{"guid": "874cb94f-4adb-473f-948a-45335c954cc8:e837ca0c-49a8-4aa7-96b4-d1995764b2bd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1118217218.2", "spisova_znacka": "7CoCsp/12/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/12/2025 z 19. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. novembra 2025, sp. zn. 7CoCsp/12/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1118217218.2", "identifikacne_cislo": "1118217218", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Harvancová", "sudca_id": 591, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-harvancova-591", "datum_vydania": "2025-11-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e837ca0c-49a8-4aa7-96b4-d1995764b2bd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1118217218.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1118217218.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1118217218.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n7CoCsp/12/2025\n1118217218\n19. 11. 2025\nJUDr. Mariana Harvancová\nECLI:SK:KSBA:2025:1118217218.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov\nsenátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so\nsídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C.\nXX, D., o zaplatenie 1.687,73 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského\nsúdu Bratislava IV zo dňa 27.01.2025, č.k. B1- 4Csp/69/2018-756, takto\nrozhodol:\nI Rozsudok súdu prvej inštancie sa v časti napadnutého výroku I., ktorým súd uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1343,36 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku potvrdzuje a vo\nzvyšnej časti sa napadnutý výrok I. mení tak, že žaloba žalobcu sa zamieta.\nII. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,12 %.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť\nžalobcovi sumu 1.454,12 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku\n( výrok I.), vo zvyšku\nžalobu zamietol ( výrok II.), žalobcovi priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu\n72,3%, ktorú bude žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v tomto rozsahu. O výške náhrady trov konania\nrozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( výrok III.).\n2. Súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 497, § 501 ods. 1, § 502\nods. 1, § 503, § 504, § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný\nzákonník“) § 1 ods. 2 prvá veta, § 2, § 7 ods. 1, § 7 ods. 16,17, § 10 ods. 1,2 zákona č. 129/2010\nZ.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.. alt. zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 2\nzákona č. 266/2005 o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z.z.“), § 40, § 52 ods. 1,3,4, § 53 ods. 1 a 5 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že zmluvu\no spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania uzavretú dňa 06.02.2018 medzi žalobcom a\nžalovaný posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k\nnámietke žalovaného, že v zmluve absentujú zákonom stanovené náležitosti uviedol, že pre daný typ\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie,\nčo bol prípad danej veci, sa vzťahujú ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 129/2010\nZ. z. Dokazovaním bolo zistené (ods. 16 vyššie), že predmetná zmluva obsahuje náležitosti podľa §\n9 ods. 2 písm. a), b), d), f),g), i), j), x) a aa), ako aj dojedanie o povinnosti žalovaného kedykoľvek\nzaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške, a tiež dojednanie o výške poplatkov spojených\nso spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.\nPokiaľ žalovaný namietal neprijateľnosť zmluvných podmienok, konkrétne v bodoch 2, 5, 6, 9 a 12\n\nsúd uviedol, že nezistil, že by zmluva o úvere obsahovala takéto zmluvné podmienky. Ustanovenie\nbodu 2 zmluvy o úvere, obsahuje dojednanie o konkrétnych poplatkoch, ktoré mienil žalobca účtovať\nžalovanému, pričom sú vyjadrené pevnou sumou a sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Uplatnenie\ntýchto poplatkov je viazané na žiadosť klient o prehodnotenie výšky prečerpania, za potvrdenia a súhlasy\nk úverom, za nedovolené prečerpanie účtu, za nedovolené prečerpanie účtu po upozornení a za poplatok\nza výzvu na splatenie nepovoleného prečerpania účtu. Takéto jednoznačné vymedzenie poplatkov\nnemožno považovať v nijakom smere za nerovnováhu v právach a povinnostiach a už vôbec nie za\nznačnú nerovnováhu, ktorá je pojmovým znakom toho, aby bola zmluvná podmienka považovaná za\nneprijateľnú podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie bodu 5 zmluvy o úvere, ktorú\nžalovaný namietal obsahovalo vyhlásenie žalovaného o tom, že nie je klientom s osobitným vzťahom\nk banke v zmysle zákona č. 481/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nbankách“), preto nezakladalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovaného.\nŽalobca ako banka bol povinný podľa § 35 ods. 1 zákona o bankách zisťovať, či má klient osobitný\nvzťah s bankou, čo by malo v prípade kladnej odpovede ďalšie právne dôsledky v zmysle zákona o\nbankách, preto plnenie zákonnej povinnosti banky nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou v\nzmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K ust. bodu 6 zmluvy o úvere súd uviedol, že toto obsahuje\ndojednanie o práve žalobcu poskytovať bankové tajomstvo vyplývajúce zo zmluvy a o splácaní úveru\nsubjektom podľa VOP a podľa zákona, t.z. jedná sa o plnenie oprávnenia podľa § 91 ods. 4 zákona\no bankách, preto nemôže vyvolávať značnú nerovnováhu v právach alebo povinnostiach žalovaného.\nVo vzťahu k poskytovaniu informácií o žalovanom subjektom uvedeným vo VOP, tieto subjekty sú\nvymenované v bode 15 VOP, pričom ich poskytovanie je viazané na splnenie dvoch podmienok:\npo prvé, informácie sú žalobcom poskytované so súhlasom klienta, ktorý klient udeľuje samotným\nuzatvorením zmluvy o bankovom obchode a po druhé, informácie, ktoré sú chránené bankovým\ntajomstvom, žalobca zabezpečí ich ochranu záväzkom mlčanlivosti tretej osoby, pokiaľ takáto osoba\nnie je viazaná mlčanlivosťou podľa platných právnych predpisov, t.z. nezakladá značnú nerovnováhu v\nprávach alebo povinnostiach v neprospech žalovaného, tak ako to predpokladá § 53 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. Ustanovenie bodu 9 zmluvy o úvere, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže\numožňuje vykonať voľbu v prípade záujmu spotrebiteľa o riešenie sporov s bankou v rozhodcovskom\nkonaní a to, že žalovaný odmietol je dôkazom toho, že žalovaný si mohol zvoliť jednu z možností a\nzvolil si, že o riešenie sporov cestou rozhodcovského konania nemá záujem. O neprijateľnú zmluvnú\npodmienku nejde ani v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože to predpokladá,\nže by muselo ísť o rozhodcovské konanie bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,\nčo nie je prípad danej veci. Žalovaný odmietol riešiť spory v rozhodcovskom konaní, no i v prípade\nsúhlasu by si tento súhlas vyžiadal uzatvorenie ďalšej rozhodcovskej zmluvy, čo je výslovne v texte\nbodu 9 zmluvy o úvere uvedené. Ustanovenie bodu 12 zmluvy o úvere, ktorý žalovaný tiež namietal,\nobsahuje vyhlásenie žalovaného, že mu v predstihu boli poskytnuté všetky informácie podľa zákona č.\n266/2005 Z. z. a že sa s nimi oboznámil a uložil si ich na vhodné médium. Ani v tomto prípade nešlo\no neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, pretože nejde\no prenos dôkazného bremena na spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo namietať aj napriek uvedenému\nvyhláseniu, ak mu informácie neboli poskytnuté v primeranom časovom predstihu pred uzatvorením\nzmluvy alebo že si ich nemohol uložiť. V danom prípade bola zmluva o úvere uzatvorená v rámci mobilnej\naplikácie mobilného bankovníctva, čo vyplynulo z dokazovania, bolo na žalovanom, aby sa oboznámil\nso všetkými podmienkami, ktorých súčasťou bola aj zmluvná dokumentácia. Vyhlásenie žalovaného\nako vyhlásenie zmluvnej strany nezakladá žiadne vychýlenie rovnováhy v neprospech žalovaného a už\nvôbec takej rovnováhy, ktorá by bola značná ako to predpokladá § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nVzhliadnuc k uvedenému súd námietky žalovaného smerujúce proti zmluvným podmienkam pre ich\nneprijateľnosť v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdil ako nedôvodné. Následne sa súd\nzaoberal námietkou žalovaného, či si žalobca splnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010\nZ.z.. Dokazovaním bolo zistené, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dňa 06.02.2018 žalobca viedol\npre žalovaného osobný účet už od roku 2013. Žalobca si zabezpečil informácie z registra bankových\ninformácií, no povinnosť posúdiť schopnosť žalovaného splácať daný úver si splnil žalobca len formálne.\nMal za to, že vyčerpať zákonnú povinnosť vynaložiť odbornú starostlivosť tým, že sa veriteľ uspokojí s\ntým, že zabezpečil informácie z registra bankových informácií alebo že formálne disponuje informáciami\no obratoch na účte klienta nestačí, pretože musí tieto informácie aj po materiálnej stránke vyhodnotiť.\nUzavrel tak, že žalobca pred uzatvorením zmluvy o úvere dňa 06.02.2018 v rozpore s § 7 ods. 1,\nods. 16 písm. b) a ods. 17 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. neposúdil s odbornou starostlivosťou\nschopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver a neprihliadol na údaje z príslušnej databázy alebo\nregistra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Vzhľadom na tento\n\nzáver súd podľa § 10 ods. 2 druhá veta zákona č. 129/2010 Z. z. dospel k záveru, že žalobca sa\ndopustil hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., preto sa úver považuje\nza bezúročný a bez poplatkov. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že na bežnom účte\nžalovaného ku dňu zatvorenia účtu dňa 27.09.2018 čerpaním z jeho prostriedkov a zúčtovaním úrokov\na poplatkov žalobcu bol záporný zostatok vo výške 1.687,73 eur. Z tejto sumy však dlžná suma istiny\núveru predstavuje len sumu 1.454,12 eur, pričom ostatok predstavuje poplatky (55,98 eur), zmluvnú\npokutu (45 eur), ktorú je potrebné pre dané účely považovať za poplatok, keďže ich zakotvenie ako\n„poplatku“ vyplýva výslovne z bodu 2 zmluvy o úvere a zmluvné úroky do uzavretia účtu (132,60 eur).\nVzhľadom na to, že súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, ustálil, že žalobcovi vznikol nárok\nna vrátenie sumy 1.454,12 eur, preto v časti žalobe žalobcu vyhovel a vo zvyšku (sume 233,61 eur\na v časti požadovaného zmluvného úroku pri nepovolenom prečerpaní vo výške 28% ročne zo sumy\n1.687,73 eur od 28.09.2018 do zaplatenia) súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Nad rámec uvedeného\nsúd uviedol, že námietka žalovaného o premlčaní nároku nie je dôvodnou. Dokazovaním bolo zistené,\nže žalobca znížil limit povoleného prečerpania na 0 eur dňa 18.09.2018, pričom toto zníženie limitu na\n0 eur možno podľa bodu 8.9 VOP považovať za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania, pričom\nv takom prípade vznikla podľa tohto ustanovenia žalovanému povinnosť vrátiť prostriedky do 7 dní, čo\nje povinnosť, ktorú žalovaný nesplnil. Po uplynutí tejto lehoty dňa 26.09.2018 sa žalovaný dostal do\nomeškania podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že žalobca doručil žalobu súdu\nuž dňa 25.10.2018, t. j. o necelý mesiac, je bez ďalšieho zjavné, že nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu\nv trojročnej lehote tak ako to predpokladá § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. O nároku\nna náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zohľadnil, že žalobca bol v konaní úspešný\nv rozsahu 86,16% žalovaného nároku, žalovaný v rozsahu v 13,84% žalovaného nároku, čistý úspech\nžalobcu bol v rozsahu 72,3%. Vzhľadom na to, že žalobca bol v spore úspešný len v pomernej časti, súd\nvo výroku III. v súlade s priznal žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu\n72,3%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP do 60 dní\npo právoplatnosti rozsudku.\n3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku I. a výroku III. podal žalovaný v zákonnej lehote\nodvolanie z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP. Poukázal na svoje\ntvrdenia, že žalobca mu neposkytol žiadne finančné prostriedky. Pokiaľ žalobca odkazoval na Žiadosť\no splatenie povoleného prečerpania, túto k žalobe nepriložil. Mal za to, že neexistuje nepovolený debet\nani nepovolené prečerpanie. Namietal, že súd prvej inštancie urobil chybu v bode 69 odôvodnenia\nrozhodnutia, keď uviedol, že úroky do uzavretia účtu sú 132,60 eur, pretože z predložených výpisov\nvyplýva, že boli v sume 183,39 eur. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani poplatok za výzvu zo dňa\n21.08.2019 vo výške 30 eur. Namietal aj výšku zmluvných pokút, nakoľko namiesto sumy 45 eur mal súd\nzohľadniť sumu 75 eur. Uvádzajúc, že súdom priznaná suma by len s ohľadom na jeho aktuálne námietky\nmala byť 1399,34 eur, z čoho vyvodil, že suma určená súdom je nesprávna, preto je potrebné rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie zrušiť. Zároveň mal za to, že s ohľadom na bod 67 odôvodnenia rozhodnutia súdu\nprvej inštancie bolo dôvodným žalobu žalobcu zamietnuť. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s\njeho námietkou týkajúcou sa absencie náležitosti v zmluve ako je RPMN, preto mal za to, že rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie je nezákonné a nepreskúmateľné. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal\nnavrhnuté dôkazy, a to denné zostatky bežného účtu, nesprávne uviedol úroky a zmluvné pokuty, čo\novplyvnilo výšku rozhodnutej sumy. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu\nprvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobu žalobcu zamietol.\n4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny\npotvrdiť.\n5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods.\n1 a 378 ods. 1 CSP), predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok I. a závislý výrok III. rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie, výrok II. ako odvolaním nenapadnutý nadobudol právoplatnosť. Na prejednanie\nveci v súlade s ust. § 384 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP nariadil odvolací súd pojednávanie na\ndeň 19.11.2025 za účasti sporových strán, na pojednávaní ktorom sa osobne zúčastnil žalovaný a ním\nsplnomocnený zástupca (Občianske združenie CSP NITRA), žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil\na žiadal konať v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní odvolací súd zopakoval dokazovanie v rozsahu\npotrebnom pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to listinami založenými v súdnom spise, za súčasného\nsplnenia podmienok podľa § 204 CSP a vo veci strany sporu doplnili a upresnili svoje vyjadrenia. Právne\n\nposúdenie odvolacieho súdu bolo vybudované na skutkových zisteniach založených na dôkazoch, ku\nktorým sa strany sporu podľa priebehu konania na súde prvej inštancie a aj pred odvolacím súdom\n(zopakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu, vyjadrenia strán sporu a výsluch svedka) mali možnosť\nvyjadriť a na tieto dôkazy reagovať.