{"guid": "870b0720-59af-485d-8196-afa698ec3155:26358221-59f0-48a7-976e-62cf131a2924", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1118200039.2", "spisova_znacka": "8Co/95/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/95/2024 z 31. 3. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 31. marca 2025, sp. zn. 8Co/95/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1118200039.2", "identifikacne_cislo": "1118200039", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ondrej Krajčo", "sudca_id": 175, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ondrej-krajco-175", "datum_vydania": "2025-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/26358221-59f0-48a7-976e-62cf131a2924", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1118200039.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1118200039.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1118200039.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n8Co/95/2024\n1118200039\n31. 03. 2025\nJUDr. Ondrej Krajčo\nECLI:SK:KSBA:2025:1118200039.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členov senátu\nJUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: Mitsui Sumitomo Insurance Co (Europe)\nLtd., so sídlom Fenchurch Avenue 25, London EC3M, 5AD Spojené kráľovstvo, ID spoločnosti: 1063340,\nzastúpeného: Advokátska kancelária EMADVOKAT, s. r. o., IČO: 50 909 169, so sídlom Ružová dolina\n8, Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585\n441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom\nŠoltésovej 7325/14, Bratislava, o zaplatenie 140.733,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava IV z 17. mája 2024, č. k. 43C/28/2023-414, takto\nrozhodol:\nOdvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu\nr a c i a na ďalšie konanie.\n\nv\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému\ndomáhal zaplatenia peňažnej sumy 140.733,13 eura s príslušenstvom, titulom práva na náhradu za\nvyplatené poistné plnenie. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov\nkonania v celom rozsahu.\n2. Vykonaným dokazovaním mal prvoinštančný súd preukázané, že dňa 04.09.2014 na 32,44 km\ndiaľnice A2 v smere do Grazu došlo k dopravnej nehode, kedy W. V. viedol vozidlo W. G. XX.XXX\ns EČV: Z. s návesom značky N.Q. s EČV: Z., pričom vychádzal z odpočívadla v pripájacom pruhu\na viedol vozidlo do pravého jazdného pruhu. V tom istom okamihu viedol vodič spoločnosti Dalitrans\ns.r.o. vozidlo značky L. W. s EČV: G. s návesom J. s EČV: G. v pravom jazdnom pruhu v tom istom\nsmere a narazil prednou stranou svojho ťažného vozidla do zadnej strany pripojeného návesu s EČV:\nZ., ktoré riadil W. V.. Pri nehode došlo k usmrteniu vodiča poddopravcu, B. a poškodeniu celej zásielky.\nPoisťovateľom návesu ku dňu 04.09.2014 bol žalovaný. Zo subrogačného formuláru zo dňa 18.01.2017\nvystaveného spoločnosťou Sony Europe Ltd., ktorého adresátom je spoločnosť žalobcu vyplýva, že k\npoistnej zmluve č. UK146080014329 bola uhradená škodová čiastka 140.733,13 eura. Išlo o dopravu\nnákladným automobilom z Nitry do La Roca del Valles, prepravovaným tovarom boli LED televízory\nSony a ujma, škoda, spočívala v mechanickom poškodení. Vo formulári sa uvádza, že so zreteľom na\nvyplatenie uvedenej škodovej čiastky danej spoločnosti s cieľom plného uspokojenia ich pohľadávky v\nspojitosti s uvedeným tovarom, potvrdili, že žalovaný bol subrogovaný vo vzťahu ku všetkým právam\na opravným prostriedkom vo vzťahu k tovaru. Zo správy z oddelenia kvality spoločnosti Sony vyplýva,\nže napriek opätovnej röntgenovej kontrole nie je možné garantovať, že bude výrobok 100 % funkčný.\nZo správy č. 14445/BOR vyhotovenej spoločnosťou Foxxconn Slovakia spol. s r. o. vplýva, že dňa\n22.09.2014 bola vykonaná obhliadka nákladného vozidla s návesom ako aj prepravovaného tovaru.\nPredmetom inšpekčnej obhliadky bola poškodená zásielka 23 paliet (336 kusov) elektroniky Sony, ktorá\nbola poistená spoločnosťou žalobcu, ktorá vydala svoju otvorenú poistku č. UK146080014329. Správa\nna strane 4 obsahuje popis prepravy zásielky, ako aj informácie o dopravnej nehode dňa 04.09.2014,\n\npri ktorej došlo k poškodeniu zásielky a tiež informáciu o tom, že nehoda bola nahlásená Policajnému\noddeleniu v Tribuswinkel, Rakúsko, a udalosť bola zaregistrovaná pod číslom spisu C1/75731/2014,\npričom príslušná správa poskytnutá nebola. V časti \"Zistenia\" je uvedené, že z dôvodu hmotnostných\nsíl, ktoré zasiahli náklad, bol tento posunutý dopredu a veľmi silne potlačený proti prednej strane ťahača.\nSily pôsobiace na náklad vysoko prevýšili sily, ktorým by výrobok a jeho balenie bolo vystavené počas\nprepravy. Preto, hoci nebol plne prístupný / k dispozícii na obhliadku, predpokladalo sa, že celý náklad\nutrpel totálnu škodu. Dodávateľ vyhlásil totálnu škodu predloženého tovaru (336 kusov) a trval na\ntom, aby bol plne odškodnený. Súčasťou správy je aj Správa oddelenia kvality. Na strane 9 správy je\nrozpísaný rozsah škody tak, že ide o tovar v počte 336 kusov v celkovej sume 138.675,06 eura, náklady\nna zošrotovanie (podľa bločka č. 20140006) vo výške 2.058,07 eura (57.266,06 CZK), mínus spoluúčasť\nvo výške 20.000 eur, celkom teda 120.733,13 eura. Na strane 10 je konštatované, že podľa názoru\ninšpektora môže byť príčina škody pripísaná následkom cestnej dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa\n04.09.2014 na 32,44 km diaľnice A2 v smere na Graz, Rakúsko. Výsledky policajného vyšetrovania\nzatiaľ nie sú k dispozícii, je pripravený vyhľadať ich na požiadanie. S účinnosťou od 01.04.2014 bola\nspoločnosťou žalobcu vydaná pre spoločnosť SONY Europe Holding B. V. otvorená poistná zmluva č.\nUK146080014329.\n3. Takto ustálený skutkový stav veci súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil podľa § 1 ods. 2, § 15\nods. 1,2 zákona č 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla, § 104, § 106 ods. 1 a 2, § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a dospel\nk záveru, že podanú žalobu je nevyhnutné z dôvodu premlčania uplatneného nároku v celom rozsahu\nzamietnuť. Poukázal na to, že v prvom rade sa zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Dospel k\nzáveru, že táto daná je. Žalobca predložil preklad poistnej zmluvy č. UK146080014329, z ktorej vyplýva\npoistný vzťah medzi spoločnosťou žalovaného ako poistiteľa a spoločnosti Sony Europe Ltd., ktorá bola\npoškodená a ktorej bolo vyplatené poistné plnenie. S tým súvisí aj predložený subrogačný formulár, z\nktorého je zrejmé, že na základe predmetnej poistnej zmluvy došlo v súvislosti so škodou vzniknutou pri\ndopravnej nehode dňa 04.09.2019 k vyplateniu poistného plnenia v rovnakej výške ako je žalovaná suma\nv tomto konaní hoci nie je zrejmé, kedy bolo poistné plnenie vyplatené. Následne sa zaoberal žalovaným\nvznesenou námietkou premlčania. Konštatoval, že v danom prípade ide o občianskoprávny spor, nie\nobchodnoprávny. Uvedené konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. 