{"guid": "737017d8-8c76-4eeb-a198-0573f8c799b1:0a98ef88-dbfc-4781-a940-03212284bafa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1121204618.2", "spisova_znacka": "2CoKR/21/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoKR/21/2024 z 26. 3. 2025", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. marca 2025, sp. zn. 2CoKR/21/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:1121204618.2", "identifikacne_cislo": "1121204618", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lea Gubová", "sudca_id": 1206, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lea-gubova-1206", "datum_vydania": "2025-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a98ef88-dbfc-4781-a940-03212284bafa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1121204618.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1121204618.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2025:1121204618.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nKrajský súd Bratislava\n2CoKR/21/2024\n1121204618\n26. 03. 2025\nJUDr. Lea Gubová\nECLI:SK:KSBA:2025:1121204618.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členov senátu\nMgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: B.. Q. R., U.. XX. O. XXXX, R.\nXXX XX Š. T. XXX, práv. zast. BUČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Karpatská 13/A, 811 05 Bratislava\n- mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 968 191, proti žalovanému: Arca Capital Slovakia, a.s., so sídlom\nPlynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 868 856, práv. zast. AG LEGAL s.r.o., so sídlom Plynárenská\n7/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 326 511, o určenie popretej pohľadávky a o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-36Cbi/12/2021 - 286 zo dňa\n16.7.2024, jednohlasne takto\nrozhodol:\nI. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B1-36Cbi/12/2021 - 286 zo dňa\n16.7.2024 p o t v r d z u j e .\nII. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 124 ods. 1 - ods. 7 zákona\nč. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. zamietol žalobu žalobcu a výrokom II. priznal\nžalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou z 29. júna 2021\ndomáhala, aby súd určil, že jej pohľadávka v celkovej výške 102.000,-- eur prihlásená prihláškou\ndo reštrukturalizácie vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4R/1/2021 (v súčasnosti\nna Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B1-4R/1/2021) je nesporná čo do právneho dôvodu,\nvymáhateľnosti, výšky a do zabezpečenia zabezpečovacím právom a čo poradia zabezpečovacieho\npráva. Svoju žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že do reštrukturalizácie žalovaného si prihláškou zo 6.\nmája 2021 prihlásila svoju peňažnú pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 102.000,-- eur, z ktorej\nistina predstavuje sumu 100.000,-- eur a dohodnutý úrok predstavuje sumu 2.000,-- eur, zabezpečenú\nzabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k akciám žalovaného, pričom ako právny dôvod vzniku\npohľadávky uviedla poskytnutie pôžičky v celkovej výške 100.000,-- eur žalobkyňou žalovanému v\nsúlade so zmluvou o pôžičke zo 17. júna 2020. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke\nbola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode práva k akciám\nžalovaného.\n3. Reštrukturalizačný správca žalovaného listom zo 16. júna 2021 oznámil žalobkyni, že poprel jej\npohľadávku zapísanú v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 962 v celom uplatnenom rozsahu\nčo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom, ako aj do\n\nporadia zabezpečovacieho práva. Žalobkyňa poukázala na to, že so žalovaným ako dlžníkom uzatvorila\ndňa 17. júna 2020 zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej poskytla žalovanému pôžičku v sume 100.000,-eur, ktorú žalovaný prijal na platobné miesto, ktorým bol účet spoločnosti Arca Investments, a.s. Zmluva\no pôžičke mala nahradiť zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, a.s., ako\nto vyplýva z bodu 1.4 zmluvy o pôžičke. Podľa žalobkyne je v tejto súvislosti významné to, že za\nžalovaného konal B.. A. H., ktorý bol v čase uzavretia zmluvy aj predsedom predstavenstva v spoločnosti\nArca Investments, a.s. Zmluva o pôžičke obsahuje aj právny úkon spoločnosti Arca Investments,\na.s. , ktorým táto spoločnosť akceptuje ukončenie svojho zmluvného vzťahu so žalobkyňou, ktorý\nbol založený rámcovou zmluvou. Zároveň žalobkyňa uviedla, že zmluva o pôžičke je spotrebiteľskou\nzmluvou, a preto treba použiť výklad, ktorý je pre spotrebiteľa výhodnejší. Záverom žalobkyňa namietla\nzmeškanie lehoty na popretie pohľadávky reštrukturalizačným správcom žalovaného, pričom vychádzala\nz dátumu uvedeného na oznámení o popretí pohľadávky (dňa 16. júna 2021), a preto považuje popretie\npohľadávky za neúčinné. Žalovaný uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi a rozsahom popretia pohľadávky\nžalobkyne zo strany reštrukturalizačného správcu. V rámci svojho vyjadrenia žalovaný poukázal na to,\nže zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt. Žalovaný dal do pozornosti, že za pôžičku sa majú\npovažovať finančné investície, ktoré poskytla žalobkyňa spoločnosti Arca Investments, a.s., t. j. subjektu\nodlišnému od žalovaného, a na základe rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou\nArca Investments, a.s., čo predstavuje právny titul odlišný od zmluvy o pôžičke. Podľa žalovaného\nposkytnutie pôžičky žalobkyňou žalovanému spôsobom poskytnutia finančných investícii žalobkyňou\nspoločnosti Arca Investments, a.s. pred uzatvorením zmluvy o pôžičke predstavuje nemožné plnenie.\nKeďže žalobkyni na základe zmluvy o pôžičke nevznikla žiadna pohľadávka voči žalovanému, zmluva o\nzabezpečovacom prevode práva zabezpečuje neexistujúcu pohľadávku žalobkyne, a preto nevyvoláva\nžiadne právne účinky. Žalovaný uviedol, že spoločnosť Arca Investments, a.s. nie je zmluvnou stranou\nzmluvy o pôžičke, táto nevyjadruje jej vôľu a preto nepredstavuje právny úkon spoločnosti Arca\nInvestments, a.s.. Žalobkyňa v replike z 9. septembra 2022 zotrvala na tvrdeniach uvedených v žalobe,\npoukázala na to, že konanie žalovaného nie je súladné s dobrými mravmi, a že je potrebné dané právne\núkony vykladať podľa ich obsahu a v prospech ich platnosti, s prihliadnutím na to, že žalobkyňa je slabšou\nstranou v spotrebiteľskom vzťahu. Žalovaný v duplike z 19. júna 2023 zotrval na svojom tvrdení, že\nžalobkyňa mu neposkytla na základe zmluvy o pôžičke žiadne peňažné prostriedky, finančná investícia\nbola spoločnosti Arca Investments, a.s. poskytnutá na základe rámcovej zmluvy a nie na základe\nzmluvy o pôžičke. Zmluvu o pôžičke považuje žalovaný za neplatnú. Vo vzťahu ku konkludentnému\nschváleniu zmluvy o pôžičke spoločnosťou Arca Investments, a.s. žalovaný uviedol, že spoločnosť Arca\nInvestments, a.s. nebola zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke a B.. A. H. nekonal pri uzatváraní zmluvy\nv mene spoločnosti Arca Investments, a.s. Zmluvou o pôžičke nemohlo dôjsť k nahradeniu záväzku\nspoločnosti Arca Investments, a.s. voči žalobkyni na vrátanie finančnej investície záväzkom žalovaného\nvoči žalobkyni na vrátenie pôžičky.