\n6. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§\n380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať a zaoberal sa iba tými odvolacími\ndôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalovaný výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní;\npri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v\nnapadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod\nniektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával\nkonkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie\nnepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka\naj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,\nnachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje\nprocesné práva aj v odvolacom konaní.\n7. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, odvolací súd nezistil v\npostupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods. 2 CSP).\n8. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného\nprečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto\nnáležitosti:\na) podľa § 9 ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i), j), x) a aa),\nb) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,\nc) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere\na podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.\n9. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za\nbezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.\n2 písm. a) až l), s), z) a aa).\n10. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa\n§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.\nV prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez\npoplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti\nsplácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa\nalebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti\nspotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj\nporušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42..\n11. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)\nCSP (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza,\nže uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho\nnaplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných\npráv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami,\nktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1\nÚstavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri\njeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej\nrepubliky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením\nÚstavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem\n„procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním\nrozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,\nteda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu\n\njej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1\nCdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom\nsúdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv,\nktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom\nmiera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať\nextenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“\nmožno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce\nopodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia nemal odvolací\nsúd za preukázané naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu.\n12. Odvolateľ v podanom odvolaní uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd\nprvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to denné\nzostatky bežného účtu. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný v podaní zo dňa\n10.11.2019 namietal, že žalobca k žalobe nepriložil ako dôkaz výpis z úverového účtu, t.z. namietal, že\nžalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenia. Na tvrdenie žalovaného žalobca reagoval podaním zo dňa\n03.01.2020, v ktorom uviedol, že osvedčenie existencie povoleného prečerpania na účte žalovaného\npreukázal už pri podaní žaloby, a to predložením prehľadu transakcií na účte žalovaného ako aj reálnym\nčerpaním prostriedkov žalovaným. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní uvádzal, že súd nevykonal\nním navrhnutý dôkaz – predložením denných zostatkov bežného účtu, takýto dôkaz žalovaný v konaní\npred súdom prvej inštancie do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej ( § 296 CSP), nenavrhol. Ide o\nnový argument použitý žalovaným až v odvolacom konaní, t.z. jedná sa o novotu, na ktorú nemôže\nodvolací súd v odvolacom konaní prihliadať, nakoľko predpoklady ustanovené v ust. § 366 CSP za\ndaných okolností splnené neboli.