{"guid": "ebbe2ec9-8d5b-4d37-a82f-ab6bf368fe1e:c2753409-05d2-4751-a5f1-71835958af05", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1120209359.2", "spisova_znacka": "2Cob/58/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/58/2023 z 20. 5. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. mája 2025, sp. zn. 2Cob/58/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1120209359.2", "identifikacne_cislo": "1120209359", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 28, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-28", "datum_vydania": "2025-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-585.odsek-1", "nazov": "§ 585 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-585.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-585"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-587", "nazov": "§ 587 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-587", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-587"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-36.odsek-2", "nazov": "§ 36 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-585", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-587", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-36", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2753409-05d2-4751-a5f1-71835958af05", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1120209359.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1120209359.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1120209359.2/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2Cob/58/2023\n1120209359\n20. 05. 2025\nJUDr. Ľubica Krišková\nECLI:SK:KSBA:2025:1120209359.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek\nsenátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Co-finance, s. r. o.,\nso sídlom Zadunajská cesta 406/27, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 46 462 899, zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou: Marják, Ferenci & Partners s.r.o., so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988, proti žalovanému: Flexpro Slovakia s. r. o., so sídlom Na\nHrebienku 33, 811 02 Bratislava, IČO: 47 511 907, zastúpenému: LEX, advokátska kancelária s. r. o., so\nsídlom Májkova 3, 811 07 Bratislava, IČO: 51 940 922, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/78/2020 - 367 zo dňa 20.12.2022 takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave opravuje záhlavie rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/78/2020\n- 367 zo dňa 20.12.2022 v časti označenia žalobcu tak, že správne znie:\nCo-finance, s. r. o., so sídlom Zadunajská cesta 406/27, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 46 462 899.\nII. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/78/2020 - 367 zo dňa\n20.12.2022 v celom rozsahu p o t v r d z u j e .\nIII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 26Cb/78/2020 - 367\nzo dňa 20.12.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) prvým výrokom rozhodol, že žalobu zamieta, v\ndruhom výroku priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a v\ntreťom výroku rozhodol, že neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bratislava I\nz 8. júla 2020, č. k. 26Cb/78/2020-73 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 26.októbra\n2020, č. k. 2Cob/159/2020 zrušuje.\n2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou z 22. mája 2020 v znení jej zmeny z\n15. júna 2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho\npráva k bytu špecifikovaného v žalobnom návrhu za kúpnu cenu 556.666,67 Eur bez DPH za podmienok\ndohodnutých v zmluve a aby II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- Eur. Žalobca\nžalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 19. decembra 2019 zmluvu o záväznej rezervácii\nv znení dodatku č. 1 z 13. marca 2020 ako zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy ohľadom nehnuteľností\nvedených Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres Bratislava I, obec: A. - V.. Č.. B. V.,\nkatastrálne územie B. V., na LV č. XXXX, na základe ktorej vznikol zmluvným stranám záväzok uzavrieť\nbudúcu zmluvu najneskôr do 31. marca 2020. Žalobca výzvou z 23. marca 2020 vyzval žalovaného ako\nbudúceho predávajúceho na uzatvorenie budúcej zmluvy. V súlade s dohodou zmluvných strán bola časť\nkúpnej ceny vo výške 648.000,- Eur vinkulovaná na účte kupujúceho, ktorý bol vedený vo Fio banka,\n\na.s. Žalovaný podľa názoru žalobcu neoprávnene odmietol uzavrieť budúcu zmluvu, a preto sa žalobca\ndomáhal, okrem nahradenia prejavu vôle žalovaného, zaplatenia náhrady škody vo forme ušlého zisku,\nkeďže žalobca vykonáva realitnú činnosť a obstaranie predmetnej nehnuteľnosti mienil realizovať za\núčelom jej ďalšieho prenájmu. Štvorizbové byty v lokalite ulice Na Hrebienku sa obvykle prenajímajú za\nsumu 1.600,- Eur mesačne, a preto, keby bola zmluva o prevode vlastníckeho práva uzatvorená do 30.\napríla 2020, počnúc mesiacom máj 2020 mohol žalobca bez ďalšieho byt prenajať za obvyklé nájomné\nvo výške 1.000,- Eur mesačne.