{"guid": "88d00019-b63c-4be0-b81b-58b1c7bc74b9:a1b74b82-df72-486a-84d8-7806a8a5200f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1118202950.2", "spisova_znacka": "2Cob/142/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/142/2024 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. septembra 2025, sp. zn. 2Cob/142/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1118202950.2", "identifikacne_cislo": "1118202950", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Nora Vladová", "sudca_id": 1157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-vladova-1157", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Bezdôvodné obohatenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "nazov": "§ 451 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1b74b82-df72-486a-84d8-7806a8a5200f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1118202950.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1118202950.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1118202950.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/142/2024\n1118202950\n30. 09. 2025\nJUDr. Nora Vladová\nECLI:SK:KSBA:2025:1118202950.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu\nJUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: URBAN & PARTNERS s.r.o.,\nadvokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 03, IČO: 47 244\n895, zastúpeného: JUDr. Mgr. Monika Lichnerová, PhD., advokátka, Plzenská 4, Bratislava 831 03,\nIČO: 55 591 191, proti žalovanému: DANICON HOLDING, a.s., Pribylinská 12, Bratislava - mestská\nčasť Rača 831 04, IČO: 36 655 520, zastúpenému: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., Námestie Mateja\nKorvína 1, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 36 854 930, o zaplatenie 5.820,- Eur s\npríslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. 26Cb/261/2018\n- 322 zo dňa 4.3.2024 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 26Cb/261/2018 - 322 zo dňa\n4.3.2024 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom (vo veci v druhom v poradí) súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a\npriznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie\nv odôvodnení uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na\nzaplatenie sumy 5.820,- Eur s príslušenstvom, titulom nárokov za poskytnuté právne služby na tom\nskutkovom základe, že dňa 29.09.2017 prebehla telefonická komunikácia medzi žalobcom a Y.. U.,\nktorá žalobcovi objasnila základnú štruktúru právneho problému žalovaného týkajúceho sa sporu.\nPredmetom právnych služieb mala byť právna analýza sporu o zaplatenie 973.000,- Eur, vedeného\nmedzi žalovaným a spoločnosťou Ferrit trade s.r.o., na Okresnom súde Košice I a vzájomná žaloba o\nzaplatenie 1,117.000,- Eur. Úlohou žalobcu mala byť analýza podkladov týkajúcich sa sporu, za účelom\nposúdenia správnosti vyhodnotenia jednotlivých skutkových a právnych okolností sporu zo strany\nzastupujúcej advokátskej kancelárie, ako aj správnosti a dostatočnosti použitej právnej argumentácie\na zároveň vypracovanie právnej analýzy zo strany žalobcu, s upozornením na prípadné pochybenia\nzastupujúcej advokátskej kancelárie. Y.. U. e-mailom mu zaslala podklady na účely prvotnej právnej\nanalýzy sporu. Dňa 02.10.2017 sa uskutočnilo osobné stretnutie medzi žalobcom a žalovaným (na\nzačiatku rokovania bol za žalovaného Ing. Vladimír Ondriš, predseda predstavenstva žalovaného) a\nY.. J. T.. Na stretnutí si strany dohodli bližšie podmienky spolupráce. Žalovaný na osobnom stretnutí\noboznámil Y.. J. T. o tom, že za poskytovanie právnych služieb si žalobca navrhuje účtovať odmenu\nvo výške 100,- Eur za 1 hodinu, s tým, že na druhý deň žalobca pošle žalovanému návrh zmluvy\no právnych službách. Návrh zmluvy žalobca žalovanému zaslal elektronicky. Žalobca vykonal pre\nžalovaného právne úkony: detailnú právnu analýzu podkladov zaslaných jednak od Y.. U. ako aj od Y.. T.\nna účely vykonania právnej analýzy pre klienta v spore; detailnú právnu analýzu a právne zhodnotenie\n\nsilných a slabých stránok žaloby žalobcu (Ferrit trade) voči žalovanému (DANICON Holding) s poukazom\nna posúdenie právnej perfektnosti prevodu listinných akcií ako zákonných ordre cenných papierov;\ndetailnú právnu analýzu a právne zhodnotenie silných a slabých stránok vzájomnej žaloby žalovaného\nvoči žalobcovi taktiež s poukazom na posúdenie právnej perfektnosti prevodu listinných akcií ako\nzákonných ordre cenných papierov; analýzu možností a spôsobov dodatočného vykonania dôkazov\npreukazujúcich právnu perfektnosť odovzdania listinných akcií, analýzu v žalobe či vo vzájomnej žalobe\nči v replike žalovaného absentujúcich podstatných okolností prostriedkov procesného útoku, a to (i)\nprávne zhodnotenie odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu pre podstatné porušenie zmluvy ako aj\npre nepodstatné porušenie zmluvy (§ 345 OBZ vs. § 346 OBZ, či § 436 OBZ vs. § 437 OBZ), spolu\ns analýzou dôvodu, včasnosti a popisu právneho základu odstúpenia z pohľadu judikatúry súdov, (ii)\nnamietnutie kľúčovej právnej otázky, že odstúpiť sa dá iba a len od platnej zmluvy, (iii) posúdenie veci\naj z pohľadu otázky omeškania dlžníka vs. omeškanie veriteľa spolu s hodnotením jednotlivých ďalších\npráv klienta voči protistrane a (iv) predbežné stručné posúdenie prevodu akcií aj z pohľadu stanov\na z pohľadu účinnosti oznámenia prevodu voči emitentovi akcií, komplexné posúdenie najkľúčovejšej\nprávnej otázky prevodu sporných akcií a to silných a slabých ako aj sporných stránok samotného prevodu\nlistinných akcií a ich vplyv na samotný súdny proces a dokazovanie pred súdom, analýzu vybraných\npasáží stanov emitenta v nadväznosti na spor; analýzu dodatočne zaslaných dokumentov zo súdneho\nspisu po nahliadnutí právneho zástupcu. Zistené závery a svoje komplexné právne stanovisko k sporu\nodprezentoval žalobca žalovanému na osobnom stretnutí dňa 09.10.2017 ústne, tak ako to požadoval\nžalovaný z dôvodu šetrenia nákladov. Za vykonané požadované právne služby v súlade s dohodou\nžalobca žalovanému zaslal vyúčtovanie dňa 01.11.2017 za 48,5 hodiny x 100,- Eur/1 hodina, t.j. 4.850,Eur bez DPH. Žalovaný nesúhlasil so žalobcom vyčíslenou sumou za poskytnuté právne služby, medzi\nstranami sporu prebiehala telefonická aj písomná komunikácia. Žalovaný e-mailom zo dňa 04.12.2017\nuviedol, že predstavenstvo spoločnosti žalovaného považuje nárok žalobcu za neprimeraný a navrhli\nsumu vo výške 700,- Eur. Žalobca so žalovaným zastúpeným JUDr. Markom uzatvoril konkludentne\nzmluvu o poskytovaní právnych služieb. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že prisľúbil naštudovať\na vykonať analýzu zadarmo, práve naopak, strany sporu sa dohodli, že ak žalobca pri svojej právnej\nanalýze povie žalovanému niečo zaujímavé, tak okrem naštudovania veci prenechá žalovaný žalobcovi\nzastupovanie v spore.\n2. Žalovaný nárok neuznal a žiadal žalobu zamietnuť, nesúhlasil s tvrdením, že predmetom\npožadovaných služieb a úlohou žalobcu malo byť vypracovanie právnej analýzy a že mu za tým účelom\nzasielal doklady. Materiály týkajúce sa sporu zaslal žalobcovi na to, aby sa žalobca zbežne oboznámil\nso sporom a urobil si o ňom základný prehľad; teda nie aby urobil detailnú analýzu, či analýzy, alebo\nkomplexné posúdenia predložených materiálov, ako tieto úkony žalobca uvádza. O skutočnosti, že\nžalobca sa mal najprv len zbežne oboznámiť so sporom svedčia aj dôkazy, a to úvodná e-mailová\nkomunikácia zo dňa 29.09.2017 medzi žalobcom a Y.. U., v ktorej sa jednoznačne uvádza ..„aby ste\nsa zbežne pozrel o čo ide.“ Na úvodnom osobnom stretnutí dňa 02.10.2017 sa žalobca predstavil\nžalovanému a informoval ho o svojej doterajšej praxi a žalovaný stručne informoval žalobcu o spore a\no skutočnosti, že si hľadá nového zástupcu. Na tomto stretnutí nedošlo medzi žalovaným a žalobcom\nk založeniu vzťahu klienta a advokáta, ale dohodlo sa, že žalobca sa najprv zdarma oboznámi s\ndokumentáciou a následne oboznámi žalovaného zo svojimi postrehmi a na základe nich sa mal\nžalovaný rozhodnúť, či začne spolupracovať a či by mu zveril zastupovanie v spore. Žalovaný oslovil\nokrem žalobcu v tom čase aj iných potencionálnych zástupcov, preto sa napr. dňa 03.10.2017 stretol\ns advokátom Y.. T. G., ktorému po stretnutí zaslal e-mailom dokumentáciu v rovnakom rozsahu ako\nžalobcovi, a to tiež za účelom oboznámenia sa so sporom a prípadnej budúcej možnej spolupráce.\nŽalovaný na osobnom rokovaní neprijal žalobcov návrh zmluvy o poskytovaní právnych služieb a nedal\nžalobcovi ani pokyn na vypracovanie detailných analýz a vykonanie úkonov, ktoré vyúčtoval žalobca.\nAk žalobca uvedené úkony naozaj vykonal, vykonal ich len na základe svojho uváženia a to bez toho,\nže by žalovaného vopred upozornil. Dňa 09.10.2017 na stretnutí žalobca so žalovaným diskutovali o\nspore a žalobca poinformoval žalovaného o svojich postrehoch, pričom vychádzal z poznámok, ktoré\npredložil ako dôkaz k žalobe. Z obsahu uvedených poznámok jednoznačne vyplýva, že nezodpovedajú\nrozsahu popisu práce a úkonov, ktorých úhradu žalobca požaduje a tomuto rozsahu nezodpovedali ani\ninformácie, ktoré žalobca na stretnutí odprezentoval žalovanému. Vykonanie údajných úkonov, analýz zo\nstrany žalobcu, žalobca žiadnym spôsobom žalovanému nepreukázal. Na stretnutí žalovaný informoval\nžalobcu, že má pripomienky k návrhu zmluvy o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej by\nstrany mohli spolupracovať, ak by sa žalovaný rozhodol pre spoluprácu. Žalovaný nesúhlasí v celom\nrozsahu s popisom úkonov, ktoré mal žalobca údajne vykonať. T.. T. so žalovaným žiadnu zmluvu\n\nneuzatvoril a to ani konkludentne. Z e-mailu predložený ako dôkaz jednoznačne vyplýva, že k návrhu\nzmluvy zašle žalobcovi ešte stanovisko a to z toho dôvodu, že sa s ňou potreboval oboznámiť. Na\nstretnutí dňa 09.10.2017 mal žalobca jednoznačne vedomosť o tom, že žalovaný neakceptoval/neprijal\npôvodne predložený návrh zmluvy.\n3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 26Cb/261/2018-184 zo dňa 30.10.2019 uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 613,63 Eur spolu s 9% p.a. úrokom z omeškania od 03.02.2018\ndo zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur,\nvšetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok), vo zvyšku súd žalobu zamietol\n(II. výrok) a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 78,90%. Súd prvej inštancie dospel\nk záveru, že nedošlo k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy z dôvodu rozdielnosti ponímania\npredmetu mandátnej zmluvy, ale žalobcovi vznikol za jednotlivé úkony nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia, pričom predmet sporu nie je možné oceniť. Žalobcovi však neprináleží odmena za ním\nuvádzané úkony, detailné právne analýzy, komplexné posúdenie najkľúčovejšej právnej otázky, ktoré\nmali vyústiť do ústnej interpretácie na stretnutí dňa 09.10.2017. Žalobca ako dôkaz poskytnutej ústnej\ninterpretácie prezentoval ním ručne vypracované poznámky v rozsahu 2x A4 (č.l. súdneho spisu 34-35).\nPri podaní žaloby podrobným spôsobom zaznamenal skutkový aj právny stav. Ak by vykonal podrobnú\nprávnu analýzu, tak by takéto niečo obsahovali jeho poznámky, ktoré mal prezentovať v poradí na\ndruhom stretnutí. Žalobca si vyúčtoval aj úkony, ktoré predchádzali samotnému stretnutiu 02.10.2017,\ntelefonická komunikácia s Y.. U., úkon príprava na stretnutie dňa 02.10.2017, 08.10.2017, v čom mala\nspočívať príprava, keď už predtým vykonal alebo mal vykonať podrobnú analýzu. Pri hodnote predmetu\nposkytovania právnej služby, ktorú nebolo možné vyjadriť v peniazoch, bolo potrebné odmenu vypočítať\npodľa tarifnej sadzby ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky. Súd vychádzal pri stanovení hodnoty sporu z\ntvrdenia samotného žalobcu, že vykonal len právnu službu právnej analýzy a upozornenie na prípadné\npochybenia zastupujúceho advokáta. Súd priznal trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 4 úkony\nprávnej služby, pričom základná sadzba tarifnej odmeny za úkon je 1/13 výpočtového základu (podľa\n§ 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky účinnej v čase vykonania úkonu), a to: prevzatie a príprava\nprávneho zastúpenia dňa 02.10.2017 (§ 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl.) - 68,- Eur; rokovanie s klientom\nza každú skončenú hodinu dňa 02.10.2017 - v trvaní 2 hodín (§ 13a ods. 1 písm. b) cit. vyhl.) - 136,Eur; vypracovanie právneho rozboru veci dňa 09.10.2017 (§ 13a ods. 1 písm. e) cit. vyhl.) - 68,- Eur;\nrokovanie s klientom za každú skončenú hodinu dňa 09.10.2017 - v trvaní 3 hodín (§ 13a ods. 1 písm.