\n13. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP majúc\nza to že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací\ndôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod\nostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to tak\nv prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než zákonom\npredpokladanom rozsahu – pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia vo vykonanom\ndokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v\nčlánku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť výpoveď),\nporušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej otázky v\nrozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). Preskúmaním rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd nezistil naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu.\n14. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP,\nodvolací súd uvádza. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie\ntaký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia\n§ 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a\nto každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo\nvyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné\nvytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov\nalebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol\nrozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne\npreto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo\ninak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak\nhodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa\nustanovenia § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti\nsúdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd\ndospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať\ns jeho skutkovými závermi.\n15. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (že\nnapadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.) Právnym\nposúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu\nprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii\n\npráva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil\nsprávny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval\nalebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n16. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že zásadnou námietkou žalovaného v konaní pred súdom\nprvej inštancie ako aj v odvolacom konaní bola námietka, že si nie je vedomý toho, že existuje žalobcom\ntvrdené prečerpanie jeho účtu ani nepovolený debet. Nutno zdôrazniť, že posudzovaná zmluva o\npovolenom prečerpaní k účtu je svojou povahou zmluvou o úvere, pričom predmetný úver je viazaný\nna bankový účet. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný povolené prečerpanie k účtu\nreálne využíval, ktorá skutočnosť vyplynula z prehľadu transakcií na účte žalovaného, a to dlhodobo\n(minimálne od konca roku 2017 boli na výpisoch z účtu evidované mínusové položky za riadny debetný\núrok, príp. za debetný úrok z nepovoleného prečerpania). O uzavretí zmluvy o povolenom prečerpaní\nk účtu svedčí tiež Potvrdenie o poskytnutí Povoleného prečerpania na diaľku adresované žalovanému.\nZ vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 06.02.2018 strany uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom\núvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanému\nako klientovi povolené prečerpanie (ďalej aj „PP“) do výšky limitu 1.500 eur na bankovom účte\nčíslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Návrh na uzavretie Zmluvy o povolenom prečerpaní na\ndiaľku nebol podpísaný žalovaným z dôvodu, že k nemu došlo elektronicky, pričom súčasťou návrhu\nboli aj európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní, všeobecné\nobchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Za danej situácie, keď žalovaný neuviedol žiadne vlastné\nsubstancované skutkové tvrdenia, ktorými by kvalifikovaným spôsobom rozporoval tvrdenia protistrany\n(podopreté predloženými listinnými dôkazmi) o rozhodných okolnostiach veci, nemožno jeho obranu v\nsúdnom spore považovať za účinnú. Odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.10.2024\n( čl. 720), v ktorom žalobca dôsledne špecifikoval a odôvodnil ním uplatnený nárok, ktorý podporil aj\ndetailom transakcií na účte žalovaného v rozhodnom období. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že\ndlžná suma je výsledkom rozdielu debetných a kreditných operácií na účte žalovaného, t.j. nielen z titulu\nprečerpania (z úveru), ale aj z titulu vedenia účtu, ktoré žalovaný čo do výšky a základu účinne nijakým\nspôsobom nepoprel. Je teda zrejmé, že výška debetných položiek presahuje výšku kreditných položiek,\nktorá skutočnosť svedčí o poskytnutí finančných prostriedkov bankou nad rámec vlastných finančných\nprostriedkov žalovaného na jeho účte.