14NcC/22/2023-302\nzo dňa 24.10.2023, v ktorom okrem iného uviedol, že medzi poistiteľom škodcu a poškodeným (jeho\nprávnym nástupcom), nie je žiadny obchodnoprávny zmluvný ani mimozmluvný vzťah. Právo poistiteľa\nna plnenie podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka je právo poistiteľa z jeho vzťahu voči poistenému\nna základe poistnej zmluvy. Povinnosť poistiteľa škodcu voči poškodenému v takom prípade nemá pôvod\nv podnikateľskej činnosti. Nejde teda o obchodnoprávny vzťah, ale o vzťah občianskoprávny. Poznámka\npod čiarou v ustanovení § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. odkazuje subsidiárne použitie zákona\nč. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a Občianskeho zákonníka. Na danú vec je preto potrebné aplikovať\nustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie námietky premlčania je potrebné ustáliť,\nkedy začala plynúť premlčania doba, a to jednak dvojročná subjektívna, ktorá začína plynúť dňom,\nkeď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Trojročná objektívna premlčania\nlehota začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Subjektívna premlčacia\nlehota plynie v rámci objektívnej premlčacej lehoty. Z toho vyplýva, že oprávnený subjekt môže uplatniť\nprávo na náhradu škody najneskôr v posledný deň objektívnej premlčacej lehoty. Zároveň sa však\nmusí byť uplatnené právo najneskôr v posledný deň subjektívnej lehoty. Ak teda oprávnený subjekt\nnadobudne vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá až po uplynutí objektívnej premlčacej\nlehoty, námietka premlčania bude dôvodná. Je ešte potrebné uviesť, že objektívna premlčacia lehota\nnepredlžuje subjektívnu, obe premlčacie lehoty sú rovnocenné a na premlčanie práv stačí uplynutie\nktorejkoľvek z nich. V danom prípade žalobca začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty datuje\nna 01.03.2017, kedy mu bol na základe jeho žiadosti adresovanej okresnému súdu v Rakúsku, ktorý\nprejednával trestnú vec pod sp. zn. 12U/25/15s, doručený rozsudok. Až v tento deň sa žalobca mal\ndozvedieť kto za škodu zodpovedá. Subjektívna lehota vo vzťahu k rozsahu škody mala podľa žalobcu\nzačať plynúť až dňa 18.01.2017 kedy došlo k úhrade riadne vyčíslenej a definovanej škody. K dopravnej\nnehode, udalosti, z ktorej škoda vznikla, došlo dňa 04.09.2014. Vtedy začala plynúť trojročná objektívna\npremlčacia lehota. Z obsahu spisu je zrejmé, že žaloba bola doručená Okresnému súdu Bratislava I\ndňa 30.12.2017. Je teda celkom zrejmé, že sa tak stalo až po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty,\nktorá uplynula dňa 04.09.2017. Z tohto dôvodu nepovažoval za potrebné sa ďalej zaoberať a skúmať,\nkedy sa mohol žalobca dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nestotožnil sa však s\ntvrdením žalobcu, že až dňa 18.01.2017, resp. 01.03.2017. Už z časovej následnosti vyplýva, že k\n\nvyplateniu poistného plnenia malo dôjsť, podľa tvrdenia žalobcu, skôr ako sa dozvedel o tom, kto za\nškodu zodpovedá. O jej výške však vedomosť už mal, a to aj zo správy č. 14445/BOR. Až následne\nsa mal dozvedieť, kto za škodu zodpovedá, teda žalovaný, a to dňa 01.03.2017. Je však potrebné\nuviesť, že všetky údaje potrebné pre dohľadanie výsledkov vyšetrovania dopravnej nehody obsahovala\nuž správa č. 14445/BOR, a to nielen opis nehodového deja, vrátane EČV vozidiel, ale aj spisovej značky\na orgánu, ktorý túto dopravnú nehodu vyšetroval. Žalobca preto pri dostatočnej odbornej starostlivosti\nmal a mohol zistiť všetky potrebné údaje potrebné pre uplatnenie svojho nároku skôr, dožiadaní, dopytom\nna príslušné orgány. K žalobcom predloženému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 9Cdo/181/2020 zo dňa 28.07.2022 a zároveň aplikácii ustanovenia § 104 Občianskeho zákonníka,\nuviedol, že v predmetný rozsudok riešil situáciu začiatku plynutia premlčacej lehoty, kedy v zmysle § 104\nObčianskeho zákonníka dochádza k začiatku plynutia premlčacej lehoty rok po poistnej udalosti. Táto\notázka však v prejednávanom prípade nie je právne významná, nakoľko je potrebné posudzovať celkovú\ndĺžku premlčacej lehoty, resp. jej koniec. Aj v prípade ak by začala premlčacia lehota v danej veci plynúť\nrok po poistnej udalosti, teda 04.09.2015, nemalo by to vplyv na začatie plynutia trojročnej objektívnej\npremlčacej lehoty, ktorá začala plynúť odo dňa, keď došlo k vzniku škody, teda 04.09.2014. Z rozsudku\nnajvyššieho súdu nevyplýva, že v prípade aplikácie § 104 by došlo k predĺženiu objektívnej lehoty na 4\nroky. Ustanovenie § 104 nemá vplyv na celkovú dĺžku premlčacích lehôt. Na základe uvedeného dospel\nk záveru, že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný, žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty.\nNa doplnenie uviedol, že tento záver sa týka aj príslušenstva. Na pojednávaní dňa 17.05.2024 pripustil\nzmenu žaloby v zmysle návrhu žalobu zo dňa 17.09.2019, kedy si uplatnil aj nárok na úroky z omeškania.\nZ dôvodu, že uplatnený nárok považoval za premlčaný, sa prvoinštančný súd už nezaoberal ďalej jeho\nvýškou. Napriek tomu však uviedol, že minimálne v časti 20.000 eur, ktorá predstavuje spoluúčasť, je\nnárok uplatnený nedôvodne (bod XIV. zmluvy). Jeho vyplatenie žalobcom nemá oporu v poistnej zmluve,\nmôže tak ísť len o dobrovoľné plnenie, na ktorého náhradu nemá nárok. O trovách konania rozhodol\npodľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na\nnáhradu trov konania v plnom rozsahu.\n4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý\nrozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alebo ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom\nznemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces, ako aj tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Uviedol, že najzávažnejší a zásadný nedostatok rozhodnutia vidí v nesprávnej aplikácii a výklade\npoužitej právnej normy a odklon od právneho názoru vyjadreného vyššími súdnymi autoritami uvádzaný\nv ním predložených rozhodnutiach NS SR, predovšetkým najnovšie rozhodnutie 9Cdo/181/2020, ale\naj 7Cdo 252/2021 a 2Mcdo 9/2013. Predmetné rozhodnutia v poslednej dobe kľúčovú otázku (pozn.