\nb) cit. vyhl.) - 204,- Eur; náhradu režijného paušálu 4 x 8,84 Eur za úkony vykonané v roku 2017 (§ 16\nods. 3 cit. vyhl.) spolu 35,36 Eur; o 20% DPH zo sumy 511,36 Eur, t.j. 102,27 Eur.\n4. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Cob/85/2021-293 zo dňa 25.09.2023 rozsudok zrušil a\nvec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uložil mu povinnosť uviesť, z\nktorých dôkazov vychádzal najmä pokiaľ ide o závery súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia. Ďalej\nuviesť, či a ktoré konkrétne úkony žalobcu považuje súd pre žalovaného za vykonané, z akých dôkazov\nto vyplýva, či vôbec došlo k vzniku záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi\nsporovými stranami, zaoberajúc sa skutočnosťami, týkajúcimi sa splnenia zákonných predpokladov jeho\nvzniku, uviesť o akú konkrétnu formu bezdôvodného obohatenia upravenú v § 451 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka išlo, príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy\n(teda, či sa majetok žalovaného o nejakú merateľnú sumu zväčšil v dôsledku plnenia žalobcu). V prípade,\nže bude mať opätovne za to, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, odôvodni výšku bezdôvodného\nobohatenia.\n5. Súd prvej inštancie následne uviedol vo svojom v poradí druhom rozhodnutí, že žalobca tvrdil, že sa\ndohodli na podstatných náležitostiach, na predmete plnenia a výške odmeny. Predmetom požadovaných\nprávnych služieb mala byť právna analýza sporu o zaplatenie 973.000,- Eur a vzájomná žaloba. Žalobca\nmal urobiť analýzu podkladov týkajúce sa sporu, posúdenie správnosti vyhodnotenia jednotlivých\nskutkových a právnych okolností zo strany zastupujúcej advokátskej kancelárie, ako aj správnosť a\ndostatočnosť použitej právnej argumentácii a zároveň vypracovanie právnej analýzy zo strany žalobcu s\nupozornením na prípadné pochybenia. Podľa názoru prvostupňového súdu, nie je možné jednoznačne\nustáliť s ohľadom na rozdielnu interpretáciu rokovania dňa 02.10.2017, či došlo platne k uzatvoreniu\nmandátnej zmluvy, pretože nie je možné jednoznačne určiť aký obsah tohto právneho vzťahu (vzájomné\npráva a povinnosti) mal žalobca pre žalovaného vykonať. Súd vyhodnotil aj okolnosti, ktoré predchádzali\nstretnutiu. Z výpovede JUDr. Urbana aj svedkyne je zrejmé, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný\n\nchce zmeniť advokáta a hľadá vhodného kandidáta. Svedkyňa Y.. U. vo výpovedi potvrdila, že odporučila\ndvoch advokátov. Nebola prítomná na rokovaní dňa 02.10.2017, 09.10.2017 len sprostredkovane\npotvrdila, že pán Ondriš oslovil JUDr. Urbana ako advokáta, od JUDr. Urbana mala informáciu po\nstretnutí dňa 09.10.2019, že sa im páčil a dohodli sa na štandardnej cene. Žalobca žalovanému predložil\ne-mailom plnú moc dňa 03.10.2017, v bode 1.1. uvádza, že bude poskytovať právne poradenstvo ako aj\nvo veci zastupovania klienta v súdnom konaní spisová značka 30Cb/164/2016 vedenom na Okresnom\nsúde Košice I. V bode 5.2. zmluvy je určená hodinová pevná sadzba vo výške 100,- Eur a v bode 5.7.\nzmluvy v prípade zastupovania v konaní pred súdom sa zvýši odmena o prísudok v zmysle vyhlášky. V\nbode 8.9. zmluvy je uvedené, že táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť podpisom oboch strán. Podľa\nustanovenia § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, žalobca prejavil vôľu, aby zmluva bola uzatvorená\npísomne, preto nemožno hovoriť o vzniku zmluvy konkludentným spôsobom. V ten istý deň (03.10.2017)\nžalovaný Y.. G. zasielal podklady ako žalobcovi. To znamená, že nebol rozhodnutý o zmene a výbere\nprávneho zástupcu. Žalobca žalovanému zaslal návrh zmluvy o poskytovaní právnych služieb. V bode\nI. bod. 1.1. je výslovne uvedené aj zastupovanie v konaní vedenom na OS Košice, čo logicky vysvetľuje\nrozdielne ponímanie interpretácií tohto stretnutia. Súd vzhľadom aj na tento dôkaz, vyhodnocuje, že\nnedošlo jednoznačne k dohode o predmete obsahu mandátnej zmluvy. Žalobca v žalobe uviedol, že na\nstretnutí dňa 02.10.2017 T.. J. T. odprezentoval, že za poskytovanie právnych služieb si žalobca navrhuje\núčtovať odmenu vo výške 100,- Eur za hodinu, s tým, že na druhý deň žalobca pošle žalovanému návrh\nzmluvy o právnych službách. Zo samotného vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že stanovená výška odmeny\nbola len odprezentovaná a nie dohodnutá. Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka,\nžalobca prejavil vôľu, aby zmluva o poskytnutí právnej pomoci bola uzatvorená písomne. Žalobca vedel,\nkto je oprávnený v mene žalovaného konať a podpisovať zmluvu.