{"guid": "2a12c37e-e648-40a7-858c-e7b0a1ac98ea:53135d3b-9b02-4217-a8a0-9cf75f3a245e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1119203504.2", "spisova_znacka": "6Cob/41/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/41/2025 z 22. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. mája 2025, sp. zn. 6Cob/41/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1119203504.2", "identifikacne_cislo": "1119203504", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marta Barková", "sudca_id": 452, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-barkova-452", "datum_vydania": "2025-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/381-2001"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/53135d3b-9b02-4217-a8a0-9cf75f3a245e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1119203504.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1119203504.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1119203504.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n6Cob/41/2025\n1119203504\n22. 05. 2025\nJUDr. Marta Barková\nECLI:SK:KSBA:2025:1119203504.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek\nsenátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v právnej veci žalobcu: Poistná udalosť s.r.o.,\nso sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, právne zastúpený: Advokátska kancelária\nMHS Legal, s. r. o., so sídlom Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanému:\nKOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,\nIČO: 00 585 441, právne zastúpený: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO:\n52 058 310, o zaplatenie 738 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu\nBratislava I č. k. 26Cb/45/2019-170 zo dňa 19.10.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného\nsúdu Bratislava I č.k. 26Cb/45/2019-233 zo dňa 15.12.2022, takto\nrozhodol:\nI.\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/45/2019-170 zo dňa\n19.10.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/45/2019-233 zo\ndňa 15.12.2022 m e n í v časti výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 268,80 eura\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 268,80 eura od 18.10.2018 do zaplatenia a\nto do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nII.\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/45/2019-170 zo dňa\n19.10.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/45/2019-233 zo\ndňa 15.12.2022 vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti výroku I. p o t v r d z u j e .\nIII.\nKrajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/45/2019-170 zo dňa\n19.10.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/45/2019-233 zo\ndňa 15.12.2022 v časti výroku II. týkajúceho sa náhrady trov prvoinštančného konania m e n í tak, že\nžalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 27,16 %.\nIV.\nŽalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n27,16 %.\nV.\nKrajský súd v Bratislave z r u š u j e uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k.\nB1-26Cb/45/2019-305 zo dňa 01.10.2024 o náhrade trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj\nako ,,súd“), rozsudkom č. k. 26Cb/45/2019-170 zo dňa 19.10.2022 v spojení s opravným uznesením č.\nk. 26Cb/45/2019-233 zo dňa 15.12.2022 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté\nrozhodnutie“) v spore žalobcu: Poistná udalosť s.r.o., so sídlom Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO:\n45 474 231 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance\nGroup, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 (ďalej len ako „žalovaný“), o\nzaplatenie 738 eur s príslušenstvom, v celom rozsahu zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.\n\n2. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol podľa ustanovení § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 440,\n442 ods. 1, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej aj ako\n„Občiansky zákonník“ alebo aj ako „OZ“), § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. b), § 11 ods. 6, ods. 7 a ods. 8 zákona\nč. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 381/2001 Z. z.“\nalebo aj ako „zákon o PZP“) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým\nsa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „nariadenie vlády SR č.\n87/1995 Z. z.“).\n3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným\ntunajšiemu súdu dňa 12.03.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 738 eur spolu s\núrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 738 eur od 18.10.2018 do zaplatenia.\nŽalobca uplatnený nárok voči žalovanému odôvodnil tým, že dňa 21.08.2018 došlo k totálnej škode na\nmotorovom vozidle zn. E. E EČV: D (ďalej aj ako „poškodené motorové vozidlo“ vlastníka C. R. (ďalej aj\nako „poškodený“) a to v dôsledku vzniknutej dopravnej nehody spôsobenej motorovým vozidlom E. I. H.,\nEČV: D ktoré bolo poistené z titulu povinného zmluvného poistenia (ďalej aj ako „PZP“) u žalovaného a\nz tohto dôvodu si žalobca ako poškodený uplatňoval u žalovaného náhradu škody. Na základe zmluvy o\npostúpení pohľadávky zo dňa 07.09.2018 žalobca prevzal pohľadávku poškodeného voči žalovanému.\nUviedol, že poškodený si v dôsledku vzniknutej škody na poškodenom motorovom vozidle prenajal\nu prenajímateľa (žalobcu) náhradné motorové vozidlo zn. KIA Ceed, EČV: R (ďalej aj ako „náhradné\nmotorové vozidlo“) na základe nájomnej zmluvy zo dňa 22.08.2018. Prenajímateľ (žalobca) vystavil\npoškodenému za nájom náhradného motorového vozidla za dobu 17 dní faktúru č. 11809021 na sumu\nvo výške 1 122 eur (ďalej len ako „faktúra“), z ktorej mu žalovaný plnil len čiastočne a uhradil mu iba\nsumu vo výške 384 eur s tým, že mu neuznal celú dĺžku doby nájmu náhradného motorového vozidla.\nŽalovaný zároveň krátil poškodenému dennú sadzbu nájomného zo sumy vo výške 66 eur na sumu vo\nvýške 38,40 eura bez DPH. Žalobca na preukázanie účelnosti a obvyklosti sadzby denného nájmu súdu\npredložil súdu cenníky iných autopožičovní a mal za to, že suma denného nájmu bola obvyklou, pričom\npoškodený nemal nijakú povinnosť hľadať autopožičovňu s najnižšími cenami. Žalobca si spolu s istinou\nuplatnil aj nárok na úroky z omeškania, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s poistným plnením\nv zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP. Uviedol že za deň ukončenia šetrenia poistnej udalosti určil deň\ntelefonického rozhovoru so žalovaným, nakoľko do dnešného dňa nedisponuje listinou oznamujúcou mu\ntermín skončenia šetrenia.\nK žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 25.03.2020 a v ktorom uviedol, že žalobcom\nuplatnené nároky neuznáva. Argumentoval, že dňa 24.08.2018 vykonal obhliadku poškodeného\nmotorového vozidla, pričom na základe posúdenia jeho všeobecnej hodnoty a predbežných nákladov na\njeho opravu, konštatoval vznik tzv. totálnej škody poškodeného motorového vozidla a o tejto skutočnosti\ninformoval poškodeného oznámením zo dňa 28.08.2018. Žalovaný uviedol, že dňa 30.09.2018 mu\noznámil žalobca postúpenie pohľadávky poškodeným na úhradu náhrady škody za nájom náhradného\nmotorového vozidla. Listom zo dňa 04.10.2018 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 03.10.2018\nukončil šetrenie poistnej udalosti s tým, že poškodenému priznal náhradu škody vo výške 384 eur za\nobdobie nájmu náhradného motorového vozidla od 22.08.2018 do 31.08.2018. Uviedol, že pri poskytnutí\npoistného plnenia za nájom náhradného motorového vozidla vychádzal z obdobia do oznámenia vzniku\ntotálnej škody žalobcovi na poškodenom motorovom vozidle t. j. do 28.08.2018 a že mu dokonca priznal\nnáhradu za nájom motorového vozidla o 3 dní nájmu naviac, pričom pri určení ceny denného nájmu\nvychádzal z primeranej ceny porovnateľných motorových vozidiel v danom regióne, ktoré sa pohybovali\nna úrovni 38,40 eura s DPH. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcovi nepriznal náhradu nákladov za nájom\nmotorového vozidla od 01.09.2018 do 07.09.2018 t. j. za obdobie presahujúce moment oznámenia o\ntzv. totálnej škode a to v sume vo výške 462 eur, ako ani žalobcom účtovanú dennú sadzbu nájmu\nvozidla vo výške 66 eur bez DPH a to celkovo v sume vo výške 276 eur. K nepriznanej dĺžke nájmu\nnáhradného motorového vozidla žalovaný uviedol, že dňa 28.08.2018 bolo poškodenému oznámené\nlistom, ako aj e - mailom, že predmetná škodová udalosť je posudzovaná ako tzv. totálna škoda a\nteda, že oprava poškodeného motorového vozidla sa považuje za neekonomickú. Preto od momentu\noznámenia o posúdení poškodenia ako totálnej škody, nie je možné považovať náklady spojené s\nnájmom náhradného motorového vozidla za účelné a nutné. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2019, sp. zn, 4Obdo/90/2019 a na\nzávery rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.04.2019, sp. zn. 3Cob/47/2019, kedy súdy\n\nnepovažovali za účelné náklady spojené s nájmom náhradného motorového vozidla za obdobie po\noznámení skutočnosti poisťovateľa, že na poškodenom motorom vozidle vznikla totálna škoda.\nĎalej k výške ceny denného nájmu žalovaný uviedol, že cenu vo výške 66 eur bez DPH za deň\nnie je možné považovať za účelnú a primeranú a na dôkaz predložil súdu viacero cenníkov iných\nprenajímateľov v regióne, z ktorých vychádzal pri šetrení predmetnej poistnej udalosti s tým, že\npredmetom nájmu bolo motorové vozidlo nižšej strednej triedy, ktorého cena denného nájmu sa podľa\niných auto - požičovní pohybovala od 25 eur do 32 eur (GlobalCar SK s. r. o.) prípadne 30 eur až 31\neur za deň (spoločnosť AVIS). Zdôraznil, že neprimeranosť ceny denného nájmu stanovenú žalobcom\npreukazujú aj cenníky ním predložené a potvrdzujú tak jeho tvrdenia o neprimeranej výške ceny\ndenného nájmu, keď z nich vyplývajú ceny od 18,30 eura do 26,60 eura bez DPH (ABC Rent a Car cenník z roku 2012), 24 eur do 26 eur za deň (ABRIX - cenník z 2012).