\n3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobcom ako záujemcom a žalovaným\nako budúcim predávajúcim bola dňa 19. decembra 2019 uzatvorená zmluva o záväznej rezervácii, na\nzáklade ktorej bol v znení dodatku č. 1 z 13. marca 2020 dojednaný záväzok žalovaného rezervovať\npre žalobcu do 31. marca 2020 príležitosť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bude prevod\nvlastníckeho práva k predmetu budúceho prevodu (bytu č. 8 nachádzajúcemu sa v bytovom dome\nsúp. č. 7707, vchod č. 33, na ulici Na Hrebienku v Bratislave, vrátane spoluvlastníckeho podielu o\nveľkosti 2018/42247 na nebytovom priestore garáže č. 304) za kúpnu cenu 556.666,67 Eur bez DPH,\npričom žalobca bol povinný zaplatiť rezervačný poplatok do 24 hodín od platnosti a účinnosti rezervačnej\nzmluvy vo výške 20.000,- Eur, ktorý bude započítaný na uhradenie kúpnej ceny, ak dôjde k uzatvoreniu\nzmluvy. V zmysle rezervačnej zmluvy vznikol na strane žalovaného záväzok na písomnú výzvu žalobcu\nuzavrieť v lehote do 31. marca 2020 kúpnu zmluvu. Výzvou z 23. marca 2020 doručenou žalovanému\ndňa 24. marca 2020 vyzval žalobca žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy, pričom žalobca uviedol,\nže na vinkulačný účet kupujúceho bola dňa 18. marca 2020 pripísaná suma 648.000,- Eur. Listom\nz 26. marca 2020 oznámil žalovaný žalobcovi, že návrh kúpnej zmluvy nie je v súlade s právnym\nporiadkom Slovenskej republiky v rozsahu dohody o kúpnej cene nehnuteľnosti, a že sa na žalobcom\nurčené miesto (pobočka Fio banky, a.s. v Košiciach) dňa 27. marca 2020 o 10:00 hod. nedostaví s\nodkazom na opatrenia súvisiace s pandémiou COVID-19, keďže konateľ žalovaného sa nachádza v\ndobrovoľnej karanténe. K podpísaniu zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemohlo\ndôjsť z objektívnych dôvodov, keď nie je isté, či spoločníci žalovaného alebo ich rodinní príslušníci\nnebudú potrebovať nehnuteľnosť na prechodnú izoláciu, a rovnako tak z dôvodu zásadných zmien\nna ekonomickom trhu. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 29. apríla 2020 uzatvorená dohoda o\nurovnaní, predmetom ktorej bolo (s odkazom na text preambuly dohody - pozn. súdu) usporiadať všetky\nexistujúce vzájomné nároky vyplývajúce zo zmluvy o záväznej rezervácii, keď k prevodu vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti nedošlo. Zmluvné strany deklarovali, že okrem nárokov uvedených v dohode\nnebudú existovať žiadne iné vzájomné sporné nároky, ktoré by sa mohli stať predmetom súdneho alebo\niného konania medzi žalobcom a žalovaným. V článku III. bod 1. dohody sa zmluvné strany dohodli, že\nvšetky vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o záväznej rezervácii z 19. decembra 2019\nv znení jej dodatku z 13. marca 2020 zanikajú a sú nahradené záväzkom žalovaného voči žalobcovi v\npodobe uhradenia sumy 20.000,- Eur (podľa bodu 2. predmetného článku dohody). Rovnako tak bola\nmedzi žalobcom, žalovaným a Fio banka, a.s. dňa 25. mája 2020 uzatvorená dohoda o ukončení zmluvy\no viazanom účte. Dňa 11. mája 2020 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 20.000,- Eur, ktorá prestavuje\nvrátený rezervačný poplatok.\n4. Súd prvej inštancie konštatoval, že v rozhodovanom spore sa žalobca domáhal nahradenia prejavu\nvôle žalovaného, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť nahradiť prejav vôle uzavrieť zmluvu o prevode\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti v súlade s obsahom zmluvy o záväznej rezervácii z 19. decembra\n2019 v znení dodatku z 13. marca 2020, ktorá svojim obsahom predstavuje zmluvu o uzavretí budúcej\nzmluvy. Žalovaný v spore okrem iného namietal platnosť zmluvy o záväznej rezervácii pre nedodržanie\nformy (pre absenciu podpisu konateľa žalobcu na zmluve o záväznej rezervácii) a pre dojednanie o\nkúpnej cene, ktoré má odporovať právnym predpisom. Pokiaľ ide o žalovaným nastolené právne otázky,\nako aj o žalobcom nastolenú otázku, či žalovaný (ne)oprávnene odmietol uzavrieť so žalobcom kúpnu\nzmluvu, súd uviedol, že predmetné otázky sú pre rozhodnutie v spore otázkami podružnými s poukazom\nna skutočnosť, že dňa 29. apríla 2020 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dohoda o urovnaní.\nVyššie nastolené otázky by boli pre rozhodnutie v spore významné jedine v situácii, ak by súd prisvedčil\ntvrdeniu žalobcu o neplatnosti dohody o urovnaní. V prípade, ak súd vyhodnotí dohodu o urovnaní\nako platný právny úkon, posúdenie otázok o platnosti zmluvy o záväznej rezervácii a o neoprávnenosti\nkonania žalovaného by bolo nadbytočné a nehospodárne. Pokiaľ ide o dohodu o urovnaní, súd mal za\nto, že dohoda o urovnaní (transactio, pokonávka) je jednou z právnych skutočností spôsobujúcich zánik\nzáväzku bez uspokojenia veriteľa a na zmluvnom základe. Na rozdiel od iných právnych skutočností\nupravených v šiestom oddiele prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka, s názvom „Zánik\n\nzáväzkov“, dohoda o urovnaní spolu s privatívnou nováciou (§ 570 a nasl.) súčasne nahrádza doterajší\nzáväzok novým. Súd prvej inštancie poukázal na právnu teóriu ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky.\n5. Poukázal na to, že pri zohľadnení predmetných právnych záverov platí, že platné uzatvorenie\ndohody o urovnaní má za následok zánik pôvodného záväzkového vzťahu medzi stranami a súčasný\nvznik nového záväzku, či už jednej, alebo obidvoch zmluvných strán. Zaväzovacím titulom je v takom\nprípade samotná dohoda o urovnaní. Uzatvorenie platnej dohody o urovnaní tak má za následok\nstratu možnosti tej-ktorej zmluvnej strany domáhať sa voči druhej zmluvnej strane splnenia povinnosti\nz pôvodného záväzkového vzťahu, keďže tento záväzok uzatvorením dohody o urovnaní zanikol.