustanovuje.\nAnalogicky (§ 420 ods. 2 OZ), pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby\nspôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby,\npovažuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Vzhľadom na to, že H.. X. S.\nbol poverený na zastupovanie Ministerstva spravodlivosti SR v konaniach Okresného súdu Bratislava\nI, potom za splnenia ďalších zákonných predpokladov ako existencia zásahu spočívajúceho buď v\nporušení, alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, neoprávnenosť\ntakého zásahu a príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou, by práve žalovaný 2/ bol\nzodpovednostným subjektom za zásah do osobnostných práv žalobcov.\nŽalovaný 2/ však v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Súd prvej inštancie\nuviedol, že podstata premlčania spočíva v kvalifikovanom uplynutí času, v ktorom zo strany veriteľa\nnedošlo k vykonaniu jeho subjektívneho práva. V dôsledku tohto márneho uplynutia času vzniká\ndlžníkovi právo vzniesť pred súdom námietku premlčania a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Právo\nna náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany\nosobnosti fyzickej osoby, je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. Počiatok plynutia všeobecnej\ntrojročnej premlčacej doby v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho\nzákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť\n\nalebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim\npo dni, kedy k takémuto zásahu došlo (rozsudok Najvyššieho súdu SR 27. novembra 2012 sp. zn.\n2 Cdo 194/2011, R 58/2014). Žalobcovia považovali za zásah do ich osobnostných práv predloženie\nzápisnice o výsluchu svedka E.. H. F. vyhotovenej v trestnom konaní vedenom proti žalobcovi 1/ v\ncivilných konaniach Okresného súdu Bratislava I. Premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu\nnemajetkovej ujmy tak začala plynúť odo dňa, kedy k označenému zásahu do osobnostných práv\ndošlo. Na uvedené nemá vplyv, či trestné konanie vedené voči žalobcovi 1/ bolo v rozhodnom čase\nprávoplatne skončené, keďže za zásah do osobnostných práv bolo žalobcami označené predloženie\nzápisnice o výsluchu svedka v civilných konaniach Okresného súdu Bratislava I, a nie postup alebo\nrozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v rámci trestného konania. V konaní so sp.\nzn. 14C/114/2007 bola zápisnica o výsluchu svedka doručená súdu dňa 24.10.2011. V uvedenom konaní\nna strane žalobcu vystupovala spoločnosť VENUS PROJECT Slovakia, s.r.o., IČO: 31 342 841, ktorej\nspoločníkom a konateľom bol žalobca 1/. V konaní sp. zn. 11C/135/2011 bola zápisnica súdu doručená\ndňa 16.02.2012. Všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po doručení\nzápisnice súdu. Žaloba bola podaná na súd až dňa 02.10.2017, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Navyše\nnávrh na pripustenie vstupu Ministerstva spravodlivosti SR (žalovaného 2/) ako zodpovednostného\nsubjektu za prípadný zásah do osobnostných práv žalobcov bol doručený súdu až dňa 13.04.2023\n(e-mailom), v listinnej podobe bol doplnený dňa 17.04.2023. Žalobcovia neopravili na výzvu súdu\noznačenie žalovaného (v uznesení boli žalobcovia podrobne poučení z akých dôvodov a ako majú\nopravu vykonať), naopak zotrvávali na pôvodnom označení žalovaného ako Slovenskej republiky\nzastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR a vstup samotného Ministerstva spravodlivosti SR ako\nďalšieho subjektu na stranu žalovaného navrhli „s pocitom jemnej opatrnosti“. Navyše dňa 07.06.2012\nbola žalovanému 2/ doručená sťažnosť žalobcu 1/ (datovaná dňa 05.06.2012) na zamestnanca H..\nX. S. z dôvodu predloženia zápisnice o výsluchu svedka v označených civilných súdnych konaniach.\nTeda najneskôr dňa 05.06.2012 mali žalobcovia vedomosť o konaní zamestnanca žalovaného 2/, ktoré\noznačili za zásah do svojich osobnostných práv, t. j. keby aj súd počítal plynutie premlčacej doby od\ntohto dňa, aj tak súd konštatuje, že nárok bol na súde uplatnený po uplynutí trojročnej premlčacej doby.\nŽalobcovia skutkové tvrdenia žalovanej strany ohľadom okolností rozhodujúcich pre začatie plynutia\npremlčacej doby nepopierali. Je však dôvodné predpokladať, že žalobcovia mali vedomosť o konaní\nzamestnanca žalovaného 2/ aj skôr, keďže v konaní sp. zn. 14C/114/2007 bola zápisnica o výsluchu\nsvedka predložená dňa 24.10.2011, pričom ako strana sporu v tomto konaní vystupovala obchodná\nspoločnosť, ktorej bol žalobca 1/ konateľom a spoločníkom. Vzhľadom na to, že nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch bol na súde uplatnený po uplynutí premlčacej doby, súd prvej inštancie\nvyhodnotil námietku premlčania vznesenú v konaní ako dôvodnú.\n18. Nad rámec súd prvej inštancie uviedol, že v civilných sporových konaniach za dôkaz môže slúžiť\nvšetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných\nprostriedkov. Ministerstvo spravodlivosti SR konajúce v mene štátu vystupovalo v súdnom konaní ako\nžalovaný, pričom je právom strany predkladať v rámci svojej procesnej obrany aj listinné dôkazy. Do\nsúdneho spisu má prístup len obmedzený počet ľudí (strany, ich zástupcovia, sudcovia, prípadne\nzamestnanci súdov), t. j. listinné dôkazy predložené v súdnych konaniach nie sú hromadne šírené medzi\nverejnosťou. Zápisnica o výsluchu svedka nebola vyhotovená žalovaným 2/, ale orgánmi činnými v\ntrestnom konaní. Žalovaný 2/ zápisnicu získal zákonným spôsobom z dôvodu procesného postavenia\npoškodeného v predmetnom trestnom konaní. Predloženie tohto dôkazu v súdnom konaní žalovaným\n2/ ako stranou sporu tak súd prvej inštancie nepovažoval za zásah spôsobilý porušiť alebo ohroziť\nosobnostné práva žalobcov. Ťažiskovým dôvodom zamietnutia žaloby vo vzťahu k žalovanému 2/ však\nzostáva premlčanie uplatneného nároku, preto je podľa súdu prvej inštancie bezpredmetné podrobnejšie\nsa zaoberať existenciou neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcov, vznikom ujmy na ich\nstrane, resp. príčinnou súvislosťou medzi zásahom a ujmou.\n19. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a citované zákonné\nustanovenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný 1/ ako štát nie je nositeľom\npovinnosti požadovanej v žalobe, a preto nie je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom.\nZodpovednostným subjektom za zásah do osobnostných práv žalobcov mohol byť za splnenia\nzákonných predpokladov žalovaný 2/, ktorý však v konaní vzniesol dôvodnú námietku premlčania. Na\nzáklade uvedeného súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, a preto ju v celom rozsahu zamietol.\n\n20. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov A.. O. H., E..\nK. D., E.. L. F. a H.. X. S., na návrh žalobcov nepripojil spisy Okresného súdu Bratislava I sp. zn.\n11C/135/2011 a 14C/114/2007, vyšetrovací spis v rámci trestného konania vedeného voči žalobcovi 1/,\nspis Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-4C/88/2010 a ani nezisťoval stav konania Ústavného súdu\nSR II. ÚS 124/2016. Keďže dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok pasívnej vecnej legitimácie\nžalovaného 1/ a vznesená námietka premlčania, navrhované dokazovanie by bolo nadbytočné a\nnehospodárne.\n21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1 CSP podľa pomeru\njej úspechu vo veci s odôvodnením, že žalovaní 1/ a 2/ mali v konaní plný úspech, a preto by im prislúchal\nnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak keďže žalovaným žiadne trovy nevznikli, náhradu\ntrov konania im nepriznal.\n22. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ z dôvodov podľa §-u\n365 ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/, f/ a písm. h/ CSP, čl. 2 ods. 2 CSP proti podľa nich opätovne flagrantne\nsvojvoľnému, arbitrárne, nepresvedčivo a neracionálne, nekonzistentne odôvodnenému (absencia §§u 220 ods. 2 CSP, čl. 2 ods. 2 , ods. 3 CSP) nie vecne správne nezákonnému a protiústavnému,\nšpekulatívne vydanému zneužitím práva rozsudku, a to všetko bez splnenia zákonných podmienok s\ntým, že vo veci konala a rozhodovala nie nestranná a zaujatá sudkyňa Mgr. Michaela Janečková bez\ntoho, aby aplikáciou rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR (čase JUDr. J. Baricová) a rozhodnutia\nESĽP vo veci J. p. Spojenému kráľovstvu bolo rozhodnuté o námietke nestrannosti vznesenej voči\nzákonnej sudkyni a Mestskému súdu Bratislava IV, keďže takéto rozhodnutie nebolo doposiaľ účinne\ndoručené k rukám žalobcu 1/ a žalobkyne 2/, ktorá je v časti konania na ochranu osobnosti vedenému\npo 21.12.2023 voči žalovanému 2/ nezastúpená žalobcom 1/, čo je dostatočne preukázané obsahom\nspisu. Žalobkyňa 2/ je zastúpená H.. A.. E. R. iba v časti konania na náhradu nemajetkovej ujmy 10.000\nEur voči žalovanej 1/\n(SR v zastúpení MS SR) titulom nesprávneho úradného postupu Ministerstva\nspravodlivosti SR za účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z..\nSúd prvej inštancie a zákonná sudkyňa sa po arbitrárnom zrušujúcom uznesení Krajského súdu v\nBratislave z 31.5.2021 č. k. 4Co/55/2020-132 (doručený 23.08.2021) dôsledne nevysporiadali s tým, že\naj jedným (v tomto prípade opakovanými zásahmi ) zásahom zo strany Ministerstva spravodlivosti SR\na jeho zamestnancom do základných práv a slobôd žalobcov mohlo dôjsť k neoprávneným zásahom\nodškodniteľným podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a súbežne odškodniteľným aj podľa §-u 11 a nasl.\nObčianskeho zákonníka, čo je nesporným aj z obsahu tvrdení žalobcov v žalobe, pričom odvolací\nkrajský súd, ako aj súd prvej inštancie vinou neprípustnej (re)interpretácie prejavu vôle žalobcov a v\ndôsledku nemožného/ zakázaného naokrojtovania bez náležitej a povinnej súčinnosti so žalobcami, a to\naj aplikáciou ust. §-u 161 ods. 1, ods. 3 CSP v zjavnej snahe žalobu žalobcov voči Slovenskej republike\nzamietnuť, a to všetko bez riadneho prejednania veci, vykonania dokazovania, odňatím žalobcom\nmožnosti riadne konať pred súdom, porušením práva na spravodlivé súdne konania a odmietnutím\nspravodlivosti, porušením čl. 6 ods. 1 Dohovoru, porušením čl. 36 ods. 1 a ods. 3 Listiny, porušením\nčl. 46 ods. 1, 3 Ústavy SR, porušením práva žalobkyne 2/ na zákonného sudcu - porušením čl. 4 ods.\n4 Listiny a čl. 38 ods. 1 Listiny sa ústavne konformne nevysporiadali, o to viac ak súd prvej inštancie\npo 21.12.2023 nekonal riadne so žalobkyňou 2/ (právne nezastúpenou v konaní na ochranu osobnosti),\nktorú mestský súd ignoroval, nedoručoval jej vyjadrenia žalovanej 2 účinne do vlastných rúk, maril jej\nprávo rovnosti zbraní a právo na kontradiktóme súdne konanie, pričom na pojednávanie dňa 02.07.2024,\nna ktorom súd rozhodol arbitrárnym rozsudkom (bez vypočutia žalobkyne 2/ k nároku uplatneného podľa\n§-u 11a nasl. Obč. zákonníka, bez výzvy na doplnenie žaloby voči žalovanému 2/, včítane jej riadneho\nodôvodnenia a návrhu petitu žaloby ju riadne listinne a ani elektronicky nepredvolal, hoci bol k tomu\npovinný. Bolo tak podľa žalobcov porušené právo žalobkyne 2/ byť vypočutý súdom k uplatnenému\nnároku voči žalovanému 2/.... a iné, o to viac, ak žalobkyňa 2/ je občiankou SR maďarskej národnosti teda mal súd na toto pojednávanie tiež zabezpečiť tlmočníka.\nVytýkali súdu prvej inštancie, že v súlade s rozhodovacou praxou vyšších súdov, ústavného súdu a\nESĽP a v záujme ochrany práv slabšej strany dotknutej aktivitami Ministerstva spravodlivosti SR aj voči\nnej nevylúčil (bez vyčkania na návrh žalobkyne 2/) žalobu v časti uplatneného nároku na odškodnenie\nnemajetkovej ujmy na samostatné konanie, zmaril vedome vinou nie nezaujatej sudkyne právo\nžalobkyne 2/ za spravodlivé súdne konanie, pri zachovaní jej práva na rovnosť zbraní a kontradiktórne\nsúdne konanie, do konania nepripojil ako dôkaz spis pôvodného Okresného súdu Bratislava I č. k.\n4C/88/2010 - bolo povinnosťou súdu prvej inštancie návrhu na vykonanie dôkazu pripojením tohto spisu\nuž z 18.01.2023 a následne z 17.04.2023 vyhovieť, a to všetko aj s akcentom na princíp právnej istoty (čl.\n\n2 ods. 2 CSP), legitímneho očakávania, princíp predvídateľnosti rozhodnutia, princíp zdravého rozumu,\na nie sa zákonnou sudkyňou zamerať na účelové trestanie žalobcov 1/ a 2/ za podanú kompenzačnú\nžalobu a podanie odvolania voči nezákonnému rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava 1 vydávaním\nzjavne nezákonných uznesení o uložení žalobcom každému zaplatiť sumy 333 Eur za podanú žalobu\npodľa zák. č. 514/2003 Z. z. (uznesenie č. k. B1-12C/61/2017-173 z 24.11.2023) a sumy 366 Eur\nza podané odvolanie (uznesenie č. k. B1-12C/61/2017-180 z 29.11.2023) s tým, že toto nezákonné\nkonanie realizované zlomyseľnou zákonnou sudkyňou vyústili do vydania arbitrárneho uznesenia č.