\nNa základe vyššie uvedeného, žalovaný nepovažoval žalobcom uplatnenú cenu denného nájmu\nnáhradného motorového vozidla za primeranú a účelnú. Taktiež poukázal na to, že z faktúry vystavenej\nžalobcom za nájom náhradného motorového vozidla vyplýva, že stanovená cena nájmu pozostávala\nzo základnej sadzby vo výške 45 eur bez DPH a tzv. prirážky vo výške 21 eur bez DPH za nezloženie\nzábezpeky na začiatku prenájmu motorového vozidla. Zdôraznil, že škodca ani žalovaný neboli\nzmluvnými stranami zmluvy o prenájme náhradného motorového vozidla a nemohli ani ovplyvniť takto\ndojednané podmienky nájomného vzťahu, ktoré nedôvodne navýšili cenu prenájmu o takmer 100 %. V\ntejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/3/2015 z\n28.06.2016 v súvislosti s limitmi náhrady škody za prenájom náhradných motorových vozidiel. Vzhľadom\nna uvedené, žalovaný nepovažoval žalobcom uplatnené nároky za dôvodné v časti náhrady škody vo\nvýške 276 eur, ako sumy rovnajúcej sa rozdielu medzi priznanou sumou za denný nájom náhradného\nvozidla vo výške 38,40 eura bez DPH a žalobcom účtovanou sumou 66 eur bez DPH. Nestotožnil sa\nani so žalobcom uplatneným nárokom na úroky z omeškania, nakoľko mal za to, že si splnil svoju\npovinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, keď zaslaným oznámením o\npoistnom plnení zdôvodnil nepriznanie časti nákladov prenájmu náhradného motorového vozidla. V tejto\nsúvislosti zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018 sp.\nzn. 3Cdo/145/2017, podľa ktorého poškodenému nevzniká nárok na úroky z omeškania v prípade, ak\nsi poisťovateľ splní svoju povinnosť v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona o PZP. Zastával\nnázor, že v danom prípade si uvedenú povinnosť oznámením zo dňa 04.10.2018, splnil.\nZ vyjadrení strán počas súdneho sporu považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že\ndňa 21.08.2018 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle vlastníka - C. R. E. E EČV:D\npričom zavinenie škodovej udalosti nebolo medzi stranami sporné. Vinník nehody mal v čase nehody\nuzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Poškodený dňa 22.08.2018 uzatvoril so žalobcom\nako prenajímateľom nájomnú zmluvu, predmetnom ktorej bol nájom motorového vozidla KIA Ceed.\nPoškodený mal motorové vozidlo v nájme 17 dní, za čo mu žalobca vystavil faktúru na sumu 1 122 eur.\nŽalovaný uhradil žalovanému náhrady škodu za nájom náhradného motorového vozidla vo výške 384\neur a vo zvyšku v sume 738 eur poškodenému nepriznal poistné plnenie. Poškodený svoju pohľadávku\npostúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.09.2018. Sporným v konaní bola\nskutočnosť, či žalobca preukázal svoj uplatnený nárok, a dôvodnosť krátenia náhrady škody zo strany\nžalovaného.\nSúd v zmysle ustanovenia § 204 CSP sa oboznámil s listinami založenými v súdnom spise: s lustráciami\nžalobcu a žalovaného v obchodnom registri (č. l. 15-21 s. sp.), so zmluvou o postúpení pohľadávok zo\ndňa 07.09.2018, s nájomnou zmluvou náhradného motorového vozidla zo dňa 22.08.2018, s faktúrou za\nnájom motorového vozidla č. 180901, s oznámením o postúpení pohľadávky (č. l. 26 s. sp.), s čestným\nprehlásením (č. l. 27 s. sp.), s úhradou faktúry (č. l. 28 s. sp.), s cenníkmi motorových vozidiel (č. l. 29\ns. sp.), so správou o nehode, s potvrdením o cene nájmu motorového vozidla (č. . 29 - 30 s. sp.), s\nvyjadreniami strán sporu, ako aj s ďalším obsahom súdneho spisu.\nZ vykonaného dokazovania a z vyjadrení strán mal v konaní súd prvej inštancie preukázaný vyššie\nuvedený skutkový stav, pričom po šetrení vykonanom žalovaným, bola škoda na poškodenom\nmotorovom vozidle ustálená ako totálna.\n\nSúd prvej inštancie vyhodnotil námietky žalovaného ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu ako\nnedôvodné, nakoľko zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 07.09.2018 považoval za platne\nuzatvorenú v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a žalobcu ako aktívne vecne\nlegitimovaného v tomto konaní.\nAko nedôvodné však súd prvej inštancie vyhodnotil námietky žalovaného ohľadne účelnosti nájmu\nnáhradného motorového vozidla prekračujúci okamih oznámenia žalovaného o totálnej škode na\nmotorovom vozidle poškodeného, ako aj námietku obvyklosti a primeranosti výšky ceny denného\nnájmu náhradného vozidla. Pokiaľ ide o samotnú dĺžku nájmu náhradného motorového vozidla zastával\nnázor, že poškodenému vznikol nárok na náhradu škody predstavujúcej náklady vynaložené za\nnájom náhradného motorového vozidla iba do okamihu, kedy mu žalovaný oznámil, že jeho oprava\nje neekonomická, resp. že ide o totálnu škodu. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že poškodený\nby mal mať nárok náhradu nákladov za nájom náhradného motorového vozidla až do momentu\nvyplatenia finančných prostriedkov zo strany poisťovne (žalovaného), nakoľko by bol v opačnom\nprípade znevýhodnený v porovnaní s poškodeným, ktorému by na motorovom vozidle vznikla iba\nparciálna škoda. V prípade totálnej škody súd prvej inštancie za účelné náklady nájmu náhradného\nmotorového vozidla považoval dobu bezprostredne po škodovej udalosti, teda v dobe, kedy nie je možné\nvedieť či bude oprava motorového vozidla ekonomická, resp. účelná. V okamihu, keď je jasné, že\noprava poškodeného vozidla nie je hospodárna, nemožno ďalšie náklady za nájom náhradného vozidla\npovažovať za účelné a tieto náklady nie je možné považovať za nevyhnutný náklad súvisiaci s vznikom\nškody. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/102/2020 a\n2Cob/34/2020. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil nájom náhradného motorového\nvozidla po oznámení totálnej škody na motorovom vozidle t. j. dňa 28.08.2018, za neúčelný a mal za\nto, že poškodenému nevznikol nárok na náhradu týchto výdavkov vynaložených za náhradné motorové\nvozidlo.\nSúd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný priznal žalobcovi nárok na náhradu škody o tri dni viac,\nako mu vznikol nárok.\nK výške denného nájmu za náhradné motorové vozidlo uplatneného žalobcom, súd prvej inštancie\nuviedol, že po vyhodnotení všetkých dôkazov predložených žalobcom, ako aj žalovaným, dospel k\nzáveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania primeranosti a obvyklosti tejto ceny\nvzhľadom na porovnateľné ceny iných autopožičovní za požičanie porovnateľného motorového vozidla\nv danom čase a regióne. V súvislosti s primeranosťou nákladov prenájmu náhradného motorového\nvozidla, súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3MCdo/3/2015\nz 28.06.2016, ktorý uviedol, že výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaný, bolo potrebné\nstanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a\nčase. Na preukázanie neprimeranosti výšky denného nájmu stanoveného žalobcom (66 eur bez\nDPH) predložil žalovaný cenníky iných prenajímateľov v regióne, z ktorých jednoznačne vyplýva, že\nžalobcom uplatnená cena nie je vzhľadom na typ náhradného motorového vozidla, dobu nájmu a\nmiesto nájmu cenou obvyklou. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že nebolo povinnosťou poškodeného\nhľadať autopožičovňu s najnižšími cenami, nakoľko samotná skutočnosť, že bol v užívaní vlastného\nmotorového vozidla obmedzený škodovou udalosťou, ktorú nezavinil, znamená negatívny zásah do\njeho obvyklého života. Zdôraznil, že poškodený si však pri nájme náhradného motorového vozidla\nmusel byť vedomý skutočnosti, že zodpovedný subjekt (poisťovateľ vinníka nehody), nie je povinný\nuhradiť mu akékoľvek náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ale iba také, ktoré boli\nvynaložené účelne, a ktoré sú primerané aj vo vzťahu k poškodenému motorovému vozidlu. Primeranými\nnákladmi za nájom náhradného motorového vozidla teda nebudú ani také, ktoré by v prípade poškodenia\nluxusného motorového vozidla zodpovedali nájmu porovnateľného náhradného motorového vozidla, ak\ndôjde k poškodeniu motorového vozidla nižšej triedy a poškodený si najme luxusné motorové vozidlo.\nJe preto potrebné skúmať účelnosť vynaložených nákladov. V predmetnom prípade si poškodený\nprenajal náhradné motorové vozidlo KIA Ceed, čo je vozidlo nižšej triedy, zodpovedajúce poškodenému\nmotorovému vozidlu. Z nájomnej zmluvy o nájme motorového vozidla vyplýva, že cena za deň nájmu\npredstavovala sumu 66 eur bez DPH, pričom nájom náhradného vozidla trval od 22.08.2018 do\n07.09.2018. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj faktúra č. 180901 zo dňa 07.09.2018 na sumu vo výške 1\n122 eur, v ktorej je uvedená základná cena denného nájmu vo výške 45 eur + prirážka 21 eur denne, čo\npredstavuje konečnú sumu vo výške 66 eur za deň nájmu náhradného motorového vozidla. Žalobca na\npreukázanie primeranosti a obvyklosti ceny nájmu k žalobe priložil viaceré cenníky iných prenajímateľov\n\nmotorových vozidiel, pričom z cenníka spoločnosti ABC Rent a Car (cenník z roku 2012) vyplýva, že\ncena sa pohybovala od 18,30 eur do 26,60 eura bez DPH, v prípade spoločnosti ABRIX (cenník z roku\n2012) sa cena pohybovala v rozmedzí od 24 eur do 26 eur za deň. Pokiaľ ide o cenník spoločnosti CAR\nRENTAL 24, súd prvej inštancie uviedol, že tento cenník je nečitateľný, pričom z neho vyplýva, že je\nplatný od roku 2008, napriek tomu, že k nájmu náhradného motorového vozidla došlo až v roku 2018.