\nAplikovanie predmetných právnych záverov na rozhodovaný spor znamená, že ak je dohoda o urovnaní\nz 29. apríla 2020 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným platným právnym úkonom, nemôže sa\nžalobca žalobou s úspechom domáhať nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy (z\ndohody o záväznej rezervácii z 19. decembra 2019 v znení dodatku z 13. marca 2020).\n6. Dohodu o urovnaní z 29. apríla 2020, ktorej platnosť žalobca pre tvrdenú absenciu skutočnej vôle a\npre jej neurčitosť rozporoval, vyhodnotil súd ako platný právny úkon. Konštatoval, že žalobca v konaní\ntvrdil, že dohoda o urovnaní neodzrkadľuje jeho skutočnú vôľu, keďže bol k jej uzatvoreniu donútený,\naby dosiahol súčinnosť žalovaného pri zrušení vinkulovaného úveru. Pokiaľ ide o posúdenie „skutočnej“\nvôle žalobcu, na jej zistenie bol podľa súdu určujúci výlučne výsluch konateľa žalobcu Mgr. Mária Barnu,\nktorý ako jediný bol spôsobilý objasniť vôľu (resp. pohnútky) žalobcu. Preto súd nevykonal žalobcom\nnavrhnuté výsluchy svedkov J.. V. V. a J.. V. H.. Konateľ žalobcu v rámci svojho výsluchu uviedol, že\nuzatvorenie dohody o urovnaní bolo jeho rozhodnutím, chcel ukončiť úverový vzťah so Fio bankou, a.s.,\naby nemusel banke platiť úroky z úveru, keď finančné prostriedky boli viazané výlučne na uhradenie\nkúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorú chcel žalobca kúpiť od žalobcu. Rovnako tak konateľ žalobcu v rámci\nvýsluchu potvrdil, že mal záujem ukončiť zmluvný vzťah so žalovaným. Z uvedeného tak bolo podľa\nnázoru súdu zrejmé, že uzatvorenie dohody o urovnaní bolo prejavom skutočnej vôle žalobcu (resp.\njeho konateľa ako osoby oprávnenej konať navonok v mene žalobcu) a nie je možné hovoriť o žiadnom\n„donútení“, ktoré by mohlo mať za následok záver o neplatnosti dohody o urovnaní podľa ustanovenia\n§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd zvýraznil, že rozhodnutie žalobcu uzavrieť dohodu o urovnaní\nbolo predovšetkým ekonomickým rozhodnutím, aby nemusel banke platiť úroky z poskytnutého úveru,\nktorý nemohol využiť, avšak predmetné rozhodnutie bolo prejavom skutočnej, vážnej a určitej vôle\nžalobcu uzatvoriť dohodu, ktorej cieľom bol zánik zmluvného vzťahu so žalovaným a následný zánik\núverového vzťahu žalobcu s Fio bankou, a.s.\n7. Pokiaľ ide o dohodu o urovnaní z 29. apríla 2020 uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, súd\npoukázal na to, že vôľou zmluvných strán bolo usporiadať všetky v čase podpisu dohody existujúce\nvzájomné nároky vyplývajúce zo zmluvy o záväznej rezervácii z 19. decembra 2019 v znení jej dodatku\nz 13. marca 2020, nakoľko k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nedošlo (k tomu viď znenie\npreambuly dohody o urovnaní). Taktiež v článku III. bod 1. dohody o urovnaní je obsiahnuté zmluvné\ndojednanie, v zmysle ktorého všetky vzájomné práva a povinnosti strán vyplývajúce zo zmluvy o\nzáväznej rezervácii z 19. decembra 2019 v znení jej dodatku z 13. marca 2020 zanikajú a sú nahradené\nzáväzkom žalovaného voči žalobcovi. Z dojednaní obsiahnutých v dohode o urovnaní, ako aj z jej\ncelého obsahu je tak zrejmé, aký sporný záväzok vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným vyplývajúci\nz konkrétneho zmluvného vzťahu sa dohodou urovnáva, t. j. aké záväzky majú zaniknúť a aký záväzok\nmá vzniknúť.\n8. Keďže súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o urovnaní z 29. apríla 2020 uzatvorenú medzi žalobcom\na žalovaným ako platný právny úkon, ku dňu jej uzatvorenia (t. j. k 29. aprílu 2020) došlo k zániku\npôvodného záväzku zo zmluvy o záväznej rezervácii z 19. decembra 2019 v znení jej dodatku z 13.\nmarca 2020 a všetkých práv a povinností z nej vyplývajúcich. V dôsledku uzatvorenia dohody o urovnaní\ntak došlo k zániku povinnosti žalovaného uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť\nprevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v zmluve. Súd zároveň uviedol, že v článku IV.\nbod 3. dohody o urovnaní bola dojednaná rozväzovacia podmienka, ktorá bola naviazaná na nesplnenie\npovinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,- Eur do 3 pracovných dní od uzatvorenia dohody\no urovnaní žalovaným.\n\n9. V konaní nebolo sporné, že žalovaný si predmetnú zmluvnú povinnosť voči žalobcovi nesplnil, keďže\nsumu 20.000,- Eur uhradil až dňa 11. mája 2020 a nie v zmluvne dohodnutej lehote do 5. mája 2020.\nUvedené malo za následok naplnenie rozväzovacej podmienky obsiahnutej v článku IV. bod 3. dohody\no urovnaní. Sporné bolo len posúdenie, s akými účinkami zaniká zmluvný záväzok v dôsledku naplnenia\nrozväzovacej podmienky. Súd vychádzajúc z právnej teórie uzavrel, že záväzkový vzťah, v ktorom\nbola dohodnutá rozväzovacia podmienka, ktorá bola splnená, zaniká ku dňu splnenia rozväzovacej\npodmienky, a teda splnením rozväzovacej podmienky zaniká záväzkový vzťah s účinkami ex nunc.