{"guid": "f1f9aeba-0d13-42b1-8ee5-7705785b2e98:ac21acce-af01-4f9f-a2f9-c23694319bcd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1121204064.1", "spisova_znacka": "3CoKR/98/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoKR/98/2023 z 30. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2025, sp. zn. 3CoKR/98/2023, ECLI:SK:KSBA:2025:1121204064.1", "identifikacne_cislo": "1121204064", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Paulína Pacherová", "sudca_id": 853, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-paulina-pacherova-853", "datum_vydania": "2025-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac21acce-af01-4f9f-a2f9-c23694319bcd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1121204064.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1121204064.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1121204064.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n3CoKR/98/2023\n1121204064\n30. 04. 2025\nJUDr. Paulína Pacherová\nECLI:SK:KSBA:2025:1121204064.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov\nsenátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Peter Podolský,\nso sídlom Stachanovská 52, 821 05 Bratislava, správca úpadcu: REHABILICA s. r. o., so sídlom\nGrösslingová 7, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 261 771, právne zastúpeného:\nMgr. Marek Šmida, so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Q. N., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom D. XXXXX/XXG, XXX XX C., právne zastúpenému: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS /\nADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava - mestská\nčasť Ružinov, IČO: 51 003 848, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-2Cbi/10/2021 - 176 zo dňa 12.06.2023, pomerom hlasov\n3 : 0, takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-2Cbi/10/2021 - 176 zo dňa\n12.06.2023 p o t v r d z u j e .\nII. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným\nuznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 , ods. 2, ods.\n4, § 58 ods. 1, ods. 3, § 59 ods. 3, § 60 ods. 1, ods. 2, § 62 ods. 1, § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej aj „CSP“), zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa\n07.06.2021 domáhal určenia, že právny úkon - Kúpna zmluva zo dňa 01.11.2018, predmetom ktorej boli\nveci vymedzené touto zmluvou s kúpnou cenou 135.500,73 eur a ktorá bola uzatvorená medzi úpadcom\na žalovaným, je voči veriteľom úpadcu právne neúčinná. Medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu\nkúpnej zmluvy a zároveň k jednostrannému zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 02.11.2018.\nOkresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 8K/3/2020 zo dňa 24.07.2020 začal konkurzné konanie na\nmajetok úpadcu a účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 05.08.2020. Žalobca mal za to, že žalovaný\nako spriaznená osoba úpadcu a úpadca uzatvorením kúpnej zmluvy ukrátili uspokojenie pohľadávok\nveriteľov, nakoľko uzatvorením kúpnej zmluvy sa majetok úpadcu zmenšil o predmetné hnuteľné veci. V\ndôsledku toho došlo k ukráteniu veriteľov vo výške 135.500,73 eur, t. j. vo výške kúpnej ceny. Žalovaný\nv konaní namietal nesplnenie podmienky podľa § 57 ods. 4 ZoKR a poukázal na ekvivalentnosť kúpnej\nceny, k úhrade ktorej došlo jednostranným započítaním.\n\n3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci žalobca\nnepreukázal neekvivalenciu kúpnej ceny. Primeranosť kúpnej ceny vo výške 135.500,73 eur v čase\na mieste mal súd za preukázanú zhodným vyhlásením strán sporu. O ukracujúci právny úkon sa\nmôže jednať len vtedy, ak dohodnuté plnenie nie je ekvivalentnou odplatou (plnením) za dlžníkom\nposkytnuté plnenie. Podpisom kúpnej zmluvy však došlo iba k zmene formy majetku na vlastníctvo\nfinančných prostriedkov v ekvivalentnej výške. Podľa súdu prvej inštancie k ukráteniu mohlo dôjsť\nprípadným jednostranným zápočtom, kedy pohľadávka žalovaného bola uspokojená vo vyššej miere\nako pohľadávky ostatných veriteľov, avšak žalobca sa podanou žalobou nedomáhal určenia neúčinnosti\njednostranného zápočtu. Napokon súd prvej inštancie konštatoval aj nepreukázanie splnenia podmienky\npodľa § 57 ods. 4 ZoKR, keď žalobca nepreukázal, že sa majetok úpadcu právnym úkonom zmenšil\na že majetok, ktorý úpadcovi zostal, nepostačoval na uspokojenie ostatných pohľadávok, resp. že\nsa predmetným právnym úkonom znížila miera uspokojenia veriteľov úpadcu. Žalobu žalobcu preto\nzamietol a žalovanému z dôvodu plného úspechu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100\n%.