\n6. Súd považoval za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu mandátnej\nzmluvy v písomnej forme, teda vo forme vymienenej žalobcom. Zo skutkových okolností súd vyvodil\nzáver, že nedošlo k platne uzatvoreniu mandátnej zmluvy ani z dôvodu rozdielnosti ponímania\npredmetu mandátnej zmluvy. Žalobca tvrdil, že mal urobiť analýzu podkladov týkajúcich sa sporu za\núčelom posúdenia správnosti, vyhodnotenia jednotlivých skutkových a právnych okolností sporu a\nzároveň vypracovanie právnej analýzy s upozornením na prípadné pochybenia zastupujúcej advokátskej\nkancelárie. Žalovaný tvrdil (čo potvrdila aj svedkyňa Y.. U.), že hľadal nového advokáta, v čase stretnutia\n(02.10.2017) nebol rozhodnutý na výbere. Žalovaný ako podnikateľ sa jednoznačne nevyhranil, keď\nnereagoval na text e-mailu zo dňa 03.10.2017, v ktorom žalobca ďakuje za prejavenú dôveru v právne\nslužby. Žalobca bol v očakávaní, ale na druhej strane je profesionál. I keď nedodržanie písomnej formy\nzmluvy o poskytovaní právnej pomoci (mandátnej zmluvy) nezakladá neplatnosť tohto právneho úkonu\n(ak sa na písomnej forme strany nedohodnú), mal žalobca ako advokát, osoba znalá práva, v záujme\nčistoty právneho vzťahu trvať na jej uzatvorení v písomnej forme a dohodnúť v nej spôsob a výšku\nodmeny za poskytovanie právnej pomoci určito. Vzhľadom na uvedené súd (zhodne odvolací i súd prvej\ninštancie) má jednoznačne za to, že v konaní nebolo preukázané, že by medzi sporovými stranami došlo\nk platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy. Žalobca si v prípade neplatnosti mandátnej zmluvy uplatňoval\nsvoj nárok voči žalovanému titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak nárok titulom\nbezdôvodného obohatenia nepreukázal aj s odkazom na rozhodnutie odvolacieho súdu.\n7.\nProti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v zmysle §\n365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko súd prvej inštancie ohľadom otázky, či v danej veci došlo k platnému\nuzatvoreniu mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným správne zvolenú a správne interpretovanú\nprávnu normu nesprávne právne aplikoval na posudzovanú situáciu a nakoľko súd pri stanovovaní výšky\nodmeny, resp. bezdôvodného obohatenia (hodnoty úkonov právnej služby, na ktoré má žalobca nárok)\nvychádzal z toho, že nie je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného vo vzťahu k\nposkytnutým právnym službám; v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP súd nevykonal potrebné navrhované\ndokazovanie po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa odvolacím súdom; § 365 ods. 1 písm. písm.\nb) CSP, nakoľko súd vytvoril situáciu aplikačnej praxe, ktorá odporuje zmyslu výkonu advokátskeho\npovolania, ako aj dodržal usmernenie odvolacieho súdu, ktoré je pre neho záväzné; § 365 ods. 1 písm.\nf) CSP, nakoľko súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov nesprávne uzavrel, že nemohlo\ndôjsť k uzatvoreniu mandátnej zmluvy so žalobcom, nakoľko žalovaný v ten istý deň zasielal Y.. G.\npodklady rovnako ako žalobcovi a teda nebol rozhodnutý o zmene a výbere právneho zástupcu; nakoľko\nna základe vykonaného dokazovania nesprávne uzavrel, že medzi stranami konania nedošlo k dohode\no odmene za poskytované právne služby.\n\n8. Podľa názoru žalobcu samotný žalovaný si je vedomý, že došlo k poskytnutiu právnych služieb zo\nstrany žalobcu, nakoľko v opačnom prípade by nenavrhoval mimosúdne vyrovnanie vo výške 700,EUR. Z daného hľadiska je možné považovať v konaní relevantné nie to, či došlo k poskytnutiu\nprávnych služieb, nakoľko nik z vyššie uvedených osôb vo svojich výpovediach nerozporovali, že zo\nstrany žalovaného by nemalo dôjsť k poskytnutiu právnych služieb, potvrdili aj ich prezentáciu, ako\naj skutočnosť, že boli ochotné za uvedené služby uhradiť sumu vo výške 700,- EUR. Žalobca má\nza to, že uvedené jednoznačne potvrdzuje, že žalovaný vedel a musel vedieť, že sa mu poskytujú\nprávne služby za odmenu, a to aj s ohľadom na ustanovenia Zákona o advokácii, podľa ktorých nie je\nprípustné poskytovanie právnych služieb bezplatne, okrem zákonom stanovených výnimiek, o ktorých\nv prejednávanej veci nemožno hovoriť. Zo strany Žalovaného ako spoločnosti, ktorá má interných\nprávnikov a advokátov, bolo na mieste očakávať, že sú si vedomí, najmä zo strany internej advokátky a\nprávnika, že právne služby sú poskytované za odmenu, a nie zadarmo, nakoľko v prípade žalovaného\nnie je prítomný žiadny dôvod pre poskytovanie bezplatných právnych služieb. Správanie žalovaného,\nktorý oslovil viacerých advokátov na vypracovanie právnej analýzy nie je v rozpore so žiadnym právnym\npredpisom, nakoľko žalovaný má právo voľby, avšak v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o advokácii advokát\nposkytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Vzhľadom na\nnenaplnenie žiadneho dôvodu, pre ktorý by malo zo strany žalobcu dôjsť k bezplatnému poskytovaniu\nprávnych služieb, žalobca usudzuje, že právne služby boli žalobcom poskytnuté jedine za odplatu.\nŽalobca vykonal analýzu tej istej veci, za tým istým účelom, za rovnakých podmienok a na základe\nrovnakých podkladov ako ju mohol vykonať vtedajší právny zástupca žalovaného v konaní pred\nMestským súdom Košice, ktoré je bezpochyby oceniteľné v peniazoch. Žalovaný nikdy nepoprel, že\nby závery analýzy boli nesprávne, a že neboli v spore so spoločnosťou Ferrit trade s.r.o. použité. V\ndanom prípade bola vykonaná hĺbková analýza konania vedeného na Mestskom súde v Košiciach o\nzaplatenie 973.000,- EUR a vzájomná žaloba. Žalobca má za to, že je nesporné, že mu prináleží za\nposkytnuté služby odmena, pričom v danom prípade, podľa právneho posúdenia žalobcu, je dôvodné\nskúmať, či má byť aplikovaná tarifná odmena alebo dohodnutá odmena vo výške 100,- EUR/hod, čo\nzakladala aj navrhnutá a žalobcom zaslaná a žalovaným akceptovaná a nenamietaná zmluva, pričom\nuvedené skutočnosti boli potvrdené aj žalovaným, ktorý ani po vyžiadaní zmluvy na pripomienkovanie\ntieto nezaslal. Týmto momentom došlo de iure k uzatvoreniu zmluvy ako takej, nakoľko medzi zmluvnými\nstranami došlo k zhodnému prejavu vôle mandátnu zmluvu uzatvoriť Žalovaný mal v posudzovanom\nčase záujem iba o právnu analýzu (právny rozbor) sporu vedeného na Okresnom súde Košice I a\npostupu doterajšieho právneho zástupcu žalovaného v ňom. Túto skutočnosť žalovaný v konaní pred\nMestským súdom Bratislava III nepoprel. V prípade podpisu tejto Mandátnej dohody je viac než dôvodné\nsa domnievať, že táto by absorbovala ústne dohodnutú mandátnu dohodu, avšak nakoľko k jej podpisu\nnedošlo, nemožno z toho vyvodiť, tak ako dochádza k záverom prvoinštančný súd, že nebola uzatvorená\nani mandátna zmluva (konkludentne) na právne úkony spojené s analýzou sporu, analýzou postupu toho\nčasu zastupujúceho advokáta žalovaného, oboznámenie sa so spisom a ďalšie z časového prehľadu\nvykonaných úkonov zrejmých z poskytnutého prehľadu vykonaných prác, ktorý je súčasťou súdneho\nspisu.