{"guid": "4cc2f9c5-c5e1-4ec7-8e8e-b4beb1c0296e:a608d79c-ad22-43cf-b2c4-570dcde45890", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1120216266.1", "spisova_znacka": "5CoCsp/22/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5CoCsp/22/2024 z 17. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. júna 2025, sp. zn. 5CoCsp/22/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1120216266.1", "identifikacne_cislo": "1120216266", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Považan", "sudca_id": 9, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-povazan-9", "datum_vydania": "2025-06-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a608d79c-ad22-43cf-b2c4-570dcde45890", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1120216266.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1120216266.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1120216266.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n5CoCsp/22/2024\n1120216266\n17. 06. 2025\nJUDr. Juraj Považan\nECLI:SK:KSBA:2025:1120216266.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu\nJUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu, v právnej veci žalobcu: BL PLUS, s.r.o., IČO: 50 798\n243 so sídlom Prenčov 177, 969 73 Prenčov, pr. zástupený Mgr. Peter Kováčik, advokát, Laurinská 3,\n811 01 Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova 25,\n811 09 Bratislava o zaplatenie 7.738,86 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava IV zo dňa 19. januára 2024 č.k. B1-11Csp/115/2020-124 takto\nrozhodol:\nOdvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čo do povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.162,86\nEUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.162,86 EUR od 07.11.2020 do\nzaplatenia p o t v r d z u j e.\nVo zvyšku napadnutého rozhodnutia vrátane nároku na náhradu trov prvoinštančného konania odvolací\nsúd napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1/Rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške\n7.738,86 EUR s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 7.738,86 EUR od 07.11.2020 do zaplatenia,\na to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.\n2/Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že medzi pôvodnou žalobkyňou I. Q., Z.. XX.XX.XXXX, K.\nX. F. K. XXXX/XX, XXX XX B. Š., štátna občianka SR (ďalej len „pôvodná žalobkyňa“) a žalovaným došlo\ndňa 23.02.2012 k uzavretiu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej boli pôvodnej žalobkyni\nposkytnuté finančné prostriedky zo strany žalovaného vo výške 600,- EUR. Odplata, označená ako\n„príslušný poplatok“ bola stanovená na sumu 576,- EUR a pôvodná žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť ju v\n12 mesačných splátkach po 98,- EUR. Ročný úrok predstavoval viac ako 96% a finančné prostriedky boli\npoužité na osobnú potrebu. Na účet žalovaného, k zmluve o úvere č. 606101860 uhradila celkom sumu\nvo výške 1.176,- EUR (čo predstavovalo sumu vyššiu o 576,- EUR oproti sume poskytnutej pôvodnej\nžalobkyni zo strany žalovaného).\nDňa 04.09.2012 došlo medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným k uzavretiu Zmluvy o úvere č.\n606102020, na základe ktorej boli pôvodnej žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky zo strany\nžalovaného vo výške 1.700,- EUR. Odplata v zmluve, označená ako „príslušný poplatok“, bola stanovená\nna sumu 1.636,- EUR a pôvodná žalobkyňa sa zaviazala ju uhradiť v 12 mesačných splátkach po\n278,- EUR. Finančné prostriedky boli použité na osobnú potrebu. Ročný úrok predstavoval za daných\npodmienok viac ako 96%. Na účet žalovaného, k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX uhradila celkom\nsumu vo výške 7.479,67 EUR (čo predstavovalo sumu vyššiu o 5.779,67 EUR oproti sume poskytnutej\npôvodnej žalobkyni zo strany žalovaného).