\nPri aplikácii predmetného právneho záveru na rozhodovaný spor súd uviedol, že práva a povinnosti\nvyplývajúce z dohody o urovnaní uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zanikli s účinkami ex nunc\nk 6. máju 2020. Splnenie rozväzovacej podmienky dojednanej v dohode o urovnaní spôsobujúcej zánik\ndohody o urovnaní však podľa názoru súdu s poukazom na ex nunc účinky splnenia rozväzovacej\npodmienky nemalo za následok obnovenie pôvodného záväzku medzi žalobcom a žalovaným, ktorý\nzanikol ku dňu uzatvorenia dohody o urovnaní (k 29. aprílu 2020). Súd uviedol, že je nutné odlišovať\nmedzi účinkami, ktoré zákon spája so splnením rozväzovacej podmienky (t. j. účinkami ex nunc), a\núčinkami, ktoré spája Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v občianskoprávnych vzťahoch (nie\nv obchodnoprávnych vzťahoch - pozn. súdu), ktoré má účinky ex tunc.\n10. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že naplnením rozväzovacej podmienky v podobe\nneuhradenia sumy 20.000,- Eur žalovaným do 5. mája 2020 a s tým súvisiacim zánikom dohody o\nurovnaní, nedošlo k obnoveniu už raz zaniknutých práv a povinností zmluvných strán vyplývajúcich zo\nzaniknutej zmluvy o záväznej rezervácii z 19. decembra 2019 v znení jej dodatku z 13. marca 2020,\na teda nedošlo k obnoveniu práva žalobcu (a tomu zodpovedajúcej povinnosti žalovaného) požadovať\nuzatvorenie kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže predmetné právo\nzaniklo najneskôr k 29. aprílu 2020, teda v deň uzatvorenia dohody o urovnaní. Strany sa pritom v dohode\no urovnaní výslovne v rámci odlišného dojednania s odkazom na ich zmluvnú voľnosť nedohodli na\ntom, že by naplnenie rozväzovacej podmienky malo mať za následok obnovenie pôvodného právneho\nvzťahu, ktorý bol založený zmluvou o záväznej rezervácii z 19. decembra 2019 v znení jej dodatku z\n13. marca 2020. Keďže vzájomné práva a povinnosti žalobcu a žalovaného vyplývajúce zo zmluvy o\nzáväznej rezervácii z 19. decembra 2019 v znení jej dodatku z 13. marca 2020 zanikli k 29. aprílu 2020,\nnemôže sa žalobca s úspechom domáhať voči žalovanému nárokov vyplývajúcich zo zaniknutej zmluvy\nzáväznej rezervácii. Vzhľadom k tomu, že záväzky vyplývajúce zo zmluvy o záväznej rezervácii zanikli,\nsú nároky žalobcu uplatnené žalobou nedôvodné. Predmetné konštatovanie platí pre uplatnený nárok\nna nahradenie prejavu vôle a aj pre nárok na náhradu škody.\n11. Na základe uvedených skutkových a právnych záverov súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako\nnedôvodnú zamietol (výrok I).\n12. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 396\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania vo výške 100% (výrok II.).\n13. Keďže súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, samostatným výrokom rozsudku\nv súlade s ustanovením § 335 ods. 1 CSP aj bez návrhu zrušil neodkladné opatrenie nariadené\nuznesením Okresného súdu Bratislava I z 8. júla 2020, č. k. 26Cb/78/2020-73 v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Bratislave z 26. októbra 2020, č. k. 2Cob/159/2020-156 (výrok III.).\n14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu\nprvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n15. Žalobca uviedol, že v prípade platne uzatvorenej Dohody o urovnaní má zato, že prípadná spornosť\nohľadom platnosti uzavretia Zmluvy o záväznej rezervácií a jej dodatku je týmto odstránená a zostáva\nsa vysporiadať s účinkami naplnenia rozväzovacej podmienky, s ktorými sa podľa jeho názoru súd\nprvej inštancie nevysporiadal dostatočne, resp. sa s nimi vysporiadal nesprávne. Konštatoval, že\nsúd prvej inštancie vo vzťahu k naplneniu rozväzovacej podmienky uviedol argumentáciu v bode 19\nRozsudku, kde konštatuje, že naplnenie rozväzovacej podmienky nebolo v konaní sporné. Spornou\nostala otázka, obnovenia sa záväzkového vzťahu zo Zmluvy v dôsledku naplnenia rozväzovacej\npodmienky Dohody o urovnaní. Vo vzťahu k porovnaniu účinkov splnenia rozväzovacej podmienky s\núčinkami, ktoré spája Občiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v občianskoprávnych vzťahoch\n\nžalobca uviedol, že uvedená komparácia je nesúvisiaca s predmetom veci a predstavuje len prebratie\núčelovej argumentácie žalovaného. Výklad účinkov naplnenia rozväzovacej podmienky považuje za\nnesprávny. Má za to, že v prvom rade je potrebné skúmať vôľu strán pri uzatváraní Dohody o urovnaní.\nAj z vykonaného dokazovania výsluchom žalobcu bolo zistené, že žalobca nestratil záujem na plnení\nZmluvy. Napriek tomu v dôsledku obštrukcií vykonávaných žalovaným pristúpil k uzavretiu Dohody\no urovnaní. Poučený skutočnosťou, že žalovaný nedodržiava uzatvorené zmluvy bola do Dohody o\nurovnaní vložená rozväzovacia podmienka s tým, že ak táto rozväzovacia podmienka bude naplnená,\nDohoda o urovnaní zaniká, resp. jej účinky pominú a nakoľko účinky zániku záväzkov zo Zmluvy sú\npriamo naviazané na Dohodu o urovnaní, jej „zánikom“ sa prirodzene musia záväzky zo Zmluvy obnoviť.\nPodľa jeho názoru nie je právne významné, či sa obnovia ex nunc alebo ex tunc, teda či sa obnovia ku\ndňu naplnenia rozväzovacej podmienky alebo ku dňu uzavretia Dohody o urovnaní.\n16. Podľa žalobcu účinky ex nunc je potrebné v tomto kontexte vykladať tak, že účinky rezolutívnej\npodmienky nastávajú ku dňu jej splnenia, t.j. momentom omeškania so zaplatením stráca Dohoda\no urovnaní účinnosť. Keďže účinkom Dohody o urovnaní bol zánik záväzkov zo Zmluvy o záväznej\nrezervácií tak výsledkom zániku Dohody o urovnaní je obnovenie záväzkov zo Zmluvy o záväznej\nrezervácií a k obnoveniu záväzkov zo Zmluvy o záväznej rezervácií došlo ku dňu naplnenia rozväzovacej\npodmienky. Z <https://pravniradce.ekonom.cz/c1-20246330-podminky-v-pravnich-ukonech>hľadiska\nprávnej teórie, je nepochybné, že možným právnym následkom rozväzovacej podmienky je aj vznik\nbezdôvodného obohatenia, ak sa na základe dovtedy trvajúceho záväzkového vzťahu už plnilo.