\n9. V prípade, že súd nemal za to, že došlo k uzatvoreniu mandátnej zmluvy, v danom konkrétnom\nprípade je teda prítomná aj Culpa in contrahendo, nazývaná aj predzmluvná zodpovednosť za porušenie\npovinností v právnom vzťahu medzi potenciálnymi účastníkmi budúcej zmluvy v procese kontraktácie.\nCulpa in contrahendo v predzmluvnom štádiu odráža moderné chápanie „princípov dobrej viery,\ndodržiavania dobrých mravov a všeobecnej požiadavky nepoškodzovať právne statky tretích osôb“. V\ndanom prípade mal súd zvážiť postup a konanie v zmysle § 424 Občianskeho zákonníka, a teda rozsah\nzodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom. K uvedenému žalobca\npoukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 1166/2004. Je samozrejmé, že na základe\nzásady zmluvnej slobody nikoho nemožno nútiť, aby uzavrel určitú zmluvu. Ak však niektorý z účastníkov\nukončí zmluvné rokovania bez legitímneho dôvodu v štádiu a za podmienok, za ktorých je pri bežnom\npriebehu vecí možné očakávať uzavretie zmluvy, uznáva sa nárok druhej strany na náhradu nákladov\ntým spojených na základe aplikácie culpa in contrahendo.\n10. Žalobca v odvolaní ďalej poukazuje na nevykonanie navrhnutých dôkazov, s poukazom na tzv. Perna\ntest, ktorý má nepochybne svoju relevanciu aj vo vzťahu k opomenutým (nevykonaným) dôkazom je\nrozsudok súdu prvej inštancie nezákonný, nakoľko opomenutie dôkazov označených a navrhnutých\nneobstojí v Perna teste. Vyššie uvedený Perna test žalobca aplikuje na nevykonané a nezaobstarané\ndôkazy. Uvedené vo svojej podstate zakladá a napĺňa odvolací dôvod podľa § 364 ods. 1 písm. e)\n\nCSP. Žalobca ďalej považoval za potrebné zdôrazniť, že nikdy nedisponoval subjektívnou vedomosťou\no tom, že poskytuje právne služby bez právneho dôvodu (súd pritom celkom nesprávne a svojvoľne\nkonštatoval, že žalobca túto subjektívnu vedomosť má, avšak nevedno, na základe čoho dospel k\ntakým svojvoľným úvahám). Žalobca vždy vychádzal z mandátnej zmluvy, ktorú považoval za platne\nuzavretú, keďže zmluvné strany sa dohodli na jej podstatných náležitostiach, čo napokon vzišlo aj z\nvykonaného dokazovania, ktoré však súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil. Žalobca len podporne\nsúdu uviedol svoje právne úvahy o vzniku bezdôvodného obohatenia. V konaní, kde je preukázané, že\nžalovaný požadoval právnu analýzu od žalobcu, ako skúseného advokáta, resp. advokátskej kancelárie\ns reputáciou, táto mu bola poskytnutá ústnou formou na žiadosť žalovaného a nie písomnou formou,\na to pre minimalizáciu nákladov žalovaného, na jeho vlastnú žiadosť, a teda dohodou zmluvných\nstrán, dospel súd k záveru, že žalobcovi odmena za právne služby neprináleží. Uvedené zakladá\nprecedens rozhodnutia, ktorý podľa názoru žalobcu znižuje hodnotu výkonu advokátskeho povolania,\nnakoľko sa poskytuje návod na konanie, ktorým bude poskytnuté plnenie - právne služby, avšak za\ntie nebude treba poskytnúť odmenu. Žalovaný tak učinil s viacerými advokátmi, ktorých zvažoval na\nzastupovanie v konaní. Zo záverov súdu prvého stupňa vyplýva, že je v zmysle zákona poskytovať\na odovzdať v dohodnutom rozsahu právne služby, avšak nie je nutné za ne uhradiť odmenu, čo\nje rovnako v rozpore s vyššie citovaným zákonom o advokácii. Uvedené konanie žalovaného je za\ndaných okolností nutné vyhodnotiť aj za konanie, ktoré odporuje dobrým mravom a porušuje princíp\npoctivého obchodného styku. Prvoinštančný súd, napriek tomu, že nemal za preukázané, že došlo k\nuzatvoreniu mandátnej zmluvy, sa v rámci svojho odôvodnenia rozhodnutia nevyjadril k situácii, kedy\nnespochybnil dodanie právnych služieb, a to aj keby len v rozsahu dvoch ručne spísaných A4 a účasti\nna jednotlivých stretnutiach, ktoré potvrdil samotný žalovaný, čím došlo k poskytnutiu právnych služieb\nzo strany žalobcu. Žalovaný dĺžku vyššie uvedených úkonov nerozporoval, pričom žalobca poukazuje,\nže prvoinštančný súd sa jednotlivým úkonom v zmysle popisu práv JUDr. Urbana za september a\noktóber 2017 detailne v zmysle usmernenia odvolacieho súdu nevenoval. Akcentujúc vyššie uvedené má\nžalobca za to, že Mestský súd Bratislava III rozhodol nesprávne, pričom svoje rozhodnutie vo vzťahu k\nvýrokom rozsudku nedostatočne odôvodnil, v dôsledku čoho táto skutočnosť zakladá vadu arbitrárnosti,\nvadu nepreskúmateľnosti, ipso facto vadu nezrozumiteľnosti a zmätočnosti, a tým aj vadu nezákonnosti\nrozsudku, ktorý nezodpovedá na všetky relevantné odpovede pre preskúmateľnosť rozhodnutia.\nŽalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil napadnutý rozsudok a to tak, že žalovaného zaviaže\npovinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.206,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške\n9,00% p. a. z uvedenej sumy od 03.02.2018 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených\ns uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\ntohto rozsudku. Zároveň žiadal priznať žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania, ako aj nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, vrátane nároku na náhradu\ntrov právneho zastúpenia v týchto konaniach, a to v rozsahu 100%.