{"guid": "b1cd6332-d172-47b6-b0df-69888195562c:ef0309a3-f65b-425c-8370-50d435801e92", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1121201450.1", "spisova_znacka": "14Co/70/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/70/2024 z 25. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2025, sp. zn. 14Co/70/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1121201450.1", "identifikacne_cislo": "1121201450", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Darina Kriváňová", "sudca_id": 332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-krivanova-332", "datum_vydania": "2025-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef0309a3-f65b-425c-8370-50d435801e92", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1121201450.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1121201450.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1121201450.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n14Co/70/2024\n1121201450\n25. 03. 2025\nJUDr. Darina Kriváňová\nECLI:SK:KSBA:2025:1121201450.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia\nsenátu JUDr. Roman Bolebruch a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcu: H. Ú., F.. XX.XX.XXXX, C.\nA. K. E. T. XXX, C. A. K. E. T., Č. S., zast. CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, Bratislava\nproti žalovaným: X.) H. Ú., F.. XX.XX.XXXX, S. XXXX/XX, T., W.. D.. I. C., I., A. X, T., X.) Y. C., F..\nXX.XX.XXXX, Za E. XXX/XX, H., Č. S., W.. E.. Š. P.Č., I., Č. XX, T., o určenie, že dôvody vydedenia nie\nsú dané a vydedenie je neplatné, o odvolaní žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade proti rozsudku\nMestského súdu Bratislava IV, č.k. B2-50C/30/2021-455, zo dňa 25. októbra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B2-50C/30/2021-455 zo dňa 25.\noktóbra 2023 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.\nII. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v 1./ a 2./ rade v\nrozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. B2-50C/30/2021-455 zo dňa 25. októbra 2023 určil, že\ndôvody vydedenia žalobcu poručiteľom O.. arch. D. N., nar. XX.XX.XXXX, uvedené v listine o vydedení\nspísanej notárkou D.. W. G. na notárskom úrade v Bratislave zo dňa 25.06.2018 vo forme notárskej\nzápisnice č. N 432/2018, Nz 20796/2018, NCR1s 21191/2018 nie sú dané. Vo zvyšnej časti žalobu\nzamieta. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. a v 2. rade v rozsahu\n100 %.\n2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho otec O.. arch. D. N. (ďalej iba „poručiteľ“) zomrel dňa XX.XX.XXXX.\nV konaní o dedičstve vedenom súdnym komisárom D.. H. P., sp. zn. 38D/503/2020, DNot 75/2020 bola\nzaobstaraná listina o vydedení zo dňa 25.06.2018, vo forme notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná pred\nnotárkou D.. W. G. č. N 432/2018, Nz 20796/2018, NCR1s 21191/2018 (ďalej iba „listina o vydedení“). V\nzmysle listiny o vydedení ide o dôvody podľa § 469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka (teda\nz dôvodu, že v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytol pomoc v chorobe, starobe a iných závažných\nprípadoch a neprejavoval o neho opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať). V listine\no vydedení sa uvádza, že žalobca mal v čase rozvodu asi 13 rokov, chodil do školy, s poručiteľom\nmali dobrý vzťah a aj sa stretávali, čo však nie je pravda. Poručiteľ a matka žalobcu sa rozviedli\ndňa 23.04.1965, kedy mal žalobca 3 roky. Poručiteľ potom zo spoločnej domácnosti odišiel, nadviazal\nznámosť so žalovanou v 1. rade, s ktorou uzavrel manželstvo a odsťahoval sa na Slovensko. Poručiteľ\no žalobcu po rozvode prejavoval minimálny záujem, neposielal mu darčeky ani gratulácie pri príležitosti\nsviatkov. Tvrdenia, že ich vzťahy sa začali meniť po ukončení školy, kedy žalobca prestal poručiteľa\nvyhľadávať a že poručiteľ mu písal na narodeniny, meniny a Vianoce nie sú pravdivé. Žalobca poručiteľa,\n\naj napriek nedostatočne rozvinutému vzťahu, z vlastnej iniciatívy pravidelne telefonicky kontaktoval, a\nto najmä pri príležitosti narodenín, sviatkov a taktiež sa s ním príležitostne stretával, naposledy pred asi\ntromi rokmi (približne jeden rok pred spísaním listiny o vydedení) v rodinnom dome žalovanej v 2. rade v\nPrahe. Žalobca sa nepričinil na stave v akom bol s poručiteľom, tento stav nezavinil ani čiastočne, keďže\nbolo na poručiteľovi, aby si so žalobcom - synom vybudoval prirodzený rodičovský vzťah.\n3. Žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť a uviedla, že s poručiteľom boli\nmanželia a tvrdenia žalobcu sú v rozpore so skutočnosťou. Jednou z najväčších psychických útrap\nporučiteľa bolo to, že sa nevedel zmieriť s tým, že jeho syn (žalobca) o neho nejaví žiaden opravdivý\nzáujem, pričom tento stav trval až do jeho smrti. Poručiteľ nikdy nezadal žiaden dôvod k tomu aby ho\nžalobca ignoroval. Bol to srdečný človek, dokázal sa tešiť z každej maličkosti, ktorá sa týkala jeho,\nalebo rodiny, blízkych či priateľov. Dôvodom rozpadu a rozvodu prvého manželstva poručiteľa žalovaná\nv 1. rade nemohla byť, lebo sa zoznámili až po piatich rokoch po rozvode. Podstatný dôvod rozvodu je\nnevera jeho vtedajšej manželky. Poručiteľ napriek rozvodu svoje deti miloval, brával ich na dovolenky\ndoma aj v zahraničí (napr. v Bulharsku od 16.07. do 08.08.1971). Taktiež nie je pravdou, že by žalobca\nod neho nedostával darčeky, aj po uzavretí druhého žalobcovho manželstva ich finančne a materiálne\npodporoval, teda prispel im na rekonštrukciu ich rodinného domu. Keby sa žalobca bol správal inak,\nistotne by sa poručiteľ rozhodol zmeniť alebo aj zrušiť listinu o vydedení, lebo k tomuto úkonu nepristúpil\nz pomsty, ale zo zúfalstva. Poručiteľ absenciu spolupatričnosti žalobcu ťažko znášal, nevedel sa s tým\nzmieriť, o vydedení nerozhodol z nerozvážnosti, ale po dlhých úvahách a po dlhom a dôkladnom zvážení\nvšetkých okolností.\n4. Žalovaná v 2. rade so žalobou taktiež nesúhlasila a svoju procesnú obranu odôvodnila tým, že so\nžalobcom sú súrodenci a bol to práve žalobca, ktorý poručiteľa na Slovensku\n(v Bratislave) od\nroku 1990 nenavštívil. Jeho tvrdenie, že sa s poručiteľom stretol u nich doma v roku 2018 nie je pravdou,\nnakoľko žalovaná v 2. rade sa so žalobcom nestýka už od jari roku 2016, čiže ak sa takéto stretnutie\nuskutočnilo, tak bolo dávno pred týmto dátumom, cca v roku 2012. Poručiteľ ako onkologický pacient (od\nroku 2005) bol v Českej republike naposledy v roku 2016. Ak je niekto 15 rokov onkologický pacient a\njeho dieťa nie je ochotné ho ani raz za tak dlhé obdobie navštíviť, nesvedčí to o jeho skutočnom záujme\na pomoci. Žalobca sám neudržiaval s poručiteľom normálne a bežné príbuzenské vzťahy. Poručiteľ vždy\nprejavoval vôľu sa so žalobcom stretnúť a mať s ním normálny rodinný vzťah. Pri každom stretnutí sa\nna neho pýtal a zaujímal sa o jeho celú rodinu. Je zaujímavé, že na jednej strane žalovaná v 2. rade\nmala s poručiteľom normálny bezproblémový vzťah. Vzájomne sa navštevovali, rešpektovali a spolu\nkomunikovali, pričom mu bola oporou v posledných mesiacoch života aj napriek tomu, že rovnako žila\nna území cudzieho štátu. Rodičia sa veľmi skoro rozvádzali snažili sa, aby rozvod nenarušil budúce\nvzájomné vzťahy. Za poručiteľom jazdili spoločne so žalobcom vlakom o všetkých sviatkoch, jarných\na letných prázdninách. Asi v roku 1970 boli spolu letecky v Bulharsku. V roku 1973 žalobca býval u\nporučiteľa v Brne asi jeden školský rok. Žalobca poručiteľa pozval na svoju druhú svadbu do Úval. Po\ntejto svadbe ho poručiteľ spolu so žalovanou v 1. rade navštívili. So štvrtou manželkou žalobcu sa už\nporučiteľ nestretol a ani nevedel, že sa žalobca znovu oženil. Poručiteľ sa žalovanej v 2. rade na žalobcu\nčasto pýtal, do poslednej chvíle veril, že sa o neho začne zaujímať. Žalovaná v 2. rade je presvedčená,\nže žalobca mu nevolal, jedinou výnimkou bol jeho telefonát na Vianoce 2019, kedy mu poprial pekné\nsviatky, ale vôbec sa ho nespýtal ako sa má. Išlo o krátky telefonát. O tomto telefonáte vie priamo od\nporučiteľa. Postavenie vo vzťahu k dedičstvu má žalovaná v 2. rade vo svojej podstate rovnaké ako\nžalobca, nakoľko po poručiteľovi nededí žiadny majetok, aj keď nie z dôvodu vydedenia, a to aj napriek\ntomu, že mali spolu výborný vzťah a akceptuje jeho prejavenú poslednú vôľu. Ak žalobca poukazuje\nna skutočnosť, že sa telefonicky dopytoval či poručiteľ nepotrebuje jeho pomoc k tomu by bolo vhodné\nuviesť, že žiadne takéto telefonáty s najväčšou pravdepodobnosťou neprebehli a jedná sa len o účelové\ntvrdenie. Tieto skutočnosti by priamo mohol poprieť iba poručiteľ. O žiadnych takýchto telefonátoch sa\nnikdy nezmienil.\n5. Žalobca na vyjadrenia žalovaných uviedol, že v čase keď sa dozvedel o diagnóze poručiteľa sa\npravidelne dopytoval akým spôsobom mu vie pomôcť, načo sa poručiteľ vždy vyjadril spôsobom, že má\nvšetku potrebnú starostlivosť zabezpečenú a nepotrebuje od neho pomoc. Žalovaná v 2. rade sama\npriznáva, že jediné, čo vie je to, že sa ju poručiteľ na žalobcov život často pýtal. Poručiteľ ho mal ako otec\nkontaktovať priamo, a nie sa dopytovať o jeho živote prostredníctvom tretej osoby, o čom sa žalobca\nz objektívnych dôvodov nemal ako dozvedieť. Žalobca nespochybňuje, že sa o neho poručiteľ možno\naj zaujímal, lenže sa o tom žiaľ z objektívnych dôvodov väčšinou nemal možnosť dozvedieť, a tak sa\n\nich rodinný vzťah a väzba otec - syn nemala možnosť vyvíjať. Pokiaľ ide o spomenuté stretnutie z roku\nasi 2017/2018 a nie 2012, vzhľadom na väčší časový odstup si presný rok stretnutia nepamätá, chcel\nlen poukázať na skutočnosť, že aj keď sporadicky, tak s poručiteľom v kontakte boli. Je však absolútne\nneprípustné aby bola ťarcha zodpovednosti za nebudovanie si vzťahu žalobcu a poručiteľa prenesená\nna žalobcu, ktorý mal v čase opustenia domácnosti poručiteľom len 3 roky. Pokiaľ ide o dovolenky, tak\njediná dovolenka, ktorú žalobca s poručiteľom absolvoval bola dovolenka v Bulharsku, kedy mal žalobca\n9 rokov. Po presťahovaní sa poručiteľa na Slovensko už žiadnu spoločnú dovolenku neabsolvovali. V\nsúvislosti so spomínanou finančnou podporou, ktorú mal poskytovať poručiteľ, žalovaná v 1. rade mala\nzrejme na mysli svadobný dar, ktorý predstavoval finančné prostriedky vo výške 2.000,- Kč. Predmetný\ndar nie je možné zamieňať s akousi finančnou podporou trvalého charakteru.\n6. Žalovaná v 1. rade mala za to, že žalobca sám seba usvedčil z toho, že si nepamätá ani na to,\nkedy poručiteľa videl naposledy. Ak si totiž ako syn nepamätá ani to, kedy sa naposledy stretol so\nsvojím ťažko chorým otcom, nesvedčí to v žiadnom prípade o opravdivom záujme o poručiteľa a ani o\njeho údajnej iniciatíve vo vzťahu k poručiteľovi. Tvrdenie žalobcu, že poručiteľ sa na žalobcovo údajné\n- a ničím nepreukázané - telefonické dopytovanie mal vyjadriť, že má všetku potrebnú starostlivosť\nzabezpečenú, sú nepravdivé. Poručiteľ sa o žiadnych údajných takýchto telefonátoch nikdy nezmienil\nani svojej manželke (žalovanej v 1. rade) ani dcére (žalovanej v 2. rade) a nezmienil sa o nich ani\nspoločným rodinným priateľom, ktorí dobre poznali rodinnú situáciu. Poručiteľ veľmi miloval obe svoje\ndeti, venoval sa im a vytváral si s nimi vzťah od útleho detstva; jasným príkladom je žalovaná v 2. rade,\nktorá poručiteľa navštevovala celý život a spolu so žalovanou v 1. rade a svojím manželom poručiteľa\ndoopatrovala až do úplného konca.\n7. Žalovaná v 2. rade v reakcii na argumentáciu žalobcu uviedla, že tieto tvrdenia nemajú oporu v\nskutkovom stave a žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil tvrdenia žalovaných. Keby sa žalobca\nzaujímal o otca aspoň, tak ako venuje čas tomuto sporu, tak by vedel, že otec je už na smrteľnej posteli,\nkde sa nachádza a mohol sa s ním prísť naposledy rozlúčiť. Poručiteľ sa rozhodol o vydedení z nejakého\ndôvodu (ktorý je zrejmý každému účastníkovi tohto sporu), jeho vôľu by bolo aj z úcty k nemu dobré\nakceptovať a ísť ďalej. Jediný, kto to neakceptuje je žalobca.\n8. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 03.02.2023 potvrdil, že u poručiteľa v Brne v roku 1973 býval.\nTaktiež potvrdil, že sa od svojich 6. rokov snažil budovať vzťah s poručiteľom, pričom do svojich 19. rokov\nho vždy navštevoval. Stretnutia boli jednostranné a poručiteľ žalobcu nenavštevoval. Žalobca poručiteľa\npo dovŕšení svojich 19. rokov prestal navštevovať, nakoľko si uvedomil, že záujem je jednostranný, ich\nvzťah zostal na priemernej úrovni so sporadickou komunikáciou. Vzťah medzi rodičom a dieťaťom v\ndospelosti iba kopíruje vzťah, ktorý bol vytvorený v detstve.\n9. Žalovaná v 2. rade v písomnom podaní zo dňa 11.05.2023 upriamila pozornosť na skutočnosť, že\nžalobca vo svojom vyjadrení opomenul uviesť, že jeho vzťah k poručiteľovi nebol vnútorným vzťahom,\nale z jeho strany išlo iba o čisto formálny, t.j. taký, ktorý vyplýva z rodného listu, nič iné z jeho správania\nnemožno vyvodiť. Poručiteľ robil všetko preto aby sa mohol so žalobcom stretávať a vychádzať s ním\nako rodina. Poručiteľ si po celý čas plnil svoje rodičovské práva a povinnosti. Žalobca vo svojej výpovedi\nuviedol, že vie, že poručiteľ je ťažko chorý a je onkologický pacient (pričom uviedol, že je chorý 30 rokov,\npričom správne je 15 rokov). Žalobca vedel o chorobe svojho otca minimálne 9 rokov pred smrťou,\nnakoľko videl jeho jazvy na tele, spôsobené operáciou. Ani tieto informácie neboli dostatočným dôvodom\nna navštívenie otca na Slovensku. Telefonát z roku 2019, o ktorom bola žalovaná v 2. rade ihneď\nporučiteľom informovaná, pričom telefonát pokračoval aj s ostatnými členmi rodiny bol predovšetkým\njediný telefonát žalobcu. Trval asi jednu minútu a týkal sa iba blahoželania k Vianociam a predovšetkým\ntýmto telefonátom sa žalobca nepýtal na zdravotný stav ani sa nepýtal či poručiteľovi nie je potrebná\nnejaká pomoc. Žalobca a poručiteľ sa nevideli od stretnutia v Čechách, pričom poručiteľov zdravotný\nstav sa už iba zhoršoval.\n10. Strany doručili súdu ešte niekoľko podaní, tieto podania však svojim obsahom predstavujú už iba\nrecykláciu a opakovanie vyššie uvedených tvrdení a skutočností.\n11. Záverečnou rečou prednesenou na pojednávaní dňa 13.09.2023 žalobca zopakoval svoju\nargumentáciu počas konania.\n\n12. Záverečnou rečou prednesenou na pojednávaní dňa 13.09.2023 žalovaná v 1. rade poukázala,\nokrem jej argumentácie počas konania na to, že poručiteľ mal úprimný záujem sa so žalobcom stýkať\na udržiavať s ním zvyčajné príbuzenské vzťahy. Poručiteľ veľmi stál o vzťah so žalobcom. Žalobca ani\nza života a ani po smrti poručiteľa neprejavil záujem a porozumenie, nebol ochotný zájsť k nemu na\nnávštevu. Žalobcu navštevoval iba poručiteľ, ktorý cestoval do Českej republiky. Žalobca nebol ani na\njeho hrobe, tiež mu nič nebránilo ako dospelému človeku rozvíjať a ovplyvňovať vzťah s poručiteľom.\nPoručiteľ si k žalobcovi aktívne budoval pekný vzťah od ranného detstva žalobcu a sám poručiteľ svojím\nsprávaním nezavinil, a ani nemohol zaviniť nezáujem žalobcu o jeho osobu. Nezáujem žalobcu má\npôvod v jeho povahe.\n13. Záverečnou rečou prednesenou na pojednávaní dňa 13.09.2023 žalovaná v 2. rade upriamila\npozornosť na výpoveď svedka R. R., z ktorého výpovede je zrejmé, že trávili spoločné aktivity a mali\nnormálny zdravý vzťah. Z konania ďalej vyplynulo, že správanie žalobcu voči poručiteľovi ako svojmu\notcovi nezodpovedá riadnemu správaniu potomka k rodičovi a jednalo sa o správanie, ktoré trvalo\nprekračuje zásady spoločenskej slušnosti. Poručiteľ nezadal žiadny dôvod na takéto správanie, nakoľko\npodľa výpovede svedkov bol vzťah medzi nimi normálny, tak ako medzi otcom a synom má byť. Žalobca\nho postupne prestal vyhľadávať a kontaktovať. Oženil sa, potom znovu a hoc sa poručiteľ stále snažil\no kontakt, zostal bezvýsledný. Písal mu na narodeniny, meniny, Vianoce. Vždy poďakoval, ale nebol\nžiaden spätný kontakt. On mu na sviatky nevolal, nepísal, tak aj poručiteľ postupne prestal. Poručiteľ v\nlistine o vydedení napísal to, čo cítil a prečo to urobil a z akého dôvodu takto postupoval.\n14. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so všetkými listinnými dôkaznými\nprostriedkami, ako aj ostatnými listinami tvoriacimi obsah spisu, dospel súd prvej inštancie k\nnasledovným skutkovým zisteniam.\n15. Rozsudkom Okresného súdu Brno - mesto zo dňa 23.04.1965, sp. zn. 15C/37/65 bolo manželstvo D.\nN. a O. N., uzatvorené dňa 09.04.1959, na návrh O. N. rozvedené. Výživné zatiaľ nebolo ustanovené. Z\nodôvodnenia rozsudku vyplýva, že nezrovnalosti medzi manželmi sa prejavili po narodení prvého dieťaťa\na mali svoj pôvod vo finančných problémoch. Odporca (D. N.) totiž študoval a mal iba štipendium. Z toho\nnedával nič na domácnosť. U odporcu sa začali prejavovať hrubé povahové rysy. Začal navrhovateľke\nnadávať, dokonca ju fackal („zpolíčkoval“). Začala sa u neho prejavovať aj žiarlivosť, obzvlášť potom,\nkedy navrhovateľka začala pracovať v ZKL Líšen. Začal navrhovateľke robiť výstupy u zamestnávateľa.