\nSplnením rozväzovacej podmienky totiž odpadol právny dôvod plnenia. Z uvedeného jednoznačne\nvyplýva, že naplnenie rozväzovacej podmienky ovplyvňuje aj vzťahy, ktoré nastali do jej naplnenia,\nnevidí preto žiaden právny ani logický priestor na tvrdenie žalovaného, že záväzky zo zmluvy o\nzáväznej rezervácii sa neobnovujú príp. platne zanikli dohodou o urovnaní, ktorá je v dôsledku naplnenia\nrozväzovacej podmienky neúčinná.\n17. V časti III. odvolania žalobca uviedol, že pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zápočte prijatej\nplatby na zmluvnú pokutu, týmto žalobca započítava ku dňu 11.5.2020 prijatú platbu vo výške 20.000,€ voči svojej pohľadávke na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 20.000,- € podľa článku III. Zmluvy, teda\nv celom rozsahu. Zápočet na zmluvnú pokutu bol možný práve v dôsledku obnovenia sa pôvodných\nzáväzkov zo Zmluvy, ktoré sa stali v dôsledku naplnenia rozväzovacej podmienky neurovnanými\nDohodou o urovnaní. Uviedol, že ak by prisvedčil argumentácií súdu prvého stupňa, ktorý nekriticky\nprevzal nelogickú interpretáciu žalovaného, predmetná suma 20.000,- € zaplatená zo strany žalovaného\ndňa 11. mája 2020 žalobcovi by u žalobcu predstavovala bezdôvodné obohatenie a tento by tieto peniaze\nmusel vrátiť, keďže v čase realizácie platby žalovaný už plnil z právneho úkonu, ktorý odpadol (zaniknutá\nDohoda o urovnaní) a súčasne platba nemohla byť započítaná na žiadny právny titul v zmysle Zmluvy,\nkeďže táto sa údajne neobnovila. Má za to, že takáto interpretácia nemôže obstáť, a preto je napádaný\nrozsudok nesprávny čo do právneho posúdenia veci.\n18. Záverom dodal, že pokiaľ je medzi stranami sporu rozpor vo vnímaní dohodnutej rozväzovacej\npodmienky, má zato, že konajúci súd sa mal vysporiadať aj s prípadnou neplatnosťou Dohody o urovnaní\nz dôvodu neurčitosti rozväzovacej podmienky. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného\nsúdu Bratislava zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 CSP, prípadne rozsudok zmenil podľa\n§ 389 CSP tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu\n100%.\n19. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 20.2.2023. Uviedol, že rozsudok\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 26Cb/78/2020 zo dňa 20.12.2022 považuje z vecného aj právneho\nhľadiska za správny. Súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby na základe odôvodnenia, že\nZmluva o záväznej rezervácii zo dňa 19.12.2019 (ďalej len „Zmluva o záväznej rezervácii“) a jej Dodatok\nč. 1 zo dňa 13.03.2020 (ďalej len „Dodatok“) zanikli na základe Dohody o urovnaní zo dňa 29.04.2020,\nčím došlo k zániku povinnosti žalovaného uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal\nbyť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v zmluve. Má za to, odôvodnenie rozsudku\nmohlo byť formulované chronologicky, t.j. mohli byť uvedené aj ďalšie relevantné dôvody, ktoré nastali\nčasovo skôr než Dohoda o urovnaní a ktoré by rovnako mali za následok zamietnutie žaloby.\n20. Uviedol, že súd prvej inštancie správne právne posúdil účinky naplnenia rozväzovacej podmienky.\nSplnením rozväzovacej podmienky už existujúce účinky právneho úkonu zaniknú ex nunc, čo vyplýva\n\nz konštantnej judikatúry aj právnych názorov v odbornej literatúre. Tvrdenie žalobcu, že „nie je právne\nvýznamne, či sa obnovia ex nunc alebo ex tunc, teda či sa obnovia ku dňu naplnenia rozväzovacej\npodmienky alebo ku dňu uzavretia Dohody o urovnaní“ považuje za nesprávne. Účinky ex nunc a\nex tunc sú pri aplikovaní rôznych právnych inštitútov odlišované práve preto, lebo spôsobujú rôzne\nnásledky. Pokiaľ by názor žalobcu bol správny, žiadne rozlišovanie účinkov ex nunc a ex tunc by\nneexistovalo, pretože právne následky by boli rovnaké. Na podporu svojich tvrdení žalobca na strane 3\na 4 odvolania opakuje svoje argumenty z vyjadrenia zo dňa 7.9.2022, vrátane príkladu, v ktorom podľa\nneho žalobca zámerne zamlčiava z akého právneho dôvodu má veriteľ pohľadávku a rovnako zamlčiava,\nči v príkladnom právnom vzťahu došlo k plneniu.\n21. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v článku III. odvolania vytvára ďalšiu z účelových konštrukcií,\nkde sa snaží úhradu 20.000,- € od žalovaného zo dňa 11.05.2020 kvalifikovať ako zaplatenie zmluvnej\npokuty. Uviedol, že žalobca uvedené tvrdenia predniesol v prebiehajúcom súdnom konaní prvýkrát.\nV zmysle § 366 Civilného sporového poriadku preto na tieto tvrdenia žalobcu (novoty) nemôže byť v\nodvolacom konaní prihliadané.\n22. K tvrdeniam žalobcu ďalej uviedol, že žalovaný obdržal sumu 20.000,- € od žalobcu ako rezervačný\npoplatok v zmysle Zmluvy o záväznej rezervácii. Ako sa už viackrát v priebehu konania vyjadrili,\ns ohľadom na to, že Zmluva o záväznej rezervácii zanikla na základe Dohody o urovnaní a po\nzániku Dohody o urovnaní neboli pôvodné záväzky obnovené, predstavovala suma 20.000,- € u\nžalovaného bezdôvodné obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Uvedenú sumu teda žalovaný\nvrátil žalobcovi dňa 11.05.2020, čo preukázali bankovým výpisom. Tvrdenia žalobcu o tom, že k úhrade\nsumy 20.000,- € zo dňa 11.05.2020 neexistuje žiadny právny titul, preto nemožno podľa jeho názoru\noznačiť inak ako účelové.