\n\nDňa 11.01.2013 došlo medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovaným k uzavretiu ďalšej Zmluvy o úvere\nč. XXXXXXXXX, na základe ktorej došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov pôvodnej žalobkyni zo\nstrany žalovaného vo výške 300,- EUR. Odplata, označená ako „príslušný poplatok“ bola stanovená na\nsumu 288,- EUR a pôvodná žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť ju v jednej splátke po 588,- EUR najneskôr\ndo 20.01.2014. Ročný úrok predstavoval viac ako 96% a finančné prostriedky boli použité na osobnú\npotrebu. Na účet žalovaného, ku zmluve o úvere č. 606102310 uhradila celkom sumu vo výške 1.683,19\nEUR (čo predstavovalo sumu vyššiu o 1.383,19 EUR oproti sume poskytnutej pôvodnej žalobkyni zo\nstrany žalovaného).\nVo všetkých troch úverových zmluvách mali chýbať obligatórne náležitosti (doba trvania zmluvy, výška,\npočet a termíny splátok istiny, úroky a iné poplatky, ako aj nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej\nmiery nákladov v neprospech spotrebiteľa, respektíve jej neuvedenie) a taktiež odplaty boli v rozpore s\ndobrými mravmi, keďže ročný úrok predstavoval viac ako 90%. Zmluvy o úvere sa na základe uvedených\nskutočností stali bezúročnými a bezpoplatkovými, v dôsledku čoho mal žalovaný nárok iba na vrátenie\nním poskytnutej istiny.\n3/Súd prvej inštancie vydal na návrh pôvodnej žalobkyne platobný rozkaz č.k. 11Csp/115/2020-26 zo\ndňa 17.12.2020, voči ktorému podal žalovaný včas odpor. V odpore sa vyjadril, že nárok neuznáva,\na považuje za sporné, aby pôvodná žalobkyňa mala právny status spotrebiteľky. Zároveň poukázal\nna skutočnosť, že v zmysle VPPÚ sa zmluvné strany dohodli, že sa ich vzťahy budú spravovať\nustanoveniami Obchodného zákonníka, zmluva sa uzatvorila v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného\nzákonníka, a preto na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o\nspotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) ako ani iný predpis. Žalovaný zároveň namietal, že ani jedna zo\nzmlúv o úvere nebola vyhlásená za neplatnú, žalobkyňa plnila žalovanému na základe platných zmlúv,\na preto nemohlo dôjsť zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Vo vzťahu k úverovej zmluve\nč. 603101860 vzniesol námietku premlčania, keďže posledná úhrada prišla v roku 2012.\n4/Na základe návrhu na zmenu subjektu - žalobcu, súd prvej inštancie vydal uznesenie č.k.\n11Csp/115/2020-61 zo dňa 07.07.2022, ktorým zmenu pripustil a novým žalobcom sa stala spoločnosť\nBL PLUS, s.r.o., na ktorú bola postúpená pohľadávka pôvodnej žalobkyne vo výške 7.738,86 EUR.\n5/Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a vyhovel jej\nv plnom rozsahu. Po právnej stránke posúdil vec podľa ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. k), ods. 5, ods. 6, ods. 10 Občianskeho zákonníka,\n§ 53a, § 54 ods. 2, § 39, § 657 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 2\npísm. a), b), § 9 ods. 2 písm. f), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., § 451 ods. 1, ods. 2, § 458 ods.\n1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia\nvlády č. 87/1995 Z.z.\n6/Súd prvej inštancie mal za preukázané, že tri úverové zmluvy uzatvoril žalovaný v právnom postavení\nobchodníka/veriteľa na jednej strane a pôvodná žalobkyňa v právnom postavení spotrebiteľa na\nstrane druhej. V zmluvách o úveroch bola pôvodná žalobkyňa označená svojím menom, priezviskom,\nbydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Žalovaný v priebehu konania nepredložil\nžiaden dôkaz o tom, že by pôvodná žalobkyňa nebola spotrebiteľkou a uzatvorila zmluvy o úvere v rámci\njej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V písomnom podaní, zdôvodňujúcom nepredloženie\núverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 23.02.2012 sa sám žalovaný odvolával na ustanovenia\nzákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorých evidoval uzatvorené zmluvy. Keďže uzatvorené zmluvy o úvere\npredstavovali spotrebiteľské zmluvy, súd prvej inštancie ich posudzoval podľa ustanovení Občianskeho\nzákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z., a to aj napriek tomu, že sa zmluvné strany „dohodli“ na úprave\nich vzťahov podľa ustanovení Obchodného zákonníka.