\nk. B1-12C/61/2017-247 z 1.08.2024 bez možnosti podania odvolania, doručené iba žalobcovi 1/ dňa\n27.08.2024, nedoručené žalobkyni 2/ na škodu majetkových práv žalobcov 1/ a 2/. Tieto nezákonné\nuznesenia sa žiada odvolacím Krajským súdom Bratislava zrušiť titulom extrémneho excesu zneužitím\npráva súdom prvej inštancie a zákonnou sudkyňou nadužívaním práva a jeho ohýbaním v úmysle\nspôsobiť žalobcom majetkovú škodu, žalobcov diskriminovať a trestať za podanie kompenzačnej žaloby\nvoči SR v zast. MS SR v celom rozsahu (vo všetkých ich výrokoch, vec vrátiť Mestskému súdu Bratislava\nIV na ďalšie konanie a zákonné rozhodnutie, popr. vydaním záväzného pokynu Mestskému súdu\nBratislava IV na vydanie opravných uznesení v zmysle §-u 224 CSP, zrušením povinností uložených\nnedobromyseľným súdom žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ zaplatiť súdu neexistentné súdne poplatky v\nsumách 333 Eur a 366 Eur, keďže vec je možné posúdiť aj tak, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ by bolo\npodané proti rozhodnutiam, proti ktorým odvolania nie sú prípustné, krajský súd by tieto odvolania mohol\nodmietnuť s poukazom na ust. §-u 386 písm. c) CSP.\nVo veci zákonnej sudkyne sa týmto podáva návrh na začatie disciplinárneho konania, o to viac, že\nsudkyňa sa na pojednávaní dňa 02.07.2024 nebezpečne a nedôstojne v prítomnosti tretej osoby\n(neúčastníka súdneho konania J. K. - viď. Zápisnica z pojednávania 1. strana) nebezpečne vyhrážala\nžalobcovi 1/ za jeho a jeho manželky - žalobkyne 2/ subjektívny právny názor (poznámka: za vyjadrenie\nsubjektívneho právneho názoru nie je možné trestanie dokonca zneužitím práva) - realizáciu jeho\npráva na absolútnu ochranu práva na slobodu slova a slobodu prejavu uložením poriadkovej pokuty do\nvýšky 500 Eur, resp. 2 000 Eur, čo žalobca 1/ vníma ako útok súdu a zákonnej sudkyne na slobodu\nslova a slobodu prejavu, teda ako útok na jeho práva chránené Ústavou SR, Dohovorom, Listinou pozri aktuálna judikatúra ESĽP voči Slovensku - vec bude žalobcami 1/ a 2/ postúpená po rozhodnutí\nodvolacieho súdu ESĽP na ďalšie konanie, keďže tu postupom mestského súdu a zákonnej sudkyne\ndošlo k flagrantnému porušeniu čl. 3 Dohovoru - neoprávnenému a ponižujúcemu zaobchádzaniu (za\nokolností súdenej veci a vyhrážania sa zákonnej sudkyne žalobcovi 1/ dňa 02.07.2024 vydávaním\nzjavne nezákonných uznesení o uložení žalobcom každému zaplatiť sumy 333 Eur za podanú žalobu\npodľa zák. č. 514/2003 Z. z. (uznesenie č. k. B1-12C/61/2017-173 z 24.11.2023) a sumy 366 Eur\nza podané odvolanie (uznesenie č. k. B1-12C/61/2017-180 z 29.11.2023) s tým, že toto nezákonné\nkonanie realizované zlomyseľnou zákonnou sudkyňou vyústili do vydania arbitrárneho uznesenia č. k.\nB1-12C/61/2017-247 z 1.08.2024 bez možnosti podania odvolania.\nPo tomto nebezpečnom vyhrážaní sudkyňa nemohla byť v očiach žalobcu 1/ nie nezaujatá , nie\nnestranná, je tu zjavná neznášanlivosť sudkyne voči žalobcovi 1/ a žalobkyni 2/, teda vydaný rozsudok\ndňa 2.7.2024 je vydaný nie nestrannou a zaujatou sudkyňou, je teda nezákonný a protiústavný, riadne\na presvedčivo neodôvodnený v súlade s ust. §-u 220 ods. 2 CSP- žiada sa žalobcami 1/ a 2/ odvolacím\nkrajským súdom zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie zákonné konanie a spravodlivé\nrozhodnutie, s prípadným riadnym a presvedčivým odôvodnením odklonu od rozhodnutí súdov v tzv.\nobdobnej veci. Sudkyňa Mgr. M. Janečková pokračovala v nedobromyseľných útokoch voči žalobcom\nv zjavnom úmysle spôsobiť majetkovú škodu žalobcom - rozhodnutia vydávala nezákonne a to všetko\nbez možnosti podania odvolania voči nim, zašla až tak ďaleko, že ohýbaním práva sa žalobcovi 1/\nnebezpečne vyhrážala.\nŽalobcovia mali za to, že nimi uplatnený nárok nie je premlčaný a že bolo povinnosťou súdu prvej\ninštancie vyzvať ich k upresneniu žaloby, jej odôvodneniu aj s návrhom petitu v súlade s ust. § 129\nCSP za súčasného uplatnenia osobitnej poučovacej povinnosti súdom, nesplnenie tejto povinnosti\nmalo za následok zásah do podstaty základného práva na súdnu ochranu a práva žalobcov na\nspravodlivé súdne konanie s účinkami degenatio iustitiae (II.ÚS 675/2016), došlo k porušeniu čl. 46 ods.\n1 ústavy. Napadnutý v poradí 2. arbitrárne odôvodnený rozsudok ako výsledok aj nesprávneho právneho\nposúdenia veci bez vykonania riadneho a ústavne konformného dokazovania.\nTo, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého\nsúdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko, z 9. decembra 1994, séria A,\n\nč. 303-As. 12, § 29: Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 -B: Georgiadis\nc. Grécko z 29. mája 1997: Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd\nSlovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze Hl. US\n119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s\nuplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS115/03).\nPodľa žalobcov súd prvej inštancie vec neprávne právne posúdil, odňal im možnosť riadne konať\npred údom o uplatnenom nároku - viď bezbrehé formalistické a tendenčné tvrdenia okresného súdu\nobsiahnuté v arbitrárnom, nepresvedčivom odôvodnení rozsudku, ktoré v právnom štáte nemôžu\npožívať právnej ochrany súdom, keďže napadnutý rozsudok (po tomu predchádzajúcich nezákonných\nrozhodnutiach) v dôsledku prílišného formalizmu a tendenčnosti nie je súladný so zárukami, ktoré im\nposkytuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru, nie je súladný s elementárnymi princípmi spravodlivosti (rozhodovaciu\nprax ESĽP voči Slovensku).\nSúd prvej inštancie zmaril riadne a včasné vykonanie dokazovania a objektivizácie žalobcami\nuplatnenej nemajetkovej ujmy za jednotlivé čiastkové úkony zo strany Ministerstva spravodlivosti SR\nprostredníctvom jeho zamestnanca riadeného ministrom spravodlivosti.\nPoukázali na čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru a uviedli, že v demokratickom a právnom štáte sú\nvšetky orgány verejnej moci povinné rešpektovať základné práva a slobody a úlohou súdov je poskytovať\nim ochranu, resp. svojbytnú a špecifickú formu ochrany, ak ide o ústavný súd. Aj judikatúra štrasburských\norgánov ochrany práv potvrdzuje, že čl. 6 dohovoru síce nenúti zmluvné štáty na vytváranie odvolacích\nalebo dovolacích (kasačných) súdov, avšak pokiaľ tieto jurisdikcie existujú, garancie ustanovené v čl.\n6 dohovoru musia byť rešpektované hlavne tam, kde zaisťujú účastníkom konania účinné právo na\nprístup k súdom pre účely prerokovania ich práv (napr. rozhodnutie z 19. decembra 1997 vo veci Brualla\nGómez de la Torre v. Španielsko, č. 26737/95, § 33 in fine). Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje,\nže obmedzenie prístupu na súd nebude zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru vtedy, ak nebude sledovať\nlegitímny cieľ a ak tu nebude existovať primeraný vzťah proporcionality medzi použitými prostriedkami\na legitímnym účelom, ktorý má byť dosiahnutý (porov. vec Kreuz v. Poľsko z 19. júna 2001, č. 28249/95,\n§ 55).\nUviedli, že podľa čl. 46 ods. 1 ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym\núradným postupom. Právny základ tohto nároku je zakotvený aj v čl. 1 ods. 1 ústavy, teda v princípoch\nmateriálneho právneho štátu, ktorý musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov\nči za konanie, ktorým štátny orgán alebo orgán verejnej moci priamo zasahuje do základných práv a\nslobôd jednotlivca. Vo sfére regulácie následkov výkonu verejnej moci a deliktnej zodpovednosti štátu za\nspôsobenú nemajetkovú ujmu (škodu) je potrebné hľadať omnoho väčšiu spätosť s ústavným právom,\nako to je pri iných druhoch súkromnej regulácie, a to preto, lebo táto oblasť regulácie rieši dôsledky\nvzťahu, v ktorom štát a jednotlivec vystupovali v nerovnom, t. i. vrchnostenskom postavení. Zmyslom\na účelom zákona č. 514/2003 Z. z. vydaného podľa čl. 46 ods. 4 ústavy je len stanoviť podmienky a\npodrobnosti realizácie, pokiaľ ide o obsah (už) ústavodarcom v čl. 46 ods. 3 ústavy zakotvených práv,\nteda podmienky a podrobnosti čisto procesnej povahy (nie materiálnoprávnej). V každom prípade je\npreto podľa žalobcov nevyhnutné dbať o to, aby fakticky nedošlo k vyprázdneniu dotknutého základného\npravá pri použití jeho zákonnej úpravy tak, ako k tomu došlo konaním a arbitrárnymi rozhodnutiami\nMestského súdu Bratislava IV v réžii nie nestrannej a zaujatej sudkyne, ktorá sa neštítila pred treťou\nosobou (J. K.) nebezpečného a ponižujúceho sa vyhrážania sa žalobcovi 1/ za realizáciu jeho práva na\nabsolútnu ochranu práva na slobodu slova a slobodu prejavu. Bolo ustálené, že tohto pred pojednávaním\nbez vedomia a súhlasu žalobcov 1/ a 2/ oboznámila so žalobou, čo v právnom štáte nie je možným,\nzakazuje sa. Menovaný bol následne žalobcom 1/ zastihnutý ako sa zúčastňuje na petržalskom súde\npojednávaní pridelených sudkyni Mgr. M. Janečková, poznatky naznačujú, že jej „sudkyňa odmietla\njeho neúčasť na pojednávam na žiadosť žalobcu 1/.\nAplikáciou zákona o zodpovednosti štátu v prípadoch zodpovednosti štátu za škodu nesmie dôjsť priamo\nani nepriamo k obmedzeniu rozsahu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 3 ústavy či k jeho zúženiu,\nalebo dokonca k jeho vylúčeniu, tak, ako k tomu došlo v tomto kompenzačnom konaní a rozhodnutiami\nMestského súdu Bratislava IV (pôvodne Okresného súdu Bratislava I). Podľa zákona o zodpovednosti\nštátu je teda nutné kompenzovať všetku ujmu, ktorú by bolo možné podradiť pod čl. 46 ods. 3 ústavy,\na nie naopak, tak ako to oddemonštroval Mestský súd Bratislava IV dňa 02.07.2024 za účasti nie\n\nnestrannej a zaujatej sudkyne, teda sudkyne konajúcej a rozhodujúcej po okamihu nebezpečného\nvyhrážania sa žalobcovi 1/ a potierania práva žalobcu 1/ a žalobcu 2/ na absolútnu slobodu slova a\nslobodu prejavu.\nOdôvodnenie napadnutého rozsudku o zamietnutí nárokov žalobcov na náhradu nemajetkovej škody\n10.000 Eur každému, prevažne účelovo vzťahujú na to, že odvolateľ údajne nepreukázal výšku\nimateriálnej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť, ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom\nštátu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku mestského súdu nie je vôbec zjavné, prečo sa mestský súd\n(ktorý obštrukčným konaním v prospech žalovanej zneužitím práva zmaril riadne a včasné dokazovanie\nv otázke uplatnenej nemajetkovej ujmy aj domnieval, že tieto predpoklady zodpovednosti štátu neboli\nsplnené, hoci bolo nutné tieto dve podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom\n(škodu a príčinnú súvislosť) dôsledne rozlišovať. Teda mestský súd svoje rozhodnutie aj z 02.07.2024\n(obdobne ako aj prvé nezákonné rozhodnutie) tendenčne a nekonzistentné odôvodnil v úmysle poškodiť\ndotknutých odvolateľov.\nO odškodniteľnú ujmu (škodu) ide, ak nesprávnosť postupu príslušného orgánu, resp. vydanie\nnezákonného rozhodnutia mala dopad na nemajetkovú sféru žalujúceho odvolateľa, teda ak by nedošlo\nk nezákonnému rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu v činnosti orgánu verejnej moci za\núčinnosti zákona č. 514/2003 Z. z., nedošlo by k žalobcami tvrdenej nemajetkovej ujme u odvolateľov.\nMyšlienkové pochody mestského súdu a zákonnej sudkyne trpia vadou, odporujú princípu „zdravého\nrozumu“ a princípom právneho štátu. V posudzovanom prípade mestský súd podľa žalobcov riadne a\npresvedčivo nezistil skutkový stav veci.\nAj pri objektívnej zodpovednosti štátu za škodu je nevyhnutým predpokladom jej vzniku príčinná súvislosť\nmedzi právnou skutočnosťou, za ktorú štát zodpovedá (t. j. nezákonným rozhodnutím/nesprávnym\núradným postupom), a vznikom nemajetkovej škody vo vzťahu príčiny a následku. Ministerstvo\nspravodlivosti SR zneužilo (aj tzv. citlivé) informácie z vyšetrovacieho spisu v tzv. živom konaní,\nčím neoprávnene zasiahlo do výsostne osobnostných práv dotknutých žalobcov, je tu objektívna\nzodpovednosť štátu na zaplatenie odškodniteľnej nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma, ktorej vznik\núčastník odôvodňuje riadne v žalobe je teda odškodniteľná, o to viac ak žalobca 1/ bol vystavený\nneľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu zo strany zákonnej sudkyne dňa 2.7,2024 za účasti tretej\nosoby Peter Roháček bez súhlasu žalobcu 1/.\nNapadnuté rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-12C/61/2017-238 z 02.07.2024\npovažovali žalobcovia z ústavnoprávneho pohľadu za deficitné aj z toho dôvodu, že mestský súd\nchybne neposudzoval jednotlivé predpoklady zodpovednosti za škodu, lebo pokiaľ škoda nevznikne,\nnevznikne ani zodpovednosť za škodu, a preto je zbytočné preukazovať ešte aj príčinnú súvislosť. Súd\nprvej inštancie sa podľa nich dôsledne a ústavne konformne nevysporiadal so všetkými okolnosťami\nvýznamnými pre jeho rozhodnutie voči žalovanej 1/ a žalovanému 2/ a zároveň dospel k záverom, ktoré\nnie sú logicky odôvodnené; nevysporiadal sa s judikatúrou ESĽP v obdobných veciach proti Slovensku\nako aj s tým, že vo veci nebolo začaté účinné vyšetrovanie, porušil princíp právnej istoty, legitímneho\nočakávania a zdravého rozumu.