\nZačal písať rôzne listy a sťažoval tak navrhovateľke zamestnanie. K nadávkam dochádzalo i pred deťmi\n(...). Odporca s návrhom súhlasil a uviedol, že navrhovateľka mala známosť so zamestnancom ZKL\nLíšen (...). Pripustil, že v rozčúlení napadol navrhovateľku a že jej aj hrubo nadával. Manželstvo považuje\nza rozvrátené. Z výsluchu účastníkov súd zistil, že už v dobe uzatvorenia manželstva sa prejavila\nbezohľadnosť odporcu, pokiaľ ide o telesné styky. Odporca mal iba štipendium asi 400,- Kčs, ktoré sám\nspotreboval. Keď prešla navrhovateľka do ZKL Líšen, dosiahla žiarlivosť odporcu vrchol. Podozrieval\nju so stykom s kolegom, toto podozrievanie spôsobilo, že sa s ním zblížila. Nebolo však preukázané,\nže by táto známosť bola dôverného charakteru. Povolenie rozvodu nebude proti záujmom maloletých\ndetí, ktoré boli svedkami nezhôd medzi účastníkmi, takže to nepriaznivo ovplyvňovalo výchovu detí. V\ntakomto prostredí by rozhodne nemohli deti ďalej vyrastať. Súd zveril výchovu detí matke, s čím odporca\nsúhlasil. Výživné nemohlo byť zatiaľ stanovené, nakoľko odporca je t. č. vo výkone základnej vojenskej\nslužby a nemá žiadny príjem, poberá iba vreckové. (č.l. 22 - 23)\n16. Zo zápiskov prázdnin žalobcu a žalovanej v 2. rade v roku 1971 („celé dva měsíce“) vyplýva\nnasledovné:\n- 01.07. - 16.07. družina obedy 60,- Kčs, družina výlety 100,- Kčs, nové topánky\n50,Kčs, jedlo 200,- Kčs,\n- 16.07. - 8.08. Bulharsko 1.600,- Kčs (á 800,- Kčs),\n- 08.08. - 12.08. Brno,\n- 12.08. - 30.08. tábor 2.940,- Kčs. Ďalej neplatené výživné 1.540,- Kčs, vreckové z tábora 20,- Kčs,\ncesta Brno - Praha 55,- Kčs, (nečitateľné) 10,- Kčs. (č.l. 116)\n17. Rozsudkom Obvodného súdu pre Prahu 6 sp. zn. 3P/2859/69 zo dňa 18.11.1975 bolo určené výživné\nna žalobcu, ktoré je povinný platiť poručiteľ. Voči tomuto rozsudku podal poručiteľ odvolanie, v ktorom\nuviedol, že „matka zdôvodňuje svůj požadavek věkem dětí. Pokud vím, je v učebním poměru o učně\nvšestranně postaráno. Co se týká ošacení, vím, že se značně zvyšují požadavky s věkem dětí. Tuto\n\nskutečnost jsem až dosud řešil tím, že jsem oběma dětem nakupoval oblečení priměřené jejich věku/\nnikoliv partiové oblečení jak to činí matka. Tak na př. uvádím, v říjnu t.r. jsem zakoupil dceři O. zimní\nkabát za 1.200,-“. (č.l. 280)\n18. Dňa 28.11.1979 poručiteľ a žalovaná v 1. rade adresujú žalobcovi a žalovanej v 2. rade list v znení:\n„srdečne obidvoch pozdravujeme a myslíme na Vás. Prečo sa neozvete a nenapíšete. Ako je rok dlhý,\ntak sme čakali, kedy sa objavíte. Som zvedavý ako to ide H. v učení, čo záujmy a koníčky. Rozhodne\nnapíšte obidvaja, teda aj H.! (...) Napíšte, čo si prajete k Vianociam, ktoré knihy a čo by sa hodilo,\nprípadne aj z Maďarska, občas tam niekto ide. (...) Nebudem sa radšej ďalej rozpisovať, čakáme od Vás\nlist. Naplánujte si to tak, aby ste mohli cez Vianočné sviatky prísť. (...) Najlepšie bude, keď prídete po\nŠtedrom dni.“ (č.l. 341 - 342)\n19. Listom zo dňa 16.12.1979 žalobca poručiteľovi a žalovanej v 1. rade píše, že sa „ospravedlňuje,\nže tak dlho nepísal. Behom tohto roku som zažil veľa zmien. Som teraz v druhom ročníku. (...) Tieto\nprázdniny som bol na dvoch brigádach (...)“. Žalobca ďalej opisuje brigádu a svoje zážitky a pokračuje:\n„Tieto Vianoce, tak ako minule, ide celá naša rodina do hôr a vraciame sa až v roku 1980“. Žalobca ďalej\nopisuje sťahovanie a nový byt so zakončením šťastných Vianoc a Nového roka. (č.l. 371 - 374)\n20. Listom zo dňa 16.05.1994, adresovaným okrem iných aj žalobcovi a žalovanej v 2. rade, poručiteľ\na žalovaná v 1. rade ďakujú za fotky, pozdravy a listy. Ďalej „ospravedlňujem sa, že sme sa tak dlho\nneozvali, ale nejak toho padlo veľa naraz. (...) Chystali sme sa určite prísť do Prahy, pozrieť sa k vám i k\nH.. Možno to vyjde, nastúpil k nám do Akadémie jeden inžinier, ktorý jazdí do Prahy autom, sťahuje sa\nsem na Slovensko, dohodnem sa s ním, že sa s ním zveziem. Dúfam, že sa dá ísť na občiansky preukaz.\n(...) Pozývame vás všetkých na dovolenku (do zahraničia), dúfam, že aspoň pár dní by ste mohli byť u\nnás, keď sme sa nemohli celý rok zísť. Neviem si predstaviť ako je u H.. Túto zložitú ekonomickú situáciu\nasi ťažko prekonávajú s malými deťmi. Aspoň by mali napísať čo a ako, či sa im nedá nejako pomôcť,\naj keď to je s tými hranicami zložitejšie.“ (č.l. 343 - 344)\n21. Listom zo dňa 23.04.1999 žalovaná v 2. rade oznamuje poručiteľovi a žalovanej v 1. rade okrem\niného, že „H. je v pohode, bol rád, že sa s vami videl (...).“ (č.l. 358)\n22. Listom zo dňa 11.01.2000, adresovanom žalovanej v 2. rade a jej rodine, poručiteľ a žalovaná v 1.\nrade uvádzajú, že „často na vás spomíname. Bolo nám u vás dobre. (...) Snažím sa pre H. nakresliť to, čo\npotreboval. (...) Je to vlastne iba zámer, štúdia. (...) H. nech to H. prejedná iba tak v týchto náčrtoch.“ (č.l.\n346 - 347)\n23. Notárskou zápisnicou zo dňa 25.06.2018, spísanou notárkou D.. W. G., č. N 432/2018, Nz\n20796/2018, NCR1s 21191/2018 bola spísaná listina o vydedení a závet, ktorou O.. arch. D. N.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom M. republika vyhlásil, že vydeďuje syna H. N. rod. N., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom M. republika, s „mne posledným známym bydlisko H., P. XX/XX, ktorý mi trvalo neprejavuje\nopravdivý záujem, ktorý by mi mal ako potomok prejavovať a v rozpore s dobrými mravmi mi neposkytuje\npotrebnú pomoc v chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch. Syn H. pochádza z môjho prvého\nmanželstva. V čase rozvodu mal syn asi 13 rokov, chodil do školy a mali sme dobrý vzťah, aj sme sa\nstretávali. V tom čase som žil v Brne, kde on navštevoval strednú školu. Potom po ukončení školy sa\ntie vzťahy začali meniť, on ma prestal postupne vyhľadávať a kontaktovať. Oženil sa, potom znovu a\nhoc som sa stále snažil o kontakt, zostal bezvýsledný. Písal som mu na narodeniny, meniny, Vianoce,\nvždy poďakoval, ale nebol žiaden spätný kontakt. On mi na sviatky nevolal, nepísal, tak som postupne\nprestal aj ja. Stretli sme sa len pri určitých príležitostiach ako bol napríklad pohreb mojej matky. Vravel\nsom mu, že by sme sa mohli vídať, vždy mi potom povedal, že sa ozve, a neozval sa. Nevideli sme sa\nviac ako 10 rokov, posledné stretnutie si spomínam bolo na chalupe v Čechách asi pred desiatimi rokmi.\nMrzí ma, ako sa naše vzťahy pokazili. Mám ešte dcéru, tiež z prvého manželstva O. C. rod. N., nar.\nXX. XX. XXXX, s ktorou mám dobrý vzťah, rovnako aj s jej manželom a navštevujú ma, aj keď bývajú\nv Prahe. Zároveň vyhlasujem, že si želám, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na všetkých jeho\npotomkov. O.. árch. D. N. vyhlasujem, že celý môj majetok hnuteľný aj nehnuteľný ako aj práva, ktoré\nbudem vlastniť v čase smrti odkazujem mojej manželke H. N. rod. H., nar. XX. XX. XXXX, r.č. XXXXXX/\nXXX, bytom T.-S., S. XXXX/XX, s ktorou žijem a máme dobrý vzťah a je mi oporou aj v ťažších chvíľach.\nVzhľadom na to, že máme spoločný majetok a nemáme spoločné deti, rozhodol som sa takto, aby v\nprípade, keď zomriem skôr ako ona, mala istotu bývania aj dostatočného zabezpečenia. Vyhlasujem,\n\nže okrem detí H. a O. nemám žiadne ďalšie deti, t.j. žiadnych neopomenuteľných dedičov. Vyhlasujem\nže som bol poučený o relatívnej neplatnosti závetu vo vzťahu k mojej dcére O. C. a porozumel som\njej, avšak verím, že bude moju vôľu rešpektovať, vzhľadom na dôvody, ktoré uvádzam a o ktorých aj\nvie. V prípade, ak si uplatní relatívnu neplatnosť závetu a nárok na svoj povinný podiel z dedičstva,\nsamozrejme nemal by som námietky a plne to chápem tak isto ako to určite pochopí aj moja manželka.\nVyhlasujem, že toto je moja vôľa vykonaná slobodne a vážne, pri plnom telesnom a duševnom zdraví a\nželám si, aby moji príbuzní túto listinu o vydedení rešpektovali“. (č.l. 16 - 18)\n24. Z čestného vyhlásenia E. R. zo dňa 09.02.2021 vyplýva, že bola prítomná telefonickému rozhovoru\nžalobcu s poručiteľom minimálne trikrát v období 2018 - 2020. Posledný rozhovor, ktorý osobne počula\nbol počas Veľkej noci v roku 2020. (č.l. 24)\n25. Z čestného vyhlásenia R. R. zo dňa 09.02.2021 vyplýva, že bola na návšteve u žalobcu a pri tejto\npríležitosti si vypočula telefonický rozhovor žalobcu s jeho otcom. Rozhovor sa týkal zdravotného stavu.\n(č.l. 25 - 26)\n26. Z čestného vyhlásenia A. T. zo dňa 12.08.2021 vyplýva, že jej nie je známe, že počas 37. rokov, čo\nsa pozná s poručiteľom a jeho manželkou sa žalobca s poručiteľom kontaktoval akýmkoľvek spôsobom\nSMS, telefónom, e - mailom. Neprejavil záujem o kontakt s ním ani počas 15. rokov jeho ťažkého\nzdravotného stavu, napriek tomu, že bol od žalovanej v 2. rade informovaný. (č.l. 114)\n27. Z čestného vyhlásenia O.. R. R. zo dňa 16.08.2021 vyplýva, že nemá vedomosť o tom, že by žalobca\nkontaktoval poručiteľa akýmkoľvek spôsobom. Z toho vyplýva, že o neho nemal záujem. (č.l. 115)\n28. Z čestného vyhlásenia O. U. zo dňa 07.10.2021 vyplýva, že „v dobé po našem rozvodu teď již\nbývalý manžel jevil o syna minimálni zájem. Navštěvoval ho pouze sporadicky. Jednalo se spíše o\nnáhodné návštěvy. Nikdy nenavštívil syna když měl narozeniny, nebo svátek, nebo pri príležitosti jiných\nsvátku, jako jsou Vánoce, ani mu nikdy nekoupil nebo neposlal žádný dárek. Po dohodě jsem mu syna\nposílala během letních prázdnin, aby s otcem strávil alespoň nějaký čas, vždy ho odložil ke své matce do\nRousínova u Brna, která se o něho starala ze svého malého duchodu a sám mezitím odjel k mori. Dále\npodotýkám, že bývalý manžel mě s výchovou syna i dcéry pomáhal pouze a výlučné formou soudné\nurčeného výživného, kterého jsem se musela vždy domáhat soudní cestou a několikrát došlo k vymáhaní\nvýživného i exekučne. Když jsem ho žádala, aby dětem koupil alespoň boty, nebo kabát na zimu vždy\nodpovědel, že i on má moc starostí a placení a nikdy mé nijak nad rámec výživného nepomohl. Když\nbyl syn v pubertálním věku (cca 12 let) měla jsem s ním menší problémy, typické pro každého kluka\nv jeho věku, to znamená, že se mu zhoršil prospěch ve škole. Považovala jsem za jednu z možností,\naby jeho výchovu prevzal na určitou dobu jeho otec, že se mu bude moci více věnovat, bude mít na\nněho více času a uplatní mužskou autoritu, kterou jsem mu jako samoživitelka nemohla dopřát a přiměje\nho, aby se více věnoval učení. S bývalým manželem jsme se dohodli, že si H. na čas vezme k sobě.\nDovezla jsem syna vlakem do manželovy domácnosti a pravidelné ho navštěvovala každý měsíc. S pani\nL. jsem měla dobré vztahy a byla ji vděčná, že i ona se o H. stará. Za krátký čas cca 3- 4 měsíce mé\npani L. volala, aby si mé postéžovala a prosila mě o finanční pomoc, že ji můj bývalý manžel nedává\nžádné finanční prostředky na vedení domácnosti, že ona živý ze své výplaty celou rodinu, jak mého\nbývalého manžela, sebe, svého syna i našeho syna H., a že veškeré finanční rezervy již byly z její strany\nvyčerpány. O našeho syna se prý musí starat ona sama, jelikož múj bývalý manžel se v jejich společné\ndomácnosti moc nezdržuje, porád jezdí na služební cesty na Slovensko a ona je na vše sama včetné\nvýchovy a jídla pro našeho syna H.. Až poté se ukázalo, že Ing. N. nejezdil na služební cesty, ale již\nvté dobé udržoval vážný poměr s pani H. H., dnes jeho druhou ženou pani H. N. na Slovensku. Z toho\nduvodu, že se manžel o našeho syna v této dobé vúbec nestaral a vlastné se o něho starala cizí pani L.\na ješté ani jí s ničím, ani finančné nepomáhal jsem si svého syna H. odvezla do své domácnosti v Praze\npo necelém roce. Vzhledem k pouze občasné a sporadické prítomnosti bývalého manžela v této dobé\nve společné domácnosti se svým synem nedošlo k zásadnímu rozdílu ve vztahu bývalého manžela a\njeho syna H.. Občas si H. s bývalým manželem volali a posílali si pohlednice k príležitostným svátkum.\nPri príležitostí druhé svadby mu jeho otec dal svatební dar ve výši 2.000,- Kč a řekl, že mu tímto přispívá\nna rekonstrukci domu, který mél Petr ve vlastnictví s jeho druhou ženou U..“ (č.l. 205 - 207)\n29. Žalobca na pojednávaní dňa 07.12.2022 uviedol, že vzťah medzi s poručiteľom bol vlažný.\nNaposledy s ním bol v kontakte cca 9 rokov spätne. Čo sa týka pobytu v Brne, mal 12 - 13 rokov a žil\n\ntam s poručiteľom necelý rok a dôvod jeho odchodu bola tá skutočnosť, že poručiteľ sa išiel presťahovať\nna Slovensko, za žalovanou v 1. rade. Žalobca si nie je istý kedy sa dozvedel o chorobe poručiteľa, na\nposlednom stretnutí mu ukazoval jazvy po operácii. Následne sa ho niekoľko krát spýtal, či potrebuje\npomoc a on to odmietol.\n30. Žalovaná v 1. rade na predmetnom pojednávaní ozrejmila, že vždy keď išli za žalovanou v 2. rade\ndo Prahy, tak ju poprosili aby dala vedieť žalobcovi, že prišli, že poručiteľ sa s ním chce stretnúť. Na\notázku súdu prečo poručiteľ priamo nekontaktoval žalobcu aby sa dozvedel ako sa má, uviedla, že si\npresne nepamätá na konkrétne telefonáty, bolo ich určite viac. Poručiteľ mu telefonoval, inak by nevedel\nako sa má. Napríklad, keď žalobca volal a žiadal ho aby sa prišiel pozrieť na jeho byt a poradiť mu,\nkeďže poručiteľ bol architekt, takže oni nikdy neprerušili kontakt práveže, i keď nevolali toľko. Pokiaľ\nide o manželky žalobcu, poručiteľ poznal prvú, druhú i tretiu, štvrtú však nepoznajú, neboli na svadbu\npozvaní. Druhej svadby v roku 1987 sa zúčastnili, poručiteľ žalobcovi prispel na rekonštrukciu domu,\nkonkrétne 3.500,- Kč.\n31. Žalovaná v 2. rade na predmetnom pojednávaní uviedla, že je zložité vyjadriť, v ktorom roku čo\nbolo. Do roku 2016 boli so žalobcom v častom kontakte, stretávali sa. Na otázku súdu, či sa mal žalobca\nzáujem s poručiteľom stretnúť, žalovaná v 2. rade odvetila, že v mnohých prípadoch prišiel na návštevu,\npodľa nej to trvalo tak do roku 2013 - 2014, potom nie. Poručiteľ nebol pozvaný na štvrtú svadbu žalobcu,\ndozvedel sa o nej z oznámenia, ktoré mali doma. Nevadilo mu, že nie je pozvaný, vadilo mu, že sa syn\nžení a že sa o tom dozvedel až takto. Pokiaľ ide o jej vedomosť, či poručiteľ telefonoval so žalobcom,\nporučiteľ jej uviedol, že žalobcovi v roku 2017 - 2018 telefonoval k sviatkom, poprial mu pekné sviatky,\non mu poďakoval a že sa má dobre, že to bol krátky hovor. Poručiteľ mu vždy prial k Vianociam, potom\niba k narodeninám, potom už nič viac o ňom nehovoril, iba ho to mrzelo a že už nemá zmysel, aby sa\nmu sám ozýval, keď nie je spätná väzba. V rokoch 2019 - 2020 sa mu už žalobca neozýval. Pokiaľ ide o\nmladosť, poručiteľ z domácnosti odišiel v roku 1964/1965. Ako deti ho spolu so žalobcom navštevovali v\nBrne, kde býval, konkrétne na sviatky a prázdniny, to trvalo cca 5 rokov, žalovaná v 2. rade mala 8 rokov,\nžalobca 6. Od jej 16. rokov jazdili za poručiteľom každý zvlášť. S poručiteľom a žalobcom boli dvakrát\nv Bulharsku, taktiež boli na jarných prázdninách v horách v Čechách, bolo jej vtedy 14 a pol roka, tak\nasi v roku 1974. Do jej 15./16. rokov, teda do roku 1975/1976, spolu jazdili tiež za babkou a dedkom. Na\notázku, kedy naposledy sa poručiteľ so žalobcom kontaktoval odpovedala, že o poslednom hovore má\nvedomosť, stalo sa to 24.12.2019, keď po dlhom čase žalobca volal, poprial mu pekné sviatky, poručiteľ\nbol z toho rozrušený a o tomto hovore ju informoval.\n32. Z potvrdenia druhej manželky žalobcu U. W. (predtým N.) zo dňa 12.12.2022 vyplýva, že poručiteľ\na žalovaná v 1. rade im v roku 1987 darovali 3.500,- Kč na rekonštrukciu kúrenia. (č.l. 416 - 417)\n33. Z čestného vyhlásenia O. U. zo dňa 31.01.2023 vyplýva, že „syn H. byl u otce v Brně od března roku\n1974 do června roku 1975. Aby na syna výchovně púsobil, aby se mu zlepšil jeho prospěch. V té době\njsem ho každých 14 dní navštěvovala. Dále prohlašuji, že O.. D. N. tehdy žil již 8 roků s jeho tehdejší\ndružkou paní L. I.. Během této doby jsem zjistila, že poměry v jeho rodině jsou takové, že O.. N. platil\npouze byt a jeho tehdejší družka paní I. platila celou domácnost, živila ze svého platu sebe, pana O..\nN., svého syna O., který byl o 2 roky starší než můj syn H., a v té době vlastně i mého syna H.. Byla\nzaměstnána v podniku Krásná Jizba Brno. O.. N. zaplatil pouze za byt a ostatní peníze si nechával pro\nsebe. Dále prohlašuji, že vztah mezi mým bývalým manželem a synem H. nebyl nikdy vybudovaný na\nzákladě zájmu O.. N. o svého syna. H. byl malý, když jsme se s bývalým manželem rozvedli, byly mu 3\nroky. Jeho otec nikdy o něho neprojevoval opravdový a skutečný zájem, který má jako otec o své děti\nprojevovat. Zájem o otce byl věden vždy ze strany syna H..“ (č.l. 322 - 324)\n34. Svedkyňa E. R. na pojednávaní dňa 24.05.2023 pred súdom vypovedala, že k žalobcovi má\npriateľský vzťah, ktorý trvá asi 10 rokov. Bola na návšteve u žalobcu, keď na Veľkú noc 2020 volal s\nporučiteľom. O tom, že mali priateľský vzťah vie od žalobcovej matky. O čom ten rozhovor bol a ako dlho\ntrval uviesť nevie, keď prišla práve telefonovali. Kto ju pustil do bytu si nepamätá. Žalobcu navštevuje cez\nVeľkú noc a Vianoce, bola prítomná, keď mu telefonoval trikrát. Kde a kedy sa spolu telefonovali počas\nďalších dvoch telefonátov nevie, raz to bolo na koncerte. Od žalobcu býva cca hodinu cesty, ale ako\nsa k nemu dostala počas covidových opatrení nevie, nepamätá si. Svedkyňa zdravotný stav poručiteľa\nnepozná, nerozprávala sa o tom so žalobcom, nevenovala tomu pozornosť. Nepamätá si nič konkrétne,\niba to, že to bol dobrý vzťah medzi otcom a synom.\n\n35. Svedkyňa R. R. na uvedenom pojednávaní vypovedala, že so žalobcom sú kamaráti, asi pred tromi\nrokmi okolo Veľkej noci bola u neho na návšteve a započula ako s niekým telefonuje a oslovuje ho tati.\nPočula len toľko, že ako sa máš, nepotrebuješ niečo, inak obsahu telefonátu nevenovala pozornosť.\nNevie ako dlho ten telefonát trval, možno 7 minút. Zdravotný stav poručiteľa jej nebol známy, zo\nžalobcovej rodiny jej nikto o poručiteľovi nerozprával.\n36. Svedkyňa A. T. na uvedenom pojednávaní vypovedala, že žalobcu nepozná, je susedou a priateľkou\nžalovanej v 1. rade, pozná aj žalovanú v 2. rade, poručiteľa tiež poznala. Poručiteľ mal žalobcu rád, čakal\nna správy a vyhrotilo sa to najmä na sviatky. Videla na ňom, že sa tešil, keď mu volala žalovaná v 2.