\n4. Z listinných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nasledovným skutkovým zisteniam: Medzi\nžalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, a.s. bola uzatvorená rámcová zmluva o investičnej\nspolupráci a o vystavení blankozmeniek, na základe ktorej spoločnosť Arca Investments, a.s. vystavila\ndňa 5. mája 2020 vlastnú zmenku na rad žalobkyne na sumu 101.496,-- eur so splatnosťou dňa 4.\naugusta 2020. Dňa 17. júna 2020 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená zmluva o pôžičke,\nna základe ktorej mala žalobkyňa poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 100.000,- - eur s tým, že\npôžičku mala predstavovať platba žalobkyne realizovaná v prospech účtu č. IBAN: E. XXXX XXXX\nXXXX XXXX XXXX vedeného na meno spoločnosti Arca Investments, a.s. Toho istého dňa bola medzi\nžalobkyňou a žalovaným uzatvorená zmluva o zabezpečovacom prevode práva k akciám, na základe\nktorej malo dôjsť k dočasnému prevodu investičných akcií A. vydávaných k podfondu NOVA Green\nEnergy - podfond 1, fondu NOVA Green Energy, SICAV, a.s. na zabezpečenie pohľadávky žalobkyne\nzo zmluvy o pôžičke. Prihláškou si žalobkyňa prihlásila do reštrukturalizácie žalovaného pohľadávku\nv celkovej výške 102.000,-- eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 100.000,-- eur a úroku vo výške\n2.000,-- eur. Prihlásenú pohľadávku žalobkyňa odôvodnila tým, že medzi ňou a žalovaným bola dňa 17.\njúna 2020 uzatvorená zmluva o pôžičke, v súlade s ktorou mala žalovanému poskytnúť pôžičku vo výške\n100.000,-- eur. V zmluve sa strany dohodli na tom, že žalovaný vráti pôžičku najneskôr 4. mája 2021 a\nna pevnom úroku vo výške 2.000,-- eur. Oznámením zo dňa 16. júna 2021 oznámil reštrukturalizačný\nsprávca žalovaného, INSOLVENCY GROUP, k.s., žalobkyni, že ňou prihlásenú pohľadávku poprel v\ncelom rozsahu čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím právom\na aj do poradia zabezpečovacieho práva. Popretie pohľadávky žalobkyne odôvodnil reštrukturalizačný\nsprávca žalovaného tým, že za pôžičku poskytnutú dlžníkovi sa nemôžu považovať finančné investície a\n\npeňažné plnenie žalobkyne, ktoré bolo poskytnuté pred uzatvorením zmluvy o pôžičke inému subjektu,\nkonkrétne spoločnosti Arca Investments, a.s.. Reštrukturalizačný správca žalovaného zvýraznil, že\nzmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, ktorý sa považuje za uzatvorený až v momente faktického\nposkytnutia dohodnutej sumy peňažných prostriedkov predstavujúcich pôžičku veriteľom dlžníkovi. Z\nprihlášky pohľadávky je zrejmé, že žalobkyňa neposkytla žalovanému žiadne peňažné prostriedky, a to\nani pred a ani po uzatvorení zmluvy o pôžičke. Žalovaný nebol zmluvnou stranou zmluvného vzťahu\nžalobcu so spoločnosťou Arca Investments, a.s., ktorá zároveň nebola zmluvnou stranou zmluvy o\npôžičke uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, a preto táto zmluva nemohla nahradiť zmluvný\nvzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, a.s. Reštrukturalizačný správca žalovaného\nuviedol, že plnenie v zmysle zmluvy o pôžičke je nemožné a doplnil, že zmluva o pôžičke uzatvorená\nmedzi žalobkyňou a žalovaným, na základe ktorej si veriteľ odvodzuje svoje prihlásené právo, je\nabsolútne neplatná. Rovnako tak je zmluva o zabezpečovacom prevode práva k akciám neplatná, keďže\nzabezpečuje neexistujúci záväzok.\n5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba žalobkyne bola podaná včas, v tridsaťdňovej lehote od\nuplynutia lehoty na popieranie pohľadávok reštrukturalizačným správcom.\n6. Reštrukturalizácia žalovaného bola povolená uznesením Okresného súdu Bratislava I zo 6. apríla\n2021, sp. zn. 4R/1/2021 zverejneným v OV č. 68/2021 dňa 12. apríla 2021. Účinky povolenia\nreštrukturalizácie tak nastali v súlade s ustanovením § 199 ods. 9 ZKR dňa 13. apríla 2021 a nasledujúci\ndeň, t. j. 14. apríla 2021 začala plynúť tridsaťdňová lehota na prihlasovanie pohľadávok (podľa § 121\nZKR), ktorej koniec pripadol na 14. mája 2021. 10.2. Nasledujúci deň po uplynutí lehoty na prihlasovanie\npohľadávok, t. j. 15. mája 2021 začala plynúť správcovi tridsaťdňová lehota na popretie pohľadávok\npodľa ustanovenia § 124 ods. 2 ZKR, ktorá uplynula uplynutím dňa 14. júna 2021. Dňa 15. júna 2021\nzačala plynúť popretým veriteľom tridsaťdňová zákonná lehota na podanie incidenčnej žaloby v súlade\ns ustanovením § 124 ods. 4 ZKR, ktorej posledný deň pripadol na 15. júla 2021, keďže žaloba žalobkyne\nbola súdu doručená dňa 29. júna 2021, bola podaná včas.\n7. Rovnako tak súd uvádza, že reštrukturalizačný správca žalovaného poprel prihlásenú pohľadávku\nžalobkyne včas. Žalobkyňa pri namietaní, že reštrukturalizačný správca žalovaného poprel jej\npohľadávku oneskorene, vychádzala z dátumu uvedeného na liste, ktorým jej bolo oznámené\npopretie prihlásenej pohľadávky. Relevantným dňom pre posúdenie včasnosti popretia pohľadávky\nžalobkyne je dátum, ktorý je uvedený pri žalobkyni v zozname pohľadávok, pričom bolo v konaní zo\nzoznamu pohľadávok (ktorý sa nachádza v elektronickom súdnom spise - pozn. súdu) preukázané,\nže reštrukturalizačný správca žalovaného poprel pohľadávku žalobkyne dňa 12. júna 2021, t. j. počas\nplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Skutočnosť, že list, ktorým bolo žalobkyni oznámené popretie\njej pohľadávky, bol datovaný k 16. júnu 2021, nemá vplyv na posúdenie dátumu popretia prihlásenej\npohľadávky žalobkyne, keď k popretiu pohľadávky došlo dňa 12. júna 2021 a nie dňa 16. júna 2021.\nZároveň reštrukturalizačný správca žalovaného si splnil svoju zákonnú povinnosť a oznámil žalobkyni\npopretie jej pohľadávky bezodkladne.\n8. Zmluva o pôžičke predstavuje - na rozdiel od zmluvy o úvere, ktorá je konsenzuálnym kontraktom\n- reálny kontrakt, ktorý vzniká v okamihu odovzdania finančných prostriedkov (či už v hotovosti,\nalebo bezhotovostným prevodom) veriteľom dlžníkovi. Predmetný záver vyplýva zo slovného spojenia\n„zmluvou o pôžičkou veriteľ prenechá dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze“. Ak zmluvné\nstrany uzatvoria, hoc v písomnej forme zmluvu, ktorú označia ako zmluva o pôžičke, ešte k samotnému\nvzniku záväzku (k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke) nedochádza, ale pre vznik záväzku je nevyhnutné\nreálne poskytnutie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi. Ak zmluvná strana, ktorá o sebe tvrdí,\nže je veriteľom, nepreukáže poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi, nemožno hovoriť o existencii\nzmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde,\nmedzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. K k zmluve o pôžičke podľa § 657\nObčianskeho zákonníka nedochádza len na základe dohody zmluvných strán, ale až skutočným\nodovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Rovnako tak aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku\nz 27. januára 2004, sp. zn. 25Cdo/695/2003 dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že pôžička\nje reálnym a nielen konsenzuálnym kontraktom, zmluva nemá povahu zmluvy o pôžičke, keď k\npredaniu, či k bezhotovostnému prevodu dohodnutej čiastky vôbec nedošlo, takýto právny vzťah\nmedzi zmluvnými stranami nie je vzťahom z pôžičky. B1-36Cbi/12/2021. Aj v rozsudku zo 14. mája\n2004, sp. zn. 21Cdo/2217/2003 Najvyšší súd Českej republiky skonštatoval, že zmluva o pôžičke\n\nje tradične považovaná za zmluvu reálnu, kedy k zmluve o pôžičke nedochádza len na základe\ndohody strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy), ale až skutočným odovzdaním predmetu\npôžičky dlžníkovi.