{"guid": "f2bd08b6-4e59-43a0-9855-55b7798e2bd3:66b6017c-c890-4385-9fb1-ee50713f6158", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1118208911.2", "spisova_znacka": "5Co/68/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/68/2025 z 28. 8. 2025", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 28. augusta 2025, sp. zn. 5Co/68/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1118208911.2", "identifikacne_cislo": "1118208911", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Viera Antoniková", "sudca_id": 361, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-antonikova-361", "datum_vydania": "2025-08-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/161", "nazov": "CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/161-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66b6017c-c890-4385-9fb1-ee50713f6158", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1118208911.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1118208911.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1118208911.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5Co/68/2025\n1118208911\n28. 08. 2025\nMgr. Jaroslav Šupa\nECLI:SK:KSBA:2025:1118208911.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov\nsenátu JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcu: Slovenská asociácia pre\nkáblové telekomunikácie, so sídlom Koceľova 15, Bratislava, IČO: 17 321 131, právne zastúpeného:\nHUSAR AND PARTNERS S.R.O., advokátska kancelária so sídlom Vojenská 14, Košice, proti\nžalovanému: Slovenská asociácia producentov v audiovízii, so sídlom Grösslingová 32, Bratislava,\nIČO: 36 061 182, právne zastúpenému: LMH Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom\nMoyzesova 39, Modra, o uloženie povinnosti zdržať sa udeľovania súhlasu na káblovú retransmisiu\naudiovizuálnych diel a o uloženie povinnosti zdržať sa výberu primeranej odmeny za káblovú\nretransmisiu audiovizuálnych záznamov, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu\nBratislava III č.k. 60Ca/15/2023-1911 zo dňa 24. marca 2025, takto\nrozhodol:\nI. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zastavení konania a o trovách\nkonania p o t v r d z u j e .\nII. Žalobca nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že vstup LITA, autorská spoločnosť, so sídlom\nMozartova 4093/9, Bratislava, IČO: 00 420 166, do konania ako intervenienta na strane žalobcu nie je\nprípustný. Ďalej zastavil konanie a rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania\nv rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným\nuznesením.\n2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 83, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP a vecne\ntým, že vzhľadom na nesúhlas žalovaného so vstupom intervenienta na strane žalobcu do konania,\nvychádzajúc z toho, že z dôvodu späťvzatia žaloby v celom rozsahu zo strany žalobcu neexistuje a\nnemôže existovať žiadny právny záujem intervenienta na strane žalobcu na výsledku tohto sporu, t.\nj. na zastavení konania, rozhodol súd prvej inštancie, že vstup intervenienta do konania na strane\nžalobcu nie je prípustný. O zastavení konania rozhodol súd prvej inštancie na základe späťvzatia žaloby\nžalobcom v celom rozsahu, pričom uviedol, že súhlas žalovaného so späťvzatím nebol potrebný, pretože\nk späťvzatiu žaloby došlo pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania.\n3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 CSP.\nUviedol, že žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, ktorý nemal podklad v správaní žalovaného. Súd\nprvej inštancie teda nemal preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním\nžalovaného. Z procesného hľadiska je to práve žalobca, ktorý procesne zavinil zastavenia konania.\nPrvoinštančný súd zdôraznil, že nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného,\nale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z\nprocesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovanej k požiadavkám žalobcu. V\n\ndanom spore sa žalobca celkom zjavne uplatneného nároku nedomohol a žalobu vzal späť s poukazom\nna výsledky iných konaní a správanie žalovaného v iných konaniach, čo je pre posúdenie zavinenia\nzastavenia konania v tomto spore nepodstatné. Súd prvej inštancie preto žalobcu zaviazal na náhradu\ntrov konania žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom\nprvej inštancie samostatným uznesením. Súd prvej inštancie sa vyjadril tiež k tomu, že v danom spore\nnie je možné aplikovať § 257 CSP, pretože nejde o celkom výnimočný prípad, t. j. súd nezistil existenciu\ndôvodov hodných osobitného zreteľa. Správanie žalovaného v iných konaniach, prípadne výsledok iných\nsporov, nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa v tomto spore.