\nrade. Keď hovoril o žalobcovi mal slzy v očiach. Na otázku súdu, kedy jej rozprával o žalobcovi, odvetila,\nže najviac sa začal zmieňovať o ňom, ako ochorel, vtedy ho to začalo proste viac a viac prenasledovať\na trápiť. O tom, kde syn býva, ako žije sa jej ale nezmieňoval. Svedkyňa vie iba to, že ho trápilo, že ho\nžalobca nekontaktuje a nezaujíma sa o jeho zdravotný stav. O tom prečo ho žalobca nekontaktoval nevie.\nPrečo poručiteľ nekontaktoval žalobcu tiež nevie, možno to bolo vzájomné. Taktiež nemá vedomosť, že\nby žalobca navštívil poručiteľa a poručiteľ žalobcu.\n37. Svedok R. R. na uvedenom pojednávaní vypovedal, že strany aj poručiteľa pozná. Počas rokov\nštúdia 1974 - 1979 sa so žalobcom ako maloletým stretol na kúpalisku v Brne, boli tam spolu s\nporučiteľom. Návštevy žalobcu neboli pravidelné. Pokiaľ ide o žalobcu, poručiteľ nemal vedomosť o tom\nako žije, nehovoril o tom, že by s ním udržiaval kontakt. O žalobcovi rozprával až pomerne neskôr. Po tom\nako sa svedok rozviedol, mu poručiteľ odporúčal, aby si dal život do poriadku, že je pre neho ťažké, keď\nnemá kontakt so žalobcom. V rokoch jeho štúdia mali žalobca a poručiteľ dobrý vzťah, svedok má tiež\nvedomosť, že v rokoch cca 1974 - 1975 žalobca žil u poručiteľa. Na otázku, či má vedomosť, či poručiteľ\nkontaktoval žalobcu, svedok odpovedal, že nemá. Dôvod prerušenia kontaktu mu poručiteľ nepovedal.\n38. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 460, § 469a ods. 1 písm. a), b), ods. 2, ods. 3, § 476\nods. 1, ods. 2, § 476d ods. 1, § 479 Občianskeho zákonníka, podľa čl. 3, čl. 4, čl. 5 a § 28 ods. 1, § 30 ods.\n1 zákona o rodine a dospel k záveru, že žaloba je, okrem určenia, že vydedenie je neplatné, dôvodná.\n39. Po preskúmaní listiny o vydedení súd zistil, že táto listina spĺňa zákonom vyžadované (formálne\ni materiálne) podmienky. Poručiteľ vymedzil dôvody vydedenia žalobcu, ktoré možno podradiť pod §\n469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka (potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol\nporučiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch a o poručiteľa\ntrvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať). Poručiteľ následne opísal\nsvoj vzťah so žalobcom a v čom vidí dôvody pre jeho vydedenie.\n40. Týmto smerom je potrebné posúdiť vzťah žalobca - poručiteľ od samotného základu, nie iba v období\npred smrťou poručiteľa, resp. v čase spísania listiny o vydedení. Vzájomné vzťahy žalobcu a poručiteľa\nsúd preto posudzoval v kontexte s celkovými vzájomnými vzťahmi v rodine v rozhodnom období (teda od\nnarodenia žalobcu). Pre utváranie vzťahu rodiča a potomka má rozhodný význam najmä čas detstva a\ndospievania potomka. Práve v tomto období vznikajú citové väzby, z ktorých sa vzťah následne odvíja (a\nvyvíja) aj v dospelosti. Práve v tomto období rodičia budujú základy ich budúceho vzťahu k potomkom; to\nplatí ale aj opačne, teda vo vzťahu potomkov k nim. Rodičia týmto spôsobom do budúcnosti ovplyvňujú\naký bude vzťah na osi rodič - potomok/potomok - rodič. Nemožno predsa túto zodpovednosť (ale aj\nprávo na výchovu) prenášať na maloletého potomka. Týmto smerom je vhodné poukázať aj na čl. 5\npísm. c), h) a § 28 ods. 1 a § 30 ods. 1 zákona o rodine:\n- pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä ochrana dôstojnosti, ako\naj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,\n- pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä podmienky na vytváranie\na rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,\n- súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,\nzdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,\n- rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia.\n41. Inými slovami, práve rodič určitým spôsobom v súlade so svojim presvedčením formuje svojho\npotomka, vychováva ho, učí ho základom správania sa, čo je dobré (správne) a čo nie a pod. V rannom\n\nštádiu vývoja človeka je vzťah medzi rodičom a potomkom budovaný primárne a iniciatívne rodičom.\nKvalitu vzťahu je potrebné hodnotiť aj prostredníctvom dôkazov o jeho vonkajších prejavoch (napr.\nosobný, písomný styk). Podľa ustálenej súdnej praxe slovenských, ale aj českých súdov (za účinnosti\nspoločného starého Občianskeho zákonníka), od ktorej súd nemá žiaden dôvod odkloniť sa - princíp\nprávnej istoty podľa čl. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“) je zrejmé, že od potomka,\nani už ako plnoletého, nemožno spravodlivo požadovať, aby niesol negatívne následky vydedenia, ak\nstav neprejavovania opravdivého záujmu potomka o poručiteľa v značnej miere zapríčinil poručiteľ. V\nprípade, ak potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc, resp. sa o neho nezaujímal, nemožno mu\ntúto okolnosť pričítať na ťarchu, ak je jeho správanie výsledkom poručiteľovho správania sa k nemu.\nPotomok v uvedenom kontexte nemôže „doplatiť“ na neprejavovanie záujmu o poručiteľa vydedením.\nPotomok tak nemôže spravodlivo znášať dôsledky vydedenia, keď dôvody vydedenia spôsobil v značnej\nmiere nezáujmom už od jeho narodenia sám poručiteľ. Za takýchto okolností nie je možné požadovať\nzmenu v postoji potomka, a to ani po dosiahnutí plnoletosti. Je potrebné posúdiť, či k neprejaveniu\nozajstného záujmu došlo zo subjektívneho hľadiska, posudzujúc nielen správanie potomka, ale aj\nporučiteľa. Pri vyhodnocovaní otázky vydedenia súd musí náležite vyhodnocovať okolnosti (špecifiká)\nkaždého konkrétneho prípadu (napr. rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/191/2016, sp.\nzn. 27Co/31/2020, či rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoD/47/2014, sp. zn. 3Co/343/2015,\nďalej napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/173/1996, sp. zn. 5Cdo/239/2009, sp.\nzn. 4Cdo/123/2009, sp. zn. 2Cdo/109/2010, sp. zn. 4Cdo/59/2012, sp. zn. 4Cdo/32/2014, sp. zn.\n6Cdo/98/2018, alebo rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cdon/86/97, uverejnený v časopise\n„Soudní judikatura“ pod č. 21, ročník 1998, ďalej sp. zn. 21Cdo/48/2000, sp. zn. 21Cdo/3772/2007, sp.\nzn. 21Cdo/3992/2008, sp. zn. 21Cdo/705)/2013, či rozsudok Krajského súdu v Českých Budejoviciach\nsp. zn. 6Co/10/96, uverejnený v „Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek“ pod č. 23, ročník 1998).\n42. Z vyššie uvedenej časovej osi možno jednoznačne uzavrieť, že žalobca si nemohol s poručiteľom\nako svojím biologickým otcom vybudovať bližší vzťah, a to z dôvodov poručiteľovho prístupu, keďže o\nneho neprejavoval taký záujem, ako by ako otec prejavovať mal. Tento vzťah totiž od počiatku nemal\ncharakter skutočného vnútorného vzťahu, ale iba formálneho, vlažného. Žalobcovi rodičia sa rozviedli,\nkeď mal 3 roky (nie 13 ako je uvedené v listine o vydedení), pričom poručiteľ sa zo spoločnej domácnosti\nodsťahoval.\n43. Pri skúmaní vzťahu medzi žalobcom a poručiteľom a jeho vývoja je potrebné poukázať aj na rozsudok\no rozvode, v ktorom sa uvádza, že u poručiteľa „sa začali prejavovať hrubé povahové rysy. Vtedajšej\nmanželke začal nadávať, dokonca ju fackal („zpolíčkoval“), k nadávkam dochádzalo i pred deťmi (...).\nPoručiteľ pripustil, že v rozčúlení napadol navrhovateľku a že jej aj hrubo nadával. Už v dobe uzatvorenia\nmanželstva sa prejavila bezohľadnosť poručiteľa pokiaľ ide o telesné styky. Súd na záver konštatuje, že\npovolenie rozvodu nebude proti záujmom maloletých detí, ktoré boli svedkami nezhôd medzi účastníkmi,\ntakže to nepriaznivo ovplyvňovalo výchovu detí. V takomto prostredí by rozhodne nemohli deti ďalej\nvyrastať“ (č.l. 22 - 23). Samotný rozvodový súd uviedol, že nezhody nepriaznivo ovplyvňovali výchovu\ndetí. Je tak zrejmé, že v takom prostredí sa vzťah medzi žalobcom a poručiteľom ani nemohol začať\nprirodzene rozvíjať.\n44. V rannom detstve žalobcu, čo je pre vývoj vzťahu rodič - dieťa najdôležitejšie obdobie, nebolo\ndokázané, že by poručiteľ vyvinul nejakú aktivitu smerom k žalobcovi.\n45. Kusé stretnutia, či kontakty boli realizované výlučne žalobcom, resp. z jeho iniciatívy. V rokoch\n1968 - 1973 žalobca so žalovanou v 2. rade navštevovali poručiteľa v Brne; nijakým spôsobom nebola\npreukázaná aktívna snaha poručiteľa (ako rodiča) za svojimi deťmi vycestovať, či stretnúť sa na inom\nmieste, ako v meste, kde býval - v Brne. Výnimku predstavuje jedna dovolenka v Bulharsku v roku cca\n1970, resp. 1971 a výlet do hôr v roku 1974. Žalovaná v 1. rade týmto smerom predložila výdavkový\nsumár z roku 1971. Z tohto sumáru majú vyplývať výdavky poručiteľa za žalobcu a žalovanú v 2.\nrade počas prázdnin v roku 1971. Je síce pravdou, že výdavky obsahujú aj položku za dovolenku v\nBulharsku od 16.07. - 08.08., avšak ostatné výdavky sa týkajú aktivít, ktoré poručiteľ so svojimi deťmi\nosobne nevykonával. Ide o položky „družina“ a „tábor“. Tieto aktivity nijakým spôsobom nerozvíjajú\na nebudujú vzťah otec - syn, nakoľko pri nich nie je rodič osobne prítomný. Samotné zabezpečenie\npobytu v organizáciách na to určených pre maloleté deti počas prázdnin nepreukazuje aktívne budovanie\nrodinného a zdravého vzťahu. Maloleté deti sú v týchto organizáciách v opatere pracovníkov a ich\naktivity predstavujú predovšetkým trávenie voľného času so svojimi rovesníkmi. Dieťa si predsa nemôže\n\nvybudovať osobný vzťah s rodičom, ktorý ho na väčšinu prázdnin prihlási na takéto aktivity, ktorých\nani nie je zo samotnej ich podstaty súčasťou. Podstatou táborov a družín je totiž, okrem iného, aj\nodbremenenie rodičov od svojich detí (aspoň na určitý čas), a to za účelom ich oddychu. Súdu nebolo\nnijakým spôsobom vysvetlené prečo boli deti zaradené do týchto aktivít, namiesto aktívneho trávenia\nvoľného času s poručiteľom. O to viac, ak poručiteľ nemal okrem žalobcu a žalovanej v 2. rade iné deti\n(prehlásenie v listine o vydedení) a žalobca s ním v spoločnej domácnosti nebýval; práve prázdniny\nv tomto prípade predstavujú jednu z mála šancí na rozvinutie a upevnenie ich spoločných vzťahov.\nPoložka „Brno“ v tomto smere taktiež nič nepreukazuje. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení ku žalobe\ntvrdila, že žalobca bol s nimi jedenkrát v Bulharsku asi v roku 1970, pričom na pojednávaní 07.12.2022\nuž malo ísť o dve dovolenky, čo však žalobca poprel. V súdnom spise je potom iba zmienka o jednej\ndovolenke v Bulharsku. Súd tak mohol upriamiť svoju pozornosť iba na túto jednu, zo spisu vyplývajúcu\na zdokladovanú, dovolenku pri mori.\n46. Ďalším spoločným kontaktom bol stranami potvrdený pobyt žalobcu u poručiteľa v Brne počas\njedného necelého školského roka (pravdepodobne v rokoch 1974 - 1975). V konaní nebolo sporné,\nže dôvodom tohto pobytu bola snaha o zvládnutie výchovy žalobcu, resp. jeho výkyvov v správaní a\nzapojenie „mužskej ruky“ poručiteľa. Opäť nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by ho chcel mať\nporučiteľ proaktívne u seba.\n47. Sporným nebol ani výlet v Česku v horách v roku 1974. Taktiež ani to, že do roku cca 1975/76\nnavštevoval žalobca so žalovanou v 2. rade a poručiteľom babku. Potom za ňou už jazdili každý zvlášť.\n48. Poručiteľ si ako rodič k žalobcovi nebudoval vzťah od útleho detstva a aj vyživovaciu povinnosť si\nk nemu začal plniť až na základe súdneho rozhodnutia. Tu treba prihliadnuť aj na obsah jeho odvolania\nvoči výživnému z roku 1977 (č.l. 280), kedy s výživným nesúhlasil a ako jediný argument, že sa o deti\nstará uviedol, že žalovanej v 2. rade kúpil zimný kabát. O žalobcovi sa v odvolaní nijakým spôsobom\nnezmienil. Podľa čestného vyhlásenia matky žalobcu a žalovanej (č.l. 323) poručiteľ v dobe žalobcovho\npobytu v Brne na deti neprispieval vôbec (cca rok 1974). Posledným preukázaným kontaktom počas\ndetstva, resp. dospievania žalobcu je list poručiteľa z 28.11.1979 a žalobcova odpoveď z 16.12.1979.\n49. Z daného kontextu vyplýva, že aj tých pár stretnutí, kontaktov či výletov za celé detstvo žalobcu\nnemožno v žiadnom prípade vykladať ako aktívny záujem poručiteľa. Počas jeho detstva súd identifikoval\niba jednu aktívnu snahu poručiteľa o stretnutie (list z 28.11.1979, kedy žalobcu a žalovanú v 2. rade\npozýva na Vianoce, č.l. 341 - 342). V opačnom prípade by súd založil stav, kedy si rodič formálne a\nnajmä nepravidelne doslova bez väčšieho záujmu splní svoje rodičovské práva a povinnosti (výchova,\nstyk s dieťaťom), dieťa si k nemu vzťah logicky nevybuduje a následne táto situácia vyústi do dôvodov\npre vydedenie pre jeho nezáujem.\n50. Žalobca počas konania uviedol, že po dovŕšení 19. roku prestal pravidelne navštevovať poručiteľa,\nnakoľko si uvedomil, že záujem je jednostranný. Toto tvrdenie korešponduje s časovou osou (bod 61.\nodôvodnenia rozsudku). Sám poručiteľ v listine o vydedení uviedol, že na začiatku mali dobrý vzťah,\nktorý sa začal meniť k horšiemu, keď žalobca ukončil strednú školu. Je tak zrejmé, že akonáhle žalobca\nprestal poručiteľa aktívne kontaktovať, bola frekvencia ich kontaktov sporadická. Následne je kontakt\nzdokumentovaný až v žalobcovej dospelosti, na jeho druhej svadbe v roku 1987, ktorej sa zúčastnil\naj poručiteľ, ďalej je to stretnutie v Bratislave v roku 1990, list poručiteľa z 16.05.1994, spomienka o\nstretnutí v liste žalovanej v 2. rade z 23.04.1999, spomienky o náčrtoch pre žalobcu v listoch poručiteľa\nz 2000, osobné stretnutie z roku 2012 v Česku... Žalobca a poručiteľ teda pokračovali tak, ako doposiaľ,\nteda vo viac menej formálnom vzťahu. Týmto smerom je potrebné upriamiť pozornosť na výpoveď\nžalovanej v 1. rade na pojednávaní dňa 07.12.2022 (zvuková nahrávka cca 0:39:04), ktorá uviedla, že\n„oni nikdy neprerušili kontakt práveže, i keď nevolali toľko“. Ich vzťah pokračoval v takej intenzite, v akej\nbol založený už od detstva žalobcu. O intenzite kontaktu vypovedá aj obsah listov z mladosti a dospelosti\nžalobcu, teda z 16.12.1979 (č.l. 371 - 374) a 16.05.1994 (č.l. 343 - 344), kedy žalobca i poručiteľ úvodom\nuvádzajú, že „ospravedlňujem sa, že som tak dlho nenapísal“, resp. „ospravedlňujem sa, že sme sa tak\ndlho neozvali...“. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 07.12.2022 okrem iného uviedla, že žalobca\nv mnohých prípadoch prišiel na návštevu, trvalo to tak do roku 2013 - 2014 (zvuková nahrávka cca\n01:13:33). Žalovaná v 2. rade ďalej uviedla, že poručiteľ žalobcovi vždy prial k Vianociam, potom iba k\nnarodeninám potom už nič viac o ňom nehovoril, iba ho to mrzelo a že už nemá zmysel, aby sa mu sám\nozýval, keď nie je spätná väzba. V rokoch 2019 - 2020 sa mu už žalobca neozýval.\n\n51. Súd zistil, že nijakým spôsobom nebol popretý občasný a vlažný kontakt (najmä telefonicky či\nsprostredkovane). Absenciu osobného kontaktu najmä v dospelosti žalobcu však nemožno dávať\nautomaticky za vinu žalobcovi. V dôsledku slabo vybudovaného vzťahu nemožno od neho spravodlivo\nočakávať, že si mal tento vzťah po dosiahnutí plnoletosti vybudovať, resp. nie je možné od neho\npožadovať automatickú zmenu v postoji voči poručiteľovi.\n52. Svedkyňa A. T. na pojednávaní dňa 24.05.2023 uviedla, že poručiteľ sa „najviac začal zmieňovať\no ňom, jak ochorel. Vtedy ho to začalo akosi viacej prenasledovať, trápiť ho to“. Svedok R. R. na tom\nistom pojednávaní (zvuková nahrávka cca 1:15:15) uviedol, že mu poručiteľ začal o synovi rozprávať až\npomerne neskôr, svedok sa v roku 2012 rozvádzal a poručiteľ mu odporučil aby si dal život do poriadku,\nže je pre neho ťažké nemať kontakt s jedným dieťaťom. Je tak zrejmé, že poručiteľ si vlažný vzťah so\nžalobcom uvedomil, až keď ochorel a až od tejto chvíle ho to mrzelo (cca v roku 2005). Táto skutočnosť je\nale mimo dosah žalobcu. Z vykonaného dokazovania je však preukázané aj to, že aj napriek tejto tvrdenej\nporučiteľovej ľútosti sa jeho vzťah so žalobcom nijakým spôsobom neposunul vpred. Poručiteľovi až do\njeho choroby (kedy si vlažný vzťah pravdepodobne uvedomil) nič nebránilo v aktívnej snahe o budovanie\nvzťahu so žalobcom. V konaní bol identifikovaný záujem poručiteľa ako sa žalobca má, avšak opäť iba\nsprostredkovanie cez tretie osoby (najmä žalovaná v 2. rade). O tomto záujme sa ale žalobca logicky\nnemohol nijakým spôsobom dozvedieť.\n53. Tvrdenie žalovanej v 2. rade, že poručiteľ robil všetko preto aby sa mohol so žalobcom stretávať\na vychádzať s ním ako rodina a že poručiteľ si po celý čas plnil svoje rodičovské práva a povinnosti\nnebolo nijakým spôsobom preukázané. Preukázaný bol právne opak, teda jeho vlažný a formálny vzťah\nku žalobcovi už od jeho detstva. Žalované, ale aj svedkovia R. R. a A. T. na pojednávaniach na otázku\nprečo poručiteľ nevolal žalobcovi nevedeli priamo a jednoznačne odpovedať, pričom svedkyňa A. T.\nbola názoru, že možno to bolo vzájomné. Tieto výstupy sú tak v jednoznačnom rozpore s ich tvrdeniami\nv písomných podaniach, podľa ktorých mal poručiteľ najmä podľa žalovaných „úprimný záujem sa so\nžalobcom stýkať a udržiavať s ním zvyčajné príbuzenské vzťahy a veľmi stál o vzťah so žalobcom“ a pod.\n54. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenia E. R., R. R. a ich svedeckých výpovedí, súd tieto dôkazné prostriedky\nnezobral do úvahy, nakoľko boli počas svedeckých výpovedí nekonzistentné a nepresvedčivé. Svoje\nvýpovede sa snažili prispôsobiť potrebám žalobcu, resp. obsahu svojich čestných vyhlásení. Je taktiež\npotrebné uviesť, že z ich svedeckých výpovedí sa súd dozvedel iba to, že boli u žalobcu a počuli\nho telefonovať. Na ďalšie podrobnosti, ktoré by týmto výpovediam dodali potrebnú dôveryhodnosť a\ndôkaznú hodnotu, prakticky rezignovali (odpovedali, že si nepamätajú a nevedia). Svedeckú výpoveď,\nktorej predmetom je tvrdenie o nejakej skutočnosti, že sa mala stať určitým spôsobom a ktorá na\ndoplňujúce otázky nie je schopná toto tvrdenie ani minimálne rozvinúť, nemožno posúdiť ako vierohodnú.