\nPredmetné závery vzťahujúce sa na právnu úpravu Občianskeho zákonníka\n(podľa ustanovenia § 657) sú podľa názoru súdu plne aplikovateľné aj na zmluvné vzťahy, ktoré sa\nspravujú ustanovením § 2390 a nasl. českého nového Občianskeho zákonníka, ktorým sa má spravovať\nprávny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným, keďže základným pojmovým predpokladom pôžičky je\naj podľa novej českej právnej úpravy prenechanie zastupiteľnej veci. Uvedené znamená, že pre vznik\nzmluvy o pôžičke je aj podľa ustanovenia § 2390 a nasl. českého nového Občianskeho zákonníka\nnevyhnutné prenechanie finančných prostriedkov veriteľom dlžníkovi s tým, že ak k prenechaniu\nfinančných prostriedkov nedôjde, k vzniku zmluvy o pôžičke medzi veriteľom a dlžníkom nedôjde.\nPri aplikácii predmetných právnych záverov na rozhodovaný spor súd prvej inštancie konštatuje, že\nzmluva o pôžičke zo 17. júna 2020 bez ďalšieho nepreukazuje, že by medzi žalobkyňou a žalovaným\ndošlo k vzniku záväzkového vzťahu medzi nimi a k vzniku pôžičky (a k vzniku záväzku žalovaného\nvrátiť žalobkyni sumu 100.000,-- eur). Pre možnosť konštatovania, že došlo k poskytnutiu pôžičky a k\nuzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným bolo nevyhnutné, aby žalobkyňa už v\nprihláške pohľadávky do reštrukturalizácie žalovaného preukázala, že žalovanému poskytla finančné\nprostriedky vo výške 100.000,-- eur.\n9. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že žalobkyňa v prihláške pohľadávky do reštrukturalizácie\nnepreukázala poskytnutie akýchkoľvek finančných prostriedkov žalovanému, ktorými by mohlo dôjsť\nk vzniku zmluvy o pôžičke medzi ňou a žalovaným a k vzniku záväzku žalovaného vrátiť žalobkyni\npôžičku vo výške 100.000,-- eur spolu s úrokom vo výške 2.000,-- eur. Poskytnutie finančných\nprostriedkov žalovanému, ktoré by mali predstavovať peňažnú pôžičku, žalobkyňa žiadnym spôsobom\nnepreukázala ani v súdnom konaní. Naopak z predložených listinných dôkazov má súd za preukázané,\nže žalobkyňa poskytla bez časovej súvislosti so zmluvou o pôžičke finančné prostriedky tretej osobe,\nspoločnosti Arca Investments, a.s., dňa 5. mája 2020 na základe vlastného (investičného) právneho\nvzťahu medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, a.s., t. j. na základe rámcovej zmluvy o\ninvestičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek, a na základe ktorého vystavila dňa 5. mája 2020\nspoločnosť Arca Investments, a.s. na rad žalobkyne vlastnú zmenku na zmenkovú sumu 101.496,-eur. Platbu žalobkyne realizovanú v prospech spoločnosti Arca Investments, a.s. na základe jej\nvlastného investičného zmluvného vzťahu nie je možné podľa názoru súdu považovať za peňažnú\npôžičku poskytnutú žalobkyňou žalovanému, a to bez ohľadu na znenie bodu 1.3 zmluvy o pôžičke\nzo 17. júna 2020. Z predložených listinných dôkazov je zjavné, že sumu 100.000,-- eur poskytla\nžalobkyňa spoločnosti Arca Investments, a.s. spolu s vedomím, na základe akého právneho vzťahu\npredmetné finančné prostriedky ich poskytuje. Sumu 100.000,-- eur poskytla žalobkyňa spoločnosti\nArca Investments, a.s. dňa 5. mája 2020 na základe rámcovej zmluvy o vystavení blankozmeniek\na o vystavení blankozmeniek. Predmetné finančné prostriedky poskytnuté zo strany žalobkyne mali\nvlastný právny dôvod pre ich poskytnutie dlžníkovi, ktorá bola spoločnosť Arca Investments, a.s. a nie\nžalovaný, pričom tento právny dôvod bol odlišný od poskytnutia pôžičky zmluvnému partnerovi žalobcu\n(spoločnosti Arca Investments, a.s.) ako subjektu odlišnému od žalovaného. Na tomto konštatovaní\nnemení nič ani následne medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá zmluva o pôžičke, ktorej zmluvnou\nstranou spoločnosť Arca Investments, a.s. nebola. Reštrukturalizačný správca žalovaného tak poprel\npohľadávku žalobkyne dôvodne. Prípadný nárok žalobkyne voči žalovanému z iného dôvodu, než je\ntvrdená pôžička, prípadne jeho nárok voči inému subjektu (voči spoločnosti Arca Investments, a.s.), je\npre rozhodnutie súdu v incidenčnom spore iniciovanom žalobou žalobkyne z 29. júna 2021 nepodstatný.\nZároveň súd poukazuje na to, že relevantný je len právny dôvod vzniku pohľadávky uvedený v prihláške\npohľadávky a tento nie je možné dodatočne meniť. Preto požiadavka žalobkyne v žalobe, aby posúdil\nzmluvu o pôžičke ako iný právny úkon, nemôže obstáť, keďže ide o ex post neprípustné menenie obsahu\nprihlášky pohľadávky v časti právneho dôvodu vzniku pohľadávky.\n10. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že právny vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca\nInvestments, a.s. je obchodným záväzkovým vzťahom spravujúcim sa slovenským právom (konkrétne\nObchodným zákonníkom), pričom žalovaný sa nezaručil za splnenie záväzku dlžníka, spoločnosti Arca\nInvestments, a.s., vo výške 100.000,-- eur alebo jeho časti voči žalobkyni podľa ustanovenia § 303\nObchodného zákonníka. Rovnako tak zo strany žalovaného nedošlo k prevzatiu dlhu spoločnosti Arca\nInvestments, a.s. voči žalobcovi žalovaným, keďže nebolo preukázané splnenie podmienok podľa\nustanovenia § 531 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa nepreukázala existenciu písomnej\ndohody medzi žalovaným a spoločnosťou Arca Investments, a.s., na základe ktorej by žalovaný\n\nprevzal dlh spoločnosti Arca Investments, a.s. voči žalobkyni. Žalovaný taktiež nepristúpil k záväzku\nspoločnosti Arca Investments, a.s. voči žalobkyni podľa ustanovenia § 531 ods. 2, resp. ustanovenia\n§ 533 Občianskeho zákonníka, pričom tu je významná slovenská právna úprava, ktorou sa spravuje\nvzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou Arca Investments, a.s., a nie česká právna úprava, na ktorú\nodkazovala žalobkyňa v písomnej časti konania.\n11. Súd prvej inštancie je toho názoru, že zmluva o pôžičke nemôže byť zmluvou v prospech tretej\nosoby, v prospech spoločnosti Arca Investments, a.s., keďže z jej obsahu žiadne plnenie, ktoré by patrilo\nspoločnosti Arca Investments, a.s., nevyplýva. Zmluvu o pôžičke zo 17. júna 2020 uzatvorenú medzi\nžalobkyňou a žalovaným z uvedených dôvodov nie je možné - a to ani podľa obsahu - považovať za\nručiteľské vyhlásenie žalovaného, za prevzatie dlhu, za pristúpenie k záväzku a ani za zmluvu v prospech\ntretej osoby. Jediným účelom zmluvy o pôžičke malo byť podľa bodu 1.5 zmluvy nahradenie pôvodného\nzáväzku novým, ktorý by však bolo možné dosiahnuť jedine v situácii, ak by už pred 17. júnom 2020\n(pred uzatvorením zmluvy o pôžičke) existoval nejaký záväzok žalovaného voči žalobkyni. Naopak je\nneprípustné, aby uzatvorením zmluvy zo 17. júna 2020, ktorej zmluvnými stranami boli len žalobkyňa\na žalovaný, došlo k zániku záväzku spoločnosti Arca Investments, a.s. voči žalobkyni a k následnému\nvzniku záväzku žalovaného B1voči žalobkyni, keďže spoločnosť Arca Investments, a.s. nebola zmluvnou\nstranou zmluvy o pôžičke zo 17. júna 2020. 