\nS poukazom na vyššie uvedené a tvrdené žalobcovia, obeť porušenia Dohovoru, porušenia práva na\nspravodlivé súdne konanie, obeť porušenia čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd , porušenia čl.\n36 ods. 1 a ods. 3 Listiny základných práv a slobôd , obeť porušenia čl. 46 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Ústavy\nSR, obeť porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, obeť porušenia\npráva na zákonného, nezaujatého, nestranného sudcu podľa čl. 4 ods. 4 Listiny a čl. 38 ods. 1 Listiny\ndôvodne a zmysluplne žiadajú napadnutý opätovne flagrantne svojvoľný, nepresvedčivo a neracionálne,\nnekonzistentné odôvodnený nezákonný, nespravodlivý rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k.\nB1-12C/61/2017-238 z 02.07.2024 doručený 27.08.2024 iba žalobcovi 1 (nedoručený žalobkyni 2/ žalobkyňa 2/ vo vzťahu k žalovanej 2/ po 21.12.2023 nesplnomocnila k zastupovaniu H.. A.. E. R.,\nresp. advokáta, po 21.12.2023 vo vzťahu k výroku č. III. uznesenia B1-12C/61/2017-173 z 24.11.2023,\nmestský súd s ňou riadne nekonal, nedoručoval jej písomnosti, porušovaním práva rovnosti a práva\nna kontradiktórne súdne konanie súd nemal riadne ustálený okruh účastníkov konania, hoc bol k tomu\npovinný, čo malo za následok porušenie práva na spravodlivé súdne konania, ergo nemohol zaviazať\nkaždého zo žalobcov uznesením č. k. B1-12C/61/2017-173 z 24.11.2023 k zaplateniu súdneho poplatku\nza žalobu v sume 333 Eur navyše takýto nárok je a bol by aj tak premlčaný (odvolanie a sťažnosť\nz 27.12.2023), doručené súdu prvej inštancie 02.01.2024-doposiaľ riadne nekonané a nerozhodnuté;\nnemohol uznesením z 29.11.2023 č. k. B1-12C/61/2017-180 zaviazať každého zo žalobcov k zaplateniu\nsúdneho poplatku v sume 366 Eur za podané odvolanie v konaní o žalobe podľa zák. č. 514/2003 Z.\nz., hoci tu mohla vzniknúť povinnosť iba na zaplatenie sumy 20 Eur, zrušiť v obidvoch jeho arbitrárnych\nvýrokoch, odvolateľom priznať trovy odvolacieho konania a právneho zastúpenia. Boli toho názoru,\n\nže sudkyňa aj v čase vydania napadnutého rozsudku nebola voči žalobcom nestranná, je tu zjavná\nnenávisť sudkyne voči žalobcom. Pre vydanie rozsudku neboli splnené podmienky konania, súd nemal\nriadne ustálený predmet konania a účastníkov konania, je tu stále vinou nenáležitej (re)interpretácie a\nzakázaného naokrojtovania absencia (návrhu) petitu voči žalovanej 2/, keďže súd nevyzval žalobcov v\nprimeranej lehote postupom podľa §§-u 161 ods. 1, ods. 3 k doručeniu žalobného návrhu aj s petitom\nvoči žalovanému 2/ (viď. výrok č. III. uznesenia na č. l. 173 spisu z 24.11.2023), teda k upresneniu\nžaloby voči žalovanému 2/, napadnutý rozsudok nie je riadne, presvedčivo, racionálne, konzistentne\nodôvodnený, odporuje vo svojej podstate ust. § 220 ods. 2 CSP (čomu odporujú aj vyššie citované\narbitrárne uznesenia, ktorými bola žalobcom uložená každému povinnosť zaplatiť súdne poplatky za\nžalobu a odvolanie v sumách po 333 Eur a po 366 Eur, z čoho vyplýva, že Slovenská republika nie je\nprávnym štátom, keď sa tu dáva prednosť aktivitám zlomyseľne konajúcej a rozhodujúcej, nebezpečne\nsa vyhrážajúcej sudkyne účastníkom konania na strane žalobcov ), teda sa ho žiada odvolacím súdom\nzrušiť, aplikáciou tzv. Pintovho zákona priznať žalobcom odškodnenie nemajetkovej ujmy po 5.000 Eur,\no čom súd prvej inštancie doposiaľ riadne nekonal a nerozhodol.\nŽalobcovia ďalej žiadali priznať každému odškodnenie nemajetkovej ujmy v sume každému po 5.000 Eur\na zároveň odvolacím súdom zrušiť uznesenia Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-12C/61/2017-247\nz 01.08.2024; č. k. B1-12C/61/2017-180 z 29.11.2023; č. k. B1-12C/61/2017-173 z 24.11.2023 vo\nvýrokoch č. I., č. II., č. III. resp. vydať Mestskému súdu Bratislava IV záväzný pokyn na vydanie\nopravných uznesení v zmysle §-u 224 CSP k uzneseniam č. k. B1-12C/61/2017-247 z 01.08.2024; č.\nk. B1-12C/61/2017-180 z 29.11.2023; doručené mestskému súdu dňa 02.01.2024, ktoré odvolaciemu\nsúdu bolo zatajené, o sťažnosti žalobcov z 12.04.2023, doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa\n17.04.2023 nebolo doposiaľ riadne, presvedčivo a ústavne konformne rozhodnuté, uznesenie č. k.\nB1-12C/61/2017-173 nie je riadne a presvedčivo odôvodnené, odporuje ust. §-u 220 ods. 2 CSP.\nŽalobcovia tiež žiadali, aby Krajský súd Bratislava zakázal sudkyni Mgr. M. Janečková po vrátení\nveci Mestskému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci konať a rozhodovať\ntitulom jej zjavnej zaujatosti a zlomyseľnosti vydávaním zjavne nezákonných rozhodnutí, uložil jej\npovinnosť písomne sa ospravedlniť žalobcom za jej útoky voči ich majetku vedomým vydávaním\nnezákonných uznesení č. k. B1-12C/61/2017-247 z 01.08.2024; č. k. B1-12C/61/2017-180 z 29.11.2023;\nč. k. B1-12C/61/2017-173 z 24.11.2023 zneužitím práva, za neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a\nnebezpečné vyhrážanie sa žalobcovi 1/ dňa 02.07.2024 smerujúce k obmedzeniu práva na slobodu\nslova a slobodu prejavu žalobcu 1/ v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod č. k.\nBl-12C/61/2017, sprístupnenie informácií o konaní občanovi J. K..\n23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§\n378, § 380 ods. 1 CSP) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý\nnepovažoval za potrebné doplniť ani znova zopakovať (§ 385 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP\na dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n24. Žalobcovia svoj nárok vymedzili ako náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu\n10.000 Eur pre\nkaždého z nich na tom skutkovom základe, že zamestnanec Ministerstva spravodlivosti SR v konaniach\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 14C/114/2007 a sp. zn. 11C/135/2011 predložil ako dôkaz zápisnicu\no výsluchu svedka E.. H. F. zo dňa 31.01.2008, majúcu obsahovať nepravdivé tvrdenia o dlhu žalobcu\n1/, čím malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcov. V označených konaniach vystupovala\nna strane žalovaného Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR. Žalobcovia\nuplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy subsumovali pod ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom pôvodne žaloba smerovala len\nproti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR.\n25. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní správne postupoval, keď v intenciách odvolacieho súdu\nuznesením č. k. 12C/61/2017-166 zo dňa 08.03.2023, vydaným vyšším súdnym úradníkom, vyzval\nžalobcov, aby jednoznačne označili žalovaného, t. j. subjekt, proti ktorému žaloba smeruje, nakoľko\nišlo o zjavný rozpor medzi obsahom žaloby, jej skutkového vymedzenia, a subsumovaním nároku\nžalobcov pod ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobcovia prostredníctvom podania doručeného\nsúdu dňa 17.04.2023 podali sťažnosť proti uzneseniu č. k. 12C/61/2017-166. Uviedli, že opakovane\ntvrdia, že sú obeťami konania Ministerstva spravodlivosti SR zneužitím práva, a teda jeho nesprávnym\núradným postupom za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobu považovali za zrozumiteľnú, dôvodnú\na zmysluplnú a žiadali jej vyhovieť. Uviedli, že v prípade žalobcov bol šíriteľom informácii zamestnanec\n\nMinisterstva spravodlivosti SR na podklade poverenia udeleného ministrom, čo je rozdiel od prípadu,\nkedy by ministerstvo bolo zastúpené treťou osobou - advokátom. Boli zneužité citlivé informácie, s\nktorými Ministerstvo spravodlivosti SR, a teda štát neoprávnene nakladal a zneužil ich voči dotknutým\nžalobcom. Žalobcovia z opatrnosti navrhli rozšírenie žaloby o žalovaného 2/ - Ministerstvo spravodlivosti\nSR. Súd prvej inštancie uznesením č. k. B1-12C/61/2017-173 zo dňa 24.11.2023 zamietol sťažnosť\nžalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zo dňa 08.03.2023 a zároveň pripustil vstup\nMinisterstva spravodlivosti SR do konania, ktorý ďalej v konaní vystupoval ako žalovaný 2/.\n26. Vo vzťahu k namietanému zásahu do osobnostných práv žalobcov konaním zamestnanca MS\nSR nejde o výkon verejnej moci, preto tento nárok nie je možné subsumovať pod ustanovenia\nzákona č. 514/2003 Z. z., čo vylučuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/. Zastupovanie štátu\nv sporových konaniach pred súdmi nie je výkonom verejnej moci v zmysle ustanovenia § 2 písm.\na) zákona č. 514/2003 Z. z. Za výkon verejnej moci je nutné považovať rozhodovanie a úradný\npostup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb. Z legálnej definície výkonu verejnej moci tak možno vyvodiť záver, že\núradným postupom orgánov verejnej moci je len taký postup, kedy príslušný orgán koná voči fyzickým a\nprávnickým osobám navonok, pričom v rámci jeho vymedzených právomocí vydávaním právnych aktov\nvykonáva verejnú moc a prostredníctvom tohto výkonu realizuje funkcie štátu.\n27. Ministerstvo spravodlivosti SR vystupovalo v civilných sporových konaniach (sp. zn. 14C/114/2007\na sp. zn. 11C/135/2011) ako orgán konajúci v mene štátu, t. j. ako strana sporu, kedy malo rovnaké\nprocesné postavenie ako protistrana, a teda svojím konaním nerealizovalo výkon verejnej moci,\nvýsledkom ktorého by bolo rozhodnutie o právach alebo povinnostiach fyzických alebo právnických\nosôb, ktoré by bolo vynútiteľné štátnou mocou. Keďže Ministerstvo spravodlivosti SR (orgán konajúci\nv mene štátu) ako strana sporu predložením dôkazu v súdnom konaní nevykonávalo verejnú moc,\nvýsledkom ktorej by bolo vydanie štátom vynútiteľného rozhodnutia voči fyzickej alebo právnickej osobe,\nkonaním ministerstva nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.\nz. Na nárok uplatnený žalobcami nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo\nspravodlivosti SR prostredníctvom svojho zamestnanca pri predložení zápisnice o výsluchu svedka ako\ndôkazu v súdnych konaniach Okresného súdu Bratislava I (sp. zn. 14C/114/2007 a sp. zn. 11C/135/2011)\nnevykonávalo verejnú moc, preto nie je daná pasívna vecná legitimácia štátu -žalovaného 1/, čo odvolací\nsúd konštatoval už aj vo svojom predchádzajúcom uznesení č. k. 4Co/55/2020-132.\n28. Odvolacia námietka žalobcov, že rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k.\nB1-12C/61/2017-238 z 02.07.2024 bol doručený 27.08.2024 iba žalobcovi 1/ a nebol doručený žalobkyni\n2/, ktorá vo vzťahu k žalovanej 2/ po 21.12.2023 nesplnomocnila k zastupovaniu H.. A.. E. R., resp.\nadvokáta, po 21.12.2023 vo vzťahu k výroku č. III. uznesenia B1-12C/61/2017-173 z 24.11.2023,\nmestský súd s ňou riadne nekonal, nedoručoval jej písomnosti, porušovaním práva rovnosti a práva\nna kontradiktórne súdne konanie súd prvej inštancie nemal riadne ustálený okruh účastníkov konania,\nže ohľadom žalobkyne 2/ nevylúčil (bez vyčkania na návrh žalobkyne 2/) žalobu v časti uplatneného\nnároku na odškodnenie nemajetkovej ujmy na samostatné konanie, zmaril vedome vinou nie nezaujatej\nsudkyne právo žalobkyne 2/ za spravodlivé súdne konanie, čo malo za následok porušenie práva na\nspravodlivé súdne konanie, nebola dôvodná.\nPodľa § 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.\nZástupcom môže byť fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, ako aj právnická osoba. Právne\núkony zástupcu sú prejavy jeho vôle, ale právne následky (práva a povinnosti) vznikajú priamo tej\nosobe, ktorá je zastupovaná, pokiaľ zástupca koná v rozsahu udeleného plnomocenstva. Udelenie\nsplnomocnenia je možné len písomne, a to v listinnej podobe alebo elektronickej podobe a zastupovanie\nna základe udeleného splnomocnenia zaniká jeho vypovedaním. V danom prípade žalobkyňa 2/ udelila\nplnomocenstvo na jej zastupovanie v konaní žalobcovi 1/ pre celé konanie, ktorému doručovanie bolo\núčinné aj vo vzťahu k žalobkyni 2/, a k vypovedaniu tohto plnomocenstva udeleného žalobkyňou 2/\nžalobcovi 1/ nedošlo.\n29. V konaní sp. zn. 14C/114/2007 bola zápisnica o výsluchu svedka predložená dňa 24.10.2011\nako príloha k vyjadreniu zo dňa 21.10.2011. V konaní sp. zn. 11C/135/2011 bola rovnaká zápisnica\npredložená dňa 16.02.2012 ako príloha k vyjadreniu zo dňa 15.02.2012. Dňa 07.06.2012 bola\nministerstvu spravodlivosti doručená sťažnosť žalobcu 1/ zo dňa 05.06.2012, v ktorej žalobca namietal\n(sťažoval sa) na postup povereného zamestnanca ministerstva spravodlivosti v konaniach vedených na\n\nOkresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14C/114/2007 a sp. zn. 11C/135/2011 spočívajúci v predložení\npredmetnej zápisnice o výsluchu svedka v trestnom konaní sp. zn. 5T 52/2009 v týchto konaniach,\nčím podľa sťažovateľa (žalobcu 1/ v tomto konaní) došlo k nenáležitej kriminalizácii a škandalizácii\njeho osoby a neoprávnenému šíreniu predmetnej zápisnice s následkom ohrozenia práv sťažovateľa\nchránených § 11 Občianskeho zákonníka. Keďže H.. X. S. bol poverený na zastupovanie Ministerstva\nspravodlivosti SR v konaniach Okresného súdu Bratislava I, potom za splnenia ďalších zákonných\npredpokladov ako existencia zásahu spočívajúceho buď v porušení, alebo ohrození osobnosti fyzickej\nosoby v jej fyzickej a morálnej integrite, neoprávnenosť takého zásahu a príčinná súvislosť medzi\nzásahom a vzniknutou ujmou, by práve žalovaný 2/ bol zodpovednostným subjektom za zásah do\nosobnostných práv žalobcov. Existenciu uvedených predpokladov však nebolo potrebné skúmať,\nnakoľko vzhľadom na žalovaným 2/ vznesenú námietku premlčania sa súd zaoberá predovšetkým\notázkou premlčania žalobcom uplatneného nároku. Túto súd prvej inštancie správne vyhodnotil a dospel\nk správnemu záveru o premlčaní nároku žalobcov.\nPočiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby v prípade náhrady za nemateriálnu ujmu\nje podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu\nobjektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína\nplynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto zásahu došlo. Žalobcovia považovali za zásah\ndo ich osobnostných práv predloženie zápisnice o výsluchu svedka E.. H. F. vyhotovenej v trestnom\nkonaní vedenom proti žalobcovi 1/ v civilných konaniach Okresného súdu Bratislava I. Premlčacia doba\nna uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy tak začala plynúť odo dňa, kedy k označenému\nzásahu do osobnostných práv došlo. V konaní sp. zn. 14C/114/2007 bola zápisnica o výsluchu svedka\npredložená dňa 24.10.2011 ako príloha k vyjadreniu zo dňa 21.10.2011. V konaní sp. zn. 11C 135/2011\nbola rovnaká zápisnica predložená dňa 16.02.2012 ako príloha k vyjadreniu zo dňa 15.02.2012.\nDňa 07.06.2012 bola ministerstvu spravodlivosti doručená sťažnosť žalobcu 1/ zo dňa 05.06.2012, v\nktorej žalobca namietal (sťažoval sa na) postup povereného zamestnanca ministerstva spravodlivosti v\nkonaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14C/114/2007 a sp. zn. 11C/135/2011\nspočívajúci v predložení predmetnej zápisnice o výsluchu svedka v trestnom konaní sp. zn. 5T 52/2009\nv týchto konaniach, čím podľa sťažovateľa (žalobcu 1/ v tomto konaní) došlo k nenáležitej kriminalizácii\na škandalizácii jeho osoby a neoprávnenému šíreniu predmetnej zápisnice s následkom ohrozenia práv\nsťažovateľa chránených § 11 Občianskeho zákonníka. Všeobecná trojročná premlčacia doba začala\nplynúť dňom nasledujúcim po doručení zápisnice súdu. Žaloba bola podaná na súd až dňa 02.10.2017,\nt. j. po uplynutí premlčacej doby. Navyše návrh na pripustenie vstupu Ministerstva spravodlivosti SR\n(žalovaného 2/) ako zodpovednostného subjektu za prípadný zásah do osobnostných práv žalobcov bol\ndoručený súdu až dňa 13.04.2023 (e-mailom), v listinnej podobe bol doplnený dňa 17.04.2023.\nVzhľadom na premlčanie nároku žalobcov voči žalovanému 2/, ktorý by bol nebyť nedostatku pasívnej\nlegitimácie žalovaného 1/, premlčaný aj voči žalovanému 1/, súd prvej inštancie aj z tohto dôvodu\nsprávne žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol. Z dôvodu premlčania nároku už nebolo potrebné vykonávať\nohľadom žalobcami uplatneného nároku ďalšie dokazovanie, preto aj v tomto smere nebola odvolacia\nnámietka žalobcov dôvodná.\n30. K argumentácii žalobcov, že žiadali priznať každému odškodnenie nemajetkovej ujmy v sume\nkaždému po 5.000 Eur, odvolací súd udáva, že na pojednávaní dňa 2.7.2024 na otázku súdu, či žiadosť\no priznanie odškodnenia nemajetkovej ujmy každému zo žalobcov po\n5.000 eur za porušenie čl. 3,4,\n6 ods. 1 CSP titulom extrémne dlhého konania a diskriminácie, ktorá bola uvedená v podaní žalobcov z\n11.12.2023, má súd považovať za návrh a zmenu žaloby, žalobca 1/ uviedol, že nejde o návrh žaloby v\npravom zmysle, a v odvolacom konaní rozšírenie žaloby ani zmena žaloby nie je prípustná (§ 371 CSP).\n31. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcov, že vec prejednávajúca sudkyňa konala voči\nnim nezaujato, poukazujúc na jej procesný postup v konaní, a pokiaľ žalobca 1/ tvrdil, že sa mu na\npojednávaní konanom dňa 2.7.2024 nebezpečne vyhrážala, z obsahu Zápisnice po pojednávaní zo dňa\n2.7.2024 vyplýva, že vec prejednávajúca sudkyňa žalobcu 1/ len poučila v zmysle § 105 ods. 1 písm.\ne/ a ods. 3 CSP o tom, že „v prípade opakovaných urážlivých podaní, napr., že zákonná sudkyňa musí\nbyť psychicky chorá, mu môže byť uložená poriadková pokuta do výšky 500 eur, resp. 2.000 eur“ a tieto\nurážlivé podania aj z obsahu spisu vyplývajú.\nNemožno akceptovať, aby účastníci konania a ich zástupcovia útočili vulgárnymi alebo nepodloženými\nvýrokmi na osoby sudcov len preto, že majú výhrady voči ich postupu v konaní (nález Ústavného súdu\nČeskej republiky z 19. januára 2016, sp. zn. I. ÚS 750/15).\n\n32.\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.\n33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255\nods. 1 CSP a žalovaným 1/ a 2/, úspešným v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, nakoľko im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.\n34. Napadnutým uznesením č. k. B1-12C/61/2017-173 zo dňa 24.11.2023 súd prvej inštancie uznesenie\nOkresného súdu Bratislava I č. k. 12C/61/2017-106 zo dňa 16.12.2019 zmenil tak, že uložil žalobcovi\n1/, aby zaplatil doplatok súdneho poplatku za žalobu v sume 333 Eur a žalobkyni 2/, aby zaplatila\ndoplatok súdneho poplatku za žalobu v sume 333 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia (I. výrok).\nSťažnosť žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 12C/61/2017-166 zo dňa\n08.03.2023 zamietol (II. výrok). Pripustil, aby do konania pristúpil ďalší subjekt na stranu žalovaného,\na to Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, ktorý\nbude v konaní vystupovať ako žalovaný 2/.\n35. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2017 sa žalobcovia\ndomáhali od žalovaného zaplatenia sumy 10.000 Eur žalobcovi 1/ a 10.000 Eur žalobkyni 2/ titulom\nnemajetkovej ujmy. Svoj nárok odôvodnili tým, že svojvoľnými aktivitami Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky prostredníctvom jeho zamestnanca malo byť zasiahnuté do ich osobnostných práv.