\naplikácia § 104 OZ na začiatok plynutia premlčacej doby pri právach na plnenie z poistenia uplatnených\nzo strany poškodeného voči poistiteľovi škodcu) podľa názoru žalobcu spoľahlivo a jednoznačne vyriešili.\nPrvoinštančný súd podľa jeho názoru túto rozhodovaciu prax nesprávne interpretoval a neaplikoval a\ndospel tak k právnemu názoru, ktorý je právne neudržateľný. V bode 16. napádaného rozsudku súd\nuvádza, že 3-ročná objektívna premlčacia doba podľa § 106 OZ začína plynúť odo dňa, keď došlo k\nudalosti, z ktorej škoda vznikla. Toto však z ust. § 106 ods. 2 OZ nevyplýva, pričom otázka začiatku\nplynutia tu nie je upravená a v danom prípade nič nevylučuje aplikáciu § 104 OZ. Súd v bode 18.\nrozsudku (správne) konštatuje, že ustanovenie § 104 OZ nemá vplyv na celkovú dĺžku premlčacej doby\nurčenej v § 106 OZ. Súd ďalej uvádza, že z citovaných rozhodnutí NS SR nevyplýva 4- ročná premlčacia\ndoba. Javí sa, že podľa úvah súdu posunutie začiatku plynutia premlčacej doby o 1 rok od poistnej\nudalosti by znamenalo \"predĺženie\" premlčacej doby na 4 roky, ale tento výklad nie je správny ani\nnie je obsiahnutý vo vyššie spomenutých rozhodnutiach NS SR. Objektívna premlčacia doba zostáva\nzachovaná (3 roky), ale na základe § 104 OZ začala plynúť 1 rok po poistnej udalosti, t.j. v posudzovanom\nprípade začala plynúť až dňa 04.09.2015 a uplynula tak 04.09.2018 (t.j. po podaní žaloby). Z rozhodnutia\nNS SR sp. zn. 9Cdo/181/2020 (body 13-15) vyplýva, že dovolací súd dal v prvom rade do pozornosti\nuznesenie najvyššieho súdu z 31. marca 2022 sp. zn. 7 Cdo 252/2021, prijaté na ostatnom zasadnutí\nobčianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 22. júna 2022 na uverejnenie\ndo Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého právna veta\nznie : \"Právo na náhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2\nObčianskeho zákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom\nje nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom\n\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia\ndoba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka)\". I\nkeď v predmetnom spore si uplatňoval poškodený (žalobca) škodu, ktorá mu vznikla pri dopravenej\nnehode a ktorú si na základe zákonného poistného škodcu uplatnil priamo proti poisťovateľovi, nie je\ndôvod odchýliť sa od záveru o začatí plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku titulom škody,\nktorá je takisto nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o\npovinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v tom\nsmere, že premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§104 Občianskeho\nzákonníka). Ako je zrejmé z obsahu § 104 Občianskeho zákonníka, tento konkrétne uvádza začiatok\nplynutia premlčacej lehoty pri nároku na plnenie z poistného, a to rok po poistnej udalosti. Na tomto\nmieste je potrebné poznamenať, že táto úprava bola prijatá v prospech poisťovateľov, poskytujúc im\ndlhšie časové obdobie pre zadováženie si podkladov k poistným udalostiam. Aj keď § 106 Občianskeho\nzákonníka hovorí všeobecne o dĺžke premlčacej doby pri nárokoch na náhradu škody, toto všeobecné\nustanovenie nie je možné vzťahovať na začiatok premlčacej doby pri nárokoch z poistného plnenia, a to i\nkeď má vo väčšine prípadov charakter náhrady škody (v iných prípadoch, ako je hore uvedené i náhrady\nnemajetkovej ujmy). Rozdielna v takýchto nárokoch je len dĺžka premlčacej doby, avšak posun o rok,\nako je uvedený v § 104 Občianskeho zákonníka, je pri všetkých nárokoch, vyplývajúcich z poistného\nplnenia. V zmysle citovaných rozhodnutí NS SR je podľa žalobcu evidentné, že pri právach na plnenie\nz poistenia je potrebné pre začatie plynutia premlčacej doby na uplatnenie nároku titulom škody, ktorá\nje takisto nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia, jednoznačne aplikovať ustanovenie\n§ 104 OZ. Tým, že prvoinštančný súd ako orgán znalý práva predmetné ustanovenie nepoužil na\nposúdenie začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, dospel k nesprávnemu a nezákonnému záveru\no jej uplynutí. Nakoľko jediným vecným dôvodom zamietnutia žaloby bola žalovaným vznesená námietka\npremlčania a súd túto vyhodnotil nesprávne, je podľa žalobcu napadnutý rozsudok nedôvodný a vecne\nnesprávny. Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie síce vzhľadom na záver o uplynutí objektívnej\npremlčacej lehoty nepovažoval za potrebné sa ďalej zaoberať a skúmať, kedy sa mohol žalobca\ndozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, avšak napriek tomu v odôvodnení rozhodnutia uviedol,\nže protiargumenty k jeho skutkovým tvrdeniam o začiatku jej plynutia. Samotná táto skutočnosť robí\nnapadnuté rozhodnutie do značnej miery arbitrárnym a nepreskúmateľným (min. v rozsahu momentu\nzačatia plynutia subjektívnej premlčacej doby). Zotrval na tom, že sa o totožnosti škodcu dozvedel až\n01.03.2017, o čom predložil podrobnú argumentáciu a dôkazy. Súd v bode 17. rozsudku vychádza\nz nesprávneho skutkového zistenia, keď konštatuje, že správa 14445/BOR obsahovala EČV vozidiel\n(škodcu). Táto správa v žiadnom prípade neobsahovala EČV škodcu ani žiadnu zmienku o totožnosti\nškodcu. Nie sú v nej uvedené žiadne údaje, ktoré by mu pomohli urobiť si úsudok o vlastníkovi\nmotorového vozidla E.N. W. G. XX.XXX a návesu značky N., ktoré dňa 04.09.2014 v konečnom\ndôsledku spôsobilo dopravnú nehodu (táto skutočnosť jednoznačne vyplýva až zo znaleckého posudku\nvypracovaného dňa 13.02.2015 v trestnej veci vedenej proti W. V., resp. z rozsudku sp. zn. 12 U 25/15s\n- 53), ani údaje o evidenčných číslach či už uvedeného motorového vozidla alebo návesu. Z predmetnej\nsprávy nemal tak v žiadnom prípade možnosť urobiť si úsudok o zodpovednostnom subjekte. EČV\nuvádzané v správe patria vozidlu iného účastníka, ktorý nehodu nezavinil (čo sa dozvedel až 1.3.2017)\na ktorý prepravoval poistený tovar, avšak ani s týmto účastníkom nemal on ani jeho právny predchodca\nzmluvný vzťah ani obchodný kontakt. Predmetom správy sú iné skutočnosti, než skutočnosti súvisiace\ns určením zodpovednostného subjektu, najmä spôsob balenia a uskladnenia tovaru, na ktorom vznikla\nškoda, spôsob prepravy a rozsah škody. Keďže pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby\nna uplatnenie práva na náhradu škody sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná\nvedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o\ntom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť)\nv peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej vedomosť o tom, kto za ňu\nzodpovedá, dňa 10.11.2014 ešte neboli splnené predpoklady na začatie plynutia subjektívnej premlčacej\ndoby, teda minimálne jeden z nich, a to vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. Vytkol tiež súdu prvej\ninštancie absenciu odôvodnenia o (ne)aplikácii kolíznych noriem (právo rozhodné pre vzťah poškodenýškodca). Poukázal na to, že v zmysle Článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú právne záväzné\nakty Európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Jedným\nz takýchto právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré je podľa nášho\nnázoru potrebné na predmetnú vec aplikovať, je Nariadenie európskeho parlamentu a rady (ES) č.