\nIde o tendenčné výpovede. Súd na druhej strane prihliadol na výpovede svedkov A. T. a R. R., ako aj\nna čestné prehlásenia O. U.. Tieto dôkazné prostriedky sú vnútorne konzistentné, logickým spôsobom\nsa dopĺňajú a nadväzujú na seba (§ 191 CSP).\n55. Z celkového kontextu a vykonaného dokazovania je možné uzavrieť, že vzťah poručiteľa a žalobcu\nv jeho detstve vznikol viac menej iba vo formálnej rovine, tá pokračovala aj počas jeho dospievania a\ndospelosti. Počas tohto obdobia bolo identifikovaných niekoľko stretnutí a kontaktov, taktiež niekoľko\nspoločných chvíľ. Tieto skutočnosti však nijakým spôsobom nepreukazujú hlbší vnútorný vzťah. Vo\nväčšine prípadov bol iniciátor kontaktov žalobca; k zmene postoja poručiteľa prišlo až v jeho starobe, keď\nochorel. Vtedy si uvedomil formálny vzťah so synom a začalo ho to mrzieť. Aj napriek tomu však neurobil\nžiadny aktívny krok smerom k žalobcovi. Týmto smerom súd pripomína, že jeho záujem o informácie\no žalobcovi bol adresovaný žalovanej v 2. rade, teda o žalobcu sa zaujímal sprostredkovane cez tretiu\nosobu, nie priamo. Výpovede svedkov a žalovaných boli vo veľkej väčšine zamerané na ich kontakt\nnajmä v posledných rokoch poručiteľovho života. Súd ale pripomína, že pre posúdenie ich vzťahu je\npotrebné zohľadniť najmä detstvo a mladosť žalobcu, ktoré má pre utváranie vzťahu rodiča a dieťaťa\nrozhodný význam. Práve v tomto období vznikajú citové väzby, z ktorých sa vzťah následne odvíja (a\nvyvíja) aj v dospelosti. Vlažný postoj žalobcu k poručiteľovi v jeho dospelosti preto nemožno posudzovať\nizolovane bez prihliadnutia na predošlý vývoj ich vzťahu.\n56. Žalobcov záujem bol adekvátny tomu, ako ich vzťah poručiteľ v jeho mladosti a dospievania\nvybudoval. To sa následne premietlo aj do ich vzájomných vzťahov, pokiaľ ide o formu ich komunikácie\n\na aj frekvenciu vzájomných stretnutí. Správanie sa žalobcu k poručiteľovi možno nazvať iba zrkadlovým\nodrazom správania sa samotného poručiteľa vo vzájomnom vzťahu. Išlo o formálny vzťah bez väčšej\nhĺbky.\n57. Pokiaľ ide o otázku objektívnych možností žalobcu, aby vôbec mohol prejavovať opravdivý záujem\no poručiteľa, súd uvádza, že žalobcovi nebránili žiadne skutočnosti v realizácii kontaktu, avšak je nutné\nuviesť, že vzhľadom na vyslovene formálny vzťah s poručiteľom, nemožno od neho spravodlivo žiadať,\naby ťarchu iniciatívy niesol nepretržite on.\n58. Čo sa týka ďalších námietok a argumentov žalovaných (napr. počet manželstiev žalobcu, jeho\nexekúcia, žalovaná v 1. rade nezavinila rozvod jeho rodičov, resp. dôvody rozvodu a pod.), týmito sa\nsúd nezaoberal, nakoľko boli pre spor a pre posúdenie veci nepodstatné. Súd sa zaoberal všetkými\nskutočnosťami, ktoré sú pre vec dôležitými. Ústavný súd SR (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS44/03, III. ÚS\n209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05), pravidelne vo svojich rozhodnutiach pripomína, že všeobecný súd\nnemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že je realizované právo\nstrany na spravodlivé konanie. Aj Európsky súd pre ľudské práva uvádza, že súdne rozhodnutia musia\nv dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú, avšak článok 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý\nargument, napríklad García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21.01.1999 alebo Van der Hurk proti Holandsku\nzo dňa 19.04.1994. To isté platí aj o priložených fotografiách (č.l. 409 - 415). Súdu nie je zrejmé aký majú\ndané fotografie súvis s podstatou prejednávaného sporu. Fotografie zachytávajú rodinu žalovaných,\nškolské fotografie žalobcu a žalovanej v 1. rade, promóciu vnučky poručiteľa, druhú svadbu žalobcu a\nporučiteľa so žalobcom a žalovanou v 2. rade ako deťmi (žalobcom ako novorodencom).\n59. Vzhľadom na uvedené je súd dospel k záveru, že dôvody vydedenia žalobcu nie sú dané. Žalobca\nvšak vymedzil predmet konania ako určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a vydedenie je neplatné.\nSpor o dedičské právo nemá charakter sporu v zmysle § 137 písm. c) CSP ako sporu o určenie práva,\nale riadi sa § 192 CMP, ktoré rozlišuje dva druhy sporov. Žaloba žalobcu, vychádzajúca z dedičského\nkonania, je žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, pri ktorej naliehavý právny\nzáujem vyplýva z právneho predpisu (§ 192 a nasl. CMP). Keďže procesná prípustnosť žaloby o určenie\nprávnej skutočnosti vyvolanej sporom o dedičské právo v čase jej podania vyplýva z § 194 CMP (žalobca\nuviedol, že bol notárom odkázaný na podanie takejto žaloby), nebolo potrebné existenciu naliehavého\nprávneho záujmu skúmať. Predmetom sporového konania má a musí byť posúdenie konkrétnej spornej\nskutočnosti. Určenie neplatnosti listiny o vydedení, tak ako to žiadal žalobca, nemožno považovať za\nspornú skutočnosť. Spornou skutočnosťou je totiž samotný dôvod, ktorý má zakladať neplatnosť listiny\no vydedení (neplatnosť vydedenia), t.j. či sú naplnené dôvody na vydedenie, teda skutková otázka,\na nie právne posúdenie. Právne posúdenie (kto sú dedičia poručiteľa) bude totiž realizovať až notár\nv dedičskom konaní, a to na podklade rozhodnutia súdu v sporovom konaní. Skúmanie jednotlivých\ndôvodov vydedenia je výslovne skutkovou otázkou, a to najmä v prípadoch týkajúcich sa žalobcu - §\n469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka. Ak dedič spochybňuje dôvody vydedenia, nie je\nsprávna formulácia žalobného návrhu smerom ku kumulovaniu určenia neplatnosti listiny o vydedení a\nzároveň určenia, že dôvody vydedenia nie sú dané. Neplatnosť listiny o vydedení z formálnych alebo\nmateriálnych dôvodov predstavuje celkové anulovanie tejto listiny, t.j. v dedičskom konaní sa na ňu ako\ntakú neprihliada. V prípade, ak v sporovom konaní súd skonštatuje, že nie je daný dôvod vydedenia,\npredmetné sa vzťahuje výlučne na konkrétny dôvod a rovnako len na takého dediča, ktorý sa tejto\nskutočnosti v súdnom konaní dovolal. Predmetom žaloby, resp. žalobného návrhu preto za účinnosti\nCSP a CMP nemôže byť určenie platnosti alebo neplatnosti listiny o vydedení. Inými slovami, predmetom\nžaloby nemá byť dedičské právo ani právna otázka (platnosť alebo neplatnosť závetu), ale len určenie\nspornej skutočnosti, teda skutkovej otázky. Vyhovením takto formulovanému žalobnému návrhu by\nsa postavenie žalobcu nezmenilo, nakoľko žalobe na určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané súd\nvyhovel. Z týchto formálnych dôvodov súd časť žaloby týkajúcej sa určenia, že „vydedenie je neplatné“\nzamietol.\n60. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu\ntrov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol žalobca v konaní úspešný (zamietnutie\n\nžaloby v časti určenia, že „vydedenie je neplatné“ z formálnych dôvodov nemá pre pomer úspechu vo\nveci žiaden vplyv), súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania\nproti žalovaným v pomere 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.\n61. Proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B2-50C/30/2021-455 zo dňa 25.10.2023, podala\nodvolanie žalovaná v 1. rade , a to proti výrokom I. a III. napadnutého rozsudku. Namietala, že\nrozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa § 365 ods.\n1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP\"), tiež podľa § 365 ods. 1.\npísm. f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (podľa § 365 ods. 1\npísm. d) CSP). Rovnako podľa § 365 ods. 1. písm. e) súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, ktoré vykonať\nmal a mohol (podrobnejšie, prípadne opätovné výsluchy strán sporu, prípadne výsluchy tretích osôb, ak\nsa vo svojom rozhodovaní oprel o subjektívne a zjavne zaujaté jednostranné vyhlásenia), potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností.\n62. Žalovaná v 1. rade tvrdila, že postup prvostupňového súdu nebol správny, zákonný a ani spravodlivý,\nkeď súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h)).\n63. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol v bode 63., že z časovej osi,\nktorú si súd vystaval v bode 61. odôvodnenia napadnutého rozsudku možno jednoznačne uzavrieť, že\nžalobca si nemohol s poručiteľom ako svojím biologickým otcom vybudovať bližší vzťah, a to z dôvodov\nporučiteľovho prístupu, keďže o neho neprejavoval taký záujem, ako by ako otec prejavovať mal. Tento\nvzťah totiž od počiatku nemal charakter skutočného vnútorného vzťahu, ale iba formálneho, vlažného.\nŽalobcovi rodičia sa rozviedli, keď mal 3 roky (nie 13 ako je uvedené v listine o vydedení), pričom\nporučiteľ sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval.\nUž tu súd konštatoval nepravdivé tvrdenie, ktoré ani nebolo v konaní preukázané - a to že sa poručiteľ\nzo spoločnej domácnosti odsťahoval - naopak odsťahovala sa matka žalobcu so žalobcom a žalovanou\nv 2. rade.\n64. Časová os tak ako ju prvostupňový súd vystaval v bode 61. odôvodnenia napadnutého rozsudku\nvšak nezodpovedá vo svojej interpretácii realite a ani dôkazom obsiahnutým v spise. Preto časovú os\nvzťahu poručiteľa - žalobcu v celom kontexte uvádza žalovaná v 1. rade nasledovne:\n- XX.XX.XXXX, T. - narodenie Y. C. - žalovanej v 2. rade a staršej sestry žalobcu,\n- XX.XX.XXXX, T. - narodenie H. K., žalobcu,\n- 23.04.1965, Brno - rozsudok o rozvode rodičov žalobcu právoplatný dňa 12.05.1965 (žalovaná v 2.\nrade mala 5 rokov a žalobca mal 3 roky - obe deti boli zverené do starostlivosti matky O. U., predtým K.,\n- 1965, Brno, Praha - matka žalobcu O. U. odišla zo spoločnej domácnosti (bytu) v Brne, teda odišla od\nporučiteľa aj s ich deťmi (žalovaná v 2. rade a žalobca) a presťahovala sa do Prahy do bytu svojej matky\na babičky žalobcu a žalovanej v 2. rade. V dvojizbovom byte babičky bývali v stiesnených pomeroch v\nkuchyni matka žalobcu (O. U.) a žalobca (H. N.), v obývačke bývala žalovaná v 2. rade (Y. C.) a v spálni\nbývala babička žalobcu so svojím tretím manželom - spolu 5 ľudí v 2-izbovom byte. V Prahe žalovaná\nv 2. rade chodila do škôlky a žalobca chodil do celotýždenných jaslí. O tejto skutočnosti vypovedala\nžalovaná v 2. rade pred súdom 07.12.2022. Podľa logiky súdu si teda ani matka žalobcu O. U. nemohla\nvytvoriť iný ako vlažný vzťah so svojím synom, keď ho „odložila\" na celý týždeň do jaslí.\n- 1967-1968, Brno - z dôvodu stiesnenosti bytových podmienok v Prahe po 1. ročníku ZS a zabezpečenia\nriadnych podmienok školskej prípravy si poručiteľ zobral k sebe do Brna na celý jeden školský rok\n(2. ročník ZŠ) žalovanú v 2. rade (staršiu sestru žalobcu, ktorá mala 7-8 rokov) a bývali spolu v\npôvodnom byte v Brne, o tejto skutočnosti vypovedala žalovaná v 2. rade pred súdom 07.12.2022, letné\nprázdniny 1968, Vranovská priehrada, spoločná dovolenka poručiteľa, jeho bývalej manželky a matky\nžalobcu, žalobcu a žalovanej v 2. rade (otec + matka + syn 6-ročný + dcéra 8- ročná), i po rozvode\nmali bývalí rodičia priateľský vzťah a spoločne ako rodina bývali na dovolenke v jednej chatke. Týmto\nsmerom prvostupňový súd vôbec nevykonával dokazovanie, a preto ani nemohol ustáliť záver o kusých\na formálnych kontaktoch otca so synom, a preto závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní,\n- 1968-1973, žalovaná v 2. rade spolu so žalobcom počas sviatkov a prázdnin navštevovali poručiteľa\nv Brne, o tejto skutočnosti vypovedala žalovaná v 2. rade pred súdom,\n\n- 1965-1975, poručiteľ niekoľkokrát za rok navštevoval svoje deti v Prahe počas celého detstva,jazdil\ntam za nimi domov. Poručiteľ prestal k nim domov do Prahy jazdiť v roku 1975, keď sa k nim nasťahoval\nnový matkin priateľ a už tam pre poručiteľa nebolo miesta - žalovanej v 1. rade preto nie je zrejmé,\nako mohol prvostupňový súd vôbec dospieť k záveru v bodoch 65. a 69. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku, že nebolo preukázané, že by poručiteľ vyvinul nejakú aktivitu smerom k žalobcovi? Ako mohol\nsúd konštatovať, že stretnutia či kontakty boli údajne kusé a realizovali sa výlučne z iniciatívy žalobcu? To\npodľa logiky súdu znamená, že trojročné - či šesťročné dieťa vyvíjalo iniciatívu voči otcovi? Prvostupňový\nsúd ani žalovanej v 2. rade a ani samotnému žalobcovi explicitne nepoložil otázku, či ich poručiteľ\nnavštevoval v Prahe - ako teda mohol súd ustáliť, že nebolo preukázané, že by poručiteľ vyvinul nejakú\naktivitu smerom k žalobcovi? Takýto záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.\n- cca 1970, 1971 - dve dovolenky žalobcu s poručiteľom pri mori (Bulharsko).\n65. Žalobca bol v detstve na dovolenke pri mori so svojím otcom 2x (a nie nikdy, ako to nepravdivo tvrdí\nO. U. vo svojom vyhlásení zo 07.10.2021 - a o ktoré nepochopiteľne oprel súd svoje rozhodnutie v bode\n28. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Prvýkrát bol žalobca s poručiteľom pri mori autom, stanovali\nv kempe v Bulharsku, boli tam žalobca, poručiteľ, žalovaná v 2. rade a pani L. (vtedajšia partnerka\nporučiteľa) so svojím synom. Druhá spoločná dovolenka pri mori bola letecký zájazd, ktorého sa zúčastnil\nporučiteľ, žalobca a žalovaná v 2. rade (otec, syn, dcéra), o tomto vypovedala žalovaná v 2. rade pred\nsúdom, súd však nepochopiteľne vôbec nevzal do úvahy jej tvrdenia ako priameho účastníka týchto\nudalostí a uspokojil sa s písomným vyjadrením matky žalobcu, ktorá je jednoznačne zaujatá a plná\nnenávisti k svojmu bývalému manželovi.\n- rok 1974-1975, Brno - žalobca býval počas dvoch školských rokov u poručiteľa v Brne, nebol to necelý\nrok, ako nepravdivo tvrdí O. U. vo svojom vyhlásení zo 07.10.2021 v bode 28. odôvodnenia rozsudku,\na ktorej tvrdenie si súd bez ďalšieho osvojil. Skutočnosť, že poručiteľ mal v starostlivosti a výchove\nžalobcu v šk. roku 1973/74 a šk. roku 1974/75 v Brne je preukázaná školskými fotografiami žalobcu so\nspolužiakmi z dvoch tried v Brne, ktoré navštevoval - založené do spisu na pojednávaní konanom dňa\n24.05.2023 a tiež výpoveďou žalovanej v 2. rade. Ak by poručiteľ nemal so synom (žalobcom) žiadny či\nvlažný vzťah, ako by vôbec mohla vzniknúť úvaha, že by otec prevzal jeho každodennú výchovu na dva\nškolské roky? A ako by sa tom rodičia vôbec dohodli a ako by sa to na dva školské roky zrealizovalo u\notca, ktorý ako súd tvrdí „sa nestaral o syna\"?\n- 1974 - výlet žalobcu so žalovanou v 2. rade a poručiteľom v horách v Česku - jeden z mnohých častých\nkontaktov otca s jeho deťmi, o ktorých sa však nezmienil žalobca, ale žalovaná v 2. rade,\n- do r. 1975 poručiteľ spolu so žalobcom, žalovanou v 2. rade navštevujú babku-matku poručiteľa\nspoločne s poručiteľom, po roku 1976 už každý zvlášť - žalobca mal vtedy 14 rokov a žalovaná v 2. rade\n16 rokov, poručiteľ v tomto roku prestal za deťmi jazdiť do Prahy, nakoľko ich matka O. si našla nového\npriateľa, ktorý sa k nim nasťahoval do spoločnej domácnosti.\n- od 12/1965 poručiteľ riadne platil výživné na obe deti, okrem toto im poskytoval ošatenie a iné veci\npodľa ich potrieb až do veku 19 rokov žalovanej v 2. rade a do veku 19. rokov žalobcu (1981).\n- nie je pravdivý a nezodpovedá obsahu spisu záver súdu uvedený v bode 17, odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, že poručiteľovi bolo určené výživné v roku 1975. Súd si nepochopiteľne bez\nďalšieho osvojil len jednostranné a zaujaté vyhlásenia O. U. (bod 28. a 33. odôvodnenia rozsudku),\nktorej tvrdenia však boli vyvrátené ďalším dokazovaním - viď č.l. 280.\n- 1974 - poručiteľ vstúpil do manželstva so svojou druhou manželkou - žalovanou v 1. rade, stále býval\nv Brne, žalovaná v 1. rade (manželka) bývala v Dunajskej Strede, v Brne trávili víkendy, počas ktorých\nsa žalovaná v 1. rade spolu s poručiteľom starala o 12-13 ročného žalobcu, venovali sa mu, učili ho\nhygienickým a spoločenským návykom, zdokonaľovali jeho zručnosti aj v oblasti telesnej výchovy, v\nktorej bol slabší, poručiteľ s ním trénoval zhyby a iné cviky, ktoré žalobca nevedel vykonávať, aby sa\nvyrovnal svojím spolužiakom, a jeho školský prospech v Brne sa výrazne zlepšil. Z Brna žalobca odišiel v\nr. 1975 na pokyn svojej matky O. U., lebo jej bolo za synom smutno a chcela ho naspäť v Prahe (záznam\nz pojednávania 07.12.2022 l:23h.).\n- 1974-1977 svedok R. R. študoval na VŠ v Brne, tam sa v rokoch 1974/75 so žalobcom ako maloletým\nstretol na kúpalisku v Brne, kde bol žalobca s poručiteľom, čo svedčí o záujme otca o syna a spoločnom\ntrávení času. Poručiteľa aj svedok v Brne navštevoval.\n- 1978 - poručiteľ sa odsťahoval so žalovanou v 1. rade z Brna do Bratislavy, kde im bol pridelený\nbyt, žalobca mal v tom čase 16 rokov, žalovaná v 2. rade mala 18 rokov, čiže až 3 roky po tom, čo z\nBrna odišiel žalobca - ktorý navyše na pojednávaní 07.12.2022 v úvode tvrdil, že sa matka bála jeho\n„zavlečenia na Slovensko\" a preto odišiel do Prahy. Okrem citeľného pohŕdania našou krajinou pri tomto\nvýroku pripomíname, že v roku 1975 sme boli jeden štát ČSSR a pojem „zavlečenie\" do nejakej krajiny\n\nje pojem zaužívaný v tomto 21. storočí a spája sa s násilným stretom s inými, úplne cudzími kultúrami - a\nnie vo svojom vlastnom štáte so svojím vlastným otcom, s ktorým pokojne dva školské roky žije v Brne.\n- 19.12.1977 - poručiteľ sa odvolal proti zvýšeniu výživného - nie proti určeniu výživného, ako nesprávne\nuvádza súd v časovej osi aj v bode 17. odôvodnenia rozsudku, z dokladu na č.l. 280 jasne vyplýva, že\ndovtedy poručiteľ platil výživné v sume 600,- Kčs na dcéru (žalovanú v 2. rade) a 400,- Kčs na syna\n(žalobcu) a kupoval im oblečenie primerané ich veku, príklad mu poručiteľ uviedol, že v 10/1977 kúpil\ndcére kabát za 1.200,- Kčs a ich matka O. U. mu vtedy nesignalizovala žiadosť o zvýšenie výživného,\ndozvedel sa o tom až v 12/1977 zo súdu. Podľa všeobecne známych údajov štatistického úradu bola v\nr. 1977 priemerná mzda v národnom hospodárstve ČSSR vo výške 2.412,- Kčs (podľa Zbierky zákonov\n- príloha 4 tohto odvolania).