20. Súd musí odmietnuť aj argumentáciu žalobkyne o tom, že\nje spotrebiteľom a že predmetný vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľským vzťahom. Súd poukazuje\nna to, že predmetný spor je incidenčný, a nie spotrebiteľský, preto poukazovanie žalobkyne na to, že\nmá byť spotrebiteľom, je právne irelevantné.\n12. Z obsahu zmluvy zo 17. júna 2020 vyplýva, že jej zmluvnými stranami boli len žalobkyňa a žalovaný,\na že B.. A. H. mohol zmluvou zo 17. júna 2020 zaväzovať svojimi úkonmi výlučne žalovaného a nie\naj spoločnosť Arca Investments, a.s., ktorá nebola účastníkom zmluvy. Preto, ak B.. A. H. podpisom\nzmluvy v mene žalovaného, chcel zaviazať voči žalobkyni žalovaného ako zmluvnú stranu, nemohol\njej podpísaním za žalovaného (za spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s.) zaviazať aj tretiu osobu,\nspoločnosť Arca Investments, a.s., rovnako tak podpisom zmluvy v mene žalovaného B.. A. H. nevyslovil\nkonkludentný súhlas so zmluvou v mene spoločnosti Arca Investments, a.s., ako to v konaní mylne a\núčelovo tvrdila žalobkyňa.\n13. Pokiaľ ide o popretie zabezpečovacieho práva a jeho poradia, pre rozhodnutie súdu postačuje\nzáver, že zabezpečiť možno len existujúcu pohľadávku, pričom pohľadávka žalobkyne voči žalovanému\nzo zmluvy o pôžičke neexistuje. Navyše súd má za to, že samotné zabezpečovacie právo viaznuce\nna majetku reštrukturalizačného dlžníka bez existencie pohľadávky veriteľa voči reštrukturalizačnému\ndlžníkovi nemožno účinne prihlásiť do reštrukturalizácie, takéto prihlásenie zabezpečovacieho práva je\nmožné len v prípade konkurzu.\n14. K argumentácii žalobkyne o tom, že bola uvedená do omylu, a že žalovaný konal v rozpore s\ndobrými mravmi, súd uviedol, že táto nemá relevantný podklad pre rozhodnutie o jej incidenčnej žalobe,\nkeďže podstatné bolo len to, či žalobkyňa žalovanému poskytla finančné prostriedky, a či medzi stranami\nvznikla alebo nevznikla v dôsledku toho zmluva o pôžičke. Okrem toho dal súd do pozornosti, že z\njeho činnosti je známe, že žalobkyňa si svoju pohľadávku prihlásila aj v reštrukturalizácie spoločnosti\nArca Investments, a.s., v rámci ktorej bola jej pohľadávka popretá z dôvodu, že v prípade, ak veriteľ\nbude v súdnom konaní 36Cbi/12/2021 úspešný, t. j. v prípade, ak v súdnom konaní 36Cbi/12/2021 bude\nrozhodnuté, že pohľadávka veriteľa sa považuje za zistenú / nespornú v reštrukturalizácii spoločnosti\nArca Capital Slovakia, nemôže sa veriteľ zároveň domáhať duplicitného uspokojenia tej istej pohľadávky\nv reštrukturalizačnom konaní dlžníka. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1\nv spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči\nžalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.\n15. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca v celom rozsahu, a to z podľa § 365\nods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „C.s.p.“). V odvolaní uviedol, že súd vykonal dôkaz, kde štúdiom spisu konkurzného\n(reštrukturalizačného) súdu zisťoval namietaný dátum popretia dotknutej pohľadávky správcom.\nUvedený dokument bol poskytnutý aj právnemu zástupcovi Žalobcu na nahliadnutie. Uvedený dokument\nbol absolútne nečitateľný. Išlo o výtlačok elektronického dokumentu, ktorý bol správcom doručený\nsúdu. Z vykonaného dôkazu nebolo zrejmé kedy k popieraciemu správcu prišlo. Podľa vedomosti\n\nŽalobcu uvedený elektronický dokument nebol opatrený časovou pečiatkou. Naviac z predmetného\ndôkazného prostriedku nebolo zrejmé, kedy uvedený elektronický dokument bol doručený súdu. Je preto\nnemožné uzavrieť kedy bol popierací úkon reálne vykonaný. Keďže Zmluva o pôžičke bola uzavretá\npodľa práva Českej republiky, Súd pri jej posudzovaní aplikoval právo Českej republiky. Aplikoval\nho však nesprávne, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súd mal za dokázané, že\nvyššie uvedené sumy neboli odovzdané Žalovanému a teda podľa Súdu nedošlo k naplneniu reálneho\nkontraktu. Súd preto posúdil Zmluvu o pôžičke ako neplatnú (bod 37 Rozsudku). Najprv, nesprávne\nboli aplikované ustanovenia § 580 a § 1767 českého občianskeho zákonníka. § 580 nie je na vec\nvôbec priliehavý na prejednávanú vec, keďže stranami nebolo dojednané plnenie niečoho nemožného\n(išlo o peňažné plnenie). § 1767 sa používa v situácii, kedy sa plní v prospech tretej osoby namiesto\nveriteľa, nie vtedy, keď sa má plniť prostredníctvom tretej osoby. Ustanovenie § 1926 a nasledujúce\nustanovenia českého občianskeho zákonníka o dohode na spôsobe plnenia sú podľa § 1 odst. 2\nčeského občianskeho zákonníka dispozitívne a je teda ponechané na vôli strán, ako sa na spôsobe\nplnenia dohodnú. V Zmluve o pôžičke sa zmluvné strany, t.j. Žalobca a žalovaný dohodli na tom, že\npeňažné plnenie vydané Žalobcom na účet Arca Investments je plnením - poskytnutím peňažnej pôžičky\nv zmysle Zmluvy o pôžičke.\nŽalovaný a Arca Investments vystupovali ako podnikateľské subjekty\n(pôvodná Rámcová zmluva s Arca Investments bola vzorovou zmluvou pre zmenkový program, t.j.\nfinančný produkt Arca Investments), je toto ustanovenie aplikovateľné v prospech Žalobcu ako slabšej\nstrany. Naviac obe tieto spoločnosti boli zastúpené jednou a tou istou osobou a to B.. A. H.. Súd sa\nbližšie nezaoberal otázkou súhlasu Arca Investments s dojednaniami uvedenými v Zmluve o pôžičke.\nB.. A. H. bol v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke oprávnený zaväzovať Žalovaného i spoločnosť Arca\nInvestments samostatne. Keďže v Zmluve o pôžičke, ktorej text navrhol Žalovaný sa Arca Investments\nopakovane spomína, nie je možné uzavrieť, že osoba B.. A. H. by takú zmluvu uzavrela bez toho, aby\nbola uzrozumená, že zaväzuje aj spoločnosť Arca Investments. Súhlas Arca Investments so Zmluvou\no pôžičke je podpisom B.. A. H. konkludentne prejavený. Nie je správny záver súdu o tom, že zmluva\nje neplatná. Zmluva o pôžičke spĺňa všetky predpoklady pre platnosť a je v zmysle českého práva\nplatná. Ak by tieto predpoklady nenapĺňala, Súd bol povinný ju posúdiť podľa jej obsahu ako platnú\nnepomenovanú (inominátnu) zmluvu. Na jej platnosti by nič nemenila ani skutočnosť, ak keby bola\nnesprávne označená/nazvaná. Žalobca v prihláške pravdivo uviedol všetky podstatné okolnosti vzniku\njeho pohľadávky. Vzhľadom na všetky vyššie opísané právne a skutkové okolnosti Žalobca navrhuje,\naby odvolací súd sám vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná Žalobcovi voči\nŽalovanému nárok na náhradu trov celého konania v pomere 100 %, alternatívne aby Rozsudok zrušil\na vec vrátil Súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.\n16. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril najmä nasledovne: Žalovaný v celom rozsahu zotrváva na svojej\ndoterajšej argumentácii obsiahnutej v jeho písomných podaniach, ako aj v argumentácii prednesenej na\npojednávaniach konaných v Súdnom konaní. Zmluva o pôžičke ako aj právne vzťahy z nej vyplývajúce\nsa podľa bodu 7.1. Zmluvy o pôžičke riadia právom Českej republiky, a to najmä českým zákonom\nč. 89/2012 Sb. Občianský zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).\nŽalovaný sa stotožňuje s právnym názorom Správcu uvedeným v Popretí Pohľadávky, podľa ktorého\nza pôžičku, ktorá mala byť poskytnutá Žalobcom Žalovanému na základe Zmluvy o pôžičke (ďalej\nlen „Pôžička“), sa nemôže považovať Finančná investícia poskytnutá Žalobcom spoločnosti Arca\nInvestments na základe Rámcovej zmluvy. Žalovaný má za to, že je nesporné, že zmluva o pôžičke\nje reálny kontrakt, ktorý sa považuje za uzatvorený v momente reálneho poskytnutia peňažných\nprostriedkov veriteľom dlžníkovi. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že Žalobca neposkytol\nŽalovanému žiadne peňažné prostriedky, ktoré by mohli byť považované za Pôžičku a Žalovaný neprijal\nod Žalobcu žiadne peňažné prostriedky, ktoré by mohli byť považované za Pôžičku. . Nad rámec\nuvedeného má Žalovaný za to, že keďže v zmysle Zmluvy o pôžičke sa za Pôžičku má považovať\nFinančná investícia, ktorú poskytol Žalobca spoločnosti Arca Investments, t.j. subjektu odlišnému od\nŽalovaného, na základe Rámcovej zmluvy, t.j. právneho titulu odlišného od Zmluvy o pôžičke, ktorú\n(mysliac tým Rámcovú zmluvu) Žalobca uzatvoril so spoločnosťou Arca Investments, a to navyše pred\nuzatvorením Zmluvy o pôžičke medzi Žalobcom a Žalovaným, Zmluva o pôžičke zakladá záväzok\nŽalobcu voči Žalovanému na poskytnutie nemožného plnenia. . Podľa ust. § 580 ods. 2 Občanskeho\nzákonníka platí, že: „Neplatné je právní jednání, pokud má být podle něho plněno něco nemožného“.\nZmluva o pôžičke je preto podľa názoru Žalovaného absolútne neplatná v zmysle ust. § 580 ods.\n2 Občanskeho zákonníka, keďže poskytnutie Pôžičky Žalobcom Žalovanému spôsobom poskytnutia\nFinančnej investície Žalobcom spoločnosti Arca Investments pred uzatvorením Zmluvy o pôžičke\npredstavuje nemožné plnenie. Na neexistencii Pohľadávky ako pohľadávky voči Žalovanému nič\n\nnemení ani tvrdenie Žalobcu, že české právo má umožňovať dojednanie o tom, že predmet pôžičky bude\nnamiesto veriteľovi prenechaný tretej osobe a že má byť možné to, že pôjde o plnenie/predmet, ktorý bol\ntretej osobe zdaný už v minulosti, pričom sa nemá ani vyžadovať, aby táto tretia osoba prijaté plnenie\n(predmet) previedla na veriteľa. Žalovaný má za to, že ak by aj uvedené tvrdenie Žalobcu bolo správne,\nčo Žalovaný odmieta, potom Žalobca toto tvrdenie vyvodzuje z častí rozsudkov Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky citovaných v bode 8. Odvolania, ktoré v tejto súvislosti dezinterpretuje a z ktorých takéto závery\nnevyplývajú. Žalovaný v tejto súvislosti akcentuje, že Najvyšší súd Českej republiky v predmetných\nrozsudkoch posudzoval celkom odlišný skutkový a právny stav, ako je daný v Súdnom konaní. Najvyšší\nsúd Českej republiky zároveň v predmetných rozsudkoch pripustil výlučne to, že bankový účet tretej\nosoby môže byť platobným miestom pôžičky, kam má byť predmet pôžičky prevedený, a že za pôžičku\nmôžu byť považované výlučne peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané (tzn. nie tretej osobe) z\niného dôvodu a ktoré je povinný vrátiť veriteľovi. Vo vzťahu k Súdnemu konaniu potom platí, že v\nSúdnom konaní je daný celkom odlišný právny a skutkový stav, a to taký, že poskytnutie peňažného\nplnenia Žalobcom spoločnosti Arca Investments malo svoj samostatný právny dôvod, a to poskytnutie\nFinančnej investície Žalobcom spoločnosti Arca Investments na základe osobitného právneho titulu,\nt.j. Rámcovej zmluvy, a to pred uzatvorením Zmluvy o pôžičke. V kontexte uvedeného má Žalovaný\nza to, že Žalobcom citované rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sú v Súdnom konaní v\ncelom rozsahu neaplikovateľné a súčasne uvedené tvrdenie Žalobcu nie je spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť Rozsudku. Ak Žalobca v Odvolaní tvrdí, že Mestský súd Bratislava III mal nesprávne\naplikovať ust. § 580 a ust. § 1767 Občianskeho zákonníka, tak toto tvrdenie Žalobcu nemá akúkoľvek\nrelevanciu vo vzťahu k odvolaciemu prieskumu Rozsudku, keďže z Rozsudku nevyplýva, že by Mestský\nsúd Bratislava III akokoľvek aplikoval predmetné ustanovenia na spor, ktorý je predmetom Súdneho\nkonania. Žalobca bol povinný k Prihláške priložiť všetky listiny, ktoré preukazujú existenciu Pohľadávky,\na špecifikovať právny dôvod vzniku Pohľadávky, resp. uviesť všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa\nPohľadávky už v rámci Prihlášky. Ak Žalobca v Súdnom konaní uvádza vo vzťahu k jeho Pohľadávke\nďalšie skutočnosti, ktorými sa snaží preukázať existenciu jeho Pohľadávky, pričom tieto skutočnosti\npresahujú rámec skutočností uvádzaných v Prihláške, ide o neprípustné dopĺňanie Prihlášky. Žalovaný\nmá zároveň za to, že Pohľadávka je vylúčená z uspokojenia v Reštrukturalizácii tak, ako bola Žalobcom\nprihlásená. Žalovaný naďalej popiera tvrdenia Žalobcu, že by Zmluva o pôžičke ako aj Zmluva o\nzabezpečovacom prevode, ktorá mala byť uzatvorená za účelom zabezpečenia záväzku zo Zmluvy o\npôžičke, bola pripravovaná Žalovaným. Keďže bol B.. A. H. v relevantnom čase členom štatutárneho\norgánu Žalovaného, ako aj spoločnosti Arca Investments, tak B.. A. H. prostredníctvom podpisu Zmluvy\no pôžičke (údajne) konkludentne schválil tento úkon aj za spoločnosť Arca Investments. Žalovaný sa\ns uvedeným nestotožňuje a má za to, že Mestský súd Bratislava III sa s otázkou údajného súhlasu\nspoločnosti Arca Investments so Zmluvou o pôžičke dostatočne vysporiadal v bode 21. odôvodnenia\nRozsudku. Žalovaný zároveň zdôrazňuje, že spoločnosť Arca Investments nie je zmluvnou stranou\nZmluvy o pôžičke a B.. A. H. pri podpise Zmluvy o pôžičke nekonal menom spoločnosti Arca Investments.\nB.. A. H. konal pri podpise Zmluvy o pôžičke výlučne menom Žalovaného. Zo Zmluvy o pôžičke je\njednoznačné, že B.. A. H. pripojil svoj podpis k obchodnému menu Žalovaného a nie k obchodnému\nmenu spoločnosti Arca Investments. Obchodné meno spoločnosti Arca Investments nie je v podpisovej\ndoložke v Zmluve o pôžičke vôbec uvedené. Argumentácia Žalobcu je tak podľa názoru Žalovaného\nzavádzajúca a súčasne nemá žiadny právny základ, keďže je zrejmé, že v prípade, ak fyzická\nosoba koná ako štatutárny orgán menom jednej spoločnosti označenej obchodným menom, nekoná a\nnevyjadruje vôľu zároveň v mene iných spoločností, v ktorých taktiež vykonáva funkciu štatutárneho\norgánu, a to už vôbec nie konkludentne. Skutočnosť, že B.. A. H. je predsedom predstavenstva\nŽalovaného oprávneným konať samostatne menom Žalovaného a že je tiež predsedom predstavenstva\nspoločnosti Arca Investments oprávneným konať samostatne menom spoločnosti Arca Investments,\nneznamená, že by B.. A. H. pri vykonávaní úkonov a podpisovaní zmlúv v mene Žalovaného konal\nautomaticky aj v mene spoločnosti Arca Investments. Z uvedených dôvodov podpis B.. A. H. ako\npredsedu predstavenstva Žalovaného na Zmluve o pôžičke nemôže byť v žiadnom prípade považovaný\nza akýkoľvek prejav vôle spoločnosti Arca Investments. Keďže Pohľadávka zo Zmluvy o pôžičke\nneexistuje, túto nebolo možné platne zabezpečiť na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode.\nŽalovaný považuje námietku Žalobcu o tom, že Správca údajne nepoprel Pohľadávku včas, a to v lehote\nuvedenej v ust. § 124 ods. 2 ZoKR, za v celom rozsahu bezdôvodnú. Na základe vyššie uvedeného\nŽalovaný navrhuje, aby odvolací súd Rozsudok potvrdil ako vecne správny a aby priznal Žalovanému\nvoči Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n\n17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 196a ZoKR po preskúmaní obsahu spisu a\nnapadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a 380 CSP),\nvyjadrením k odvolaniu, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, obsahom\nsúdneho spisu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu\nprvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny.\n18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n20. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania dospel\nk právnemu záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku\nzákona. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia\nprvoinštančného súdu a na doplnenie jeho správnosti uvádza nižšie uvedené:\n21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že reštrukturalizácia žalovaného bola povolená uznesením\nOkresného súdu Bratislava I sp. zn. 4R/1/2021 zo dňa 06.04.2021, ktoré bolo zverejnené v OV č. 68/2021\ndňa 12.04.2021. Účinky povolenia reštrukturalizácie tak nastali dňa 13.04.2021. Nasledujúci deň začala\nplynúť lehota na prihlasovanie pohľadávok.\n22. Prihláškou si žalobca prihlásil do reštrukturalizácie dlžníka pohľadávku v celkovej výške 102.000,00\neur, ktorá pozostávala z istiny 100.000,00 eur a úroku vo výške 2.000,00 eur. Prihlásenú pohľadávku\nodôvodnil zmluvou o pôžičke, ktorou mal žalovanému poskytnúť pôžičku vo výške 100.000,00 eur s\nfixným úrokom 2000,00 eur. Pohľadávku prihlásil ako zabezpečenú.\n23. Z oznámenia o popretí (čl. 47 spisu) je o. i. nepochybné, že správca preskúmal podnet samotného\ndlžníka na popretie pohľadávky a konštatoval jej spornosť čo do výšky, právneho dôvodu, vymáhateľnosti\na zabezpečenia zabezpečovacím právom, ako aj poradia zabezpečovacieho práva. Správca sa stotožnil\ns podnetom dlžníka, že za pôžičku poskytnutú dlžníkovi sa nemôžu považovať finančné investície a\npeňažné plnenie veriteľa, ktoré boli poskytnuté dávno pred samotným uzatvorením zmluvy o pôžičke\ninému subjektu, konkrétne obchodnej spoločnosti Arca Investments, a.s.. Podľa správcu je z prihlášky\nzrejmé, že žalobca neposkytol dlžníkovi žiadne finančné prostriedky, a to ani pred a ani po uzatvorení\nzmluvy o pôžičke. Správca sa stotožnil aj s tým, že dlžník nebol zmluvnou stranou zmluvného vzťahu\nžalobcu a spoločnosti Arca Investments, a.s., v ktorom žalobca poskytol tejto spoločnosti finančné\nprostriedky ako investíciu vo výške 102.000,00 eur a zároveň spoločnosť Arca Investments, a.s. nebola\nzmluvnou stranou zmluvy o pôžičke. Podľa ustanovení českého OZ nie je možné zmluvou o pôžičke\nnahradiť zmluvný vzťah medzi žalobcom a Arca Investments, a.s., teda nemôže ísť o nahradeniu tohto\nzáväzku. Plnenie podľa zmluvy o pôžičke je tak podľa správcu nemožné a za poskytnutie pôžičky\nnemožno považovať investíciu poskytnutú inej spoločnosti. Správca je toho názoru, že zmluva o pôžičke,\nz ktorej odvodzuje žalobca svoje právo, je absolútne neplatná v zmysle § 580 ods. 2 českého OZ.\nNakoľko nedošlo k vzniku pôžičky, nie je daný dôvod na jej vrátenie a preto nemohlo dôjsť ani k platnému\nuzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode, ktorú správca rovnako vyhodnotil ako neplatnú.\n24. Podľa § 124 ods. 1 ZoRK každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou\npreskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka;\nsprávca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať\nza vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne\nzistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom\nrozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,\nvymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva\nsporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade\nkonania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť,\nže spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých\nzáujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich\nprávnych, účtovných alebo daňových poradcov.\n\n25. Podľa § 124 ods. 2 ZoRK prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia\nlehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky\nspolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku\nčo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty\nna popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za\nzistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje\nza zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.\n26. Podľa § 124 ods. 3 ZoRK dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať\nsprávcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou\nstarostlivosťou vyhodnotiť. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do\nzoznamu pohľadávok.\n27. Podľa § 124 ods. 4 ZoRK veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty\nna popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod,\nvymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva\npopretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.\n28. Podľa § 124 ods. 5 ZoRK, ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie\npopretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú\npohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia\nreštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.\n29. Podľa § 124 ods. 6 ZoRK rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému.\nPrávoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom\nsúdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.\n30. Podľa § 124 ods. 7 ZoRK kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo\nkým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči\njej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za\nzistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len\nso súhlasom tohto veriteľa.\n31. Prihlásenú pohľadávku môže v reštrukturalizácii účinne poprieť len správca - nikto iný. V prípade,\nže pohľadávka veriteľa bola popretá, ten má právo domáhať sa na súde tzv. incidenčnou žalobou\nv incidenčnom konaní určenia popretej pohľadávky. Uvedené incidenčné konanie je bežné sporové\nkonanie vyvolané reštrukturalizáciou, ktoré začína doručením incidenčnej žaloby na príslušný súd.\nIncidenčnú žalobu podáva popretý veriteľ, a to voči dlžníkovi, nie voči správcovi. Incidenčné konanie\nje svojou povahou určovacie konanie, v ktorom sa popretý veriteľ pozitívne domáha určenia svojej\nprihlásenej popretej pohľadávky. Veriteľ sa môže domáhať určenia iba popretej časti pohľadávky\nnaliehavý právny záujem sa nezisťuje, keďže ide o určovacie konanie predpokladané zákonom.