\n864/2007 z 11.07.2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RI?M II) (ďalej ako \"Nariadenie\").\nV zmysle ust. čl. 4 bod 1. Nariadenia sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu spravuje\nprávnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda. Vzhľadom na to, že škodca a poškodený mali\n\nv čase nehody svoj obvyklý pobyt v rôznych krajinách (v čase nehody mal žalobca svoj pobyt v Spojenom\nkráľovstve, teda EÚ) a nakoľko ku škode došlo na 32,44 km diaľnice A2 v smere do Grazu, teda na\núzemí Rakúska, je toho názoru, že na predmetnú vec je potrebné aplikovať o.i. ustanovenia rakúskeho\npráva, najmä rakúskeho Občianskeho zákonníka (ďalej ako \"ABGB\") a Gesamte Rechtsvorschrift für\nEisenbahn- und Kraftfahrzeughaftpflichtgesetz (ďalej ako \"EKHG\"). V konaní pritom na potrebu aplikácie\nNariadenia Rím II a rakúskeho práva opakovane poukazoval a detailne argumentoval. V súlade s\nust. § 1451 a nasl. ABGB a v súlade s ust. § 17 EKHG rakúske právo v zásade pozná všeobecnú\nsubjektívnu 3 ročnú premlčaciu lehotu, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvý\nkrát a všeobecnú objektívnu 30 ročnú premlčaciu lehotu. Pri nárokoch na náhradu škody spôsobenej\nporušením právnej a/alebo zmluvnej povinnosti je subjektívna premlčacia lehota 3 ročná, pričom začína\nplynúť od momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. Z hľadiska\naplikácie právneho predpisu majú poznámky pod čiarou svoj význam, a preto ich používanie nemožno\núplne vylúčiť. Aplikáciu poznámok pod čiarou je však potrebné vždy starostlivo zvážiť a najmä mať\nna zreteli ich výlučný informačný charakter. Skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona\nč. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava\nako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, pričom toto ustanovenie odkazuje na §\n106 OZ nemôže vyvolať aplikáciu slovenského Občianskeho zákonníka na vzťah medzi poškodeným\na škodcom, predovšetkým v situáciách s viacerými (v danom prípade miesto nehody v Rakúska, a\nrozličné sídlo škodcu a poškodeného) medzinárodnými prvkami na predmetnú vec a vylúčenie aplikácie\niných \"osobitných právnych predpisov\" resp. cudzieho právneho poriadku. Prijatie takejto argumentácie\nby malo za následok, že každý zodpovednostný vzťah pri škodnej udalosti spôsobený tretej osobe\nsubjektom poisteným podľa Zákona o PZP sa bude v otázke premlčania spravovať § 106 OZ, čo je\nnemysliteľné a je zrejmé, že poznámka pod čiarou nemôže mať prednosť pred Nariadením Rím II alebo\niným zákonom. S jeho rozsiahlou argumentáciou ohľadom aplikácie rakúskeho práva sa pritom súd prvej\ninštancie vysporiadal veľmi stručne a nedostatočne, kedy v rozsudku uviedol len to, že žalobca ďalej\npoukázal na možnosť aplikácie kolíznych noriem. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak nedostatočne\nodôvodnené, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a nepresvedčivosť ako celku, pričom v zmysle\nustálenej judikatúry ide vo svojej podstate o porušenie základného práva účastníka na spravodlivý\nproces.\n5. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu nevyužil.\n6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolacích dôvodov,\nktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania § 385 ods.\nods. 1 C.s.p. (a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\n7. V preskúmavanej veci sa žalobca, ako poisťovňa proti žalovanému, ako poisťovni škodcu v\nzmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla, domáha zaplatenia náhrady za plnenie, ktoré poskytol poškodenému\nčím na neho prešlo právo poškodeného na náhradu škody až do výšky poskytnutého poistného plnenia.\nJe nesporné, že k vzniku škody došlo pri dopravnej nehode v Rakúsku na 32,44 km diaľnice A2 v\nsmere do Grazu spôsobenej W. V. dňa 04.09.2014, pri ktorej došlo k poškodeniu tovaru. Rovnako je\nnesporné, že poisťovateľom motorového vozidla, ktoré viedol W. V. bol ku dňu 04.09.2014 žalovaný.\nŽalobca ako poisťovateľ zásielky (tovaru) uhradil vlastníkovi tovaru sumu 140.733,13 eur ako náhradu\nza poškodený tovar. Žalovaný sa v konaní bránil námietkou premlčania, ktorú odôvodnil tým, že žaloba\nbola podaná na súde dňa 30.12.2017, teda až po uplynutí objektívnej premlčacej doby v zmysle § 106\nods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá podľa neho začala plynúť odo dňa, kedy došlo k dopravnej nehode.\n8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť najmä vzhľadom\nna žalovaným dôvodne vznesenú námietku premlčania, keď vychádzajúc z ust. ustanovení § 106\nObčianskeho zákonníka a nie z ust. § 104 Občianskeho zákonníka, na ktorého aplikáciu podľa jeho\nnázoru v danej veci neboli splnené podmienky, konštatoval, že trojročná objektívna premlčacia lehota\nzačala v tomto prípade plynúť dňa 04.09.2014, kedy došlo k dopravnej nehode a nakoľko žaloba bola\ndoručená Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.12.2017, je celkom zrejmé, že sa tak stalo až po márnom\nuplynutí objektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 04.09.2017. Takéto právne posúdenie veci\nsúdom prvej inštancie však odvolací súd považuje za nesprávne, vychádzajúce z nesprávneho právneho\n\nposúdenia veci, no zároveň vzhľadom na obsah napadnutého rozsudku a odvolacie námietky žalobcu\naj za predčasné, a to z nasledovných dôvodov.\n9. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia\ndoba za rok po poistnej udalosti.\n10. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo\ndňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.\n11. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za\ntri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej\nškoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.\n12. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\ndo 31.07.2024 (ďalej len \"zákon o PZP\"), na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi\nplatí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Poznámka pod čiarou\nč. 22 k ust. § 15 ods. 2 zákona o PZP znie: § 106 Občianskeho zákonníka.