\nZ cenníkov spoločností ponúkajúcich nájom motorových vozidiel vyplýva, že porovnateľné motorové\nvozidlo sa v danom čase a mieste dalo prenajať za sumu od 25 eur do 32 Eur (spoločnosť GlobalCar SK\ns. r. o.), či od 30 eur do 32 eur (spoločnosť AVIS) a to za deň nájmu. Z porovnania predložených cenníkov\nvyplýva, že motorové vozidlo porovnateľné s motorovým vozidlom, ktoré mal v nájme poškodený, bolo\nmožné prenajať za cenu od 18,30 eura do 32 eur za deň, čo je výrazne nižšia suma, za akú mal v\nnájme náhradné motorové vozidlo poškodený a akú si nárokuje v konaní žalobca. Z uvedeného mal\nsúd prvej inštancie preukázané, že žalobcom uplatnená cena výrazne vybočuje z cenového pásma\nporovnateľných motorových vozidiel v rozhodnom čase a regióne. Súd prvej inštancie zdôraznil, že\nškodca a ani poisťovateľ škodcu ako žalovaný, neboli zmluvnými stranami zmluvy o nájme náhradného\nmotorového vozidla a nemohli tak ovplyvniť dojednané podmienky nájomného vzťahu, ktoré zbytočne\nnavýšili ceny nájmu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 6Cdo/402/2015 zo dňa 28.04.2016, kedy odmietol priznať neprimerane dohodnuté navýšenie\ncien služieb poskytovaných poškodenému voči škodcovi v rámci náhrady škody. Zhrnul, že navýšenie\nzákladnej sadzby denného nájmu (45 eur/deň) o 21 eur teda znamenalo konečnú sumu denného nájmu\nvo výške 66 eur/deň, čo je suma neprimerane vysoká voči porovnateľným prenajímateľom.\nSúd prvej inštancie vo vzťahu k obvyklosti ceny denného nájmu za náhradné motorové vozidlo dospel k\nzáveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania jeho tvrdení o primeranosti tejto ceny, čoho\ndôsledkom bolo zamietnutie žaloby. K žalobcom uplatneným úrokom z omeškania súd prvej inštancie\nsa nepovažoval za potrebné vyjadrovať, nakoľko žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu zamietol.\n4. Žalobca podal včas proti napadnutému rozsudku odvolanie zo dňa 05.12.2022 v zmysle § 365 ods.\n1 písm. b) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie.\nŽalobca namietal, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil v časti\ntýkajúcej sa odôvodnenosti dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla pri totálnej škode vzniknutej\nna poškodenom motorovom vozidle a týmto nesprávnym procesným postupom došlo k jeho porušeniu\npráva na spravodlivý proces, ako aj, že vec nesprávne právne posúdil ohľadom otázky účelnosti\nnájmu náhradného motorového vozidla, keď za účelnú dobu nájmu náhradného motorového vozidla\npovažoval len dobu do oznámenia žalovaného poškodenému, že na poškodenom motorovom vozidle\nvznikla totálna škoda. Nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že náklady vynaložené na nájom\nnáhradného motorového vozidla nemožno považovať za účelne vynaložené len do obdržania oznámenia\nžalovaného o likvidácii poistnej udalosti ako totálnej škody a mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne\npovažoval náklady za náhradné motorové vozidlo vynaložené účelne len do doby, kým nie je rozhodnuté\no hospodárnosti opravy poškodeného motorového vozidla t. j. do doby, kým poškodený neobdrží\noznámenie žalovaného o totálnej škode. Namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku\nneuviedol, prečo zaujal vyššie uvedený právny názor, nie je jasné akými úvahami sa riadil a na základe\nakých argumentov dospel k predmetnému právnemu názoru.\nZastával názor, že náklady vynaložené na nájom náhradného motorového vozidla predstavujú škodu\nvzniknutú poškodenému v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorý po obdržaní oznámenia od poisťovne\no totálnej škode musel stále ešte vynakladať náklady na nájom náhradného motorového vozidla, keďže\nnemohol používať svoje vlastné motorové vozidlo. Dôvodil, že potreba prenajímať si náhradné motorové\nvozidlo odpadla až poukázaním poistného plnenia žalovaným, z ktorého si poškodený mohol kúpiť nové\nmotorové vozidlo a nemusel si už prenajímať náhradné motorové vozidlo a teda, náklady vynaložené\nna náhradné motorové vozidlo po obdržaní poškodeným oznámenia od poisťovne o totálnej škode,\nboli preto stále vynakladané v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Uviedol, že poškodený dňa\n07.09.2018 obdržal poistné plnenie od poisťovne a v tento deň vrátil autopožičovni prenajaté motorové\nvozidlo a že až poskytnutým peňažným plnením mal možnosť zakúpiť si nové motorové vozidlo a tým\ndošlo tak k náprave stavu spôsobeného mu dopravnou nehodou. V tejto súvislosti žalobca poukázal na\nčeskú judikatúru a to, že obdobný názor aj uviedol Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze I.\n\nÚS 3831/17 a zdôraznil, že najvyššie súdne autority v Slovenskej republike sa podľa jeho vedomostí\nešte oprávnenosťou nákladov za prenájom náhradného vozidla po doručení oznámenia o totálnej škode\nnezaoberali.\nNesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom doby dĺžky nájmu náhradného motorového\nuvedenou v bode 25. napadnutého rozsudku a mal za to, že ju ani nie je schopný napadnúť odvolaním,\nnakoľko nie je žiadna uvedená a bola mu tak odňatá možnosť náležite sa brániť v rámci odvolania.\nZároveň nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom posúdenia účelnosti nákladov\nuvedenou v bode 25. napadnutého rozsudku, nakoľko v odôvodnení neuviedol žiadne argumenty\npodporujúce jeho tvrdenie o neúčelnosti nájmu náhradného vozidla po obdržaní oznámenia žalovaného\no totálnej škode. Súd prvej inštancie zaujal právny názor bez akéhokoľvek odôvodnenia a takýmto\nkonaním porušil právo na spravodlivý súdny proces. Dôvodil, že doručenie oznámenia o totálnej škode\nnemalo žiadny vplyv na o faktickú situáciu poškodeného a súd prvej inštancie sa mal vysporiadať s tým,\naký vplyv malo oznámenie o totálnej škode na faktickú situáciu poškodeného, keďže stav spôsobený\ndopravnou nehodou stále trval.\nĎalej žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s\nviacerými jeho podstatnými argumentami prednesenými na pojednávaní.\nK uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. značka 4Obdo/90/2019 zo dňa 15.11.2019,\nna ktoré odkázal žalovaný vo svojom vyjadrení, žalobca uviedol, že citované rozhodnutie nie je\naplikovateľné na túto vec, nakoľko najvyšší súd sa vôbec nezaoberal odôvodnenosťou nákladov za\nnáhradné motorové vozidlo po doručení oznámenia poisťovne o totálnej škode, pretože dovolanie\nbolo odmietnuté z procesných dôvodov. Zastával názor, že pri rozhodovaní možno prihliadnuť na ním\nuvedené nálezy Ústavného súdu Českej republiky.\nZároveň tvrdil, že má voči žalovanému nárok na úrok z omeškania za oneskorené poskytnutie poistného\nplnenia vo výške 5 %, avšak súd prvej inštancie sa z dôvodu zamietnutia žaloby úrokmi z omeškania\nnezaoberal.\nŽalobca zastával názor, že má nárok na priznanie náhrady nákladov za nájom náhradného motorového\nvozidla aj za obdobie po doručení oznámenia o totálnej škode a nesúhlasil s dôvodmi uvedenými\nžalovaným a to, že § 11 ods. 8 zákona o PZP upravuje povinnosť žalovaného zaplatiť úrok z omeškania\nlen v prípade neskorého prešetrenia poistnej udalosti. Ďalej argumentoval, že má nárok na krátené\npoistné plnenie, ktoré mu malo byť vyplatené do 15 dní odo dňa skončenia šetrenia poistnej udalosti a\nktoré mu nebolo vyplatené včas (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).\nŽalobca zhrnul, že preukázal, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, že\nnáklady na prenájom náhradného motorového vozidla sú odôvodnené aj po doručení oznámenia o\ntotálnej škode a že má nárok na úrok z omeškania za oneskorené plnenie.\n5. Žalovaný vyjadrením zo dňa 06.03.2023 k odvolaniu žalobcu zo dňa 05.12.2022 uviedol, že súd\nprvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie vo veci samej a na základe vykonaných dôkazov dospel\nk správnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že napadnutý rozsudok spĺňa všetky zákonné náležitosti\nrozsudku podľa § 220 CSP t. j. o. i. aj to, že odôvodnenie rozsudku je úplné a preskúmateľné a\nteda spôsobilé odstrániť právnu neistotu strán sporu, nakoľko súd prvej inštancie zrozumiteľne a jasne\nuviedol, ako vec ustálil a právne posúdil a na základe akých vykonaných dôkazov a aplikáciou akých\nprávnych noriem. Mal za to, že súd prvej inštancie správne právne vec posúdil, a teda správne aplikoval\npríslušnú právnu úpravu na vec samú. Ďalej mal za to, že súd prvej inštancie postupoval počas súdneho\nkonania procesne správne, a ani jednej zo strán konania neznemožnil, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva, a že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo žiadnym spôsobom k porušeniu práva\nna spravodlivý súdny proces, a teda možno konštatovať, že napadnutý rozsudok je v súlade aj so\nzákladnými princípmi CSP.\nPoukázal na to, že z odvolania žalobcu vyplýva, že v zásade len nesúhlasí s názorom súdu prvej\ninštancie, čo však nie je odvolacím dôvodom a ďalej, že nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi\nsúdu prvej inštancie uvedenými (podľa nepreukázaných tvrdení žalobcu zrejme len v odseku 25.) v\n\nodôvodnení napadnutého rozsudku, čo však nie je dané/dôvodné, a navyše to ani nie je odvolacím\ndôvodom. Mal za to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa\nveľmi rozsiahlo a podrobne oboznámil so skutkovým stavom a okolnosťami súvisiacimi s (nielen)\núdajným nárokom žalobcu na náhradu nákladov za nájom náhradného motorového vozidla v prípade\nneekonomickej opravy (totálnej škody) motorového vozidla, ale i okolnosťami zmluvy o postúpení\npohľadávky zo dňa 07.09.2018 v spojení s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu.\nArgumentoval, že žalobca nekonkretizoval, aké konkrétne ustanovenia zákona súd prvej inštancie\nsvojim postupom porušil a v čom konkrétne vidí ich porušenie, a to tým, že (údajne) nedostatočne\nodôvodnil napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla\npri totálnej škode na poškodenom motorovom vozidle, resp. „zaujal právny názor bez akéhokoľvek\nodôvodnenia“, pričom žalobca ešte doplnil, že účelnosť predmetného nájmu náhradného vozidla po\noznámení žalovaného o totálnej škode, údajne súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil; ďalej\nžalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho ďalšími argumentmi prednesenými na\npojednávaní dňa 19.10.2022, avšak toto nie je dané, preukázané, a ani dôvodné.\nŽalovaný zastával názor, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo žalobcu ako strany\nsporu, aby sa súd prvej inštancie stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\ntak ako to nesprávne dôvodí žalobca.\nV súvislosti s vyššie uvedeným žalovaný uviedol, že nie je celkom zrejmé, na základe akej skutočnosti\nžalobca tvrdil, že u neho došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko práve on bol tou\nstranou, ktorá bola v konaní na súde prvej inštancie nečinná. Uviedol, že k jeho vyjadreniu zo dňa\n24.03.2020, sa žalobca vyjadril takmer po troch rokoch, pričom žalobca doručil súdu prvej inštancie\nsvoje vyjadrenie až dňa 18.10.2022 t.j. deň pred pojednávaním konanom dňa 19.10.2022 a na ktoré\nvšak súd prvej inštancie neprihliadal, čo žalovaný považoval za správny a právom aprobovaný procesný\npostup súdu prvej inštancie (aj) s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti, zásadu koncentrácie konania a\nhospodárnosti konania (podľa najmä, nie však výlučne čl. 8, 9, 10 a 17 CSP). Uzavrel, že žalobca tak\nneuniesol dôkazné bremeno, nakoľko uvedené (zdanlivé/neúčinné) „popretie“ o. i. aj v podobe vyjadrenia\nzo dňa 18.10.2022, ním nebolo uplatnené včas. Dôvodil, že súd prvej inštancie okrem iného aj v tejto\nčasti dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, pretože v zmysle § 153 (odsek 2, 3) CSP platí, že ak\nstrana žalobcu nepredloží prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, súd prvej inštancie\nnie je povinný na takéto (včas nepredložené) prostriedky prihliadnuť, čo však nie je možné kvalifikovať\nako porušenie práva na spravodlivý súdny proces.\nK odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP a to, že napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný uviedol, že mu nie je celkom\nzrejmé, či si ho žalobca správne vykladá, čo je jeho obsahom a kedy je namieste ho použiť ako\nodvolací dôvod, lebo nie je objektívne daný a ani dôvodný. Faktom je, že tento dôvod v sebe implikuje\nhmotnoprávnu vadu rozhodnutia, a teda je použiteľný iba za predpokladu, ak došlo k mylnému použitiu\ntej-ktorej právnej normy (žalobca však nekonkretizuje, ktorej konkrétne a potom v čom konkrétne vidí\njej „mylné“ použitie) na zistený skutkový stav alebo prípadne k použitiu právnej normy, ktorá nie je\naplikovateľná na ten-ktorý skutkový stav, čo však nie je (podľa názoru žalovaného) použiteľné v prípade\nnapadnutého rozsudku. Žalovaný zastával názor, že napadnutý rozsudok je v celom jeho rozsahu\n(vecne aj) právne správny. Navyše za riadne odôvodnené a právo na spravodlivý proces neporušujúce\nrozhodnutie možno považovať (aj) také, ktoré nedáva (pretože nie je to nutné) podrobnú odpoveď na\nkaždé tvrdenie, či námietku tej-ktorej strany sporu, nakoľko rozsah povinnosti odôvodniť akékoľvek\nrozhodnutie všeobecného súdu sa posudzuje s ohľadom na okolnosti toho-ktorého prípadu.\nĎalej žalovaný poukázal aj na rozpory v čl. I. odvolania, ktoré sú už (vo vzťahu k celku) na hranici\nzmätočnosti. Žalovaný považoval skutočnosti/domnienky uvádzané žalovaným v odvolaní (čl. I., II. a III.)\niba za opakujúcu sa nedôvodnú argumentáciu, z opatrnosti k čl. I., II. a III. uvedené skutočnosti namietal,\nnakoľko tieto nie sú spôsobilé rozporovať v konaní na súde prvej inštancie uvedené jeho tvrdenia, čo mal\nsúd prvej inštancie preukázané a s čím sa aj vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku o. i. najmä\nv ods. 24. až 27. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že oznámenie o tzv. totálnej škode zo dňa 28.08.2018\nnie je spôsobilé viesť k zániku príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá vznikla poškodenému v podobe\nnákladov na náhradné motorové vozidlo a porušením právnej povinnosti, ktoré ho viedlo k potrebe\n\nvyužívať a že priama príčinná súvislosť v rámci totálnej škody existuje až do doby obstarania „nového“\nmotorového vozidla (pri tzv. totálnej škode, kedy je poškodené vozidlo ekonomicky neopraviteľné).\nZároveň žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že rozhodným by mohlo byť v takomto prípade\naž vyplatenie finančných prostriedkov, t. j. faktické plnenie žalovaného (poisťovateľa), nakoľko takýto\npostup je vylúčený a nehospodárny a poukázal na to, že ním uvedené názory boli citované z rozhodnutí\nv Českej republike a v predmetnom odvolaní boli iba preložené do slovenského jazyka s tým, že takmer\ncelé odôvodnenie odvolania je len akýmsi kompilátom (aj) predmetných českých rozhodnutí. Žalovaný\nzdôraznil, že rozhodnutia súdu Českej republiky nespadajú pod pojem ustálená rozhodovacia prax, ani\npod pojem rozhodnutie najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky (viď uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/129/2017 zo dňa 31.10.2017) a teda nepredstavujú rozhodnutia,\nod ktorých by sa nemohol súd v prvej inštancii alebo aj odvolací súd v skutkovo obdobnej veci odkloniť.\nZastával názor, že v prípade totálnej škody možno za určitých okolností považovať za účelne vynaložené\ntie náklady na nájom náhradného motorového vozidla, ktoré vznikli v čase bezprostredne po nehode,\npokiaľ ešte nie je zrejmé, či bude účelné ho opraviť. Akonáhle je však objektívne zistiteľné, že oprava\npoškodeného motorového vozidla je nehospodárna/neekonomická (ako tomu bolo vo veci samej),\na preto sa vykonávať nebude (t. j. ide o totálnu škodu), nemožno náklady na nájom náhradného\nmotorového vozidla považovať za účelné, nutné a primerané.\nŽalovaný zastával názor, že preto nájomné za náhradné motorové vozidlo za dobu po oznámení o\ntotálnej škode, už nemožno považovať za účelný a nevyhnutný náklad v súvislosti so vznikom škody.\nV tejto súvislosti sporoval aj názor žalobcu a to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v uznesení\nsp. zn. 4ObdO/90/2019 zo dňa 15.11.2019 vôbec nezaoberal právnou argumentáciou Krajského súdu\nv Bratislave v jeho rozsudku sp. zn. 3Cob/47/2019 zo dňa 24.04.2019, nakoľko dovolanie voči nemu\nbolo odmietnuté a to z dôvodu, že žalobca vyčlenil iba niektoré časti/odseky z citovaného odôvodnenia,\npričom si z neho povyberal iba niektoré strany (čo spôsobilo vytrhnutie z kontextu), či odseky z\njeho odôvodnenia tak, aby to (zrejme) mohol podporne (putatívne) použiť v rámci svojej domnelej\nargumentácie. Mal za to, že predmetné uznesenie skôr potvrdzuje jeho argumentáciu súvisiacu práve\ns neúčelnosťou a neprimeranosťou nákladov spojených s nájmom náhradného motorového vozidla po\noznámení o totálnej škode.\nŽalovaný mal za to, že argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní, neobstojí, a preto ho považuje za\nnedôvodné a napadnutý rozsudok považoval za zákonný, vecne a právne správny. Navrhoval, aby ho\nodvolací súd potvrdil a aby mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n6. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného zo dňa 06.03.2022, replikou zo dňa 12.05.2023 a zotrval\nna svojich tvrdeniach a v podrobnostiach odkázal na podané odvolanie.\nĎalej žalobca uviedol, že proti rozsudku Krajského súdu Bratislava zo dňa 23.06.2022 vydaného v\nkonaní vedenom pod sp. zn. 4Cob/102/2020, podal na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako\n„ústavný súd“ alebo aj ako „ÚS SR“) ústavnú sťažnosť a ktorý o nej rozhodol nálezom zo dňa 16.02.2023\npod spisovou značkou III. ÚS 602/2022 tak, že čiastočne zrušil rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.\nzn. 4Cob/102/2020 zo dňa 23.06.2022 a to v bodoch III. a IV. výroku a vec v rozsahu zrušenia vrátil\nKrajskému súdu Bratislava na ďalšie konanie. Podstata ústavnej sťažnosti spočívala v námietke žalobcu,\nže Krajský súd Bratislava ústavne neudržateľným spôsobom ustálil, že poškodený má nárok na náhradu\núčelne vynaložených nákladov spojených so vznikom škody na jeho motorovom vozidle (v danej veci\nna náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného motorového vozidla) iba do času, keď bolo\npoškodenému zo strany žalovanej poisťovne oznámené, že ide o totálnu škodu na motorovom vozidle a\njeho oprava nie je účelná. Dôvodil, že v konaní pred ústavným súdom sa posudzovala rovnaká právna\notázka ako v tejto veci. Podľa ústavného súdu je názor o zániku účelnosti nákladov spojených s užívaním\nnáhradného vozidla momentom doručenia oznámenia poisťovne o totálnej škode ústavne neudržateľný\ns tým, že poukázal najmä na body 20., 21., 24. a 26. citovaného nálezu. Zdôraznil, že ústavný súd sa\npriklonil k jeho názoru prezentovanom v odvolaní s tým, že rovnaký názor zaujal aj Ústavný súd Českej\nrepubliky. Uviedol, že nález zo dňa 16.02.2023 III. ÚS 602/2022 bol vydaný v priebehu odvolacieho\nkonania.