\n4. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výrokov týkajúcich sa zastavenia konania a trov konania podal v\nzákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej\ninštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil podľa\n§ 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP, pričom\nposúdil možnú aplikáciu § 146 ods. 1 CSP, avšak preto, že k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím\npredbežného prejednania sporu alebo pojednávania, aplikáciu § 146 ods. 1 CSP vylúčil. Súd prvej\ninštancie však opomenul pri svojom rozhodnutí posúdiť, či v danej veci neprichádza do úvahy aj aplikácia\npodstatnejšieho ustanovenia § 146 ods. 2 CSP, žalovaný bol toho názoru, že na predmetný spor,\nktorého predmetom je nahradenie prejavu vôle uzavrieť kolektívnu licenčnú zmluvu medzi žalobcom\na žalovaným sa práve toto ustanovenie vzťahuje. Poukázal pritom na ustanovenia § 165 ods. 1, 8,\n9, 10 a 13 Autorského zákona a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/26/EÚ a 2004/48/\nES. Autorský zákon nedal v § 165 ods. 8 právo používateľom predmetov ochrany na to, aby si\nsvojvoľne stanovili, kedy žalobu podľa tohto ustanovenia podajú alebo nie, ani na to, aby zneužívali svoje\npostavenie ako jedinej legitimovanej osoby na podanie takejto žaloby a brali ju svojvoľne kedykoľvek\nspäť. Autorský zákon zveril aktívnu legitimáciu na podanie žaloby podľa § 165 ods. 8 len používateľovi,\nresp. združeniu používateľov. Späťvzatím žaloby bez súhlasu žalovaného by došlo k stavu, kedy by\nžalovaný nemohol od žalobcu požadovať preukázanie podmienok podľa § 165 ods. 9 a 10 Autorského\nzákona, čo by negatívne zasiahlo od práv a oprávnených záujmov žalovaného. Žalovaný mal za to,\nže v tomto konaní ide o žalobu o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob\nusporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Napadnuté uznesenie (v bode\n12 odôvodenia) považoval žalovaný za arbitrárne a nepreskúmateľné, ale zároveň mal za to, že súd\nprvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces, pretože\nžalovaného nevyzval na udelenie súhlasu so späťvzatím žaloby podľa § 146 ods. 2 CSP. V neaplikovaní\n§ 146 ods. 2 CSP, § 151 ods. 6 a 7 a § 165 ods. 8, 9 a 10 Autorského zákona súdom prvej inštancie videl\nžalovaný tiež nesprávne právne posúdenie veci, z ktorého vychádzalo rozhodnutie súdu prvej inštancie.\n5. Vo vzťahu k výroku o trovách konania žalovaný uviedol, že o jeho zrušenie žiada iba z dôvodu, že\nide o závislý výrok od výroku o zastavení konania. V prípade, že by odvolací súd nevyhovel odvolaniu\na nezrušil výrok o zastavení konania, žiadal žalovaný, aby bol výrok o trovách konania potvrdený.\n6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne\na navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania. Ako vyplýva aj z odbornej právnej spisby, ak určitý spôsob usporiadania právneho vzťahu\nmedzi stranami vyplýva z hmotného práva, môže sa z povahy veci ktorýkoľvek z účastníkov právneho\nvzťahu domáhať usporiadania prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Kto svoje právo uplatní skôr,\nstáva sa v sporovom konaní žalobcom. Jeho procesná pozícia a s ňou spojená otázka aktívnej\nvecnej legitimácie však nie je determinovaná hmotným právom, pretože za rovnakých okolností sa\nmohol totožného nároku úspešne domáhať aj druhý alebo ktorýkoľvek iný účastník konania právneho\nvzťahu. Ide najmä o konanie o vyporiadnie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o zrušenie a\nvyporiadenie podielového spoluvlastníctva, zrušenie práva spoločného nájmu bytu a o s tým súvisiacu\notázku nároku na bytovú náhradu. Keďže postavenie žalobcu a tým aj oprávnenie na späťvzatie\nžaloby svedčí konkrétnemu subjektu iba z titulu časového predstihu, môže súd po späťvzatí