\n13. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je podľa odvolacieho súdu pre správne\nposúdenie otázky premlčania nároku, aký žalobca uplatnil podanou žalobou, kľúčové zodpovedanie\notázky, či je pri posudzovaní premlčania nároku poškodeného na náhradu škody hradeným z povinného\nzmluvného poistenia uplatneným priamo proti poisťovateľovi podľa zákona č. 381/2001 Z. z. nutné\naplikovať § 104 Občianskeho zákonníka.\n14. Otázka aplikácie ust. § 104 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní premlčania nároku na\nnáhradu škody uplatneného proti poistiteľovi vyplývajúceho z povinného zmluvného poistenia za\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nebola jednoznačne vyriešená najvyššími súdnymi\nautoritami, hoci sa danou otázkou zaoberali. Žalobca odkazoval najmä na závery uvedené v rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/181/2020 zo dňa 28.07.2022, ods. 14 a 15,\npodľa ktorých, cti.: \"I keď v predmetnom spore si uplatňoval poškodený (žalobca) škodu, ktorá mu\nvznikla pri dopravenej nehode a ktorú si na základe zákonného poistného škodcu uplatnil priamo proti\npoisťovateľovi, nie je dôvod odchýliť sa od záveru o začatí plynutia premlčacej doby na uplatnenie\nnároku titulom škody, ktorá je takisto nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona\nč. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla v tom smere, že premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok po poistnej\nudalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka). Aj keď § 106 Občianskeho zákonníka hovorí všeobecne\no dĺžke premlčacej doby pri nárokoch na náhradu škody, toto všeobecné ustanovenie nie je možné\nvzťahovať na začiatok premlčacej doby pri nárokoch z poistného plnenia, a to i keď má vo väčšine\nprípadov charakter náhrady škody (v iných prípadoch, ako je hore uvedené i náhrady nemajetkovej\nujmy). Rozdielna v takýchto nárokoch je len dĺžka premlčacej doby, avšak posun o rok, ako je uvedený v\n§ 104 Občianskeho zákonníka, je pri všetkých nárokoch, vyplývajúcich z poistného plnenia.\" Uvedenej\notázke sa venoval najvyšší súd aj v uznesení sp. zn. 7Cdo 252/2021 zo dňa 31.03.2022, publikovaný\nv Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR ako R 3/2022, keď v právnej vete vyslovil: \"Právo na\nnáhradu nemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka) vzniknutej usmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom\nhradeným z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom\npoistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Premlčacia doba na jeho\nuplatnenie začína plynúť rok po poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka).\" V rozsudku sp. zn.\n2MCdo/9/2013 zo dňa 27.08.2014 uviedol, že: \"Poisťovateľ má pri uplatnení nároku poškodeného na\nnáhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Napriek tomu tieto\ndva nároky nemožno stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania. Ide o situáciu,\nkeď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie od dvoch subjektov, pričom proti každému z nich z iného\nprávneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi ide o\nosobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 15 PZP). Postavenie\nškodcu a jeho poisťovateľa voči poškodenému je v takom prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa\nvoči veriteľovi, t. j. že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to\nisté plnenie dvakrát. Navrhovateľ mal preto v súdenej veci možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody\n\nbuď od odporkyne 1/, od odporcu 2/ alebo od oboch naraz, pričom začatie plynutia premlčacej doby sa\nu odporcov posudzuje osobitne.\" V uznesení sp. zn. 5Cdo/102/2017 zo dňa 23.04.2020, publikovaný v\nZbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR ako R 35/2020, ods. 8.3. uviedol, že: \"Dovolací súd zastáva\nnázor, že uvedená interpretácia ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a z nej vyvodený\nprávny záver je nesprávny. Toto ustanovenie (ktoré má charakter lex specialis) je potrebné vykladať tak,\nže na premlčanie nároku na náhradu škody, a ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia (bod 7\nodôvodnenia) i na premlčanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy platí rovnaká právna úprava vo\nvzťahu k osobe, ktorá škodu spôsobila (škodcovi) i vo vzťahu k poisťovateľovi (poisťovni) tejto osoby a\nto v tom smere, že vo vzťahu k obidvom subjektom sa aplikuje právna úprava premlčania vyplývajúca z\nustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka (ktorá má charakter lex generalis), podľa ktorej sa toto právo\npremlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, pretože právo na náhradu nemajetkovej ujmy v\npeniazoch, je právom majetkovej povahy (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 27. novembra 2012 sp. zn. 2 Cdo 194/2011, publikovaný pod R 58/2014, uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 17. februára 2011 sp. zn. 5 Cdo 265/2009, uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo 17. februára 2017, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.\nnovembra 2017 sp. zn. 8 Cdo 24/2017, ale i uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.\nseptembra 2013, sp. zn. IV. ÚS 542/2013-18). Inak povedané, uvedené ustanovenie upravuje (iba) to,\nže vo vzťahu k obidvom subjektom sa uplatňuje rovnaká právna úprava dĺžky premlčacej doby, ale v\nžiadnom prípade ho nemožno interpretovať tak, že napr. eventuálne spočívanie plynutia premlčacej doby\ntýkajúce sa jedného subjektu predstavuje automaticky spočívanie plynutia premlčacej doby týkajúce\nsa druhého subjektu.\" V uznesení sp. zn. 9Cdo/37/2023 zo dňa 27.05.2024, ods. 21.3. uviedol, že:\n\"Ak teda odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia odkázal na judikát R 3/2022, mal venovať\ndostatočnú pozornosť celému obsahu tohto judikovaného rozhodnutia a najmä jeho záveru, v ktorom\ndovolací súd zdôraznil, že judikovaný záver, podľa ktorého právo na náhradu nemajetkovej ujmy\nzásahom do súkromného a rodinného života (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vzniknutej usmrtením\nblízkej osoby pri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom hradeným z povinného zmluvného\npoistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla; premlčacia doba na jeho uplatnenie začína plynúť rok\npo poistnej udalosti (§ 104 Občianskeho zákonníka), sa vzťahuje na premlčanie priameho nároku\npoškodeného voči poisťovni (§ 15 ods. 2 ZoPZP), ktoré sa však nedotýka povinnosti poisťovne poskytnúť\npoistné plnenie za poisteného (v mene poisteného) poškodenému (§ 4 ods. 2 písm. a) ZoPZP), a to na\nzáklade rozsudku vydanému iba voči poistenému.