\n11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým\nrozsudkom, ktorý považuje za vecne správny a preto navrhuje, aby ho Krajský súd v Bratislave v\ncelom rozsahu potvrdil. Napadnutý rozsudok považuje za riadne odôvodnený, pričom prvostupňový\nsúd sa dostatočne vysporiadal s interpretáciou jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných\nsúvislostiach, následne svoje závery logicky odôvodnil a celú vec správne právne posúdil. Zároveň sa\nprvostupňový súd v plnom rozsahu v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 CSP pridržiaval právneho\nnázoru Krajského súdu v Bratislave publikovaného v Uznesení vydanom v tejto veci dňa 25.9.2023\npod spisovou značkou 2Cob/85/2021, ktorým Krajský súd zrušil prvý rozsudok vydaný Mestským\nsúdom v Bratislave III v predmetnej veci dňa 20.10.2019. Žalobca podľa žalovaného zhrnul úlohy\nprvostupňového súdu v prvostupňovom konaní nasledovne: uviesť, z ktorých dôkazov vychádzal najmä\npokiaľ ide o závery súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia, uviesť, či a ktoré konkrétne úkony\nžalobcu považuje súd pre žalovaného za vykonané, zaoberať sa splnením zákonných predpokladov\nna vznik bezdôvodného obohatenia a detailne sa venovať inštitútu bezdôvodného obohatenia v širšom\nrozsahu, prípadne, že bude mať opätovne za to, že k bezdôvodnému obohateniu došlo, odôvodní\nvýšku bezdôvodného obohatenia. Z logiky veci však nepochybne vyplýva, že v prípade, ak prvostupňový\nsúd dospeje k záveru, že k naplneniu predpokladov bezdôvodného obohatenia nedošlo, stáva sa\nzodpovedanie posledných dvoch otázok bezpredmetným. Otázka uvedená v bode 17 napadnutého\nrozsudku už bola v konaní vyriešená v prvom rozsudku prvostupňového súdu a následne potvrdená\nv bode 19 odôvodnenia zrušovacieho uznesenia, keď Krajský súd výslovne uviedol, že „Odvolací súd\nzhodne so súdom prvej inštancie má jednoznačne za to, že v konaní nebolo preukázané, že by medzi\nsporovými stranami došlo k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy. Žalobca zaslal žalovanému návrh\n\ntextu zmluvy, v ktorej v čl. 8.9. prejavil vôľu uzavrieť zmluvu písomne, nakoľko platnosť a účinnosť\nzmluvy podmienil podpisom zmluvy oboma zmluvnými stranami. Splnenie požiadavky na písomnú\nformu žalobca nepreukázal, preto odvolací súd v zmysle § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka mal\nza to, že k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy nedošlo.“ S poukazom na vyššie citovanú pasáž\nodôvodenia zrušovacieho uznesenia a viazanosť prvostupňového súdu právnym názorom odvolacieho\nsúdu nemohol prvostupňový súd v napadnutom rozsudku dôjsť k iným záverom ohľadne uzavretia/\nneuzavretia mandátnej zmluvy, k akým došiel. Práve naopak, ak by prvostupňový súd dospel v\nnapadnutom rozsudku za nezmenenej dôkaznej situácie k opačnému záveru (t. j. že mandátna zmluva\nbola platne uzavretá), negoval by svoje predchádzajúce rozhodnutie vydané za rovnakej dôkaznej\nsituácie a navyše by sa odklonil sa od právneho názoru odvolacieho súdu, čo aj podľa samotného\nžalobcu nie je možné. Súd sa tak v tomto štádiu konania správne venoval len prípadnému vzniku\nbezdôvodného obohatenia, avšak aj v tejto otázke zaujal prvostupňový súd správne a jednoznačné\nstanovisko, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu nedošlo, pretože k nemu ani\nnemohlo dôjsť. Prvostupňový súd sa aj v tomto prípade pridržal právneho názoru odvolacieho súdu\nvyjadreného v zrušovacom uznesení v odkaze na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.\nzn. 3Obdo/57/2019 zo dňa 27.11.2019 vydaný v obdobnej veci, podľa ktorého „k poskytovaniu služieb osobitne právnych služieb - môže dôjsť výlučne na základe dohody dvoch zmluvných strán, čo už samo\nosebe pojmovo vylučuje akékoľvek úvahy o vzniku bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez\nprávneho dôvodu .“ Aj keď žalobca sa snaží polemizovať so zrušovacím uznesením a snaží sa poukázať\nna širšie súvislosti uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu, táto argumentácia nemôže obstáť, pretože\nprvostupňový súd je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (a koniec-koncov aj Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky) v rozsahu, ako je tento prezentovaný v zrušovacom uznesení a nie rozšíreným\nvýkladom žalobcu. Opätovne poukazujúc na ustanovenie § 359 ods. CSP nemal prvostupňový súd inú\nmožnosť, len dospieť k záveru, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu nedošlo,\npretože k nemu dôjsť ani nemohlo. Z uvedeného dôvodu je v súlade so zásadou hospodárnosti postup\nsúdu, kedy nevykonal žalobcom navrhovaný výsluch konateľa žalobcu, ktorý by z hľadiska procesného\ninštitútu výsluchu účastníka mohol relevantne uvádzať len skutkové tvrdenia, ktoré však z hľadiska\nvyššie uvedenej právnej kvalifikácie nemohli na výsledku sporu nič zmeniť. Na základe vyššie uvedených\nskutočností žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave vydal rozhodnutie, v ktorom napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu potvrdí a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania.\n12. Sporové strany následne doručili svoje stanoviská k predchádzajúcim vyjadreniam.\n13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací opätovne prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného\nvyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave\nv súlade s § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania\nžalobcu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.\n14. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo\nvýroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n15. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov v poradí druhého rozhodnutia súdu prvej inštancie,\nnakoľko po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu, na\nzáklade vykonaných dôkazov správne ustálil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých\ndôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a\nzistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal zrozumiteľnú odpoveď na sporné\notázky, pričom sa zároveň vysporiadal s podstatnou argumentáciou sporových strán.\n16. Tak ako už bolo uvedené v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení tunajšieho súdu č.k.