\n23. K tvrdeniu, že súd sa mal vysporiadať s údajnou neurčitosťou rozväzovacej podmienky v Dohode\no urovnaní, ktorá by mala podľa názoru žalobcu spôsobovať jej neplatnosť, upozornil na skutočnosť,\nže žalobca údajnú neurčitosť tvrdí v prebiehajúcom súdnom konaní prvýkrát, a to až v odvolaní, po\nviac ako 2,5 roku po podaní žaloby. Zároveň uviedol, že civilné sporové konanie sa v zmysle čl. 9\nCivilného sporového poriadku riadi princípom kontradiktórnosti, teda predpokladom procesnej aktivity\nsporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky\nna preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia\na dôkazné návrhy protistrany.\n24. Na záver uviedol, že spochybňovanie zániku Zmluvy o záväznej rezervácii zo strany žalobcu je\nprekvapivé, keďže po podpise Dohody o urovnaní (29.04.2020) a vrátení 20.000,- EUR žalovaným\n(11.05.2020) podpísal žalobca aj Dohodu o ukončení smlouvy o vázaném účtu (25.05.2020), v ktorej\nods. 3 sa konštatuje, že „následně se kupující s prodávajícím dohodly na nerealizování predmětného\nobchodu“. Konanie žalobcu teda zjavne smerovalo k tomu, že Zmluvu o záväznej rezervácii považuje za\nplatne ukončenú. Ak by totiž žalobca mal skutočný záujem nehnuteľnosť ďalej kúpiť, nevracal by banke\npeniaze, ktoré mali byť určené na úhradu kúpnej ceny.\n25. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.\n26. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 11.4.2023, v ktorom\nzaujal stanovisko k tvrdeniu žalovaného, že rozsudok mohol byť odôvodnený aj chronologicky a mohli\nbyť uvedené ďalšie dôvody pre zamietnutie. Má za to, že Zmluva o záväznej rezervácii (ďalej iba\nZmluva) bola uzatvorená platne. K zániku platnosti a účinnosti Zmluvy uvádza, že sa jedná o rozpor\nv argumentácii žalovaného, nakoľko jednak tvrdí, že Zmluva má byť neplatná a následne, že platnosť\nzanikla.\n27. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15.5.2023, v ktorom zotrval na svojej\npredchádzajúcej argumentácii, týkajúcej sa Zmluvy o záväznej rezervácii.\n28. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\n(ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných\nrozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219\nods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 12.5.2025.\n\nPo oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a písomnými\nvyjadreniami dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.\n29. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n30. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n31. Podľa ustanovenia § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť\npráva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky\npráva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.\n32. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne:\nto isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku (ods. 2).\n33. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania (ods. 3).\n34. Podľa ustanovenia § 587 Občianskeho zákonníka, i keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi\nupravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi\nnimi spornosť alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka\naj iných vzťahov.\n35. Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia\nzávisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či\nnásledky, ktoré už nastali, pominú.\n36. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, keďže\nsúd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, správne aplikoval príslušné právne predpisy a svoje\nrozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že Dohoda\no urovnaní z 29. apríla 2020 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je platný právny úkon a ku\ndňu jej uzatvorenia (t. j. k 29. aprílu 2020) došlo k zániku pôvodného záväzku zo Zmluvy o záväznej\nrezervácii z 19. decembra 2019 v znení jej dodatku z 13. marca 2020 (ďalej iba Zmluva o záväznej\nrezervácii) a všetkých práv a povinností z nej vyplývajúcich. Dospel tiež k správnemu právnemu záveru,\nže naplnením rozväzovacej podmienky v podobe neuhradenia sumy 20.000,- Eur žalovaným do 5.\nmája 2020 a s tým súvisiacim zánikom Dohody o urovnaní, nedošlo k obnoveniu už raz zaniknutých\npráv a povinností zmluvných strán vyplývajúcich zo zaniknutej Zmluvy o záväznej rezervácii z 19.\ndecembra 2019 v znení jej dodatku z 13. marca 2020, a teda nedošlo k obnoveniu práva žalobcu\n(a tomu zodpovedajúcej povinnosti žalovaného) požadovať uzatvorenie kúpnej zmluvy na prevod\nvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže predmetné právo zaniklo najneskôr k 29. aprílu 2020, teda\nv deň uzatvorenia dohody o urovnaní.\n37. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že v prípade platne uzatvorenej Dohody o urovnaní sa má zato,\nže prípadná spornosť ohľadom platnosti uzavretia Zmluvy o záväznej rezervácií je týmto odstránená a\nzostáva sa vysporiadať s účinkami naplnenia rozväzovacej podmienky. K uvedenému záveru v podstate\ndospel aj súd prvej inštancie, čo konštatoval v ods. 12 napadnutého rozsudku. Odvolací súd však\nnesúhlasí so žalobcom, že súd prvej inštancie sa s touto právnou otázkou vysporiadal nesprávne. Podľa\nžalobcu bola do Dohody o urovnaní vložená rozväzovacia podmienka s tým, že ak táto rozväzovacia\npodmienka bude naplnená, Dohoda o urovnaní zaniká, resp. jej účinky pominú a nakoľko účinky zániku\nzáväzkov zo Zmluvy sú priamo naviazané na Dohodu o urovnaní, jej „zánikom“ sa prirodzene musia\nzáväzky zo Zmluvy obnoviť. Podľa jeho názoru nie je právne významné, či sa obnovia ex nunc alebo\nex tunc, teda či sa obnovia ku dňu naplnenia rozväzovacej podmienky alebo ku dňu uzavretia Dohody\no urovnaní.\n38. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že je nutné rozlišovať medzi účinkami,\nktoré zákon spája so splnením rozväzovacej podmienky (t.j. účinkami ex nunc) a účinkami, ktoré spája\nObčiansky zákonník s odstúpením od zmluvy v občianskoprávnych vzťahoch, ktoré má účinky ex tunc.\n\nZáväzkový vzťah, v ktorom bola dojednaná rozväzovacia podmienka, ktorá bola splnená, zaniká ku\ndňu splnenia rozväzovacej podmienky, teda s účinkami ex nunc. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že je\nprávne bezvýznamné, či sa obnovia ex nunc alebo ex tunc, pretože účinky ex nunc a ex tunc spôsobujú\nrôzne následky. Pojem ex nunc upravuje časovú pôsobnosť, tzn. od kedy nastanú účinky určitého\nprávneho úkonu. V prípade ex nunc nastávajú právne účinky okamihom právnej skutočnosti, ktorá\nnastala teraz (tzn. nie spätne do minulosti). Ako príklad právna teória uvádza: Odstúpenie od zmluvy\npodľa Obchodného zákonníka má účinky ex nunc, teda zmluva sa nezrušuje od jej počiatku (teda od\nokamihu jej uzatvorenia), ale od okamihu doručenia odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane. Pojem\nex tunc upravuje časovú pôsobnosť, tzn. od kedy nastanú účinky určitého právneho úkonu. V prípade ex\ntunc nastávajú právne účinky od počiatku, teda posudzujú sa spätne aj do minulosti. Príklad: Odstúpenie\nod zmluvy podľa Občianskeho zákonníka má účinky ex tunc, teda zmluva sa zrušuje od počiatku (tzn.\nspätne do minulosti k okamihu jej uzatvorenia).\n39. V prejednávanej veci teda účinky ex nunc znamenajú, že účinky právneho úkonu nezanikajú od\npočiatku, ale až od okamihu splnenia rozväzovacej podmienky. Práve tento účinok má za následok, že\nzáväzok zo Zmluvy o záväznej rezervácii zanikol a nemohol sa obnoviť ani naplnením rozväzovacej\npodmienky. Pôvodný záväzok medzi žalobcom a žalovaným totiž zanikol ku dňu uzatvorenia Dohody o\nurovnaní, t.j. k 29.4.2020, pričom práva a povinnosti vyplývajúce zo Dohody o urovnaní zanikli k 6.5.2020,\nteda nie spätne do minulosti.\n40. Vzhľadom na dôvody uvedené v predchádzajúcich odsekoch nesúhlasí odvolací súd s názorom\nžalobcu, že naplnením rozväzovacej podmienky zanikla Dohoda o urovnaní a obnovili sa záväzky so\nZmluvy o záväznej rezervácii. Ako už bolo uvedené, také účinky (ex tunc) naplnenie rozväzovacej\npodmienky nemá.\n41. K názornému príkladu, ktorý uviedol žalobca v odvolaní na podporu svojej argumentácie a ktorý má\npreukazovať, že výklad súdu prvej inštancie ako aj žalovaného je neprijateľný, odvolací súd uvádza,\nže nie je jeho úlohou reagovať na každý argument odvolateľa, keď odvolací súd pokladá výklad súdu\nprvej inštancie za správny v súlade s právnou teóriou ako aj judikatúrou. Na podporu argumentácie súdu\nprvej inštancie však možno uviesť, že príklad uvádzaný žalobcom nespochybňuje závery súdu, keďže\nak veriteľ dlžníkovi pred zánikom dohody o urovnaní už plnil, v takom prípade po zániku právneho titulu,\nna základe ktorého veriteľ plnil, má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku, ale nie zo záväzkového vzťahu,\nale z dôvodu bezdôvodného obohatenia dlžníka (prijatím plnenia od veriteľa z právneho dôvodu, ktorý\nodpadol). Za rozhodujúce odvolací súd považuje, že dohodnutie rozväzovacej podmienky bolo prejavom\nzmluvnej voľnosti strán sporu, pričom strany sporu sa nedohodli, že naplnenie rozväzovacej podmienky\nby malo mať za následok obnovenie pôvodného vzťahu založeného Zmluvu o záväznej rezervácii.\n42. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalobcu, že odsek 17.4 napadnutého rozsudku je\nzmätočný vo vzťahu k prijatej úhrade 20.000,- Eur. Žalobca sa v časti III. odvolania vyjadril chronologicky\nk prijatej úhrade s tým, že: „Žalovaný následne uhradil 11. mája 2020 žalobcovi sumu 20 000,- € ale\nuž nie ako záväzok z Dohody o urovnaní ale ako záväzok zo Zmluvy (nie ako vrátenie rezervačného\npoplatku ako súd prvej inštancie nesprávne uvádza v bode 9.5. Rozsudku). Na základe uvedeného\nho žalobca započítal na zmluvnú pokutu viď bod 2.) pričom naďalej platí, že žalovaný sa obohatil na\núkor žalobcu vo výške 20 000,- € titulom nevráteného rezervačného poplatku.“ K uvedenej argumentácii\nodvolací súd poukazuje na potvrdenie o úhrade z 11. mája 2020 ( č. l. 129 spisu), kde sa výslovne\nv informácii pre príjemcu (žalobcu) uvádza: VRÁTENIE REZERVAČNÉHO POLATKU. Nemožno preto\nsúhlasiť, že zo strany žalovaného došlo k splneniu záväzku zo Zmluvy o záväznej rezervácii a nie\nvrátenie rezervačného poplatku, keď táto okolnosť okrem samotnej Dohody o urovnaní vyplýva aj z\ncitovaného listinného dokladu. Odvolací súd taktiež nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že údajnú pohľadávku\núčinne započítal voči svojej pohľadávke na úhradu zmluvnej pokuty. Žalobca nepreukázal, že vykonal\núkon smerujúci k započítaniu a ak tak urobil až v odvolacom konaní, na jeho úkon vzhľadom na ust. §\n366 CSP prihliadať nemožno.