\n- listy z roku 1979 od poručiteľa 28.11.1979 aj od žalobcu 16.12.1979 - žalobca bol 17-ročný, obsahy\ntýchto listov vyvracajú konštatovanie súdu o tom, že otec neprejavoval o syna záujem, ako by mal, a že\niba žalobca sa jednostranne zaujímal o otca,\n- od roku 1983 až do 2020 svedok R. R. navštevoval poručiteľa aj na ich chalupe, kde sa rozprávali o\nrodine, poukazujeme aj na list žalobcu poručiteľovi zo 16.12.1979, v ktorom nechal žalobca pozdravovať\naj tohto svedka, s ktorým sa v detstve stretával,\n- 1987 - žalobcova 2. svadba na ktorú pozval aj poručiteľa, zo spisu je dokladmi preukázané, že poručiteľ\nžalobcovi daroval 3.500,- Kčs + 500,- Kčs, s jeho druhou manželkou mali poručiteľ so žalovanou v 1.\nrade výborné vzťahy aj po ich rozvode so žalobcom,\n- 1987-2020 - druhá manželka žalobcu aj po rozvode (manželstva č. 2) so žalobcom si dokázala\nzachovať priateľský vzťah k poručiteľovi ak žalovanej v 1. rade, navštevovala poručiteľa v SR, bola s\nním v pravidelnom kontakte aj počas choroby a prišla poručiteľovi z vlastnej iniciatívy na pohreb, o tejto\nskutočnosti vypovedala žalovaná v 1. rade pred súdom 07.12.2022. Ak si teda poručiteľ dokázal vytvoriť\npriateľský a spontánny vzťah s manželkou č. 2 žalobcu, ktorý pretrvával až do smrti poručiteľa, ako\nmohol súd prísť k záveru, že si poručiteľ už v detstve nevytvoril vzťah so svojím synom? Tvrdila, že\ntu ostro kontrastuje realita vzťahu poručiteľ-nevesta č. 2 s nepochopiteľným záverom súdu o vlažnom\nvzťahu poručiteľ-žalobca.\n- 1990 žalobcova posledná návšteva u poručiteľa v Bratislave s manželkou č. 3,\n- 1998 žalobcova dcéra Barbora počas štúdia na SŠ (17-ročná) navštívila viacdenným pobytom v byte\nporučiteľa a žalovanej v 1. rade v Bratislave, potom ich v Bratislave navštívila aj s jej manželom, keď\nmali deti a stretli sa s ňou aj neskôr, keď ich pozvala na oslavu svojich 30. narodenín do Brandýse v roku\n2001, o tejto skutočnosti vypovedala žalovaná v 1. rade pred súdom 07.12.2022. Ak si teda poručiteľ\ndokázal neskoršie vytvoriť priateľský vzťah s vnučkou (dcérou žalobcu) už v jej detstve a mladosti, ktorý\nvydržal aj v jej dospelosti, ako mohol súd prísť k záveru, že si poručiteľ už skoršie nevytvoril normálny\nvzťah so svojím synom? Tu taktiež ostro kontrastuje realita vzťahu poručiteľ-vnučka s nepochopiteľným\nzáverom súdu o vlažnom vzťahu poručiteľ-žalobca.\n- 16.05.1994 poručiteľov list-jeden z mnohých, poručiteľ písaval deťom listy pravidelne,\n- 23.04.1999 list žalovanej v 2. rade adresovaný poručiteľovi, jeden z mnohých\n- rok 2000, poručiteľ vo viacerých listoch spomína náčrty pre žalobcu - o tejto skutočnosti vypovedala aj\nžalovaná v 1. rade pred súdom 07.12.2022, išlo o architektonické náčrty/návrhy rekonštrukcie rodinného\ndomu žalobcu v Dlouhé Lhote - aj z toho vyplýva, že ak by mal žalobca skutočne taký vlažný vzťah z\ndetstva k otcovi (poručiteľovi), ako to konštatuje súd, tak by poručiteľovi v roku 2000 ako 38-ročný zrelý\nmuž nezveril takú dôležitú vec, ako je náčrt/návrh rekonštrukcie jeho rodinného domu a otec (poručiteľ)\nby to pre neho nevypracoval.\n- cca rok 2000 - vzťah medzi žalobcom a poručiteľom začína chladnúť počas jeho manželstva č. 3 - o\ntejto skutočnosti vypovedala žalovaná v 2. rade pred súdom 07.12.2022,\n- cca 2005 začiatok poručiteľovej choroby (mal 68 rokov),\n- 2012, Dlouhá Lhota - posledné stretnutie žalobcu a poručiteľa v dome žalobcu v ČR, žalobca bol 50ročný, rozvedený s manželkou č. 3 - poručiteľa so žalovanou v 1. rade pozval prvý krát a zároveň aj\nnaposledy na návštevu do svojho domu v Dlouhé Lhote u Mladé Boleslavi a z tohto stretnutia sa v spise\nnachádzajú založené fotografie a aj čestné vyhlásenie D. C. zo dňa 18.08.2021 - žalobca tam vtedy žil\nso svojou priateľkou R., ktorá sa ale nakoniec nestala jeho štvrtou manželkou.\n- 09/2015 - svadba č. 4 žalobcu, štvrtou manželkou žalobcu sa stala iná žena, ktorú im žalobca ani\nneprestavil, na túto svadbu žalobca svojho otca (poručiteľa) nepozval, takže sa ani nespoznali.\n- 2016 - žalobca sa prestal stretávať so žalovanou v 2. rade,\n- 25.06.2018 poručiteľ spísal listinu o vydedení žalobcu,\n- 24.12.2019 žalobca volal poručiteľovi, trvanie hovoru 1:13 min.\n\n- 01-08/2020, žalovaná v 2.rade s manželom intenzívne pomáhajú v starostlivosti o poručiteľa jeho\nmanželke, žalovanej v 1. rade až do jeho úmrtia, a to aj napriek prebiehajúcej pandémii ochorenia Covid\n19 a s tým súvisiacich lockdownov a obmedzeniam cestovania medzi okresmi a nieto ešte medzi štátmi\nSR a ČR. Žalovaná v 1. rade ako 80-ročná útla žena by sama nezvládla starostlivosť o nevládneho\nvzrastlého muža.\n- XX.XX.XXXX poručiteľ ako 83-ročný zomrel, žalovaná v 1. rade mala v tom čase 80 rokov a žalobca\nmal 58 rokov.\n66. K bodu 64. odôvodnenia: Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 64. tvrdí, že\ntreba poukázať aj na rozsudok o rozvode - avšak súd si vybral z rozsudku o rozvode z apríla 1965 na č.l.\n22-23 len tvrdenia bývalej manželky poručiteľa a matky žalobcu o údajnom hrubom správaní poručiteľa k\nnej, avšak vôbec sa nezaoberal príčinou rozvratu manželstva, ktorým bola preukázaná nevera vtedajšej\nmanželky poručiteľa p. O. U. a zároveň matky žalobcu, čo bol dôvod, že toto manželstvo skončilo.\n67. Dôkazom je predovšetkým str. 2 rozsudku o rozvode, právoplatného dňa 12.05.1965 (č.l. 23), ako\naj list poručiteľa zo dňa 26.10.1964 a zo dňa 15.11.1964, adresovaný riaditeľovi podniku, kde bola\nzamestnaná jeho vtedajšia manželka pani O. U., o jej mimomanželských vzťahoch na pracovisku, ktoré\nsú verejným tajomstvom, aby riaditeľ vykonal potrebné opatrenia, a že poručiteľ nechce túto záležitosť\nriešiť rozvodom, ktorý by komplikoval život ich deťom. Riaditeľ podniku poručiteľovi adresoval list zo\ndňa 04.12.1964, kde mu uviedol, že budú do 31.12.1964 vykonané také opatrenia na pracovisku jeho\nvtedajšej manželky p. U., že nebudú trvať podmienky, ktoré by smerovali k ďalšej sťažnosti poručiteľa\nv tomto smere. Zároveň dokladá do súdneho spisu aj list p. U. zo dňa 14.11.1964 o mimomanželskom\nstretnutí p. U. vtedajšej manželky poručiteľa (vtedy O. N.) a jej kolegu p. I. U. (a uvedeného aj v\nodôvodnení rozsudku o rozvode z roku 1965 na č.l. 22 a 23), v spoločnej domácnosti poručiteľa a jeho\nvtedajšej manželky počas neprítomnosti poručiteľa, ktorý bol toho času vojakom na základnej vojenskej\nslužbe, poručiteľ doma manželku O. U. prichytil s milencom (viď prílohy 1,2,3 tohto odvolania).\n68. Podľa názoru žalovanej v 1. rade, na výchovu detí nemohlo dobre vplývať ani to, že si ich matka\nO. U. počas neprítomnosti otca svojich detí vodila do bytu cudzích mužov. Avšak prvostupňový súd v\nnapadnutom rozsudku si vyberal len také informácie a tvrdenia, ktoré akoby zapadli do vopred určenej\nlínie žalobcu, a tvrdenia a fakty vyvracajúce túto líniu opomenul.\n69. V čase riešenia tohto sporu (2021-2023) súd dokazuje udalosti, ktoré sa stali pred 60 rokmi, udiali\nsa v inom spoločenskom zriadení, detstvo a mladosť v inom storočí, v iných reáliách a možnostiach\nzainteresovaných ľudí a nemožno tieto udalosti vnímať optikou tretieho tisícročia s dnešnými technickými\nvymoženosťami i tým, ako fungujú rodinné a pracovné vzťahy dnes. Je potrebné vnímať že v rokoch\n1965 - 1980 v socialistickej ČSSR musel každý občan chodiť do zamestnania, zamestnanec mal nárok\nna dovolenku za celý kalendárny rok 2 týždne, v staršom veku podľa odpracovaných rokov max. 3\ntýždne, boli bežné pracovné soboty. Neexistovali skrátené pracovné úväzky, ani práca z domu, ani\nsamostatne zárobková činnosť (živnosť). Kto nebol zamestnaný, posudzoval sa v socialistickom zriadení\nako páchateľ trestného činu príživníctva s trestom odňatia slobody. Kedy inokedy sa teda mal stretávať\nporučiteľ so svojimi deťmi (žalobcom a žalovanou v 2. rade) ak nie cez víkendy, sviatky a prázdniny, keď\nich navyše delilo 255 km. Kladie si teda relevantnú otázku, z akého dôvodu súd konanie matky O. U.\nako matky žalobcu a žalovanej v 2. rade, posudzuje tak zhovievavo a láskavo, avšak to isté u poručiteľa\nuž prekvapivo považuje za „nestaranie sa otca o svoje deti\", resp. „nestaranie sa otca o žalobcu'', keď:\n- kvôli preukázanej nevere matky O. U. skončilo manželstvo s poručiteľom (č.l. 22- 23),\n- rozvodový súd zveril deti - žalobcu a žalovanú v 2. rade do výchovy matky a neupravil styk detí s\nporučiteľom (č.l. 22-23),\n- matka sa odsťahovala s deťmi preč zo spoločnej domácnosti z rodného mesta Brna do Prahy, pričom\nporučiteľ zostal žiť v tom istom meste - v Brne,\n- svoje deti mala v Prahe takisto od roku 1965 v škôlke a celotýždenných jasliach, neskôr v družine, kde\ncelú starostlivosť o brata (žalobcu) prehodila na staršiu sestru (žalovanú v 2. rade) a tiež na výchovné\nzariadenia (viď nahrávka z pojednávania z 07.12.2022 od 1:17 h. - 1:30 h.),\n- v 1967-1968 bola žalovaná v 2. rade celý školský rok v starostlivosti poručiteľa v ich rodnom byte v\nBrne a navštevovala tam druhý ročník ZS, a teda sa o ňu nestarala jej matka v Prahe ale poručiteľ,\n\n- v 1974-1975 bol žalovaný počas dvoch školských rokov v starostlivosti poručiteľa v ich rodnom meste\nv Brne, a navštevoval tam dva ročníky ZŠ (12 a 13-ročný) a teda sa oňho taktiež nestarala jeho matka\nv Prahe, ale poručiteľ,\n- od 14. rokov do dospelosti bol žalobca najskôr v 1. ročníku na strednej škole v Prahe, potom prestúpil a\nodišiel na 3 roky do Podébrad a Svetlé nad Sázavou, takže bol až do konca štúdia na internáte strednej\nškoly a jazdil domov na víkendy, a tiež sa oňho matka nestarala každodenne.\n70. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v bodoch 63., 65., 68. tvrdí, že údajne si\nžalobca nemohol s poručiteľom ako svojím biologickým otcom vybudovať bližší vzťah, a to z dôvodov\nporučiteľovho prístupu, keďže o neho neprejavoval taký záujem, ako by ako otec prejavovať mal. Tento\nvzťah totiž od počiatku nemal charakter skutočného vnútorného vzťahu, ale iba formálneho, vlažného.\n71. V bode 65. odôvodnenia rozsudku súd tvrdí, že údajne nebolo dokázané, že by poručiteľ vyvinul v\ndetstve nejakú aktivitu smerom k žalobcovi - podľa súdu:\n- jedna dovolenka pri mori (a nebola to v 70. rokoch minulého storočia až taká bežná vec jazdiť k moru)\n- hoci sa v konaní preukázali dve dovolenky pri mori - a nikto to relevantne nespochybnil, pričom súd sa\nvyjadril že písomne bola z roku 1970! zdokladovaná len jedna dovolenka - po viac ako 50 rokoch!,\n- výlety organizované a hradené poručiteľom,\n- družina v Brne platená poručiteľom,\n- tábor v Brne hradený poručiteľom,...\nnie sú podľa záveru súdu „takou aktivitou, ktorá by budovala a rozvíjala osobný vzťah syna s otcom,\nnakoľko tam nie je podľa názoru prítomný rodič a slúžia na odbremenenie a oddych rodiča''. Súd uvádza,\nže mu nebolo vysvetlené prečo boli deti zapojené do takýchto aktivít - no súd sa na to ani nikoho nepýtal\na ani nesignalizoval, že ho to zaujíma.\n72. Je nepochopiteľné, že keď celé letné prázdniny (2 mesiace) strávili žalobca so žalovanou v 2. rade\nu poručiteľa v Brne - súd to hodnotí tak, že ich tam ich otec „odložil\" na tábor a do družiny. Do družiny\nžalobca so žalovanou chodili na sídlisku Lesná, kde bývali, a to počas pracovného dňa keď bol otec v\npráci, popoludní sa vracali domov k otcovi a bol to on, kto sa o nich po zvyšok dňa staral a s kým trávili\nčas, a to celé leto. Dva mesiace, počas ktorých mohol mať otec (poručiteľ) dva týždne dovolenky. A o\ntábore platí to isté. Ani matka detí s nimi netrávila všetok svoj čas, chodila do zamestnania a deti boli aj v\nPrahe v družine. Z akého dôvodu súd družinu detí počas pracovného času matky posudzuje rozdielne,\nako družinu detí počas pracovného času otca? Prečo otcovi za tú istú starostlivosť, akú poskytovala aj\nmatka súd prisudzuje záver, „že sa otec nestaral a nezaujímal odetí\"? Počas sviatkov a jarných prázdnin\ntrávili žalobca a žalovaná v 2. rade s poručiteľom intenzívne všetok čas.\n73. Poručiteľ a matka žalobcu a žalovanej v 2. rade O. U. sa vedeli aj po rozvode dohodnúť na tom, ako\nbudú deti otcom tráviť voľný čas (sviatky, prázdniny) a dokázali sa dohodnúť aj na výchove detí v Brne\nvýlučne u otca, čo by sa bez ústretovosti, záujmu a súhlasu poručiteľa prosto nedalo. A tieto fakty zas\nostro kontrastujú s jej vyhláseniami, v ktorých neodôvodnene tvrdí, že otec sa o syna nezaujímal. A preto\nje zrejmé, že vzťah otec-syn bol zo strany poručiteľa kontinuálne budovaný a bol normálny, zo strany otca\nláskavý a starostlivý. Žalovanej v 1. rade nie je zrejmé, z akého dôvodu súd oprel svoje rozhodnutie o dve\npísomné vyhlásenia, ktoré z vlastnej iniciatívy spísala matka žalobcu O. U., ktorá je osobou predpojatou\na evidentne plnou nenávisti voči svojmu bývalému manželovi, ktorý sa už voči jej klamstvám nemôže\nbrániť. Už počas konania upozorňovali súd, že žalobca následne po tom, čo vypovedali obe žalované,\núčelovo menil a „prispôsoboval\" svoje tvrdenia - hoci tvrdenia uvedené v žalobe boli vyvrátené, a taktiež\nv priebehu dokazovania aj O. U. účelovo prispôsobila svoje ďalšie vyhlásenie z r. 2023, hoci boli jej\ntvrdenia z prvého vyhlásenia vyvrátené - i tak si ich súd nekriticky osvojil a nijako sa nevyporiadal s\nprotidôkazmi.\n74. Prvostupňový súd v celom konaní nijako neodstránil rozpor medzi tvrdeniami a dôkazmi žalovanej\nv 2. rade ako staršej sestry žalobcu, ktorá s ním prežívala detstvo aj u otca aj u mamy a písomnými\nvyhláseniami O. U. matky žalobcu a žalovanej v 2. rade, ktorá je evidentne zaujatá, plná nenávisti ku\nsvojmu bývalému manželovi, vyjadrovala sa aj o vzťahoch s tretími osobami, ktorých účastníčkou nikdy\nnebola a mohla o nich vedieť len z počutia, a jej videnie vzťahov medzi poručiteľom a žalobcom je úplne\nodlišné a rozporov plné. Súd tento rozpor neodstránil, ani sa ním nezaoberal.\n\n75. Prvostupňový súd žalovanú v 2. rade počas jej spontánneho a uceleného prednesu dňa 07.12.2022\nviackrát prerušil a nenechal dopovedať, keď chcela rozprávať o spoločnom detstve so žalobcom a\nporučiteľom, o tom, ako spolu trávili čas s otcom, ako sa k tomu stavala jej matka a pod. Avšak\nnásledne súd v odôvodnení viackrát uviedol, že niečo nebolo preukázané, ale otázku ohľadne takejto\nskutočnosti ani účastníkom nepoložil, resp. ich v prednese zastavil. Nie je bez zaujatia, že prvostupňový\nsúd dal na pojednávaní nekriticky veľký časový priestor dvom svedkyniam žalobcu, ktoré mali potvrdiť\nexistenciu jedného telefonátu v roku 2020, a z ktorých evidentne minimálne jedna klamala, čo priamo v\nhlasovej nahrávke zaregistroval aj súd. Avšak ani samotný žalobca nemal taký dlhý prednes a priestor\nna odpovede na otázky súdu o svojom živote a vzťahu k poručiteľovi, a žalovaná v 2. rade, ktorá jediná\nmohla autenticky popísať vzťahy detí a poručiteľa, pretože ich sama ako staršia sestra so žalobcom\nprežila, bola počas svojich prednesov prerušovaná s tým, že nebol záujem o jej výpoveď.\n76. Prvostupňový súd nijako nezdôvodnil, ako inak sa poručiteľ správal k žalovanej v 2. rade a ako\ninak žalobcovi, aký prípadný rozdiel robil vo výchove svojej dcéry a vo výchove svojho syna, keď dcéra\nmala s otcom dobrý vzťah plný lásky, porozumenia a obetavosti - a syn nie. Z písomných aj ústnych\nprednesov na pojednávaniach bolo zrejmé, že žalovaná strana sporu súvisle a spontánne hovorí pravdu,\na žalobca nevedel odpovedať na otázky súdu, jeho prednes bol veľmi stručný a nič nehovoriaci. Žalobcu\nnezaujímal ani otcov život, ani jeho hrob v Prahe, o ktorom sa na otázku súdu vyjadril, že na ňom nebol;\nna návštevu k otcovi za jeho života neprišiel, ale do Bratislavy ohľadne tohto sporu prišiel na všetky\npojednávania vrátane verejného vyhlásenia rozsudku.\n77. Záver súdu, „že žalobca si nemohol s poručiteľom ako svojím biologickým otcom vybudovať bližší\nvzťah, a to z dôvodov poručiteľovho prístupu, keďže o neho neprejavoval taký záujem, ako by ako\notec prejavovať mal. Tento vzťah totiž od počiatku nemal charakter skutočného vnútorného vzťahu,\nale iba formálneho, vlažného.\" v kontexte dôkazov a svedectiev neobstojí a nezodpovedá zistenému\nskutkovému stavu. Ak by sa otec o deti (žalobcu) skutočne nezaujímal, tak by svoje deti nenavštevoval,\nnebral by ich na výlety do hôr, k priehrade, na dovolenky k moru, netrávili by uňho sviatky, jarné a\nletné prázdniny, nekupoval by deťom potrebné veci primerané k ich veku, a v neposlednom rade by ani\nnemohla vzniknúť úvaha, že by si žalobcu mohol poručiteľ zobrať do výchovy a starostlivosti v Brne, ich\nmatka O. U. by v prípade nezáujmu otca o svoje deti nikdy nemohla súhlasiť, aby deti u poručiteľa aj\npo rozvode bývali v Brne - žalovaná v 2. rade jeden školský rok a žalobca dva školské roky, a aby tam\ntrávili sviatky a prázdniny - predsa by deti na tak dlhý čas nezverila takému zlému človeku, ako opísala\nsvojho bývalého manžela vo svojich písomných vyjadreniach plných nenávisti. A ak by bol vzťah otecsyn medzi poručiteľom a žalobcom taký formálny, ako to tvrdí súd, tak by žalobca sotva pozval svojho\notca na svadbu, alebo by od neho sotva chcel vytvorenie projektových náčrtov/návrhov na rekonštrukciu\nsvojho rodinného domu.