\n17. Zohľadniac tak záver, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere formou\npovoleného prečerpania (§ 10 zákona č. 129/2010 Z.z..), medzi ktorého povinné náležitosti nepatrí\nuvedenie RPMN, neuvedenie RPMN v zmluve tak nemalo následky uvádzané v ust. § 11 ods. 1\nzákona č. 129/2010 Z.z.. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie mal na základe zistenia, že\nžalobca porušil ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (dôsledne neskúmal bonitu žalovaného ) žalobu\nzamietnuť, odvolací súd uvádza, že následkom toho, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne\npreukázania splnenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., je nástup sankcie v podobe\nbezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Splácanie povoleného\nprečerpania sa uskutočňovalo automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu\nžalovaného, nie vo vopred určených mesačných splátkach, pričom nepovolené prečerpanie nad rámec\naktuálneho zostatku na bežnom účte bol žalovaný povinný vyrovnať bez zbytočného odkladu.\n18. Ďalej odvolateľ namietal skutkové závery súdu prvej inštancie v časti žalobcovi priznaného nároku\nmajúc za to, že súd prvej inštancie mal pôvodne žalovanú sumu (1687,73 eur) znížiť o úroky 183,39\neur, sumu poplatkov ( 55,98 eur) navýšiť aj o sumu 30 eur a správna výška zmluvných pokút bola v sume\n75 eur. Odvolací súd viazaný skutkovým vymedzením odvolateľom podaného odvolania, na základe\nzopakovania dokazovania v potrebnom rozsahu dovodil, že v tejto časti je odvolacia argumentácia\nodvolateľa dôvodnou. Odvolací súd z výpisu za obdobie 01.09.2018-27.09.2018 zistil, že žalobca si\nvyúčtoval úroky v sume 27,51 eur, za obdobie od 01.08.2018-31.08.2018 si žalobca vyúčtoval úroky v\nsume 27,90 eur , za obdobie 30.06.2018-31.07.2018 si žalobca vyúčtoval úroky v sume 26,73 eur a\nzmluvnú pokutu 15 eur, za obdobie 01.06.2018-29.06.2018 si žalobca vyúčtoval úroky v sume 25,01 eur\na zmluvnú pokutu v sume 15 eur, za obdobie od 01.05.2018 do 31.05.2018 si žalobca vyúčtoval úroky v\nsume 25,45 eur a zmluvnú pokutu 15 eur, za obdobie od 30.03.2018 do 30.04.2018 si žalobca vyúčtoval\núroky v sume 23,46 eur, zmluvnú pokutu 15 eur a zmluvnú pokutu 15 eur, za obdobie od 01.03.2018\ndo 29.03.2018 si žalobca vyúčtoval úroky v sume 15,47 eur a za obdobie od 01.02.2018 do 28.02.2018\nsi žalobca vyúčtoval úroky v sume 11,86 eur.\n\n19. Zohľadniac zhorauvedené dospel odvolací súd (po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu)\nk záveru, že námietky odvolateľa vo vzťahu k nesprávne vyčísleným úrokom (namiesto sumy 183,39\neur započítaná suma 132,60 eur), zmluvnej pokute (namiesto sumy 75 eur započítaná suma 45 eur),\nsú dôvodné a majú oporu v listinných dôkazoch. Rovnako dôvodnou je i námietka odvolateľa, že súd\nprvej inštancie nezohľadnil poplatok vyúčtovaný za obdobie 01.08.2018-31.08.2018 (dňa 21.08.2018)\nv sume 30 eur. Vychádzajúc z uvedeného súd bolo dôvodným priznať žalobcovi voči žalovanému len\nnárok na zaplatenie sumy 1343,36 eur (1687,73 - 344,37 eur (183,39 + 75 + 85,98)).\n20. Vo vzťahu k ostatnej argumentácii odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej\njudikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.\nJe však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania\n(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09\na podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa, odvolací súd nepovažoval za\npotrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n21. Na základe uvedeného odvolací súd výrok I. rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd uložil\nžalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1343,36 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku\npodľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a vo zvyšnej časti napadnutý výrok I. podľa ust.\n§ 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.\n22. O trovách konania ako celku (t.j. prvoinštančného konania a odvolacieho konania), s ohľadom na\ndefinitívny výsledok sporu, podľa ust. § 396 ods. 2 rozhodol odvolací súd v súlade s § 255 ods. 1 (súd\nprizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci), v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.\nŽalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 79,56 % (1343,36 eur: 1 687,73 eur) a žalovaný v rozsahu 20,44\n% (344,37 eur:1687,73 eur). Vzhľadom k uvedenému vo výsledku prevažne úspešný žalobca má proti\nžalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 59,12 % ( 79,56 % - 20,44 %). O výške náhrady\ntrov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.\n2 CSP).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy\n(§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Csp/69/2018", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}