\n43. Pokiaľ ide o námietku žalobcu v závere odvolania, že konajúci súd sa mal vysporiadať aj s prípadnou\nneplatnosťou Dohody z dôvodu neurčitosti rozväzovacej podmienky, odvolací súd poukazuje na odsek\n15 až 18 napadnutého rozsudku, v ktorých sa súd vyčerpávajúco vysporiadal s argumentáciou žalobcu\ntýkajúcou sa skutočnej vôle a neurčitosti Dohody o urovnaní. Z ods. 15 odôvodnenia napadnutého\nrozsudku vyplýva, že Dohodu o urovnaní, ktorej platnosť žalobca pre absenciu vôle a pre jej neurčitosť\n\nrozporoval, súd vyhodnotil ako platnú a uviedol konkrétne dôvody. Z napadnutého rozsudku ani z obsahu\nspisu odvolací súd nezistil, že by v konaní žalobca namietal neurčitosť rozväzovacej podmienky tak, ako\ntvrdí v odvolaní. Ak žalobca v odvolacom konaní uvádza nové skutočnosti, je potrebné uviesť, že ide o\nneprípustné novoty, na ktoré odvolací súd nemôže prihliadať (§ 366 CSP).\n44. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.\nNeúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného\nútoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie,\nje obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky\npoužiť a boli súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe\nnových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených\npodmienok.\n45. Odvolací súd záverom uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Uvedené zdôrazňuje odvolací súd z toho dôvodu, že tak ako v\nprvoinštančnom konaní, tak aj v odvolacom konaní žalovaný nastolil právne otázky, resp,. sa vyjadroval\nk skutočnostiam, na ktorých súd nezaložil svoje rozhodnutie. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto\nnebolo potrebné vysporiadavať sa s jeho hypotetickými úvahami o tom, ako mohlo byť formulované\nodôvodnenie rozhodnutia, resp. jeho právny rozbor Zmluvy o záväznej rezervácii. Ako správne uviedol\nsúd prvej inštancie, podstatné pre rozhodnutie bolo vysporiadať sa s Dohodou o urovnaní z hľadiska,\nči bola platne uzatvorená a s účinkami rozväzovacej podmienky. Odvolací súd opakuje, že je viazaný\ndôvodmi a rozsahom odvolania, pričom dôvody odvolania vymedzil odvolateľ t. j. žalobca ako nesprávne\nprávne posúdenie účinkov naplnenia rozväzovacej podmienky a obnovenia pôvodného záväzkového\nvzťahu.\n46. Z vyššie vysvetlených dôvodov odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle\n§ 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto rozsudok súdu\nprvej inštancie vo veci samej ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania a súvisiacom výroku o zrušení\nneodkladného opatrenia, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.\n47. Keďže odvolací súd z písomne vyhotoveného rozsudku súdu prvej inštancie zistil, že v záhlaví\nrozsudku v časti označenia žalobcu nie je uvedené IČO a ide o povinný údaj (§ 220 ods. 1 v spojení s\n§ 133 CSP), túto zrejmú nesprávnosť postupom podľa § 224 CSP odstránil.\n48. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj\nna odvolacie konanie.\n49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,\nktorým sa konanie končí.\n51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania\npodľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.\n52. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá\nCSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii.\nAk bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v\nrozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),\n(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Cb/78/2020", "guid": "fe03dfa7-6e1e-4e52-a4be-dd5221178b67:8270c854-3910-4381-90c2-f0d01f154bdc", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "fe03dfa7-6e1e-4e52-a4be-dd5221178b67:8270c854-3910-4381-90c2-f0d01f154bdc", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/78/2020", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/78/2020 z 15. 2. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2021-02-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fe03dfa7-6e1e-4e52-a4be-dd5221178b67:8270c854-3910-4381-90c2-f0d01f154bdc"}], "citovane_v": [{"guid": "3fd394f4-8971-4dcc-85ec-4f6d4a1fc007:1be3ae2e-d03f-4764-9bd8-6fb2b4639f42", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1419201719.5", "spisova_znacka": "2Cob/99/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/99/2025 z 13. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-01-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1419201719.5"}, {"guid": "3afd2ea3-e109-4f50-b970-c694f9fcf4f1:c56664c4-0cce-4b84-981a-eeddd5c9933f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1419201719.1", "spisova_znacka": "2Cob/169/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/169/2024 z 12. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-11-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1419201719.1"}, {"guid": "829dad75-0987-4f36-b24e-fa261a6dea3c:e67ab995-0829-4859-8c40-33d0d28c8b3b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1419201719.4", "spisova_znacka": "2Cob/168/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/168/2024 z 12. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-11-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1419201719.4"}]}