\nVecne a miestne príslušným súdom na prejednanie incidenčnej žaloby je všeobecný súd, ktorý povolil\nreštrukturalizáciu. Lehota na podanie incidenčnej žaloby je 30 kalendárnych dní, pričom začína plynúť\nodo dňa uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Incidečná žaloba musí byť v lehote doručená na\npríslušný súd, nepostačuje žalobu v tejto lehote odoslať na poštovú prepravu. V incidenčnej žalobe sa\npopretý veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške, tým sa jeho nárok limituje. Znamená\nto, že súd nemôže v incidenčnom konaní priznať veriteľovi vyššiu sumu, lepšie poradie, väčší rozsah\nzabezpečovacieho práva, prípadne lepšie poradie zabezpečovacieho práva, ako uviedol v prihláške.\nPlatí základné pravidlo, že právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia,\nktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.\n32. Odvolací súd preskúmal včasnosť popretia pohľadávky a dospel k záveru, že súd prvej inštancie\nsprávne posúdil včasné popretie pohľadávky v ods. 10.4. odôvodnenia rozsudku a to tak, že vychádzal\nz dátumu popretia pohľadávky v zozname pohľadávok. Napriek tomu, že žalobca namieta nečitateľnosť\ndátumu v tlačenej verzii zoznamu pohľadávok, súd prvej inštancie vychádzal z elektronického\ndokumentu, podľa ktorého správne vyhodnotil dátum popretia pohľadávky dňa 12.6.2021. Žalobca\nnepreukázal, že by správca antedatoval popierací prejav, taká skutočnosť nevyplýva z elektronického ani\n\nlistinného súdneho spisu. Tvrdenie žalobcu, že popierací prejav nebol urobený včas a teda že nenastali\núčinky popretia pohľadávky, žalobca súdu nepreukázal.\n33. Zo záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014 o. i. vyplýva,\nže: Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávku\nproti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý\nprávny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Účelom incidenčného konania je v podstate\nlen rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v\npopieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze\ntak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Uvedené závery k\núčelu incidenčného konania, aj keď prijaté k neskoršej právnej úprave, sú aplikovateľné aj na právnu\núpravu obsiahnutú v ZKV. S uvedeným súvisí aj požiadavka kladená na žalobcu opísať rozhodujúce\nskutočnosti v žalobe a označiť a priložiť k žalobe dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Pokiaľ by správkyňa\nkonkurznej podstaty mohla neobmedzene rozširovať dôvody popretia prihlásenej pohľadávky v priebehu\nincidenčného konania, uvedenú povinnosť by si žalobca nevedel splniť.\n34. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/53/2020 zo dňa 24.02.2021 platí, že: Súd v\nincidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca\nuviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej\nlehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po\nuplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty\npopretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia.\n35. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 145/2022 zo dňa 23.03.2022 je o. i. zrejmé, že:\nZ § 124 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že správca môže poprieť pohľadávku len\nv rozsahu, v akom sa na pohľadávku uplatnenú prihláškou v reštrukturalizácii dlžníka prihliada - s\ntým koreluje oprávnenie veriteľa napadnúť incidenčnou žalobou popierací prejav v rozsahu popretia\npohľadávky. Logickým vyústením tejto premisy je skutočnosť, že v konaní o určenie popretej pohľadávky\nsa nemožno domáhať určenia pohľadávky nad rámec toho, čo bolo popreté a na čo sa v konkurze\nneprihliada. Tomuto záveru nasvedčuje aj legislatívna textácia „žaloba na určenie popretej pohľadávky“,\nčo indikuje záver, že žaloba smeruje k určeniu pohľadávky v rozsahu jej popretia. Konkurzný súd nie\nje oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v\npopieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Z tohto dôvodu sa v incidenčnom spore\nnemohlo riešiť zabezpečenie pohľadávky, keďže nebolo predmetom popretia, ale rozhodol o ňom súd\nuž skôr uznesením podľa § 122 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.\n36. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia a rozhodnutia odvolací súd vyhodnotil odvolacie\nnámietky žalobcu súvisiace s požiadavkou prieskumu existencie pohľadávky ako takej za\nnedôvodné. Súd prvej inštancie správne vychádzal iba z rozsahu prieskumu popieracieho prejavu\nreštrukturalizačného správcu. Rozšírenie predmetu incidenčného konania mimo popierací prejav by\nbolo nezákonným postupom súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd uvádza, že sa v tomto prípade\nnejedná ani o prílišný formalizmus, keďže takýto postup je logickou ochranou práva popretého veriteľa,\nktorý sa môže incidenčnou žalobou brániť len voči popieraciemu prejavu, ktorého obsah je v danej chvíli\nzrejmý a definitívny. Rovnaký princíp potom platí aj pre popieranie správcu, ktoré môže smerovať iba\nvoči skutočnostiam známym z prihlášky pohľadávky. Napriek tomu, že prax súdov sa postupne odkláňa\nod prílišného formalizmu, účel a zmysel konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania podľa ZoKR a\nv ňom upravených inštitútov vyžadujú určitý stupeň formalizmu, a to z dôvodu umožnenia realizácie práv\na povinností správcu, veriteľov a dlžníka. S ohľadom na uvedené tak súd prvej inštancie nebol oprávnený\npreskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v popieracom prejave.\n37. Odvolací súd uvádza, že reštrukturalizácia majetku žalovaného prebieha podľa slovenského\nprávneho poriadku a v nadväznosti na to aj incidenčné konania vyvolané a súvisiace s touto\nreštrukturalizáciou sú vedené výlučne v režime slovenského právneho poriadku. Žiadne z ustanovení\nZoKR neukladá správcovi povinnosť vyzvať veriteľa na doplnenie prihlášky a je bez právneho významu,\nak takúto povinnosť, či možnosť správca má v inom štáte, resp. podľa iného právneho poriadku. Žalobca\nsi svoj nárok uplatnil ako nárok na vrátenie pôžičky poskytnutej žalovanému na základe zmluvy o\npôžičke , pričom k poskytnutiu pôžičky (finančných prostriedkov) malo dôjsť tak, že tieto boli uhradené\ninej spoločnosti ešte pred uzatvorením zmluvy o pôžičke, a to konkrétne spoločnosti, s ktorou mal\n\nžalobca uzatvorenú inú rámcovú zmluvu/zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení zmeniek za\núčelom investície do danej spoločnosti.