\"\n15. Ústavný súd SR v uznesení č. k. I. ÚS 406/201517 zo dňa 07.10.2015 uviedol, že, cit.: \"V ustanovení\n§ 104 OZ je určený začiatok premlčacej doby pri právach na plnenie z poistenia, kde premlčacia doba\nzačína plynúť až za rok po poistnej udalosti. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ vyhl. MF SR č. 423/1991 Zb.,\nktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla, prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa vzťahuje\nzákonné poistenie (ďalej len \"poistený\"), má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo\nvýške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu\nškody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému na zdraví, pokiaľ poistený za túto škodu\nzodpovedá podľa zákona a ak sa ďalej neustanovuje inak. Napriek skutočnosti, že poškodený v prípade\nzániku spoločnosti, ktorá za škodu zodpovedá, má nárok priamo voči kancelárii, neznamená to, že ide o\nnárok z poistnej zmluvy, ktorej účastníkom bol poškodený, ale je to stále nárok na náhradu škody, ktorý\nhradí kancelária v rozsahu, v akom by ju hradila za poisteného (ktorý za škodu zodpovedá). Nemožno\npreto aplikovať ustanovenie § 104 OZ ako pri plnení z poistenia, ale ustanovenie § 106 ods. 1 OZ,\nako to správne uzavrel súd prvého stupňa. Na podporu takého záveru je potrebné uviesť, že ak by\nfirma nezanikla v čase uplatnenia nároku žalobcom (rozšírenia žaloby v roku 2007), nemohlo by sa\npremlčanie nároku posudzovať podľa § 104 ale stále podľa § 106 ods. 1 O. s. p.\" Najvyšší súd sa k\nvzťahu medzi škodcom, poškodeným a poisťovateľom vyjadril v uznesení sp. zn. 4Obdo/2/2021 zo dňa\n29.04.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR ako R 37/2022, ods. 38: \"Vzťah\npoškodeného a poisťovateľa škodcu je vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa z\npoistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči poistenému škodcovi\nplniť náhradu škody priamo poškodenému, pričom poškodenému osobitný zákon o povinnom zmluvnom\npoistení dáva i priamy nárok voči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda nahradená\n(v § 15 ods. 1). Povinnosť poisťovateľa plniť poistné plnenie priamo poškodenému je teda záväzkom\npoisťovateľa voči poistenému (škodcovi) vyplývajúci z ich zmluvného poistného vzťahu (§ 823 OZ; § 4\na § 15 ods. 1 veta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení), teda plní poškodenému aj keď si tento\n\npriamo náhradu škody voči nemu neuplatní. Táto povinnosť mu vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej so\nzodpovedným škodcom ako poisteným, resp. zo zákona o povinnom zmluvnom poistení. V prípade,\nže si poškodený uplatní priamo nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla\nvoči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, prípadné premlčanie\ntohto nároku sa posudzuje podľa rovnakej právnej úpravy ako platí na premlčanie nároku proti osobe,\nktorá škodu spôsobila, t.j. premlčanie priameho nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej\nprevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom\npoistení, ako aj nároku na náhradu škody voči zodpovedajúcemu škodcovi podľa § 427 OZ sa posudzuje\npodľa ustanovení o behu premlčacej lehoty pri náhrade škody upravenej v Občianskom zákonníku,\nteda podľa § 106 OZ (na ktoré ustanovenie odkazuje zákonná poznámka č. 22 pri § 15 ods. 2 zákona\no povinnom zmluvnom poistení). Z § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení (a poznámky\nk nemu) teda jednoznačne vyplýva, že na premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa\nneaplikuje § 104 OZ. Nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla\nvoči poisťovateľovi a nárok na náhradu tejto škody voči škodcovi sa však premlčujú samostatne. Priamy\nnárok poškodeného voči poisťovateľovi zo zákonného zmluvného poistenia škodcu upravený v § 15 ods.\n1 zákona o povinnom zmluvnom poistení je posilnením postavenia poškodeného pri tomto type náhrady\nškody. Ide o zvýšenú ochranu poškodeného, aby jeho právo na náhradu škody bolo garantované aj\nvtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce\nmohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému.\"\n16. Podstatné pre vyriešenie nastolenej otázky podľa je podľa odvolacieho súdu v prvom rade to,\nči je možné právo uplatnené žalobcom považovať za právo na plnenie z poistenia tak, ako to\npredpokladá § 104 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedenej judikatúry možno dospieť k záveru,\nže súdna prax dôsledne odlišuje od vzťahu medzi poškodeným, škodcom a poisťovateľom škodcu\npri uplatňovaní nárokov z povinného zmluvného poistenia. Uvedené sa prejavuje napríklad tak,\nže eventuálne spočívanie plynutia premlčacej doby týkajúce sa jedného subjektu nepredstavuje\nautomaticky spočívanie plynutia premlčacej doby týkajúce sa druhého subjektu (napr. 5Cdo/102/2017).\nNie je ojedinelé, keď si poškodený uplatní nárok v trestnom konaní len voči osobe, ktorá škodu spôsobila\n(škodcovi), pričom uvedené na plynutie premlčacej lehoty vo vzťahu k poisťovateľovi nemá žiadny vplyv\n(napr. R 37/2022). Nárok poškodeného proti škodcovi tak nemožno stotožňovať s priamym nárokom\npoškodeného proti poisťovateľovi. Súdna prax dospela k záveru, že ide o situáciu, keď jeden subjekt\nmá nárok na to isté plnenie od dvoch subjektov, pričom proti každému z nich z iného právneho dôvodu;\nproti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody (vyplývajúci z § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka),\nproti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym\npredpisom (napr. 2MCdo/9/2013). Vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je vzťahom z\npoistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (zákon o PZP). Vzťah poškodeného\na poisťovateľa škodcu je vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa z poistenia\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči poistenému škodcovi plniť\nnáhradu škody priamo poškodenému, pričom poškodenému osobitný zákon o PZP dáva i priamy nárok\nvoči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda nahradená (R 37/2022). S ohľadom na vyššie\nuvedené možno dospieť k záveru, že nárok poškodeného proti škodcovi a nárok poškodeného proti\npoisťovateľovi škodcu sú samostatné nároky a podmienky na ich úspešné uplatnenie sa posudzujú\nsamostatne (vrátane premlčania).\n17. Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla zaviedol priamy nárok poškodeného proti poisťovateľovi (§ 15).