\n2Cob/85/2021-293 zo dňa 25.9.2023, z obsahu spisu bolo ustálené odvolacím súdom, že podanou\nžalobou sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy za poskytnuté právne služby, pričom predmetom\nprávnych služieb mala byť právna analýza sporu o zaplatenie 973.000,- Eur, vedeného medzi žalovaným\na spoločnosťou Ferrit trade s.r.o., na Okresnom súde Košice I a vzájomná žaloba o zaplatenie\n1.117.000,- Eur. Úlohou žalobcu mala byť analýza podkladov týkajúcich sa sporu, za účelom posúdenia\nsprávnosti vyhodnotenia jednotlivých skutkových a právnych okolností sporu zo strany zastupujúcej\n\nadvokátskej kancelárie, ako aj správnosti a dostatočnosti použitej právnej argumentácie a zároveň\nvypracovanie právnej analýzy zo strany žalobcu, s upozornením na prípadné pochybenia v tom čase vo\nveci zastupujúcej advokátskej kancelárie. Žalobca žalovanému predložil e-mailom zmluvu o poskytovaní\nprávnych služieb dňa 03.10.2017, kde v bode 8.9. zmluvy je uvedené, že táto zmluva nadobúda platnosť\na účinnosť podpisom oboch strán. Žalobca teda tvrdil, že strany sporu uzatvorili mandátnu zmluvu, na\nzáklade ktorej mal vypracovať právnu analýzu s upozornením na prípadné pochybenia zastupujúcej\nadvokátskej kancelárie. Žalovaný tvrdil, že si síce hľadal nového advokáta, ale nebol ešte rozhodnutý,\nv čase stretnutia sa jednoznačne nevyjadril, nereagoval ani na text e-mailu. Ďalšie stretnutie prebehlo\n9.10.2017, kde mal odprezentovať žalobca právnu analýzu, pričom ako dôkaz vykonanej právnej analýzy\npredložil súdu iba ručne vypracované poznámky v rozsahu necelých 2 x A4.\n17. Žalobca v odvolaní napadol rozsudok prvoinštančného súdu v celom rozsahu, namietal, ako už\nbolo uvedené vyššie, nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia a procesné\npochybenia ako i arbitrárnosť rozhodnutia súdu. Tvrdil, že medzi stranami vznikla mandátna zmluva,\nprípadne, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie. Namietal nevykonanie dôkazu výsluchom JUDr.\nUrbana, dovolával sa judikatúry ESĽP (tzv. Perna test) a zásady poctivého obchodného styku. K\nodvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) odvolací súd\nzotrváva na svojom stanovisku z predchádzajúceho uznesenia a má jednoznačne za to, že v konaní\nnebolo preukázané, že by medzi sporovými stranami došlo k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy.\nŽalobca zaslal žalovanému návrh textu zmluvy, v ktorej v čl. 8.9. prejavil vôľu uzavrieť zmluvu\npísomne, nakoľko platnosť a účinnosť zmluvy podmienil podpisom zmluvy oboma zmluvnými stranami.\nSplnenie požiadavky na písomnú formu žalobca nepreukázal, preto odvolací súd v zmysle § 272\nods. 1 Obchodného zákonníka má za to, že k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy nedošlo. Z\nvykonaného dokazovania vyplynulo a žalovaný ani nepopieral odovzdanie podkladov k sporu vedenému\nna Okresnom súde Košice I za účelom prvotného naštudovania a analýzy tohto sporu a stanovenia\nďalšieho postupu. Žalovaný mal záujem o právnu analýzu (právny rozbor) sporu, avšak nebolo ďalej\nv konaní už preukázané, že by medzi stranami sporu došlo k dohode a následnému uzavretiu zmluvy\no takejto právnej pomoci (mandátnej zmluvy). Absentovala vyžiadaná písomná forma a ak by aj\nsúd pripustil uzavretie zmluvy ústne, alebo konkludentne, ani takýto záver vzhľadom na žalobcom\npredkladané dôkazy nie je možné prijať. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplynulo a v konaní\nnebolo preukázané zo strany žalobcu, že by sa strany dohodli na podstatných náležitostiach mandátnej\nzmluvy, akými v zmysle § 566 ObZ sú určenie zmluvných strán, určenie obchodnej záležitosti, spôsob\nzariadenia obchodnej záležitosti a dojednanie o odplate. Obchodný zákonník nevyžaduje uzavretie\nmandátnej zmluvy v písomnej forme, už ústnou dohodou o podstatných náležitostiach mandátnej\nzmluvy je zmluva uzavretá, pokiaľ sa však strany nedohodnú, že zmluva je platná, len ak sa uzavrie\npísomne. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca pracoval bez uzavretej zmluvy, čo je jeho\npodnikateľské riziko.\n18. K odvolacej námietke bezdôvodného obohatenia (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) odvolací súd\npoukazuje na § 451 OZ, podľa ktorého musí byť preukázaný majetkový prospech na strane žalovaného.\nŽalobca v konaní nepreukázal, že jeho analýzy, či poznámky boli žalovaným využité a priniesli mu\nkonkrétny prospech. Žalobca tvrdí, že právnu analýzu pre žalovaného vykonal, o čom predložil ako\ndôkaz ručne vypracované poznámky v rozsahu necelých 2 x A4, ktoré mal pri osobnom stretnutí\nprezentovať žalovanému. Na preukázanie vypracovania a odovzdania podrobnej právnej analýzy\nsporu však žalobca nevyprodukoval žiadne dôkazy okrem predložených poznámok, z ktorých by\nvyplývalo, že podrobná právna analýza sporu bola vykonaná. Súd prvej inštancie vyvodil správny\nzáver, že nedošlo ani k platnému uzatvoreniu mandátnej zmluvy a ani k preukázaniu, že analýzy či\npoznámky žalobcu boli žalovaným využité a priniesli mu konkrétny prospech. Podstatou bezdôvodného\nobohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto\nobohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah\nbezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného\nprávneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu\nbezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia tak vznikne len za\nsplnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane\nurčitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá\npostihuje určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného\nobohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou určitej osoby a nejde o prípad, kedy Občiansky\nzákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto\n\npredpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.\nOdvolací súd sa stotožňuje s tvrdením prvoinštančného súdu, že žalobcom nebolo preukázané splnenie\nzákonných predpokladov vzniku záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi sporovými\nstranami.\n19. K námietke nevykonania dôkazu - výsluch JUDr. Urbana (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ CSP) odvolací súd\npoukazuje predovšetkým na skutočnosť, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 185 ods. 1 CSP\nkeď rozhodol, ktoré dôkazy vykoná a vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 31), prečo\nnavrhnutý dôkaz nevykonal. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne návrhu na výsluch\nsvedka nevyhovel, keďže výsluch nebol spôsobilý overiť tvrdenú skutočnosť a vzhľadom na výsledky\ndokazovania bol nadbytočný. Výsluch JUDr. Urbana by nemohol preukázať uzavretie zmluvy, keďže\nabsentuje prejav vôle žalovaného. Odmietnutie dôkazu preto neporušilo zásadu spravodlivého procesu.\n20. K nevykonaniu navrhnutých dôkazov, s poukazom na tzv. Perna test odvolací súd poukazuje na to,\nže podľa judikatúry ESĽP nie je porušením čl. 6 Dohovoru odmietnutie dôkazu, ktorý je irelevantný alebo\nnadbytočný. V tejto veci odmietnutý dôkaz nemohol ovplyvniť skutkové zistenia a preto spravodlivosť\nkonania zostala zachovaná. K princípu poctivého obchodného styku a prevencii (§ 415 OZ) má odvolací\nsúd za to, že tieto zásady nie sú právnym titulom na priznanie peňažného plnenia. Žalobca konal bez\nzmluvy a následky znáša ako svoje podnikateľské riziko. Korektív zásad poctivého obchodného styku\nmá byť poslednou možnosťou (ultima ratio), ako vo výnimočných prípadoch zmierniť či odstrániť prílišnú\ntvrdosť zákona v situácii, v ktorej by sa priznanie uplatneného nároku javilo krajne nespravodlivým.\nUstanovenie § 265 ObZ je tak treba vnímať ako príkaz sudcovi, aby rozhodoval v súlade s ekvitou,\npričom, oproti dobrým mravom dovoľujú zásady poctivého obchodného styku zobrať do úvahy osobitosti\nprofesionálnych vzťahov podnikateľského prostredia a jeho špecifickej etiky. Vzhľadom k prevažujúcej\nprofesionalite týchto vzťahov možno dokonca, vo všeobecnej rovine, konštatovať, že citlivosť k aspektom\nsociálnej spravodlivosti je v režime obchodného práva o niečo slabšia, čo môže viesť k tomu, že za\npoctivé v obchodnoprávnej rovine možno, podľa okolností, považovať ešte aj postupy, ktoré by sa vo\nsfére všeobecného občianskeho práva mohli javiť už ako nemravné (viď napr. Obchodným zákonníkom\nv § 267 ods. 2 vylúčená možnosť namietať v obchodnoprávnych vzťahoch tieseň a nápadne nevýhodné\npodmienky). Napokon aj v rozhodnutí zo dňa 1. júna 2008 sp. zn. 29 Odo 1027/2006 Najvyšší súd\npripustil, že normatívne systémy poctivého obchodného styku a dobrých mravov sa obsahovo nekryjú\n(rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20. januára 2009, sp. zn. 29 Cdo 359/2007).\n21. K odvolacej námietke žalobcu, že prvostupňový súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k výrokom\nrozsudku nedostatočne odôvodnil, v dôsledku čoho táto skutočnosť zakladá vadu arbitrárnosti, vadu\nnepreskúmateľnosti, ipso facto vadu nezrozumiteľnosti a zmätočnosti, a tým aj vadu nezákonnosti\nrozsudku, ktorý nezodpovedá na všetky relevantné odpovede pre preskúmateľnosť rozhodnutia odvolací\nsúd má za to, že výsledky vykonaného dokazovania prvoinštančný súd správne vyhodnotil a na ich\nzáklade správne právne odôvodnil svoje rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie je dostatočne zrozumiteľné, odôvodnené a logicky konzistentné. Navyše, podľa\nuž konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných sporovými stranami.\nOdôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu pripomienku sporovej strany, ktorá\nju nastolila. Je však nevyhnutné, aby došlo k reakcii na podstatné a relevantné argumenty sporových\nstrán (k tomu viď napr. rozhodnutia ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 251/04, II. ÚS 209/04 alebo II. ÚS 200/09),\nčo v danom prípade meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie splnené bolo. Súd prvej inštancie sa\nvo svojom rozhodnutí zaoberal podstatnými skutočnosťami, v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový\nstav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného\ndokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje\nprávne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný. K námietke o\narbitrárnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné v prvom rade definovať pojem arbitrárnosť súdneho\nrozhodnutia. Za také sa považuje rozhodnutie založené na svojvôli či ľubovôli súdu, neopierajúce sa\no zákon. Odvolací súd však v danom prípade podľa stavu v čase vydania rozhodnutia súdu prvej\ninštancie a ani z hľadiska preskúmavania správnosti právneho posúdenia veci, ako už vysvetlil vyššie,\nnepovažoval argumentáciu odvolateľa za dôvodnú.\n\n22. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa\n§ 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správne potvrdil.\n23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania\npodľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/261/2018", "guid": "e5bca111-46ff-4e42-81f8-edb874acb636:0a2a24ce-7071-4161-8692-aabfbed9fe41", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/04 z 20. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-20", "citacie_n": 316, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed096500-7fd8-47cd-a723-8af3bbe2fd47"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9c999278-4935-4d4f-b7cd-c010c988d724", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.327.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 327/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 327/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.327.2026.1"}, {"guid": "ussr:b53db3ee-6a9a-4ef6-8b00-0ddd770d7027", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.738.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 738/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 738/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.738.2025.1"}, {"guid": "318980c3-4fd4-4fb5-bf8b-5f55546d4181:47f0386f-87a1-48cc-a57c-4791f1d3d539", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:7624202979.3", "spisova_znacka": "95Cb/59/2024", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 95Cb/59/2024 z 24. 3. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:7624202979.3"}]}