\n7/Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvy o úvere sú v časti dohodnutých úrokov\n(označených v zmluvách ako „príslušný poplatok“) neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, keďže\nžalovaný poskytol pôvodnej žalobkyni sumu 600,- EUR za odplatu 576,- EUR, sumu 1700,- EUR za\nodplatu 5.779,67 EUR a sumu 300,- EUR za odplatu 1.383,19 EUR. Ročný úrok tak predstavoval 96%,\npričom priemerné úrokové sadzby NBS za obdobie 2/2012, 9/2012 a 1/2013 pri novo poskytnutých\nspotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti do jedného roka boli v hodnote 8,42%, 8,91% a\n7,98%. Podporne súd prvej inštancie poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n5Cdo/26/2011 z 26.04.2012, podľa ktorého neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká\nvýška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s\nprihliadnutím najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní úrokov a pôžičiek.\nPri nebankových subjektoch môže súd do istej miery akceptovať vyššie náklady spotrebiteľa pri\núveroch poskytovaných nebankovými subjektmi, ale aj táto výška odplaty je limitovaná všeobecnými\n\nustanoveniami vyplývajúcimi z občianskoprávnych vzťahov, a to § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nSúd prvej inštancie sa zároveň stotožnil s argumentáciou žalobcu, že zmluvy o úvere neobsahujú\nvšetky obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa\n11.01.2013 bola síce uvedená RPMN vo výške 96,00%, ale táto bola uvedená nesprávne v neprospech\nspotrebiteľa. Pri daných úverových parametroch RPMN predstavovala až 300,29 % a hodnota 96%\npredstavovala len ročný úrok. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04.09.2012 nebola RPMN\nuvedená vôbec. Súd prvej inštancie ďalej k zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 23.02.2012 uviedol, že jej\nexistencia nebola sporná, rovnako ani jej obsah a nedostatky, na ktoré poukazoval žalobca, a to aj\nnapriek jej nepredloženiu v súdnom konaní. Pre absenciu obligatórnych náležitostí vo všetkých troch\nzmluvách o úvere ako aj rozpor ich odplaty s dobrými mravmi, súd prvej inštancie konštatoval ich\nbezúročnosť a bezpoplatkovosť v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Vzhľadom na uvedené\npôvodná žalobkyňa bola povinná uhradiť žalovanému len istinu poskytnutých úverov (sumy 600,- EUR,\n1700,- EUR a 300,- EUR). Finančné prostriedky, ktoré pôvodná žalobkyňa hradila žalovanému nad\nrámec istiny poskytnutých úverov predstavovali plnenie zodpovedajúce bezdôvodnému obohateniu\nžalovaného.\n8/Námietku premlčania žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Žaloba bola podaná\nv rámci 10 ročnej objektívnej premlčacej doby a v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka sa za\nmoment začiatku plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby považuje moment, kedy si pôvodná\nžalobkyňa musela byť sama vedomá, že bez existujúceho (platného) právneho dôvodu previedla na účet\nžalovaného určitú čiastku, resp. čiastky. Súd prvej inštancie tento moment ustálil na deň 03.11.2020,\nkedy sa pôvodná žalobkyňa poradila so svojim právnym zástupcom a dozvedela sa o skutočnostiach\nzakladajúcich jej nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Zároveň boli žalobcovi priznané\núroky z omeškania vo výške 5% ročne, ktoré boli uplatnené v riadnej percentuálnej výške odo dňa\nnasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie určenej vo výzve na vydanie bezdôvodného\nobohatenia, t.j. od 07.11.2020. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1, §\n256 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu\ntrov konania v plnom rozsahu.\n9/Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených\nv ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Odvolateľ namietal, že súd\nprvej inštancie nesprávne posudzoval zmluvy o úveroch v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka\na zákona č. 129/2010 Z.z. V prípade zmlúv o úvere č. 606101860 a č. 606102020 sa zmluvné\nstrany dohodli, že sa ich zmluvné vzťahy budú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd\nprvej inštancie, podľa názoru odvolateľa, nesprávne vyhodnotil zmluvy o úveroch ako bezpoplatkové a\nbezúročné z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmlúv podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010\nZ.z. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinný\nžiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná\nvýška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. V tomto prípade bolo možné vychádzať iba\nz\n§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Odvolateľ zároveň namietal, že súd prvej inštancie\nnesprávne použil ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže pôvodná žalobkyňa nebola v právnom\npostavení spotrebiteľky, so zmluvami o úveroch súhlasila, čo potvrdila aj svojim podpisom. Odvolateľ\npoukázal na svoju dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu vstupoval a ktorú v zmysle judikatúry\nEurópskeho súdneho dvora treba chrániť (ESD, C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG;\nBundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04) ako aj na definíciu „priemerného spotrebiteľa“\nnachádzajúcu sa v Smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11.05.2005 ako aj\njudikatúre Súdneho dvora EÚ. Vo vzťahu k zmluve o úvere č. 606102310 zo dňa 11.01.2013 uviedol, že\nišlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere s individuálne dojednanými podmienkami, pričom v zmluve boli\nuvedené všetky náležitosti (celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť vo výške 588,- EUR; termín\nsplatnosti do 20.01.2014), a preto nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny,\núrokov a iných poplatkov. Prípustnú výšku úrokov bolo možné posudzovať iba na základe § 53 ods. 6\nObčianskeho zákonníka. Úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov nebankovými subjektmi nemôžu\nbyť odvodzovať od úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov bankovými subjektmi (rozhodnutie\nVrchního soudu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005). Podľa odvolateľa bola výška poplatkov a úrokov\nprimeraná, jasne označená, a preto ju nemožno považovať za rozpornú s dobrými mravmi. Pôvodná\nžalobkyňa dobrovoľne s podmienkami súhlasila, preto odvolateľ vylúčil, že by z jeho strany došlo k\nbezdôvodnému obohateniu, už vôbec nie k úmyselnému. Úmysel pri bezdôvodnom obohatení nebol\npreukázaný a nebolo preukázané ani, že by existoval v čase bezdôvodného obohatenia. V závere\nodvolateľ uviedol, že v prípade zmluvy o úvere č. 606102020 a č. 606102310 pôvodná žalobkyňa\nplnila čiastky na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí rozsudkov Rozhodcovského\n\nsúdu. Plnenie bolo vymáhané v exekučnom konaní, a preto zo strany žalovaného nešlo o prijatie\nplnenia bez právneho dôvodu. Odvolateľ zároveň poukázal na ust. § 61 zákona č. 233/1995 Z.z. o\nsúdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Exekučný poriadok“), podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.\nZ dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučnému poriadku vyplýva, že súd preskúma žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V prípade rozporu\nso zákonom, žiadosť zamietne. K uvedenému podporne poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR\nzo dňa 23.11.2011, č.k. I ÚS 456/2011-19 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/164/1996\nzo dňa 27.01.1997.\n10/K odvolaniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý namietal nesplnenie zákonných\nnáležitostí odvolania v zmysle ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku. Okrem formálneho\noznačenia odvolacích dôvodov neboli zo strany odvolateľa uvedené dôvody, prečo súd prvej inštancie\nnesprávne rozhodol. V odvolaní bol vyjadrený len všeobecný nesúhlas so žalobou a zopakované dôvody\nnesúhlasu z prvoinštančného konania. Žalobca považoval rozsudok súdu prvej inštancie za zákonný,\nsprávny a riadne odôvodnený. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí riadne vysporiadal so vznesenou\nnámietkou premlčania, a preto žalobca považuje opakovanú námietku premlčania zo strany žalovaného\nza nedôvodnú. K odvolacej námietke týkajúcej sa plnenia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a zmluvy\no úvere č. 606102310 na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Rozhodcovského súdu\nžalobca uviedol, že žalovaný uvedené nijako nepreukázal a zároveň uvedené tvrdí v konaní po prvý krát.