\n78. Žalovaná v 1. rade pokiaľ bola v manželstve s poručiteľom bola uzrozumená s platením výživného,\nktoré poručiteľ riadne platil a posielal zloženkami poštou matke žalobcu a žalovanej v 2. rade. Preto\njej nie je zrejmé, odkiaľ má súd preukázané nepravdivé tvrdenie, že si údajne neplnil svoju vyživovaciu\npovinnosť (body 17. a 68. odôvodnenia rozsudku). V neposlednom rade, žalovanej v 1. rade nie je\nzrejmé, z akého dôvodu na tento prípad a životné príbehy bola súdom aplikovaná v bode 60. odôvodenia\nrozsudku aj judikatúra týkajúca sa napr. celoživotné „zavrhnutého potomka\", o ktorého sa jeho otec\nreálne nikdy nestaral, prípadne ani neuznával svoje otcovstvo tak, ako to uvádza] v žalobe žalobca (5Cdo\n239/2009, 4Cdo 129/2009). Žalovaná v 1. rade v priebehu konania na to súd niekoľkokrát upozornila,\ni tak však súd na úplne odlišné osudy a situácie aplikoval nesúvisiacu judikatúru. V nadväznosti na\nuvedené, žalovaná v 1. rade navrhuje odvolaciemu súdu, aby v súlade s ust. § 389 v spojení s ust. §\n391 ods. 1 CSP rozsudok vo výroku I. a III. zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a\nrozhodnutie vo veci a žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho konania.\n79. Proti rozsudku podala odvolanie aj žalovaná v 2. rade, ktorá navrhla aby odvolací súd rozhodnutie\nzmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie\na zároveň si uplatnila náhradu trov konania. V podanom odvolaní namietala odvolacie dôvody podľa\n§ 365 ods.1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku. V podanom odvolaní uviedla, že rozvod\nmanželstva resp. rozvrat manželstva nemožno pričítať iba za ujmu otcovi. Rozvrat manželstva nastal aj\na hlavne z pričinenia matky žalobcu, ale predmetom konania nie je ohováranie, ale konkrétne skutkové\nokolnosti. Tými sa konajúci súd vôbec nezaoberal a ak sa nimi zaoberal, tak ich výklad prisúdil v prospech\nžalobcu. V prvom rade sa súd nezaoberal skutočnosťou, že súrodenci boli dvaja a vo svojom rozhodnutí\n\nnevysvetlil, prečo vzťah žalovanej v druhom rade s poručiteľom bol normálny a na druhej strane vzťah\nso žalobcom a poručiteľom nebol v rámci spoločenskej konzekvencie. Súd v prvom rade vytiahol z\nkontextu rôzne vyjadrenia svedkov, pričom im prisúdil váhu podľa svojho uváženia, ktoré sa od počiatku\nprikláňalo k záujmom žalobcu. Vzťah otca a syna sa odohrával v rokoch 60.tych a 70.tych 20. storočia,\nkedy neexistovali žiadne prostriedky osobnej komunikácie, osobné motorové vozidlá bežne dostupné a\npodobne. Z rozhodnutia súdu je možné vyvodiť tú skutočnosť, že akoby k rozvodu ani nemohlo dôjsť a\nak k nemu dôjde je to na ujmu otca, ktorý vo svojej podstate nezvládol svoju úlohu. Inými argumentmi\nsa súd vo svojom rozhodnutí ani nezaoberal. V konaní sp. zn. B2 - 50C/30/2021 súd vzal vo svojej\nargumentácii radu nepriamych dôkazov, pričom priamy dôkaz t.j. výpoveď a život žalovanej v 2. rade do\nsvojich úvah nezobral vôbec. Na jednej strane sa súd stotožnil s tým, že žalobca trpel nezáujmom otca a\nna druhej strane ignoroval fakt, že okrem žalobcu, tu existovala aj sestra, ktorá tvrdený záujem žalobcu\na súdu v celej svojej výpovedi spochybnila. Ak sa súd vyjadril k postaveniu žalovanej v druhom rade,\ntak to bolo iba okrajovo a to iba tak aby to vyhovovalo záujmom žalobcu. Ak súd mal riadne odôvodniť\nsvoje rozhodnutie mal predovšetkým vziať na porovnanie výpoveď žalobcu a výpoveď žalovanej v 2.\nrade, ak sa tak nestalo, tak uvedené rozhodnutie je úplne nesprávne a úplne zmätočné. Súd prvej\ninštancie rozhodol nepreskúmateľným spôsobom. Namiesto riadneho odôvodnenia rozhodnutia uvádza\nvšeobecné, šablónovité odôvodnenie. Tento spôsob odôvodnenia rozhodnutia porušuje § 220 Civilného\nsporového poriadku.\n80. Z § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyplýva, že súd v odôvodnení rozsudku uvedie,\nčoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného\nútoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a\nvýstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti\npovažuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich\nvyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na\nustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené zákonné\nustanovenie súd porušil tým, že svoje rozhodnutie nezdôvodnil tak, ako to zákon predpokladá. Nie je\núlohou a ani zákonnou povinnosťou strany sporu spochybňovať napádané rozhodnutie zo všetkých, do\núvahy prichádzajúcich dôvodov. Súd sa k veci postavil tak, že odôvodnenie rozhodnutia je postavené na\nskutočnosti akoby mohol rozhodnúť rozsudok pre zmeškanie, pričom v tomto konaní, kde predmetom\nžaloby je určenie neúčinnosti právneho úkony rozhodnutie pre zmeškanie je neprípustné. Na základe\nuvedeného, a rovnako aj s prihliadnutím na súdnu prax žalovaný tvrdí, že postupom súdu došlo k\npodstatnému zmareniu práv žalovaného ohľadne podania odvolania, a napádané rozhodnutie trpí tzv.\ninou vadou. Podľa rozhodnutia NSSR publikovaného pod R 2/2016: Nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nzakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne,\nkeď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre\nrozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1\npísm. f/ Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(napr. IV. ÚS 115/03) pritom k požiadavke odôvodnenia súdneho rozhodnutia uviedol, že súčasťou\nobsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s\nuplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah\nprednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel\nsvoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie\ndôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto odôvodnenie\nmusí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (§ 211 OSP). Trovy konania, namieta výšku\nuplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia, nakoľko je zrejmé, že žalobca neuspel v celom\nrozsahu. Predmetom žaloby zo dňa 22.02.2021 bol v znení I. Okresný súd určuje, že dôvody vydedenia\npre vydedenie žalobcu jeho otcom nebohým O. arch. D. N. v listine o vydedení zo dňa 25.06.2018 nie\nsú dané a vydedenie je neplatné. Nemožno uvedené subsumovať pod záver súdu o tom, že žalobca\nnedopatrením uviedol nesprávny petit. Uvedené znamená to, že žalobca uplatnil v žalobe nárok, ktorý\nminimálne v časti 50% nebol úspešný a znamená to aj to žalovaní boli úspešní v rozsahu 50%. Nie\nje úlohou konajúceho súdu aby naprával pochybenie žalobcu. V zmysle uvedeného preto rozhodnutie\nsúdu priznávajúce náhradu trov vo výške 100% je v celom rozsahu nesprávne.\n\n81. K odvolaniu žalovanej v 1. rade sa vyjadril žalobca podaným zo dňa 29.05.2024, ktorý uviedol, že\nodvolanie je podané na základe viacerých odvolacích dôvodov podľa §365 ods. 1 písm. d), písm. e),\npísm. f) a písm. h) CSP, avšak v Odvolaní nie je špecifikované, na základe čoho by mal byť podľa\nžalovanej v 1. rade ten ktorý konkrétny odvolací dôvod naplnený. Odvolanie síce obsahuje formálne\nkonštatovanie o podaní z viacerých odvolacích dôvodov, fakticky sa v Odvolaní ale opisuje len skutkový\nstav prejednávanej veci podľa názoru žalovanej v 1. rade. Z odôvodnenia Odvolania nie je vôbec zrejmé,\nako konkrétne mal Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdiť alebo v čom konkrétnom spočíva\niná vada, v dôsledku ktorej mal Súd prvej inštancie nesprávne vo veci rozhodnúť. Vo všeobecnosti tak\nmožno konštatovať, že v Odvolaní sa argumentuje iba skutkovým stavom, ktorý navyše ani nesúvisí s\nprejednávanou vecou v zmysle nižšie uvedenej argumentácie.\n82. Žalovaná v 1. rade v článku 1 Odvolania cituje ods. 63 Rozsudku (podľa ktorého vzťah žalobcu a\nporučiteľa nemal charakter skutočného vnútorného vzťahu, ale iba formálne vlažného a poručiteľ sa po\nrozvode s matkou žalobcu odsťahoval zo spoločnej domácnosti). V tejto súvislosti žalovaná v 1. rade v\nOdvolaní uviedla, že ide o nepravdivé tvrdenie, keďže zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala matka\nžalobcu so žalobcom a žalovanou v 2. rade. Tento argument žalovanej v 1. rade však nijak nesúvisí s\nprejednávanou vecou, žalobca ako 3-ročné dieťa nemohol mať žiaden vplyv na to, ktorý z jeho rodičov sa\nodsťahoval zo spoločnej domácnosti a v zásade ani vo vzťahu k prejednávanej veci nezáleží na tom, kto\nz rodičov sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Výsledkom bolo v konečnom dôsledku to, že žalobca\na poručiteľ ďalej v spoločnej domácnosti nežili. Žalobca uvádza, že jeho matka sa navyše zo spoločnej\ndomácnosti odsťahovala za pomerne dramatických okolností, kedy doslova utiekla s 2 deťmi v náručí\nku svojim rodičom práve kvôli správaniu poručiteľa, ktorý na ňu nedôvodne žiarlil, fyzicky a psychicky ju\ntýral, a okrem toho práve on v tej dobe udržiaval mimomanželský pomer s pani L. I.. Nevhodné správanie\nporučiteľa voči matke žalobcu bolo preukázané aj z rozsudku o ich rozvode.\n83. Časová os žalovanej v 1. rade však obsahuje iba niektoré odchýlky od časovej osi súdu, ktoré navyše\nani nesúvisia so vzťahom medzi poručiteľom a žalobcom (napr. narodenie žalovanej v 2. rade, ukončenie\njej stretávania so žalobcom, priateľský vzťah 2. manželky žalobcu s poručiteľom, vzťah žalobcovej dcéry\ns poručiteľom, a pod.). Samotné tvrdenia v časovej osi žalovanej v 1. rade sa aj navzájom vyvracajú\n- napr. v jednom bode tvrdí, že v roku 1968 boli matka žalobcu, poručiteľ, žalobca a žalovaná v 2.\nrade spoločne ako rodina na dovolenke, pretože „i po rozvode mali bývalí rodičia priateľský vzťah“,\na následne v ďalšom bode tvrdí, že súd sa údajne „uspokojil s písomným vyjadrením matky žalobcu,\nktorá je jednoznačne zaujatá a plná nenávisti k svojmu bývalému manželovi“. Na jednej strane žalovaná\nv 1. rade tvrdí, že matka žalobcu mala s poručiteľom priateľský vzťah a následne tvrdí, že bola voči\nnemu plná nenávisti. Toto tvrdenie žalovanej v 1. rade nemá ani logický a odôvodnený základ, nakoľko\nmatka žalobcu by z psychologického hľadiska mala pociťovať najväčšiu nenávisť voči poručiteľovi\nbezprostredne po rozvode a časom by táto nenávisť mala ustupovať, nie naopak. Okrem toho žalobca\nuvádza, že jeho matka bola veľmi silne veriaci človek (Jehovistka) a táto viera jej prikazovala vždy\nodpúšťať, voči poručiteľovi nebola zaujatá ani nenávistná a pred žalobcom o ňom nikdy nehovorila v\nnegatívnom slova zmysle. Matka žalobcu sa vždy snažila o to, aby mal žalobca s poručiteľom dobrý\nvzťah a aby mal nejaký mužský vzor. Aj ďalej časová os žalovanej v 1. rade obsahuje do veľkej miery opis\nskutočností, ktoré nesúvisia ani s prejednávanou vecou ani so vzťahom medzi žalobcom a poručiteľom.\nŽalovaná v 1. rade rozoberá pomery žalobcu, žalovanej v 2. rade a ich matky po rozvode, pričom\nkonštatuje, že v dôsledku „odloženia“ žalobcu do celotýždenných jaslí si s ním aj jeho matka vytvorila\npodľa logiky súdu len vlažný vzťah. V prvom rade sú takéto vyhlásenia zjavne necitlivé voči situácii\nrozvedenej matky žalobcu, ktorej majetkové pomery očividne neboli príliš dobré a snažila sa svoje deti\nfinančne zabezpečiť, v dôsledku čoho musela chodiť do práce (a deti boli preto v škôlke a jasliach).\nNavyše nie je (ani v dnešnej dobe) nič neobvyklé, že 3-ročné dieťa chodieva do jaslí alebo škôlky aj z\ndôvodu jeho sociálnej adaptácie. V ďalšom texte žalovaná v 1. rade dôvodí pracovnou vyťaženosťou\nporučiteľa obmedzenie jeho styku so žalobcom (v socialistickej ČSSR musel každý občan chodiť do\nzamestnania), ale pri argumente o „odložení“ žalobcu do jaslí jeho matkou nezohľadnila to, že očividne\naj matka žalobcu musela tým pádom chodiť do zamestnania a o deti sa nemal v tom čase kto postarať.\nNavyše celá argumentácia o vzťahu žalobcu a jeho matky je vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantná,\nnakoľko sa preukazoval vzťah medzi žalobcom a poručiteľom.\n84. V nadväznosti na uvedené preto považuje za irelevantné aj ďalšie argumenty žalovanej v 1.\nrade v rámci ňou zostavenej časovej osi o vybudovaní vzťahov medzi inými rodinnými príslušníkmi a\nporučiteľom. Na vzťah medzi žalobcom a poručiteľom nemohlo mať žiaden vplyv 2. rade (aj voči svojim\n\ndeťom sa správal rozdielne), s dcérou žalobcu alebo s 2. manželkou žalobcu (ktorá si navyše našla\nsvojho ďalšieho manžela v rovnakom veku ako bol poručiteľ, takže mohli mať viacero spoločných tém).\nBudovanie vzťahov poručiteľa s tretími osobami žalobca nemohol nijako ovplyvniť a ako už opakovane\nuviedol, nemajú ani žiadny vplyv na vzťah medzi poručiteľom a žalobcom. Na budovanie vzťahov medzi\njednotlivcami nemožno uplatňovať akékoľvek analógie zo vzťahov medzi inými jednotlivcami, nakoľko\nich správanie môže byť zakaždým rozdielne a aj každý jednotlivec má rôzne vnímanie sveta a prežívanie\nsituácií a emócií. Žalobca mohol iným osobám výborný vzťah s poručiteľom jedine závidieť, nakoľko k\nnemu si takýto vzťah poručiteľ nikdy nevytvoril, čo žalobcu po celý život samozrejme mrzelo.\n85. Žalobca sa tiež nestotožňuje s časovou osou uvedenou žalovanou v 1. rade zo skutkového hľadiska.\nŽalobca uvádza, že ho počas detstva poručiteľ navštevoval len niekoľkokrát do roka (aj to len pomaly\nna pol hodinu), navyše si nespomína, že by mu niekedy priviezol nejaký darček (maximálne niečo kúpil\nžalovanej v 2. rade ale nie žalobcovi). Pobyt žalobcu u poručiteľa v Brne (kde nežil 2 roky, ako uvádza\nžalovaná v 1. rade v dôsledku nesprávneho uvedenia kalendárneho a školského roka) bol iba ochotou\nmatky žalobcu voči poručiteľovi a zo žalobcovho hľadiska išlo o traumu, z ktorej sa musel dlho zotavovať\n- v priebehu jedného školského roka musel 3-krát meniť školu a zvykať si na nové prostredie a nových\nkamarátov, hľadať svoje miesto v živote, čo bolo preňho v tom čase veľmi zložité. Okrem toho sa o\nžalobcu v tomto čase starala najmä vtedajšia partnerka poručiteľa a nie samotný poručiteľ. Žalobca si\ntiež spomína na to, že poručiteľ ho raz za život zobral na kúpalisko a na dovolenke bol s poručiteľom za\ncelý svoj život tiež len raz autom v Bulharku na týždeň. Žalobca považuje pokusy o vytvorenie vzťahu\ns poručiteľom za jednostranné z jeho strany. Tiež popiera, že by mu poručiteľ vytváral návrhy na dom,\nnakoľko sám žalobca pracoval niekoľko rokov ako profesionálny výtvarník a takúto pomoc nepotreboval.\n86. Žalovaná v 1. rade v čl. 3 Odvolania argumentuje tým, že Súd prvej inštancie v ods. 64 Rozsudku síce\ntvrdil, že treba poukázať aj na rozsudok o rozvode, ale ďalej sa nezaoberal príčinou rozvratu manželstva,\nktorou bola nevera matky žalobcu. V tejto súvislosti uvádza, že z citovaného odseku Rozsudku nevyplýva\nto, že by sa mal Súd prvej inštancie zaoberať príčinou rozvodu rodičov žalobcu, ale poukazuje na\nto, v akom prostredí sa vyvíjal vzťah poručiteľa a žalobcu (t.j. hrubé správanie poručiteľa voči matke\nžalobcu, jej fyzické napadnutie a pod.). V ods. 78 Rozsudku Súd prvej inštancie správne poznamenal, že\nďalšími námietkami a argumentami žalovaných (aj napr. dôvodmi rozvodu) sa nezaoberal, nakoľko boli\nneopodstatené pre spor a posúdenie veci. S týmto názorom Súdu prvej inštancie sa žalobca stotožňuje,\nnakoľko dôvody rozvodu poručiteľa a jeho matky nie sú predmetom konania a ani nemajú význam pre\nposúdenie dôvodov vydedenia. Dôvody rozvodu manželstva rodičov nemohol žalobca ako v tom čase\n3-ročné dieťa ani žiadnym spôsobom ovplyvniť. Navyše neobstojí ani argument o tom, že by rozvod\nzapríčinila nevera matky žalobcu, nakoľko v samotnom rozsudku o rozvode sa konštatuje, že zblíženie\nsa s jej kolegom I. U. bolo následkom rozvrátenej domácnosti (v dôsledku toho, že celú finančnú aj inú\nstarostlivosť o domácnosť znášala matka žalobcu a poručiteľ sa nechcel zamestnať po doštudovaní, mal\nžiarlivostné prejavy) a navyše nebolo preukázané, že táto známosť bola dôverného charakteru - to samé\no sebe vyvracia neveru matky žalobcu. Prílohy Odvolania (listy poručiteľa a pod.) boli tiež zohľadnené\nv rozsudku o rozvode, kedy súd v odôvodnení uviedol, že v dôsledku žiarlivosti poručiteľa písal matke\nžalobcu aj rôzne listy do zamestnania, čím jej ho značne komplikoval.\n87. Žalovaná v 1. rade v čl. 4 Odvolania argumentuje tým, že sa dokazujú udalosti, ktoré sa stali\npred 60 rokmi v inom spoločenskom zriadení a v iných reáliách. K tomuto však uvádza, že všetci\núčastníci konania majú rovnaké možnosti dokazovania a navyše aj keď sa budovanie vzťahu medzi\nporučiteľom a žalobcom má posudzovať podľa reálií v tom čase, obaja mali rovnaké možnosti. Žalovaná\nv 1. rade poukazuje na to, že poručiteľ musel chodiť do zamestnania, mal iba 2 týždne dovolenky za\nrok a delila ho od žalobcu vzdialenosť 255 km (nakoľko sa matka žalobcu s nimi odsťahovala do iného\nmesta), v dôsledku čoho ho mohol navštevovať len cez víkendy a sviatky. Ďalej sa žalovaná v 1. rade\nvyjadruje k tomu, že Súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi žalobcom a jeho matkou oveľa láskavejšie\na zhovievavejšie ako vzťah medzi žalobcom a poručiteľom, ktorý vyhodnotil len ako formálny a vlažný.\nŽalovaná v 1. rade tak v čl. 4 Odvolania nadväzuje na svoje predošlé tvrdenia o nevere matky ako\ndôvode rozvodu, odloženie žalobcu do jaslí a škôlky, pobyte žalobcu mimo matkinej domácnosti, atď.\n88. K argumentácii žalovanej v 1. rade v nadväznosti na vyššie uvedené opätovne zdôrazňuje, že žiadne\nz jej tvrdení a argumentov nesúvisí s prejednávanou veci a nepreukazuje iné skutkové okolnosti než tie,\nktoré boli zistené a riadne vysvetlené Súdom prvej inštancie v Rozsudku. V žiadnom prípade neobstojí\núvaha o tom, že poručiteľ sa nemohol častejšie dostaviť za žalobcom kvôli jeho pracovným povinnostiam,\n\npretože najmä v detstve žalobcu by ho mala za poručiteľom odprevadiť jeho matka, ktorá v tom čase\nmala tiež svoje pracovné povinnosti. Poručiteľ navyše počas svojho života nikdy nenamietal zverenie\nžalobcu do osobnej starostlivosti jeho matky. Skutočnosť, že sa matka odsťahovala do iného mesta,\nnemožno v žiadnom prípade pričítať žalobcovi. Tieto argumenty žalovanej v 1. rade skôr svedčia v jej\nneprospech, pretože aj keď sa vzťah medzi žalobcom a poručiteľom vyvíjal v dávnejšej minulosti, stále\nmal poručiteľ ako dospelá osoba oveľa viac možností iniciovať stretnutia so žalobcom než ako maloletý\nžalobca.