žaloby\nkonanie alebo jeho časť zastaviť len so súhlasom žalovaného (napr. komentár k Civilnému sporovému\nporiadku, C.H. BECK, 2016, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, a spol. str. 543). V\nprejednávanom prípade takáto situácia nie je daná. Sám žalovaný uviedol, že nemá legitimáciu na\npodanie takejto žaloby. Naviac zmyslom § 146 ods. 2 CSP je zabrániť takej situácii, aby v prípade\nspäťvzatia žaloby nastali neakceptovateľné a nespravodlivé dôsledky zastavenia konania. Typicky v\nprípade späťvzatia žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva by došlo k nástupu zákonnej\nfikcie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. V prejednávanom prípade takáto situácia nemôže\n\nnastať a ani nenastane. Žalovaný podal voči členom žalobcu viac ako 100 žalôb, v ktorých sa domáha\núhrady bezdôvodného obohatenia za používanie audiovizuálnych diel a audiovizuálnych záznamov ku\nktorým údajne vykonáva majetkové práva. Žalovaný teda v prípade zastavenia konania nebude v žiadnej\nnevýhodnej pozícii, svoje práva si môže uplatňovať a aj tak dlhodobo robí. Dôvodom na späťvzatie\nžaloby zo strany žalobcu bola práve tá skutočnosť, že súdy žaloby žalovaného voči jeho členom unisono\nzamietajú a v mnohých prípadoch vzal žalovaný svoje žalobné návrhy v časti audiovizuálnych diel\nspäť. K späťvzatiu žaloby teda žalobca pristúpil z dôvodu, že ním nastolené právne otázky už boli\nvyriešené v iných súdnych konaniach a žalovaný si nároky ohľadom audiovizuálnych diel k dnešnému\ndňu ani neuplatňuje (v dôsledku čoho odpadol na strane žalobcu základný dôvod pre ktorý pôvodne\npodával túto žalobu). Naviac primárnym petitom žalobného návrhu bolo určenie toho, aby súd uložil\nžalovanému zdržať sa udeľovania súhlasu na káblovú retransmisiu audiovizuálnych diel a zdržať sa\nvýberu primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálnych záznamov. Primárnym petitom teda\nani nebolo určenie obsahu zmluvy, vrátane odmeny a nahradenia prejavu vôle.\n7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.\n8. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. čo sa týka zastavenia\nkonania a závislého výroku o trovách konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.\n9. Civilné sporové konanie sa spravuje dispozičnou zásadou vyjadrenou v článku 7 ods. 1 CSP, v\nzmysle ktorej je toto konanie výlučne návrhové. Z tejto zásady možno vyvodiť, že nielen začatie, ale\naj pokračovanie v konaní je v zásade závislé na vôli toho, kto konanie inicioval, prejavuje sa to tak, že\nsúd je za splnenia zákonných podmienok povinný konanie zastaviť, ak je mu adresovaný úkon žalobcu,\nktorým vezme žalobu späť. Táto autonómia žalobcu je obmedzená ustanovením § 146 CSP, z ktorého\nvyplývajú dve výnimky z dispozičnej zásady. Prvou je prípad, keď žalovaný so späťvzatím žaloby z\nvážnych dôvodov nesúhlasí, pričom však jeho nesúhlas nemá právne účinky v prípade, keď dôjde k\nspäťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. Skúmaním\nsplnenia tejto podmienky sa zaoberal aj súd prvej inštancie, pričom správne ustálil, že v posudzovanej\nveci nie je potrebné zisťovať prípadný nesúhlas žalovaného podľa § 146 ods. 1 CSP, pretože sa v nej\nnezačalo pojednávanie, ani predbežné prejednanie sporu. Druhou výnimkou, kedy sa súhlas žalovaného\nso späťvzatím žaloby vyžaduje obligatórne vždy, sú konania, ktorých predmetom je žaloba o nároku na\nusporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z\nosobitného predpisu (§ 137 písm. b) CSP). K aplikácií tejto výnimky ustanovenej v § 146 ods. 2 CSP\nsa súd prvej inštancie výslovne nevyjadril, avšak z toho, že konanie bez zisťovania súhlasu žalovaného\nzastavil, vyplýva, že mal za to, že na posudzovanú vec sa § 146 ods. 2 CSP nevzťahuje.\n10. Žalovaný založil svoje odvolanie na tom, že žalobca podal žalobu podľa § 137 písm. b) CSP, pričom\npredmetom konania má byť uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť so žalobcom kolektívnu licenčnú\nzmluvu, ktorej obsah určí súd a uloženie povinnosti žalovanému uzatvoriť so žalobcom kolektívnu\nzmluvu o primeranej odmene, ktorej obsah určí súd, teda nárok žalobcu uplatnený podľa § 165 ods.