\n\nŽalobca mal za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Mal za to, že odvolanie podal z relevantných odvolacích dôvodov a nesúhlasil s názorom\nžalovaného, že napadol rozsudok z dôvodov, ktoré ani nie sú odvolacími dôvodmi. Uviedol, že v odvolaní\nnespochybňoval skutkové závery súdu, ale namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku a právne\nposúdenie veci. Uviedol, že v odvolaní nespochybňoval správnosť neprihliadnutia súdu prvej inštancie\nna jeho vyjadrenie zo dňa 18.10.2022 z dôvodu koncentrácie konania, avšak mal za to, že, že súd\nprvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho právnou argumentáciou prednesenou na\npojednávaní a že na pojednávaní neuvádzal nové skutkové tvrdenia.\nZároveň k odvolaniu priložil úplné znenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4ObdO/90/2019 zo dňa 15.11.2019 získané z portálu judikaty.info a bez akéhokoľvek zásahu do jeho\nobsahu ho priložil k odvolaniu. Uviedol, že argumentácia krajského súdu sa týkala povinnosti poisťovne\nnahradiť náklady za prenájom náhradného motorového vozidla len do momentu doručenia oznámenia\no totálnej škode. Poukázal na to, že z uvedeného uznesenia však vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky sa danou argumentáciou nezaoberal. Uvedené vyplýva aj zo spôsobu rozhodnutia o podanom\ndovolaní. Najvyšší súd podané dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c) CSP. Pri odmietnutí dovolania\nsa vecná správnosť napadnutého rozhodnutia neskúma.\n7. Žalovaný sa vyjadril k replike žalobcu zo dňa 12.05.2023, duplikou zo dňa 25.07.2023 a zotrval na\nsvojich tvrdeniach s tým, že k ostatným (len zopakovaným) tvrdeniam žalobcu sa vo svojom vyjadrení\nk odvolaniu už rozsiahlo vyjadroval. Uviedol, že žalobca v zásade len opakoval svoju doterajšiu\núčelovú argumentáciu a na ostatné jeho vyjadrenie reagoval len sčasti (a to prevažne opakovaním\nuž ním skôr uvádzanej argumentácie, či citáciami z rozhodnutí) a vo veci samej nereagoval vôbec.\nPoukázal na to, že žalovaný vo svojom poslednom vyjadrení uvádzal o. i. viaceré rozhodnutia, ktoré\nlen potvrdzujú, že súdna prax nie je ustálená v rovnakom právnom názore tak, ako to uviedol žalobca.\nŽalovaný mal za to, že ani odkazovanie na žalobcom vybrané rozhodnutia v iných konaniach nemožno\npovažovať za odstránenie podstatného nedostatku jeho odvolania, keď tento žiadnym spôsobom\nneuviedol, v čom konkrétne malo spočívať o. i. nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.\nZdôraznil, že odvolanie žalobcu nespĺňa náležitosti odvolania. Ďalej uviedol, že nepreukázané tvrdenia\nžalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia, či údajnej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku,\npovažuje za nedôvodné, nakoľko napadnutý rozsudok je v celom jeho rozsahu vecne aj právne správny.\nArgumentoval, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo žalobcu ako strany sporu, aby sa\nsúd prvej inštancie stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Súd prvej\ninštancie nemusí poskytnúť odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných tou- ktorou stranou sporu (žalobcom). Záverom\nžalovaný zhrnul, že je zrejmé, že žalobca v zásade len nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi\nsúdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, čo však nie je dané/dôvodné a\nnie je to ani odvolacím dôvodom. Žalobca v odvolaní len opakoval tie isté tvrdenia, ktoré už uvádzal v\npriebehu konania a s ktorými sa súd prvej inštancie riadne v napadnutom rozsudku vysporiadal.\n8. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6Cob/45/2024 zo dňa 21.03.2024 potvrdil rozsudok\nOkresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/45//2019-170 zo dňa 19.10.2022 v spojení s opravným\nuznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/45/2019-233 zo dňa 15.12.2022, ktorý zamietol\nžalobu žalobcu v celom rozsahu a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu\n100 %.\n9. Žalobca ako sťažovateľ podal proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“)\nč.k. 6Cob/45/2024 - 291 zo dňa 21.03.2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava\nI č. k. 26Cb/45/2019-233 zo dňa 15.12.2022, na Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť a\no ktorej rozhodol ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej aj ako „ústava“) nálezom III. ÚS 476/2024-47 tak, že napadnutým rozsudkom krajského súdu č.k.\n6Cob/45/2024 - 291 zo dňa 21.03.2024 (poznámka súdu v predmetnom rozhodnutí chýba - „v spojení s\nopravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/45/2019-233 zo dňa 15.12.2022“), došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa (žalobcu) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako „dohovor“) a ktorý vzhľadom\nna porušenie práv sťažovateľa (žalobcu) rozhodol podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 2\n\na ods. 3 písm. b) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o ústavom súde“) tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 6Cob/45/2024 - 291 zo dňa 21.03.2024 zrušil (výrok 1.) a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave\nna ďalšie konanie (výrok 2.) s tým, že Krajský súd v Bratislave je v ďalšom konaní podľa § 134 zákona\no ústavnom súde viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nÚS SR v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že už v náleze č. k. III. ÚS 602/2022-34 zo 16.\nfebruára 2023 vyslovil ústavnú neudržateľnosť záveru súdu, že v prípade totálnej škody účelnosť\nnákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď je objektívne zistiteľné, že\noprava poškodeného vozidla je neúčelná, teda keď žalovaná poisťovňa oznámila poškodenému spôsob\nlikvidácie škodovej udalosti (neúčelnosť opravy vozidla).\nDôvodil, že poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná škoda a poškodený, ktorému\nvznikla totálna škoda, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže obaja nemôžu z objektívnych\ndôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka nájom náhradného motorového\nvozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na motorovom vozidle\ntotálna škoda, v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla čiastočná škoda, do ktorého\nho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať len do\noznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Argumentoval, že poškodený ani po tomto oznámení\npoisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho\npostavenia a naďalej je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného, tak\nmožno považovať dobu od zapožičania náhradného motorového vozidla do momentu oznámenia\nžalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6\npísm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne\npretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady\n(III. ÚS 602/2022). Mal za to, že za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je možné\npovažovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu poškodenia motorového vozidla t. j. oznámenie\no spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým kritériom\npre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť\ndoručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných\nprostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou\nudalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla. Poukázal na to, že k obdobnému\nzáveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021.\nÚS SR zdôraznil, že preskúmavaná záležitosť nie je v poistných vzťahoch nijako nová. „Doba nájmu, za\nktorú možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do\ndoby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s poisťovňou\nškodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa\nškoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia sú primerané, závisí od\nokolností jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na financovanie kúpy\nnáhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady za spôsobenú\nškodu.“ (Greger, R. Zwickel, M. Haftungsrecht im Straßenverkehr. Handbuch und Kommentar. 2014\nWalter de Gruter GmbH Berlin/Boston, s. 651).\nUviedol, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaný oznámil sťažovateľovi (žalobcovi) listom\nzo 04.10.2018, že ukončil šetrenie ním uplatnených nákladov a že mu priznal poistné plnenie\ndo 31.08.2018. S poukazom na uvedené závery, práve tomuto dátumu možno priznať ústavne\nakceptovateľnú časovú limitáciu na účely primeranej náhrady škody a jej poistnoprávnemu ekvivalentu.\nUzavrel, že krajský súd sa od takejto interpretácie v ústavnoprávnom rozmere odklonil.\nÚstavný súd uviedol, že v preskúmavanej veci sa spor týkal dvoch podnikateľských subjektov (poisťovne\na prenajímateľa náhradných motorových vozidiel a zároveň obchodníka s poistnými pohľadávkami)\na konštatoval, že poškodený sa dostal do pozície nosiča tohto kapitálového problému. Ústavný súd\npristúpil k prejednaniu tejto veci pohľadom do podústavného práva, keďže § 422 CSP limituje možnosť\npodania dovolania podľa § 421 CSP (nesprávne právne posúdenie) pre nenaplnenie limitu majetkového\ncenzu.\n\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že právny záver obsiahnutý v napadnutom\nrozsudku krajského súdu o momente zániku účelnosti nákladov vynaložených poškodeným pri užívaní\nnáhradného motorového vozidla možno považovať z ústavného hľadiska za neakceptovateľný a\nneudržateľný.\n10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej aj ako („krajský súd“ alebo aj ako „odvolací súd“)\npodľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), po zrušení rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 6Cob/45/2024-291 zo dňa 21.03.2024 nálezom Ústavného súdu\nSlovenskej republiky III. ÚS 476/2024-47 zo dňa 19.12.2024, vec opätovne preskúmal vec v medziach\ndaných rozsahom a dôvodmi odvolania podaného žalobcom (§ 379 a § 380 CSP) na nariadenom\npojednávaní dňa 22.05.2025 a rozhodol tak, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k.