\nPoškodený si tak v zásade môže vybrať proti komu (škodca alebo poisťovateľ škodcu) svoj nárok\nna náhradu škody uplatní. Dôvodová správa ohľadom § 15 zákona o PZP k premlčaniu uvádza, že:\n\"Zvýšená ochrana poškodeného si vyžaduje, aby právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy,\nak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poistiteľ vo vzťahu k nemu síce mohol\nodmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému. Nárok\npoškodeného voči nemu sa premlčí v rovnakej lehote ako jeho nárok na náhradu škody proti škodcovi\n(pozri § 106 Občianskeho zákonníka).\" Aj napriek tomu, že v normatívnom texte § 15 zákona o PZP\nsa použilo slovo \"úprava\", úmysel zákonodarcu smeroval k rovnakej úprave lehoty premlčania, ohľadne\nzačiatku, či plynutia tejto lehoty mlčí. Ustanovenie § 15 zákona o PZP však nevylúčilo použitie § 104\nObčianskeho zákonníka pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby vo vzťahu k poisťovateľovi.\nSúdna prax už skoršie dospela k záveru, že pre škodcu a poisťovateľa sa uplatňuje rovnaká právna\núprava len dĺžky premlčacej doby (napr. R 3/2022). Ustanovenie § 15 zákona o PZP v poznámke pod\n\nčiarou odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka. Uvedené však nie je súčasťou normatívneho textu\nprávnej normy.\n18. Zároveň je však potrebné vyriešiť aj otázku, aký charakter má plnenie poisťovne poškodenému na\nzáklade jeho priameho nároku v zmysle § 15 zákona o PZP. Judikatúra ani v tejto otázke nie je úplne\njednotná. Staršie súdne rozhodnutia vychádzajú z toho, že priamy nárok poškodeného nie je nárokom\nz poistnej zmluvy (napr. I. ÚS 406/2015). Naopak novšie rozhodnutia dospeli k záveru, že náhrada\nnemajetkovej ujmy zásahom do súkromného a rodinného života vzniknutej usmrtením blízkej osoby\npri dopravnej nehode motorovým vozidlom je nárokom hradeným z povinného zmluvného poistenia\n(napr. 7Cdo 252/2021), alebo nárok titulom škody je nárokom hradeným z povinného zmluvného\npoistenia (napr. R 3/2022), alebo ide o nárok z poistného plnenia, a to i keď má vo väčšine prípadov\ncharakter náhrady škody (napr. 9Cdo/181/2020). Povinnosť poisťovateľa plniť poistné plnenie priamo\npoškodenému je záväzkom poisťovateľa voči poistenému (škodcovi) vyplývajúci z ich zmluvného\npoistného vzťahu (§ 823 OZ; § 4 a § 15 ods. 1 veta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení),\nteda plní poškodenému aj keď si tento priamo náhradu škody voči nemu neuplatní. (R 37/2022). Vzťah\nmedzi poškodeným a škodcom je vzťah zo zodpovednosti za škodu, za ktorú škodca zodpovedá.\nZákon o PZP však v § 15 priznal poškodenému priamy nárok voči poisťovateľovi. Tento vzťah medzi\npoškodeným a poisťovateľom však nie je vzťahom zo zodpovednosti za škodu, poisťovateľ sa nestáva\nškodcom. Poisťovateľ poskytuje vždy poistné plnenie, ktoré vždy vyplýva z poistného vzťahu medzi\npoisťovateľom a poisteným, ktorým je výlučne škodca. V prípade priameho nároku tak poškodený\nuplatňuje nárok zo zodpovednosti za škodu voči subjektu, ktorý sa túto škodu nezodpovedá, ale je\npovinný poskytnúť plnenie titulom poistnej zmluvy. Predmetné plnenie bude zo strany poisťovne vždy\npoistným plnením, aj keď v prípade priameho nároku uspokojuje nárok na náhradu škody poškodenému.\nAk teda poisťovňa poskytuje poistné plnenie, ktorým uspokojuje nárok na náhradu škody namiesto\nškodcu, pričom tento záväzok vyplýva z poistnej zmluvy, jedná sa o plnenie z poistenia. Poisťovňa\nnenahrádza škodu, ale poskytuje poistné plnenie, ktoré by za iných okolností poskytovala poistenému.\nPriznaním priameho nároku poškodeného sa nemení charakter tohto plnenia. Na uvedenom nič nemení\nani tá skutočnosť, že poškodený nie je účastníkom poistného vzťahu, ktorý existuje len medzi škodcom\nako poisteným a poisťovňou. Zároveň ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka sa neobmedzuje len\nna plnenie z poistnej zmluvy medzi účastníkmi, ale vzťahuje sa na všetky plnenia z poistenia. Na základe\nuvedeného možno uzavrieť, že v prípade ak nastane poistná udalosť špecifikovaná poistnou zmluvou\nalebo zákonom, na základe ktorej má poisťovňa poskytnúť poistné plnenie, bude sa jednať o plnenie\nz poistenia. Rovnako tak nie je udržateľné, prečo by mala byť vylúčená aplikácia § 104 Občianskeho\nzákonníka o začiatku plynutia premlčacej doby pri plnení z povinného zmluvného poistenia, avšak pri\niných typoch poistenia by vylúčená nebola. Pre rozumné usporiadanie vzťahov nie je dostačujúce vylúčiť\naplikáciu § 104 Občianskeho zákonníka len preto, že poznámka pod čiarou v ustanovení § 15 zákona\no PZP odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka. Zároveň, ak bola právna úprava uvedená v § 15\nzákona o PZP prijatá za účelom zvýšenia ochrany, resp. posilnenia postavenia poškodeného, posunutie\nzačiatku plynutia premlčacej doby je bezpochyby takým posilnením postavenia. Námietka, že by došlo\nk odlišnému posudzovaniu premlčacej doby nie je dôvodná, nakoľko taká skutočnosť už daná je. Súdna\nprax konštantne dospela záveru, že uplatnenie toho istého nároku len voči jednému povinnému subjektu,\nneznamená jeho uplatnenie aj voči druhému, napríklad v situácii, keď poškodený uplatní nárok len voči\nškodcovi, nemá to vplyv na plynutie premlčacej doby vo vzťahu k poisťovateľovi. Pokiaľ je teda plynutie\npremlčacej doby v otázke spočívania odlišné, nie je dôvod, aby aj začiatok plynutia premlčacej doby\nnemohol byť odlišný, a to práve vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v § 104 Občianskeho zákonníka.\n19. Pokiaľ žalovaný v konaní namieta, že nárok žalobcu bol uplatnený po uplynutí subjektívnej aj\nobjektívnej premlčacej lehoty ustanovenej v § 106 Občianskeho zákonníka s tým, že k začiatku plynutia\nsubjektívnej premlčacej lehoty malo dôjsť dňa 11.11.2014, nakoľko rozhodné skutkové okolnosti vzniku\ndopravnej nehody sú uvedené v REPORT NO. 14445/BOR zo dňa 10.11.2014 a boli následne potvrdené\ntrestným rozkazom 12U 25/15s-44 zo dňa 07.08.2015, teda poškodený mal vedomosť o rozhodných\nskutkových okolnostiach ohľadom zodpovednostného subjektu už 10.11.2014 a takisto aj o škode, jeho\nobrana podľa odvolacieho súdu nie je opodstatnená. Je totiž nepochybné, že (ako to dôvodne namieta\naj žalobca v odvolaní) z obsahu správy REPORT NO. 14445/BOR zo dňa 10.11.2014 síce vyplýva\nvýška škody, avšak nevyplýva z nej už údaj o tom, kto dopravnú nehodu a tak aj škodu spôsobil.\nNámietka premlčania žalovaného založená na tvrdení o uplynutí subjektívnej premlčacej doby žalobou\nuplatneného nároku tak rovnako nemôže obstáť a sama o sebe nebráni priznaniu žalovaného práva.