\n38. Z obsahu oznámenia o popretí (čl. 47 spisu) je jednoznačné, že správca pohľadávku veriteľa\npoprel tiež z dôvodu, že na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným\nnedošlo k reálnemu poskytnutiu finančných prostriedkov žalovanému. Správca za poskytnutie pôžičky\nnepovažoval finančné prostriedky investované v minulosti do inej obchodnej spoločnosti (Arca\nInvestments, a.s.). Zmluvu o pôžičke preto považoval na absolútne neplatnú. Pokiaľ ide o spoločnosť\nArca Investments, a.s., správca uviedol, že táto nebola účastníkom zmluvy o pôžičke a naopak žalovaný\nako dlžník nebol účastník zmluvného vzťahu medzi žalobcom a Arca Investments, a.s.. Preto podľa\nsprávcu nebolo možné zmluvou o pôžičke, ktorú uzatvorili žalobca a žalovaný, nahradiť zmluvný vzťah\nmedzi žalobcom a Arca Investments, a.s.. Nakoľko vyhodnotil správca, že nedošlo k vzniku pôžičky,\nnebol podľa neho daný dôvod ani na jej vrátenie a teda nemohlo dôjsť ani k platnému uzatvoreniu\nzmluvy o zabezpečovacom prevode, ktorú správca poprel tiež ako neplatnú. Súd prvej inštancie\nsa správne zaoberal otázkou platnosti zmluvy o pôžičke a reálnosťou poskytnutia pôžičky. Odvolací\nsúd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že zmluva o pôžičke predstavuje\nreálny kontrakt, ktorého vznik je viazaný na odovzdanie finančných prostriedkov. Z obsahu odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie takýto záver prijal jednak s ohľadom na českú\nprávnu úpravu (§ 2390 a nasl. českého OZ), ako aj s ohľadom na slovenskú právnu úpravu (čl. 657 OZ).\nZmluva o pôžičke upravovala dohodu zmluvných strán o použití práva Českej republiky s výnimkou\nkolíznych noriem (článok 7, bod 7.1 zmluvy). Vzhľadom na uvedené bolo preto potrebné vychádzať z\nčeskej právnej úpravy, najmä z českého OZ. Posúdenie charakteru zmluvy o pôžičke aj podľa predpisov\nslovenského práva však nie je pochybením, ktoré by malo za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu\nprvej inštancie.\n39. Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/325/2009 a sp. zn. 5Cdo/55/1998 a rozhodnutia\nNajvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/695/2003 a sp. zn. 21Cdo/2217/2003 všetky charakterizujú zmluvu\no pôžičke ako reálny kontrakt, kedy okrem dohody strán je nevyhnutné aj skutočné odovzdanie predmetu\npôžičky.\n40. V prejednávanom spore nebolo preukázané poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému,\nkeďže všetky prevody, na ktoré žalobca poukazuje, realizoval žalobca v prospech spoločnosti Arca\nInvestments, a.s.. Ani tvrdenie žalobcu o konaní žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a o uvedení do\nomylu, nemôže žalobcovi privodiť úspech v tomto konaní, nakoľko nemá vplyv na meritum sporu, pretože\nje potrebné preukázať reálne poskytnutie pôžičky. Ak aj žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v dobrej\nviere, nemení to nič na skutočnosti, že reálne odovzdanie finančných prostriedkov v konaní nepreukázal.\nOdvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie nepovažuje investíciu do inej spoločnosti ani\nza „platobné miesto“ pôžičky, ktorá mala byť poskytnutá žalovanému, keďže medzi žalobcom a Arca\nInvestments, a.s. existoval iný zmluvný vzťah za účelom investovania do obchodnej spoločnosti Arca\nInvestments, a.s.. Prihlásenie si pohľadávky tiež v reštrukturalizácii na majetok Arca Investments, a.s. z\ndôvodu opatrnosti, resp. z dôvodu popretia pohľadávky v reštrukturalizácii žalovaného nasvedčuje tomu,\nže aj sám žalobca následne pristupoval k pohľadávke ako k dlhu, ktorý mala Arca Investments, a.s. voči\nžalobcovi, teda nedošlo k zániku tohto vzťahu a k jeho nahradeniu zmluvou o pôžičke uzatvorenou medzi\nžalobcom a žalovaným. Zmluva o pôžičke preto nemôže predstavovať ani zmenu v obsahu záväzkov (z\ninvestičnej zmluvy), keďže len strany zmluvy môžu meniť jej obsah a rovnako sa nejedná ani o zmenu v\nosobe dlžníka, nakoľko zo zmluvy o pôžičke nevyplýva, že by žalovaný prevzal dlh za spoločnosť Arca\nInvestments, a.s.. Prípadný nárok žalobcu voči žalovanému z iného dôvodu než je tvrdená pôžička,\nje pre rozhodnutie súdu v incidenčnom spore nepodstatný. Uvedené opätovne vyplýva z charakteru\nincidenčného konania, predmetom ktorého môže byť iba popierací prejav správcu vo vzťahu k prihláške\npohľadávky. Pohľadávka žalobcu bola prihlásená ako nárok zo zmluvy o pôžičke a iba v tomto smere\nmohol správca realizovať popretie. Akýkoľvek iný právny dôvod vzniku pohľadávky je tak irelevantný.\n41. Záverom odvolací súd uvádza, že nakoľko nebolo v konaní preukázané, že došlo reálne k pôžičke, za\nktorej uhradenie by zodpovedal žalovaný, bol rovnako správny aj záver súdu prvej inštancie o správnosti\npopretia zabezpečovacieho práva a jeho poradia, keďže iba existujúcu pohľadávku je možné zabezpečiť.\nNa rozdiel od konkurzu, kde je možné prihlásiť si pohľadávku aj voči inej osobe ako osobe úpadcu, ak\nje zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa na majetok úpadcu, v reštrukturalizácii takýto\n\npostup nie je možný. Bez existencie pohľadávky voči žalovanému (ako reštrukturalizačnému dlžníkovi)\ntak nie je možné prihlásiť ani samostatné zabezpečovacie právo na majetku dlžníka.\n42. V danom prípade tak dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a\nvylučujú pohľadávku žalobcu z uspokojenia v reštrukturalizácii žalovaného tak, ako bola prihlásená. Súd\nprvej inštancie preto žalobu žalobcu správne zamietol a svoje závery odôvodnil dostatočne zrozumiteľne\na presvedčivo.\n43. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého\nsúdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;\nGeorgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný\nsúd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS\n119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).\n44. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani\nnevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého rozsudku, odvolací\nsúd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je\nvecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.\n45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu\nv rozsahu 100%.\n46. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý\nrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v\ndovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v\nprípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania\nuvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých\ndôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha\n(dovolací návrh) (§ 428 CSP).Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok\nodmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "36Cbi/12/2021", "guid": "ea1bc157-0f35-4909-93bc-f6c2e5689ec8:0d929658-0d7f-4a72-96c3-3a120fab840d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:69eb22d2-0997-4f10-aa98-c1352990096c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.145.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 145/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 145/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.145.2022.1"}, {"guid": "ussr:d1c46d43-1049-4fc6-8847-ba07e8a1a984", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 409/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 286, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1c46d43-1049-4fc6-8847-ba07e8a1a984"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ea1bc157-0f35-4909-93bc-f6c2e5689ec8:0d929658-0d7f-4a72-96c3-3a120fab840d", "ecli": null, "spisova_znacka": "36Cbi/12/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Cbi/12/2021 z 8. 11. 2021", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2021-11-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ea1bc157-0f35-4909-93bc-f6c2e5689ec8:0d929658-0d7f-4a72-96c3-3a120fab840d"}], "citovane_v": []}