\nO týchto skutočnostiach musel mať vedomosť už v prvoinštančnom konaní, a preto sa jedná o novoty,\nktoré by bolo možné použiť len za splnenia podmienok ustanovenia § 366 Civilného sporového poriadku,\nčo v danom prípade splnené nebolo. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nzo dňa 27.10.2021 sp. zn. 2Cdo/122/2020, podľa ktorého je spotrebiteľ oprávnený uplatniť si majetkový\nnárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo nárok na náhradu škody spôsobenej neprijateľnými\npodmienkami. Plnenie, ktoré bolo poskytnuté na základe absolútne neplatnej zmluvnej klauzuly je totiž\nplnením na základe neplatného právneho úkonu. Záverom žalobca opätovne poukázal na všeobecnosť\nodvolania, na základe čoho by malo byť odmietnuté (rovnako konštatoval aj Krajský súd v Prešove v\nuznesení zo dňa 31.05.2018, sp. zn. 6 Cob/47/2017 ako Ústavný súd SR, sp.zn. IV. ÚS 90/2019 zo dňa\n05.11.2019) a navrhol, aby odvolací súd odvolanie odmietol z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí\npodľa § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v\nzmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal žalobcovi nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania v rozsahu 100%.\n11/Odvolateľ v odvolacej replike uviedol, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach a podaniach ako aj\nodvolaní v plnom rozsahu.\n12/Žalobca nevyužil možnosť odvolacej dupliky.\n13/Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku\nv napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného je sčasti dôvodné.\n14/Odvolacej námietke odvolateľa týkajúcej sa nesprávneho posúdenia zmlúv o úveroch súdom prvej\ninštancie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. namiesto Obchodného\nzákonníka, tak ako bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, odvolací súd nepriznal dôvodnosť. Súd\nprvej inštancie správne vyhodnotil predmetné zmluvy o úveroch ako spotrebiteľské zmluvy podľa § 52\nods. 1 Občianskeho zákonníka a súčasne ich správne posudzoval podľa zákona\nč.\n129/2010 Z.z. Pôvodná žalobkyňa mala právne postavenie spotrebiteľky a žalovaný právne postavenie\ndodávateľa. Dlžníčka bola v predložených zmluvách identifikovaná ako fyzická osoba svojim menom,\npriezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a nebola\nnijako identifikovaná ako osoba, ktorá uzatvára zmluvu v rámci predmetu jej obchodnej alebo inej\npodnikateľskej činnosti. Finančné prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté žalovaným, boli použité na jej\nosobné potreby. Občiansky zákonník v § 52 ustanovuje, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva\nbez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľom je osoba, ktorá\npri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej\npodnikateľskej činnosti. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná\nv rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva nemôže byť považovaná\nza nespotrebiteľskú iba na základe súhlasu zmluvnej strany (spotrebiteľa), že sa záväzkové vzťahy\nbudú riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka a nie ustanoveniami Občianskeho zákonníka a v\nprípade spotrebiteľského úveru zákona č. 129/2010 Z.z. Takáto dohoda by bola v priamom rozpore\nso zákonným ustanovením § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa ustanovenia o\nspotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom\n\nje spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Ide o\nkogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorými dochádza k obmedzeniu zmluvnej slobody za\núčelom ochrany spotrebiteľa, a preto ani súhlasným vyhlásením zmluvných strán nemôže dôjsť k ich\nvylúčeniu. Zmluvné dojednania alebo dohody odporujúce obsahom alebo účelom tomuto ustanoveniu\nsú neplatnými. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie ako ani v odvolacom konaní nepredložil\nžiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že pôvodná žalobkyňa nevystupovala v právnom postavení\nspotrebiteľky, a preto bolo nevyhnutné zmluvy o úvere posudzovať v režime Občianskeho zákonníka a\nzákona č. 129/2010 Z.z. Rovnako ani z vyhlásenia, že sa záväzky z predmetných zmlúv budú spravovať\nustanoveniami Obchodného zákonníka, nemožno odvodzovať dobrú vieru žalovaného, že nekonal so\nspotrebiteľom. Argumentácia spočívajúca v tom, že pôvodná žalobkyňa na základe vyhlásenia o použití\nustanovení Obchodného zákonníka vedela o dobrej viere žalovaného, že nekoná so spotrebiteľkou,\nnie je na mieste. Žalovaný sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá poskytovaním úverov\nvrátane spotrebiteľských úverov. Už len z predmetu jeho podnikateľskej činnosti teda vyplýva, že sú\nmu, na rozdiel od bežných spotrebiteľov, známe špecifiká pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv o úvere.\nRovnako je viac než zrejmé, že vie rozoznať spotrebiteľa od osoby uzatvárajúcej zmluvu v rámci jej\nobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd preto námietky žalovaného vyhodnotil ako\nnedôvodné.\n15/Odvolací súd ďalej uvádza, že po ustálení spotrebiteľského charakteru právneho vzťahu medzi\npôvodnou žalobkyňou a žalovaným, súd prvej inštancie správne pristúpil k prieskumu úverových\nzmlúv z hľadiska dodržania obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s dôrazom na tie\nnáležitosti, ktorých absencia má za následok, že spotrebiteľské úvery sa považujú za bezúročné a bez\npoplatkov. Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi - zmluva o úvere č. XXXXXXXXX\nzo dňa 04.09.2012 a zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.01.2013, súd prvej inštancie správne\nkonštatoval, že z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí (doba trvania zmluvy, výška, počet a termíny\nsplátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa alebo jej\nabsencia,) sa v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. jedná o bezúročné a bezpoplatkové spotrebiteľské\núvery, a preto sa žalovaný plnením žalobkyne nad rámec úverových istín bezdôvodne obohatil, a to vo\nvýške 7.162,86 EUR (5.779,67 EUR + 1.383,19 EUR). Mimoriadna prísnosť tejto sankcie je vyjadrením\nzvýšeného spoločenského záujmu na ochrane spotrebiteľa pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských\núveroch, pričom na obsah týchto zmlúv sú kladené striktné obsahové nároky zamerané na to, aby\nspotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy bol schopný urobiť skutočne informované rozhodnutie. Odvolací súd sa\nzároveň stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že vyššie identifikované zmluvy o úvere sú vzhľadom\nna mimoriadne vysoké úroky, v porovnaní s priemernými ročnými úrokovými sadzbami NBS, v rozpore\ns dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj napriek tomu, že žalovaný nekonal\nv postavení bankového subjektu, nemožno z toho vyvodiť záver, že preňho neplatia uznávané pravidlá\nsprávania sa a mravný princíp spoločenského poriadku.\n16/V časti posudzovania zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.02.2012, odvolací súd však\nnemohol potvrdiť záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru\nz dôvodu absencie obligatórnych náležitostí v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Jedným zo základných\nnosných princípov civilného procesného práva je princíp procesnej zodpovednosti strán sporu. Pre\núspech v civilnom sporovom konaní je nevyhnutné, aby sporové strany uniesli bremeno tvrdenia (onus\ndicendi) a zároveň uniesli aj dôkazné bremeno (onus probandi). Civilný sporový poriadok pri určitom\nokruhu sporov špecifikuje však aj výnimky z inak všeobecných pravidiel. V prípade sporov s ochranou\nslabšej strany, medzi ktoré nepochybne patrí aj spotrebiteľský spor, sa snažil zákonodarca vyvážiť\nnerovné postavenie spotrebiteľa tak, že niektoré procesné povinnosti spotrebiteľa ako sporovej strany\nmodifikoval. V zmysle uvedeného je upravená aj povinnosť strany navrhovať a obstarávať dôkazy. Súd,\nv prípade spotrebiteľských sporov, môže obstarať, zabezpečiť a vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ\nnenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Uvedenú možnosť súdu je potrebné zároveň\nvnímať aj tak, že súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ označí, ale nepripojí ich, v prípade, ak\nsú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Pôvodná žalobkyňa v žalobe uviedla, že zmluvou o úvere č.