\n89. V závere Odvolania Žalovaná v 1. rade zhŕňa svoju argumentáciu. Žalovaná v 1. rade sa odvoláva\nna to, že Súd prvej inštancie neodstránil rozpory medzi jednotlivými dôkazmi, nevykonal všetky dôkazy,\na účastníkov konania prerušoval v ich výpovedi na pojednávaniach. V dôsledku toho sa podľa jej\nnázoru len jednostranne priklonil k dôkazom a argumentom žalobcu. V prvom rade už z logiky veci\nvyplýva, že v sporovom konaní je možné rozhodnúť iba v prospech jednej zo strán. Je preto zrejmé,\nže rozhodnutie súdu bude vždy v prospech jednej strany a v neprospech druhej strany. V druhom\nrade žalobca upozorňuje na skutočnosť, že Súd prvej inštancie na viacero ním predložených dôkazov\nneprihliadol, resp. ich vyhodnotil ako nepodstatné pre rozhodnutie vo veci (napr. čestné vyhlásenia a\nsvedecké výpovede E. a R. R., ktoré boli označené ako tendenčné). Súd prvej inštancie tak vyhodnotil\npráve viacero dôkazov predložených žalovanými ako relevantné podklady na rozhodnutie, že dôvody\nvydedenia nie sú dané. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy a aj náležite odôvodnil,\nprečo bol vzťah žalobcu s poručiteľom formálny bez väčšej hĺbky, a to práve pričinením samotného\nporučiteľa, v dôsledku čoho ani neboli dané dôvody vydedenia z listiny o vydedení. Odvolanie žalovanej\nv 1. rade pôsobí zmätočne, tvrdenia sú vo vzájomnom rozpore, predložené argumenty svedčia skôr\nv prospech žalobcu a nie sú z neho jednoznačne zrejmé a odôvodnené jednotlivé odvolacie dôvody.\nŽalobca má za to, že Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, skutkový stav správne\nprávne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, s prihliadnutím na skutkový stav, príslušné právne\nnormy. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle §387, ods. 1 CSP a\n§392 CSP vydal rozsudok, ktorým rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25.10.2023, sp. zn.\nB2-50C/30/2021-455 potvrdzuje a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.\n90. K odvolaniu žalovanej v 2. rade sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 29.04.2024 tak, že odvolanie\nje podané na základe troch odvolacích dôvodov podľa §365 ods. 1 písm. b), písm. f) a písm. h) CSP,\navšak v Odvolaní nie je špecifikované, na základe čoho konkrétneho by mali byť podľa žalovanej v 2.\nrade tieto odvolacie dôvody naplnené. Celé Odvolanie pôsobí zmätočne. Žalovaná v 2. rade v Odvolaní\nv prvom rade poukazuje na to, že Súd prvej inštancie zdôvodnil Rozsudok podľa ods. 63 tým, že vzťah\nžalobcu a poručiteľa nemal charakter skutočného vnútorného vzťahu, ale iba formálne vlažného. V\ntejto súvislosti žalovaná v 2. rade v odvolaní uviedla, že rozvod manželstva nemožno pričítať iba za\nujmu otcovi. Rozvrat manželstva nastal hlavne z pričinenia matky žalobcu, pričom týmito konkrétnymi\nskutkovými okolnosťami sa konajúci súd vôbec nezaoberal a ak sa nimi zaoberal, tak ich výklad prisúdil v\nprospech žalobcu. Žalovaná v 2. rade odvodzuje z rozhodnutia súdu skutočnosť, že akoby k rozvodu ani\nnemohlo dôjsť a ak k nemu dôjde, je to na ujmu otca, ktorý vo svojej podstate nezvládol svoju úlohu. K\ntomuto argumentu žalovanej v 2. rade žalobca uvádza, že Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite\nodôvodnil, a to nie jednou vetou ako poukazuje žalovaná v 2. rade v Odvolaní, ale vyhodnocovaním\ndôkazov a výkladom o svojich úvahách v ods. 63 - 78 Rozsudku. Práve v ods. 78 Rozsudku Súd prvej\ninštancie správne poznamenal, že ďalšími námietkami a argumentami žalovaných (aj napr. dôvodmi\nrozvodu) sa nezaoberal, nakoľko boli neopodstatené pre spor a posúdenie veci. S týmto názorom Súdu\nprvej inštancie sa žalobca stotožňuje, nakoľko dôvody rozvodu poručiteľa a jeho matky nie sú predmetom\nkonania a ani nemajú význam pre posúdenie dôvodov vydedenia. Dôvody rozvodu manželstva rodičov\nnemohol žalobca ako v tom čase 3-ročné dieťa ani žiadnym spôsobom ovplyvniť. Okrem toho žalobca\nupozorňuje na irelevantnosť tvrdenia o tom, že ak sa aj Súd prvej inštancie týmito dôvodmi zaoberal,\ntak ich výklad prisúdil v prospech žalobcu. V prvom rade už z logiky veci vyplýva, že v sporovom konaní\no určenie, či sú dôvody vydedenia dané, je možné rozhodnúť iba v prospech jednej zo strán. Je preto\nzrejmé, že rozhodnutie súdu bude vždy v prospech jednej strany a v neprospech druhej strany. V druhom\nrade žalobca upozorňuje na skutočnosť, že Súd prvej inštancie na viacero ním predložených dôkazov\nneprihliadol, resp. ich vyhodnotil ako nepodstatné pre rozhodnutie vo veci (napr. čestné vyhlásenia a\nsvedecké výpovede E. R. a R. R., ktoré boli označené ako tendenčné). Súd prvej inštancie tak vyhodnotil\npráve viacero dôkazov predložených žalovanými ako relevantné podklady na rozhodnutie, že dôvody\nvydedenia nie sú dané.\n\n91. Žalovaná v 2. rade ďalej v Odvolaní uvádza, že ako uviedli vo svojich vyjadreniach, predovšetkým\nje potrebné mať na pamäti, že vzťah otca a syna sa odohrával v rokoch 60. a 70. rokoch 20. storočia,\nkedy neexistovali žiadne prostriedky osobnej komunikácie, osobné motorové vozidlá bežne dostupné a\npod. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že napriek neexistencii prostriedkov osobnej komunikácie a nižšej\ndostupnosti osobných motorových vozidiel v danom čase, mali ale žalobca aj poručiteľ rovnaké možnosti\nna budovanie vzájomného vzťahu. Poručiteľ mohol rovnako vlakom navštevovať žalobcu tak, ako\nžalobca navštevoval jeho, avšak k tomu zo strany poručiteľa počas žalobcovho detstva nedochádzalo.\nPreto možno dospieť k záveru, že poručiteľ mal oproti žalobcovi v útlom veku de facto väčšie možnosti\nosobných návštev a budovania vzťahu. Tento argument žalovanej v 2. rade je preto vo vzťahu k predmetu\nkonania tiež irelevantný. Žalovaná v 2. rade v Odvolaní napáda Rozsudok aj z dôvodu, že Súd prvej\ninštancie sa nezaoberal skutočnosťou, že súrodenci boli dvaja a nevysvetlil, prečo vzťah žalovanej v 2.\nrade s poručiteľom bol normálny a vzťah žalobcu s poručiteľom nebol v rámci spoločenskej konvencie.\nSúd prvej inštancie ignoroval fakt, že okrem žalobcu existovala aj jeho sestra, ku ktorej postaveniu sa\nnevyjadril. Žalobca opätovne spochybňuje uvedený argument žalovanej v 2. rade, nakoľko obdobne ako\ndôvody rozvodu rodičov žalobcu, nebol vzťah poručiteľa so žalovanou v 2. rade predmetom konania a ani\nnemal vo vzťahu k predmetu konania žiadny praktický význam. Vzťah rodiča k deťom sa predsa buduje\nvoči každému dieťaťu jednotlivo, a preto nie je možné odôvodniť narušený vzťah žalobcu s poručiteľom\ntým, že poručiteľ mal so svojím druhým dieťaťom dobrý vzťah. Tiež to automaticky neznamená, že\nnarušenie vzťahu medzi žalobcom a poručiteľom je preto možné pričítať žalobcovi. Súd prvej inštancie\nsprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a aj náležite odôvodnil, prečo bol vzťah žalobcu s poručiteľom\nformálny bez väčšej hĺbky, a to práve pričinením samotného poručiteľa, v dôsledku čoho ani neboli dané\ndôvody vydedenia z listiny o vydedení.\n92. Záverom Odvolania žalovaná v 2. rade uvádza, že Rozsudok je nepreskúmateľný a namiesto\nriadneho odôvodnenia uviedol Súd prvej inštancie iba všeobecné, šablónovité odôvodnenie. S týmto\ntvrdením sa taktiež nemožno stotožniť, nakoľko Súd prvej inštancie riadne a vyčerpávajúco odôvodnil,\nako vyhodnotil predložené dôkazy, na ktoré dôkazy prihliadol a neprihliadol, ako aj na základe akých\núvah dospel k názoru, že vzťah medzi žalobcom a poručiteľom bol len formálny, v dôsledku čoho Súd\nprvej inštancie rozhodol, že dôvody vydedenia nie sú dané. Súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom\nvyjadril aj k rozhodnutiu o priznaní nároku na náhradu trov, neobstojí preto ani argument žalovanej v 2.\nrade v Odvolaní o tom, že by žalobca mal nárok na náhradu trov konania iba vo výške 50% z dôvodu\niba jeho čiastočného úspechu vo veci. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s\ndôvodmi, pre ktoré zamietol časť žalobného návrhu „vydedenie je neplatné“. Táto časť žalobného návrhu\nbola zamietnutá z formálneho dôvodu, a to že postavenie žalobcu by sa ani priznaním tohto nároku\nnezmenilo a predmetom žaloby bolo určenie spornej skutočnosti (nie právnej otázky). Zamietnutie tejto\nčasti žaloby nemalo na pomer úspechu vo veci žiaden vplyv, preto bol žalobcovi správne priznaný\nnárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Odvolanie žalovanej v 2. rade pôsobí zmätočne,\nneštruktúrovane a nie sú z neho jednoznačne zrejmé a odôvodnené jednotlivé odvolacie dôvody.\nŽalovaná v 2. rade navyše v Odvolaní argumentuje neposúdením skutočností, ktoré však nemajú na\npriebeh konania a na meritórne rozhodnutie žiaden vplyv. Žalobca má za to, že Súd prvej inštancie\ndospel k správnym skutkovým zisteniam, skutkový stav správne právne posúdil a svoje rozhodnutie\nnáležite odôvodnil, s prihliadnutím na skutkový stav, príslušné právne normy a relevantnú judikatúru.\n93. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd v zmysle §386, písm. a) CSP\na §392 CSP vydal nasledujúce uznesenie I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovanej v 2. rade zo\ndňa 22.11.2024 ako oneskorene podané odmieta. II. Žalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania vo výške 100 %. Nakoľko žalobca objektívne nemá možnosť, ako presne zistiť\nvčasnosť podania odvolania, pre prípad, že by bolo podané včas, alternatívne navrhuje, aby odvolací\nsúd v zmysle §387, ods. 1 CSP a §392 CSP vydal nasledujúci rozsudok I. Krajský súd v Bratislave\nrozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25.10.2023, sp. zn. B2-50C/30/2021-455, potvrdzuje. II.\nŽalobca má voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.\n94. K odvolaniu žalovanej v 2. rade sa vyjadrila žalovaná v 1. rade podaním zo dňa 03.05.2024, ktorá\nuviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odvolaním žalovanej v 2. rade proti rozsudku zo dňa\n25.10.2023, č.k.: B2-50C/30/2021, vrátane jeho dôvodov, vrátane dôvodu porušenia práva žalovaných\nna spravodlivý súdny proces. Žalovaná v 2. rade v predmetnom odvolaní poukazuje najmä na to, čo tvrdí\naj žalovaná v 1. rade: prvostupňový súd v celom konaní nijako neodstránil, ani sa nezaoberal rozporom\nmedzi:\n\n1) priamymi tvrdeniami a dôkazmi žalovanej v 2. rade ako staršej sestry žalobcu, ktorá spolu so žalobcom\nautenticky a „naživo\" prežívala detstvo aj u otca aj u mamy a je nestranná, keďže je žalovanou len z\nprocesných dôvodov (procesné spoločenstvo),\n2) písomnými vyhláseniami matky žalobcu a žalovanej v 2. rade O. U., ktorá sa v týchto svojich\nohováračských vyjadreniach vyjadrovala aj o vzťahoch s tretími osobami, ktorých účastníčkou nikdy\nnebola a mohla sa o nich dopočuť len z počutia,\n- žalovaná v 2. rade pred súdom dňa 07.12.2022 uviedla, že vzťah medzi poručiteľom a žalobcom začal\nchladnúť až počas žalobcovho tretieho manželstva, t.j, cca v roku 2000, keď bol žalobca cca štyridsiatnik,\nčo nekorešponduje s konštatovaním súdu, že sa tak stalo v detstve žalobcu,\n- súd vytrhol z kontextu rôzne vyjadrenia strán sporu i svedkov a vyskladal ich bez kontextu tak, aby\nzapadli do už vopred vystavanej línie žalobcu; naopak tvrdenia a fakty vyvracajúce túto líniu súd úplne\nopomenul,\n- správne preto žalovaná v 2. rade tvrdí, že prvostupňový súd rozhodol nepreskúmateľným spôsobom.\nNamiesto odôvodnenia reálne majúceho oporu v obsahu tvrdení, v obsahu výsluchov strán sporu a\nvýsluchov svedkov, ako aj v obsahu verifikovaných dôkazov nachádzajúcich sa v spise je odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku všeobecné, šablónovité a tým aj zmätočné. Povinnosť súdu rozhodnutie\nnáležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu\nrozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj\nšpecifickými námietkami strany sporu. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva\nv takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP,\ntreba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď argumentácia obsiahnutá v odôvodnení\nrozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.\n95. Čo sa týka trov tohto konania, žalovaná v 1. rade súhlasí s námietkou žalovanej v 2. rade, a taktiež\nnamieta súdom priznané trovy konania žalobcovi vo výške 100 %, nakoľko žalobca skutočne neuspel v\ncelom rozsahu a neobstojí záver súdu, že žalobca údajne nedopatrením uviedol nesprávny petit žaloby.\nŽalobca reálne žaloval nesprávny petit žaloby, tento petit bol súdom zamietnutý a výsledkom je, že v\njednom z dvoch žalovaných petitov bol žalobca neúspešný, čím bol neúspešný minimálne vo výške 50\n%. Má za to, že úlohou súdu je rozhodnúť o trovách konania podľa úspechu v súlade s CSP a nie je\núlohou súdu uvažovať namiesto žalobcu a fabulovať prečo žalobca žaloval tak ako žaloval, o to viac keď\nžalobca je od počiatku kvalifikovane právne zastúpený.\n96. V nadväznosti na uvedené, žalovaná v 1. rade v zhode so žalovanou v 2. rade navrhuje odvolaciemu\nsúdu, aby odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č.k. B2-50C/30/2021- 455 zo dňa\n25.10.2023 zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil, vec\nvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci a žalovaným priznal náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100%.\n97. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné\npodmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to\ndôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniam žalovaných nemožno\npriznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.03.2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku\nboli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods.\n1, ods. 3, § 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných\nustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania.\nRozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a dôvodnosti\nodvolania boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré\nnepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, resp. v čase podania odvolania.\n98. Rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaniami žalovaných je vecne a právne správny, je\nvýsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP).\nOdvolateľky v odvolaniach neuvádzali podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré\nby odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide\no konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania.\n\n99. Vo všeobecnosti vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým\nsa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona.\nVydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti.\nMateriálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov)\nexistencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Dôvod vydedenia sa musí uviesť\nv listine o vydedení. Skúmanie tejto možnosti poručiteľa a predpokladov vydedenia musí byť však\nposudzované aj so zreteľom na tú skutočnosť, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa\nprejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejaviť mal t.j. že poručiteľ mal sám záujem sa s\ndieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Samotné vydedenie prichádza do úvahy\nlen tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne\ncitovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade, keď ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný,\nprípadne, keď k nemu aj sám prispel. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v citovanom ustanovení\ntotiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná\nexistencia takéhoto stavu (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/32/2014 zo dňa\n27.05.2014).\n100. Ustanovenie § 469a OZ taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín.\nPre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi.\nSamotné dobré mravy charakterizuje súdna prax ako všeobecne spoločensky uznávané zásady konania\nv právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny výkon práva, rešpektovanie\nzásady rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom\ntak treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich\nmravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Okolnosti posudzovaného prípadu môžu\npotom spočívať ako v pasivite (nezáujme) potomka o poručiteľa, tak aj v správaní, ktorým síce potomok\no poručiteľa záujem prejavuje, avšak spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu sa potomka k\nrodičovi, napr. aj spôsobom, ktorým trvale prekračuje zásady spoločenskej slušnosti (Rc 8/2008).\n101. Po preskúmaní notárskej zápisnice sp. zn. N 432/2018, Nz 20796/2018, ktorá obsahuje listinu o\nvydedení žalobcu a ktorá bola spísaná dňa 25.06.2018 na Notárskom úrade D.. W. G. v T., odvolací\nsúd zistil, že poručiteľ odôvodnil vydedenie svojho syna (žalobcu) tým, že tento mu trvalo neprejavuje\nopravdivý záujem, ktorý by mu mal ako potomok prejavovať a v rozpore s dobrými mravmi mu\nneposkytuje potrebnú pomoc v chorobe, v starobe a iných závažných prípadoch. Ďalej uviedol, že\nžalobca pochádza z jeho prvého manželstva, v čase rozvodu mal asi 13 rokov, chodil do školy a\nmali dobrý vzťah. Po ukončení školy žalobcom sa ich vzťahy začali meniť, žalobca prestal poručiteľa\nvyhľadávať a kontaktovať. Poručiteľ tvrdil, že on sa o kontakt snažil, písal žalobcovi na narodeniny,\nmeniny aj Vianoce, ale nebol žiaden spätný kontakt. Stretávali sa už len pri príležitostiach ako bol\nnapríklad pohreb matky poručiteľa. V čase spísania listiny o vydedení sa nevideli viac ako 10 rokov,\npričom poručiteľa mrzí, že sa ich vzťahy pokazili.