\n8 Autorského zákona požadovať, aby obsah zmluvy podľa § 165 ods. 1 Autorského zákona vrátane\nodmeny a nahradenia vôle uzavrieť takúto zmluvu určil súd v prípade nedosiahnutia dohody medzi\npoužívateľom a organizáciou kolektívnych práv.\n11. Ako však správne podotkol žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu, v tomto konaní bol žalobný petit\nformulovaný ako eventuálny. Žalobca sa primárnym petitom domáhal uloženia povinnosť žalovanému\nzdržať sa udeľovania súhlasu na káblovú retransmisiu audiovizuálnych diel a uloženia povinnosť\nžalovanému zdržať sa výberu primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálnych diel a in\neventum ak súd primárny petit zamietne, domáhal sa vyššie uvedených nárokov podľa § 165 ods. 8\nAutorského zákona.\n12. V prípade žaloby, v ktorej je uplatnený eventuálne formulovaný petit, sa primárny a sekundárny\nžalobný návrh vzájomne vylučujú. Zmyslom tejto konštrukcie je, že žalobca sa z opatrnosti pre prípad, že\nby súd dospel k záveru o nedôvodnosti žalobcom preferovane uplatneného nároku, sekundárne domáha\niného nároku. Za predmet konania vedeného na podklade takejto žaloby sa považuje nárok uplatnený\nprimárnym petitom, ku ktorému je súd povinný zaujať stanovisko (v prípade, že dospeje k meritórnemu\nrozhodovaniu) buď tak, že mu vyhovie, pričom v takom prípade o sekundárnom petite vôbec nerozhoduje\n\n(nezaoberá sa ním), pretože tento sa nestal predmetom konania; alebo tak, že ho zamietne a rozhodne\no sekundárnom petite, ktorý sa až v tejto situácií stáva predmetom konania (porovnaj napr. rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/113/2010 alebo 3Cdo/347/2009).\n13. V posudzovanej veci sa žalobca primárnym petitom domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať\nsa žalobcom vymedzeného konania. Ide teda o žalobu o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP,\nna ktorú sa z povahy veci nevzťahuje ustanovenie § 146 ods. 2 CSP. Sekundárne žalobcom uplatneným\npetitom sa súd prvej inštancie v štádiu, v ktorom bolo konanie zastavené, nemohol vôbec zaoberať a\nsekundárny petit sa preto nestal predmetom konania. Tým viac potom súd prvej inštancie nemal dôvod\nbrať sekundárny petit do úvahy pri rozhodovaní o zastavení konania.\n14. Možno teda uzavrieť, že pokiaľ súd prvej inštancie v posudzovanej veci konanie zastavil bez\ntoho, aby zisťoval súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, jeho postup bol správny, pretože neboli\nsplnené podmienky pre uplatnenie účinného nesúhlasu so späťvzatím žaloby podľa § 146 ods. 1 CSP a\npredmetom konania nebolo ani usporiadanie vzťahu medzi stranami vyplývajúce z osobitného predpisu\nv zmysle § 146 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie teda pri svojom rozhodovaní vychádzal zo správneho\nprávneho posúdenia veci a neporušil žiadne z procesných práv žalovaného, pokiaľ jeho prípadný súhlas\nalebo nesúhlas nezisťoval. Proti výroku o trovách konania odvolateľ vecne nenamietal a odvolaním ho\nnapadol iba ako závislý výrok.\n15. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa\nzastavenia konania potvrdil, pretože je vo výrokovej časti vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP), a to vrátane\nod tejto časti závislého výroku o trovách konania.\n16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto by mu vznikol voči\nžalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobca však vo svojom\nvyjadrení k odvolaniu náhradu trov odvolacieho konania výslovne nežiadal, navrhol, aby ich náhradu\nodvolací súd nepriznal žiadnej zo strán; odvolací súd žalobcovi preto náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal. S poukazom na článok 4 ods. 2 CSP a zásadu hospodárnosti konania vyjadrenú v článku\n17 CSP nebude potom ani potrebné, aby súd prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania\nrozhodoval podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\n17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nzákonov, § 393 ods. 2 CSP).\nPoučenie:\n: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)\n\nDovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nPovinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou\na ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "60Ca/15/2023", "guid": "793b4c7f-1dd8-403a-9fbd-31528fb76baa:b02cf4e4-72b5-4562-bdc1-d2c0d877fa5d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}