\n26Cb/45/2019-233 zo dňa 15.12.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č.\nk. 26Cb/45/2019-233 zo dňa 15.12.2022 v časti výroku I. týkajúceho sa žalovanej istiny zmenil tak, že\nžalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 268,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %\nročne zo sumy 268,80 eura od 18.10.2018 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku\n(výrok I.) a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti výroku I. napadnutý rozsudok potvrdil (výrok II.),\nv časti výroku II. týkajúceho sa náhrady trov prvoinštančného konania napadnutý rozsudok zmenil tak,\nže žalovanému voči žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 27,16 % (výrok III.). Žalovanému\nvoči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania rozsahu 27,16 % (výrok IV.). Ďalej\nzrušil uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-26Cb/45/2019-305 zo dňa 01.10.2024 o náhrade\ntrov konania (výrok V.).\n11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\n12. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu\nzodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.\n13. Podľa § 440 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má\nproti nemu postih.\n14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému\nušlo (ušlý zisk).\n15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,\nmá veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona\npovinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje\nvykonávací predpis.\n16. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu\ndlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo\na všetky práva s ňou spojené.\n17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto\nzodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.\n18. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby\npoisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej\npoškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.\n19. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu\nzačať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch\nmesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na\nzistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného\nplnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody\npreukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť\nalebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým\nuplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah\n\npovinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa\npovažuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta\nvrátila ako nedoručené.\n20. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15\ndní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné\nplnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z\ntohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.\n21. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je\npovinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.\n22. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.\nPoškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný\ntento nárok preukázať.\n23. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je\nv súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je\nSlovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu\npre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím\npríslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný\npodľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo\nzániku spoločnosti.\n\n24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n25. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n27. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.\n28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n29. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov\nkonania na súde prvej inštancie.\n30. V konaní nebolo sporné, že dňa 21.08.2018 došlo k škodovej udalosti, zaevidovanej žalovaným\nako poistná udalosť pod č. PU 9566226317 (ďalej aj ako „poistná udalosť“), pri ktorej bolo poškodené\nmotorové vozidlo poškodeného - C. R. značky E. E EČV: D ako aj, že na tomto motorovom vozidle\nvznikla totálna škoda, a to v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla značky E. I. H., EČV:\nD ktoré bolo poistené z titulu povinného zmluvného poistenia u žalovaného.\n31. V konaní nebolo sporné, že poškodený - C. R. v postavení nájomcu dňa 22.08.2018 uzatvoril\nso žalobcom v postavení prenajímateľa nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom náhradného\nmotorového vozidla značky M. Y.: R UV a za ktorý žalobca ako prenajímateľ vystavil poškodenému\nfaktúru č. 11809021 na sumu vo výške 1 122 eur.\n32. V konaní nebolo sporné, že na poškodenom motorovom vozidle poškodeného - C. R. - značky E. E\nEČV: D vznikla totálna škoda s tým, že o tejto skutočnosti ho žalovaný informoval dňa 28.08.2018.\n\n33. V konaní nebolo sporné, že poškodený - C. R. mal prenajaté náhradné motorové vozidlo do\n07.09.2018.\n34. V konaní nebolo sporné, že dňa 07.09.2018 žalobca ako postupník a poškodený - C. R. ako\npostupca, uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej žalobca prevzal pohľadávku\npoškodeného na úhradu náhrady škody za nájom náhradného motorového vozidla voči žalovanému a\nže dňa 30.09.2018 žalobca žalovanému oznámil postúpenie tejto pohľadávky poškodeným.\n35. V konaní nebolo sporné, že žalovaný priznal poškodenému náhradu škody za obdobie nájmu\nnáhradného motorového vozidla od 22.08.2018 do 31.08.2018 a ktoré poškodený obdržal od žalovaného\ndňa 07.09.2018 .\n36. V konaní nebolo sporné, že žalovaný poškodenému nepriznal náhradu nákladov za nájom\nnáhradného motorového vozidla za obdobie od 01.09.2018 do 07.09.2018.\n37. V konaní nebolo sporné, že žalovaný listom zo dňa 04.10.2018 oznámil žalobcovi, že dňa 03.10.2018\nukončil šetrenie poistnej udalosti.\n38. V konaní bolo sporné právne posúdenie otázky účelnosti dĺžky nájmu náhradného motorového\nvozidla pri totálnej škode vzniknutej na poškodenom motorovom vozidle t. j., či žalobca mal nárok na\nnáhradu škody za nájom náhradného motorového vozidla iba do oznámenia žalovaného mu o totálnej\nškode na poškodenom motorovom vozidle, alebo či mal nárok na náhradu škody za nájom náhradného\nmotorového vozidla aj za obdobie presahujúce moment oznámenia žalovaného mu o totálnej škode na\npoškodenom motorovom vozidle.\n39. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré\npredchádzalo vyhláseniu rozsudku, s napadnutým rozsudkom, s odvolaním žalobcu proti napadnutému\nrozsudku, s vyjadreniami sporových strán v odvolacom konaní a s nálezom Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky III. ÚS 476/2024-47 zo dňa 19.12.2024, odvolací súd po preskúmaní veci v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch I. - V.\ntohto rozhodnutia.\n40. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné.\n41. Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu zistené, že dňa 21.08.2018 došlo k totálnej škode na\nmotorovom vozidle zn. E. E EČV: D vlastníka - C. R. ako poškodeného a to v dôsledku vzniknutej\ndopravnej nehody spôsobenej motorovým vozidlom E., EČV: D ktoré bolo poistené z titulu povinného\nzmluvného poistenia u žalovaného. Ďalej mal odvolací súd zistené zo súdneho spisu, že poškodený\nsi prenajal u prenajímateľa (žalobcu) náhradné motorové vozidlo zn. KIA Ceed, EČV: R na základe\nnájomnej zmluvy zo dňa 22.08.2018 a že prenajímateľ (žalobca) vystavil poškodenému za nájom\nnáhradného motorového vozidla za dobu 17 dní faktúru č. 11809021 na sumu vo výške 1 122 eur.\nŽalovaný dňa 24.08.2018 vykonal obhliadku poškodeného motorového vozidla, pričom na základe\nposúdenia jeho všeobecnej hodnoty a predbežných nákladov na jeho opravu, konštatoval vznik tzv.\ntotálnej škody na poškodenom motorovom vozidle a o tejto skutočnosti informoval žalobcu dňa\n28.08.2018 a ktorému listom zo dňa 04.10.2018 oznámil, že dňa 03.10.2018 ukončil šetrenie ním\nuplatnených nákladov s tým, že mu priznal náhradu škody vo výške 384 eur za obdobie nájmu\nnáhradného vozidla od 22.08.2018 do 31.08.2018, avšak žalovaný mu nepriznal náhradu nákladov za\nnájom motorového vozidla v sume vo výške 462 eur a to za obdobie od 01.09.2018 do 07.09.2018 t.\nj. za obdobie od oznámenia žalovaným žalobcovi, že na poškodenom motorovom vozidle v dôsledku\ndopravnej nehody vznikla totálna škoda (priznal mu však o 3 dni nájmu naviac vzhľadom na doručené\noznámenie žalobcovi žalovaným dňa 28.08.2018 o vzniku totálnej škody) a to do doby vrátenia\npoškodeným náhradného motorového vozidla prenajímateľovi, pričom pri určení ceny denného nájmu\nvychádzal z primeranej ceny porovnateľných motorových vozidiel v danom regióne, ktoré sa pohybovali\nna úrovni 38,40 eura. Ďalej mal odvolací súd zistené z faktúry č. 11809021 vystavenej žalobcom\nza nájom náhradného motorového vozidla v sume vo výške 1 122 eur, že stanovená cena nájmu\npozostávala zo základnej sadzby vo výške 45 eur bez DPH a tzv. prirážky vo výške 21 eur bez DPH\nza nezloženie zábezpeky na začiatku prenájmu motorového vozidla a že žalovaný nepriznal žalobcovi\nnáhradu nákladov za účtovanú dennú sadzbu za nájom náhradného motorového vozidla vo výške\n\n66 eur bez DPH, ktorú mu krátil na sumu vo výške 38,40 eura a že žalovaný neuhradil žalobcovi\nnárok na náhradu nákladov - za dennú sadzbu za nájom náhradného motorového vozidla v sume vo\nvýške 276 eur. Zároveň mal odvolací súd zistené zo súdneho spisu, že dňa 07.09.2018 žalobca ako\npostupník a poškodený - C. R. ako postupca, uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej\nžalobca prevzal pohľadávku poškodeného na úhradu náhrady škody za nájom náhradného motorového\nvozidla voči žalovanému a že dňa 30.09.2018 žalobca oznámil žalovanému postúpenie tejto pohľadávky\npoškodeným.