\n102. Súdna prax a početná judikatúra ustálila, že dôvody vydedenia je vzhľadom na nespočetné\nosobitosti, špecifiká, variabilitu rodinných vzťahov a podobne... potrebné a priam nutné posudzovať\na zisťovať ich objektivitu vždy zásadne individuálne, s prihliadnutím a rešpektovaním špecifických\nokolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia nemožno preto\npaušalizovať a vykladať určitým striktným spôsobom, sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom\njednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh sociálnej a emočnej\ninterakcie medzi predkami a potomkami existujúcej v rodinných väzbách medzi poručiteľom a inak\nneopomenuteľnými dedičmi - jeho potomkami (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,\nsp. zn. 14Co/492/2016 zo dňa 28.03.2017).\n103. Odvolací súd má v tomto prípade za to, že poručiteľ sa pri vymedzení dôvodov vydedenia svojho\npotomka obmedzil na prísne formálne uvedenie dôvodov vydedenia tak, ako ich uvádza ust. § 469a\nOZ, bez akejkoľvek špecifikácie jednotlivých konaní, resp. konkrétnych počinov žalobcu, ktoré by boli\nschopné preukázať, že žalobca o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem, resp. aké konanie/\nsprávanie malo byť v rozpore s dobrými mravmi v súvislosti s neposkytnutím potrebnej pomoci v chorobe,\nv starobe a v iných závažných prípadoch v živote poručiteľa. Z listiny o vydedení teda nevyplýva, na\nzáklade čoho dospel poručiteľ k rozhodnutiu svojho potomka (žalobcu) vydediť, pričom nie je možné\nidentifikovať, či zo strany poručiteľa dochádzalo ku konkrétnym prosbám o pomoc v chorobe a starobe,\nkeď sám potvrdil, že sa so žalobcom nevidel viac ako 10 rokov. Na účinné vydedenie v tomto prípade\n\nnestačí ničím nepodložené tvrdenie poručiteľa, že mu žalobca nepomohol, keď nie je možné (ani z\nlistiny o vydedení, ani zo žalovanými podaných odvolaní) dospieť k záveru, či poručiteľ o takúto pomoc\nvôbec stál a či ju od žalobcu požadoval. Situácia by bola zrejmé iná, ak by napríklad poručiteľ (alebo v\nsúčasnosti žalované) bol schopný dôveryhodným spôsobom preukázať, že žalobca v rozpore s dobrými\nmravmi vyslovene odmietol svojmu otcovi poskytnúť žiadanú pomoc; k preukázaniu takýchto skutočností\nvšak nedošlo. Sprísnené požiadavky na úkon vydedenia sú odôvodnené tým, že prípadné nejasnosti,\nresp. absencie konkrétnych pohnútok, ktoré viedli poručiteľa k vydedeniu potomka, už nie je možné\npo jeho smrti upraviť ani doplniť. Nie je v ňom priestor na úvahy ani polemiky o tom, čo skutočne\nporučiteľa viedlo, keď sa pre takýto úkon rozhodol (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.\nzn. 9Co/124/2022 zo dňa 10.11.2022).\n104. Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ust. § 469a ods. 1 písm. b)\nObčianskeho zákonníka, treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä,\nči tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho.\nExistenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z\nosobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom\npri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho\nzákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti,\nza ktorých k vydedeniu došlo (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/343/2015 zo dňa\n28.07.2016). Odvolací súd sa v prejednávanej veci zaoberal posúdením, či správanie žalobcu, t.j.\nneprejavovanie opravdivého záujmu a neposkytovanie pomoci v chorobe a starobe, s prihliadnutím na\nsprávanie sa samotného poručiteľa k nemu ako potomkovi, môže byť považované za nezavinené, a\nrovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzťah medzi rodičom a potomkom nemôže byť\nudržiavaný jednostranne, t.j. nie je spravodlivé požadovať, aby ťarchu iniciatívy niesla nepretržite len\njedna strana, keď naopak druhá strana nevyvíja iniciatívu žiadnu. Z obsahu spisu je zrejmé, že vzťah\nmedzi poručiteľom a jeho synom (žalobcom) bol od samého začiatku skôr vzťahom formálnym, nikdy\nmedzi nimi nedošlo k prehĺbeniu vzájomných vzťahov tak, ako sa to pri vzťahoch rodič - dieťa vo\nvšeobecnosti predpokladá. Neprejavovanie záujmu žalobcu o poručiteľa nebolo tak zavinené výlučne\nžalobcom, ale významnou mierou sa na tom podieľal aj sám poručiteľ. Za takto dokázaného skutkového\nstavu nemožno podľa odvolacieho súdu od žalobcu spravodlivo žiadať, aby niesol zákonné dôsledky\nvydedenia.\n105. O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka\npôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol\npotrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti\na schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť\ndediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba\nto posúdiť z hľadiska, či dedičovo správanie sa bolo v rozpore s dobrými mravmi. K naplneniu tohto\ndôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý možno označiť ako starobu alebo\nsa ocitol v inej ťažkej životnej situácii. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba,\nod ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne\nposkytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie\ntýka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc je ale nevyhnutné, aby potomok mal reálnu možnosť\nporučiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda či jej poskytovanie nevylučuje napríklad zdravotný stav\npotomka. S poukazom na uvedené má odvolací súd za to, že poručiteľ nebol na pomoc potomka\n(žalobcu) odkázaný, nakoľko tu boli iné osoby, ktoré mu pomoc reálne poskytovali a nebol v starobe a\nchorobe ponechaný sám na seba, teda samotná skutočnosť, že pomoc mu neposkytoval práve žalobca,\nnestačí na to, aby bol naplnený tento konkrétny dôvod vydedenia.\n106. V tomto kontexte odvolací súd konštatuje, že dôvody vydedenia žalobcu jeho neb. otcom poručiteľom O. arch. D. zomr. XX.XX.XXXX, uvedené v Notárskej zápisnici o vydedení sp. zn. N\n432/2018, Nz 20796/2018, spísanej dňa 25.06.2018 na Notárskom úrade D. nie sú dané.\n107. Žalovaná v 1. rade vo svojom odvolaní zopakovala skutočnosti, ktoré boli pred súdom prvej\ninštancie iba tvrdené, ale nepreukázané. V podanom odvolaní namietala, že časová os, z ktorej súd prvej\ninštancie pri rozhodovaní vychádzal, nebola správna a sama ju vo svojom odvolaní detailne rozpísala.\nOdvolací súd má v tomto smere za to, že všetky skutočnosti, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie vo\nveci samej boli riadnym spôsobom zistené a časový sled týchto podstatných udalostí vyvodil súd prvej\n\ninštancie z vykonaného dokazovania správne. Pre konanie vo veci samej sa nepovažuje za smerodajné,\nči za celý svoj život bol žalobca s poručiteľom na dovolenke pri mori raz alebo dvakrát, nie je to\nskutočnosť, ktorá by sama o sebe zakladala iné posúdenie vzťahu medzi poručiteľom ako rodičom a\nžalobcom ako potomkom. Z tohto dôvodu považuje odvolací súd podrobný rozpis jednotlivých udalostí\nživota žalobcu v odvolaní žalovanej v 1. rade za priam nadbytočné.\n108. Za irelevantné považuje odvolací súd aj informáciu o udržiavaní mimomanželského vzťahu matky\nžalobcu, t.j. bývalej manželky poručiteľa, ktoré má byť podložené listom z roku 1964; nie je zrejmé, na\nčo tým chcela žalovaná v prvom rade poukázať, resp. čo by týmto chcela dokázať. Táto skutočnosť\nnemôže mať vplyv na vyhodnotenie existencie, resp. neexistencie klasického vzťahu otca so synom\nmedzi poručiteľom a žalobcom.\n109. Ďalej sa žalovaná v prvom rade snažila vyvrátiť záver súdu o „vlažnom kontakte“ medzi žalobcom\na poručiteľom tým, že poukázala na dobrý vzťah, ktorý mal poručiteľ vytvorený so svojou vnučkou,\nteda s dcérou žalobcu. S takouto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje, pretože priaznivý, pozitívny\nvzťah medzi starým rodičom a vnukom v žiadnom prípade automaticky negarantuje aj pozitívny vzťah\nrodiča a potomka, teda poručiteľa a žalobcu. Žalovaná v prvom rade namietala aj nedostatočný\npriestor na prednes žalovanej v druhom rade počas konania na súde prvej inštancie, pričom zároveň\npoukázala na neprimerane veľký časový priestor daný dvom svedkyniam žalobcu, ktoré mali potvrdiť\nexistenciu jedného telefonátu v roku 2020, a z ktorých evidentne minimálne jedna klamala, čo priamo v\nhlasovej nahrávke zaregistroval aj súd prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na samotné odôvodnenie\nrozsudku súdu prvej inštancie, konkrétne bod 74., v ktorom obe čestné vyhlásenia, ako aj svedecké\nvýpovede svedkýň E. R. a R. R. vyhodnotil ako nekonzistentné a nepresvedčivé a rozhodol ich nevziať\ndo úvahy. Preto sa odvolací súd nestotožnil ani s touto odvolacou námietkou.\n110. Žalovaná v druhom rade v podanom odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí\nnevysvetlil, prečo vzťah žalovanej v druhom rade s poručiteľom bol normálny a na druhej strane vzťah\nso žalobcom a poručiteľom nebol v rámci spoločenskej konzekvencie. Toto tvrdenie vyhodnotil odvolací\nsúd ako irelevantné, nakoľko neexistuje žiadne pravidlo na to, že ak má rodič s jedným zo svojich\npotomkov dobré vzťahy, automaticky bude mať takéto vzťahy aj s druhým potomkom. Každý vzťah rodič\n- dieťa sa musí vyvíjať individuálne a všetky tieto vzťahy majú svoje osobitosti, pričom na ne vplývajú\naj vonkajšie faktory; preto nie je na mieste tvrdiť, že normálny vzťah poručiteľa so žalovanou v druhom\nrade spôsobí, že je vylúčené, aby bol vzťah medzi poručiteľom a žalobcom „chladný“. Ďalej namietala,\nže súd prvej inštancie vytiahol z kontextu rôzne vyjadrenia svedkov, pričom im prisúdil váhu podľa svojho\nuváženia, ktoré sa od počiatku prikláňalo k záujmom žalobcu. Takáto námietka neobstojí, nakoľko v\ncivilnom sporovom konaní platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, čo znamená, že súd hodnotí všetky\nvykonané dôkazy, ako aj skutkové prednesy strán, či iné procesné úkony podľa svojej voľnej úvahy.\nŽiaden vykonaný dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, váhu pripisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to\npodľa pravidiel rozumnej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov, ktorý je vyjadrený v čl. 15 CSP.\n111. Odvolací súd poznamenáva, že nesúhlasí ani s námietkou žalovanej v druhom rade o\nnedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu,\nnapadnutý rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. V rozsudku\ndal súd jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatnú otázku, prečo rozhodol tak, že dôvody vydedenia\nžalobcu nie sú dané. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 a § 191 ods. 1 CSP, pričom\nprihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Namietala aj výšku uplatnených a priznaných trov\nprávneho zastúpenia, nakoľko je zrejmé, že žalobca neuspel v celom rozsahu. Predmetom žaloby zo\ndňa 22.02.2021 bolo určenie, že dôvody vydedenia pre vydedenie žalobcu jeho otcom nebohým O..\narch. D. Úlehlom v listine o vydedení zo dňa 25.06.2018 nie sú dané a vydedenie je neplatné. Uvedené\npodľa žalovanej v druhom rade nemožno subsumovať pod záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca\nnedopatrením uviedol nesprávny petit. Uvedené znamená to, že žalobca minimálne v časti 50% nebol\núspešný a aj to, že žalovaní boli úspešní v rozsahu 50%. Odvolací súd uvádza, že síce je pravdou,\nže došlo k vade v podobe vnútorného rozporu medzi formulovaným petitom a skutkovými tvrdeniami v\nžalobe, táto vada však nemôže ísť na ťarchu žalobcu, ktorý zjavne svojou žalobou smeroval k vyriešeniu\nním správne identifikovanej skutkovej otázky, o ktorej je spor (určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané)\ntakže záver súdu prvej inštancie o priznaní náhrady trov konania žalobcovi v rozsahu 100% je správny\n(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/49/2021 zo dňa 31.01.2023).\n\n112. Berúc do úvahy dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, by odvolací súd\nposudzovaním ďalších odvolacích námietok žalovaných, už len opakoval správnosť záverov súdu prvej\ninštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou.\nŽalované len zopakovali skutočnosti, na ktoré poukazovali pred súdom prvej inštancie, pričom na\ndôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným\nsúdom vydaný rozsudok. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov,\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať\nodpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby\nbolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS\n251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť\nposúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.\n113. Nakoľko ani v odvolaniach žalované neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli\nspôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolania nepovažoval odvolací súd za\ndôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a\npodľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.\n114. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac\nustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.\nS dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami\nsporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.\nPostačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli\nžiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene\npísomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho\nsúdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002,\nč. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO\nproti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej\npod sp. zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).\n115. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení\ns § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd vyhodnotil podané odvolania žalovaných ako\nnedôvodné, tak potom žalobca mal v rámci odvolacieho konania úspech, a preto mu odvolací súd priznal\nnárok na náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %.\nV zmysle § 262 ods. 2\nCSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n116. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov\n\n3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\n\npripúšťa (§ 419 CSP).\n\nDovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).\n(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\n\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP.).\n(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).\n(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania\nžaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\n(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo\ndovolacom súde (§ 427 CSP).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\n(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom.\n(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\n(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci.\n(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej\ninštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\n\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "50C/30/2021", "guid": "e8572dd3-9871-49de-b672-4e32b5680357:67054ea1-aea5-4584-a85f-d3abc55ec849", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "3a7bba09-38f5-4a1c-931a-938f3bd44473:9efd7603-a34a-4afa-a1b3-99b316c9561d", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/124/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/124/2022 z 10. 11. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-11-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3a7bba09-38f5-4a1c-931a-938f3bd44473:9efd7603-a34a-4afa-a1b3-99b316c9561d"}, {"guid": "f3588f21-2cb7-41b5-bfc3-54eb4c6463a3:5fe65c1f-ad03-46c5-9be0-b9ff92c69c10", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Co/31/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/31/2020 z 30. 6. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-06-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f3588f21-2cb7-41b5-bfc3-54eb4c6463a3:5fe65c1f-ad03-46c5-9be0-b9ff92c69c10"}, {"guid": "88d954a5-07e5-4f10-881b-ac5808d61c07:4be71b97-4311-4ca2-8b9c-843764ebec61", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6715210307.2", "spisova_znacka": "14Co/492/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/492/2016 z 27. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-03-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6715210307.2"}, {"guid": "b78d6c24-455f-4b78-9a1f-43d5847d2f12:023f5c47-1d4a-451d-b48b-8ec7ec743b77", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3813208358.1", "spisova_znacka": "6Co/191/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/191/2016 z 21. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-11-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3813208358.1"}, {"guid": "13600472-c960-4df3-aab7-ecab442fc35d:cca10385-6192-4297-8f84-64b8f0f9b07b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1515209691.1", "spisova_znacka": "3Co/343/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/343/2015 z 30. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-05-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1515209691.1"}, {"guid": "c8eca7d3-14bc-4b08-ab90-d7f1da6fdac4:ca337117-af65-49bb-859c-af095b995165", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7511209158.1", "spisova_znacka": "7CoD/47/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoD/47/2014 z 3. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-02-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7511209158.1"}], "citovane_v": []}