\n606101860 zo dňa 23.02.2012 nedisponuje, a preto žiadala súd prvej inštancie, aby uložil žalovanému\npovinnosť predložiť predmetnú zmluvu spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami, keďže ide o\ndôkazy preukazujúce skutočnosti dôležité pre konanie a meritórne rozhodnutie. Žalovaný na výzvu súdu\nreagoval tak, že predmetnou zmluvou nedisponuje a nemôže ju súdu predložiť vzhľadom na uplynutie\nviac ako ôsmych rokov od uhradenia zmluvy po podanie žaloby. Zároveň žalovaný uviedol, že jeho\npovinnosť evidovania zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. bola splnená, keďže zákon ukladá\npovinnosť uchovávať evidenciu najmenej päť rokov odo dňa zániku zmluvy alebo vyhotovenia zmluvných\ndokumentov, ktorých sa týka. Súd prvej inštancie, preto v konaní nemohol zabezpečiť a vykonať dôkaz,\n\nktorý označila pôvodná žalobkyňa v žalobe a ktorý by preukázal jej tvrdenia o absencii obligatórnych\nnáležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Záver súdu prvej inštancie spočívajúci v konštatovaní,\nže predmetná zmluva o úvere, totožne ako ďalšie preložené zmluvy o úvere neobsahuje obligatórne\nnáležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho sa stal aj tento spotrebiteľský úver\nbezúročný a bez poplatkový, nebol ničím v konaní preukázaný. Aj napriek tomu, že v sporoch s ochranou\nslabšej strany je daná aktívnejšia úloha súdu vo veciach obstarania, vykonania a zabezpečenia dôkazov,\nnemožno z toho vyvodiť záver, že slabšia sporová strana bude zbavená povinnosti uniesť dôkazné\nbremeno v prípade, že ňou označené dôkazy nemožno vykonať a súd nemá vedomosť o žiadnom inom\ndôkaze, ktorý by mohol preukázať tvrdenie slabšej strany. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd za to,\nže rozhodnutie súdu prvej inštancie o absencii obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX\nbolo nepreukázané a predčasné.\n17/Odvolaciu námietku týkajúcu sa premlčania práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za\nplnenie poskytnuté v súvislosti so zmluvou o úvere\nč. XXXXXXXXX vyhodnotil odvolací súd\ntotožne s názorom súdu prvej inštancie ako nedôvodnú. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa\npremlčí v subjektívnej lehote dvoch rokov odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému\nobohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, teda že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil. Oprávnený\nna vydanie bezdôvodného obohatenia musí nadobudnúť subjektívnu (reálnu, faktickú) vedomosť o\nskutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť záver o tom, že sa konkrétny povinný na jeho úkor\nbezdôvodne obohatil. Súd prvej inštancie tento moment ustálil na deň 03.11.2020, kedy sa pôvodná\nžalobkyňa poradila so svojim právnym zástupcom a dozvedela sa o skutočnostiach zakladajúcich\njej nárok na vydanie plnenia titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v konaní nenavrhol žiaden\ndôkaz, ktorým by mohol byť preukázaný iný deň začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Iba\nformalisticky poukazoval na deň, kedy pôvodná žalobkyňa uhradila poslednú splátku. Úhrada poslednej\nsplátky však nepreukazuje subjektívnu vedomosť pôvodnej žalobkyne, že sa na jej úkor žalovaný\nbezdôvodne obohatil. Opačný záver by úplne popieral zmysel inštitútu subjektívnej premlčacej lehoty v §\n107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka objektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného\nobohatenia, tá je pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení stanovená na desať rokov odo dňa, kedy k\nbezdôvodnému obohateniu došlo. Žaloba bola podaná dňa 09.11.2020 a žiadna časť bezdôvodného\nobohatenia nevznikla skôr ako desať rokov pred podaním žaloby. Z uvedeného dôvodu nemohlo byť\nprávo žalobcu premlčané ani v objektívnej premlčacej lehote.