\nNeoprávnený zásah mal spočívať v tom, že v občianskoprávnych konaniach vedených na Okresnom\nsúde Bratislava I pod sp. zn. 14C/114/2007 a sp. zn. 11C/135/2011 poverený zamestnanec Ministerstva\nspravodlivosti SR predložil ako dôkaz zápisnicu o výsluchu svedka v trestnom konaní vedenom proti\nžalobcovi 1/. Žalobcovia 1/ a 2/ mali za to, že na uplatnený nárok je potrebné aplikovať ustanovenia\nzákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene\nniektorých zákonov. Za žalobu zaplatili súdny poplatok vo výške 20 Eur podľa položky 7a Sadzobníka\nsúdnych poplatkov. Súd (pôvodne Okresný súd Bratislava I) rozsudkom č. k. 12C/61/2017-99 zo dňa\n12.11.2019 žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie štátu, keďže dospel k\nzáveru, že nárok žalobcov je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane\nosobnosti. Žalobcom bol následne uznesením č. k. 12C/61/2017-106 zo dňa 16.12.2019, vydaným\nvyšším súdnym úradníkom, dovyrubený súdny poplatok za žalobu vo výške 666 Eur podľa položky7b\npísm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov. Vyšší súdny úradník zaviazal žalobcov na zaplatenie doplatku\nsolidárne vo výške 666 Eur, toto uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 12C/61/2017-106 zo dňa\n16.12.2019 vydané vyšším súdnym úradníkom po podaní sťažnosti žalobcov 1/ a 2/ zmenil tak, že uložil\nžalobcovi 1/, aby zaplatil doplatok súdneho poplatku za žalobu v sume 333 Eur a žalobkyni 2/, aby\nzaplatila doplatok súdneho poplatku za žalobu v sume 333 Eur, teda zaviazal na zaplatenie súdneho\npoplatku každého zvlášť vo výške 333 Eur a nie solidárne vo výške 666 Eur.\n36. Súd prvej inštancie následne uznesením č. k. 12C/61/2017-166 zo dňa 08.03.2023, vydaným vyšším\nsúdnym úradníkom, vyzval žalobcov, aby jednoznačne označili žalovaného, t. j. subjekt, proti ktorému\nžaloba smeruje, nakoľko ide o zjavný rozpor medzi obsahom žalobného návrhu a subsumovaním\nnároku žalobcov pod ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. Žalobcovia podali uvedenému uzneseniu\nč. k. 12C/61/2017-166 sťažnosť a z opatrnosti navrhli rozšírenie žaloby o žalovaného 2/ - Ministerstvo\nspravodlivosti SR.\n37. Čo sa týka sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č. k. 12C/61/2017-166 zo\ndňa 08.03.2023, túto súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú a navyše podanú oneskorene.\nNapadnuté uznesenie bolo doručené žalobcovi 1/, ktorý je zároveň aj splnomocneným zástupcom\nžalobkyne 2/, dňa 29.03.2023. Posledným dňom na podanie sťažnosti bol 13.04.2023, ktorý nepripadol\nna sobotu alebo deň pracovného pokoja. Podľa podacej pečiatky bola sťažnosť podaná na pošte až dňa\n14.04.2023. Z uvedeného dôvodu súd sťažnosť zamietol.\n38. K III. výroku napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia neopravili označenie\nžalovaného v zmysle uznesenia, č. k. 12C/61/2017-166. Vzhľadom na to, že žalobcovia naďalej trvali\nna tom, že na uplatnený nárok majú byť aplikované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z., zotrvali aj na\npôvodnom označení žalovaného ako štátu, v mene ktorého má konať Ministerstvo spravodlivosti SR a\nzároveň z opatrnosti navrhli, aby súd pripustil vstup Ministerstva spravodlivosti do konania, pričom bude\nvystupovať ako žalovaný 2/. Keďže žalobcovia 1/ a 2/ navrhli pristúpenie Ministerstva spravodlivosti SR\n\ndo konania na žalovanú stranu, teda nebol potrebný súhlas ministerstva, súd prvej inštancie v zmysle\n§ 79 ods. 1 CSP návrhu vyhovel.\n39. Proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-12C/61/2017-173 zo dňa 24.11.2023 podali\nv zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ považujúc ho za nespravodlivé zneužívajúce ich práva,\no čom svedčí aj zneužitie práva nepripustením možnosti podania odvolania. Napriek tomu podaným\nodvolaním žiadali napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. ako nezákonné a\nnespravodlivé zrušiť.\n40. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec z hľadiska ust.\n§ 355 a §\n357 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti napadnutému uzneseniu je potrebné\nodmietnuť, nakoľko bolo podané proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.\n41. Podľa § 386 písm. c) Civilného sporového priadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.\n42. Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné\nodvolanie, ak to zákon pripúšťa.\n43. Podľa § 357 Civilného sporového poriadku odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej\ninštancie o\na) zastavení konania,\nb) odmietnutí podania vo veci samej,\nc) odmietnutí žaloby na obnovu konania,\nd) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,\ne) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,\nf) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,\ng) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,\nh) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,\ni) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,\nj) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,\nk) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,\nl) zabezpečení dôkazného prostriedku,\nm) nároku na náhradu trov konania,\nn) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,\no) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho\nrozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.\n44. Vzhľadom k tomu, že proti výrokom I., II. a III. napadnutého uznesenia odvolanie nie je prípustné,\nodvolací súd odvolanie žalobcov 1/a 2/ ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je\nodvolanie prípustné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.\n45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nTento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného\nuznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\nDovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach\npodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ\ndomáha (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/61/2017", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9f9d18f3-42bc-445a-be96-a2f016793041", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-12", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1"}, {"guid": "ussr:8051292d-1fec-4ca5-b909-c3ac72d1c0fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.124.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 124/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 124/2016 z 11. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.124.2016.1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "cc6f6f29-c10b-40ce-b61b-5757aefafc34:32b46208-fddd-412e-ae7e-43cd33413010", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3113011690.5", "spisova_znacka": "2To/135/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/135/2015 z 18. 1. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-01-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3113011690.5"}], "citovane_v": []}