\n\n20. Na základe vyššie uvedeného potom možno zhrnúť, že nakoľko pre správne posúdenie dôvodnosti\nnámietky premlčania vznesenej v tomto spore žalovaným je potrebné aplikovať ustanovenie § 104 v\nspojení s § 106 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru,\nže na posúdenie premlčania sa ustanovenie § 104 Občianskeho zákonníka nepoužije, a preto aj k\nnesprávnemu záveru, že žaloba bola podaná po márnom uplynutí premlčacej doby. Odvolací súd na\nrozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že podľa slovenského práva bola žaloba dňa 30.12.2017\npodaná včas, keď trojročná objektívna lehota v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka s určením jej\nzačiatku podľa § 104 Občianskeho zákonníka dňa 05.09.2014 (deň po dopravnej nehode, resp. poistnej\nudalosti) uplynula až dňa 05.09.2018.\n21. V neposlednom rade však odvolací súd ako dôvodné vyhodnotil aj odvolacie námietky žalobcu,\npodľa ktorých súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil a\nnesprávne právne posúdil pokiaľ ide o voľbu hmotného práva, ktoré je v danej veci rozhodujúce, a preto\nv tomto smere zároveň porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa totiž otázkou\nrozhodného (hmotného) práva vôbec nezaoberal, čo má za následok, že vychádzal z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, keď v spore vôbec neaplikoval žiadne kolízne normy medzinárodného práva\nsúkromného, hoci žalobca sa ich použitia domáhal a je nepochybné, že v danom spore je prítomný\ncudzí prvok.\n22. S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalobca dôvodne vytýka prvoinštančnému\nsúdu nesprávne právne posúdenie veci pri výklade a aplikácii slovenského práva, ktorých dôsledkom\nje zamietnutie žaloby z dôvodu premlčania uplatneného práva, avšak aj nevysporiadanie sa s otázkou,\npodľa akého hmotného práva vlastne daný spor posúdiť po právnej stránke, a v neposlednom rade aj\nnedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov, keď súd prvej inštancie sa\nnaviac vzhľadom na premlčanie vecnou opodstatnenosťou podanej žaloby ani nezaoberal, nesprávnym\nprocesným postupom žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nebolo možné v\nodvolacom konaní napraviť.\n23. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm.\nb) a c) C.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C.s.p., v\nktorom sa súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.), po\nvyriešení otázky, aké hmotné právo je potrebné podľa príslušných kolíznych noriem medzinárodného\npráva aplikovať na právny vzťah, ktorý je predmetom tohto sporu, bude zaoberať dôvodnosťou žaloby\nvo vyššie naznačenom smere a riadne posúdi dôvodnosť podanej žaloby z hľadiska vzniku nároku\nuplatneného žalobou a všetkých ostatných relevantných hľadísk, ktoré sú právne významné z hľadiska\nsprávneho právneho posúdenia veci, a opätovne v spore rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite\nodôvodní.\n24. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci\n(§ 396 ods. 3 C.s.p.).\n25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval\nako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v\nplnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už\nprv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca\nalebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces (§ 420 C.s.p.).\n\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.\n2 C.s.p.).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom\nplnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok\nminimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo\npohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen\na) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nods. 1, 2 C.s.p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom\nfyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická\nosoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "43C/28/2023", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:015724b6-c0a4-4a79-9fbf-a04ceb7718e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.406.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 406/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 406/2015 z 7. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.406.2015.1"}, {"guid": "ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 542/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 542/2013 z 23. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-23", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0bc535b-856b-45df-9940-aeeec2b45518"}, {"guid": "75bacdad-fe9e-4e70-9fa9-8deb52d6eaa9:aedd1683-5ec2-455a-94cc-3c3a5b5b265e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8121204099.1", "spisova_znacka": "9Cdo/37/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/37/2023 z 27. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8121204099.1"}, {"guid": "44a48111-2c1e-42ad-8d69-87a8374c1753:e9163d0f-ef21-4583-8150-6c6aafd4d174", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6317207808.1", "spisova_znacka": "9Cdo/181/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/181/2020 z 28. 7. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6317207808.1"}, {"guid": "aa12850e-9e8f-4121-9c16-dd2e053d7682:15985dcc-0edf-44a8-8bc2-5465e266a17a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1114203560.1", "spisova_znacka": "4Obdo/2/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/2/2021 z 29. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-29", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1114203560.1"}, {"guid": "3f922194-bf8c-4e1c-a83c-90211adb191c:938ca8d0-44a1-4cd7-b03b-8dde3502c4ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8114226176.1", "spisova_znacka": "7Cdo/252/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/252/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8114226176.1"}, {"guid": "403b2f88-c29b-4ce7-a759-928c5e022841:cff49f67-f929-4d1b-8a80-f098cbb3e106", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5107213143.2", "spisova_znacka": "8Cdo/24/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/24/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5107213143.2"}, {"guid": "82f14dc5-a0de-47ce-8f63-fb0416b98ff9:22f75ceb-5bc1-4c9a-ab07-17740956c96f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1105209474.1", "spisova_znacka": "2MCdo/9/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/9/2013 z 26. 8. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-08-26", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1105209474.1"}], "citovane_v": []}