\n4. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z dôvodov, že v dôsledku\nuzatvorenia kúpnej zmluvy došlo k odňatiu možnosti uspokojiť veriteľov úpadcu z majetku dlžníka, pričom\nnie je podľa odvolateľa významné, že úpadca svoj majetok scudzil za ekvivalentnú protihodnotu. Dôležité\nbolo to, že či sa veritelia mohli na protihodnote uspokojiť rovnako ako na scudzenom majetku. V danom\nprípade to však nebolo možné pre jednostranné započítanie pohľadávok. K jednostrannému zápočtu by\npritom bez kúpnej zmluvy nedošlo. Je tak nepochybné, že sa zhoršilo postavenie ostatných veriteľov, v\nčom spočíva ich ukrátenie. Hoci sa majetok úpadcu formálne nezmenšil, právne postavenie veriteľov sa\nzhoršilo. Zároveň odvolateľ nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že ukracujúci charakter\nmohlo mať jednostranné započítanie, nakoľko podľa odvolateľa ide o jednostranný právny úkon, ktorému\nnie je možné odporovať. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel\nžalobe žalobcu. Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\n5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, a to napriek tomu, že odvolanie a výzva na vyjadrenie sa\nk podanému odvolaniu mu boli doručené dňa 14.09.2023.\n6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 196a ZoKR), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého\nrozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k\nzáveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\n8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel\nk právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku\nzákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia\nprvoinštančného súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nasledovné.\n10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní\nodvolací súd uvádza nasledovné.\n11. Na presadzovanie práv z nevýhodne prevedeného majetku v mene veriteľov, je v právnom poriadku\nzakotvený inštitút odporovateľnosti právnych úkonov. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa\nmajetok dlžníka jeho právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie\npohľadávky. Možnosť odporovania právnym úkonom dlžníka, uskutočneným pred začatím konkurzného\nkonania, zabezpečuje rovnosť medzi veriteľmi a zvyšuje hodnotu dlžníkových aktív, ktoré sa následne\nrozdelia medzi veriteľov. Táto ochrana predstavujúca ochranu ex post, t. j. možnosť odporovania\nprávnemu úkonu, je aplikovateľná až po tom, čo právny úkon bol uskutočnený a je platný. Podmienky\n\nodporovania právnemu úkonu sú: a/ existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa\n(odporovateľný úkon), b/ platnosť odporovateľného právneho úkonu, c/ vymáhateľnosť pohľadávky\nveriteľa, d/ ukrátenie veriteľa (objektívna stránka) a e/ úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka).\n12. Odvolací súd ďalej uvádza, že právne úkony úpadcu ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky\nveriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie\nmajetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z\nmajetku dlžníka pričom, ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka\nuspokojiť. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie\njeho dlhov, nesie žalobca. Z uvedeného zároveň vyplýva, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv.\nekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však\nnevyhnutné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto\nzáver, že napadnutý právny úkon nie je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a to nielen\nodkazom na samotné znenie právneho úkonu, ale tiež zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil,\nnenadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy. Ak dlžníkov právny úkon nemal za následok\nzmenšenie jeho majetku, nakoľko za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty obdržal ich\nobvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá skutočne primeraná (rovnocenná) náhrada, nemôže\ndôjsť k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. V dôsledku tzv. ekvivalentného právneho úkonu\nnenastáva zmenšenie dlžníkovho majetku, keďže k uspokojeniu veriteľovej pohľadávky môže slúžiť\ndlžníkov majetok - aj keď zmenil podobu svojich aktív - v rovnakej hodnote (cene), rovnako ako keby\nk týmto právnym úkonom nedošlo. Rozhodujúcim okamihom pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu\ndlžníkových vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt je jeho účinnosť.\n13. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na rozhodnutie č. 33 Zbierky stanovísk\nNS SR a súdov SR 3/2016, z ktorého o. i. vyplýva, že pre úspešnosť odporovacej žaloby musí\nsprávca preukázať, že prevodom práva vec užívať a práva odkúpiť ju, došlo k ukráteniu pohľadávok\nveriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu.\nPredpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo\npredpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu\ndlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal\nani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok\nveriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte\nviac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty\nmajetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka,\nktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná.\nDôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi.\n14. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo\ndňa 27.03.2024, z ktorého o. i. vyplýva, že predpokladaný úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný\nv § 3 ZoKR nie je možné stotožňovať s vlastnosťou odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení\nuspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného\nprávneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z\npohľadávok veriteľa prihlásených do konkurzu. Nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase,\nkedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má totiž nevyhnutne za následok ukrátenie\nniektorej z pohľadávok veriteľa. Je práve procesnou zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej\nz pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal.\n15. Odvolací súd sa na základe skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie stotožnil s jeho\nprávnym záverom, kedy žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 57 ods. 4 ZoKR, keď\nnepreukázal existenciu ukracujúceho právneho úkonu. Bolo pritom povinnosťou žalobcu preukázať, že\noznačený právny úkon úpadcu ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, t.\nj. že pohľadávku niektorého z prihlásených konkurzných veriteľov, ktorá existovala v čase vykonania\nodporovaného právneho úkonu a bola prihlásená v konkurze, nebolo možné v dôsledku právneho úkonu\núpadcu uspokojiť vôbec, resp. ju nebude možné uspokojiť v prihlásenom rozsahu.\n16. Z obsahu spisu je nepochybné, že odporovaný právny úkon je ekvivalentným právnym úkonom.\nUvedená skutočnosť nebola v konaní sporná. Hnuteľný majetok definovaný v kúpnej zmluve (č. l. 17-24\nspisu) bol úpadcom predaný žalovanému za sumu 135.500,73 eur (č. l. 14-16 spisu) a žiadna zo strán\n\nsporu nespochybnila, že by kúpna cena nebola rovnocennou náhradou za hnuteľný majetok úpadcu.\nNie je možné stotožniť sa s tvrdením odvolateľa, že nie je významné, či sa jednalo o ekvivalentný predaj.\nPráve naopak, uvedená skutočnosť je určujúcou pre posúdenie, či týmto právnym úkonom (kúpnou\nzmluvou), došlo k ukráteniu veriteľov a či je tak naplnená zákonná podmienka určená v ustanovení § 57\nods. 4 ZoKR. Z obsahu spisu, ako aj z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že žalobca neopomína,\nže k úhrade kúpnej ceny došlo jednostranným zápočtom, čo malo poškodiť ostatných veriteľov úpadcu.\nV tejto súvislosti však odvolací súd uvádza, že predmetom konania o odporovateľnosti právneho úkonu\nje v danom prípade výlučne posudzovanie naplnenia zákonných predpokladov napadnutého právneho\núkonu (kúpnej zmluvy), t. j. skutková a právna opodstatnenosť napadnutia účinnosti konkrétneho\nprávneho úkonu zo strany správcu. Je bez právneho významu, či následne iným právnym úkonom\n(jednostranným zápočtom) došlo k zhoršeniu postavenia veriteľov, nakoľko v konaní bolo možné\nposudzovať len splnenie podmienok odporovateľnosti samotného právneho úkonu (kúpnej zmluvy).