\n42. K odvolacej námietke žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie\notázky účelnosti dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla pri totálnej škode na poškodenom\nmotorovom vozidle, odvolací súd uvádza s poukazom na nález ÚS SR III. ÚS/476/2024 - 47 zo dňa\n19.12.2024 vydaný v tejto veci a v ktorom ústavný súd konštatoval, že už v náleze III. ÚS 602/2022-34 zo\n16.02.2023 vyslovil ústavnú neudržateľnosť záveru súdu, že v prípade totálnej škody účelnosť nákladov\nspojených s užívaním náhradného motorového vozidla zaniká momentom, keď je objektívne zistiteľné,\nže oprava poškodeného vozidla je neúčelná a keď žalovaný ako poisťovňa oznámil poškodenému\nspôsob likvidácie škodovej udalosti (neúčelnosť opravy vozidla) a ktorý vyslovil záver, že za relevantnú\ndobu možno považovať dobu od zapožičania náhradného motorového vozidla a to do momentu\noznámenia poisťovne (žalovaného) o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného\nplnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] a to keď\nkontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané\nnáklady, že za účelnú dobu nájmu motorového vozidla pri totálnej škode možno považovať dobu od\nzapožičania náhradného motorového vozidla do momentu oznámenia žalovaného poškodenému o\nukončení likvidácie škodovej udalosti a vyplatenia poistného plnenia. Vzhľadom na vyššie citovaný nález\nústavného súdu ako aj v súlade s najnovšou judikatúrou (viď nález ÚS SR III. ÚS 602/2022-34 zo\n16.02.2023), odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade dôležitým kritériom pre posúdenie\núčelnosti dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla pri totálnej škode na poškodenom motorovom\nvozidle bol deň vyplatenia poistného plnenia a to 07.09.2018 a zároveň deň odovzdania náhradného\nmotorového vozidla poškodeným prenajímateľovi v tento istý deň (t. j. 07.09.2018). Nakoľko žalovaný\npriznal poškodenému (žalobcovi) náhradu škody len za obdobie nájmu náhradného motorového vozidla\nod 22.08.2018 do 31.08.2018 t. j. iba do času jeho informovania žalovaným o skutočnosti, že na\npoškodenom motorovom vozidle vznikla totálna škoda, odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené má\nza to, že žalobcovi prináleží náhrada škody za obdobie nájmu náhradného motorového vozidla od\n01.09.2018 do vyplatenia poistného plnenia žalovaným poškodenému a času trvania nájmu náhradného\nmotorového vozidla t. j. do 07.09.2018. Preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok\nv časti výroku I. tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu nákladov za nájom náhradného\nmotorového vozidla aj za obdobie od 01.09.2018 do 07.09.2018 a to v sume vo výške 268,80 eura (38,40\nvýška denného nájmu x 7 dní=268,80 eura) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy\n268,80 eura od 18.10.2018 do zaplatenia.\nOdvolací súd preto považuje túto námietku žalobcu za dôvodnú.\n43. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil\nv časti týkajúcej sa odôvodnenosti účelnosti dĺžky nájmu náhradného motorového vozidla pri totálnej\nškode vzniknutej na poškodenom motorovom vozidle a týmto nesprávnym procesným postupom došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces a vec tak nesprávne právne posúdil ohľadom posúdenia tejto\notázky, keď nesprávne považoval náklady za nájom náhradného motorového vozidla vynaložené účelne\nlen do doby, dokiaľ nebolo rozhodnuté žalovaným o hospodárnosti opravy poškodeného motorového\nvozidla t. j. do doby doručenia oznámenia žalovaného poškodenému o totálnej škode na poškodenom\nmotorovom vozidle, odvolací súd uvádza, že povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať z hľadiska\nzákonom stanovených obligatórnych náležitostí je súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces\nvylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie strán sporu, že súd sa\nich vecou dostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností.\nDodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že z neho\nbude vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej\na právnymi závermi na strane druhej a že sa v ňom súd adekvátne, čo do myšlienkových postupov\nracionálne logickým spôsobom vysporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v\nkonaní vyšli najavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami strán sporu, na ktorých spočívajú ich námietky\na je založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Porušenie práva strany sporu na\n\nriadne odôvodnenie rozsudku znamená upretie jej práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve\nzvoleným spôsobom, a súčasne sa jej odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti\nnemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.\nV danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého\nrozsudku nedostatočne vysporiadal so spornými skutkovými tvrdeniami strán sporu v intenciách\nprocesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného, ktoré nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej\nsúvislosti, keď dospel k záveru o tom, že nárok žalobcu voči žalovanému je nedôvodný. Nie je\npotom zrejmé, akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil pri posúdení uvedených sporných otázok,\na to v kontexte vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie tak nevyplýva, k akým\nskutkovým zisteniam súd prvej inštancie dospel po vykonanom dokazovaní, aký je vzťah medzi\nskutkovými zisteniami a jeho úvahami pri hodnotení vykonaného dokazovania a pri formulovaní jeho\nprávnych záverov, nie je z neho zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie, ani to akými úvahami sa\nriadil pri posúdení sporných otázok v konaní, a to aj v kontexte vykonaného dokazovania a procesného\nútoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného.\nPodľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je súčasťou obsahu základného práva\nna súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a\nčl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, aj právo strany sporu na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne, výstižne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti\ntakémuto uplatňovanému nároku.\nOdvolací súd preto považuje túto námietku žalobcu za dôvodnú.\n44. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal z dôvodu zamietnutia žaloby\nžalobcom uplatneným úrokom z omeškania vo výške 5 % za oneskorené poskytnutie poistného plnenia\ns tým, že žalobca zastával názor, že mal nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mu malo byť vyplatené\ndo 15 dní odo dňa skončenia šetrenia poistnej udalosti a ktoré mu nebolo vyplatené včas (§ 517 ods.\n2 Občianskeho zákonníka), odvolací súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že škodová (poistná)\nudalosť č. PU 9566226317 nastala dňa 21.08.2018 a že dňa 03.10.2018 ukončil žalovaný šetrenie\npoistnej udalosti. Odvolací súd ohľadom uplatnených úrokov z omeškania žalobcom, dospel k záveru,\nže žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako si ich uplatnil podanou žalobou a to vo\nvýške 5,00 % ročne zo súdom priznanej sumy vo výške 268,80 eura do 15 dní od skončenia šetrenia\npoistnej udalosti (03.10.2018 + 15 dní ) t. j. od 18.10.2018 do zaplatenia.\nPreto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za dôvodnú.\n45. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021, v ktorom sa uvádza, že hoci vzťah\npoškodeného a poisťovateľa je vzťahom osobitným (a teda nie bežným vzťahom veriteľ - dlžník), čo sa\nprejavuje v osobitných konštrukciách § 11 ods. 6 až 8 zákona o PZP, ktoré modifikujú osobitnou úpravou\nnásledky § 563 Občianskeho zákonníka, predmetné ustanovenia nemôžu viesť k takému výkladu,\nktorým by viedol k nepriznaniu úrokov z omeškania z dôvodnej, mimosúdne osobitne kvalifikovaným\nspôsobom uplatňovanej istiny. Ústavný súd uviedol, že výklad uvedený Najvyšším súdom Slovenskej\nrepubliky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 v podstate vylučuje poskytnutie\npoistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, čím sa dostáva do\nostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy, ktorá má (v rámci zákona o PZP) za cieľ\nzlepšenie postavenia poškodeného, keďže v zmysle predmetného právneho predpisu bol zákonodarcom\nvykreovaný osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi. Rovnako aj v súlade so\nsmernicou EP a Rady č. 2009/103/ES sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli povinnosť poisťovne\n(alebo jej likvidačného zástupcu) do troch mesiacov reagovať na žiadosť poškodeného o náhradu škody,\nktorá má byť podporená primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými\nsprávnymi sankciami, pričom smernica zároveň výslovne vyžaduje, aby sa zabezpečilo, že poškodenej\nosobe budú vyplatené aj úroky. K identickému právnemu záveru dospel Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky aj v náleze sp. zn. III. ÚS 214/2020-29 zo dňa 14.10.2021. V tejto súvislosti odvolací\nsúd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Obdo/27/2021\nzo dňa 23.02.2022, ktorý v odôvodnení rozhodnutia poukazuje na citované nálezy ústavného súdu\na konštatuje, že ak súdy pri výklade ustanovenia § 11 ods. 6 až 8 zákona o PZP vychádzali\n\nvýlučne z gramatického výkladu uvedených ustanovení, nezohľadnili účel prijatej právnej normy a\nvýklad neuskutočnili eurokonformným spôsobom. Prijatým nesprávnym výkladom následne spôsobili,\nže žalobcovi odopreli časť uplatneného nároku (úrok z omeškania), a to s odôvodnením, ktoré nedalo\nlogické a udržateľné odpovede na podstatné otázky výkladu predmetných ustanovení. Preto pokiaľ\nbol Ústavným súdom Slovenskej republiky označený ako ústavne nesúladný spôsob, akým všeobecné\nsúdy dospeli k záveru o vzniku práva poškodeného na úrok z omeškania až po uplynutí lehoty na\nplnenie určenej súdom po právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške škody, je potrebné rovnaký záver\nprijať aj v tejto veci. Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky dal do pozornosti aj predchádzajúce\nrozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v obdobných veciach, konkrétne rozsudok z 21.05.2020 sp.\nzn. 1Cob/100/2019, rozsudok z 29.09.2020 sp. zn. 2Cob/200/2019 a rozsudok z 27.04.2017 sp. zn.\n1Cob/109/2016, v ktorých už Krajský súd v Bratislave prijal záver, že povinnosť poisťovateľa platiť úroky\nz omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje výlučne na nesplnenie nepeňažnej povinnosti\nupravenej v ustanovení § 11 ods. 6 zákona o PZP, avšak nezbavuje poisťovateľa povinnosti poisťovateľa\nplatiť úroky z omeškania za oneskorené plnenia podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to aj v\nprípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP včas.\n46. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca sa odvolal iba v časti nesprávneho právneho\nposúdenia dĺžky a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla a teda odvolaním nenapadol výšku\nceny denného nájmu stanovenej poisťovňou v sume vo výške 38,40 eura bez DPH. Odvolací súd sa\npreto už nezaoberal touto otázkou, nakoľko by to bolo nad rámec odvolacích dôvodov uvedených v\nodvolaní. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (380 CSP).\n47. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo\nveci.\n48. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred\nvšeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi\nnázormi (I. ÚS 50/04).\n49. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď\nna každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie\npodstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).\n50. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05).\n51. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka\nkonania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali,\nalebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03) (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010).\n52. Na základe vyššie uvedeného a záverov ÚS SR vyslovených v náleze III. ÚS 476/2024-47 zo\ndňa 19.12.2024, ktorým zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Cob/45/2024\nz 21.03.2024 (poznámka súdu v citovanom náleze nie je uvedené „v spojení s opravným uznesením\nOkresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/45/2019-233 zo dňa 15.12.2022“) a vec vrátil Krajskému súdu\nv Bratislave na ďalšie konanie, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. - odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zmenil v časti výroku I. podľa § 388 CSP (výrok I.) a vo výroku II. tohto rozhodnutia\n- odvolací súd napadnutý rozsudok vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti výroku I. potvrdil podľa\n§ 387 ods. 1 CSP (výrok II.).\n53. O náhrade trov prvostupňového konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení\ns § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k.\n26Cb/45/2019-170 zo dňa 19.10.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I č.\nk. 26Cb/45/2019-233 zo dňa 15.12.2022 v časti výroku II. týkajúceho sa náhrady trov prvoinštančného\n\nkonania zmenil tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v\nrozsahu 27,16 % (výrok III.), nakoľko po prepočte na percentá, čistý úspech žalovaného voči žalobcovi\nv prvoinštančnom konaní je 27,16 %. O výške náhrady trov prvostupňového konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n54. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 a ods. 2 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 27,16 % (výrok IV.), nakoľko po prepočte na percentá, čistý úspech\nžalovaného voči žalobcovi v konaní je 27,16 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd\nprvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n55. Odvolací súd zrušil uznesenie Mestského súdu Bratislava III. č.k. B1-26Cb/45/2019-305 zo dňa\n01.10.2024 o výške náhrady trov konania (výrok V.), nakoľko zrušením rozsudku krajského súdu č.\nk. 6Cob/45/2024-291 zo dňa 21.03.2024 nálezom ÚS SR III. ÚS 476/2024-47 zo dňa 19.12.2024,\nuznesenie o výške trov konania ako závislé rozhodnutie od existencie rozhodnutia vo veci samej, stratilo\nsvoj podklad. Bez nadväznosti na predchádzajúce (zrušené) rozhodnutie vo veci samej by uznesenie o\nvýške trov konania nemalo význam a strácalo by rozumný zmysel a odporovalo by to princípu právnej\nistoty (viď napr. I. ÚS 549/2015, 1Cdo/36/2011, 6Cdo/201/2012 a 2MObdoV/4/2012). Odvolací súd nie\nje viazaný rozsahom podaného odvolania v prípade závislosti výrokov, kedy môže prejednať aj závislý\nvýrok bez toho, aby bol odvolateľom napadnutý (§ 379 písm. a) CSP).\n56. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)\n(§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§\n447 písm. d/ a e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/45/2019", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fb299d60-9c33-4359-a7e5-df82a3090a11", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 476/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 476/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.476.2024.1"}, {"guid": "ussr:5b4aca57-34ce-4b63-9fa7-39942b97e9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 602/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 694, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.602.2022.1"}, {"guid": "ussr:092deaf3-5816-4697-afae-3e262adf851a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1"}, {"guid": "ussr:8a9bacb5-61c4-44c9-8eb6-edf6a4e1586e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 555, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1"}, {"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "711a005e-1956-4f7e-9e5d-a0683ef8818e:91dce065-ba7e-47ba-af26-6c6f2e8c4931", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1115228017.1", "spisova_znacka": "4Obdo/90/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/90/2019 z 14. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-14", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1115228017.1"}, {"guid": "6748bd35-5c59-4104-8262-cd4a2dc155a0:17a96c5c-76f9-48aa-9f0e-115211908cfe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1", "spisova_znacka": "3MCdo/3/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 27. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-27", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7709210019.1"}, {"guid": "2bf1f6e9-c09d-467c-b2e8-5b6b576d5cbf:de1d1da1-7836-4c60-9f0d-7110f7766304", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:6710201839.1", "spisova_znacka": "6Cdo/402/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/402/2015 z 27. 4. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-04-27", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:6710201839.1"}, {"guid": "e2d929fc-79d5-4b9e-a013-669695d2a661:3de02dab-7714-40ef-b6c3-067eeda29964", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/34/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/34/2020 z 26. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-04-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e2d929fc-79d5-4b9e-a013-669695d2a661:3de02dab-7714-40ef-b6c3-067eeda29964"}, {"guid": "b408c420-d7ad-44b3-87d9-b030560f8943:66a9e861-699e-4635-b8b6-457f52205028", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7116202313.1", "spisova_znacka": "4Cob/102/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4Cob/102/2020 z 29. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-10-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7116202313.1"}, {"guid": "6ea92c6e-ad1e-4f09-9846-3c58e8e0ec4b:5906c33a-9ed6-4ef0-909f-b814139b34dd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1117227521.1", "spisova_znacka": "1Cob/100/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/100/2019 z 20. 5. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-05-20", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1117227521.1"}, {"guid": "d1d0f6ce-c46c-46ea-9de5-9743aee575a2:ab0f4551-4aee-4f0b-bea2-594fae878d53", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1115228017.1", "spisova_znacka": "3Cob/47/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/47/2019 z 23. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-23", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1115228017.1"}, {"guid": "139d3472-350f-4df4-93f6-b05ede067d9b:a45049ce-a384-455b-82f2-555fef71a6c6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1209223065.2", "spisova_znacka": "1Cob/109/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/109/2016 z 26. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1209223065.2"}, {"guid": "3aaca2cc-e49a-4a07-9df5-7fc51a45031b:19efaf5d-e529-4fca-8afe-f2a1bf057784", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/45/2019", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/45/2019 z 12. 2. 2020", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2020-02-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3aaca2cc-e49a-4a07-9df5-7fc51a45031b:19efaf5d-e529-4fca-8afe-f2a1bf057784"}], "citovane_v": []}