\n18/V závere sa odvolací súd venoval odvolacej námietke týkajúcej sa plnenia na základe právoplatných\na vykonateľných rozhodnutí Rozhodcovského súdu, na ktoré poukázal žalovaný až v odvolacom\nkonaní. Odvolací súd ani tejto odvolacej námietke nepriznal dôvodnosť. Žalovaným uvedené skutočnosti\npredstavovali novoty v odvolacom konaní, ktoré je možné pripustiť iba za splnenia podmienok daných §\n366 Civilného sporového poriadku. Novoty môžu byť v zmysle tohto ustanovenia použité v odvolacom\nkonaní len, ak by sa týkali procesných podmienok; vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia\nsúdu; malo by nimi byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred\nsúdom prvej inštancie. Žalovaný o skutočnosti, že pôvodná žalobkyňa plnila na základe vykonateľných\na právoplatných rozhodnutí Rozhodcovského súdu, musel vedieť už v konaní na súde prvej inštancie a\nmal niekoľko príležitostí tento prostriedok procesnej obrany použiť. Civilné sporové konanie kladie dôraz\nna procesnú zodpovednosť sporových strán. Nevyužitie všetkých dostupných prostriedkov procesnej\nobrany môže mať za následok stratu sporu, čoho si žalovaný bol vedomý. Vzhľadom na nevyužitie\nprostriedku procesnej obrany žalovaným v prvoinštančnom konaní, odvolací súd na danú novotu v\nodvolacom konaní neprihliadol.\n19/Po preskúmaní veci, mal odvolací súd za to, že v časti rozhodovania súdu prvej inštancie\no práve na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe plnenia zo zmlúv č. 606102020 a č.\n606102310 súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu\npotrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku) z\nhľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191\nCivilného sporového poriadku) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré\nv napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 Civilného sporového\nporiadku). Odvolací súd v časti rozhodovania súdu prvej inštancie o práve na vydanie bezdôvodného\nobohatenia na základe plnenia zo zmlúv č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX vo výške 7.162,86 EUR spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.162,86 EUR od 07.11.2020 rozhodnutie potvrdil ako\nvecne správne. V časti rozhodnutia o povinnosti zaplatiť sumu vo výške 576,- EUR titulom bezdôvodného\nobohatenia na základe plnenia zo zmluvy č. 606101860 spolu s príslušenstvom a v nadväzujúcom\n\nvýroku o trovách konania rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) zrušil, a\npodľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vec súdu prvej inštancie vrátil na ďalšie konanie.\nÚlohou súdu prvej inštancie bude vec v zrušenom rozsahu opätovne prejednať, ustálený skutkový\nstav preskúmateľne právne posúdiť so zreteľom na vyššie uvádzané právne aspekty veci, následne v\nzrušenom rozsahu opätovne rozhodnúť a nové rozhodnutie vo veci odôvodniť zákonu zodpovedajúcim\nspôsobom za účelom jeho preskúmateľnosti tak stranami sporu, ako aj prípadne súdom odvolacím.\n20/ V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov tohto\nodvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).\n21/Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného\nsporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému\nsubjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie\nznovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 Civilného sporového poriadku).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Csp/115/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:decb661d-d78d-48ff-b539-a8d9c7e329be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.90.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.90.2019.1"}, {"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}, {"guid": "f8e8a1b8-31f9-497e-9a7d-ff4913f9fabe:acf1f7e4-0f8c-4d70-afb9-6927a40262e1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8410200208.2", "spisova_znacka": "6Cob/47/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Cob/47/2017 z 30. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8410200208.2"}], "citovane_v": []}