\n17. Je potrebné tiež uviesť, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval dopad\nodporovaného právneho úkonu na majetkovú sféru úpadcu. Žalobca nepreukázal stav majetku pred a\npo právnom úkone a jeho vplyv na uspokojenie veriteľov, ktorí mali pohľadávku v čase právneho úkonu\na následne si ju prihlásili v konkurze. Žalobca k podanej žalobe nielenže nepriložil žiadne dôkazy k tomu,\naký bol majetok úpadcu pred a po účinnosti právneho úkonu, ale v žalobe ani len neuviedol žiadne\ntakéto tvrdenia. Ani samotná prítomnosť úpadku úpadcu v čase odporovaného právneho úkonu nie je\ndôvodom na vyhovenie žalobe. Ako vyplýva aj z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Obdo/53/2022 zo dňa 27.03.2024, nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v\núpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok\nveriteľa.\n18. Žalobca v podanom odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď\nv odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že k ukráteniu veriteľov mohlo dôjsť len jednostranným\nzápočtom, určenia neúčinnosti ktorého sa však žalobca nedomáhal. Jednostrannému zápočtu však\npodľa odvolateľa nemožno odporovať. Odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný\nako veriteľ úpadcu jednostranným právnym úkonom započítal vzájomné pohľadávky (č. l. 25 spisu),\nktoré medzi sebou mali žalovaný a úpadca. Je tak nepochybné, že sa jedná o právny úkon veriteľa\na nie o právny úkon dlžníka. V zmysle ustanovení § 57 - § 62 ZoKR je však možné odporovať len\nprávnym úkonom dlžníka. Aj samotný žalobca uvádza, že až samotným jednostranným zápočtom došlo\nk zhoršeniu postavenia veriteľov (ku ktorému by ale podľa žalobcu nedošlo bez kúpnej zmluvy). Úvahy\nsúdu prvej inštancie o tom, že k ukráteniu veriteľov mohlo dôjsť iba jednostranným zápočtom, tak\nnie sú nesprávne, avšak s ohľadom na právnu úpravu ZoKR nebolo možné takému právnemu úkonu\n(jednostrannému zápočtu) odporovať, keďže sa jednalo o právny úkon veriteľa. Uvedenej skutočnosti\nsi bol vedomý aj žalobca, ktorý nepodal žalobu o určenie neúčinnosti jednostranného zápočtu. V\notázke poškodenia veriteľov však nebolo možné skúmať poškodenie iným právnym úkonom ako kúpnou\nzmluvou, ktorej neúčinnosti sa žalobca v tomto spore domáhal. Poškodenie veriteľov samotnou kúpnou\nzmluvou preukázané nebolo a záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní skutočnosti, že sa jednalo o\nukracujúci právny úkon, je tak správny a vychádzajúci zo skutkového stavu riadne zisteného vykonaným\ndokazovaním.\n19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací\nsúd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je\nvecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu\nv rozsahu 100 %.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\n\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ\nnemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne\n(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).\nNesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447\npísm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cbi/10/2021", "guid": "a7e95996-2002-4f07-9e42-4c15d7f0ec75:0a2e51d7-721f-4c75-a3d9-6491fb5fcab2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "1fce4413-8ce8-40a3-843d-551c3cff055d:43415eac-b8e6-47ab-83ea-f3b184da0320", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5115231368.1", "spisova_znacka": "4Obdo/53/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 z 27. 3. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-03-27", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5115231368.1"}, {"guid": "a7e95996-2002-4f07-9e42-4c15d7f0ec75:0a2e51d7-721f-4c75-a3d9-6491fb5fcab2", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cbi/10/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Cbi/10/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a7e95996-2002-4f07-9e42-4c15d7f0ec75:0a2e51d7-721f-4c75-a3d9-6491fb5fcab2"}], "citovane_v": []}